Synonymá slova "popr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 399 výsledkov (4 strán)

  • prasknúť, prasknúť sa 1. rozrušiť sa puklinami, stratiť súdržnosť • puknúťpuknúť sa: stena praskla, pukla; pneumatika (sa) praskla, puklarozprasknúť sa: pery sa mi rozpraskli, rozpukli; pohár sa v horúcej vode rozpukolrozpučiť sa (tlakom sa prasknúť): zemiaky varené v šupke sa na povrchu rozpučiliroztrhnúť sarozštiepiť sa (poškodiť sa puklinou): sud sa roztrholpopraskať (sa)popráskať (sa)popukať (sa)dopraskať (sa)dopukať (sa)rozpukať sa (na viacerých miestach dostať trhliny): vodovodné rúry sa na silnom mraze popraskali, popukali; ľadovcová kryha sa pod náporom ľadoborca popráskala, popukala, dopukalazried. spukať: zem spukala od horúčavy

    2. iba prasknúť vydať al. spôsobiť krátky ostrý zvuk • puknúť: balón dieťaťu hlasno praskol, pukol; stolička zakaždým puklachrupnúťrupnúť (vydať al. spôsobiť zvuk sprevádzajúci lámanie): neos. chruplo, ruplo mu v krížoch; spadnutá škridla chruplatresnúťtresknúťplesnúťplesknúťrachnúť (spôsobiť al. vydať silný, obyč. tupý zvuk): zátka pri otváraní tres(k)la, ples(k)la, rachlaexpr. lupnúť: dal mu zaucho, len tak luplozapraskaťzapráskaťzaprašťaťzapukaťzaplieskať (vydať al. spôsobiť praskavý zvuk): raždie zapraskalo, zaprašťalo; zapukal prstamiexpr. zapraskotať

    3. p. spadnúť 1 4. p. hodiť 5. p. udrieť 1


    popraskať (sa), popráskať (sa) p. prasknúť 1


    popraskávať p. praskať 2


    praskať, práskať 1. rozrušovať sa puklinami • pukaťpukať (sa)trhať sa: pokožka na rukách (sa) praská, puká sa; ľady, skaly praskajú, trhajú saprašťaťexpr. praskotať: vonku duní, až múry praštia, praskocúroztŕhať saroztrhávať sa: švíky sa roztŕhajú, roztrhávajú

    2. vydávať krátke ostré zvuky ako pri pukaní, lámaní, trhaní • pukaťprašťať: praská, práska, praští, puká mi v kĺboch; práskať bičomexpr.: praskotaťpukotať: oheň veselo praskoce, pukoceexpr.: vržďaťvrzgotať (obyč. pri trení plôch o seba): sneh vrždí, vrzgoce pod nohamiexpr.: chrupčaťchrapčaťchrupšťaťchrapšťaťchrúpať: piesok pod čižmami chrupčí, chrapčí; jablko mu pod zubami chrupští, chrúpe; raždie chrapčíexpr.: trešťaťtruštiťtrušťať (znieť temným praskotom): ľad nebezpečne treští, truštídružďaťdruzgotať: kosti pri lámaní druždia, druzgocúexpr. lupkať: papuče lupkajú po hladkej dlážkepopraskávať (chvíľami)

    3. iba práskať p. biť 2


    pobiť sa dať sa do bitky medzi sebou • expr.: potĺcť sapomlátiť sastĺcť sazmlátiť sa: chlapci sa pri hre pobili, potĺkli, pomlátili, zmlátiliexpr.: poklbčiť saposekať sapoprať sasprať sa: poklbčili sa, poprali sa pre dievčaporuť saporuvať saexpr.: zruť sazruvať saporúbať sazrúbať sazosekať sa (veľmi sa pobiť) • expr. pokasať sa (Ondrejov)expr. pochytiť sa: s každým sa hneď pochytífraz.: pustiť sa za pasypustiť sa do seba (začať sa biť): po niekoľkých vetách sa pustili do seba


    poprať sa p. pobiť sa


    odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stoladať na miestodať na poriadokpopratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stolauprataťodložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniereodmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístiekraj. odchrániť: odchrániť hnojpoodpratávaťpospratávaťpoupratávaťpoodkladaťpoodmetať (postupne, viac vecí)

    p. aj odstrániť, vypratať

    2. p. zabiť 1


    popratať 1. p. skryť 1 2. p. zjesť


    skryť 1. dať na tajné miesto; zakryť pred očami iného • schovaťuschovaťukryť: skryť, schovať sladkosti pred deťmi; peniaze dobre uschovala; ukryť si tvár pred zvedavými očamiprekryťkraj. preschovať: prekryť, preschovať utečenca; prekryli, preschovali mi peňaženkuzatvoriť (pred niekým): zatvorila zaváraninu do špajzesubšt.: zašiť • zdekovať: zašili, zdekovali ho do komoryposkrývaťpokryťposchovávaťpoukrývaťpoprekrývať (postupne al. viac vecí): darčeky vždy poskrýva, poschováva, poukrýva, aby bola radosť väčšiaexpr. popratať (dať preč spred očí): šaty rýchlo poprace do skrineprechovávať (nedok.; tajne al. protizákonne skrývať): prechovávajú hľadanú osobu, zbrane

    2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil • zakryťukryťzastrieť: skryť, zakryť, zastrieť svoje obavy, strachutajiťzamaskovať (urobiť tajným, nepozorovaným): utajiť, zamaskovať vchod do budovy

    p. aj utajiť


    zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málopožiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlomskonzumovaťstroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčkyexpr. zjemn.: spapaťspapkaťzhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvézožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatuvyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobromvyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z tanieraexpr.: sprataťuprataťzmastiťzlupnúťzlupkaťzlopnúťspakovaťspásťsprášiťzmiesťzmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiekhovor. expr., obyč. pejor.: sfakliťsťapnúťskotiťzošrotovaťzmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajcehovor. expr. sfutrovaťexpr.: zhltnúťzhltaťspahltiťschamtaťschlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkaťvychlípaťvysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievkuexpr.: zlízaťvylízaťzliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačkusubšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechalexpr.: schrúmaťschrumkaťschrumnúťschrupnúťschrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablkovziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesťexpr.: poprataťpohltaťvyhltaťpochrúmaťpochrúpaťpochrumkaťzjemn.: popapaťpopapkaťhrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus tortyexpr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškovvychutnať (s chuťou zjesť)

