Synonymá slova "pot" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 558 výsledkov (5 strán)

  • urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnostihana: váľať na niekoho hanupohana: zbaviť sa pohanypoškvrna: zmyť poškvrnupotupa: vystaviť niekoho potupeponíženie: znášať poníženiezastar. uníženie (Vajanský)zastar. útržka (Vansová)


    pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

    2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

    porov. aj podrobiť (si)


    potupiť p. zhanobiť


    uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


    zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    znásilniť násilím prinútiť na pohlavný styk • zneužiť: trest za znásilnenie, zneužitie maloletýchkniž. sprzniťzneuctiť (zbaviť poctivosti al. počestnosti): zneuctiť ženuhovor. expr.: zhumpľovaťzopsuťpopsuť (morálne pokaziť, obyč. sexuálnym násilím): zhumpľoval mu ženupren.: zhanobiťpošpiniťpotupiť


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivýhanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článokurážajúciurážlivýpotupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebetyznevažujúciutŕhačskýutŕhačný (na cti); zhoršujúcilingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slováškaredýnepeknýnelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresuzried. príhanlivý


    nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníkanevhodnýnenáležitýneprimeranýnehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu

    2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkouhovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavenípotupnýhanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom


    potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


    urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správaniehanlivýhanebnýpotupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená

    porov. aj hanlivý

    2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha


    odrodilec kto sa odrodil, najmä národu • pejor.: renegátjaničiarpoturčenecpejor. zapredanec (kto sa zapredal)

    p. aj zradca, odpadlík


    poturčenec p. odrodilec


    odrodiť sa zriecť sa príslušnosti k vlastnému národu al. k istej idei • odnárodniť sa: naše zemianstvo sa zväčša odrodilo, odnárodnilopejor. poturčiť sa (obyč. zmeniť presvedčenie): kto sa poturčil, je horší ako nepriateľodcudziť sa (rodine, istému spoločenstvu, vlasti) • odpadnúť (zriecť sa idey, presvedčenia, viery a pod.): odpadol od našej viery


    poturčiť sa p. odrodiť sa


    falošník neúprimný, falošný človek • pokrytec: netreba mu veriť, je to falošník, pokrytecexpr. potmehúdpejor. farizejexpr.: potrimiskárpotuteľníkošemetníkpren. expr. had: never tomu hadoviúskočníkúlisníkzákerník (kto spôsobuje nečakané zlo)


    potuteľník p. falošník


    falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimnýpokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosťdvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvárexpr. obojakýpren. pejor.: obojživelnýobojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človekjudášsky: judášsky bozkpejor. farizejský: farizejská láskaúskočnýľstivýprešibanýexpr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahupren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdskyzastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmevnepravýpejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priateliaúlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev

    p. aj neverný

    2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodnýklamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, faktypodvodníckyklamlivýpren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľubynepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresakniž. lživý: lživá demokraciapejor. takzvaný: takzvaná slobodakrivýnepravdivýkrivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvofalšovanýsfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis

    3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlatoslepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodbaumelý: umelé zuby, mihalnicekašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizitypren. zastar. talmový

    4. p. chybný 2, nesprávny


    potuteľný p. falošný 1; šibalský


    šibalský ktorý robí žartovné al. nezbedné výčiny; ktorý rád niečo vyparatí, rád prejde niekomu cez rozum; prezrádzajúci šibalstvo • figliarskyvtipkársky: zaiskrilo sa mu v šibalských, figliarskych očiach; figliarsky, vtipkársky starý otecexpr.: huncútskyšinterskýfurtáckyhovor. beťársky (ktorý vedome vyhľadáva a robí veselé, často riskantné veci): huncútski, šinterskí, furtácki chlapci; zabudol už na svoje beťárske kúskyprešibanýprefíkanýlišiackyexpr. kujonskýexpr. lapikurkársky (ktorý na svoje ciele používa klamstvo, lesť, pretvárku a pod.): prezrádzal ju prešibaný, prefíkaný, lišiacky úsmev; kujonský šarvanecpotmehúdskypotuteľnýexpr.: šelmovskýfraz. diablom podšitýhovor. šibenecký (ktorý potajme, ľstivo spriada, pripravuje šibalstvá, nezbedné kúsky): potmehúdsky, potuteľný záblesk v očiach; tichý, ale potmehúdsky, šelmovský, diablom podšitý spoločník; šibenecké žmurknutieexpr.: lapajskýlaganskýgalganskýloptošskýlotrovskýzbojnícky (ktorý s pôžitkom robí zle, niekomu proti vôli): so strážcom si lapajská, laganská, galganská chasa veselo poradila; loptošský, lotrovský, zbojnícky plánexpr. zried. fafrnský


    nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadanenenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinkynespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľnenezbadanenezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovinevideneneviditeľneskryteskrytoskrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domutajnepotajomkypotajmezried. potajmozastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vínakradmoukradomkyúkradkomúkradmopokradomkypokradmoúkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiachzakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbounár. expr.: potatmepotutmepoťuťmefraz. po očku


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvkypotajomkypotajmepotajmozastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchodkradmopokradomkypokradmofraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievčaúkradkyúkradkomúkradmozried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinkyexpr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverámnár.: okradomkyokradom (Rázus)skrytoskryteskrývane: skryto, skrývane si zotrel slzunepozorovanenespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnostinebadanenenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť taškunezbadanenezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranunár. ukryjomky (Jesenská)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)


    potutme, poťuťme p. tajne, ukradomky, nepozorovane


    namáhavý vyžadujúci vynaloženie veľkých (obyč. fyzických) síl (op. ľahký) • ťažkýneľahkýobťažný: cvičenci robia namáhavé, ťažké, obťažné cviky; box je namáhavý, ťažký šport; víťazstvo bolo výsledkom ťažkého, neľahkého zápasuvyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý vedie k strate, oslabeniu síl): vyčerpávajúca, vysiľujúca práca baníkaúnavnýunavujúciúmornýzastar. úsilný (ktorý spôsobuje únavu): horolezci uskutočnili úmorný, únavný výstup; každý pohyb je unavujúci; úsilná jazda (Šoltésová)úporný (pri dlhodobom vynakladaní síl): lekári zviedli namáhavý, úporný boj o život zranenéhoprácnyexpr.: lopotnýkrvopotnýmozoľnatý (vyžadujúci veľké, obyč. pracovné úsilie): prácne zbieranie minerálov; kopanie studne bola lopotná, krvopotná prácakniž. al. expr. sizyfovský (veľmi namáhavý a obyč. bez očakávaného výsledku): viesť sizyfovský zápas o sloboduexpr. zried.: znojnýpotnýzried. potutvárny


    potutvárny p. ťažký 3, namáhavý


    ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

    2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

    3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

    4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

    5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký


    občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiťvzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežilposilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvilpovzbudiť: káva ustatého povzbudízvlažiťovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústaobodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrilazotaviťzregenerovaťexpr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

    2. p. oživiť 2, 3


    osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


    posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

    2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


    potúžiť1 p. pritiahnuť 2


    potúžiť2 p. občerstviť 1, posilniť 1


    pritiahnuť 1. ťahaním, posúvaním priblížiť niečo, niekoho k niečomu, niekomu (op. odtiahnuť) • prisunúťdotiahnuť: pritiahnuť si lyžicu k ústam; dotiahnuť, prisunúť stolík k posteli; dotiahla si, pritiahla si psíka k sebestiahnuť (smerom dolu): stiahnuť si šatku na čelo

    2. ťahom zmenšiť (obyč. obvod) • stiahnuťzatiahnuťutiahnuť: pritiahnuť, stiahnuť si opasok; obväz pevne zatiahla, utiahla; pritiahnuť, utiahnuť kohútik skrutkouexpr. priškrtiť: slučku treba ešte viac priškrtiť; pren. priškrtiť rozpočetnár.: pritúžiť (Kukučín)potúžiť: potúžiť kosílku (Hviezdoslav)popriťahovaťpozaťahovaťpouťahovať (postupne, viac vecí)

    3. hovor. neos. (o mraze) stať sa výraznejším, silnejším • primrznúťprituhnúť: nad ránom pritiahlo, primrzlo, prituhlopritŕpnuťnár. prichraptieť: pritŕplo, prichraptelo, na potoku je tenký ľadzamrznúť (stať sa tuhým od veľkého chladu): zem zamrzla

    4. hovor. lákaním, vábením spôsobiť príchod niekoho, niečoho niekam • prilákaťprivábiť: obľúbená skupina pritiahla, prilákala, privábila na koncert veľa mladýchzlákaťzvábiťexpr. pripoďkať: nik ma ta nezláka, nezvábiupútať: film upútal mnohých pôsobivou hudboukniž. pripútať: našu pozornosť pripútali nezvyčajné hlasyzískať (niečím pozitívnym, zaujímavým a pod. dosiahnuť usmernenie záujmu al. činnosti): získať mládež na podnikanie, pritiahnuť ju k podnikaniu

    5. p. priviesť 1 6. p. prísť 1


    vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilnípovzbudiťpodnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikaťobčerstviťosviežiťobodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrouexpr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohyoživiťexpr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy


    podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sapodpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sapodgurážiť saexpr.: uhnúť siprihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť safraz.: mať v hlavemať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcommať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytenýbyť frcnutýbyť drgnutýbyť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičkumať špicu

    p. aj opiť sa, vypiť si


    vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


    obviňovať pripisovať niekomu vinu, pokladať za vinníka • viniť: obviňujú, vinia ho z krádežežalovaťobžalúvať (pred súdom): žalovali, obžalúvali ho zo zradykniž.: inkriminovaťrekriminovať: nechcem ťa obviňovať, rekriminovať ani inkriminovať pre zlý postupusviedčaťusvedčovať (dokazovať vinu): usviedčali, usvedčovali ich z klamstvazastaráv. potvárať (neprávom obviňovať): potvárali ho, že to on kradolexpr. biľagovať (verejne obviňovať): biľagovali ho za zradcufraz. expr. prišívať niekomu niečo (za golier): prehru prišívali (za golier) tréneroviváľať vinuzvaľovať vinu (na niekoho) • denuncovať (obviňovať udaním)


    potvárať p. upodozrievať, obviňovať


    upodozrievať mať domnienku, že niekto koná niečo zlé, protiprávne a pod. • podozrievaťmať podozrenie: (u)podozrievajú vás z nečestného postupu; mám podozrenie, že v účtoch niečo nie je v poriadkuzastaráv. potvárať: potvárať niekoho z klamstva


    zvádzať1 1. viesť niečo zhora dolu • odvádzať: vodu zvádzajú, odvádzajú do cisterny, do kanála

    2. viesť dovedna • dávať dohromady/dokopyspájať: často ich náhoda zvádzala, spájala

    3. pripisovať vinu, zodpovednosť niekomu • zvaľovať: krádež zvádzali, zvaľovali na detiobviňovať (koho z čoho): z nešťastia obviňovali matkuzastar. potvárať (koho z čoho): potvárali ho z podpaľačstva


    čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablicadračicašarkanicapejor.: potvorastrigabosorkaježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňasotona (zlostná žena)


    netvor 1. obludný tvor • obluda: rozprávkový netvor, rozprávková obludapríšera: morská príšeraprízrak (neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci tvor): chodí po dome ako prízrakmonštrum: to nie je človek, to je monštrumpotvora (škaredý, hnusný tvor): morská potvoraopacha (netvor vzbudzujúci odpor veľkými rozmermi) • beštiakniž. chiméra (netvor v gréckom bájosloví) • expr. ohyzdapejor.: ohavanečlovekkniž. hydra: hydra vojnykniž. nestvora (Vansová)

    2. p. surovec


    potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvorobludapríšera: morská potvora, obluda, príšerapejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieťmonštrum: to nie je človek, to je monštrumexpr.: paskudapaskudníkmaskazgerbaohyzdapejor.: pačmagapačrevpapľuhpľuhapľuhavecpľuhavníkpľuhákbosorka (iba o žene)


    šibal človek (obyč. mladý) oplývajúci vtipom, šikovnosťou, rozumom • figliarvtipkár: v triede bol známym šibalom, figliarom, vtipkáromexpr.: huncútlapajvýmyselníkvybíjanecprefíkanecprešibanecviselecšinterkoťuhafurtáklíškališiakkujonšelmastonohapotmehúdmigľanczbojníklapikurkárhovor.: beťárpofahovor. expr.: živáňčíslonumerobujdošbujofiktusšibenecšibeničníkšibeníkobyč. pejor. chytrákpejor. potvorahovor. recesista


    kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

    2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


    potvoriť p. kaziť 1


    potvorný p. škaredý 1


    škaredý 1. ktorý nemá pekný vzhľad, vonkajšok (o človeku al. veci); ktorý na pohľad odpudzuje, vzbudzuje nepríjemný pocit (op. pekný) • ošklivýnepekný: zo škaredého, ošklivého káčatka vyrástla krásavica; ošklivá, nepekná farbamrzkýšpatnýkniž. nevzhľadnýhovor. nevýstavnýhovor. expr. šeredný: na tvári mu zostala mrzká, špatná jazva; nevzhľadný, nevýstavný kus; býval v starom šerednom domenesvedčnýnevkusnýneestetický (bez zmyslu pre krásu, vkus): nesvedčné oblečenie; nevkusné, neestetické bytové zariadenienevábnynepríťažlivý (ktorý nepriťahuje vonkajšou krásou): nevábna krajina, nepríťažlivá ženaodpudivýodpudzujúcinešeredný: odpudivý, odpudzujúci úškľabokhnusnýodpornýobludnýohavnýohyzdnýpotvorný (veľmi škaredý, vzbudzujúci odpor, až strach): hnusná, odporná, hnevom spotvorená tvár; obludný, ohavný, ohyzdný netvorexpr. nemožnýpren. expr. otrasný: nemožné, otrasné šatynár. pejor. rašmavý

    2. p. nepríjemný 3. p. neslušný, hrubý 2


    naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomnýbezcharakternýnečestnýpodlýnízkyzlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky činnepodarenýnevydarený: nepodarený, nevydarený synexpr.: prekliatymizerný: prekliaty, mizerný zlodejhovor. expr. mrchavýexpr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robotaexpr.: potvorskýhromskýparomskýparomovskýčertovskýdiabolský: potvorský, hromský šarvanecdarebnýdarobnýexpr.: darebáckygalganskýšľakovitýsprepadenýpejor.: potrimiskárskyprašivývšivavýžobrácky: prašivá, všivavá potvorapejor.: pľuhavýpľuhavskýpanghartskýpankhartskýsvinský: pľuhavý, panghartský lumpniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposraný: poondiata, posraná nádcha, vecsubšt. sakramentský

    2. p. bezvýznamný, zbytočný


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    potvorsky 1. porov. naničhodný, prekliaty, nepríjemný; prešibaný 2. p. veľmi


    potvorský p. naničhodný 1, prekliaty, nepríjemný; prešibaný


    prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečenýpoet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!zatratenýzavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté detiexpr.: naničhodnýčertovskýdiabolskýhromskýpotvorskýsprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robotaexpr. paskudný: paskuda paskudnáhovor. expr.: paromskýparomovský: parom(ov)ské peniazesubšt. sakramentský: sakramentský chlapíkniž. hovor. poondiatypoondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!hrub.: posranýposratýskurvený


    prešibaný ktorý sa vie vynájsť v každej situácii; ktorý na dosiahnutie svojich zámerov využíva šikovnosť, lesť, klamstvo a pod.; svedčiaci o tom • expr. prefíkanývýmyselný: prešibaný, prefíkaný lapaj; prešibaná, prefíkaná tvárrafinovaný: rafinovaný zlodejexpr.: prebitývybitývybíjanýprebíjanýhovor. expr. prešpekulovanýpejor. chytráckyexpr. lišiacky: lišiacky spôsobšpekulantskýexpr. fiškálskyzastar.: preštvanýpreštvalý (Rázus, Kukučín)expr.: čertovskýpotvorskýšikovníckyfilištínskyfraz. všetkými masťami mastenýsubšt. mazaný


    veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)


    doklad 1. preukazná listina: osobné dokladydokument: predložiť dokumentyosvedčenie (písomný doklad s úradným potvrdením niečoho): osvedčenie o štátnom občianstvepotvrdenie: vystaviť potvrdenie o zaplatenípotvrdenka: preukázať sa potvrdenkoupreukaz (doklad obsahujúci dôležité údaje): vodičský preukazpreukážka (doklad, ktorý o niečom svedčí, na niečo oprávňuje): preukážka na zľavu cestovnéholegitimácia (doklad, ktorým sa preukazuje totožnosť, členstvo a pod.): občianska legitimáciavysvedčenie (doklad potvrdzujúci istú skutočnosť): lekárske vysvedčeniecertifikát: zdravotný certifikátzastaráv. písmo: mať písma v poriadkuhovor. papier: osobné papierekniž. zastar. svedectvozastar. kvitanciahovor. pejor. bumážka

    2. čo ukazuje pravdivosť istej skutočnosti • dôkaz: ten čin je dokladom, dôkazom jeho vernosti, oddanostipotvrdenieprejav: prejav láskydokument: dokument priateľstvailustrácia: uviesť ako ilustráciukniž. svedectvo: svedectvo pracovitosti


    potvrdenie p. doklad 1, 2


    vysvedčenie 1. písomné potvrdenie, obyč. úradné o nejakej skutočnosti: školské vysvedčenie, lekárske vysvedčeniepotvrdenie: vydať potvrdeniecertifikátzastar. svedectvo: maturitné svedectvo (Alexy)atestatestát

    2. p. doklad 1


    potvrdenka p. doklad 1


    dokázať 1. doložiť dôkazmi • podať dôkaz (o niečom): dokázal svoju nevinu; podal dôkaz o svojej nevinepotvrdiťdotvrdiťdosvedčiť (dokázať svedectvom): potvrdil, dotvrdil, že vraha videl; dosvedčil pred súdom jeho totožnosťkniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: pravdivosť vyhlásenia osvedčili, stvrdili všetci prítomnídokumentovať (dokázať pomocou písomných dokladov): dokumentovať rast životnej úrovne grafmipreukázaťdemonštrovaťmanifestovať (ukázaním na niečo): už dávno preukázal, demonštroval svoju odvahuvyvodiťdedukovať (dokázať dedukciou): vyvodil, dedukoval pravdivosť výroku

    2. p. vedieť 3, vládať1


    dosvedčiť svedectvom podoprieť isté tvrdenie • dotvrdiťpotvrdiť: dosvedčil, dotvrdil, potvrdil, že kolega má pravdukniž. osvedčiťzastar. stvrdiť: listinu osvedčil, stvrdil podpisomdokázať (podať dôkaz): dokázali jeho nevinudoložiťdokumentovať (písomne preukázať dokladmi): doložil, dokumentoval analýzu štatistickými údajmivykázať (doložiť výkazom): vykázať vzrast spotreby mlieka


    potvrdiť 1. podať svedectvo o správnosti, pravdivosti niečoho • dosvedčiť: mládenec potvrdil, dosvedčil, že auto šlo rýchlodotvrdiťzastar. stvrdiť: pravdivosť udalosti dotvrdili všetci prítomnídokumentovaťdokázať (doložiť dôkazmi): dokázať svoju nevinuodprisahať (potvrdiť prísahou)

    2. uznať za platné; písomne osvedčiť • schváliť: vláda potvrdila, schválila rozpočet na tento rokzastar. stvrdiťkniž. sankcionovať: sankcionovať uznesenie, zákonkniž. atestovaťzastar. certifikovaťadmin. kvitovať (potvrdiť príjem niečoho): kvitovať zmenkuspečatiť (dať konečnú platnosť): priateľstvo sme spečatili bozkom; sľub spečatiť podpisom

    3. porov. prisviedčať


    schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s nímodobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postupprijaťakceptovať: parlament prijal, akceptoval zákonodhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovaliadmin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasiliratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiťkniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionovalodb.: kolaudovaťskolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)


    uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

    2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

    3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

    4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


    nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybuukazovaťpoukazovaťnaznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadkudosvedčovaťdosviedčaťpotvrdzovaťdokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujúprezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá


    prisviedčať, prisvedčovať slovne al. gestom prejavovať súhlas s niekým, niečím • pritakávať: na matkino prehováranie iba prisviedča, pritakávaprikyvovaťexpr.: prikyvkávaťkyvkať (prisviedčať obyč. kývnutím hlavy, ruky): na rozkazy ochotne prikyvoval, prikyvkával, kyvkalnár. kynkať (Kálal)súhlasiť (vyjadrovať súhlas, prejavovať zhodnosť v názore): s návrhom sme všetci prítomní súhlasili; súhlasiť s kolegom, prisviedčať kolegovihovor. expr. uhmkať: pozeral na prednášateľa a súhlasne uhmkalhovor. sekundovaťkontrovať (podporovať názor niekoho; op. oponovať): pri kritike šéfa mu všetci ochotne sekundovaliexpr. zried. hehejkať (Gabaj)dosviedčaťdotvrdzovaťpotvrdzovať (podávať svedectvo): znova dosviedčal, dotvrdzoval, potvrdzoval, že to bolo takkniž. afirmovať


    súhlasný 1. ktorý je vyjadrením súhlasu, stotožnenia sa s niečím • prisviedčavýpritakávajúci: súhlasné, prisviedčavé gesto, vyjadrenieodb. afirmatívnypotvrdzujúci: afirmatívna percepcia; afirmatívny, potvrdzujúci súd

    2. p. rovnaký, zhodný


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepkazvada: rodinné hádky, škriepky, zvadyspor: vyvolať sporpriek: nekonečné prieky v rodinevýstup: robiť výstupynedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátkypotýčka: syn sa dostal do potýčky s matkouhovor. scéna: hysterická scéna na ulicihovor.: vadanesvár: zaviniť nesváryexpr. vojna: domáca vojnaexpr. búrka (prudká hádka): manželská búrkaexpr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemikeexpr. zried. vadenica (Novomeský)kniž. svár: vyvolať svár na pracoviskuincident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencamikonflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konfliktkontroverzia


    potýčka 1. p. bitka 1, zápas 1, zrážka 2 2. p. hádka, zrážka 3


    zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápasebitka: pustiť sa do bitkyboj: zvíťaziť v bojipotýčka (krátky zápas): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkuzrážka: krvavé zrážkysúboj: letecký súbojduel: stretnúť sa v dueliexpr.: pračkaruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačkahovor. pasovačka: junácke pasovačkypoet. zápol (Roy)

    2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápasboj: konkurenčný bojkniž. zápolenie: zápolenie s prekážkamikniž. borba: životná borbazastar. úbehy (Zguriška)

    3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápasstretnutie: víťazné stretnutiekniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebehpreteky (zápas o prvenstvo): automobilové pretekyšport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať mečzastar. úbehy (Dobšinský)


    zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakovkolízia: dopravná kolíziazraz: zraz gúľhovor. karambol: byť svedkom karamboluhavária (dopravná nehoda): zahynul pri haváriisubšt. búračka

    2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmikonflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmerybitka: vyhrať bitkuboj: padnúť v bojizápas: zápas s presilouincident: pohraničný incidentpotýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkukonfrontácia: hroziť konfrontáciou sílmenej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí

    3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážkehádka: rodinná hádkaškriepka: zbytočné škriepkyzvada: zvada o peniazespor: vyprovokovať sporpotýčka: matka sa dostala do potýčky so synomincident: dnes som mal incident s manželkoupriek: nekonečné prieky o dedičstvovýstup: robiť výstupykonfrontácia: ideologická konfrontáciakonflikt: dramatický konfliktšarvátka: malicherné šarvátkyhovor. scéna: hysterické scényexpr.: búrkavojnahrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavicahovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava)expr. zried. vadenica (Novomeský)hovor. expr. harmataneckniž. svár

    p. aj roztržka

    4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru

    5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážkydážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážďsneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký snehľadoveckrúpykrupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    potýkať sa 1. p. bojovať 1 2. p. hádať sa


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


Pozri výraz POT v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: tlz, tu, sčl, cmea comecon, fch, tál, pca, vsi, l, iod, dlm, aid, bôľ, prvé, ves
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV