Synonymá slova "pozna" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 47 výsledkov (1 strana)

  • postihnutý nepriaznivo zasiahnutý, obyč. chorobou • defektný: telesne, duševne postihnutá, defektná mládežhovor. handicapovaný (ktorý je v nevýhode pre postihnutie): handicapovaný jedinecinvalidný (ktorý je v invalidite): invalidné dieťapoškodený (na zdraví) • poznačený


    napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošitazaznačiťpoznačiťzaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kronikynadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov prácehovor.: naklepaťnaklepkaťodklepaťodklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý textexpr.: naškrabaťnaškriabaťnačarbaťnačmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papierapopísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísaldopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

    2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal listskoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článokzostaviť (z viacerých častí): zostavili protokolvytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielozložiť: zložiť báseňprispieť: prispieť do časopisu článkom


    označiť 1. urobiť znak, značku • poznačiť: (p)označiť si v knihe stranuoznačkovaťvyznačiťvyznačkovať (značkami): označkovať dobytok, vtáky; jasne vyznačkovať, vyznačiť turistické chodníkysignovať: signovať rukopishovor. ohviezdičkovať (označiť hviezdičkou) • hovor. ofajkovať (označiť značkou v podobe fajky): ofajkovať vybavené položkyodb. otetovať (označiť tetovaním): otetovať chovné zvierašifrovaťošifrovať (označiť šifrou): (o)šifrovať spisopuncovaťociachovať (označiť úradnou značkou) • vykolíkovať (označiť kolíkmi): vykolíkovať pozemokzastaráv. poznamenať: umierajúceho poznamenať krížomsubšt. ocajchovať

    2. p. určiť 1, 3, vyhlásiť 2 3. p. pomenovať 2


    poznačiť 1. p. označiť 1 2. p. zaznačiť 1, poznamenať 2 3. p. poznamenať 3


    poznamenať 1. vysloviť poznámku • pripomenúťpodotknúť: bojazlivo čosi poznamenal, podotkol; dovolím si napokon poznamenať, pripomenúť, podotknúť, že…zmieniť saspomenúť (letmo, úchytkom poznamenať): v rozhovore sa zmienil, že z katedry odchádza; spomenúť aj isté nevýhody projektu, poznamenať čosi aj o istých nevýhodách projektuhovor. prehodiť: prehodil niečo o futbaleexpr. utrúsiť: utrúsila zlomyseľnú poznámkuozvať saohlásiť sa (vysloviť obyč. nesúhlasnú poznámku): v kúte sa ktosi ozval, ohlásilkonštatovať (poznámkou): v úvode konštatoval, že jeden člen je neprítomnýzduplikovať (poznamenať s dôrazom): ešte raz zduplikoval, že treba okamžite konaťnaraziť: obáva sa čo i len slovkom naraziť na háklivý problémpripojiť (na koniec poznamenať)

    p. aj povedať

    2. písomne v krátkosti, stručne zachytiť • poznačiťzaznamenaťzaznačiť: nestihla si všetko poznamenať, poznačiť; poznamenať, zaznamenať, zaznačiť si všetky detailyzapísať: zapísať si do notesa telefónne číslozaregistrovaťregistrovať: prístroj ne(za)registroval nijakú zmenu

    3. zanechať stopu, znak na niečom, niekom • poznačiť: choroba ho psychicky poznamenala, poznačilazbrázdiť (zanechať za sebou stopu v podobe brázdy): tvár zbrázdená starosťamikniž. stigmatizovať: sväticu stigmatizujú Kristove rany; dielo stigmatizované dobou

    4. p. označiť 1


    zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiťnapísaťpoznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámkyvpísaťvniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údajespísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosťpozapisovaťpopísaťpospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnenýchprotokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

    2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiťodkázaťprenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi


    zaznačiť 1. písmom al. iným znakom zachytiť • zaznamenať: zaznačiť si, zaznamenať si poznámky z prednáškyzapísaťvpísať (písmom): zapíš si všetko presnezachytiť (na papier a pod.): nestačil zachytiť všetko, čo počulpoznačiťpoznamenať (obyč. stručne): údaj si poznačím, poznamenám do kalendárazaregistrovaťregistrovať (do registra, do zoznamu): účastníkov už zaregistrovaliadmin. zaevidovať (urobiť záznam o niečom, dať do zoznamu): nábytok zaevidovalizakresliť (zaznačiť nakreslením): pokles výroby zakresliť na graftech. indikovať (zaznačiť indikátorom) • označiťzačiarknuťzaškrtnúť (značkou, čiarkou, škrtom označkovať): označiť, začiarknuť si deň návštevy

    2. publ. prejaviť navonok • publ. zaznamenať: športovec zaznačil, zaznamenal víťazstvoukázaťpreukázaťdosiahnuť: ukázali, preukázali vzostup formy; dosiahli ďalší úspech


    zbrázdiť 1. urobiť brázdy al. zanechať za sebou stopy v podobe brázdy, čiary a pod. • pobrázdiť: kolesá zbrázdili, pobrázdili rozmoknutý dvorzjarčiťzvrásčiť: starosti mu zjarčili, zvrásčili čelorozbrázdiť: čln rozbrázdil hladinuzoraťpooraťrozryť (pôdu pluhom, traktorom) • poznačiť (ryhami, vráskami): tvár poznačená, rozbrázdená hlbokými vráskami; lúku poznačilo stádo oviec

    2. p. pochodiť2 1


    značiť 1. dávať na niečo značku • značkovaťoznačovať: značiť, značkovať ovce; značiť, značkovať, označovať turistické chodníkyvyznačovaťpoznačovať: vyznačovať chyby v texte; poznačovať chybné výrobkysignovať (označovať podpisom): signovať obraz, maľbupuncovaťciachovať (označovať úradnou značkou): puncovať prsteň, ciachované váhysubšt. cajchovať

    2. byť znamením niečoho, mať istý konkrétny zmysel • znamenaťbyť: Čo značí, znamená ten nápis?; viem, čo to značí, čo to je, keď sa nik nehlásinaznačovať (náznakom dávať najavo): jeho tvár naznačuje nesúhlasvyjadrovať: odmietavý postoj vyjadruje, značí koniec priateľstvapredstavovať (mať hodnotu, cenu): nová továreň predstavuje, značí prínos pre obyvateľov mesta; práca v záhrade predstavuje preňho oddych

    3. písmom al. iným spôsobom zachytávať (aby sa niečo zachovalo) • zaznačovaťzaznamenávať: všetky údaje si značí, zaznačuje, zaznamenáva do notesa; do pamäti si značiť, zaznamenávať všetky dôležité rodinné udalostizapisovať (písmom): zapisovať výpovede svedkov


    dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • daťpridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľkydoložiťpriložiťpričleniťpripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdeniezapojiť: zapojili súčiastky do strojadoplniťvniesťvčleniť: doplnil, včlenil do výskumu meraniakniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektunamiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápojazried. nadložiť (Kukučín)

    2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár vietpripojiťpriložiť: na dôvažok pripojil otázkupripomenúťpoznamenaťpodotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdiakniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

    3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť


    naznačiť čiastočne al. nepriamo dať najavo (obyč. v reči) • napovedaťnadhodiťzried. nadriecť: výzor veľa naznačí, napovie o charaktere človeka; naznačil, nadhodil nové otázkynačrtnúť (v hrubých črtách naznačiť): načrtol postup prácsignalizovať (naznačiť, čo sa má stať): v novinách signalizovali rast cienpripomenúťpoznamenaťpodotknúť (vysloviť poznámku): poznamenal, že je čas odísťexpr.: nadškrtnúťnaštrknúťnadštrknúťpodštrknúť: nadštrkol jej všeličo o priateľoviexpr. zried. naškrknúť


    povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecťrieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne?prehovoriťprevravieťzavravieť: zavravel čosi ako odpoveďkniž.: preriecťprerieknuťozvať saohlásiť savysloviť savyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetcivysloviťvypovedaťkniž.: vyriecťvyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbuoznámiťvyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdávaexpr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdouvyjadriťkniž.: vyjaviťzjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčeniepren. vypustiť (slovo): slova nevypustíprezradiťvyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márnepredniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľexpr.: skríknuťvykríknuťzakričaťzavolaťzrevaťzrúknuťzavrieskaťzavrešťaťzahučaťzajačaťzaryčaťzahrmieťzaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieťzasyčaťvyšteknúťvybrechnúťzhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizliexpr.: precediťvrknúťzavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúťvybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš?expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvineniemuknúťmrauknúť (vydať hlas): ani nemukolzašepkaťpošepkaťzašeptaťzašepotaťzašuškaťzašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúťpošepnúťzašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomraťzašemotiťzahundraťzamrmlaťzabrblaťzabručaťzabľabotaťzadudraťzahuhlaťzahuhňaťzafufnaťzachuchmaťzachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nosexpr.: zaštebotaťzašvitoriťzaševeliťzahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúťpoznamenaťpodotknúťspomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola rečhovor. prehodiťnadhodiťzmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniťexpr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo sebavysúkaťvyjachtaťhovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiťexpr.: nadštrknúťnaštrknúťnadškrtnúťpodštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povrávapripojiťpridaťdoložiťdodaťdoplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenieexpr.: vyhŕknuťvytresnúťvytresknúťvyblafnúťvybafnúťvytrepnúťtrepnúťtresnúťtresknúťplesnúťsubšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúťvydrisnúťexpr.: vytáraťvytrepaťvytrieskaťvytliapaťvybľabotaťvykrámiťsubšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliťvysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údajeexpr.: zadrkotaťzaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

    p. aj odpovedať1, osopiť sa


    pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

    2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)


    spomenúť stručne, letmo, náhodne povedať čosi o niečom, o čom sa už prv hovorilo, čo sa stalo a pod. • zastar.: spomnúťspomnieť: nič o veci nespomenul, nespomnelzmieniť saurobiť zmienku: ako som už spomenul, ako som sa už zmienil, doterajšie predpisy prestanú platiť od nového roka; o narodení dieťaťa vôbec neurobil zmienkudotknúť sa (spomenúť medzi rečou): dotkla sa aj háklivej témyhovor. prehodiť (zbežne niečo povedať): prehodil niečo o školepripomenúťnapomenúť: rád mi pripomenie moje hriechy z mladosti; napomeň mi ešte ďalšie prípadypospomínať (viac ráz al. o viacerých veciach): v ten večer sme všeličo pospomínalipoznamenaťpodotknúť (vysloviť obyč. vecnú poznámku): rád by som ešte poznamenal, podotkol, že nám už nezostáva veľa času


    článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopisestať (väčší odborný článok): úvodná, novinová staťštúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdiapríspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevokpoznámka (veľmi krátky článok)

    2. p. zložka, časť, ohnivo 1


    poznámka 1. krátke ústne vyjadrenie o niečom • pripomienka: pichľavá, zlomyseľná, vecná, ironická poznámka, pripomienka; poznámky, pripomienky k referátuzmienka (stručné al. náhodné spomenutie): zasluhovať si zmienku

    2. vysvetlenie pripojené k textu: poznámky pod čiarouvysvetlivka (vysvetľujúca poznámka): vysvetlivky na mapeglosa (poznámka na vysvetlenie): glosa k zákonukomentár (vysvetľujúce stanovisko): kritický komentár k výstavenoticka (krátka poznámka, obyč. v tlači) • marginálie (poznámky k textu na margu)

    3. p. zápis 1 4. p. článok 1


    zápis 1. zaznamenaný text, obyč. úradnej povahy; listina obsahujúca takýto text • záznam: úradný zápis, záznam; zápis, záznam v registri trestovzápisnica (úradný zápis o priebehu istej akcie): prečítať si zápisnicu z minulej schôdzeprotokol (úradný zápis): súdny protokoladmin. výmaz (zápis, ktorým sa rušia isté údaje): výmaz z matrikyodb. štatus (úradný zápis o stave niečoho al. niekoho) • vpis: vpis do pozemkovej knihypoznámka (krátky zápis): zapisovať si poznámkypomn. zápisky: robiť si zápisky z ciest

    2. zachytávanie niečoho technickými prostriedkami • záznam: magnetofónový zápis, záznam; zápis, záznam melódie


    zmienka stručné al. náhodné spomenutie: prvá zmienka o kostole je z 9. storočiapoznámka: urobiť poznámku o niečomnarážka (nepriama zmienka): zlomyseľná narážkazastaráv. spomienka: to nestojí za spomienku


    poznanie p. poznatok


    poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti • poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznaniavedomosť (iba mn. č.) • znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalostipoučenie: kniha je zdrojom poučeniainformácia: získať obšírne informácie o niečompren. publ. signál: dostávať signály


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


    naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiťpoznášaťpodonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásobyexpr.: navláčiťnazvláčaťnazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor


    poznášať p. zniesť 1


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sazahlasovať saoznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzuohlasovať saozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

    2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sapovažovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slovákamať sa: má sa za rozvážnehorátať sapočítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcovpriznávať sa: už sa k svojim ani nepriznávapoznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

    3. stávať sa viditeľným • prejavovať sazjavovať saobjavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípkyohlasovať saohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmiukazovať saprichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

    4. p. domáhať sa


    orientovať sa 1. mať dostačujúce vedomosti o (svojej) polohe, o situácii, o stave v istom odbore a pod. • vyznať samať rozhľadmať prehľad: dobre sa orientuje, vyzná sa v meste, v cudzom prostredí; má prehľad o veciach; v politike má (dobrý) rozhľadbyť informovaný: v odbore je dobre informovanýrozumieť sa (niečomu, do niečoho): rozumie sa športu, rozumie sa do športu

    2. usmerňovať svoju činnosť istým smerom, na dosiahnutie istého cieľa • zameriavať sazacieľovať saupriamovať sa: výskum sa orientuje, zameriava, zacieľuje, upriamuje na vyliečenie rakovinysústreďovať sasmerovať: publicistika sa sústreďuje na aktuálne problémy; politika smeruje k zachovaniu sociálneho mierukniž. sledovať: sledovať iba svoje záujmypoznať: pozná len vlastný prospech


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    poznať1 nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamätizastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

    2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

    3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1


    poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známehozbadaťzistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvospozorovaťpostrehnúťkniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámerypresvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné očipobadaťzastar. obadať: pobadať náhlu zmenuzacítiťuvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu

    2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť saspoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámilpozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku

    p. aj zoznámiť sa 1

    3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiťskúsiťzakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hladzažiťprežiťužiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zléhopocítiťzacítiťucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krviprestáťvystáťprekonaťpretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť mukyposkusovať (všeličo skúsiť, poznať)


    pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosťsledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákovvšímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasyobracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovcafraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stenehovor.: fixovaťfixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oprotidívať sahľadieť (uprene, sústredene) • striehnuťčakaťčíhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníkahovor. merkovaťdávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

    2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badaťzisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúžiuvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocnývidieťvidnopoznaťcítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaníčítať: číta mu na tvári strachzastaráv. znať: nedá nič na sebe znať


    rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiťodlíšiťrozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

    2. pozorovaním zistiť • rozpoznaťpoznaťspoznaťspozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadaťpostrehnúťvšimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)


    strpieť 1. súhlasiť s niečím neželaným • dovoliť: strpí, dovolí, aby ho kritizovalipripustiť: nepripustí výnimku, odvrávaniezniesť (mať schopnosť fyzicky niečo zvládnuť): neznesie zápachvydržať: musíte vydržať trocha neporiadku

    2. byť schopný ostať s niekým (v blízkosti), byť schopný prijať niečo • vydržaťvystáťzniesť: nemôže ho strpieť, vystáť, zniesť v dome; ťažko vydrží, znesie pri sebe cudzieho; nestrpí, neznesie odporpoznať (obyč. v zápore): odpočinok, žarty otec nepozná


    uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


    vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

    2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

    3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


    vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinupozorovaťvšímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudíbadaťpoznaťzastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať chorobapoet. zrieť: zrel do diaľkyvídaťvídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