    p. aj zajesť si


    popratať sa p. zmestiť sa


    vtisnúť sa tlakom, tískaním sa niekam dostať • vtlačiť sa: vtisli sa, vtlačili sa medzi davvstrčiť savopchať sa: ešte sa stihli vstrčiť, vopchať do autobusuvsunúť sa: vsunúť sa do otvoru dverívtesnať sazried. vtiesniť sa (tesne sa umiestniť): do izby sme sa všetci vtesnaliexpr.: vpratať savštúriť sa: žiaci sa vpratali, vštúrili do autobusunapchať sanatlačiť sa: za krk sa mu napchalo, natlačilo ihličievtrieť savotrieť savdrať savodrať savdrieť savodrieť sa (násilím, lesťou sa niekam dostať): v(o)trieť sa do domupovtláčať sapopchať sa (postupne sa vtisnúť) • zmestiť savmestiť sapomestiť saexpr.: popratať sa (dostať sa do istého priestoru): noha sa zmestí, vmestí do topánky; nepoprace sa všetko do kufra


    zmestiť sa mať predpoklady dostať sa svojimi rozmermi do istého priestoru • vmestiť savojsť: šaty sa nezmestia, nevmestia do kufra; noha sa nezmestí, nevmestí do topánky; nevojde to sem všetkoexpr.: vpratať saspratať savliezť: do kabáta sa vpracú, spracú aj dvaja; do rukavice mi ruka nevleziepomestiť saexpr. popratať sa (o viacerých veciach al. osobách): všetko sa do batoha nepomestí; do auta sa popratala celá rodinavtesnať sazried. vtiesniť savtlačiť savtisnúť savstrčiť savopchať sa (silou, tlakom sa dostať do istého priestoru): noha sa ledva vtesnala, vtlačila, vtisla do čižmy; do vreca sa už zvyšok nevopchá; do električky sa vstrčili, vopchali všetci


    lepšiť sa stávať sa lepším • zlepšovať sa: počasie sa lepší, zlepšujepolepšovať sanaprávať sa: chlapec sa v škole pomaly polepšuje, naprávapoprávať sa


    tučnieť stávať sa tučným (o ľuďoch i o zvieratách); (op. chudnúť) • tlstnúť: rada maškrtí a potom tučnie, tlstneguľatieťguľatiť sazaokrúhľovať saokrúhliť sa (nadobúdať okrúhle, oblé, obyč. pekné tvary): tvár sa mu guľatí, zaokrúhľuje; dievča dospieva, okrúhli saexpr. bucľatieť (o dieťati): líca mu bucľatejúzastaráv. tučiť sa: statok sa popráva a tučíbruchatieťexpr.: bachratieťpupkatieť (nadobúdať veľké brucho): bruchatel, bachratel od prejedania sahrubnúť (o ťarchavej žene) • priberaťpriberať na váhehovor. poprávať sapopravovať sa (zvyšovať svoju váhu): po chorobe začala priberať, poprávať sazried. správať sa (Kukučín)


    zlepšovať sa stávať sa lepším, dokonalejším • lepšiť saskvalitňovať sazdokonaľovať sa: pomery sa zlepšujú, lepšia; vyučovanie sa skvalitnilo, zdokonalilonapredovať (vyvíjať sa k lepšiemu): kultúrne napredovaniepolepšovať sapoprávať sapopravovať sasubšt. vylepšovať sa: zdravie sa mi polepšuje, poprávazveľaďovať sapovznášať sapozdvihovať sadvíhať sazvyšovať sa: kultúra na vidieku sa zveľaďuje, dvíha, povznáša; výroba sa zvyšujeprehlbovať sa (o niečom pozitívnom) • obohacovať sa: náš politický rozhľad sa obohacujeozdravovať saozdravievať: život v kolektíve sa ozdravuje, ozdravievahovor. expr. umúdrovať sa: počasie sa pomaly umúdrujekultivovať sacibriť sa: reč sa mu postupne kultivuje, cibrí


    popravde p. vlastne 2, skutočne 2


    skutočne 1. zodpovedajúc skutočnosti, ako v skutočnosti • faktickynaozajstne: skutočne, fakticky, naozajstne vynaložené nákladyozajstnehovor.: ozajskynaozajsky: konečne mohol ozajstne, ozajsky pretekaťopravdivozastar.: opravdovoopravdove: vyzerá celkom opravdivov skutočnostireálneobjektívne: to sa v skutočnosti, reálne, objektívne stalo

    porov. aj skutočný 1

    2. vyjadruje dotvrdenie, potvrdenie niečoho, potvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede • vskutkuozajnaozajveru: je to skutočne, vskutku dobrá správa; ozaj, naozaj, veru sa pekne rozvíjav skutočnostipopravdevlastnepodľa pravdypopravde povedané: v skutočnosti, popravde, vlastne treba priznať, že na to nestačíistoisteistotnezaistezaručenenepochybne: isto, istotne, zaiste, zaručene je to pravdafaktickyhovor. faktkniž. de facto [vysl. fakto]: fakticky, fakt, de facto neviem, či prídehovor. raz: skutočne, raz neviem, čo tým myslel

    3. p. vôbec 1 4. p. doslova 2


    vlastne 1. uvádza opravný výraz • totižtotižto: prišiel neskoro, vlastne, totiž(to) ani presne neviemrespektíve (skr. resp.): prišli dvaja, respektíve s otcom traja

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu • verunaozajskutočne: vlastne, veru, naozaj, skutočne ani neviem, čo si o tom mám myslieťv skutočnostivskutkudohromadydokopydovedna: v skutočnosti, vskutku sa mu nečudujem, že odišiel: sám už nevie, čo má urobiťináčinakvcelkuv podstate: ináč, inak, vcelku nám to vyhovujetakrečenopravdupovediacpodľa pravdypopravdepopravde povedané: takrečeno, pravdupovediac, podľa pravdy bol rád, že sa to takto skončilo; popravde, popravde povedané, myslel som na tonakoniecnaostatoknapokonfaktickykniž. de facto [vysl. fakto]: nakoniec, fakticky, de facto nemal čo stratiťzastaráv. vpravde: vpravde treba povedať, že sa ho bál


    popraviť1 p. zabiť 1


    popraviť2 1. p. upraviť 1 2. p. zastlať


    sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

    2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

    3. p. zbiť 3


    upraviť 1. uviesť do riadneho, žiadaného stavu, zlepšiť vzhľad, stav niečoho: upraviť okolie sídliskasformovaťvyformovať (vonkajšiu stránku niečoho): upraviť, sformovať si vlasyurovnaťpopraviťdať do poriadku: urovnať chodník; popraviť si golier; dať do poriadku ihriskozregulovať (uviesť do žiadaného stavu): zregulovať koryto riekyusmerniť (upraviť do žiadaného smeru): tok treba usmerniťponaprávaťpoupravovaťzried. pouprávať (postupne upraviť): poupravovať si šaty

    2. zmeniť tak, aby to vyhovovalo novým okolnostiam • prispôsobiťuspôsobiť: upraviť, prispôsobiť, uspôsobiť záhradnú chatu na bývanieadaptovaťprerobiť (upraviť na iné podmienky): adaptovať, prerobiť dom na galériupozmeniťobmeniť (čiastočne zmeniť): tréner musel pozmeniť zostavu; plán treba obmeniť podľa nových požiadaviekkniž. modifikovať: pracovný postup modifikujú podľa okolnostínovelizovať (upraviť právnickú normu novelou): novelizovať zákon

    3. dať niečomu vhodný výsledný tvar • urobiťpripraviť: upraviť, urobiť, pripraviť kačicu na čínsky spôsobspracovať: pôdu, cesto treba dobre spracovať

    4. p. usmerniť 1


    zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

    2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

    3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


    zastlať upraviť lôžko, posteľ po spaní (op. odostlať) • ustlaťpostlať: deti každé ráno po sebe zastlali, ustlali, postlalihovor. popraviť: najskôr periny vyvetrá, potom popravípopostielaťpozastielaťpoustielaťhovor. popoprávať (postupne, viac lôžok)


    polepšiť sa stať sa výhodnejším, priaznivejším (op. zhoršiť sa) • zlepšiť sa: podmienky bývania sa nám polepšili, zlepšiliupraviť sanapraviť sa: zdravotný stav sa po liečení upravil, napravilpopraviť sa: po dažďoch sa obilie trocha popravilohovor. expr. umúdriť sa: počasie sa nechce umúdriťhovor. expr. učlovečiť sa (stať sa morálne lepším) • skultivovať sa: jeho jazykový prejav sa skultivoval


    popraviť sa 1. porov. zlepšovať sa 2. p. stučnieť, zotaviť sa


    stučnieť zvýšiť svoju telesnú hmotnosť, stať sa tučnejším, tučným (op. schudnúť) • stlstnúť: po tridsiatke stučnela, stlstlapribraťnabrať (na váhe): v poslednom čase pribral; veľmi si nabralahovor. popraviť sa: po chorobe sa musíš popraviťexpr.: rozkysnúť savykŕmiť savypásť savytučiť savyžrať sarozpásť sa (s neestetickými následkami) • pejor.: stelnatieťzbruchatieťzbachratieťspupkatieť: od piva zbruchatel, spupkatelexpr., obyč. zjemn.: zaokrúhliť sazaguľatiť sa: rokmi sa zaokrúhlila, zaguľatilazhrubnúť (obyč. o ťarchavej žene): v páse zhrublazosilnieťzmohutnieť (stať sa telesne zdatnejším) • expr. zried.: zosadlovatieťzosadlovieťosadlovieť (obrásť tukom)


    vyčasiť sa (o počasí) prestať byť chmúrny, zamračený, daždivý a pod., stať sa jasným, slnečným • vyjasniť sa: zajtra sa už má vyčasiť, vyjasniťzried. vykrásniť sa (Dobšinský)vybrať sapopraviť saexpr. vychvíliť sa: po daždi sa vychvílinár.: vyhúliť savyvedriť sakniž. vykaboniť sazjasniť sazjasnieť (o oblohe): nebo sa zjasnilo, obloha zjasnela


    vyjasniť sa 1. (o počasí, o oblohe, o ľudskej tvári) stať sa jasným, prestať byť zamračeným, chmúrnym (op. zamračiť sa) • rozjasniť sazjasniť sazjasnieť: ráno sa nebo vyjasnilo, rozjasnilo; čelo sa mu naraz vyjasní, zjasní, čelo naraz zjasniezried. vyjasnieť: tvár mu naraz vyjasnelavyčasiť savybrať saubrať sazried.: vykrásiť savykrásniť sa: neos. zajtra sa uberie; neos. podvečer sa vybralovychvíliť sa (F. Hečko)zried. vyjagať sa: nebo sa vyjagalo (Vajanský)napraviť sapopraviť savytiahnuť sa (o počasí) • nár.: vyhúliť savyvedriť sa: keby sa už vyvedrilokniž. zvidnieť (sa)rozvidnieť sa: po búrke (sa) už zvidnelo, rozvidnelozried. rozsvetliť sakniž. vykaboniť sa

    2. stať sa zrozumiteľným, pochopiteľným • vysvetliť saobjasniť sa: nedorozumenie sa vyjasniloujasniť sahovor. expr. vytmaviť sa: po hádke sa všetko vytmaviloneos.: vybrieždiť sarozbrieždiť sasvitnúťrozjasniť sarozbresknúť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa mu rozbrieždilo, v mysli mu svitlorozsvietiť sapren. rozsvetliť sa: naraz sa jej v hlave rozsvietilo


    zotaviť sa zlepšiť svoj fyzický al. psychický stav, obnoviť si sily • prísť k sebe: už sa po chorobe zotavil, prišiel k sebe; bol to pre dievča úder, ale už prišlo k sebeexpr. pozbierať sa: na dovolenke som sa celkom pozbieralzviechať saspamätať sapozviechať sahovor.: vystrábiť sazostrábiť sa (z nepríjemností, z choroby a pod.) • expr. zreparovať sa: ísť sa do kúpeľov zreparovaťzrekreovať sa (zotaviť sa rekreovaním): musím sa ísť zrekreovať aspoň na pár dnízreštaurovať sa: finančne sa zreštaurovalivzchopiť sa (duševne): po prehre sa opäť vzchopilpribraťhovor. popraviť sa (zotaviť sa najmä telesne)


    pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú nocnár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padázried. moknúť: vonku moknepopŕchaťpoprchávaťkropiťkvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapkáspŕchaťspŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalonár. pokropovaťzried. pŕchať (J. Kráľ)mrholiťexpr.: siholiťsihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniťprcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliťsmokliť sasopliťsopliť sanár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deňexpr.: osievať sasypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď)expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsiloexpr.: liaťliať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvyexpr.: cediťcediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilohovor. expr.: pľušťaťšústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okiennár.: ridať sacechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dniexpr.: čľapotaťčurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibaťšľahaťprať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

    2. p. padať 1


    popŕchať, poprchávať p. pršať 1


    popreberať porov. preberať


    prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovaťrozobraťanalyzovaťrozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliťobjasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuťprežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetraťpreosiaťpreventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


    prevziať 1. prijať obyč. do ruky od niekoho iného; prijať istú úlohu, funkciu, povinnosť, starosť a pod.; prijať do správy • prebrať: zásielku sme prevzali, prebrali osobne; prevziať, prebrať vedenievziaťzobrať: vezmi, zober, prosím, telefonický hovor za mňa; vziať, zobrať službu namiesto koleguzastaráv. prejať: prejať za niekoho dlhujať sa: ujať sa funkcie, zodpovednosti, prevziať funkciu, zodpovednosťpopreberať (postupne): popreberať pracovníkov zo susedného závodu; popreberať dozor nad žiakmi

    2. prijať ako svoje vlastné od niekoho iného • osvojiť si (učením, tréningom a pod.): Európa kultúru prevzala, osvojila si od Rimanov; prevziať, osvojiť si cudzie slová, zvyky, teórieprisvojiť siprivlastniť siprebrať (vziať do vlastníctva, obyč. neodôvodnene): prisvojiť si, privlastniť si cudzie myšlienky; prebral kamarátovi dievčafraz. prijať za svoje: učiteľove názory prijal za svoje


    zobudiť 1. priviesť zo spánku, z mdlôb al. z nejakého duševného stavu do stavu bdenia; pren. vytrhnúť z pasivity • prebudiťzbudiť: kázal sa z(o)budiť o šiestej; prebudil ma lomoz z vedľajšej izby; zobuď, prebuď ho zo zadumaniazastar. vzbudiť: vzbudiť zo spánku niekohoexpr. zohnať: Zožeň ho, už je neskoro!prebrať: nemohol sa prebrať z mrákot, zo spánkuexpr.: zduriťzburcovaťzbútoriťzbuntošiťzbuntovať (obyč. v pren. význame): zdurili, zburcovali nás o polnoci; zburcovať, zbuntošiť niekoho do aktivitypobudiťpozobúdzaťpoprebúdzaťpopreberať (postupne, viac osôb)

    2. p. vzbudiť 1


    poprebíjať p. prebiť 1, rozbiť 1


    prebiť 1. úderom urobiť otvor do niečoho • preraziť: strela prebila, prerazila diery do múruprestreliťexpr. prepáliť: guľka mu prestrelila, prepálila hlavurozbiť: palicou prebiť, rozbiť oblokprebúraťpreboriť: prebúrať stenu, preboriť ľadprerúbaťprekliesniť (odstránením prekážok uvoľniť): ťažko si prerúbali, prekliesnili cestu húštinoupoprebíjaťpoprerážaťporozbíjať (postupne, viac vecí): poprebíjané, poprerážané obloky

    2. dať vyššiu kartu (v hre) • pretromfnúť: prebiť, pretromfnúť esomslang. zabiť


    rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanierrozraziť: rozraziť si nosvybiťvytĺcťvyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na autehovor. zabiť: zabila pohár, vajceexpr.: rozmlátiťroztrieskaťroztrepaťroztrieštiťrozcapartiťrozhádzaťrozbáchaťrozbúchaťhovor. expr.: rozšvacnúťrozcapiťrozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňurozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvererozdrviťdodrviťrozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúskyexpr.: rozdrúzgaťdodrúzgaťrozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plotrozbúraťzdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňunár. rozklknúť (F. Hečko)porozbíjaťpotĺcťdotĺcťpobiťpoprebíjaťporoztĺkaťpovytĺkaťpovybíjaťpovyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliašexpr.: pomlátiťporoztrepávaťpotrepaťdotrepaťpotrieskaťdotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

    2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiťrozrušiťrozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvozničiťznivočiťzruinovať: zničené, zruinované hospodárstvoexpr. roztrieštiťkniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolkurozniesťrozmetaťrozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

    3. p. zodrať 1


    poprebúdzať p. zobudiť 1


    ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieťohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrelzazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalozarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovalipoozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

    2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sareagovaťzareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagovalprehovoriťprevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvalikniž.: prerieknuťpreriecť: preriekol až po chvíliprihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúťmuknúťštrknúťškrknúťkrknúťčuchnúťpípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepíplipren. pejor. gágnuťkniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutiapoozývať sapoohlášať sapoohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

    3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť saprihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský citprebudiť sadať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovaťukázať sa: ukázala sa potreba oddychuzjaviť saobjaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýchapoohlasovať sapoprihlasovať sapoprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

    4. p. protestovať


    prechodiť1 1. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť: prechodil, pochodil celý svetprecestovať (prechodiť cestovaním): precestovať veľa cudzích krajínprejsť (isté územie rozličnými smermi): prešiel celú Európu; prejsť všetky dvoryexpr. prekrižovať (prechodiť krížom-krážom): na motorke prekrižoval celý krajhovor. prevandrovať (obyč. peši): cez prázdniny som prevandroval celý Liptovhovor. expr.: preloziťzloziťprebrúsiťprelabzovať: chlapci prebrúsili, prelabzovali okolie mestapoprechodiťpoprechádzať (postupne): poprechodiť všetky pútnické miesta

    2. chodením vyznačiť • vychodiť: chodník prechodený, vychodený cez trávnikprešliapaťvyšliapať (šliapaním): prešliapať, vyšliapať cestu k domu


    prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

    2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

    3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

    4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

    5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


    zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopyschovať saskryť saukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v davestratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoruexpr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol

    2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadlivytratiť sastratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutiapadnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padlihovor. expr.: vypariť saodpratať saodpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehlihovor. expr.: zdúchaťzdúchnuť: zdúchnuť z domuzutekaťujsť: zutekať, ujsť spred komisieexpr.: ufujazdiťufrknúťufrngnúťubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúťfraz. expr. vziať nohy na plecia

    3. prestať jestvovať • stratiť savymiznúťzaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizlivytratiť sapominúť saprejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešlahovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparilkniž.: vyprchaťvypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchnepohasnúť: smiech pohasol, túžba pohaslaexpr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapúhovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapalazapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutiazísťzliezťskapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapalrozplynúť sarozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlilihovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavypoprechádzaťpoprechodiťpostrácať sapomiznúťpotratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli


    poprechádzať, poprechodiť p. prejsť 3, zmiznúť 3


    pochodiť2 1. dostať sa (obyč. postupne) na viaceré miesta • prejsť: pochodiť, prejsť všetky slovenské pohoriaprechodiťpoprechodiť (dôkladne, krížom-krážom): turisti chcú prechodiť, poprechodiť celú Európuexpr.: pobehaťpolietať (rýchlo pochodiť): pobehať po obchodochexpr.: preliezťpreloziťprelaziťpolaziť: vojaci preliezli, prelozili všetky domy; polaziť všetky kútyexpr.: polabzovaťzbrúsiťprebrúsiťpobrúsiťpoliezť: polabzovať, prelabzovať vinohrady; zbrúsil, prebrúsil, poliezol všetky krčmyschodiťexpr. zbehaťkniž. zbrázdiť: za čerstvým chlebom schodí, zbehá, zbrázdi celé mestoexpr.: pomotať sapomotkať sa (obyč. bezcieľne, pomaly pochodiť): pomotať sa po dvoreprecestovať (dopravným prostriedkom) • hovor.: prevandrovaťzvandrovať: neraz precestoval, prevandroval celú republiku

    2. dostať sa z istej situácie s istým (dobrým al. zlým) výsledkom • obísť: ktovie, ako na úrade pochodíme, obídemeobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): neobstáli sme najhoršieneos. povodiť sa: dobre sa im povodilozastar. neos. zviesť sa: nech sa vám dobre zvedie

    3. p. obísť 2 4. p. podláviť 2


    poprečiarkovať čiarami viac ráz (obyč. viac slov a pod.) pretiahnuť, najmä na znak neplatnosti • poprečiaraťprečiarkaťprečiarať: v rukopise poprečiarkoval, poprečiaral nevhodné výrazy; prečiarkať, prečiarať celé odsekyexpr. zried. prečmárať (Vajanský)prečiarknuťprečiarnuťpreškrtnúť (urobiť čiaru, škrt cez niečo): napísané slovo prečiarkol, preškrtolpoškrtaťpreškrtaťpopreškrtávať (postupne urobiť škrty, čiary cez niečo): celý článok poškrtal, preškrtal, popreškrtával; poškrtaný rukopiszoškrtať (poprečiarkovaním skrátiť) • vyčiarknuť (čiarou cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarknuť meno zo zoznamuvyčiarkaťpovyčiarkovať (postupne čiarkami cez niečo zrušiť, odstrániť): vyčiarkať, povyčiarkovať z textu cudzie slová


    vyčiarknuť, vyčiarnuť čiarou, čiarami, čiarknutím odstrániť, zrušiť; urobiť čiaru cez niečo na znak neplatnosti • prečiarknuťprečiarnuť: neprítomných treba zo zoznamu vyčiar(k)nuť, prečiar(k)nuťvyškrtnúťpreškrtnúť: vyškrtnúť, preškrtnúť v texte neplatné údajepovyčiarkovaťpoprečiarkovaťpoprečiaraťprečiaraťprečiarkaťvyčiaraťvyčiarkaťpovyškrtávaťpopreškrtávať (čiarami viac ráz, na viacerých miestach vyznačiť ako neplatné): povyčiarkovať, prečiarať, vyčiarať chybné slová v textevytrieť (zo záznamu, súpisu) • hovor. pretrieť: pretrieť celý odsekškrtnúť: škrtnúť časť textuhovor. vypísať: niektorých členov zo zoznamu vypísalipoškrtať (viac ráz, viaceré miesta) • zoškrtať (vyčiarknutím skrátiť): zoškrtaný príspevok


    zoškrtať upraviť al. odstrániť škrtaním, prečiarkovaním • vyškrtaťpoprečiarkovaťpovyčiarkovaťpozoškrtávať: zoškrtať, vyškrtať článok; poprečiarkovať, povyčiarkovať slová v texteskrátiťzostručniť (škrtaním urobiť stručnejším): skrátiť, zostručniť referát, prejavznížiť (škrtaním urobiť nižším): znížiť rozpočet

    p. aj vyčiarknuť


    popred p. pred


    pred (kým, čím) vyjadruje smerovanie v polohe umiestnenej na prednej strane niekoho al. niečoho (op. za) • popred (koho, čo; op. poza): prebehol pred autom, popred auto


    popredať p. predať 1


    predať 1. dať niekomu niečo za peniaze (op. kúpiť): predať pozemok, domspeňažiť: dobre predal, speňažil auto; speňažiť starožitnosťslang. streliť: strelil mi obraz za 1000 korúnpustiťprepustiť (ponechať niečo niekomu za peniaze): prepusti mi pár vriec cementuodpredať (časť al. po častiach): odpredať niekomu z vlastnej úrody jabĺkvydražiťvylicitovať (predať na dražbe): vylicitovať obrazpopredaťrozpredaťvypredať (postupne väčšie množstvo al. všetko): popredať dobytok, rozpredať majetok, vypredať vstupenkyexpr. prekupčiť (kúpou vymeniť): prekupčil mačku za zajacahovor., obyč. pejor. zhandlovať: zhandlovať starý bicykelpredražiť (predať za neúmerne vysokú cenu): tovar viacerí súkromníci predražili

    2. p. zradiť 1


    rozpredať postupne všetko predať • vypredaťpopredať: rozpredali, vypredali vstupenky na predstavenieporozpredávaťporozpredať (postupne, viac vecí)

    p. aj predať


    predbehnúť 1. behom, chôdzou, jazdou sa dostať pred niekoho; časovo urobiť niečo skôr ako iný • predísť: v stúpaní do vrchu ma deti predbehli, predišli; auto rýchlo predbehlo, predišlo autobus; predbehnúť, predísť niekoho v odpovedipredhoniť: ľahko ťa predhoním (v chôdzi, v rýchlosti, v termíne a pod.) • expr. preskočiť (v povolaní) • predstihnúť: predstihli ma na konianticipovať (časovo predbehnúť): spisovateľ anticipoval budúcnosťpopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť)

    2. vyniknúť nad niekoho v nejakej činnosti, nadobudnúť vyššiu úroveň v niečom • predstihnúťpredísť: v usilovnosti ho nik nepredbehne, nepredstihne, nepredíde; jeho majstrovstvo nik nepredstihol, nepredišielprekonaťprevýšiťpredhoniť: prekonať, prevýšiť vyspelé krajiny v ekonomike; predhonil napokon spolužiaka vo všetkých disciplínachprerásť (získať prevahu nad niečím, niekým): žiak prerástol učiteľahovor.: pretromfnúťpretromfovať (šikovnosťou, silou a pod.): pretromfol ho dôkazmi; eleganciou pretromfuje aj dámy z veľkého svetapremôcťzdolať (nadobudnúť prevahu nad niečím, niekým): v pohotovosti ho nik nepremôže, nezdolápopredbehávaťpopredbehúvať (postupne predbehnúť): svojím výkonom popredbehával, popredbehúval všetkých spolužiakovzried. popredniť: On ma poprednil, lebo bol skúsenejší. (Švantner)nespis. predčiť


    popredbehávať, popredbehúvať p. predbehnúť 1, 2


    dopredu 1. smerom do priestoru pred seba, do prednej časti (op. dozadu) • napred (op. nazad) • vpred (op. vzad): prvý rad urobil krok dopredu, napred; bez ťažkostí postupovali napred, vpredhovor.: dopredkunapredok: netrpezlivo sa tlačia dopredku, napredokzastar. vopred: Zuzu čosi hnalo vopred. (Kukučín)

    2. v časovom predstihu • vopred: nemôžem dopredu, vopred všetko vedieťnapred: napred sa s ním musíš dohodnúťhovor.: dopredkupopredupopredku: dopredku, popredu, popredku sa všetkého bojí


    popredku p. dopredu 2, vopred 1, 2, vpredu


    vopred 1. v časovom predstihu, pred istým časom • popredupopredku: nájomné zaplatil vopred, popredu, popredku na pol rokadopreduhovor. dopredku: už dopredu, dopredku sa vzdávalnapredhovor. napredok: otázky si pripravte napred, napredokskôrskorejprvpredtým: o tom, že hostia neprídu, vedel už skôr, skorej; už prv, predtým cítil, čo sa stanenajprvnajskôrnajskorej: najprv, najskôr sa ho spýtaj, či môžeš prísťkniž.: a prioriapriórne: a priori, apriórne odmietol akékoľvek pripomienkynespis. predom

    2. (v miestnom význame) pred niekým al. niečím • napred: hosťa pustili vopred, napredpopredupopredkuvpredu: chlapec šiel popredu, popredku, vpredu a dievča za ním

    3. p. dopredu 1, 2


    vpredu na prednom mieste, v prednej časti niečoho (op. vzadu) • hovor. napredku (op. nazadku): sedí úplne vpredu, napredku; vpredu, napredku je voľné miestopopredupopredku (pred niekým al. niečím): utekali preč, chlapec popredu, popredku a jeho sestra za nímnapredvopred: veliteľ šiel napred, vopred a družstvo za ním


    popredniť p. predbehnúť 2


    popredný ktorý je v popredí (v zmysle dôležitosti, významu, poradia) • čelnýhlavný: poprední, čelní, hlavní predstavitelia štátuvýznamnývýznačnýpredný: popredné, významné, význačné, predné osobnosti vedy, kultúry; zaujať významné, význačné, predné miestoprvý: prvé športové družstvo; je prvým žiakom v triedeprominentnýprominentský: prominentný lekár, umelecuznávanýzastar. uznaný (popredný vďaka uznaniu): uznávaný, uznaný huslista

    p. aj známy


    prvoradý stojaci na prvom mieste z hľadiska dôležitosti, významu, potreby a pod. (op. druhoradý) • hlavnýzákladný: prvoradé, hlavné, základné ciele, povinnostiprvýnajdôležitejší: štúdium je uňho na prvom, najdôležitejšom miestekniž. prioritný: prioritná pozícia, prioritné oblastiprednostný (prednostne prvý v poradí): žiadosti určené na prednostné vybavenie; prednostná návštevakniž. eminentný: mať na niečom eminentný záujempoprednýprednývýznamnývýznačný: popredný, predný, významný, význačný pracovník


    slávny 1. ktorý je zahŕňaný slávou, verejne uctievaný, obdivovaný, zbožňovaný • chýrnysvetoznámysvetochýrnypreslávenýlegendárnypovestnýpopredný: slávny, chýrny lekár; svetoznámy maliarov obraz; svetochýrny, preslávený, legendárny vojenský generál; povestná námorná bitka, preslávené mestoznámypopulárnysvetovýkniž. zvučný (o ktorom sa vie, ktorého každý pozná): známy hudobný skladateľ; populárne, zvučné menouznávanýkniž.: renomovanýfamózny (ktorý sa teší úcte, uznaniu): uznávaný, renomovaný vedec, famózny virtuózhovor.: chýrečnývychýrený: chýrečná, vychýrená sonátapren. nesmrteľný (navždy preslávený): nesmrteľné dielo básnikakniž. zastar.: slovutnýpreslovutný: slovutný, preslovutný muž národakniž. staroslávny (v minulosti preslávený)

    2. ktorý je preslávený svojím významom, dôležitosťou • významnýdôležitývýznačný: oslava slávneho, významného, dôležitého výročia; význačný deň v dejináchvynikajúciznamenitý: vynikajúci, znamenitý čin

    3. p. vážený


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    známy 1. ktorého, ktorý pozná široká verejnosť • významnývýznačnýpopredný: známy, významný umelecveľkýdôležitýzávažný: veľký, dôležitý problémsvetovýslávnychýrnyvychýrenýpovestnýpreslávený: svetové, slávne výročie; chýrny spisovateľpríslovečnýexpr. chýrečnýrozchýrenýrozhlásený: príslovečná slovanská pohostinnosť, chýrečný recept; rozchýrený salónstaronovýnotorickýhovor. vyslovený (známy z minulosti al. podľa častých prejavov): staronový príbeh; je to notorický, vyslovený povaľačpopulárny (známy prostredníctvom médií): populárny spevákstarýošúchanýexpr. otrepaný (známy a často používaný): starý vtip; ošúchané, otrepané historkykniž. renomovanýzastar. znamenitý (Štúr, Kukučín)vykričaný (so zlou povesťou)

    2. vystupujúci vo vedomí ako známy • povedomý: tá tvár mu bola známa, povedomáverejný (známy verejnosti): verejné tajomstvo


    popredstavovať p. ukázať 2


    ukázať 1. gestom upozorniť na niekoho, niečo: ukázal rukou na prichádzajúcich, na dom oprotioznačiť: označil vinníka prstomudať (určiť pohybom, hlasom a pod., ako sa má niečo konať): treba udať smer pochodu; udať paličkou povel, aby hráči začali hraťzastar. al. nár. pokázať (Sládkovič, Botto)naznačiť (náznakom upozorniť): naznačil mu, aby mlčal

    2. umožniť niekomu pozretie niečoho, dať vidieť: Ukážeš nám svoju zbierku?poukazovať (viac vecí al. postupne): poukazovať návšteve celý dompredviesť (názorne): na výstave predvedú nové modely počítačovpredstaviť (verejne): predstaviť diela mladých umelcovpopredstavovať (postupne al. viac vecí, osôb): popredstavovať všetky exponátyprezentovať: výstava prezentuje súčasné umeniedemonštrovať (názorne): demonštroval teóriu na príkladepredložiť (položiť pred niekoho, obyč. pri úradnom vybavovaní): predložte účet, povolenie, zoznam, občiansky preukazpodať: podať výklad o histórii obrazu

    3. vystúpiť so svojimi myšlienkami, citmi, názormi a pod. zo svojho súkromia • dať najavoprejaviťpreukázať: nevie ukázať, dať najavo radosť, lásku; (pre)ukázal ochotu zmieriť samanifestovať (verejne): umelec manifestuje svoju oddanosť vlastizobraziťznázorniť (názorne, umelecky): v románe zobrazil, znázornil nedávne udalostivyjadriťvysloviť (slovne): vyjadrili, vyslovili nám vďaku, uznanie

    4. doložiť presvedčivým dôkazom, podať svedectvo o niečom • podať dôkazdokázaťdosvedčiť: Ukážte, dokážte, akí ste dobrí hokejisti!; podal dôkaz o svojej nevine, dosvedčil svoju nevinu

    5. p. upozorniť


    popredu p. dopredu 2, vopred 1, 2, vpredu


    popregĺgať p. prehltnúť 1, 2


    prehltnúť 1. pohybom hltana posunúť z úst do žalúdka • prežrieťzhltnúť: prehltnúť, prežrieť liek; slivku zhltnúť celúpreglgnúť (tekutinu): odpil si kávy a rýchlo preglgolpoprehĺtaťpoprehltávaťpopregĺgaťpoprežierať (postupne, po častiach)

    2. expr. psychicky vydržať (niečo nepríjemné) • zniesťstrpieť: musela od nevesty veľa prehltnúť, zniesť, strpieťvystáťzakúsiťprestáťpreniesť: vystáť, zakúsiť veľa príkoria; nik nevie, čo všetko musela v rodine prestáť, preniesťexpr.: preglgnúťzhltnúťprežrieťprehryznúťprehrýzť: od vedúceho preglgla, prehryzla nejednu urážku; prežrie, zhltne všetko, len nech je pokojpotlačiťprekonaťpremôcť: nevládze potlačiť, prekonať hnevpoprehĺtaťpoprehltávaťexpr.: popregĺgaťpoprežieraťpoprenášať (postupne, viac vecí)


    poprehadzovať p. preložiť 1


    preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiťpremiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kútapreniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu riekypresadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčekypresunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciamposunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstaveniapresťahovaťpretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizbyprestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverámprehodiťzahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohuprehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesokpopremiesťovaťpopremiestňovaťpoprekladaťpoprehadzovaťpoprenášať (postupne, viac vecí) • odložiťodsunúťoddialiťkniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vládykniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

    2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčinykniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtinypredabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať filmprerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)


    rozhádzať 1. hádzaním dostať na rozličné miesta • rozmetať: rozhádzať, rozmetať hnojivo po polirozhodiť (jedným razom): z lietadla rozhodili letákyroztrúsiťroztriasť (po troške): roztrúsil semeno po hriadkachrozprášiť: rozprášili piesok po cesterozsiaťrozosiať (rozhádzať semeno): rozosiali zrnorozkydať (kydaním): rozkydať hnojporozhadzovaťporozmetávaťporozmetúvaťporoztriasať (postupne, viac vecí)

    2. uviesť do neporiadku • prehádzať: rozhádzal, prehádzal šatstvo v skrinihovor.: rozťahaťrozvláčiť: rozťahal, rozvláčil košele po bytesprehádzaťspoprehadzovať (rozhádzať jedno cez druhé): sprehádzal všetky knihy na poličkeexpr.: rozvŕtaťrozkydaťexpr. zried. rozdulovať: rozvŕtal celú skriňuporozhadzovaťpoprehadzovaťhovor.: porozťahovaťporozvláčať (postupne, viac vecí): deti porozťahovali hračky

    3. p. rozbiť 1 4. p. premárniť 5. p. rozčúliť, nahnevať


    zamiešať 1. miešaním uviesť do pohybu, miešaním spracovať al. zmeniť poradie • pomiešať: zamiešať, pomiešať karty, žrebypoprehadzovaťpomotaťpozamieňať: poprehadzoval na poličke všetky fľašky, pomotal spisyhovor. expr. strepať: strepal všetko na kopupremiešať (miešaním spracovať): zmes, cesto dobre premiešaťzatrepať (trepaním v nádobe): liek treba zatrepať

    p. aj zapliesť 3

    2. miešaním pridať • primiešať: zamiešal, primiešal do jedla korenievmiešať (do niečoho): vmiešať do roztoku prísaduvsunúťexpr. vpliesť: vsunúť, vpliesť do reči ostré slovo


    popreháňať p. prehnať 1


    prehnať 1. hnaním, donútením na rýchlejší pohyb unaviť • popreháňaťponaháňať: prehnať, popreháňať cvičencov; pes prehnal, ponaháňal črieduexpr.: vyobracaťvyexecírovať: v robote nás poriadne vyobracaliexpr.: pozvŕtaťvyzvŕtať: učiteľka deti od rána pozvŕtalaexpr.: uštvaťuťahať: súpera poriadne s loptou uštvať, uťahať; uťahať niekoho s ťažkým kufrom pešo až na stanicuhovor. expr. vysekírovať (ustavičným sekírovaním popreháňať): na vojenčine ich dobre vysekírovali

    2. urobiť nad únosnú al. primeranú mieru: prehnať pochvaluhovor.: prepäťprepnúť (preceniť sily): s robotou si to prepäl, prepolpreexponovať: preexponovať tréningexpr. prestreliť: zdá sa, že v bezočivosti až prestrelilexpr.: prekoreniťpresoliť: reč prekorenil, presolil iróniouhovor. expr. prešvihnúť: už to zasa prešviholzveličiťnadniesťexpr. nafúknuťsubšt. nadsadiť (prehnať v reči; neprimerane zväčšiť význam niečoho): celú udalosť zveličili, nadnieslikniž. hyperbolizovať: básnik skutočnosť hyperbolizujekniž. predimenzovať (veľmi prehnať)


    uštvať 1. prenasledovaním, naháňaním zbaviť síl • uhnať: psy uštvali, uhnali svoju obeťuduriť (stálym durením): uduriť zveruhoniť (honením): uhoniť niekoho na smrťvysiliť: vtáča už nevládalo, prenasledovanie ho vysililopopreháňať (na istý čas prinútiť do intenzívneho pohybu): učiteľ žiakov na telocviku vždy popreháňa; pes popreháňal sliepky

    2. p. vyčerpať 3


    prehľadať chodením, pozeraním a pod. usilovať sa niečo nájsť, niečo zistiť • expr. predulovať: prehľadala, predulovala všetky zásuvky, ale nič nenašlaexpr. prekutať: polícia prekutala celý bytexpr. prekutrať: prekutrať tajný úkrytexpr.: prehrabaťpoprehrabávaťpoprehrabúvať (pri hľadaní poprehadzovať): prehrabať aktovku, poprehrabávať celý domprezrieť: prezrieť skrýšupoprehľadávaťpoprehľadúvaťpoprezeraťpoprehliadaťexpr. poprekutávať (postupne, viac miest al. vecí): poprezerať, poprehľadávať niekomu vreckápren. prečesať (dôkladne, systematicky): prečesať les, porastpresnoriťprestopovaťprepátraťpresliediť (snorením, pátraním, sliedením): pri lapaní zlodeja presnoriť, prepátrať, presliediť celé okolieexpr.: preštúraťpreštárať (dôkladne): preštúrať, preštárať pivnicu aj povaluexpr.: preňúraťprelašovať: deti preňúrali, prelašovali stodolu

    p. aj preskúmať


    poprehľadávať, poprehľadúvať p. prehľadať


    poprehliadať p. prehľadať, prezrieť 1


    prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuťobzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colniciobhliadnuťhovor.: obkuknúťokuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikoupozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierkuzmeraťpremerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po pätyfraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomnýchpreletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomnýchpreskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisyskontrolovaťprekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavretéprešetriťvyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého črevarevidovať (urobiť revíziu): revidovať účtyprehľadaťpresnoriťhovor. expr.: preštúraťpreštáraťprekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašlapohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvkepoprezeraťpoprehliadaťpoohliadaťpoobhliadaťpoobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpihovor.: poobkúkaťpoobkukávaťpoobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

    2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plánodhaliťspoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekohoexpr. prekuknúť: prekuknúť podvod


    poprehltávať, poprehĺtať p. prehltnúť 1, 2


    poprehrabávať sa porov. prehŕňať sa


    poprehŕňať sa porov. prehŕňať sa


    krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečohoohnutýzahnutýzakrivenýskrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyčpoprehýbanýsprehýbanýpokrivenýkraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plechlomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúkkľukatýexpr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest

    2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osobanapádajúci: napádajúci na pravú nohukrivkavý: krivkavý stareczried. krivonohý (Timrava)expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

    p. aj čaptavý

    3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvonepravdivýfalošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísahanespravodlivý: nespravodlivý súd

    4. p. zlý 1, 3


    poprehýbaný p. krivý 1


    ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


    poprehýbať, poprehýnať, poprehybovať p. ohnúť


    zažartovať (si) povedať niečo al. urobiť niečo ako žart, zo žartu; zabaviť sa žartovaním • požartovať (si): zažartovať si, požartovať si na cudzí účetzavtipkovať (si)povtipkovať (si) (obyč. slovne) • hovor.: zašpásovať (si)pošpásovať (si)zahalaškovať (si)pohalaškovať (si): rád si zašpásoval, pohalaškoval s dievčatamizafigľovať (si)pofigľovať (si)zavystrájať sizašantiť sizanezbedníčiť sizavyvádzať si (fígľami, vystrájaním, šantením, nezbedami si skrátiť chvíľu) • poprekárať (žartom podpichnúť): poprekáral dievčence


    odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

    2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

    3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


Pozri výraz POPR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: ptm, asã ã ã ã ã, ozi, swb, zhm, ã, poä, vãƒâ, cvič, cpi, pis, pls, pns, st, vrk
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV