Synonymá slova "pozorovať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 14 výsledkov (1 strana)

  • fixovať 1. hovor. sústredene niekomu hľadieť do tváre • hovor. fixírovať: fixoval, fixíroval oproti sediacu dievčinuupierať zrakpozorovať: ktosi z kúta na mňa upiera zrak, ktosi ma pozoruje

    2. p. upevniť 2, zachytiť 2


    pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

    2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


    sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po domfraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätáchšpehovaťsliediťhovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľomstopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

    2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniupozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšujevšímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracoviskufraz.: nespustiť z očí niekoho/niečonespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

    3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2


    vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

    2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

    3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


    vnímať prijímať v podobe vnemov • chápaťpozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvieratkniž.: postihovaťponímaťodb.: apercipovaťpercipovať: veci postihoval určitým spôsobomcítiťpreciťovaťprežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia


    všímať si 1. zrakom vedome vnímať, prejavovať záujem o niečo • venovať pozornosť (niečomu) • zaujímať sa (o niečo) • pozorovať: všímať si, pozorovať okolie, venovať pozornosť okoliu; všíma si, pozoruje každú maličkosť, venuje pozornosť každej zmene; zaujíma sa o všetky podrobnostizachytávaťzaznamenávaťhovor. registrovať: dieťa očami zachytáva, zaznamenáva, registruje, čo sa okolo neho robípozerať (sa)hľadieťdívať sa (so záujmom): pozerá (sa), hľadí, ako sa rastlinky vyvíjajúobracať pozornosť: teraz obráťte pozornosť na druhú stranu uliceprizerať sa: so záujmom sa prizerať na výrobný postupnár. šiacať si (Kukučín)

    2. brať do úvahy niečo, brať ohľad na niečo (obyč. v zápore) • dbať (na niečo, o niečo): už si urážky nevšíma, nedbá na nehľadieťdívať sapozerať (sa): nehľadí, nedíva sa, nepozerá sa na jeho nedostatkyvidieť: vidí len seba


    účastník kto sa na niečom zúčastňuje, zúčastnil: účastník zhromaždenia, schôdzky, účastníci revolúciespoluúčastník (kto sa spolu s niekým na niečom zúčastňuje): spoluúčastník výpravyzúčastnený: vedeli o tom iba zúčastnenísvedok: očitý svedok zrážkypozorovateľ (účastník istého rokovania bez práva rozhodujúcim spôsobom zasahovať)


    pozorovateľňa p. rozhľadňa


    rozhľadňa vysoká vežovitá stavba, obyč. na vyvýšenom mieste, z ktorej možno vidieť široké okolie • pozorovateľňa: vojenská rozhľadňa, pozorovateľňa


    pozorovateľne p. zreteľne 1


    zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasnezjavneevidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojnýočividnenavidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšieviditeľnebadateľnepozorovateľneznateľnezastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledkyzrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľnerukolapnehmatateľnesubšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdukniž.: eklatantneflagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiamivýraznemarkantneprenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

    2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1


    pozorovateľný p. viditeľný


    viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľnýsledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopybadateľný: badateľný pokrokspozorovateľnýpostrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmenakniž. postihnuteľnýrozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografiirozpoznateľnýrozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchovzjavnýjasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdielmarkantnývýrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdielzrejmý: je to zrejmé na prvý pohľadzreteľnýočividnýznateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhodaevidentný: ide o evidentný omylzastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský)zastar. vidomý (Dobšinský)

    p. aj výrazný 2


    zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chybaviditeľnýbadateľnýzbadateľnýznateľnýsledovateľnýpozorovateľnýspozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domovpriezračnýpriehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadnézreteľnýnápadnýexpr. okatývýraznýzrejmýjasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdielrukolapnýmarkantnýhmatateľnýpresvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkazneodtajiteľnýneodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvoneskrývanýnetajenýotvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený bojevidentnýkniž.: eklatantnýfrapantnýflagrantnýfraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákonahovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV