Synonymá slova "pos" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 1163 výsledkov (10 strán)

  • zasadiť 1. sadením umiestiť do zeme: zasadiť cibuľunasadiťposadiťvysadiťpovysádzať (väčšie množstvo, obyč. postupne): na slnečnú stranu sme nasadili zeleninu; zemiaky sme už posadilipresadiť (inde, na iné miesto): presadiť kvety do črepníkovzasiaťvysiaťnasiať (semeno): zasiať jačmeň; vysiať, nasiať mrkvu, makposiať (zasiať všetko semeno): oziminy sú posiatepozasievať (postupne zasiať)

    2. p. vsadiť 1 3. p. nasadiť1 1


    pošibávať p. šibať 1


    šibať 1. udierať, obyč. niečím ohybným, pružným: šibať dievčence šibákomšvihaťplieskať (prudko pohybovať al. udierať obyč. niečím pružným): švihať dobytok korbáčomšľahať (prudko udierať niečím ohybným): šľahať kone bičomexpr.: šibkaťpošibkávaťpošibávaťsvižkať (jemne): pes šibká, pošibkáva, svižká chvostombičovaťkniž. mrskať (bičom týrať): bičovať otrokovnár. šmihaťexpr. šprihať: blesky šprihajúbiťudieraťbubnovať (o vetre, daždi): dážď bije, udiera, bubnuje do oblokov

    2. p. hádzať 1 3. p. klíčiť 4. p. bežať 1


    beseda 1. družné posedenie s debatou; stretnutie s nejakou osobnosťou: beseda so spisovateľombesiedkaposiedka: chodieval na posiedky k starostovi

    2. p. rozhovor 3. p. spoločnosť 2


    posedenie priateľské stretnutie, obyč. s pohostením • posiedkabeseda: v sobotu mávame posedenie, posiedku, beseduhovor. žúr (stretnutie v súkromí spojené s pohostením): pozvať niekoho na žúrslang. mejdán

    p. aj beseda 1


    posiedka p. beseda 1, posedenie


    posielať spôsobovať, zariaďovať, aby sa niečo niekam dostalo • zasielaťodosielať: posielať, zasielať list poštou; zásielku posielať, odosielať až na druhý deňadmin. al. pošt. expedovať (posielať adresátovi): expedovanie tovaru, poštových zásielokrozosielaťrozposielať (na rozličné miesta) • hovor. šikovať: na sever šikujú čerstvú zeleninu z Bulharskadopravovať (posielať dopravným prostriedkom): tovar k nám dopravujú loďoutransportovať (posielať na dopravnom prostriedku, obyč. so sprievodom): zajatcov transportujú na Sibírsubšt. lifrovať: lifrovali nás rýchlo domovpoet. slať


    poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špiónahovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby prečvystrojiťvychystaťvypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestuzoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest

    2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslaťodoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včeraadmin., pošt.: vyexpedovaťodexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielkuadresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na synahovor.: odšikovaťpošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranicesubšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudzinydopraviťodtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia


    pošikovať 1. p. priviesť 1, poslať 2 2. p. sprostredkovať


    priviesť 1. vedením (ako sprievodca, spoločník, dozorca a pod.) dostať niekam • doviesť: priviesť, doviesť pacienta k lekárovi; priviesť, doviesť obžalovaného pred súdhovor.: došikovaťdošupovať: zajatcov došikovali, došupovali do mestahovor. pošikovať: oni vás už pošikujú na správne miestoexpr. pritiahnuť: do bytu si pritiahol kamarátovpredviesť (priviesť mocou): zlodeja predviedli na políciuexpr.: privliecťdovliecť (obyč. násilím, mocou): privliecť, dovliecť trestancovexpr.: poprivláčaťpodovláčať (postupne, viac osôb)

    2. spôsobiť, že sa niekto ocitne v istom stave, že niekto niečo urobí, že niekto k niečomu dospeje • doviesť: priviesť, doviesť spoločnosť k rozkvetu; priviesť, doviesť vodu do varukniž. privodiť: privodil mnohých do nešťastiauviesť (stať sa podnetom nejakej činnosti, nejakého stavu): uviesť prístroj do chodu; uviedli ste ma do pomykovadohnať: nedostatok ho dohnal k tomu, že kradol; Čo vás k tomu dohnalo?

    3. p. prinútiť 4. p. pripraviť 3


    sprostredkovať urobiť prostredníka, stať sa prostredníkom, umožniť spojenie, styk (pri nejakej akcii): sprostredkovať miesto v zamestnaní, sprostredkovať obchodhovor. pošikovať: pošikoval mi dobrý kšefthovor. dohodiť (pri získavaní, kúpe niečoho): dohodiť niekomu kupca na auto

    p. aj zaobstarať


    zaobstarať cieľavedome nadobudnúť, dosiahnuť (obyč. niečo materiálne) • obstaraťzaopatriťkniž. opatriť: zaobstarať, obstarať si nábytok do bytu; (za)opatriť si všetky potrebné dokladyzadovážiťzastar. zvážiť: zadovážiť zemiaky na zimu; revolver si niekde zvážilhovor. zohnať: nemôže zohnať pozemok na stavbuhovor. pozháňať (postupne): pozháňať peniaze na autohovor. expr. splašiťzastar. vystanoviť (Dobšinský)hovor.: vybehaťvypriasťvyhrabať: ktovie, kde splašila, vypriadla módne novinkyhovor. obzrieť sa: musím sa obzrieť za lepším zamestnaním; treba sa obzrieť po uhlí na zimunár. zaopáčiť (Kalinčiak)získať (dosiahnuť rozličným spôsobom, najmä hodnoty duchovného rázu); sprostredkovaťhovor.: pošikovaťdohodiť (zaobstarať niečo inému, urobiť prostredníka pri kúpe a pod.): zaobstaral, sprostredkoval, pošikoval mi výhodné miestovybojovaťhovor. expr.: vydupaťvydupkaťvytrieskať (s veľkou námahou, s veľkým úsilím): vybojovať, vydupkať si lepšie miesto; potrebný materiál vytrieskal od dlžníkov


    opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podporapodpera: drevená opora, podpora, podpera stropu

    2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podporapomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomocposila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posilakniž. záštitapubl. baštapren.: pilierstĺp: duchovný pilier, stĺp hnutiapren.: kameňzáchytný bodchrbtová kosť


    podpora 1. vec, ktorá niečo podpiera al. o ktorú sa niečo opiera • podpera: podpora, podpera dveríopora: podoprieť konáre oporouopierkastojka (stojatá podpora, napr. v bani)

    2. napomáhanie niekoho, vypomáhanie niekomu mravne al. hmotne • posilapomoc: dostať morálnu podporu, posilu; byť odkázaný na finančnú pomocopora: bol rodičom oporouvýpomoc (finančná podpora): sociálna výpomocsubvenciadotácia (finančná podpora, obyč. z verejných prostriedkov): štátna subvencia, dotáciaštipendium (podpora na štúdium): sociálne štipendiumkniž. záštita: mať záštitu u svojich stúpencov

    p. aj pomoc 1


    pomoc1 1. poskytnutie niečoho nevyhnutného pri činnosti, v nedostatku, v nebezpečenstve • hovor. rata: kričať o pomoc, o ratu; už mu niet pomoci, ratyzastar.: spomoženie (Timrava)napomoženie (Kukučín)posila (kto al. čo niekomu pomáha): privolať posilupodpora: dostať morálnu, finančnú podporupoľahoba (uľahčenie): mixér je v domácnosti poľahobouvýpomoc (občasná pomoc): susedská výpomocasistencia (pomocná účasť pri istej činnosti): asistencia pri operácii

    p. aj podpora 2

    2. p. záchrana 2


    posila p. pomoc1 1


    občerstviť 1. vrátiť sviežosť, čulosť, silu (fyzickú i duševnú) • osviežiťvzpružiť: kúpeľ ich občerstvil, osviežilposilniť (jedlom, nápojom): obed deti posilnil, občerstvilpovzbudiť: káva ustatého povzbudízvlažiťovlažiť (obyč. vodou): ovlažiť si tvár, zvlažiť si ústaobodriť (najmä duševne): dobrá nálada všetkých obodrilazotaviťzregenerovaťexpr. potúžiť (najmä fyzicky): čerstvý vzduch ho zotavil, potúžil

    2. p. oživiť 2, 3


    osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviťvzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobraťprebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiťposilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiťovlažiťpovlažiťzvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviťzregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiťzmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


    posilniť 1. dodať duševnej al. telesnej sily (op. oslabiť) • vzpružiťpovzbudiť: myšlienka na domov ho posilnila, vzpružila, povzbudila; behanie na čerstvom vzduchu deti posilnilo, vzpružiloobčerstviťobodriť: modlitba duševne posilní, občerství; občerstviť cestujúcich chladeným nápojomosviežiť: spánok dieťa osviežilexpr. zried. potúžiť (alkoholom)

    2. urobiť silným, istým, pevným (op. oslabiť) • upevniťutužiť: posilniť, upevniť, utužiť svoju moc, svoj vplyvutvrdiť (posilniť niekoho v niečom potvrdením faktov): utvrdiť niekoho v presvedčení, v mienkekniž. umocniťzintenzívniť (urobiť účinnejším, napr. umelecky, ideovo, citovo): svoj prejav umocnil gestami; zintenzívniť vplyv na niekohozvýšiťzväčšiť (urobiť silnejším v množstve, intenzite a pod.): zvýšiť, zväčšiť obranu, bezpečnosťspevniť: spevniť normu


    upevniť 1. urobiť pevnejším, pevným • posilniť: usilovať sa upevniť, posilniť mier na sveteutužiť (týka sa kladných vzťahov medzi ľuďmi, národmi a pod.): utužiť, upevniť priateľstvo, lásku, rodinné zväzkyutvrdiť (týka sa presvedčenia, názoru a pod.): utvrdíme ich v presvedčení, že konajú správne; utvrdiť niekoho v jeho názore, domnienkeustáliť (urobiť stálejším, stálym): ustáliť ceny; ustálil svoju mocstabilizovať (urobiť stabilným, pevným): stabilizovať hospodárstvo, menukonsolidovaťskonsolidovať (uviesť do poriadku, do pevného, stabilného stavu): konsolidovať politické pomerynormovať: normovanie jazyka

    2. spôsobiť, aby niečo dobre al. lepšie spolu držalo • pripevniť: upevniť, pripevniť záclonu o garnížu, upevniť zástavu na žrďspevniť: spevniť breh kameňmiprichytiťzachytiťupnúťupäť (príchytkou, kolíkom a pod.): prichytiť si, upnúť si vlasy sponkoustiahnuťstužiť: stužiť remienkyodb. zanitovať (upevniť nitmi) • odb.: fixovaťzafixovať: (za)fixovať zlomeninu rukyzakotviť (upevniť kotvou): čln zakotviť o dnouzemniť (pevne spojiť so zemou)


    utvrdiť potvrdením faktov odstrániť neistotu, váhanie o niečom al. o niekom • uistiťubezpečiť: utvrdiť niekoho v domnienke, v presvedčení, že postup je správny; uistiť, ubezpečiť partnera o svojej podporeupevniťposilniť (urobiť pevným, silným, obyč. názor, presvedčenie, zásady a pod.): upevnil ho v jeho dobrom úmysle, predsavzatí; umelecké dielo nás posilnilo vo viere v dobropresvedčiť (rozumovými dôvodmi odstrániť neistotu, pochybnosť): presvedčia vás o správnosti, účelnosti svojho plánu


    vzpružiť dodať niekomu, niečomu fyzickú al. duševnú silu (op. oslabiť) • posilniť: sprcha, káva nás vzpruží, posilnípovzbudiťpodnietiť (vzpružiť do istej činnosti): povzbudili moje odhodlanie podnikaťobčerstviťosviežiťobodriť: hudba ma vždy občerství, obodrí; občerstviť, osviežiť organizmus ovocnou kúrouexpr. potúžiť (alkoholom) • fraz. postaviť na nohy: masáž ho vždy postaví na nohyoživiťexpr. vzkriesiť: oživiť v niekom nádej; dáždik vzkriesil vädnúce listy


    zosilniť urobiť silnejším, silným (op. zoslabiť, oslabiť): hliadku treba zosilniťposilniťzvýšiťzväčšiťupevniťutvrdiť: posilnenie, zvýšenie autority vlády; zväčšiť, upevniť, utvrdiť svoju moczintenzívniť (urobiť intenzívnejším): vojsko zintenzívnilo obranuumocniťzmocniťvystupňovať: dojem ešte umocnila, zmocnila, vystupňovala hudbazostriť: zostriť triedny bojintenzifikovať (zosilniť účinnosť niečoho): intenzifikovať prácu, ochranuspevniť (urobiť pevnejším): hrádzu treba spevniťstužiťvystužiť (zosilniť výstužou): (vy)stuženie chodieb


    zväčšiť 1. urobiť niečo väčším čo sa týka rozmerov, počtu, rozsahu, objemu (op. zmenšiť) • zveľadiť: zväčšiť, zveľadiť rodinný majetok, štát, obecrozšíriťrozmnožiťrozhojniťkniž. zmnožiť: rodičia pozemky ešte rozšírili, rozmnožili; v cudzine si vedomosti ešte zmnožilzvýšiť: zvýšiť stav dobytkaznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť (veľa ráz zväčšiť): prírastky do knižnice zmnohonásob(n)ili

    2. urobiť väčším čo sa týka sily, intenzity al. kvality (op. zoslabiť, oslabiť) • zosilniť: vplyv výchovy treba zväčšiť, zosilniťposilniťumocniťvystupňovať: voľby posilnili, vystupňovali moc strany; udalosti umocnili naše obavyzvýšiťznásobiťznásobniťzmnohonásobiťzmnohonásobniť: kvalitu životného prostredia treba za každú cenu zvýšiť; znásobiť úsiliezintenzívniť: žiada sa zintenzívniť tempo privatizáciepridať: kráse, slávy jej to nepridá, krásu, slávu jej to nezväčší

    3. p. zveličiť


    zvýšiť urobiť väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť) • zväčšiťzintenzívniť: zvýšiť, zväčšiť počuteľnosť rozhlasu; zintenzívnenie výrobyvystupňovať: radosť detí úspech ešte vystupňovalzveľadiťpovzniesťpozdvihnúťzdvihnúťdvihnúť (dostať na vyššiu úroveň): pestovanie ovocia treba zveľadiť, povzniesť, pozdvihnúťzlepšiťzdokonaliťskvalitniťzakostniť (urobiť lepším, dokonalejším): na farme zlepšili, zdokonalili chov hydiny; skvalitnenie, zakostnenie služiebzosilniťposilniťumocniť (urobiť silnejším, mocnejším): zosilniť, posilniť svoju moc; tlak na nás ešte umocnilihovor. podvýšiť (trocha zvýšiť): podvýšiť niekomu platpridať: pridať na rýchlosti, zvýšiť rýchlosťpozvyšovať (postupne): pozvyšovať platy


    zosilnieť stať sa silnejším, silným (op. zoslabnúť, oslabnúť) • zosilniť sa: vietor popoludní zosilnel, zosilnil sazintenzívnieťzintenzívniť sa (stať sa intenzívnejším): bolesť zintenzívnelazmocnieťspevnieťzdužieťzdužnieť (stať sa fyzicky silnejším, mocnejším): dieťa musí po chorobe zmocnieť, spevnieť; vidieť, ako spevnel, zduželzmohutnieť: túžba po slobode ešte zmohutniezvýšiť sazväčšiť sa (op. zmenšiť sa): odpor k jedlu sa ešte zvýšil, zväčšilvystupňovať sa (stupňovaním zosilnieť): naše úsilie dosiahnuť cieľ sa ešte vystupňujerozmôcť sanarásť: nespokojnosť sa ešte väčšmi rozmohla, narástlapoet. spružieť (Hviezdoslav)posilniť sautužiť sa: naše priateľstvo sa ešte posilnilo, utužilo


    otužovať robiť otužilým, odolným • tužiť: otužovať, tužiť si telo, organizmusupevňovaťposilňovať (zdravie, svalstvo)


    živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinuchovaťopatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičovstarať sa (finančne): stará sa o matkuvydržiavaťvydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosťkniž. sýtiť: sýti hladné krky

    2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavaťposilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor

    3. p. kŕmiť


    pošimrať p. poštekliť


    poštekliť jemnými dotykmi vyvolať na pokožke dráždivé pocity sprevádzané obyč. reflexným smiechom; expr. príjemne vzrušiť, podráždiť: na krku ho pošteklil vlas; pošteklila ich predstava spoločného večeraexpr.: pošimraťzašimraťpolaskotiť: vetrík mi pošimral, polaskotil tvár; ženine dlhé vlasy ma nežne zašimrali

    p. aj vzrušiť


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvoprekonaťprevládnuťzdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládolexpr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto)zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiťhovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiťrozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

    p. aj premôcť

    2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde stekraj. pošinúť: pošinulo hofraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)


    posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohámpomknúťpomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čelapošmyknúť: pošmykne tanier ďalejpošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kútazried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkoupotisnúťpotlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňupostrčiťposotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapkuzried. postrknúť (Hviezdoslav)pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredupoposúvaťpopomkýnaťpopotískaťpopotláčaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. p. preložiť 1


    pošinúť 1. p. posunúť 1 2. p. poraziť 2


    potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

    3. p. zvaliť 3


    posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul dopravapošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťuzried. posúvnuť sapomknúť sapomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok!pošuchnúť sahovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupolpodať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemuuhnúťpohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do bokupotisnúť sapotlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňapostrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalejskĺznuť sapokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzlapoposúvať sapopomkýnať sapopotískať sapopotláčať sapopohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    pošinúť sa 1. p. posunúť sa 2. p. zblázniť sa 1


    zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieťzošalieť (sa)zísť z rozumupominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozumestratiť rozumprísť o rozumpohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum?pomiasť sapominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominulzdivieťzdivočieťzdivočiť saexpr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivelexpr.: poblázniť sazjašiť saspochabiť sazbesnieť sazjančiť sazmyšiť sapošinúť sazmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

    2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sazošalieť (sa)pojašiť sazjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovaniaexpr.: spochabiť saspochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčathovor. expr.: buchnúť satresnúť sarachnúť satresknúť sazasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený


    fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


    posipkávať p. fajčiť


    pošiť p. ušiť


    ušiť šitím zhotoviť: dať si ušiť kabáthovor. expr. spichnúť (rýchlo a obyč. povrchne): šaty spichne za deňsubšt. zbodnúť: narýchlo si niečo zbodnem na sebapošiť (postupne viac vecí): nekupuje hotové, deťom všetko pošije sama


    poskákať p. pošliapať 1


    pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapaťzošliapaťušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiťpobehaťposkákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupaťudupaťzdupaťubiťexpr.: udupkaťzdupkaťzdupčiťzdepčiťzdepsiťzdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviťzdláviťudláviťexpr.: zdlapčiťudlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviťdostúpaťdodláviťdogniaviťdošliapať (silno, väčšie množstvo)

    2. p. zneuctiť 1


    blikať prerušovane a obyč. slabo svietiť • blinkaťblikotaťblinkotať: semafor bliká, blinká; v oblokoch blikoce, blinkoce svetlo televíznych obrazoviekpoblikávať (blikať s väčšími prestávkami) • mihať samihotať samrihať sa: v diaľke sa mihá, mihoce slabé svetlokmitať (sa): na stene kmitá malá olejová lampažmurkaťpožmurkávaťpožmurkovaťpožmurovaťklipkaťpoklipkávať: hviezdy na oblohe žmurkajú, klipkajúchvieť sazried. mrkať: v kúte sa chveje slabý plamienok sviečkyposkakovať (o svetle, plamienku) • expr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo horieť, slabo svietiť; o svetelných zdrojoch): sviečka, žiarovka sliepňa, škamrenár. lipkať (Kálal)tlieť (slabo, bez plameňa horieť): uhlie, drevo tlie

    p. aj trblietať sa


    obskakovať 1. robiť skákavé pohyby okolo niekoho, niečoho • skákaťposkakovať: pes obskakuje chlapca, skáče, poskakuje okolo chlapcahovor. expr. tancovať: netancuj tu, ešte niečo zhodíš

    2. p. obsluhovať 1


    poskakovať 1. p. skákať 1 2. p. blikať


    skákať 1. skokom, prudkým pohybom nôh sa dostávať dopredu al. hore; vôbec sa prudko pohybovať: skáče dobre do diaľky, do výšky; skákať do vody; puk skáče k mantineluvyskakovať (opakovane skákať, obyč. na mieste): vyskakovať pri tanci; deti od radosti vyskakujúposkakovaťpodskakovať (drobnými skokmi opakovane skákať): chlapča poskakuje okolo matky; lopta poskakujeskackaťexpr.: hopkaťhopsaťhopskaťhopkovaťhupkať (skákať malými skokmi): dievčence sa hrajú, skackajú, hop(s)kajú na jednej noheexpr. sepkať (jemne): žriebätko sepkáexpr. virgať (silno, prudko): kôň virgá nohamikniž. harcovať (búrlivo skákať)

    2. p. biť 3 3. p. útočiť


    poskakujúco 1. pohybujúc sa dopredu malými skokmi, natriasajúc sa • poskakujúcskackavo: poskakujúco, poskakujúc, skackavo prešla celú ulicuhovor.: sepkavosepkom: koník sepkavo, sepkom sa blížil k chlapcovi

    2. p. skákavo


    skákavo pohybujúc sa v skokoch, skákajúc, poskakujúc • skokovitoskokoviteposkakujúco: skákavo, skokovito sa priblížil k ostatným; poskakujúco bežal po chodníkuvýskokomhovor.: skočkyvýskočky: výskokom, výskočky trielil dolu ulicouexpr. skackavo: skackavo prišiel k námpoet. zried. skackom (Hviezdoslav)


    pokosiť kosou oddeliť rastliny od koreňa; takto zbaviť niečo porastu • skosiť: pokosiť, skosiť lúkuvykosiťpovykášať (celkom a obyč. na menšej ploche): vykosiť ďatelinu pri plotezožaťpožať (najmä obilniny) • vyžaťpovyžínať (obyč. na menšej ploche) • obkosiťobžať (pokosiť dookola) • poskášať (postupne)


    poskášať p. pokosiť


    poškľabok p. úškľabok 1, úsmev, smiech 1


    smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiechexpr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákovexpr.: chechotchichothahotchachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichotzried. smiechot (Gabaj)úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmevúškrnúškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnokúsmešokposmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešokúškľabokexpr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabokexpr.: smiešiksmiešok: škodoradostný smiešik, smiešokzastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

    p. aj úsmev

    2. p. výsmech 3. p. žart


    úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmevúsmešokposmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešokexpr.: smiešiksmiešok: škodoradostný smiešik, smiešokúškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabokexpr.: úškrnúškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnokzastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech (Kalinčiak)expr. zried. poškľabok (Kukučín)

    p. aj smiech


    úškľabok 1. škľabivý výraz tváre: škodoradostný úškľabok, tvár sa mu stiahla do úškľabkuposmešok: cynický posmešokgrimasa: robiť grimasyexpr.: úškrnúškrnok: pohŕdavý úškrn, úškrnokexpr. zried. poškľabok (Kukučín)

    p. aj smiech

    2. p. výsmech


    posmievať sa posmechom zľahčovať, znevažovať niekoho, smiechom prejavovať škodoradosť • obsmievať (koho, čo): posmievali sa mi, obsmievali ma, že sa bojímexpr.: posmeškovať (koho) • posmeškovať sa (komu) • posmechovať (koho) • posmechovať sa (komu): posmeškuje, posmechuje vlastnú rodinu; posmeškujú sa, posmechujú sa slabšiemuzried. posmeškáriť (Matuška)vysmievať sasmiať sa (smiechom, posmechom prejavovať škodoradosť, opovrhnutie a pod.): vysmievali sa, smiali sa mu v škole pre veľké ušiironizovaťzosmiešňovať (posmievať sa pomocou irónie, smiať sa z niekoho obyč. pred viacerými): rád každého ironizuje; zosmiešňovať kamarátauťahovať si (robiť si žarty, posmech z niekoho): bol to veselý človek, aj sám zo seba si rád uťahovalexpr.: vyškľabovať sapoškľabovať saškľabiť sa: deti sa mu vyškľabujú, poškľabujú, že je nešikovný, že sa zajakávaexpr.: vyškierať sauškŕňať saškeriť sanaškierať sauškierať sa (úsmevom jemne naznačovať iróniu, posmech): vyškierať sa, uškŕňať sa nad takým konaním; škerí sa, uškiera sa nad jeho naivitoukraj. porúhať sa (Šoltésová, Jégé)fraz.: strúhať mrkvu/mrkvičku (niekomu) • smiať sa do očí

    p. aj smiať sa


    poškľabovať sa p. smiať sa 1, posmievať sa


    smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

    2. p. posmievať sa


    odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

    2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

    3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


    poskladať p. zložiť 1–3, 5, 6


    pozberať 1. (postupne) vziať zo zeme úrodu, z rastlín plody • zviezťpozvážať: pozberať, zviezť, pozvážať úrodu z poľapozoberať: pozoberať rajčiny, papriku

    2. (postupne) vziať, odstrániť z povrchu niečoho • pozoberaťzobrať: pozberať, pozoberať, zobrať smotanu z mliekapoodkladať: pozberá, poodkladá riad zo stola

    3. urobiť záhyby na látke • pozberkaťporiasiťponaberať: pozberať, pozberkať, poriasiť látku okolo krkunazberaťnabrať: nazberané, nabraté rukávyposkladaťhovor. zastar. zrancovať (pozberať do skladov, rancov): sukňa poskladaná do záhybov; šaty zrancovať v páse


    zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

    2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviťzmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovaťzostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovaťzosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovaťsformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

    3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúťpreložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

    4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliťpodťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

    5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepaťzbúchaťzlepiťpozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

    6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiťspraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

    7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


    zostrojiť vypracovať plán nejakého mechanizmu a realizovať ho obyč. skladaním častí do jedného celku • skonštruovať: zostrojiť, skonštruovať nový typ automobiluvyvinúť: odborníci vyvinuli výkonnejší strojzmontovať (zostrojiť z hotových súčiastok, častí): zmontovať hodinky, strojzostaviťzložiť (z častí utvoriť vhodný celok): prístroj si zostavil, zložil sámposkladať (postupne): pásmo poskladali zo starých číselhovor.: zmuštrovaťzmajstrovať (ručne zostrojiť): z dreva zmuštrovať, zmajstrovať poličkuzhotoviťutvoriť (vo všeobecnosti urobiť nejaký útvor) • vytvoriť (tvorivou činnosťou) • vykonštruovať (v myšlienkach, bez reálneho základu): vykonštruované zariadenie


    zvinúť krútením dať niečo do valcovitej, guľovitej a pod. podoby • zviťskrútiťstočiť: zvinúť papier do rúrky; zvije handričky do hrče; skrútiť, stočiť kobereczrolovať: spisy zroluje a odložízmotať (do klbka al. do pradena): zmotaná priadzazvaľkať (do podoby valca): deku zvaľká a položí si ju pod hlavuzakrútiťzatočiťzavinúť: cesto zakrúti, zatočí, zavinie do závinapozvíjaťposkrúcaťpostáčaťposkladať (viac ráz zvinúť): vlnu, drôty poskrúcať, postáčať, poskladať do klbkazbaliť: siete, plachty zbalili, zvinuli a odnieslinavinúťnaviťnamotaťnakrútiť (ovíjaním): navinúť, namotať, nakrútiť vlnu do klbka


    poskladať sa p. zložiť sa 1, 2


    zložiť sa 1. urobiť medzi sebou zbierku na niečo • poskladať sapozbierať sa: zložiť sa na dar; poskladať sa, pozbierať sa kolegovi na kyticunaskladať sa: naskladali sa po korune mame na prekvapenie

    2. uložiť svoje vrchné šatstvo, osobné veci a pod. na určené miesto • odložiť si veciposkladať sa: Zložte sa, poskladajte sa, prosím!, zložiť sa, odložiť si veci v predizbe

    3. p. ubytovať sa 4. p. klesnúť 1


    skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


    pošklbať p. roztrhať


    roztrhať trhaním rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • rozšklbaťpotrhaťpretrhať: roztrhala, potrhala plátno na márne kúskyrozdriapaťdodriapaťpodriapaťdotrhať: rozdriapať noviny, šaty; ponožky rýchlo dotrhalexpr.: pokmásaťrozkmásaťdokmásaťdošklbaťpošklbaťrozkvákať (všetko al. dôkladne roztrhať): deti rozkmásali nohavice na franforcekniž. rozorvaťnár. expr.: rozmykaťdomykaťrozdrlančiťrozdrlancovať: víchor rozmykal chalupu, stromypopretŕhaťpopretrhávaťpopretrhovaťporoztŕhaťporoztrhávaťporoztrhovaťspretŕhaťspopretrhávať (postupne, viac vecí)


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    pošklbávať p. mykať


    trhať 1. prerušovane prudko a krátko ťahať • mykaťšklbať: trhať, mykať povrazom; neos. šklbe, trhá mu v okunár.: škubať (Smrek, Rázus)skubať (Kukučín)expr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovať: drme, drmoce ho za kabátsekať: posmešne seká rukami, plecomexpr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťhegať: myks(ľ)uje konáre, hegá kľučkoupotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpošklbávať (prerušovane al. opakovane): pes potŕha, pomykáva reťazou; neos. pošklbáva mu sval

    p. aj mykať, triasť

    2. násilne deliť na kusy • šklbať: trhá papier, šklbe zošitnár.: rusaťruskať (trhať na drobné kúsky): rusať plachtu na obväzydriapať: driape mäso z koristi, kožu z tváreexpr. kmásať: kmáše všetko, čo mu príde pod rukuexpr. capartiť (na kusy) • roztrhávaťpretrhávaťpretŕhaťspretrhávať: vlk roztrhával ovce; pretŕhať nitedrať (nosením): derie pančuchy, šaty

    3. s úsilím vyberať (obyč. niečo pevne zasadené) • vytŕhaťvytrhávať: trhať, vytrhávať repu zo zeme; trhať, vytŕhať si vlasyvyšklbávaťšklbať: vyšklbáva trávu; šklbe perielek. extrahovať (zuby)

    4. prudko odstraňovať (obyč. z povrchu niečoho) • stŕhaťstrhávaťstrhúvaťexpr.: kmásaťrafaťšklbať: trhá, stŕha, šklbe z neho šaty; vietor kmáše, rafá lístie zo stromudriapaťexpr. šarpať: driape, šarpe z nej kabát

    5. p. oberať 1


    trhať sa 1. robiť prerušované prudké, krátke pohyby • mykať saexpr. šklbať sa: dieťa sa mu trhá, myká z ruky; pes sa šklbe z reťazeexpr.: myksovať samyksľovať sahádzať sametať satrepať satrepotať sa (celým telom): v horúčke sa hádže, mece, trepedrmancovať sa (Jonáš)potrhávať sapotrhovať sapotŕhať sapomykávať saexpr. pošklbávať sa (chvíľami al. opakovane): pery sa mu potrhávali, pošklbávali

    2. dostávať trhlinu, rozrušovať sa puklinami • roztŕhať saroztrhávať sa: oblaky sa trhajú, roztŕhajúpukaťpukať sa: ľadová pokrývka (sa) pukalapraskaťpráskaťprašťať: múry pri výbuchu praskali, prašťali

    3. p. zaujímať sa


    potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúrumyknúťpomyknúťšklbnúťpošklbnúťtrhnúťpotrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratamipoťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

    2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohuposunúť: posunúť vozíkodtiahnuťodsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

    3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuťvdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónomsmrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

    4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecťobtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténompokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

    5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať


    zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

    2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

    3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

    4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


    poskočiť p. zvýšiť (sa)1


    zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sazintenzívniť sazintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnelvystupňovať sastúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnuzveľadiť sapovzniesť sapozdvihnúť sazdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilozlepšiť sazdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalízosilnieťzosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sarozmôcť sanarásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkompodvýšiť saexpr.: poskočiťpodskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili


    poskočiť si p. zatancovať si


    zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovaťexpr.: zaskočiť siposkočiť sizakrepčiť sizadrobčiť sizadrepčiť sizadupkať sizahopkať sizadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polkuexpr. zried. zadubančiť si (Urban)vyzvŕtať savyvrtieť savykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemokslang.: zabaletiť sizadžemovať si


    chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená nohadefektný: defektný chrupnepodarkovýkazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látkaporuchový (ktorý máva poruchy): poruchový strojnefunkčný: nefunkčné zariadenienekvalitnýzlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výroboknespis.: vadný • závadný

    2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postupfalošný (o tóne) • nenáležitýnekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosťmylnýpomýlenýzmýlený: mylné, pomýlené názorynepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údajepochybený: pochybené záverybludný: bludné teórieskreslenýpokrivenýpoprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané faktyzlýnepresný: zlý, nepresný výsledok


    pokazený 1. ktorý stratil (dočasne al. natrvalo) svoju pôvodnú kvalitu al. funkčnosť; ktorý sa stal nepoužívateľným, nefungujúcim • poškodenýzničenýskazený: pokazené, poškodené zariadenie; pokazený, zničený, skazený chrup; pokazené, skazené zásoby potravínchorý (o zažívaní, žalúdku) • porušenýporúchanýpolámanýnefunkčnýneskl. subšt. kaput (ktorý nefunguje v dôsledku poruchy): stroj je porušený, porúchaný, polámaný, nefunkčný, kaputnepojazdný (o motorovom vozidle) • hovor. expr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý motorhovor. zništovanýhovor. zastaráv. zhindrovanýexpr.: zhumpľovanýskoprdačený (Urbánek): zništované, zhindrované, zhumpľované hračkyexpr.: skántrenýdokántrenýhovor. expr.: pokašlanýpokašľaný: skántrené, dokántrené hodinky; pokašlaná, pokašľaná pružinavulg.: posratýposraný: posratý vodovodný kohútikhnilýzhnitýzapáchajúcismradľavýsmrdľavýplesnivýpotuchnutýznehodnotený (o potravinách): hnilé, zhnité zemiaky; zapáchajúce, smradľavé mäso, vajcia; plesnivý kompót; znehodnotené potraviny

    2. ktorý je niečím negatívne ovplyvnený, poznačený; ktorý sa dobre nevydaril • skazený: pokazený, skazený deň; pokazená, skazená zábavaexpr.: zbabranýdobabranýpobabraný: pokazená, zbabraná, dobabraná, pobabraná robotazničenýnevydarenýexpr.: sfušovanýpofušovanýpren. skaličenýexpr. spackaný: zničený, nevydarený, sfušovaný, pofušovaný, skaličený, spackaný životpren. expr. pošramotený: mať pošramotenú povesťexpr.: zopsutýpopsutý: zopsutý, popsutý víkendexpr.: zoranýzvŕzanýhrub.: zhovädenýdohovädenýsubšt.: skopaný • dokopaný • vulg.: posratýposraný: zoraná, zvŕzaná scéna

    3. p. skazený 1–3


    postihnutý nepriaznivo zasiahnutý, obyč. chorobou • defektný: telesne, duševne postihnutá, defektná mládežhovor. handicapovaný (ktorý je v nevýhode pre postihnutie): handicapovaný jedinecinvalidný (ktorý je v invalidite): invalidné dieťapoškodený (na zdraví) • poznačený


    poškodený 1. ktorý sa poškodil (používaním, vekom a pod.); ktorý nevyhovuje požiadavkám kvality • porušenýnarušenýrozrušený: poškodený, porušený obal; poškodený, narušený mechanizmus; narušené, rozrušené murivo budovypokazený (ktorý dočasne al. natrvalo stratil funkčnosť): poškodený, pokazený motor; pokazená hračkaznehodnotený: znehodnotený tovarpreležaný (ktorý sa poškodil dlhým skladovaním, nepoužívaním a pod.; o tovare) • chybný (ktorý má nedostatky; zle urobený, vyrobený): chybný výrobokexpr.: roztrasenýrozheganýrozglejený: roztrasená, rozheganá kára; rozglejený nábytok

    2. ktorý už nie je v poriadku, nie je dobrý, pevný (o zdraví) • narušenýnalomenýpodlomenýnaštrbený: zdravie má poškodené, narušené, nalomené, podlomené, naštrbenéexpr. pošramotenýpren. expr.: načatýnahlodanýpren. podkosený

    p. aj postihnutý


    skazený 1. ktorý stratil svoju pôvodnú hodnotu, kvalitu; ktorý sa stal nepoužívateľným (o potrave) • pokazenýpoškodenýznehodnotený: sklad plný pokazených, poškodených, znehodnotených potravínzhnitýhnilý (skazený hnitím): vrece zhnitých, hnilých zemiakovzapáchajúcismradľavý: zapáchajúce mäso, smradľavé vajíčkaplesnivý: skazený, plesnivý chlieb, kompótexpr.: zapľuhavený (Bodenek)skoprdačený (Urbánek)

    p. aj pokazený 1, 2, zlý

    2. ktorý prestal (dočasne) plniť funkciu • pokazenýchorý: skazený, pokazený, chorý žalúdokzlýpoškodenýzničený: má zlý, poškodený, zničený chrup; zničené zdraviehovor. expr. zhumpľovaný

    3. ktorý morálne upadol, klesol; svedčiaci o tom • pokazenýnemravnýnemorálny: skazený, pokazený, nemravný, nemorálny človekpejor.: spľuhavenýspľundravenýpejor. zried. spľuhačenýexpr. zapľuhavený: bohatstvom spľuhavený, spľundravený; celá dedina je upadnutá a spľundravená, spľuhačená; zapľuhavené srdceskorumpovaný (skazený korupciou): skorumpovaná spoločnosťdemoralizovanýpoklesnutýzastar. pokleslýspustený (ktorý sa dopustil mravného poklesku): poklesnutá, pokleslá žena; spustený nemravníkspustnutýsubšt. spustlý (mravne zanedbaný): spustnutá, spustlá spoločenská spodinaexpr. prehnitý: svet je skazený, prehnitýzvrhlýzvrátenýpejor. zhýralý (mravne skazený, až úchylný): zvrhlé, zvrátené vzťahy; zhýralý mládenechovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýzhumpľovanýspankhartenýspanghartený: zopsutá, spanghartená, spankhartená morálka; zlumpáčený, zlumpovaný synexpr. zried. skoprdačený (Urbánek)pejor. zbastardenýhrub. skurvený

    4. p. pokazený 2


    štrbavý 1. ktorému chýba jeden al. niekoľko zubov (obyč. predných; o ľuďoch al. o zvieratách) • bezzubý: štrbavý, bezzubý chlapec; štrbavý, bezzubý kôň

    2. ktorý má štrbiny • povylamovaný: štrbavý, povylamovaný hrebeňpoškodený: poškodená čepeľ noža, meča

    3. p. kostrbatý 2


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    zničený 1. ktorý má narušené fungovanie, ktorý stratil pôvodnú podobu, funkciu a pod. • poškodený: zničené, poškodené rádiopokazenýskazený: pokazený, skazený strojznivočenýspustošený: znivočený, spustošený krajexpr.: zdecimovanýzhumpľovanýzdevastovanýspľundrovanýzruinovaný: vojnou zdecimovaná, zdevastovaná, zruinovaná Európa

    2. expr. duševne al. telesne podlomený • expr. znivočenýutrápenýstrápený: sadla si celkom zničená, utrápenázmorenýumorenýzdrvenýzúboženýubiedenýusužovaný: bol zmorený ťažkou prácouvyčerpanýunavenýukonanýustatý (zbavený síl): prišiel z práce vyčerpaný, ukonanýzlomenýexpr.: dobitýdokatovanýukatovanýskvárenýzdecimovanýhovor. expr.: skapatýzmordovaný: celý je dobitý, skapatýhovor.: hotovývyradenýhovor. trop (neskl.) • expr. groggy (neskl.) • subšt. kaput (neskl.): po zápase bol hotový, groggy


    narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínunaštrbiťpodkopaťpodvrátiťpodryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegovexpr.: nabúraťnahlodať: nahlodali jeho dôverupoškodiťpokaziťporúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie strojapodlomiťoslabiťotriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverourozvrátiťrozložiťrozrušiťvyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov


    pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziťpoškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilozničiťznivočiťznehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotilporušiťnaštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokojexpr.: pobabraťzbabraťdobabraťspapraťdokopaťdooraťzoraťskopaťpokopaťdoryť: úlohu napokon pobabrala, dokopalahovor. expr.: potrbúľaťstrbúľaťsfušovaťpofušovaťspackaťzvŕzgaťpomachľovaťspotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obeddemoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetamihovor. expr.: zopsuťpopsuťzhumpľovaťexpr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťanačaťexpr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriťpomrviťdomrviťzmrviťpohubiťdoriadiťdorichtovaťzrichtovaťdomajstrovaťznigaťzništovaťhovor. zastaráv. zhindrovaťhrub.: zhovädiťpokašlaťpokašľaťpohnojiťvulg.: posraťskurviťniž. hovor.: poondieťpoondiaťdoondieťsubšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si životskaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

    2. p. zmariť 1, prekaziť


    porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečeneporúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykelpoškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravienaštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbenéexpr. rozryť: rozryť pokoj na pracoviskurozrušiť: mráz rozrušil povrch cestyrozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuchexpr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámokzničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblekpokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok

    2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpisprekročiť: prekročenie termínu, nariadeniazastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    ublížiť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu: ublížil si na tele, ublížili mu na ctipoškodiťzaškodiťuškodiť (spôsobiť materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): jedlo mu zaškodilo, poškodilo; poškodilo, uškodilo jej to na povestiukrivdiť: vyzerá, ako keby mu bol ktosi ukrivdilfraz. expr. podťať/podkosiť niekomu nohyraniťzraniť: mužove slová ju (z)ranilinaubližovať (sa)poubližovať (viackrát, veľa): dosť mi po celý život naubližovali, poubližovalihovor. expr.: zavariťpodkúriť (spôsobiť niekomu nepríjemnosti): Však ja im zavarím, podkúrim!


    znehodnotiť urobiť menej hodnotným, zbaviť hodnoty • poškodiť: znehodnotiť, poškodiť bankovkypokaziťskaziť: mäso je pokazené, skazené zlým skladovanímzničiťznivočiť: ľadovec zničil, znivočil úroduhovor. expr. zopsuť: fabrika zopsula celé životné prostredieopotrebovať (znehodnotiť častým používaním): ložiská sú už opotrebovanézľahčiťdegradovať (ubrať na dôležitosti): zľahčil zásluhy vedeniadevalvovať: devalvovať menu; pren. devalvovať slovofraz. priviesť navnivoč: zlým zaobchádzaním priviedli všetko navnivočodb. makulovať (znehodnotiť písomnosti)


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodraliobdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdralvychodiť saojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdiliznehodnotiť sapoškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodilizostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať saobšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchalzried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelodoslúžiť (stratiť použiteľnosť)


    pokaziť sa 1. zmeniť sa na horšie, menej hodnotné • skaziť sapoškodiť sa: výťah sa pokazil, poškodil; počasie sa pokazilo, skazilozničiť saznivočiť saporúchať sa: stroj sa porúchalpolámať sa (pokaziť sa lámaním): mechanizmus sa polámalexpr. pobabrať sa: robila do večera a nakoniec sa to všetko pobabralohovor. expr.: popsuť sazopsuť sa: výroba sa zopsulaniž. hovor.: poondieť sapoondiať sahrub.: pokašlať sapokašľať savulg. posrať sa (o potravinách, tovare a pod.) • fraz.: vziať skazupodľahnúť skazeprísť navnivoč: ovocie rýchlo vezme skazu, rýchlo príde navnivočpotuchnúťzatuchnúťstuchnúťvyprieť (vplyvom vlhka a plesne): múka v sklade potuchla, obilie v mokrote vyprelopreležať sa (dlhým ležaním sa znehodnotiť): látka sa preležala a rozpadla sazažltnúť: olej po čase zažltne

    2. mravne, charakterom a pod. sa zmeniť na horšie • spustiť saskaziť sa: dievča sa v meste pokazí, spustí, skazíupadnúť (mravne) • hovor. expr.: zhumpľovať sazlumpáčiť sazlumpovať saspanghartiť sazopsuť sapopsuť sazopsiť saspodliť saspodlieť: v zlej spoločnosti sa mladí rýchlo zlumpáčili, zopsulivulg. skurviť sa (o žene) • expr.: zoplaniť sa (Vajanský)splaniť sasplanieť: svet splanelexpr.: spľuhavieťspľundravieťexpr. zried.: spľuhačiť saspaskudiť sa: bez matky sa deti spľuhačiapren. pejor.: zgrmančiť sazgrmaniť saexpr. zried. skoprdačiť sa


    kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

    2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


    ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

    2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

    3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


    sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariťkaziťničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiťbrzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie


    škodiť zapríčiňovať škodu, ujmu • byť na škoduzriedkavejšie byť na ujmu: škodilo mu, bolo mu na škodu, že málo cvičil; dovolenka by mi veru nebola na ujmurobiť škodupoškodzovať: zlá pracovná morálka robí škodu celému podniku, poškodzuje celý podnik

    p. aj ubližovať


    ubližovať spôsobovať fyzickú al. duševnú bolesť, neprávosť, ujmu • blížiť: ubližovať si na tele, na zdraví; ubližoval jej nadávkamiškodiťpoškodzovať (spôsobovať materiálnu, zdravotnú al. morálnu ujmu): fajčenie mu škodí, poškodzuje mu zdravie, ubližuje mu na zdraví; okrádaním poškodzuje podnikkrivdiť (spôsobovať krivdu, príkorie): ubližuje, krivdí mu nespravodlivým obvinenímukracovať (neoprávnene niekomu niečo brať): nechce deti ukracovať, aby ostali bez otca


    poškodzovateľ p. škodca 1


    škodca 1. človek, ktorý niečo poškodzuje: škodca rodiny, štátuzáškodníkrozvratníkrozvracateľrozvracač (kto robí rozvratnú činnosť): záškodník, rozvratník, rozvracateľ, rozvracač v armádepodvratník: zákerní podvratnícisabotérsabotážnik (kto zámerne niečo rozrušuje): sabotéri, sabotážnici hospodárskej reformydiverzant (kto robí záškodnícku činnosť): odhaliť diverzantovpodrývateľexpr. podrývač (kto niečo oslabuje, podrýva): podrývateľ dôveryničiteľ: ničiteľ prírodypoškodzovateľ: poškodzovateľ štátnych záujmovzhubca: zhubca ríšeexpr. humpľošzried.: kaziteľkynožiteľ (Kukučín)kynožník (Zguriška)kniž. hubiteľexpr. kazisvet (svojvoľný ničiteľ) • pren. expr. vrah

    2. p. škodník


    poskok1 p. skok 1


    poskok2 1. p. sluha, poslík 2. p. prisluhovač


    poslík osoba poverená doručovať drobné správy • expr. vybehávač: úradný poslík, vybehávačhovor. pejor. poskok


    prisluhovač pejor. kto slepo niekomu, niečomu slúži: stranícki prisluhovačipejor.: nadháňačlokajpohoničpätolizač (servilný človek): pranierovať pätolizačovkniž. pejor. pritakávačhovor. pejor. poskok: urobiť si z niekoho poskokapren. hovor. miništrantpejor. zried. bruchoplazpubl. pejor. žoldnier (za peniaze najatý prisluhovač) • vulg.: riťolezriťoplaz


    skok 1. pohyb, ktorý vzniká odrazom nôh od zeme: plavný skok, skok do výškypreskok (skok cez niečo): preskok cez koňavýskok (skok smerom hore): prechod zo stoja do výskokuzoskok (skok smerom dolu): zoskok z náradiadoskok (posledná časť skoku): doskok na nohytrojskok (trojnásobný skok do diaľky) • poskok (krátky skok): bežať poskokmiodskok

    2. p. zmena 1


    sluha človek z povolania niekomu slúžiaci: hotelový sluha, sluha na majerizastar. služobník: dôstojnícky služobníkzastar. posluha (Jesenský)posluhovačhovor. pejor. poskok: robiť si z niekoho poskokaexpr. zried. vysluhovač (Letz)paholok (sluha na gazdovstve) • lokaj (šľachtický, panský sluha v livreji) • zriadenec (kto vykonáva pomocné práce v úrade, podniku a pod.): železničný zriadeneczastaráv. garsón (hotelový sluha) • čeľadník (v minulosti panský, hospodársky sluha) • zbrojnoš (v stredoveku sluha starajúci sa pánovi o výzbroj): kráľovskí zbrojnošipanoš (šľachtický sluha, ktorý nosieval zbrane) • voj. slang. zastar.: pucákpucer (dôstojnícky sluha)


    odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odraťzodrieťzodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na bokuoškrieťzried. zdrieťexpr. oškúliťnár. expr.: doškúľaťoškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovanímotlačiťomäťomnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si rukypoškrabaťpoškriabaťošúchaťobšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicuobdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromupoodieraťpozodieraťpoobdieraťpooškieraťpootláčaťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

    2. p. odrať 1


    raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniťporaniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitkadoraniťexpr.: doráňaťdorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušuublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodomodrieťoškrieťpoškrabaťpoškriabaťexpr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeťskrvaviťdokrvaviťzakrvaviťzakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavudodriapaťrozškrabaťrozškriabaťrozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvárdokaličiťskaličiťdokatovaťzmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušuexpr.: dochrámaťdodrúzgať: po nehode boli dodrúzganídostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný


    poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

    2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvárdoškrabaťdoškriabaťdodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytokškrabnúťpoškrabnúťzaškrabnúťdrapnúťzadrapnúťhovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líceodrieťoškrieťexpr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožurozškrabaťrozškriabaťrozoškrieťrozškrieťrozodrieťrozdrieťrozodraťrozdraťodraťrozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvipoodieraťpooškieraťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)


    poškrabkať p. poškrabať 1


    ošívať sa expr. 1. rukami al. inými časťami tela robiť nepokojné pohyby (ako pri svrbení) • expr. ošipovať sapoškrabkávať saškrabať saškriabať sa: pred tabuľou mlčí, iba sa ošívakrútiť savrtieť sahniezdiť samrviť saexpr. mechriť sa (celým telom): na stoličke sa nervózne krúti, vrtí, mechrínár. omínať sa: omína sa, akoby ju čosi štípalo

    2. p. okolkovať


Pozri výraz POS v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: djr, svu, szi, kár, jzj, sgo, kiň, ma, pkã æ ã, esu, loj, utx, drk, rd, ecm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV