Synonymá slova "poz" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 832 výsledkov (7 strán)
-
afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka
poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položenie • postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie • pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie • situácia: vertikálna poloha, situácia • miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto • póza: póza tela • postoj: zaujať bojový postoj
postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózu • pozícia: základná tanečná pozícia • poloha: zmeniť polohu
2. p. pomer 2
poza p. za 2
póza 1. držanie tela • postoj • pozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj
p. aj poloha
2. p. pretvárka, afektácia
pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvo • neúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvo • faloš • falošnosť • póza • pozérstvo • afektácia • afektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektácie • pejor. farizejstvo
za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom
2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier
3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil
4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených
5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí
6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok
7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok
8. p. pri 7
pozabaľovať p. zabaliť 2
zabaliť 1. dať na niečo obal, dať do obalu • hovor. zapakovať: zabalili, zapakovali mi tovar do jemného papiera • zaobaliť • obaliť: novú knižku si hneď (za)obalí do novín • zakrútiť: zakrútil si desiatu do servítky • zbaliť • hovor. spakovať (urobiť balík, dať veci do balíka): Z(a)baľ, spakuj si veci a choď domov! • pobaliť • hovor. popakovať (viac vecí al. všetko)
2. dôkladne niečo ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi) • zakrútiť • zavinúť: vyjdúc z vody sa zabalila, zakrútila, zavinula do deky • okrútiť • zatočiť • zamotať: vlasy si okrútila, zatočila, zamotala do uteráka • expr.: zababušiť • zababúliť • zababoliť • zahúliť (priveľmi, teplo obliecť): zababuší dieťa do perinky • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): zachuchlila, zachumlala si hlavu do šatky • expr. zabundať: hlava zabundaná v ručníku • pozabaľovať • poobaľovať (niekoľkokrát, dôkladne zabaliť jednu al. viac vecí)
pozabávať sa p. zabaviť sa 1
zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotéke • rozptýliť sa • rozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť? • pohrať sa • zahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si) • požartovať (si) • hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevou • pozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkami • expr.: zahýriť si • vyraziť si • fraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtka • hovor.: zamulatovať si • zaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)
2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sa • stratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si ma • pribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi
pozabíjať p. zabiť 1, 2, zatĺcť
vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomu • expr. vytrepať: vytrepať obločné sklá • vyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na aute • rozbiť: rozbitá cesta • povybíjať • povytĺkať • povyrážať (postupne, viac objektov)
p. aj rozbiť 3
2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiť • vyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvo • expr.: vykynožiť • vykántriť • vytĺcť • vyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliach • vyvraždiť (ľudí) • pobiť • pozabíjať • pohubiť • poničiť • expr.: pokynožiť • pokántriť • potĺcť • pohlušiť • pomlátiť • porúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveri • povraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády
3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opasku • vytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly
4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4
zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)
2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)
3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2
zatĺcť tlčením niečo niekam vpraviť; vpravením niečoho uzatvoriť al. upevniť niečo • zabiť: zatĺcť, zabiť klin do dreva; zatĺcť, zabiť rakvu • zahlobiť: zahlobiť klince do steny; zahlobiť obloky doskami • zaklincovať • zakliniť (upevniť klincami, klinmi): zaklincovať, zakliniť hradu • odb. zabaraniť (zatĺcť pomocou baranidla) • zadebniť (pevne zatĺcť doskami) • zapustiť (vložením pevne vsadiť): zapustiť stĺp do zeme • vtĺcť • vbiť • zaraziť • vraziť (tlčením, nárazom vpraviť): vtĺcť, zaraziť, vraziť koly okolo pozemku • zried. zarúbiť (Tajovský) • potĺcť • pozatĺkať • povtĺkať • pozabíjať • povbíjať • pozarážať • povrážať (postupne, viacero vecí al. na viacerých miestach)
pozabúdať p. zabudnúť 1
zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinu • pozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcich • fraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavy • pren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavy • hovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobuse • pren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochoval • zanedbať • práv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákona • zastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhy • pozabúdať (postupne zabudnúť)
2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť
3. p. odpustiť
pozabudnúť p. zabudnúť 1
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájde • dôjsť • prísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocie • expr.: zabehnúť • zbehnúť • vybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výlet • staviť sa • zastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostole • expr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domu • expr.: skočiť • zaskočiť • odskočiť • odbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštu • podísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne! • zatúlať sa • zablúdiť • hovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivo • zastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúť • frknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia deti • zahnúť • zabočiť • odbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za roh • hovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budove • hovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kina • expr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríky • pozachodiť • pozachádzať (postupne zájsť)
2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo
3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašiel • zahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sa • zarosiť sa • hovor. expr.: ošťať sa • zapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťali • očernieť • sčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernel • chem.: oxidovať • zoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa
4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2
pozachodiť, pozachádzať 1. p. zájsť 1 2. p. stať sa
pozachytávať p. zachytiť 1, 2
zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržať • chytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamy • uchopiť • podržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podrží • pozachytávať (postupne zachytiť)
2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiť • pridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkou • upevniť • pripevniť • odb.: fixovať • zafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkom • expr.: zakvačiť • zakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕnia • hovor. zaháčiť: zaháčiť do dverí • hovor. expr. zahačkať • pozachytávať (postupne zachytiť)
3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiť • zasiahnuť • začiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso
4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúť • stihnúť • chytiť • dostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihla • zadržať • zastaviť • pristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici
5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosť • zadržať • prichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri čine • zastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach
6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť
zopnúť, zopäť 1. niečo uvoľnené dať dovedna nejakým mechanizmom (op. rozopnúť, rozopäť) • späť: zopnúť, zopäť, späť okraje látky sponkou, spínadlom; spisy zopol páskou • zapnúť (zopnúť časti oblečenia): košeľa zapnutá na gombičky • pospínať (postupne zopnúť) • pozapínať (postupne zapnúť): pospínať, pozapínať si gombíky • zachytiť • pozachytávať • stiahnuť (pripevniť al. postupne pripevniť pomocou niečoho): manžety zachytila, stiahla, pozachytávala špendlíkmi • prepnúť • prepäť (pripnúť cez niečo): prepnúť, prepäť golier brošňou
2. ruky dať tesne k sebe skrížením prstov • zovrieť • spojiť • zložiť: zopla, zovrela ruky; spojiť, zložiť ruky k modlitbe; prosiť so zopnutými rukami • zakľúčiť: stál s rukami zakľúčenými na chrbte • zried. zomknúť: pevne zomknuté prsty
pozačínať p. začať 1
začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júli • kniž. počať: počal ich presviedčať • pustiť sa • dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežať • chytiť sa: chytili sa rýchlo do roboty • nasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tón • načať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chlieb • pozačínať • ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavu • naštartovať • odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behu • spustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tuš • publ.: rozbehnúť • nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť • roztočiť • rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrov • vyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie ja • kniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnu • vstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajku • nespráv. zahájiť
2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťoch • expr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovi • nadviazať • nadpriasť • zried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každým • nahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva
pozadie 1. priestor vzadu; menej významné miesto (op. popredie) • úzadie: dvor so stodolou v pozadí, úzadí; držať sa v pozadí, úzadí • hovor. zadok
2. p. zákulisie
zákulisie verejnosti skrytá časť istej inštitúcie, istého rokovania a pod.: zákulisie zjazdu; boj sa odohrával v zákulisí • pozadie: pozadie únosu • kuloár: v kuloároch sa povráva
pozadku p. vzadu
vzadu v zadnej časti, na konci, na zadnom mieste, na zadnej strane (op. vpredu) • pozadu: stále ostáva vzadu, pozadu • hovor. nazadku (op. napredku): nazadku bolo miesta dosť • nár. pozadku
menejcenný ktorý má menšiu hodnotu, kvalitu, závažnosť a pod. • menejhodnotný • neplnohodnotný: duševne menejcenný, neplnohodnotný človek; menejhodnotný, neplnohodnotný športový výkon • podradný • druhoradý • druhotriedny (menej významný, kvalitný; op. prvotriedny): podradný umelec; druhoradá, druhotriedna kvalita tovaru • nekvalitný • horší • slabší (op. dobrý, kvalitný): menejcenný, nekvalitný, horší tovar; horší, slabší pracovný výsledok • hovor. pozadný (o obilí): pozadné zrno • treťoradý • treťotriedny (pomerne zlej kvality, hodnoty): treťoradý význam; treťotriedny hotel • pochybný • pokútny • pejor. brakový • kniž. obskúrny (ktorý má malú, podozrivú hodnotu): pridelili mu pochybnú, pokútnu prácu; braková, obskúrna literatúra • nezávažný (menej významný): nezávažný problém
podradný 1. menej dôležitý (op. prvoradý, hlavný, dôležitý) • podružný • druhoradý • treťoradý: podradná, podružná, druhoradá, treťoradá vec • bočný • vedľajší • nepodstatný • nedôležitý: bočný, vedľajší, nepodstatný, nedôležitý problém; záležitosť bočného, vedľajšieho, nepodstatného, nedôležitého významu • periférny • okrajový: periférny, okrajový prípad; mať v niečom periférnu, okrajovú úlohu • kniž. inferiórny (op. superiórny)
2. ktorý má menšiu hodnotu, horšiu kvalitu • druhotriedny • treťotriedny: podradná, druhotriedna, treťotriedna akosť (op. prvotriedny) • druhoradý • menejcenný • menejhodnotný • nekvalitný • nehodnotný (op. kvalitný, hodnotný): druhoradá, menejcenná, menejhodnotná práca; nekvalitný tabak; nekvalitný, nehodnotný tovar • pozadný (o obilí horšej kvality) • brakový • subšt. aušusový (obyč. o tovare zlej kvality, menšej hodnoty) • hrubý: hrubá robota, hrubá strava • nízky • zlý (o kvalite)
pozadný p. podradný 2
zadina podradné obilie premiešané kúkoľom, plevami a pod., pozadné obilie • pozadok • zadnina • nár. zadky
náročný 1. ktorý má veľké nároky, želania, požiadavky; svedčiaci o veľkých nárokoch (op. nenáročný, skromný) • neskromný: je náročný voči sebe aj ostatným; náročné, neskromné publikum; mať neskromné predstavy o živote • požadovačný (majúci veľké nároky v prospech seba): požadovačné dieťa
2. vyžadujúci veľa námahy, úsilia, zručnosti, času, peňazí a pod. (op. nenáročný, jednoduchý) • ťažký • neľahký: podarilo sa vyriešiť náročný, ťažký problém; ťažká, neľahká práca • zložitý • komplikovaný: variť zložité, komplikované jedlá; zložitá, komplikovaná úloha • nevďačný (prinášajúci úspech až po veľkej námahe): náročná, nevďačná práca • zried.: náročivý • náročitý (Šoltésová, Rysuľa)
požadovačný p. náročný 1
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
požadovaný ktorý sa žiada • vyžadovaný • kniž. žiaduci • žiadaný: mať požadované, vyžadované vzdelanie; dosiahnuť požadovaný, žiaduci, žiadaný účinok • potrebný: priniesol požadované, potrebné materiály
žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebný • kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok • požadovaný • želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok • očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia • želaný • kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar • vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech
domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu
chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť
2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?
3. porov. želať
požadovať p. žiadať 1, vyžadovať 1
pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)
2. p. prosiť 3. p. žobrať 1
vymáhať na základe právneho nároku al. dôrazným žiadaním usilovať sa získať niečo • pohľadávať (úradne): vymáhať, pohľadávať dane • zried. vyhľadávať: vyhľadávať od niekoho potvrdenie • domáhať sa • dožadovať sa (čoho): domáhať sa svojich práv • vynucovať (vymáhať nútením): vynucovať si uznanie, sľuby od niekoho • vyžadovať • požadovať (dôrazne žiadať): vyžadovať si pozornosť • vydobýjať si (veľkým úsilím): vydobýjať si primerané postavenie • vydierať (vymáhať pod hrozbou): vydiera od nás peniaze
vyžadovať 1. vyslovovať požiadavku na splnenie istých predpokladov • požadovať • žiadať: vyžadovať, požadovať poslušnosť, vernosť, vedomosti • hovor. bazírovať (klásť dôraz na splnenie niečoho pri vyžadovaní niečoho): bazírovať na presnosti • dožadovať sa • domáhať sa • vymáhať (obyč. na základe právneho nároku usilovať sa niečo získať): dožaduje sa, domáha sa súhlasu; vymáha si pozornosť • vynucovať (vyžadovať nútením): vynucujú si uznanie • nárokovať si • robiť si nároky: nárokuje si od vedúceho výhody, odmeny; robiť si nároky na časť cudzieho územia • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulovať uplatnenie zákonného nároku
2. prejavovať potrebu (o veciach) • potrebovať: uhorky vyžadujú, potrebujú vlahu • vynucovať si: vojny si vynucujú veľa obetí • nárokovať si: štúdium si nárokuje sebazaprenie
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
pozadŕhať p. zadusiť 1
zadusiť 1. zamedzením prístupu vzduchu zbaviť života, rastu • udusiť: vôňa ho skoro zadusila; zadusiť štence; burina udusila, zadusila priesady • zahrdúsiť • zadrhnúť • zaškrtiť • uškrtiť • expr. zadáviť (tlakom na krk, zovretím hrdla): zahrdúsiť, zaškrtiť mača • zadláviť • zagniaviť (tlakom, rozpučením): zadlávili, zagniavili ho v dave • zried. zdusiť: burina všetko zdusila • pridusiť • priškrtiť (čiastočne zadusiť) • pozadŕhať • podrhnúť • podusiť • poškrtiť • podláviť • pogniaviť (postupne)
2. zastaviť horenie (o ohni, svetle) • zahasiť • zhasiť • udusiť: zadusili, udusili plameň hneď v začiatkoch; z(a)hasiť sviečku, lampu • uhasiť: požiar nemohli uhasiť • expr. zapučiť (rozmliaždením, pučením): zapučiť ohorok cigarety • pridusiť (čiastočne zadusiť) • pozadúšať (postupne zadusiť)
3. vôľou al. silou prekonať • udusiť • potlačiť • premôcť: zadusila, potlačila, premohla v sebe spomienku na dieťa • zadržať • zahatať: zadržal, zahatal v sebe príval zlosti • zlikvidovať: povstanie zadusili, zlikvidovali hneď v začiatkoch
pozadu p. vzadu
pozadúšať p. zadusiť 2, zahasiť 1
zahasiť 1. zastaviť, prerušiť horenie (op. zapáliť) • zadusiť: požiar sa podarilo rýchlo zahasiť, zadusiť • uhasiť • udusiť: pahrebu uhasili, udusili vodou • zhasiť • zhasnúť (op. zasvietiť, zapáliť): z(a)haste, zhasnite luster • vyhasiť (celkom, úplne): vyhasiť oheň • prihasiť (čiastočne zahasiť) • pozahášať • pozhášať • pozadúšať (postupne zahasiť)
2. p. utíšiť 2, zmierniť
pozahadzovať p. zahodiť 1
zahodiť 1. prudkým pohybom hodiť, dať preč od seba • odhodiť: zahodil, odhodil lopatu do trávy • odvrhnúť (prudko): s odporom odvrhnúť zbraň • expr.: zašmariť • odšmariť • kniž. odmrštiť: šaty s nevôľou odšmarila, odmrštila nabok • pohodiť: pohodiť ohryzok; pohodiť dieťa • vyhodiť (smerom von odniekiaľ al. vyradiť, odstrániť ako bezcenné, nepotrebné): zahodiť, vyhodiť obnosené topánky • expr. zried. zarútiť (Hviezdoslav) • pozahadzovať • poodhadzovať • odhádzať (postupne, jedno po druhom zahodiť): pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať nepotrebné veci
2. ľahko, voľne položiť (obyč. na seba) • prehodiť: zahodiť, prehodiť si na plecia vlniak
3. p. premárniť
pozaháňať p. zahnať 1
vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)
2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy
zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiara • zatlačiť • expr. odprášiť • odraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojsko • zapudiť • odpudiť • zaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudil • zavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovce • pozaháňať • poodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok
2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiť • odpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspech • potlačiť • premôcť: potlačil, premohol náhly príval zlosti • odvrátiť • rozptýliť • rozohnať • rozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý sen • expr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nudu • zbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu
pozahášať p. zahasiť 1
zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)
2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!
3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)
p. aj zatarasiť
pozahládzať p. zahladiť 1, 2
urovnať 1. urobiť rovným hrboľatý, pokrčený, nerovný povrch niečoho: urovnať si sukňu, urovnať chodník • vyrovnať • zarovnať: jamu vyrovná zeminou; terén zarovná, aby sa mohli použiť stroje • uhladiť • zahladiť (urobiť povrch hladkým): uhladiť, zahladiť si vlasy, fúzy; uhladiť lopatou zem • pourovnávať • povyrovnávať (postupne, na viacerých miestach): pourovnáva si šaty, povyrovnáva skrkvaný list • zrovnať • hovor. splanírovať (upraviť terén dorovna): splanírovať, zrovnať cestu buldozérom • upraviť (dorovna): upraviť svah
2. uviesť do poriadku, aby niečo nezavadzalo, nevyčnievalo • usporiadať • dať do poriadku: urovnať, usporiadať, dať do poriadku fľaše so zaváraninou • vyrovnať • zarovnať: knižky na polici vyrovná, zarovná podľa veľkosti • zrovnať: v mysli si najskôr všetko urovná, zrovná a až potom sa rozhodne • poukladať • pourovnávať (postupne, viacero vecí): poukladá, pourovnáva si veci na stole, náradie v šope
3. zmierlivo vyriešiť • uhladiť • zahladiť: urovnať spor, hádky; uhladiť, zahladiť zlý dojem • pourovnávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viacero vecí): pourovnával nezhody s rodičmi • napraviť (odstrániť niečo rušivé, nežiaduce, obyč. vo vzťahoch): napraví všetky nedorozumenia • hovor. vyžehliť
vyrovnať 1. dať do radu al. do jednej roviny • zarovnať • urovnať (urobiť rovným, hladkým): zarovnať, urovnať knihy na poličke; zarovná si, urovná si sukňu • narovnať (dať do jednej roviny): narovnať ohnutý drôt • vystrieť (vyrovnať niečo skrivené, ohnuté): vystrieť chrbát, koleno • povyrovnávať • pozarovnávať • pourovnávať • ponarovnávať • pousporadúvať • povystierať (postupne, viac vecí) • zrovnať • hovor.: splanírovať • vyplanírovať (upraviť terén do rovnej plochy)
2. urobiť rovnakým • znivelizovať • nivelizovať (vyrovnať rozdiely na rovnakú, obyč. nižšiu úroveň): vyrovnanie, (z)nivelizovanie miezd • typ. egalizovať (urobiť rovnakým): egalizovať riadky • kniž. zotrieť (dať na jednu úroveň): zotrieť rozdiely • subšt. glajchšaltovať (vyrovnať podľa predpisu): glajchšaltovanie miezd
3. uviesť do súladu • usporiadať • urovnať: podarilo sa mu nepríjemnosť vyrovnať, usporiadať, urovnať • napraviť • uhladiť • zahladiť: zlý dojem napravíme; spory treba uhladiť, zahladiť • zladiť • zharmonizovať: zladiť myšlienky v hlave; zladiť, zharmonizovať krok • vyvážiť • kompenzovať (vyrovnať náhradou niečoho): svoje nedostatky vyvážil, kompenzoval usilovnosťou • povyrovnávať • pourovnávať • ponaprávať • pouhládzať • pozahládzať (postupne, viac vecí)
4. dať (obyč. peniaze) za istú hodnotu (tovar, službu) • zaplatiť • uhradiť • vyplatiť: vyrovnať, zaplatiť účet v hotovosti; vyrovnať, uhradiť, vyplatiť dlžobu • vyrovnať sa (s niekým; vyrovnať hospodárske záležitosti): rád by som sa s bratom vyrovnal, rád by som bratovi dlh vyrovnal
p. aj zaplatiť 1
zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šaty • zarovnať • urovnať • upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadky • pričesať • prihladiť • začesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabok • pozahládzať (postupne)
2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryť • zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojem • zamaskovať • hovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bol • kniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienku • expr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovala • pren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlila • pren. retušovať: retušovať chyby • zahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorila • zavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieť • odstrániť • zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatky • pozahládzať (postupne)
zakopať 1. kopaním zakryť: zakopať zdochlinu • zahrabať (hrabaním zakryť): pes si zahrabal uchmatnutú kosť • zahrnúť • zasypať • zahádzať (hrnutím, sypaním, hádzaním zakryť): jamu, šachtu zahrnuli, zasypali zeminou; zahádzať studňu • vkopať (kopaním vsadiť do zeme): vkopať kôl do zeme • expr.: zakutať • zakutrať: zakut(r)ať niečo do zeme • pozakopávať • pozahrabávať (postupne zakopať)
2. p. zničiť 1, zahubiť
zasypať 1. sypaním vyplniť al. sypaním zakryť, prikryť • zahádzať: starú štôlňu zasypali, zahádzali zeminou • zahrabať • zastaráv. zahriebsť • zahrnúť (hrabaním, hrnutím, zhŕňaním zakryť): jamu treba zahrabať, zahrnúť; zahriebli ho do rodnej zeme • zavaliť • privaliť • prisypať (sypaním veľkého al. menšieho množstva): hornina zavalila baňu; lavína ich privalila; prisypať stromček zeminou • expr.: zarúcať • zarútiť: východ z bane zarúcalo, zarútilo • expr. al. hrub.: zakydať • prikydnúť: snehom zakydaná, prikydnutá strecha • poet. zasuť: pozostatky navždy zasuté (Hviezdoslav) • posypať (po povrchu): posypať popáleninu soľou • pozasýpať • pozasypávať • pozahrabávať • pozahŕňať (postupne, viac vecí) • prihrnúť • prihrabať • prihriebsť (hrabaním sčasti zakryť): rastliny prihrnúť, prihrabať zeminou
2. expr. poskytnúť v hojnej miere • zahrnúť • obsypať: zasypať, obsypať niekoho peniazmi, zahrnúť láskou • počastovať: počastovali nás nadávkami • obklopiť: obklopili ho úctou, pozornosťou • uštedriť: uštedriť niekomu hojnosť darov
pohroziť (sa) urobiť výstražné gesto al. výstražným slovom napomenúť • zahroziť (sa): palicou sa pohrozil, zahrozil nezbedným deťom • prihroziť (sa) (mierne) • nastrašiť • postrašiť (vyvolať, nahnať strach): vinníkov treba nastrašiť, postrašiť súdom • pozahrážať sa • povyhrážať sa (viacerým osobám al. viacerými vyhrážkami)
pozahrážať sa p. pohroziť
zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať sa • ohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahriala • rozohriať sa • rozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčila • prehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpálili • uhriať sa • expr.: upachtiť sa • vyzvárať sa • zried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôň • upariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sa • pozohrievať sa • poohrievať sa (postupne sa zahriať)
pozahŕňať p. zasypať 1
dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)
2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa
3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa
pozahrýzať sa p. pustiť sa 1
pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedla • chytiť sa • chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiť • pribrať sa • prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do varenia • prikročiť • pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohy • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdia • kniž. jať sa: jať sa do práce • expr.: vhryznúť sa • zahryznúť sa • pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa • zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítania • pohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do roboty • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útek • hovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do roboty • fraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávy • zastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímať • hovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač
2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa • vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domov • zamieriť • vykročiť • pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa doprava • podať sa: podali sa rezko ku kostolu • expr.: schytiť sa • vychytiť sa • rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadlu • hovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia
3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa • roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopil • stopiť sa: ľad sa v pohári stopil • vyškvariť sa • rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila
zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klinec • zalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prst • podhnúť • založiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňu • prehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiť • skrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbať • pozahýnať • pozahybovať (postupne zahnúť)
2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiť • odbočiť • zájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cesty • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkovisko • skrútnuť sa • skrútiť sa • stočiť sa • zakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava
pozahýbať, pozahýnať, pozahybovať p. zahnúť 1
pozajímať p. zajať 1
zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojny • zadržať • chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojská • odviesť • zlapať • lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nim • pozajímať (postupne zajať)
2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa • ovládnuť • expr. opantať • opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domov • zachvátiť • expr. schvátiť • premôcť • zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľ • preniknúť • prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdce • zájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťou • kniž.: pojať • jať: (po)jala ma úzkosť
pozajtra v deň, ktorý nasleduje po zajtrajšom dni • pozajtre: pozajtra, pozajtre bude nedeľa • napozajtra • napozajtre: napozajtra, napozajtre pôjdeme na výlet
pozakladať p. založiť 2–5
založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiť • umiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombu • nasadiť • navliecť • natiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plece • nasunúť: nasunúť ohlávku koňovi • nastaviť • vstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do dreva • zaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinu • uložiť • odložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice
2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženku • hovor. expr.: zapotrošiť • zapatrošiť • zašantročiť • odšantročiť • odpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročí • expr.: odpeľhať • odpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)
3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásť • zapratať • zatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradím • pozakladať • pozapĺňať (dôkladne založiť)
4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriť • vytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štát • ustanoviť • kniž.: konštituovať • skonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskej • zriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavu • vybudovať • vystavať • postaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktoch • kniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na sile • pozakladať (postupne založiť)
5. pripraviť oheň • rozložiť • podpáliť • zapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatru • rozrobiť • rozvatriť: oheň rozrobili na čistinke • pozakladať (postupne založiť)
6. p. zahnúť 1
zaplniť urobiť celkom plným, obsadeným • naplniť • vyplniť: celý priestor zaplniť nábytkom; vôňa naplnila izbu; užitočne vyplniť čas • obsadiť • zaujať: sálu obsadila mládež; všetky miesta sú zaplnené, obsadené, zaujaté • založiť (zaplniť kladením množstva niečoho): založiť stôl knihami • hovor. zapratať • prepchať • preplniť (príliš zaplniť): knižnica zaprataná menej hodnotnou literatúrou; prepchatý, preplnený autobus • pozapĺňať • pozakladať (postupne zaplniť, založiť)
pozakopávať p. zakopať 1
pozakrúcať p. zakrútiť 2
zababušiť expr. priveľmi al. teplo obliecť, dôkladne zakrútiť, zavinúť • expr.: zababúliť • zababoliť: zababušili, zababúlili si hlavy do teplých vlniakov • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne): dieťa zachuchlila, zachumlala do deky a schytila do náručia • expr. zahúliť: vyšla z kúpeľne celá zahúlená do osušky • pozakrúcať • pozavíňať (postupne): pozakrúcať, pozavíňať chorého do studených obkladov • zabaliť • zamotať (dôkladne): dojča zabalila do plienok; hlava zabalená, zamotaná do šálu
zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom
2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť
3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)
zamotať 1. motaním, neobratným zaobchádzaním poprekrúcať; expr. uviesť do zmätku, neporiadku, urobiť neprehľadným, nejasným • pomotať: zamotať, pomotať bavlnky, nite, drôtiky; expr. všetko vždy zamotá, pomotá • expr. zamotkať (jemne): sponku si mi zamotkala do vlasov • domotať (vo veľkej miere) • popliesť • expr. zmotať: celú úlohu poplietol, zmotal • expr.: zachlpiť • schlpiť • pochlpiť • zakudliť • skudliť • pokudliť • zachumliť: vlasy zachlpené, zakudlené, zachumlené do chumáča • expr. zapantať: dieťa si zapantalo nohy do dlhej košele • zauzliť • zakosíliť (urobiť uzol, uzly): motúz zauzlil, zakosílil tak, že ho nemohol rozmotať, kniž. zauzliť situáciu, príbeh • hovor. expr. zašmodrchať: všetko vždy zašmodrchá • zapliesť • vtiahnuť (niekoho do niečoho): zamotal, zaplietol, vtiahol nás do špinavej aféry • hovor. skomoliť (reč, text) • zried. pomiasť
2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu al. s iným cieľom) • zakrútiť • zavinúť • ukrútiť: zamotať, zakrútiť, zavinúť si hlavu do uteráka • zabaliť • expr.: zapantať • zachumlať • zachuchliť (ledabolo, neporiadne) • pozamotávať • pozakrúcať • pozavíňať (postupne) • kniž. zahaliť • zried. zaokrútiť
pozakrývať p. zakryť 1, 2
zakryť 1. položiť na niečo prikrývku al. inú vec obyč. s cieľom ochrany pred nepriaznivým vplyvom (op. odokryť) • prikryť • pokryť: zakryť, prikryť nábytok prestieradlom; zakryť, prikryť si nohy dekou; pokryť strechu škridlou • zastrieť (rozprestretím niečoho zakryť): zastrieť si závojom tvár • prihodiť: prihodila dieťa dekou • kniž. zahaliť: zahaliť sochu • prekryť (obyč. ešte raz zakryť): strechu prekryli plechom • priklopiť: plameň priklopila pokrývkou • poprikrývať • pozakrývať • poukrývať (postupne, viac vecí): poprikrývať deti
2. spôsobiť, aby niekto niečo nevidel al. nevedel • ukryť • skryť • prikryť: strih šiat zakryl, ukryl nedostatky postavy; skryť, prikryť niečo pred očami zvedavcov • zastrieť: zastrela chyby večera úsmevom • zakukliť: všetko zakuklí • utajiť • zatajiť • potlačiť (nedať najavo, neprezradiť): utajiť, zatajiť prekvapenie, žiaľ; potlačiť smiech • zahladiť • zamaskovať • hovor. expr. zatušovať (urobiť tajným): zahladiť, zamaskovať stopy; zatušoval, že bol pri tom • pren. retušovať: retušovať nedostatky • hovor. expr.: zatutlať • ututlať: škandál sa podarilo zatutlať, ututlať • pozakrývať (postupne, viac vecí): usilovala sa pozakrývať svoje chyby
pozakvačovať p. zavesiť 1
zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece
2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil
3. p. zauškovať
polepiť 1. lepením pripevniť (postupne, viac vecí) • nalepiť: polepiť, nalepiť známky na listy • ponaliepať • popriliepať • ponalepovať • poprilepovať: ponaliepať, popriliepať plagáty na múr
2. lepením spojiť, opraviť (postupne, viac vecí) • pozalepovať • pozlepovať • pozliepať: skúša polepiť, pozalepovať diery v stene; pozliepal rozbité kúsky • zlepiť: zlepiť roztrhnutý list v knihe
3. p. oblepiť
pozalepovať p. polepiť 2
poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkou • popolievať • pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať • oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou • okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky • expr.: ošustnúť • ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody
2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiť • zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem • zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety • popolievať • pozalievať (postupne, viac vecí) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy • zried. postreknúť
pozalievať p. poliať 2
požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodine • posťažovať sa • posťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotu • poťažkať si • zaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočuje • vyžalovať sa • vyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bije • zavzdychať si • zanariekať si • expr.: zabedákať si • zažehrať • zahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať
vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia • vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili • zried. vyžialiť sa • vyžalostiť sa • požalovať sa • poponosovať sa: nemá sa komu požalovať • nár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz) • poťažkať si • posťažovať sa • posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije • expr.: zanariekať si • zavzdychať si • zabedákať si • zahorekovať si • zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom
pozaľubovať sa p. zaľúbiť sa 1
zaľúbiť sa 1. pocítiť k niekomu lásku, vzplanúť k niekomu láskou • zamilovať sa: zaľúbiť sa, zamilovať sa do dievčaťa na prvý pohľad • pren.: zahľadieť sa • zapozerať sa • zadívať sa • zaprizerať sa • pren. hovor. zakukať sa: zahľadeli sa, zapozerali sa do seba a bola z toho svadba; zadívala sa, zakukala sa do svojho profesora • expr.: zblázniť sa • poblázniť sa • zjašiť sa • pojašiť sa • zbesnieť (sa) • spochabiť sa • spochabieť (sa) (veľmi, nerozumne sa zaľúbiť): zbláznil sa, zjašil sa na staré kolená do mladej dievčiny; nemala si sa doňho pojašiť, spochabiť • hovor. expr.: buchnúť sa • bachnúť sa • rachnúť sa • tresnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa: buchnúť sa do chlapca • pozaľubovať sa (postupne sa zaľúbiť): všetci sú pozaľubovaní
2. vzbudiť u niekoho príjemný dojem, sympatiu • zapáčiť sa: chlapec sa nám hneď zaľúbil, zapáčil • pozdať sa • zazdať sa • zvidieť sa (obyč. v menšej miere): pozdala, zvidela sa nám predstava cesty do cudziny • hovor. zavidieť sa • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zried. popáčiť sa (Rázus) • zalahodiť • polahodiť: úspech mu zalahodil • zaimponovať: uchádzač o miesto nám zaimponoval svojou rozhľadenosťou • zamilovať si • obľúbiť si (nájsť záľubu): zamiloval si, obľúbil si tiché večery
3. p. zapáčiť sa 2
vymeškať nezúčastniť sa na niečom (obyč. pravidelne vykonávanom) • vynechať: vymeškal, vynechal hodinu klavíra • zameškať • zmeškať • premeškať: nezamešká, nepremešká ani jednu nedeľnú omšu; zmeškal už dve premiéry • hovor.: dať/nechať si ujsť • prepásť: nedá si ujsť, neprepasie ani jednu prednášku • premárniť: premárnil príležitosť dostať sa do kolektívu • povymeškávať • povynechávať • pozameškávať • popremeškávať (postupne, viac príležitostí)
pozametať p. zamiesť
zamiesť metlou odstrániť z povrchu smeti, nečistotu a pod. • pozametať: zametie, pozametá izbu i dvor • vyzametať • vymiesť (dôkladne): vyzametať celý byt, vymiesť všetky kúty • poodmetať • povymetať (postupne, na viacerých miestach): poodmetať prach z políc • primiesť (trochu zamiesť): pred návštevou primietla izbu
pozamieňať p. zameniť
premeniť 1. urobiť z niečoho, z niekoho niečo iné, niekoho iného • zmeniť • pretvoriť: premeniť, zmeniť, pretvoriť spoločenský systém • kniž.: prerodiť • preporodiť • obrodiť (premeniť na lepšie; znova a inak urobiť): prerodiť, preporodiť človeka, spoločnosť; mravne obrodiť svet • kniž. preformovať: treba preformovať celé naše myslenie • zreformovať • reformovať (urobiť zásadné úpravy s cieľom zlepšiť niečo): (z)reformovať pravopis • odb. transformovať: transformovať elektrický prúd • kniž. transfigurovať (premeniť podobu niečoho) • kniž. zried. sublimovať (Mráz) • preorientovať (premeniť orientáciu, smerovanie): preorientovať priemysel • prečariť • prečarovať (premeniť čarami): ježibaba prečarila, prečarovala princa na žabu • kniž. zastar. (rus.) preobraziť: preobrazenie sveta (Vajanský)
p. aj prerobiť
2. dať niečomu iný vzhľad, ráz a pod. • zmeniť: premenila, zmenila si farbu vlasov • hovor.: preinačiť • preonačiť • zinačiť: preinačiť si hlas; zariadenie si opäť preonačili, zinačili • pren. prefarbiť: národnostne sa mesto prefarbilo • pozmeniť • obmeniť (čiastočne premeniť): pozmenil si názor na vec; obmenená melódia • popremieňať (postupne, viacero vecí): všetko bolo v izbe popremieňané • zvrtnúť: nečakane zvrtol svoje presvedčenie
3. nahradiť niečím iným • zameniť • vymeniť: premeniť, zameniť koruny na šilingy • hovor.: prečarať • prečarovať • začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: prečarali si kabáty; mačku začar(ov)al, vyčar(ov)al za zajaca • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť posledné dve vety • zmeniť • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): nemám si kde zmeniť, rozmeniť stovku • popremieňať • pozamieňať • povymieňať (postupne, viacero vecí)
vymeniť 1. dosadiť niekoho, niečo za niekoho iného, obyč. rovnakého, za niečo iné, obyč. rovnaké • nahradiť • kniž. substituovať: vymeniť, nahradiť pracovníka; vymeniť, nahradiť opotrebované časti stroja • zmeniť: rád by zmenil miesto • zameniť • hovor.: vyčarať • vyčarovať • prečarať • prečarovať (použiť, vziať niečo namiesto niečoho iného): zameniť si, vyčarať si, prečarať si aktovky • hovor.: čarať • čarovať: s nikým by nečaral, nečaroval • subšt. vyčendžovať • vystriedať (koho): vystriedať nočného strážnika • hovor. prehodiť (navzájom vymeniť): prehodiť riadky v texte, prehodiť slová vo vete • premeniť: premeniť prostredie, premeniť peniaze na drobné • povymieňať • popremieňať • pozamieňať • pomeniť (postupne, viac vecí)
2. vziať odniekiaľ niečo uložené, deponované a pod. za protihodnotu, poplatok • vyzdvihnúť • vybrať: ide si vymeniť, vyzdvihnúť balík
zameniť dať, vziať, použiť niečo namiesto niečoho iného, obyč. podobného (vedome al. omylom) • vymeniť: zameniť, vymeniť si kabáty; zamením, vymením si s tebou miesto; zameniť, vymeniť peniaze v banke • zmeniť (nahradiť iným): chcem si zmeniť byt • hovor. prehodiť (zameniť navzájom): prehodili si klobúky; prehodiť čísla • hovor.: vyčarať • vyčarovať • začarať • začarovať (niečo konkrétne): deti si vyčar(ov)ali, začar(ov)ali hračky • hovor.: čarať • čarovať: nechce so mnou nič čarať, čarovať • hovor.: prečarať • prečarovať: prečarali si stoličky • premeniť: astmatik musí premeniť prostredie; premeniť, zameniť bankovku za drobné • kniž. substituovať • nahradiť (dosadiť niekoho, niečo na niekoho, niečo): substituovať, nahradiť chybné súčasti stroja • pozamieňať • povymieňať • pomeniť • popremieňať (postupne, viac vecí): pozamieňali, pomenili, popremieňali si klobúky
zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať al. zmeniť poradie • pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žreby • poprehadzovať • pomotať • pozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisy • hovor. expr. strepať: strepal všetko na kopu • premiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešať • zatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať
p. aj zapliesť 3
2. miešaním pridať • primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenie • vmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísadu • vsunúť • expr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo
zmeniť 1. dať niečomu al. niekomu iný vzhľad, ráz, urobiť iným • premeniť: podarilo sa mu zmeniť, premeniť hlas; svoj postoj nezmením, nepremením • hovor.: preinačiť • preonačiť: meno si preinačil; je taký, už ho nepreonačíš • hovor. zinačiť: zariadenie ste si tu akosi zinačili • popremieňať (postupne, viacero vecí) • prerobiť • prepracovať • pretvoriť (znova, inak al. lepšie urobiť; dosiahnuť zmenu k lepšiemu): plán napokon prerobili, prepracovali; golier si prerobila na užší; svet sa nedá tak ľahko pretvoriť • kniž.: preporodiť • prerodiť (podstatne zmeniť): preporodiť spoločnosť • prekrútiť • prevrátiť (zámerne vyložiť nesprávne): fakty prekrútil, prevrátil • pozmeniť • obmeniť • modifikovať (čiastočne zmeniť): pozmeniť si názor na vec; melódia je trocha obmenená • pren. preladiť: musím celkom preladiť svoj životný program • zvrtnúť • zvrátiť (nečakane celkom zmeniť): naraz zvrtol názor; zvrtnúť, zvrátiť osud
2. nahradiť iným • zameniť • vymeniť: redaktorstvo rýchlo zmenil, zamenil, vymenil za výnosnejšie povolanie • hovor.: začarať • začarovať • vyčarať • vyčarovať: omylom si začarali, vyčarali, vyčarovali klobúky • vystriedať (postupne nahradiť iným): vystriedať veľa zamestnaní • prehodiť (zmeniť navzájom miesto niečomu): prehodiť poradie, slová v texte • premeniť (peniaze): premeniť koruny na šilingy • rozmeniť (platidlo za menšie v rovnakej hodnote): ísť zmeniť, rozmeniť tisícku • pomeniť • pozamieňať • povymieňať • popremieňať (postupne, viacero vecí)
zamknúť kľúčom zatvoriť • uzamknúť: (u)zamknúť komoru • zaprieť (zatvoriť na závoru): zaprieť dvere • zahasprovať • zahaspriť (zavrieť na haspru) • zaháčkovať (zavrieť háčikom) • zavrieť • uzavrieť • zatvoriť • uzatvoriť (na kľúč) • pritknúť • primknúť (obyč. na chvíľu zamknúť): pritknúť dvere; Nezabudni bránku primknúť! • pozamykať • pozamkýnať (postupne, na viacerých miestach zamknúť)
pozamotávať p. zamotať 2