Synonymá slova "pota" v Synonymickom slovníku slovenčiny

potácať sa p. tackať sa

tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami

potáčať sa p. tackať sa

kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavý • knísavý • expr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom mori • kývavý • klátivý: kývavá, klátivá chôdza • tackavý • potácavý • potákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokom • tápavý • neistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom

2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovca • menlivý • premenlivý • vrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povaha • vratký • labilný • neistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvo • nepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín

3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavý • nerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúci • neistý • nepevný • menlivý • premenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor

potácavý p. kolísavý 1

potackávať sa p. tackať sa

potiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu • potade • potadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostí • dotade: dotade môžu prísť • potiaľto • potadeto • potadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľto • dotadeto • dotiaľto • dotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky

2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času • dotiaľ • dovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miesto • zatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia

3. ukazuje al. odkazuje na istú mieru, do tej miery • dotiaľ • natoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo treba • potiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku

potade, potadeto, potadiaľ, potadiaľto p. potiaľ 1

poťah 1. tkanina, koža a pod. chrániaca niečo (obyč. nábytok) pred opotrebovaním • povlak • obťah: poťah, povlak, obťah pohovky, kresiel

2. p. povoz

povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahy • poťah: konský poťah • dostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožku • fiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)

p. aj koč

poťahať p. potiahnuť 1

potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúru • myknúť • pomyknúť • šklbnúť • pošklbnúť • trhnúť • potrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratami • poťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohu • posunúť: posunúť vozík • odtiahnuť • odsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuť • vdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónom • smrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecť • obtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténom • pokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať

nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutosti • protiveň: deti robia protiveň • priek • priekor: znášať prieky, priekory • kniž. priekorizeň • expr.: oštara • neplecha: je s tým iba oštara, neplecha • expr.: galiba • obida: nebudem vám robiť obidu • hovor.: patália • lapália • malér: zažiť patáliu, malér • hovor.: trampoty • hriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriech • hovor. pletka: mal pletky pre pytliactvo • hovor. expr.: opletačka • ťahanica • poťahovačka • natriasačka • vytriasačka • kalamajka • šarapata • šlamastika • katastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasovisko • subšt.: trapas • trable

poťahovačka p. nepríjemnosť

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)

fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos

kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili

mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbať • trhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukáv • expr.: drmať • trmať • drmotať • drmancovať • drgať • virgať: drmal, trmal, virgal dverami • expr.: hegať • mrdať • kmásať • ometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavami • hovor. expr.: myksovať • myksľovať • mykcovať • expr. zried. drgoliť • expr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecom • nár. omykať (J. Chalupka) • sepkať (Dobšinský) • trepať • sekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukami • potŕhať • potrhávať • potrhovať • pomykávať • pohadzovať • poťahovať • pošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za ucho • expr. pošklbkávať • nár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdou • lomcovať • triasť • natriasať • otriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíku • expr. drgľovať • nár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľala • nár. namykávať (Timrava)

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

poťahovať 1. p. ťahať 1, 2, mykať 2. p. fajčiť 3. p. piť 1 4. p. smrkať 5. p. fúkať 1 6. p. kradnúť 7. p. spievať 1

smrkať vťahovať nosom vzduch al. hlien (op. siakať) • poťahovať: smrkať od dojatia; je prechladnutý, stále smrká, poťahuje • expr. posmrkávať (trocha smrkať): kašle a posmrkáva

p. aj plakať

spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajú • nôtiť • pospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robote • vyspevovať • vyspevúvať • prespevovať • prespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujú • expr. vyťahovať • pejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovať • zaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávnice • ťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiu • expr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseň • pejor.: bľačať • bliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovať • vyrevúvať • vyrevovať • vyvreskovať • vyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečať • mékať • mekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiť • halákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

p. aj hmkať (si) 2

2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1

ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povraz • poťahovať • mykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, čln • šúchať • poťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohu • zastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúz • hovor. expr.: vláčiť • zametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške) • expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlas • vyberať • trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť

mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačí • pomráčať sa: od severu sa pomráča • chmáriť sa • chmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúri • zaťahovať sa • zaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačuje • kniž. kaboniť sa: nebo sa kaboní • iba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraští • mŕštiť sa • vraštiť sa • chmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľko • expr.: škňúriť sa • mosúriť sa • škarediť sa • kniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od rána • zazerať • nevražiť • pejor. gániť • expr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na suseda • nár. murgotiť sa • nár. expr.: fľočiť (Jégé) • flošiť (Gabaj) • subšt. ksichtiť sa

nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku

tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)

porov. aj tajný

ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky • potajomky • potajme • potajmo • zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod • kradmo • pokradomky • pokradmo • fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča • úkradky • úkradkom • úkradmo • zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky • expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám • nár.: okradomky • okradom (Rázus) • skryto • skryte • skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu • nepozorovane • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti • nebadane • nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku • nezbadane • nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu • nár. ukryjomky (Jesenská) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)

potajme, potajmo p. nepozorovane, tajne, ukradomky

potajmý p. tajný¹, skrytý

skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytý • schovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schované • skrývaný • utajovaný • tajený • zastieraný • potláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavy • expr. tutlaný • poet. stajený (Horov, Rázus) • tajný • utajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láska • zastretý • zahalený • maskovaný • zamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryt • tichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protest • neviditeľný • neznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miesta • nepozorovaný • odb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákaza • postranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmysel • nepriamy • vnútorný • odb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texte • expr. zakuklený: zakuklený nepriateľ • nenápadný • expr.: zastrčený • zapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kút • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý

tajný¹ ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromf • tichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfa • utajený • expr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľ • nemenovaný • neznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdroja • zatajený • zatajovaný • tajený • utajovaný • maskovaný: meno informátora je zatajené, zatajované • nepozorovaný • zastar. potajomný • zastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín) • šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmo • lingv.: argotový • argotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečou • dôverný • neverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždenie • postranný • bočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslov • podzemný • ilegálny • nelegálny • pokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňami • zákulisný • kuloárny • kuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovor • kniž. ezoterický

potajne p. tajne

potajomky, potajomne p. nepozorovane, tajne, ukradomky

potajomný p. tajný¹, skrytý

potancovať (si) p. zatancovať si

zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovať • expr.: zaskočiť si • poskočiť si • zakrepčiť si • zadrobčiť si • zadrepčiť si • zadupkať si • zahopkať si • zadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polku • expr. zried. zadubančiť si (Urban) • vyzvŕtať sa • vyvrtieť sa • vykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemok • slang.: zabaletiť si • zadžemovať si

ponárať sa 1. klesať, dostávať sa do tekutiny • potápať sa: ponárať sa, potápať sa na dno mora • kniž.: hrúžiť sa • noriť sa: divé kačky sa hrúžia, noria pod vodu • vnárať sa • pohružovať sa: vnárať sa do vĺn

2. byť celkom zaujatý niečím, venovať niečomu všetku svoju pozornosť, celú myseľ • vnárať sa • hĺbiť sa • zahlbovať sa: ponárať sa, vnárať sa, hĺbiť sa do chmúrnych myšlienok • kniž.: noriť sa • hrúžiť sa: norí sa, hrúži sa do svojho smútku • zried. zaberať sa: celý sa zaberá do roboty

potápať sa p. topiť sa¹ 1

topiť sa¹ 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loď • potápať sa: čln plný vody sa potápa • ponárať sa • kniž. noriť sa • hrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutý • oplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmi • byť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúť • utápať sa • plávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách

naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať sa • vyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácie • prísť • dôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlo • trafiť sa • natrafiť sa • hovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanie • ponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosť • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobok • zastaráv.: nadariť sa • pridať sa: v meste sa jej nadarila práca • zastar. poskytnúť sa (Škultéty)

podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok • vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarili • byť úspešný • mať úspech: operácia je úspešná; program mal úspech • vyjsť: plán nám vyšiel • zastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočom • expr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť byt • hovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho

poťapiť sa p. podariť sa

trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť sa • prísť do cesty • hovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastie • ponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v meste • pridať sa: pridal sa mu dobrý zárobok • expr.: naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • zastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí

2. p. hodiť sa 1

vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sa • zjaviť sa • objaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácie • nájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnoty • naskytnúť sa • hovor.: pritrafiť sa • trafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobok • pridať sa • hovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • nadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo! • prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytlo • prísť • dôjsť: berie, čo príde • podpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohy • kniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy

vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky? • zjaviť sa • objaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil sneh • prísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie? • pridať sa • expr.: nadariť sa • naďabiť sa • naďapiť sa • poťapiť sa • pripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci! • kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec

p. aj vzniknúť

2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1

poťapkať p. potľapkať

potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po líci • poplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaní • expr. popáckať: jemne popáckala psíka • expr. zried. oťapkať • poklepať • poklopať • expr.: poklepkať • poklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbte • tľapnúť • potľapnúť • expr.: ťapnúť • pacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po ruke • plesnúť • plesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji

poťapkávať p. tľapkať 1

tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkať • capkať • čapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po ruke • potľapkávať • expr.: poťapkávať • poklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchu • plieskať • poplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnách • expr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajú • expr.: ťapkať • čapkať • ťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktu • aplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

3. p. drobčiť

bláznivý 1. duševne chorý • pomätený • nenormálny • choromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľná • šialený • zbláznený • fraz. chorý na rozum • fraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavu • hovor. pochabý • expr.: spochabený • pojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgu • nepríčetný • posadnutý • hovor. expr.: šibnutý • ťuknutý • ďugnutý • ďubnutý • ďabnutý • hovor. pejor.: trafený • strelený • švihnutý • strihnutý • slang. šľahnutý • neskl. hovor. pejor. šiši • pren. frcnutý • subšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumný • nerozvážny • pobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plán • nemúdry • nezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápad • bláznovský • expr.: šialený • zbláznený • pochabý • spochabený • pochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosť • expr.: poplašený • splašený • pojašený • zjašený • rozjašený • strelený • trafený • pobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozgu • expr. potáraný (Timrava, Podjavorinská) • samopašný • šantivý • rozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1

potáraný p. táravý; bláznivý 2

táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravený • rozvravený • uhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedka • expr.: utáraný • potáraný • urečnený • tárajský • rapotavý • trkotavý • drkotavý • ľapotavý • lalotavý • bľabotavý • tliapavý • radorečný • radovravný • zried. rečný • hovor. expr.: repetivý • repentivý • pren. expr.: kvákavý • ukvákaný • subšt. ukecaný

naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdy • hovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil? • expr.: natárať • potárať • nahúsť • napliesť • namlieť • nahútať • nahúkať • nahučať • nabaláchať • natrepať • potrepať • natrúbiť • napískať • natliapať • natúkať • nadudúkať • expr. zried. natulíkať • subšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať výmysly)

narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieť • nahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorili • povravieť • pohovoriť: povravel veľa zbytočného • navykladať • hovor.: navyprávať • napredkladať • expr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečnia • expr.: natárať • nakvákať • nahúsť • nahútať • nahúkať • nahučať • napliesť • namlieť • napískať • nabaláchať • natrepať • natrúbiť • natliapať • natúkať • nadudúkať • natulíkať • nakukať • potárať • potrepať • hrub. nadrístať • subšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmysly • naklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňu • expr.: nabájiť • nabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o živote • expr.: vtĺcť • natĺcť • nahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel

porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedať • vyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmy • hovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvá • vyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsili • zried. porozpovedať (Dobšinský) • povykladať • vyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plán • pohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočností • nahovoriť • narozprávať • navravieť • povravieť • expr.: potárať • natárať • potrepať • natrepať • potrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepe • expr.: poľapotať • potliapať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať • subšt. pokecať

potárať porov. tárať

povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriť • porozprávať • navravieť • nahovoriť • narozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovorili • expr.: potrepať • potárať • potrieskať • potliapať: potrepe, potára všeličo • expr.: poľapotať • pokvákať • potrúsiť • hrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúposti • expr.: natárať • natrepať • natrúbiť • natúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

2. p. porozprávať sa

potárať sa porov. túlať sa

porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežili • pozhovárať sa • hovor. povyprávať sa • pohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorili • povravieť • povravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravel • prehovoriť • prevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriť • pokonverzovať (si) • pobesedovať (si) • podiskutovať (si) • hovor.: podebatovať si • podiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovať • fraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domov • nár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobre • expr.: poklebetiť si • porapotať si • potrkotať si • podrkotať si • potárať si • potrepať si • nár. potrizniť si (Jesenská) • nár. pohútoriť (Ondrejov) • subšt. pokecať si

porov. aj hovoriť

potatme p. tajne, ukradomky, nepozorovane

poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpila • zried. obťažkať: obťažkať niečo v ruke • zried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách

poťažkať si p. požalovať sa

požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodine • posťažovať sa • posťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotu • poťažkať si • zaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočuje • vyžalovať sa • vyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bije • zavzdychať si • zanariekať si • expr.: zabedákať si • zažehrať • zahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať

vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastia • vyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížili • zried. vyžialiť sa • vyžalostiť sa • požalovať sa • poponosovať sa: nemá sa komu požalovať • nár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz) • poťažkať si • posťažovať sa • posťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pije • expr.: zanariekať si • zavzdychať si • zabedákať si • zahorekovať si • zalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom

poťažkávať p. vážiť 2

ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperk • vážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho

vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhu • mať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovať • merať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmi • oceňovať • hodnotiť • posudzovať • odhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer síl • poťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik

poťažkávať si p. sťažovať sa

sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhu • žalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdilo • ťažkať si • poťažkávať si: poťažkával si na chorobu • zastar. ťažobiť si • zried. ťažkať sa • nár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká si • vzdychať • nariekať • bedákať • expr.: lamentovať • fňukať • horekovať • nár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

p. aj bedákať

poťažky p. ťažko 2

ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2

prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotu • eventuálne • respektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádrž • možno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeň • alebo • či: pošli matku, prípadne, alebo, či otca • zastar.: poťažne • poťažmo

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúť • eventuálne: eventuálne mu napíšem • azda • vari • hoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičia • zastar.: poťažne • poťažmo

poťažne, poťažmo p. prípadne 1, 2

bláznovstvo 1. stav duševnej nerovnováhy prejavujúci sa v zníženej miere zodpovednosti za svoje činy; čin, ktorý svedčí o takomto stave • bláznivosť: keď ho zasa chytí bláznovstvo, bláznivosť, všeličo postvára • šialenstvo • šialenosť • pomätenie • pomätenosť: obchádza ho šialenstvo; netreba sa báť, že narobíme pomätenosti • hlúpota • hlupstvo • expr. šibnutosť: podozrieval ho zo šibnutosti • hlúposť • sprostosť (iba o čine): nevšímal si, aké sprostosti robí • expr. idiotstvo • hovor. expr.: trafenosť • rapeľ: nerozprávaj sa s ním, drží ho rapeľ • subšt.: magor (iba choroba) • magorstvo • magorina

2. p. samopaš

daromnica 1. bezvýznamná vec • zbytočnosť • daromnosť: kupovať daromnice, zbytočnosti, daromnosti • nečin • zried.: daromnina • hlúpota • hovor. pletka: vyhodiť peniaze za pletky • expr.: taľafatka • šepleta • sprostosť • hlúposť • naničhodnosť: nikdy nevenoval žene nič poriadne, iba samé taľafatky, šeplety, hlúposti • expr.: chamraď (Kukučín) • chamradie • hovor., obyč. pejor.: haraburda • haraburdie • rároh • rároha • krám (stará, opotrebovaná vec): vyhodiť z bytu haraburdy, rárohy; izba je plná krámov • hovor. expr. cárach • subšt.: blbosť • blbina • nár. expr. ošprta (Záborský)

2. p. neporiadnica

hlúpota 1. p. sprostosť 1, bláznovstvo 1 2. p. daromnica 1

sprostosť 1. nedostatok rozumu, slabé rozumové schopnosti (op. múdrosť) • sprostota • hlúposť: ľudská sprostosť, hlúposť • tuposť: mozgová tuposť • obmedzenosť • zadubenosť: duševná obmedzenosť, zadubenosť • expr. zadebnenosť • slabomyseľnosť • debilita • debilnosť • kreténstvo • infantilnosť • oslab.: nerozum • nerozumnosť • kniž. stupídnosť • zried. hlúpota (Hviezdoslav) • hlupstvo (F. Hečko) • subšt. blbosť

2. expr. nerozumný čin, nerozumná reč • nerozum • nerozumnosť • hlúposť • sprostota: stvárať sprostosti, nerozumnosti, hlúposti; tárať sprostosti, sprostoty • nerozvážnosť: dopustiť sa nerozvážnosti • pochabosť • bláznovstvo: bol známy svojimi bláznovstvami • expr.: debilita • debilnosť • hovor. expr.: somárčina • somárstvo • somarina • volovina • konina • kravina • capina • pejor. hovädzina • subšt.: vylomenina • hovadina • blbosť • blbina • debilina

p. aj táranina

3. p. daromnica 1