Synonymá slova "pov" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 750 výsledkov (7 strán)
-
uvedomelý ktorý má vedomie príslušnosti k istej sociálnej, spoločenskej a pod. skupine a ktorý prejavuje toto vedomie: uvedomelý občan • presvedčený: uvedomelý, presvedčený prívrženec hnutia • vedomý • uvedomený (ktorý si uvedomuje poslanie splniť istý cieľ): vedomé, uvedomené používanie spisovného jazyka • zastar. povedomý
známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významný • význačný • popredný: známy, významný umelec • veľký • dôležitý • závažný: veľký, dôležitý problém • svetový • slávny • chýrny • vychýrený • povestný • preslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľ • príslovečný • expr. chýrečný • rozchýrený • rozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salón • staronový • notorický • hovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľač • populárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevák • starý • ošúchaný • expr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historky • kniž. renomovaný • zastar. znamenitý (Štúr, Kukučín) • vykričaný (so zlou povesťou)
2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomá • verejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo
napríklad nadväzuje na kontext a pripája aktuálny výraz; uvádza vysvetlenie k známemu textu alebo vypočítavanie • povedzme • dajme tomu: išiel by som napríklad, povedzme do kina; začneme dajme tomu o piatej; z ihličnatých stromov u nás rastie napríklad, povedzme smrek, jedľa, borovica • teda: venujme sa teda tomuto problému • len • hovor.: tak • takto: všimnime si napríklad, len výsledky volieb; A tak, takto sto korún by ti nestačilo? • zastar. príkladmo
povedzme p. napríklad, tak 4
tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak
2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať
3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš
4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali
5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno
vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariť • zakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriť • ustavične • stále • kniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povie • neprestajne • jednostajne • jednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínať • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovára • hovor.: naveky • večne • expr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorom • poet. povždy • poet. zried. povek • kniž. zastar. voždy • nár.: vše • zavždy (Kukučín, Dobšinský) • oddávna • odjakživa • odvždy • expr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínal • čoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia
povel p. rozkaz
rozkaz ústny al. písomný prejav vôle, ktorým sa ukladá niekomu istá úloha: dostať rozkaz ustúpiť • príkaz (autoritatívny rozkaz): vydať, splniť príkaz • nariadenie • ustanovenie (úradný rozkaz): podľa nariadenia vlády • predpis (záväzné písomné nariadenie, podľa ktorého sa treba správať): bezpečnostné predpisy • hovor. expr. komando: nebudem skákať na tvoje komando • povel (ustálená formula na vyjadrenie rozkazu): povel na štart, na útok • kniž. imperatív • kniž. zastar. ordonancia
povera viera v nepodloženú, neskutočnú súvislosť medzi javmi • hovor.: babona • bobona: mnohé zvyky sú založené na poverách; veriť v poveru, babonu
poverčivý veriaci poverám; svedčiaci o tom • zastar.: babonársky • bobonársky: poverčiví, babonárski, bobonárski dedinčania; poverčivé, babonárske duše, mysle
dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)
2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1
poveriť dať moc na vykonanie nejakej úlohy, funkcie a pod. • splnomocniť • dať splnomocnenie: poverili ho, splnomocnili ho utvorením pobočky; poveriť niekoho funkciou tajomníka, dať niekomu splnomocnenie na funkciu tajomníka • práv. zmocniť: písomne niekoho zmocniť na istý úkon • dipl. akreditovať (poveriť zastupovaním v medzinárodných vzťahoch): akreditovaný zástupca • uložiť • dať za úlohu: uložili mu nebezpečnú úlohu; uložili mi, dali mi za úlohu vec preskúmať • nariadiť • prikázať • naložiť • naručiť (autoritatívne): nariadiť, prikázať pracovníkovi, aby plánovanú cestu uskutočnil; doma mi naložili, naručili, aby som vykonal návštevu u príbuzných
splnomocniť dať plnú moc na konanie v mene niekoho • zmocniť • dať moc: úradne splnomocniť, zmocniť niekoho na prevzatie dedičstva; kto vám dal moc, kto vás splnomocnil nás zastupovať • poveriť (splnomocniť na vykonávanie istej funkcie, úlohy): poverili ma funkciou predsedu; poverili ho utvoriť novú komisiu • delegovať (splnomocniť ako vyslaného zástupcu): delegovať niekoho na zjazd strany
uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnice • položiť (na krátky čas): vrece položili na zem • odložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto! • schovať • uschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezore • upratať • odpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?
2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohu • usporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stole • urovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrini • poukladať • poklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny
3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižku • schovať • uschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľni • deponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke
4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výlet • poveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohou • naložiť • prikázať • nariadiť • naručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosť • prideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcu • expr. naklásť • hovor. expr.: navaliť • naváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniť • odb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady
5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trest • admin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemku • hovor. expr.: napariť • nasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupok • položiť: položiť si podmienku platiť vopred
poverovateľ p. príkazca
príkazca práv. osoba, ktorá dáva príkaz • práv. mandant • poverovateľ (osoba, ktorá poveruje inú osobu vykonaním niečoho)
povešať 1. p. zavesiť 1 2. porov. zabiť
rozvešať viac predmetov zavesiť na rozličné miesta • rozvesiť • povešať: rozvešala bielizeň; rozvesili obrazy po sieni • porozvesovať • porozviešať (postupne)
zavesiť 1. upevniť niečo do visiacej polohy al. do závesu (op. zvesiť): zavesiť obraz na stenu, zavesiť dvere do pántov • expr.: zakvačiť • zakvačkať: zakvačiť, zakvačkať uterák na vešiak • hovor.: zaháknuť • zahákovať (zavesiť na hák): zaháknuť dvierka • hovor. zaháčiť (zavesiť na háčik): zaháčil sako za uško • vyvesiť (roztiahnuť a zavesiť): vyvesiť bielizeň • hovor.: obesiť • zried. ovesiť: v rýchlosti si šaty obesila, ovesila na stoličku • pozavesovať • povešať • vyvešať • porozvesovať • porozviešať • porozvešiavať (postupne, viac vecí): fotografie povešala, porozvesovala po celej izbe • expr. pozakvačovať (postupne zakvačiť) • prevesiť (zavesiť cez niečo al. na iné miesto): prevesila si kabelku cez plece
2. hovor. dať telefónne slúchadlo do pôvodnej polohy (a tým prestať telefonovať) • zložiť • položiť: volaný zdvihol telefón, ale hneď zavesil, zložil, položil
3. p. zauškovať
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch • poviedka: zbierka poviedok • sága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • fabula: romantická fabula
2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýr • meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno • zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk
3. p. správa1, chýr 1
rozprávka 1. vymyslený príbeh, obyč. z neskutočného sveta, plný neuveriteľných príhod, expr. nepravdivé rozprávanie: rozprávky o vílach, čítať deťom rozprávky; Nechaj si tie rozprávky! • kniž.: skazka • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • povesť (rozprávanie viažuce sa na minulosť): povesti o rytieroch • sága (severská povesť) • fabula: romantická fabula
2. p. rozhovor
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
chýrny o ktorom sa šíri chýr, správa (obyč. dobrá) • hovor.: vychýrený • chýrečný: chýrny, vychýrený, chýrečný lekár • známy • povestný: známe, povestné mesto • svetoznámy • svetochýrny (o ktorom ide chýr po celom svete): svetoznámy, svetochýrny huslista • slávny • preslávený • legendárny: slávna, preslávená, legendárna postava, osoba • expr.: rozhlásený • rozchýrený: rozhlásené, rozchýrené meno; rozchýrený majster • hovor. expr. vychytený: vychytený román
p. aj povestný, slávny
povestný o ktorom ide povesť, chýr; veľmi známy • chýrny • známy: povestný, chýrny dirigent; povestné, známe milionárske letovisko • hovor.: vychýrený • chýrečný (o ktorom ide len dobrý chýr): vychýrený, chýrečný lekár • svetoznámy • svetochýrny (známy na celom svete): svetoznámy filmový režisér, svetochýrne kúpele • uznávaný • kniž. renomovaný (majúci uznanie, renomé): uznávaný, renomovaný vedec, odborník • slávny: divadelné spracovanie slávneho románu • preslávený: preslávené umelecké centrum • legendárny (známy a opradený legendami): legendárny vojvodca • príslovečný • typický: povestná, príslovečná, typická slovanská pohostinnosť
slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrny • svetoznámy • svetochýrny • preslávený • legendárny • povestný • popredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mesto • známy • populárny • svetový • kniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné meno • uznávaný • kniž.: renomovaný • famózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuóz • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrečná, vychýrená sonáta • pren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnika • kniž. zastar.: slovutný • preslovutný: slovutný, preslovutný muž národa • kniž. staroslávny (v minulosti preslávený)
2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významný • dôležitý • význačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejinách • vynikajúci • znamenitý: vynikajúci, znamenitý čin
3. p. vážený
svetoznámy ktorého pozná celý svet, ktorý má dobrú povesť na celom svete • svetochýrny • povestný: svetoznámy, svetochýrny, povestný vedec • chýrny • hovor.: chýrečný • vychýrený: chýrne, chýrečné, vychýrené letovisko • slávny • preslávený (ktorý získal slávu, uznanie): slávny dirigent, preslávený vojenský generál • známy • zvučný • svetový: známe, zvučné, svetové meno; hrdinovia známeho, svetového románu • zastar. svetopovestný
typický ktorý má vlastnosti typu; ktorý niekoho, niečo výrazne charakterizuje (op. netypický, atypický) • charakteristický • príznačný • špecifický • symptomatický: typické, charakteristické sfarbenie; otcovo typické, charakteristické, príznačné gesto; charakteristická, príznačná roztržitosť • rázovitý: rázovitá slovenská dedina • klasický • ukážkový • pren.: čítankový • učebnicový: klasický, ukážkový prípad; klasická ukážka • neskl. kniž. par excellence [vysl. ekselans]: pedant par excellence • príslovečný • povestný • známy (o výraznej, všeobecne známej vlastnosti niekoho, niečoho): príslovečná, povestná, známa francúzska zdvorilosť; povestný, známy anglický humor
počasie poveternostné pomery • poveternosť: priaznivé počasie, priaznivá poveternosť • čas: zajtra bude pekný čas • pohoda (pekné počasie) • pľušť • slota (zlé počasie)
poveternosť p. počasie
povetrica p. vietor 1
vietor 1. prúdenie vzduchu horizontálnym smerom: ostrý, ľadový vietor; vietor sa obrátil • vetrík • vánok • poet. van (veľmi mierny vietor): jarný vetrík, vánok • víchor • víchrica • povíchrica (prudký vietor): strhol sa víchor, bola zúrivá víchrica, povíchrica • vetrisko (silný vietor) • zastar. povetrica (silný vietor) • zried. predsvitník (svieži vietor pred svitaním) • expr. meluzína: meluzína hvízda • orkán • uragán (ničivý vietor vznikajúci v subtropickom a tropickom pásme) • tornádo (orkán obyč. v juhovýchodnej časti Severnej Ameriky) • hurikán (orkán v oblasti Karibského mora) • tajfún (orkán vo východoázijskej oblasti) • föhn (teplý suchý horský vietor) • zefyr (ľahký západný vietor) • monzún (pravidelný vietor vanúci najmä v južnej a východnej Ázii) • mistrál (búrlivý a studený vietor v južnom Francúzsku) • bríza (mierny vietor najmä na mori) • bora (južný vietor v Dalmácii)
2. p. vzduch
podnebie 1. priemerný stav poveternostných pomerov v istej oblasti • klíma: vysokohorské podnebie, vysokohorská klíma • zastaráv. povetrie: lekár mu odporúčal zmenu povetria
2. klenutá priehradka medzi ústnou a nosovou dutinou • anat. palátum • zried. nebce: jazyk sa mu prilepil na podnebie, nebce
3. p. baldachýn
povetrie 1. p. vzduch 2. p. podnebie 1
vzduch zmes kyslíka, dusíka a iných plynných častí obklopujúca zemeguľu a nevyhnutná pre živé organizmy: studený, čistý vzduch, stlačený vzduch • povetrie: nadýchať sa zdravého povetria • atmosféra • ovzdušie (plynný obal planéty): zemská atmosféra, znečisťovať ovzdušie • hovor. expr. luft: čerstvý luft • odb. vietor (vzduch v bani, vzduch privádzaný do vysokej pece)
meteor optický úkaz vyvolaný dotykom kozmických častíc s atmosférou • poet. lietavica • zastar. povetroň: obloha priam horela od meteorov, lietavíc, povetroňov
povetroň p. meteor
vohnať 1. hnaním dopraviť do niečoho • vhnať • nahnať • zahnať: vohnal, nahnal statok do ohrady • expr. vduriť: vduril ovce do košiara • voštvať (štvaním): voštvali ich do boja • povháňať • pozaháňať (postupne vohnať)
2. spôsobiť, že sa niekto, niečo dostane do nešťastia • vhnať • dohnať: vohnali, dohnali svet do skazy; vohnal ju do nešťastia • vrhnúť • uvrhnúť: vojna vrhla krajinu do biedy
obviazať vinutím dookola upevniť, obaliť niečo niečím • podviazať (obviazať odspodu): podviazať vlasy stuhou • previazať: obviazať, previazať balík špagátom • zaviazať: obviazať, zaviazať snop, slamu povrieslom • okrútiť • obkrútiť • obtočiť • omotať • obmotať • ovinúť • oviť • obvinúť • obviť (obyč. bez pevného spojenia, bez uzla a pod.): o(b)krútiť, o(b)vinúť, o(b)motať si hlavu šatkou, uterákom • oviazať • poviazať • hovor.: ofačovať • zafačovať (opatriť obväzom): oviazať, poviazať ranenú ruku; celého ho ofačovali, zafačovali • poobväzovať • pofačovať (postupne, viac vecí)
poviazať 1. p. zviazať 1, 2, zaviazať 1 2. p. obviazať
spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč • zviazať • poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať • zaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj ruky • poputnať • posputnávať (postupne) • opútať • oputnať (ruky, nohy)
2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1
zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrky • zauzliť • zakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílil • zaslučkovať: zaslučkovať niť, špagát • zviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopov • zatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzla • poviazať (postupne): poviazať kytice • pozaväzovať • pouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)
2. p. obviazať 3. p. pripútať 2
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
povíchrica p. vietor 1
povidieť sa p. zapáčiť sa 1
zapáčiť sa 1. stať sa niekomu milým, príjemným, pekným, vzbudiť kladný cit, ohlas • zaľúbiť sa: dievča sa nám zapáčilo, zaľúbilo na prvý pohľad • zvidieť sa • hovor.: zavidieť sa • zazdať sa • pozdať sa (obyč. v menšej miere): bol to tovar, ktorý sa nám ihneď z(a)videl, zazdal, pozdal • zried. popáčiť sa (Rázus) • zried. povidieť sa (Urban) • zried. zľúbiť sa (Dobšinský) • zalahodiť • polahodiť • polichotiť: zalahodil jej náš obdiv • zaimponovať (priaznivo zapôsobiť): svojím vystúpením chlapec zaimponoval všetkým
2. (iba v 3. os.) začať mať vôľu do nejakej činnosti, dostať chuť niečo robiť • zaľúbiť sa: príde, kedy sa mu zapáči, zaľúbi • zvidieť sa • pozdať sa • expr. zasladiť sa: zvidelo sa, pozdalo sa, zasladilo sa mu prísť k nám na návštevu • zachcieť sa • zažiadať sa: robia, čo sa im zachce, zažiada • zmyslieť si: dieťa dostane, na čo si zmyslí • zachutiť (prísť na chuť niečomu): moc každému zachutí • prísť vhod: robí, ako mu príde vhod • expr.: uráčiť sa • zráčiť sa (po istom váhaní pustiť sa do nejakej činnosti): konečne sa im uráčilo, zráčilo prísť
poviedka p. povesť 1
poviesť sa p. stať sa
stať sa (o udalostiach) skutočne prebehnúť v istom čase, realizovať sa v konkrétnom čase • uskutočniť sa • odohrať sa: včera sa stala, odohrala závažná vec; veril, že sa všetko stane, uskutoční tak, ako znel sľub • prihodiť sa • kniž.: udiať sa • udať sa: za ten čas sa veľa toho prihodilo, ud(i)alo • poet. zdiať sa: Čo sa tam divné zdialo? (Sládkovič) • prísť • dôjsť (k niečomu) • nastať (začať byť): všetci dúfali, že príde, dôjde k zmene; čakala, že nastane zázrak • hovor. pritrafiť sa • naďabiť sa • zastaráv. pridať sa (často náhodou): pridala sa nám cestou veselá príhoda; v živote sa všeličo pritrafí • porobiť sa (iba v 3. os. jedn. č.): Čo sa tu porobilo?; niečo sa mu porobilo s očami • postávať sa • popridávať sa • expr. popremieľať sa (o viacerých udalostiach): doma sa od tvojho odchodu postávalo veľa vecí • expr. premlieť sa: na tomto mieste sa premlelo veľa bitiek • neos. povodiť sa • zried. poviesť sa: nedobre sa mu povodilo, poviedlo • zájsť (niekoho): zašlo nás nešťastie • zbehnúť sa • zmlieť sa • zomlieť sa • expr. skúriť sa (náhle, nečakane sa stať): všetko sa to zbehlo odrazu; Čo sa medzi nimi skúrilo? • expr. šuchnúť sa (o drobnej, bezvýznamnej al. zatajovanej udalosti): vždy vie, kde sa čo šuchne • pozachodiť • pozachádzať (obyč. o nešťastí): všeličo ho vo svete pozachodilo, všeličo sa mu stalo
duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať • fučať • dúchať: vietor duje, fúka od severu • fičať • svišťať • hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík • podúvať • pofukovať • povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad • víchoriť • víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci • burácať • hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí
fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje
2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu
3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos
povievať p. viať 1, 2
trepotať sa pohybovať sa krátkymi rýchlymi pohybmi • trepať sa: v sieti sa trepoce, trepe ryba; lístky brezy sa trepocú vo vetre; srdce sa trepoce • mykať sa • hádzať sa (nie rytmicky): myká, hádže chvostom • viať • povievať (vo vetre): zástavy sa trepocú, vejú
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
povojník pás, ktorým sa v minulosti sťahovala, upevňovala perinka s dieťaťom • povijak • povijan • povíjadlo
povíjadlo, povijak, povijan p. povojník
dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť
2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť
3. p. úver
povinnosť p. úloha 1, dlh 2
úloha 1. čo treba vykonať; určená, vymedzená činnosť smerujúca k istému cieľu: uložiť, vytýčiť, splniť, vykonať úlohu • povinnosť: plniť si svoje povinnosti • funkcia: plniť významnú funkciu v politickom živote • poslanie: výchovno-vzdelávacie poslanie školy • misia: plniť tajnú misiu • povolanie: jeho povolaním bolo zabávať • určenie: slúžiť svojmu určeniu • kniž. údel: vznešený údel učiť mládež • kniž. zástoj: zástoj spisovateľa v spoločnosti
2. stvárnenie postavy v divadelnej hre al. vo filme • rola: komická úloha, rola; hrať titulnú úlohu, rolu vo filme • div. slang. part: dobre poznať svoj part
3. p. práca 1
záväzok niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: splniť záväzok, zbaviť niekoho záväzku • úväzok (pracovný záväzok): pracovať na plný úväzok • dlh • dlžoba (záväzok morálneho rázu): dlh voči rodičom • daň (morálny al. iný záväzok): daň mladosti • povinnosť: občianska povinnosť • kniž. podlžnosť: mať podlžnosti voči kultúre • kniž. zastar. obligo • pren. kniž. tribút
povinný ktorý sa musí splniť, vykonať ako nevyhnutnosť: povinná školská dochádzka; povinný výcvik • kniž.: obligátny • obligatórny (op. fakultatívny): obligátny, obligatórny vyučovací predmet (op. voliteľný, nepovinný); obligátne, obligatórne dávky • záväzný (op. dobrovoľný): povinná, záväzná účasť; povinné, záväzné plnenie • predpísaný (predpisom stanovený, určený): predpísané učivo, predpísaná zostava (op. voľná)
záväzný ktorý treba dodržiavať (op. dobrovoľný) • povinný: záväzná, povinná účasť; záväzný sľub • kniž.: obligátny • obligatórny: obligátne poistenie, obligatórny člen dvojice • platný • právoplatný • predpísaný (jestvujúci v predpisoch): platné, predpísané smernice • zákonný • legitímny • legálny (určený zákonom): legitímne, legálne ustanovenia
zaviazaný ktorý cíti hlbokú vďaku al. záväzok odplatiť sa • vďačný • povďačný: je mu zaviazaný, vďačný za preukázané služby; bol povďačný za pomoc • povinný (čím; pociťujúci povinnosť): je mu povinný vysvetlením • zastar. povinovatý: sme povinovatí svojim predkom
porodiť vydať zo svojho tela dieťa • priniesť/priviesť na svet: porodiť, priniesť na svet dvojčence • trocha expr. poviť: povila zdravého syna • kniž. zrodiť: zrodila syna už vo vyššom veku • hovor. zastaráv. zľahnúť: nevesta zľahla už s tretím dieťaťom • hovor. expr. rozsypať sa: každú chvíľu sa rozsype
poviť p. porodiť
zakrútiť 1. nakrátko uviesť do otáčavého pohybu • zatočiť: zakrútiť, zatočiť nad hlavou valaškou • skrútnuť • stočiť • skrútiť (vychýliť z pôvodnej polohy): skrútnuť, stočiť, skrútiť volant doľava • zavrtieť • zvrtnúť • otočiť • potočiť • pokrútiť (kohútikom, kľukou) • zried. zakrútnuť: zakrútnuť kolesom • zakrúžiť (urobiť kruhový pohyb): zakrúžiť rukou, bičom
2. ovinúť niečím (obyč. na ochranu pred vonkajšími vplyvmi al. s iným cieľom) • zavinúť • poviť • zaviť • ukrútiť: zakrútila, zavi(nu)la dieťa do perinky; povila dieťa do bieleho vankúšika; ukrútiť si hlavu • zabaliť • expr.: zababušiť • zababúliť • zabundať (dôkladne zakrútiť): zabalila, zababušila si hlavu do uteráka • zamotať • expr.: zachuchliť • zachumlať (rýchlo a neporiadne) • pozakrúcať • pozavíjať • pozavíňať (postupne, dôkladne) • kniž. zahaliť: zahaliť si krk šálom • zried. zaokrútiť
3. krútením spojiť do tesného celku • zatočiť • skrútiť • stočiť • zvinúť • zavinúť: zakrútiť, zatočiť závin; zavinúť zástavu; skrútiť, zvinúť papier do rúrky • zmotať (motaním spojiť): zmotať klbko vlny • zrolovať (do šúľka) • postáčať • poskrúcať (viackrát zakrútiť, skrútiť): postáčať, poskrúcať zvyšky nití • expr.: zašúľať • zošúľať • ušúľať (cigaretu)
povkladať p. vložiť 1
vložiť 1. dať, umiestniť dovnútra, medzi niečo: vložila list do schránky • strčiť • vstrčiť (sunutím vložiť): strčil si ruku do vrecka • zastrčiť • zasunúť • vsunúť: do knihy zastrčil, vsunul záložku • vopchať • vpraviť • vpratať • vtlačiť • vtesnať • expr.: vodžgať • vteperiť (vložiť tlačením): všetko vpratal do vreca • vmestiť • pomestiť • hovor.: vpasovať • zapasovať: pomestil do kufra veľa vecí; dobre zapasovaný oblok • naložiť • nastrkať • napratať • napchať • natlačiť (obyč. veľa vecí): nastrakala si do vlasov sponky; napchal do skrine všetky obleky • nabaliť • hovor. napakovať (vložiť balením): nabalila darčeky do tašky • expr.: šupnúť • šuchnúť • všupnúť • všuchnúť • všustnúť • vchrstnúť (rýchlo vložiť): všuchol si nohy pod perinu; všustla do polievky za hrsť ovsených vločiek • vsadiť • nasadiť • posadiť • zasadiť (vložiť kladením na niečo, do niečoho): vsadili chlieb do pece; posadili mu korunu na hlavu; zasadil porisko do sekery • expr. vpašovať • zried. vlúdiť (tajne vložiť): nenápadne mu vpašoval obálku do tašky • vkomponovať • zakomponovať (vložiť do celku): vkomponoval nový prvok do diela • povkladať • postrkať • popchať (postupne, viac vecí)
2. porov. vkladať 2, 3
povkrádať sa p. vkradnúť sa
vkradnúť sa expr. tajne, opatrne, nepozorovane vojsť • prikradnúť sa • kniž. vlúdiť sa: zlodej sa vkradol, vlúdil do domu • expr. vplaziť sa (prikrčený k zemi) • expr.: vkĺznuť (sa) • všmyknúť (sa) • vošmyknúť sa • všuchnúť (sa): vkĺzol do izby • expr. vplichtiť sa • kniž. vplúžiť sa: vplúžil sa oknom do pitvora • povkrádať sa (postupne, jeden po druhom)
p. aj vojsť 1
nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôl • poznášať • podonášať • poprinášať • naznášať • nadonášať (postupne viac vecí): naznášali im dary • expr.: povláčiť • navláčiť • pozvláčať • nazvláčať • expr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopu • naniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku
obliečka ochranný poťah na perinu, paplón al. hlavnicu • povlak: kúpiť nové obliečky, povlaky • prevliečka: damaskové prevliečky • návliečka
poťah 1. tkanina, koža a pod. chrániaca niečo (obyč. nábytok) pred opotrebovaním • povlak • obťah: poťah, povlak, obťah pohovky, kresiel
2. p. povoz
povlak 1. tenká vrstva na povrchu niečoho • hovor.: koža • kožka (povlak na povrchu niektorých potravín): povlak, koža na mlieku • politúra (povlak na nábytku) • glazúra (povrchová sklovitá vrstva na keramických výrobkoch) • zastar. zádych (Kukučín)
2. p. obliečka 3. p. poťah 1
navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiť • zavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasy • ovlhčiť • orosiť • porosiť: letný dáždik orosil zem • zvlažiť • ovlažiť • povlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladom • namočiť • omočiť • zamočiť • zmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo víne • pomáčať • zmáčať • pokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali líca • ponamáčať • ponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť
osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť • vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilo • povzbudiť: káva nás povzbudila • rozobrať • prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebral • potúžiť • posilniť: koňak ho potúžil, posilnil • ochladiť • ovlažiť • povlažiť • zvlažiť • zried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si pery • obodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilo • zotaviť • zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavil • omladiť • zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť
povlažiť p. navlhčiť, osviežiť
potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy
2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice
3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla
4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou
5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať
povliecť p. potiahnuť 4
vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúť • vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor • expr.: vychrstnúť • vychlostnúť • vychlisnúť • chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj) • expr.: vyčrpnúť • vyčapnúť • vyčľapiť • vyčľapnúť • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko • expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkať • vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice • expr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydať • vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova • expr.: vykycnúť • vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier • rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus • povylievať • povyšplechovať • povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)
2. liatím niekam dostať • naliať • vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár • povylievať • ponalievať • povlievať (postupne)
3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1
povnášať p. zaniesť 1
zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obed • dopraviť: dopravím vám to až domov • prepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútu • zavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovne • zaviesť • odviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlky • zaviezť • odviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenie • ponosiť • pozanášať • povnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra
2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadok • zaevidovať • zapísať • zaznačiť • zaknihovať • zaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol
3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnom • upchať • zapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistota • znečistiť • zašpiniť • zanečistiť • expr.: zanešváriť • zavláčiť • hovor. expr.: zanekľúdiť • zaprasiť • zahnusiť • hrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatom • pozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom
pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov
2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec
vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátu • začiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavby • kniž. zrod: byť v štádiu zrodu • kniž. zrodenie: zrodenie človeka • pôvod • genéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazyka • tvorba: tvorba nádorov, krviniek
začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
povodeň zaplavenie spôsobené stúpnutím vodnej hladiny nad brehy • záplava • potopa • zátopa: jarná povodeň, zátopa; obce ohrozené potopou, zátopou, záplavou • hovor. veľká voda
poriečie oblasť, z ktorej steká voda do jedného toku • povodie: poriečie, povodie Váhu • neodb. úvodie
povodie p. poriečie
originál pôvodné dielo, ktoré vyšlo z rúk autora • pôvodina: tento obraz je originál, pôvodina (op. kópia, napodobenina, reprodukcia) • prvopis (o originálnom texte; op. napodobenina, falzifikát, kópia): vzácny originál, prvopis
pôvodina p. originál
obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistil • vyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mláke • prejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky
2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť • pochodiť • expr.: obehať • obehnúť • pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úrady • expr.: oblietať • polietať: oblietala, polietala všetky obchody • expr. zbehať: zbehať všetkých známych • poobchodiť • poobchádzať • expr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie
3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy • vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazu • nerešpektovať • nevšimnúť si • odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietol • nedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienku • vynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechal • práv. opomenúť: opomenutý dedič
4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiť • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstál • neos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišli • zastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť
5. p. ovládnuť 1
pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoria • prechodiť • poprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európu • expr.: pobehať • polietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodoch • expr.: preliezť • preloziť • prelaziť • polaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kúty • expr.: polabzovať • zbrúsiť • prebrúsiť • pobrúsiť • poliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmy • schodiť • expr. zbehať • kniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mesto • expr.: pomotať sa • pomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvore • precestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovať • zvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku
2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídeme • obstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršie • neos. povodiť sa: dobre sa im povodilo • zastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie
3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2
povodiť sa p. stať sa
najprv v prvej fáze, pred všetkým ostatným • najskôr • najskorej • ponajprv: najprv, najskôr sme sa s ním porozprávali; najskorej, ponajprv nám musíš pomôcť • kniž. v prvom rade: v prvom rade sa musí ospravedlniť • prv • hovor. najsamprv: prv, najsamprv sa musia zlepšiť • sprvu • sprvoti • pôvodne: sprvu, sprvoti, pôvodne si o ňom nemysleli nič zlé • nazačiatku • zozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku • spočiatku: nazačiatku, zozačiatku, spočiatku sa im darilo • predovšetkým: rozmýšľa, čo by mal najprv, predovšetkým urobiť • vopred: vopred, najprv si rozmysli, čo povieš • zried. najsamnajprv • zastar.: samoprv • prvej • napred • nár. najprvej
pôvodne v prvom, úvodnom období al. štádiu, v prvej fáze • nazačiatku • zozačiatku, pís. i na začiatku, zo začiatku: pôvodne, nazačiatku, zozačiatku sa mu darilo • sprvu • sprvoti • spočiatku: tréning bol sprvu, sprvoti, spočiatku raz do týždňa • najprv: najprv, pôvodne nechápal, čo od neho chcú • predtým: predtým, pôvodne prijaté rozhodnutie nemožno zrušiť • prvotne • kniž. primárne: prvotne, primárne sa rozhodoval medzi právom a medicínou
sprvu v začiatočnej fáze, v začiatočnom období • zozačiatku • nazačiatku, pís. i zo začiatku, na začiatku, spočiatku, sprvoti: sprvu, zozačiatku mu neverili; spočiatku, sprvoti sa nám nedarilo • prv • najprv • predtým: prv, najprv, predtým sa ľuďom vyhýbal • odprvu • odprvoti: odprvu, odprvoti si myslel, že ho klamú • pôvodne: pôvodne to nevyzeralo tak zle • nár. sprvôstky (Rysuľa)
zozačiatku, pís. i zo začiatku v prvej fáze, v prvom období nejakej činnosti, nejakého deja al. stavu • nazačiatku, pís. i na začiatku • spočiatku: zozačiatku, nazačiatku, spočiatku sa nám to nepáčilo • sprvu • sprvoti: sprvu, sprvoti sa jej vyhýbal • najprv • najsamprv • najskôr • najskorej: najprv, najskôr robil pri stroji • pôvodne: pôvodne študoval právo
čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu
2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť
originalita 1. vlastnosť niečoho pôvodného, pravého, nenapodobneného • originálnosť • pravosť • pôvodnosť • nefalšovanosť: o originalite, originálnosti, pravosti predložených dokumentov nik nepochyboval (op. nepravosti, nepôvodnosti, falzifikácii, podvrhu) • čistota • zachovanosť: originalita, čistota, zachovanosť dialektu
2. p. svojráz, zvláštnosť 1
pôvodnosť p. čistota 1, originalita 1
írečitý ktorý si zachoval svoj prirodzený, pôvodný charakter, ráz • rázovitý: írečitý, rázovitý kraj • rýdzi • čistý: rýdza, čistá slovenčina • svojský • svojrázny: svojský, svojrázny človek • pôvodný • originálny: používal pôvodné, originálne výrazy • ľudový: ľudová kultúra, pieseň
materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty
2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera
3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu
nedotknutý ktorý je zachovaný v pôvodnom stave • neporušený • nenarušený: na stole ležali nedotknuté veci; aj po rokoch sú ich vzťahy neporušené, nenarušené • zried. netknutý (ktorého sa nik nedotkol): netknutá posteľ • odb. intaktný • zachovaný • pôvodný (bez zmeny oproti predchádzajúcemu al. začiatočnému stavu): záhrada ostala zachovaná, pôvodná • nenačatý (o jedle a pití): obed ostal nedotknutý, nenačatý • kniž.: panenský • nepoškvrnený: málokde sa zachovala taká panenská, nepoškvrnená príroda • expr. zried. prečistý (pohlavne nedotknutý): prečistá panna
p. aj poctivý
neporušený ktorý nie je (nepriaznivo) zmenený oproti pôvodnému stavu • nedotknutý: neporušený, nedotknutý zámok • zachovaný: zachovaný nábytok (op. zničený, poškodený); udržať si neporušené, zachované zdravie • pôvodný (rovnaký ako na začiatku): pôvodná, neporušená stavba; rukopis v pôvodnom stave • nepohnutý (s ktorým sa nič nerobilo): nepohnutý vklad na vkladnej knižke • kniž. panenský (obyč. o nezmenenej prírode): panenský kraj môjho detstva • celý • celistvý (ktorý si napriek nepriaznivému pôsobeniu zachoval pôvodnú celistvosť): pohár zostal po páde celý
niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajší • dakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvyky • hovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutie • bývalý • minulý • kniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšie • dávny • kniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá sláva • starý • starodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvyky • pôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menu • predchádzajúci • predošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie
pôvodný 1. ktorý je od začiatku; ktorý si zachoval všetko také, aké mal pri svojom vzniku (op. nepôvodný) • autentický (op. neautentický): pôvodný, autentický folklór • originálny: pôvodné, originálne exponáty z ľadovej doby • prvotný • prvý • kniž. prvobytný (ktorý bol na začiatku a obyč. sa už zmenil, zanikol): prvotná príčina; prvotné, prvé náboženstvo; prvobytný charakter rodiny • prapôvodný • kniž. archetypálny (pôvodný a veľmi starý): prapôvodný spôsob obživy, archetypálny zvyk • najstarší: jaskyňa je najstaršie ľudské obydlie • domáci • domorodý • odb. autochtónny (pôvodom pochádzajúci z daného miesta; op. cudzí, prisťahovaný): domáci, domorodí, autochtónni obyvatelia Ameriky • írečitý • rýdzi (obyč. o zachovaných tradíciách, jazykových prostriedkoch a pod.): v prejave stále používal zopár írečitých, rýdzich výrazov
2. ktorý bol pred terajším, súčasným • predchádzajúci • predošlý: pôvodné, predchádzajúce, predošlé rozhodnutie (op. terajšie, súčasné, nové) • niekdajší: nové pomery skoro vystriedali pôvodné, niekdajšie • bývalý • minulý • starý (ktorý už patrí minulosti): obnovil bývalý, minulý vzťah; bývalý, minulý, starý majiteľ • zvyčajný • zaužívaný (aký sa zaužíval, aký býva stále): položil náradie na zvyčajné, zaužívané miesto
3. pochádzajúci skutočne od pôvodcu (op. nepôvodný) • originálny: pôvodná, originálna myšlienka; pôvodné, originálne dielo • domáci (obyč. o literatúre; op. prekladový) • vlastný: autor známy vlastnou i prekladovou tvorbou • samostatný (bez cudzej pomoci, cudzieho vzoru): samostatné myslenie, dielo • neprevzatý • neprebraný (op. prevzatý, prebraný): pôvodné, neprevzaté, neprebrané televízne programy; neprevzatý, neprebraný štýl • neodvodený: pôvodný, neodvodený význam slova • svojrázny • svojský • osobitý • hovor. neodkukaný (svedčiaci o jedinečnosti, pôvodnosti): svojrázne, svojské, osobité myšlienky; neodkukané modely
pravý 1. majúci príslušné vlastnosti v najvyššej miere; vyznačujúci sa pravosťou, pôvodnosťou (op. falošný, nepravý) • skutočný: pravý, skutočný drahokam; pravý, skutočný muž; zistiť pravé, skutočné meno • vlastný (o mene; op. cudzí): nik nepoznal jeho vlastné meno • naozajstný • ozajstný: pravá, naozajstná, ozajstná idyla v zákutiach prírody • opravdivý • nepredstieraný • nefalšovaný: opravdivý, nepredstieraný cit; nefalšovaný záujem; nefalšované peniaze • plnokrvný: stojí tu plnokrvný Indián • čistý (bez prímesí): čistý hodváb, čistý lieh • rýdzi • číry • stopercentný: rýdze zlato, rýdza láska • hovor. expr. spravodlivý: spravodlivá slivovica • autentický • pôvodný (op. neautentický, nepôvodný): autentické, pôvodné zábery z frontu • hodnoverný (op. nehodnoverný): hodnoverný svedok • neskl. par excellence
2. práve ten jeden (obyč. z mnohých), ktorý sa najlepšie hodí, ktorý najlepšie vyhovuje, v ktorom spočíva podstata (op. nepravý) • správny (op. nesprávny): nájsť pravý, správny kľúč od dverí • vhodný (op. nevhodný) • náležitý (op. nenáležitý): čakal na vhodný okamih; náležité slová na náležitom mieste • výstižný: výstižný argument; vlastný • skutočný: to je pravý, vlastný, skutočný dôvod
3. p. konzervatívny 1
prvotný 1. ktorý bol (je) najskôr, na začiatku • pôvodný: prvotná, pôvodná podoba našej planéty • prvý • originálny: prvý, originálny význam • začiatočný • počiatočný: začiatočný, počiatočný impulz; počiatočná fáza • prvotnopospolný • predtriedny • beztriedny (o ľudskej spoločnosti) • kniž. prvobytný • primitívny: prvobytné, primitívne usporiadanie rodiny
2. p. základný, hlavný 1