Synonymá slova "pouã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

informovaný ktorý má o niečom informácie, správy, poznatky, vedomosti • oboznámený • poučený: je informovaný o udalosti; je oboznámený s udalosťou; byť informovaný, poučený o rozhodnutí, o zmenách • zasvätený (dobre oboznámený s niečím): politik je zasvätený do finančnej problematiky • orientovaný • zorientovaný

informovať podať informáciu, správu o niečom • poinformovať • dať správu • oboznámiť • zoznámiť: informovať obyvateľstvo o stave hospodárenia; oboznámiť čitateľov s novinkami; zoznámil nás s predpismi, poinformoval nás o predpisoch • upovedomiť (úradne oznámiť) • kniž. vyrozumieť (obyč. o úradnej správe): písomne nás upovedomili, vyrozumeli o rozhodnutí súdu • dať na vedomie: zmenu pracovného času treba dať na vedomie všetkým pracovníkom • poučiť (dať poučenie o nejakom fakte): žiakov ešte raz poučili o odchode vlakov • zasvätiť (podrobne, dôverne): zasvätiť niekoho do všetkých podrobností • pozoznamovať • pooboznamovať (postupne, viacerých informovať): dôkladne pozoznamovať niekoho s predpismi

poučiť poskytnúť poznatky o niečom al. dať radu, pokyn na konanie, vysvetlenie niečoho • ponaučiť: poučiť, ponaučiť deti o dopravných pravidlách • oboznámiť • informovať: účastníci sú so všetkými podmienkami oboznámení; o podrobnostiach vás informuje príslušný pracovník • inštruovať (dať príslušné inštrukcie, pokyny): inštruovať frekventantov kurzu • podučiť • poinformovať (poskytnúť isté, obyč. menšie množstvo informácií o niečom): ešte ťa podučím, ako treba zaobchádzať s prístrojom • vyškoliť (dôkladne poučiť na školení): v danom odbore dobre poučený, vyškolený pracovník • napomenúť (dať poučenie týkajúce sa obyč. správania sa): matkino napomenutie na cestu prijala s porozumením

jedlý vhodný na jedenie • požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté) • stolový: jedlý, stolový olej • konzumný • konzumovateľný • používateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potraviny • pokrmový: pokrmový tuk, olej • kuchynský: kuchynská soľ

použiteľný ktorý sa dá použiť (op. nepoužiteľný) • upotrebiteľný: použiteľný, upotrebiteľný materiál • aplikovateľný: aplikovateľný postup • využiteľný: použiteľná, využiteľná metóda; využiteľný návrh • používateľný (ktorý sa môže používať): používateľné zariadenie • dobrý • funkčný (ktorý je ešte vhodný na použitie; vyhovujúci, fungujúci): vyhodiť škatuľu ešte použiteľného, dobrého papiera; šijací stroj už nie je funkčný • zužitkovateľný • spotrebovateľný: ešte zužitkovateľné, spotrebovateľné suroviny

používateľný p. použiteľný

mentor kto rád, často a najmä nevhodne poúča iných • poučovateľ: stal sa z neho nezáživný mentor, poučovateľ

p. aj moralista

napomínať dôrazne niekoho vyzývať, aby si uvedomil niečo • pripomínať • upozorňovať: napomínal syna, aby sa učil; pripomínal žene, aby navarila; upozorňovať deti, aby si neublížili • dohovárať • dovrávať (napomínať s výčitkou): prísne dohováral žiakom za ich nepozornosť • varovať (napomínať pred nebezpečenstvom): varoval ho, ale neposlúchol • poúčať • poučovať • naúčať (zároveň dávať rady): poúčal, poučoval deti, ako sa majú správať • didaktizovať: didaktizujúca staršia spisba • moralizovať • mentorovať (poúčať z pozície autority): učiteľ často mentoruje • hovor. zastar. majstrovať: doma ju stále majstrujú • nár. dotrýzňať (Kukučín)

náučný poskytujúci poučenie, určený na získanie poznatkov, vedomostí: náučná literatúra • poučný (poskytujúci poučenie aj ponaučenie; op. zábavný): poučný film • didaktický (poučujúci aj vychovávajúci, používaný najmä v školskej praxi): náučné, didaktické diela • encyklopedický (poskytujúci ucelený súbor vedomostí, poznatkov o niečom): archeologický encyklopedický slovník • vedecký (súvisiaci s poskytovaním vedeckých poznatkov): kniha je písaná náučným, vedeckým štýlom (op. populárnym) • často pejor. učený (poskytujúci poučenie náročným spôsobom): učená prednáška • zastar. náukový: náukový materiál

poučný poskytujúci poučenie: poučný film, príbeh • didaktický (ktorý poúča a vychováva zároveň): poučný, didaktický koniec bájky; didaktická poézia • inštruktívny • inštrukčný

p. aj náučný

návod postup, ako niečo robiť al. používať • inštrukcia: konať podľa návodu, inštrukcií • pokyn: pridržiavať sa pokynov • poučenie • ponaučenie: priložiť poučenie, ponaučenie • smernica (zásady určujúce istú činnosť): smernice na hospodársku činnosť • direktíva: plniť direktívy • rada: požiadať niekoho o radu • predpis • recept • zastar. recepis (návod na prípravu niečoho): lekársky, kuchársky predpis, recept

p. aj smernica

poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenie • naučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýb • poučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučky • príučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučok • zastaráv. príučné: dostať príučku, príučné • výučné • lekcia • odb. veta: Pythagorova veta • odb.: formula • teoréma (všeobecne platné poučenie)

2. p. poznatok

poznatok jednotlivý výsledok poznávacej činnosti • poznanie: rozšíriť svoje poznanie; vychádzať z doterajších poznatkov, z doterajšieho poznania • vedomosť (iba mn. č.) • znalosť (poznatok nadobudnutý štúdiom, skúsenosťou): mať rozsiahle vedomosti, znalosti • poučenie: kniha je zdrojom poučenia • informácia: získať obšírne informácie o niečom • pren. publ. signál: dostávať signály

rada 1. ústne al. písomné vyjadrenie, ako konať • poučenie • ponaučenie: dávať niekomu radu, poučenie, ponaučenie • naučenie: užitočné naučenie • odporúčanie: knihu si kúpil na odporúčanie priateľa • návod (rada, ako niečo robiť, používať): pridržiavať sa návodu • tip (dobrá rada): dať niekomu tip • inštrukcia: konať podľa inštrukcií • inštruktáž: poskytnúť niekomu inštruktáž

2. skupina osôb ako poradný al. riadiaci orgán: redakčná rada časopisu • kolégium (skupina vybratých odborníkov, poradcov): kolégium ministra • konzílium (skupina poradcov): lekárske konzílium • výbor (skupina ľudí zvolených z väčšieho celku): zasadnutie výboru • grémium: grémium riaditeľa

3. p. schôdzka 1

poúčať, poučovať p. napomínať

poúčavý ktorý poúča • poučovateľský • mentorský • kazateľský: poúčavý, poučovateľský, mentorský, kazateľský tón reči

poučovateľský p. poúčavý

poučka p. poučenie 1

pouťahovať p. utiahnuť 1

pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúť • dotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebe • stiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuť • zatiahnuť • utiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkou • expr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočet • nár.: pritúžiť (Kukučín) • potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav) • popriťahovať • pozaťahovať • pouťahovať (postupne, viac vecí)

3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúť • prituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlo • pritŕpnuť • nár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľad • zamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákať • privábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladých • zlákať • zvábiť • expr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábi • upútať: film upútal mnohých pôsobivou hudbou • kniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasy • získať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1

utiahnuť 1. ťahaním, sťahovaním dovedna urobiť pevnejším • pritiahnuť • zatiahnuť: utiahnuť uzol na kravate; pritiahnuť si remeň; zatiahnuť kohútik na vodovode • stiahnuť: stiahnuť slučku • dotiahnuť (úplne): dotiahol všetky skrutky • zošnurovať (šnurovaním dovedna urobiť pevnejším, tesnejším): zošnurovať driek • pouťahovať • popriťahovať (postupne): pouťahovať skrutky

2. ťahaním dať do pohybu, a tak niekam dopraviť • uviezť • uvliecť: vlak ledva utiahol náklad; neuvezieš, neuvlečieš to všetko • uvládať • zvládnuť (vystačiť so silami na odtiahnutie, odnesenie a pod. niečoho): naberie si na vozík veľa a potom neuvládze; nezvládze takú ťarchu • vydolieť • udolieť

3. p. ukrátiť

pouťahovať sa p. utiahnuť sa 1

uskromniť sa obmedziť svoje nároky, potreby v niečom na malú mieru • expr. utisnúť sa: musia sa uskromniť s menším platom; radšej sa utisnem, ako by som si mal požičiavať • zried. utiahnuť sa: nemajú na to, musia sa utiahnuť • hovor. expr. utiahnuť si/pritiahnuť si opasok/remeň: po prevrate si všetci museli utiahnuť opasok, remeň • uspokojiť sa s málom • umáliť sa: mladí sa na začiatku museli uspokojiť s málom, museli sa umáliť • pouskromňovať sa • pouťahovať sa (postupne sa uskromniť)

utiahnuť sa 1. odísť na tiché, odľahlé, nenápadné a pod. miesto • uchýliť sa: najradšej sa utiahne do samoty, do ústrania; Kam sa uchýlime pred búrkou? • schúliť sa • stúliť sa • expr. učupiť sa (skrčením vyjadriť osamotenosť, strach, opustenosť a pod.): od strachu sa schúlil, stúlil do kúta izby; vtáča sa učupilo v kroví • stiahnuť sa (prestať byť činný v niečom al. skrčením vyjadriť pasivitu a pod.): naľakal sa následkov, radšej sa stiahol; stiahnuť sa do klbka • podieť sa (nájsť útočisko): nevie, kde sa má podieť od starosti • pouťahovať sa (postupne): ustatí pouťahovali sa do chládku

2. p. uskromniť sa

pouťahovať si p. utiahnuť si

utiahnuť si žartovným, ironickým spôsobom sa vyjadriť o niekom • urobiť si žart • urobiť si posmech: rád si utiahne, urobí posmech, žart zo svojich spolužiakov • expr. utrhnúť si: vie si z každého utrhnúť • hovor. expr.: vystreliť si • streliť si (často nielen slovne, ale aj skutkom): (vy)streliť si z niekoho na prvého apríla • pouťahovať si (viackrát al. z viacerých si utiahnuť): pouťahovať si zo spolužiačok

použiť dať, pridať niečo ako užitočné, potrebné, nevyhnutné a pod. pri realizácii istého cieľa • upotrebiť: materiál použiť, upotrebiť na stavbu; v danej situácii použiť, upotrebiť správny výraz; použiť, upotrebiť zvyšky jedál • aplikovať: aplikované vedné disciplíny • využiť • zužitkovať (použiť vo svoj prospech): šikovná gazdinka vie všetko zužitkovať; prístroj bol všestranne využitý, zužitkovaný; využiť každú príležitosť na vzdelanie • hovor.: schosnovať • vychosnovať: veci sa dajú ešte dajako schosnovať, vychosnovať • nasadiť (uviesť do činnosti): do boja nasadili lietadlá, tanky

uplatniť urobiť platným, účinným: uplatniť svoje právo, svoje nadanie • presadiť (uplatniť napriek prekážkam): vždy presadí svoje • použiť • aplikovať: teoretické poznatky treba použiť, aplikovať v praxi • realizovať • uskutočniť • konkretizovať: navrhované riešenia radi realizujeme, uskutočníme, konkretizujeme

používať sa p. slúžiť 5

slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať

2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku

4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri

5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)

siahať 1. naťahovať ruku za niečím s úmyslom vziať to al. dotknúť sa toho • čiahať: siaha, čiaha za perom; siaha, čiaha si do vrecka • ohmatávať • expr.: macať • omaciavať (hmataním skúmať): neohmatávajte, neomaciavajte tovar • dotýkať sa (uskutočňovať pritom bezprostredný fyzický kontakt): dieťa sa rado dotýka všetkého, na všetko siaha • dosahovať • dočahovať • naťahovať sa • načahovať sa (vystierať ruku za niečím trocha od tela vzdialeným): nič mu nedá pokoja, všetko dosahuje, dočahuje; naťahuje sa, načahuje sa za dozretým ovocím, za cigaretou • expr. chmatkať: chmatká po kľučke • expr. chniapať (prudko siahať) • nár. chaporiť sa (za dačím)

2. zaujímať miesto po istú hranicu, po istý bod a pod. • čiahať: burina nám siaha, čiaha po kolená; dejiny mesta siahajú do stredoveku; pamäť mi až ta nečiaha • dosahovať • dočahovať: voda mu nedosahuje, nedočahuje ani po pás • zried. začahovať: lúče slnka začahovali až k nám

3. upotrebúvať na istý cieľ, s istým zámerom: siaha za nedovolenými prostriedkami • používať • využívať (často vo svoj prospech): používa, využíva klamstvo; v hneve siaha za silnými výrazmi, používa silné výrazy