    2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželkupoet. zrieť: zrel ju vo svojich predstaváchvídaťvídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

    3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1


    poznať sa p. zoznámiť sa 1


    zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sapoznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenkezried.: oboznámiť sazoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinouzastaráv.: oboznať saobznať sanár. oznať sapozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali

    2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sainformovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právamizastaráv. oboznať sazastar. obznať sazried. obznámiť sa (Laskomerský)pooboznamovať sapozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviskapoinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí


    hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálnyfyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostrediehmatateľnýviditeľnýpoznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svetreálnyskutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)

    2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osohmajetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiarifinančnýpeňažnýpeňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora


    poznateľný p. hmotný 1, skutočný 1


    skutočný 1. ktorý možno vnímať zmyslami, jestvujúci v realite; zodpovedajúci skutočnosti (op. neskutočný) • reálny (op. ireálny, fiktívny): sú to skutočné, reálne objekty; skutočný, reálny počet bol menší ako uviedli v novináchefektívny (op. fiktívny): efektívne hodnotykonkrétny (op. abstraktný) • hmatateľnýpoznateľný: konkrétny, hmatateľný, poznateľný svetfaktickýskutkový (zodpovedajúci faktom, skutočnosti, nie odhadu): faktický, skutkový stavjavový: javový svet, javová podstataozajstnýnaozajstnýnaozajskýživý: mal doma ozajstného, naozajstného, naozajského, živého hada; ozajstná, naozajstná láska; nesedel tam prelud, ale živý človekpravdivýopravdivýpravýnefalšovanýúprimnýnepredstieraný: film nakrútený podľa pravdivej, opravdivej udalosti (op. vymyslenej, fantastickej); herečka plakala opravdivými, pravými, nefalšovanými slzami (op. predstieranými, falošnými); prejaviť pravý, nefalšovaný záujem o niečo; boli to jeho pravé vlasy (op. nepravé, falošné, umelé) • plnokrvný: chladnokrvnosť prezrádzala plnokrvného Angličanaživotný (op. neživotný, papierový): životná postava, životný hrdinaneskreslenýholýnahý: taká je neskreslená, holá, nahá pravda

    2. ktorý je taký, aký má byť; ktorý spĺňa očakávania, predpoklady a pod. • celýdokonalýpravýrýdzi: skutočný, pravý muž; praví, rýdzi mešťaniačistýneskalenýozajstnýnaozajstnýnaozajský: čistý, neskalený cit; neskalená radosť; našiel v deťoch ozajstné, naozajstné potešenie; je naozajská dámanepochybný: nepochybná pravdavážny: mať o niečo skutočný, vážny záujemopravdivý: opravdivé hrdinstvohovor.: hotovýúplný: to, čo dokázal, je hotový, úplný zázrak; hotový, úplný géniusnaslovovzatý: naslovovzatý odborníkneskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: umelec par excellence


    vedomosť 1. iba mn. č. poznatky získané učením, štúdiom: hlboké, priemerné vedomostiznalosti: odborné znalosti, znalosti získané na vysokej školepoznatky: teoretické poznatkyzastaráv. známosť: šíril vo svete známosť o Slovákoch (Škultéty)

    p. aj poznatok

    2. p. vedomie 2


Pozri výraz POZNA v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Pravidlá slovenského pravopisu: napomenúť, vodo, mock, tren, utri, francúz, umy, kapor, kolega, skratka, poznanie, fuňa, tunis, letmý, signál
Technický slovník: žv, s ä, tã åˆa, voi, lea, sã ã, support, pol, cle, file, gui, tex, uni, emp, att
Ekonomický slovník: c c, Å¡oka, írek, grúň, viacročný rozpočet, rei, pxk, dim, cã ã, usa, , mal, usr, efla, acr
Slovník skratiek: aã ã a, nmä, zya, šida, coa, eurofarm, v28, tn, šušťať, dsr, nmj, e89, clm, rajã, omk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV