Synonymá slova "pon" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 257 výsledkov (3 strán)

  • navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


    ponavštevovať p. navštíviť


    nazrieť 1. krátko uprieť zrak na niečo, do niečoho • pozrieť (sa)podívať sa: nazrel do novín, podíval sa do oblokaexpr.: nakuknúťnaziznúťkniž. nahliadnuť: nakukol do spisov, nahliadol cez škáruponazerať (postupne) • zalistovať (v knihe) • hovor. expr. ňuchnúť: do izby ani neňuchol

    2. prísť na krátku návštevu • zastaviť sastaviť sapristaviť sa: cestou domov nazrel k rodičom; (za)stavil sa, pristavil sa u susedovhovor. ohlásiť saexpr. nakuknúť: dávno sa neohlásil; zajtra k vám nakuknem


    ponazerať p. nazrieť 1


    pondus p. závažie


    závažie predmet určený na zaťažovanie: hodiny s pozláteným závažímpondus (závažie na kyvadlových hodinách)


    hodiny prístroj (obyč. väčších rozmerov) na meranie času: vežové, staničné hodinyorloj (vežové hodiny ukazujúce viaceré astronomické údaje) • hovor. kukučky (s umelou kukučkou oznamujúcou časový údaj) • hovor. pondusovky (hodiny s pondusmi) • hovor. digitálky


    pondusovky p. hodiny


    kyvadlový založený na princípe kyvadla • hovor. zastar. pendlový: kyvadlové, pendlové hodinypondusový (o hodinách)


    pondusový p. kyvadlový


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

    2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

    3. p. vzdať sa


    ponechať p. nechať 1, 2, zanechať 1, opustiť 2


    prenechať vzdať sa v niečí prospech al. vôbec odovzdať niekomu niečo • postúpiťodstúpiť: všetok rodinný majetok prenechá, postúpi bratovi; prenechať, odstúpiť časť územia protivníkoviponechaťnechaťdať: rozhodovanie (po)necháme, dáme mladším; nechali, dali nám auto za polovičnú cenuvydať (dať do moci niekoho): vydal im svoju pozíciuprepustiť: prepustiť niekomu na istý čas garsónkuzložiť: všetku starosť zložil na manželku, prenechal manželkezveriť (s dôverou odovzdať obyč. do opatery): zveriť svoje úspory bankepopustiť: popustil mi svoje miesto na sedenie


    prepustiť 1. dovoliť odísť z istého úradne viazaného miesta • pustiť: prepustiť, pustiť vojaka na dovolenku; z nemocnice ho prepustia, pustia o týždeň; vraha z väzenia už neprepustia, nepustiauvoľniť (zbaviť nejakej povinnosti): uvoľniť, pustiť žiaka na dve hodiny; uvoľnili ho z pracoviskaexpr.: vyhodiťvyliať: vyhodiť, vyliať niekoho z robotydemobilizovať (prepustiť z vojny) • poprepúšťaťexpr. povyhadzovať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne opustiť niečo v prospech niekoho • prenechaťnechaťponechať (obyč. zadarmo): prepustiť susedovi niečo zo svojej úrody; dedičstvo (pre)nechal súrodencomodstúpiťpostúpiť: celú knižnicu odstúpil, postúpil bratovipustiť: funkciu pustil až po piatich rokochzriecť sazrieknuť savzdať sa: nechce sa zriecť, zrieknuť, vzdať svojho majetkudať: dáme vám ešte jedného pracovníka navyše; dať svoje miesto inémupožičať (bezplatne prepustiť na istý čas): požičať niekomu chatu na dovolenku


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    nechať si udržať si niečo v pôvodnom, neporušenom stave • ponechať sipodržať si: napriek kritike si nechal, ponechal svoj názoruchovať sizachovať si: zachovať si názor, česť, uchovať si svoju mienkuzastaráv. zadržať si


    ponechať si p. nechať si, zadržať 5


    zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiťchytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríkazastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zvierastaviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh časupodržaťpridržaťprichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadolexpr.: spätiťzapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapcazried. zhatiť: zhatiť útočníkov

    2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeruzabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátalpribaviťpridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

    3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržaťpotlačiťpremôcťovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazykuzahatať: zahatal príval zlosti, príval slovzatajiťzakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stonypritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

    4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciachzlapaťlapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodejazaistiťzatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatklizajať (vziať do zajatia v boji)

    p. aj zatvoriť 2

    5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržaťzachovaťuchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosťpodržať siponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor


    ponemčovať dávať niekomu, niečomu nemecký ráz • germanizovať: ponemčovať, germanizovať obyvateľstvozastaráv. nemčiť: nemčiť porobené národy


    ponemieť p. zmĺknuť


    stíchnuť 1. prestať sa ozývať (o zvukoch al. ich zdroji) • zatíchnuťumĺknuťzmĺknuťzamĺknuť: krik na ulici stíchol, zatíchol, umĺkol; piesne pomaly stíchli, umĺkli, z(a)mĺkli; naraz všetci v rozhovore stíchli, z(a)mĺkliutíšiť sa: smiech sa zrazu utíšilzanemieťexpr. znemieťonemieťexpr. zamrieťpoet. zmrieťodmlčať sa (prestať istý čas hovoriť): zanemieť, onemieť od strachu, úžasu; načas sa odmlčalexpr. zried. ponemieť: deti od prekvapenia ponemeliexpr.: začúchnuťučúchnuť: zhromaždenie prekvapene začúchne; spev učúchnepritíchnuť (sčasti, trocha stíchnuť): plač pritícholoslabnúťzoslabnúťochabnúťutíchnuť (stratiť na intenzite, sile; o zvuku): bubny neutíchliustať: zavíjanie vetra ustalokniž. pohasnúť: smiech naraz pohasnezried. zahluchnúť: ozvena zahluchla v diaľke

    p. aj stíšiť sa

    2. skončiť svoju existenciu, prestať jestvovať (obyč. o prírodných javoch, zvukoch a pod.) • prestaťustaťustúpiťutíchnuť: búrka po hodine prestala, ustala, ustúpilapominúťzaniknúť: bolesť po tabletke pominie; spev v diaľke zanikne


    zmĺknuť prestať hovoriť, prestať znieť • zamĺknuťumĺknuťstíchnuťzatíchnuťutíchnuť: od prekvapenia prítomní z(a)mĺkli, umĺkli; keď učiteľ vstúpil do triedy, deti stíchli, zatíchli, utíchliodmlčať sa: naraz sa odmlčal a nechcel už viac nič povedať; hudba sa odmlčalaexpr.: onemieťznemieťzanemieť (obyč. z nejakého silného vonkajšieho popudu): onemieť, z(a)nemieť od strachu, úžasu, hrôzyzried. ponemieť (postupne zmĺknuť) • zried. zamlčať (Kukučín)fraz. expr.: zahryznúť si do jazykazahryznúť si do pery: radšej si zahryzne do jazyka, do pery, akoby mal vyvolať sporstratiť reč (nebyť schopný prehovoriť): stratil reč pri toľkej opovážlivosti


    pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestunenáhlivoznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: ponenáhleponenáhlopoznenáhlapoznenáhlesponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dverezvoľnapozvoľnavoľnezastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinouťažko: auto sa rozbiehalo ťažkoospanlivoospalomalátneexpr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal rukulenivoexpr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličkyexpr.: piplavoprplavošiplavohovor. expr.: babravobabrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostíexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zemefraz. z kroka na krokslimačím tempomsubšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo

    porov. aj pomalý 1

    2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalozvoľnapozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredieznenáhlazastaráv. nenáhlozastar.: poznenáhlapoznenáhlesponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodolexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy

    3. vyjadruje výzvu • počkajpočkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvojeexpr.: pomaličkypomalinky

    4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásobytakmertemerbezmálaexpr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišielexpr.: pomaličkypomalinkypomalilinky


    ponenáhle, ponenáhlo p. pomaly 1


    poneváč p. lebo 1


    obšmietač expr. kto okolo niekoho, niečoho zdanlivo bezcieľne chodí, kto sa okolo niekoho, niečoho obšmieta • hovor. expr.: obsmŕdačobšmŕdačponevierač: pred vchodom stoja všelijakí obšmietači, obsmŕdačipejor. prismrdkávač (kto sa obšmieta a prisluhuje niekomu) • postávačpovaľač (kto míňa čas v nečinnosti, záhaľke) • expr. potlkeň (Ondrejov)


    ponevierač p. obšmietač


    chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovaťpechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behaťlietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať saprevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať samotkať satmoliť satmoľkať sapliesť sapopletať saplantať sapľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

    2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

    3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

    4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať samať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

    5. p. patriť 1


    leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľaťhovor.: daromníčiťlažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľuexpr.: darebáčiťhlivieťhalaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez robotypejor.: hniťlajdáčiťnár. daromnikovať: žiak lajdáčizried. fašiangovaťfraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okienváľať sapovaľovať sapolihovaťzried. povaľkávať sapejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihujefraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkomobrastať tukomvypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupokponevierať sasubšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len ponevierapostávaťobstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postávanudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovaťvegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videufraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľufraz. expr.: ruky si plekaťuhly podopierať


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    obšmietať sa expr. 1. chodiť v blízkosti niekoho, niečoho obyč. s istým zámerom • hovor. expr.: obsmŕdaťobsmrdkávaťošmŕdať saobšmŕdať sa: okolo záhrady sa obšmietal akýsi neznámy; deti obsmŕdali, obšmŕdali sa okolo sporákaexpr. obskurovaťsliediť (s nedobrým úmyslom) • hovor. expr. obchendovaťobchádzaťpostávať (často bez zámeru): Čo tu obchendujete, postávate?; stále tu ktosi obchádzaexpr. obtierať sa: dieťa sa obtiera okolo matkymotať saexpr. motkať sapopletať saponevierať sapotulovať sakrúžiťkrútiť savrtieť sa (bez zámeru): nič nerobí, iba sa motá, poneviera po dome; Nekrúť sa, nepopletaj sa tu, kde sa pracuje!

    2. p. zaliečať sa


    ponevierať sa 1. p. túlať sa 1 2. p. zaháľať, povaľovať sa 1


    povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po domeexpr. povaľkávať sa (Dobšinský)postávaťobstávať: postáva, obstáva na uliciexpr.: daromníčiťdarebáčiť: daromníči celý deňzaháľaťleňošiťhlivieťexpr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie domahovor. lažírovaťexpr.: halaškovaťulievať sasubšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákalfraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okienfraz. kraj. ruky si plekať

    p. aj túlať sa, leňošiť

    2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byteležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky


    túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať saponevierať sapotĺkať sablúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť satárať satĺcť sahovor. expr.: zarážať sazatĺkať salámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňaťzháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať samotkať satmoľkať sapliesť sapopletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť saplantať sapľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať savysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

    2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať salanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílaťfalangovaťhalaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiťhajdúšiťhauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovaťputovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete


    zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňošípovaľovať saponevierať sazried. povaľkávať sapostávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri roboteexpr.: hlivieťdarebáčiťdaromníčiťhniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčilnár.: heverovať (Timrava)oblieňať (Timrava)vylihovaťvylihúvaťpolihovaťpolihúvaťexpr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihujefraz. podopierať uhly


    poničiť p. zničiť 1


    vybiť 1. úderom, nárazom uvoľniť a tým poškodiť • vytĺcť: vybiť, vytĺcť zuby niekomuexpr. vytrepať: vytrepať obločné sklávyraziť: výrastkovia vyrazili okienko na auterozbiť: rozbitá cestapovybíjaťpovytĺkaťpovyrážať (postupne, viac objektov)

    p. aj rozbiť 3

    2. zabíjaním celkom odstrániť • vyhubiťvyničiť: vybiť, vyhubiť, vyničiť pôvodné obyvateľstvoexpr.: vykynožiťvykántriťvytĺcťvyhlušiť: vykynožiť hmyz; vykántrili, vytĺkli všetku zver v lesoch; vyhlušili jarabice na poliachvyvraždiť (ľudí) • pobiťpozabíjaťpohubiťponičiťexpr.: pokynožiťpokántriťpotĺcťpohlušiťpomlátiťporúbať (postupne hromadne zabiť): pobiť, pozabíjať zajatcov; pokynožili, pokántrili veľa zveripovraždiť (postupne zabiť viac ľudí) • polikvidovať: polikvidovať zvyšky armády

    3. bitím, nárazom urobiť, utvoriť (znak a pod.) • vyraziť: vybiť, vyraziť ozdobu na opaskuvytepať (tepaním) • vyhĺbiť: voda vyhĺbila jamku do skaly

    4. p. zbiť 5. p. uvoľniť 4


    vyhubiť spôsobiť zánik, smrť všetkým al. mnohým jedincom; celkom zničiť, odstrániť • vyničiťvykynožiť: vyhubiť, vykynožiť pôvodné obyvateľstvo; vyničenie, vyhubenie burinyvynivočiť: vynivočiť myšinár. vyništiť (Hurban)expr. vyzabíjaťvyvraždiť (všetkých vyhubiť zabíjaním, vraždením) • kniž. vyhladiť: vojsko vyhladilo mestávybiťpobiťexpr.: vykántriťpokántriťskántriť: podarilo sa nám vykántriť potkanyexpr. vymoriť: hladom ich vymorilexpr.: vyplieniťvyplemeniť: biedu treba vyplemeniťhovor. expr.: vymordovaťpomordovať (postupne, všetkých) • pohubiťponičiťpokynožiť (postupne, viac jedincov) • zlikvidovať: fyzické zlikvidovanie


    zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiťzabiťzahubiťzhubiťvyničiťvyhubiťexpr.: skántriťskynožiťvykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyzzmiesťzmietnuť: tajfún zmietol osaduponičiťponivočiťdonivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovaťzlikvidovaťzneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcovdevastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesyvydrancovaťvyplieniťhovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo krajzruinovať: zruinované hospodárstvofraz.: priviesť na žobrácku palicupriviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatokzbedačiťožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudíexpr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinudecimovaťzdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojskapremôcťzdolaťprevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzuznehodnotiťpoškodiťpokaziťskaziťdemolovaťzdemolovaťfraz.: priviesť navnivočpriviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdkurozvrátiťrozbiťrozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvorozmetať: rozmetať hniezdozmrzačiťexpr.: skaličiťdokaličiťstráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talentexpr.: popsuťdokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdraviepren. expr. zakopať: šťastie si zakopalpodlomiť: choroba mu podlomila zdravieexpr. skváriť: mráz skváril úrodu

    2. p. utrápiť


    niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorýdaktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejšíktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviťľubovoľnýjedenniektoktosidaktovoľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrkuzried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia!dajedennejeden; mnohíviaceríistí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesťhovor.: poniektorípodaktorípodajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišlijedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé


    poniektorý p. niektorý


    poník malý vytrvalý kôň s krátkymi nohami • pony


    chápanie utváranie predstáv o objektívnej skutočnosti na základe poznania • kniž. ponímanie: správne chápanie, ponímanie demokraciekniž. poňatie: nenáležité poňatie javunazeranie: moderné nazeranie na život


    koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejínkniž.: ponímaniepoňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

    2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnovaplánrozvrh: urbanistický plán, rozvrhkniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

    3. p. počatie


    ponímanie p. chápanie, koncepcia 1


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    chápať 1. prichádzať na zmysel niečoho • kniž. ponímať: dobre chápal, ponímal význam slovarozumieť: nerozumiem, čo tým myslíšuvedomovať si (prichádzať k poznaniu): uvedomoval si, že prehralbraťvykladať sivysvetľovať si (zisťovať príčinu): nevedel, ako má brať, ako si má vykladať, vysvetľovať jeho čin; berie to osobnezastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)vidieťnazerať: Ako problém vidíte vy? Ako na problém nazeráte vy?

    p. aj koncipovať

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • mať pochopeniemať porozumenie: chápe jeho ťažkosti; má s ním pochopenie, porozumenierozumieť: rodičia nerozumeli synovi, nechápali hovyznať sa (v niekom): nevyznám sa vo vlastnom synovi


    koncipovať vychádzať z istej základnej myšlienky (napr. pri realizácii umeleckého al. vedeckého diela) • osnovať: autor koncipoval, osnoval svoj román realistickykniž. ponímaťchápať: návrh sídliska koncipovaný, ponímaný, chápaný v súlade s prírodným okolím


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    ponímať p. chápať 1, rozumieť 1


    rozumieť 1. prichádzať na zmysel niečoho (najmä slov, reči) • chápať: nerozumiem, nechápem, čo tým myslíšvidieťkniž. ponímať: správne videl, ponímal vecivyznať sa (v niekom, v niečom): nevyzná sa v jeho rečiachbraťvykladať sivysvetľovať si: nevedel, ako má brať, ako si má vykladať jeho slovázastar. pochopovať (Šoltésová, Kukučín)

    2. prejavovať uznanlivý postoj voči niekomu, niečomu • chápať: žena mu nerozumie, žena ho nechápemať porozumeniemať pochopenie: má s ním porozumenie, pochopenie

    3. rozumieť si zhodovať sa v názoroch • byť rovnakýbyť zajedno: manželia si rozumejú, sú zajednonájsť sa (dok.): tí dvaja sa našli

    4. p. vyznať sa2 1, 2


    vnímať prijímať v podobe vnemov • chápaťpozorovať: ostro vnímal, chápal prednášané slová; vnímal, pozoroval zmeny správania zvieratkniž.: postihovaťponímaťodb.: apercipovaťpercipovať: veci postihoval určitým spôsobomcítiťpreciťovaťprežívať (citovo vnímať): preciťoval radosť iných; prežíval krásu umenia


    ponivočiť p. zničiť 1


    niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na také miesto (op. vyše) • poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potokpod (čím; op. nad) • popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny

    2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako • pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty

    3. p. poniže 1, 2


    pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov

    2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery

    3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • nižeponiže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly

    4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra


    poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšiehovor.: nižeponižšienár. ponižej: leží tam niže, ponižšiedoludole: dolu, poniže vedie úzky chodník

    2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnicapod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studničkanár. zdola (čoho)


    ponižej p. poniže 1


    poníženie p. urážka


    urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnostihana: váľať na niekoho hanupohana: zbaviť sa pohanypoškvrna: zmyť poškvrnupotupa: vystaviť niekoho potupeponíženie: znášať poníženiezastar. uníženie (Vajanský)zastar. útržka (Vansová)


    pokora 1. duševný stav vyplývajúci z uznania vlastných nedostatkov, prejav nadmernej zdvorilosti z pocitu vlastnej nedokonalosti • poníženosť (hlboká pokora): pozdraviť niekoho s pokorou, s poníženosťou; otrocká pokora, poníženosť pred nadriadenými

    2. p. smútok


    poníženosť p. pokora 1


    pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tváriodovzdanýoddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasomponíženýexpr.: poddanskýotrockýkniž. al. expr. rabskýkniž. devótnyzried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónomskrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenieexpr. prepokornýexpr.: psípsovský: psí, psovský pohľad


    ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokornýskrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmizastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka)expr.: poddanskýotrockýrabskýpejor.: sluhovskýlokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správaniekniž. devótnypejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanieúctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobníkprosebnýzried. poddaný


    servilný pejor. ktorý sa podlizuje; ktorý je prehnane horlivý a úctivý, aby si získal priazeň; svedčiaci o tom • podlízavý: servilný, podlízavý človek; servilné, podlízavé správaniepejor.: pätolizačskýpochlebovačnýpochlebovačskýpoklonkujúcikniž. pejor. pritakávačský: nemohol sa pozerať na pätolizačské, pochlebovačné, pochlebovačské tváre okolo seba; neverila poklonkujúcim, pritakávačským rečiamúlisnýklzkýzaliečavýlíškavý (neúprimne milý): úlisná, klzká povaha; zaliečavé, líškavé úsmevy, poklonyponíženýotrocký: ponížená, otrocká poslušnosťsluhovskýlokajský: sluhovské poklonkovanie


    úctivý ktorý si ctí ľudí, ktorý prejavuje úctu podľa pravidiel spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: úctivý, zdvorilý mladík; úctivý, zdvorilý pozdravuhladený: uhladené správanieponížený (prepiato zdvorilý): skladať poníženú poklonu, ponížený služobník (zastar. al. iron. pozdrav) • zastar. úctyplný: úctyplná zdvorilosť (Šoltésová)

    p. aj slušný


    pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmiuponížiťzried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky dušepotupiťpohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom miestezahanbiťznevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmihovor. zhodiťhrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkýmiuraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

    2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcťpodmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestázvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

    porov. aj podrobiť (si)


    ponížiť p. pokoriť 1


    uraziť1 spôsobiť urážku, ublížiť na cti: uraziť niekoho hrubými nadávkami, bezohľadnosťoudotknúť sa (slovami al. činmi nepríjemne zasiahnuť): dotkne sa ho každá poznámka o chorobe, každé odmietnutiepohaniťpotupiťpokoriťponížiťuponížiť (znevažujúco sa vysloviť, uvaliť hanbu na niekoho, na niečo): pohaniť, potupiť národnú hrdosť; čím ma chcete ešte pokoriť; svojím správaním (u)ponížil celú rodinuzneuctiťzhanobiťzried. zhaniťznevážiť (veľmi poškodiť na cti, na vážnosti, hlboko uraziť): zneuctili, zhanobili zástavu; znevážili jeho náboženské cíteniekniž. inzultovaťzastar. obraziť: nenechám sa od nepriateľov obraziťdourážaťpourážaťzurážať (viac ráz, obyč. silno uraziť): dourážať niekoho zlomyseľnými výmyslami; pourážali, zurážali nás do krvi


    zhanobiť uvaliť na niekoho hanbu; pohlavne zneužiť • zneuctiťpotupiťspotupiťpohaniť: zhanobiť, potupiť pamiatku mŕtveho; verejne niekoho zhanobiť, pohaniťuraziťznevážiť (znevažujúco sa vysloviť): svojimi rečami urazil, znevážil prítomnýchpošpiniťpoškvrniťzried. zhaniť: pošpinil, poškvrnil meno rodinynár. zhudiť (Timrava)znesvätiťznectiťexpr. zhyzdiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá mimoriadna úcta, posvätnosť): znesvätiť, zhyzdiť hrobyponížiťpokoriťuponížiť: ponížili, pokorili ma pred všetkýmiznásilniťsprzniť (pohlavne): dostať trest za znásilneniehovor. expr. zhumpľovaťpejor.: zopsuťpopsuť (morálne pokaziť): zlá spoločnosť dievča zhumpľovala, zopsula,


    zneuctiť 1. zbaviť cti, úcty, vážnosti a pod. • zhanobiťznevážiť: zneuctili, zhanobili pamätník obetiam vojny; zneuctiť, znevážiť dôstojnosť človekakniž. sprzniťzastaráv. znectiťpren. opľuť: znectiť, opľuť rodinné menoznesvätiť (zneuctiť niečo, čomu sa prikladá posvätná úcta): znesvätiť kaplnku; znesvätenie pozostatkovdehonestovaťzdehonestovať (znížiť vážnosť, úctu niekoho, niečoho): (z)dehonestovanie práce kolegovdiskreditovaťzdiskreditovať (obrať o dôveru, vážnosť, česť): spisovateľa verejne (z)diskreditovalipohaniťpotupiťspotupiťpošpiniťpoškvrniťexpr. znešváriť: pohaniť, potupiť svoj rod; pošpiniť, poškvrniť, znešváriť všetko, čo bolo svätékniž. sprofanizovať: chlapi všetky ušľachtilé city sprofanizovalikniž.: podeptaťzdeptaťpošliapať: neváhali pošliapať zákon; zdeptať, podeptať ľudskú dôstojnosťuraziťpokoriťponížiť (veľmi ublížiť na cti): urazil jeho predkov; cíti sa hlboko pokorený, ponížený

    2. p. znásilniť


    pokoriť sa uznať niečiu prevahu, niečie prvenstvo • ponížiť sa: vie sa pred rodičmi pokoriť, ponížiťznížiť sa (veľkodušne sa k niekomu, niečomu priblížiť): znížila sa a pri svojom postavení sa venovala opustenýmpodrobiť sapodvoliť sapodriadiť sapoddať sa (uznať svoju závislosť od niekoho, niečoho): napokon sa podrobili, podvolili a rozkaz splnili; všetci sa musia podriadiť novému pánovi, musia sa pokoriť pred novým pánom


    ponížiť sa p. pokoriť sa


    nízky 1. ktorý má malú výšku (op. vysoký) • malý: nízky, malý chlap; malý kopecnevysokýneveľkýhovor.: ponižšípomenší (pomerne nízky): človek nevysokého, ponižšieho vzrastu; nevysoký, neveľký porastkrátky (op. dlhý): jazvečík je pes s nízkymi, krátkymi nohamiúzemčistý (s malou výškou a zavalitý): mať územčistú postavukrpatý (o živých tvoroch, obyč. expr.): krpatý strom, krpatý pesnízkokmennýzákrpkový (o odrodách stromov s nízkym kmeňom): nízkokmenná, zákrpková jabloňdrobný (o zvieratách): nízka, drobná zverprízemný (o stavbe): prízemný dom (op. poschodový) • expr.: nizučkýnizunký (veľmi nízky): nizučká, nizunká izbaexpr. prinízky

    2. ktorý má malú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. vysoký) • malý: dostať nízku, malú peňažnú odmenu; pohybovať sa malou rýchlosťou; nízky, malý záujem o divadlonepatrnýzanedbateľnýbagateľnýsotva badateľný (veľmi nízky; op. značný, zreteľný): nízka, nepatrná, zanedbateľná pravdepodobnosť výhry; nepatrná, sotva badateľná spotreba energieslabýúbohýnedostatočnýpodpriemernýpodnormálny (ktorý nemá potrebnú úroveň, intenzitu a pod.): slabá, podpriemerná úroveň predstavenia; mať o niekom slabú mienku; nedostatočná aktivita ľudínevysokýneveľký (pomerne nízky): mať nevysoké, neveľké nárokyzlý (nevyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. dobrý): nízka, zlá pracovná morálkaprimitívny (prvý z hľadiska vývinového obdobia): byť na nízkom, primitívnom stupni vývinuzvierací (pripomínajúci zviera) • pren. spodný: nízke, zvieracie pudy; nízke, spodné vášneexpr. prízemný: prízemné správanie

    3. p. hlboký 4 4. p. zlý 1, nečestný, podlý


    ponižší p. nízky 1


    ponižšie p. poniže 1


    nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníkanevhodnýnenáležitýneprimeranýnehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu

    2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkouhovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavenípotupnýhanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom


    ponižujúci p. nedôstojný 2, potupný


    potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


    hoblica hobľovacia stolica • slang. ponk


    ponk p. hoblica


    ponoriť vložiť, strčiť do istého prostredia (obyč. pod hladinu tekutiny) • potopiť: ponoriť, potopiť hlavu do vodyvnoriťvhrúžiť: vnorila, vhrúžila látku do farby; vnoriť, vhrúžiť ruky do vrecákpohrúžiť: pohrúžiť prst do ľadovej vody; pohrúžil hlavu do dlanízastaráv. zanoriť: zanoriť prsty do vlasovzried. zahrúžiť: zahrúžiť výrobok do roztoku


    vnoriť 1. dať pod hladinu • ponoriťpotopiťvhrúžiťpohrúžiť: vnoril, ponoril vedro do vodyzanoriťzried. zahrúžiť

    2. dať do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriťvboriťzaryť: vnoril prsty do torty; zaboril, zaryl si tvár do poduškyvhrúžiťponoriť (hlboko vnoriť): vhrúžil, ponoril ruky do vriec s múkouzanoriťzried. zahrúžiť: zanoriť prsty do vlasovvtlačiťvtisnúť (tlakom vnoriť): vtlačiť nohu do snehuvryť (rytím vnoriť): diviak vryl rypák do kyprej zeme


    zaboriť tlakom niečo niekam dostať, tlačiac niečo umiestniť (obyč. do niečoho mäkkého, sypkého) • vtlačiťvboriťvtisnúť: zaboriť, vboriť hlavu do vankúša; vtlačiť, vtisnúť nohu do snehuzaryťvryť (rytím dostať niečo niekam, obyč. pod povrch): zaryl, vryl rýľom do zeme; diviak vryl rypák do zemevnoriťponoriť: ponoril ruky do vrecák a odišiel; vnoril svoju hlavu do matkinho lonavraziťvbiťvtĺcť (nárazom, silou niečo niekam dostať): vrazil, vtĺkol kôl do zeme, klin do dreva; chystá sa mu vraziť nôž do brucha


    ponoriť sa 1. p. zahĺbiť sa 2. p. potopiť sa 2


    potopiť sa 1. klesnúť na dno, ponorením do vody sa zničiť, znehodnotiť • zatopiť sautopiť sa: náklad lode sa potopil, utopil, zatopil

    2. dostať sa pod hladinu vody • ponoriť sapohrúžiť sa: potápač sa potopil, ponoril, pohrúžil zo desať ráz za sebouvnoriť savhrúžiť sa (pod hladinu tekutiny)


    vpadnúť 1. padnúť dnu, do niečoho • zapadnúť: list vpadol, zapadol do schránkyzaboriť savnoriť sazried. zahrúžiť sa (do niečoho mäkkého, sypkého): nohy sa mu zaborili do blataponoriť sapotopiť sapohrúžiť sa (do tekutiny): kolesá sa ponorili do vodyexpr.: hupnúťvhupnúť (rýchlo)

    2. schudnutím sa prehĺbiť • hovor. opadnúť: líca jej vpadli, vpadnutá tvárodb. vklesnúť: vklesnutý hrudník

    3. uskutočniť vojenský vpád • vtrhnúť: nepriateľ vpadol, vtrhol na naše územievniknúť: vojsko vniklo do vnútrozemia

    4. p. vojsť 1 5. p. zamiešať sa 2 6. p. vniknúť 1


    zahĺbiť sa sústredene sa oddať myšlienkovej činnosti • zahĺbať sazamyslieť sazadumať sazahútať sa: na chvíľu sa zahĺbil, zahĺbal, zamyslel; Nad čím si sa zadumal, zahútal?zapremýšľaťpozamýšľať sa: zapremýšľať o zmysle života; pozamýšľať sa nad svojou robotoupohrúžiť sazahrúžiť savhrúžiť saponoriť savnoriť savhĺbiť sa: študent sa pohrúžil, zahrúžil do čítania; ponoril sa do seba, nechcel s nikým prehovoriť; vhĺbiť sa do problémovzabrať sa (intenzívne sa pustiť do nejakej činnosti): zabrala sa do pleteniahovor. expr. zažrať sa (vášnivo sa do niečoho zahĺbiť): zažrať sa do problémuzried. zaroniť sa: zaroniť sa do myšlienok (Kukučín)


    zapadnúť 1. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) (op. vyjsť) • zájsť: mesiac zapadol až po polnociskryť saukryť sa (dostať sa z dohľadu): slnko sa skrylo, ukrylo za mohutný oblak

    2. mať na svojom povrchu vrstvu niečoho • pokryť saprikryť sa: cesta zapadla lístím, hory sa pokryli snehomzapadať (postupne, väčším množstvom niečoho): domy zapadali popolčekom, snehomzaprášiť sa (zapadnúť prachom): knihy sa na polici zaprášilipripadnúť (trocha zapadnúť): strom pripadol snehom

    3. silou, váhou vniknúť do niečoho mäkkého, sypkého • zaboriť sa: zapadnúť, zaboriť sa do perín, do snehuponoriť savnoriť sa: naraz sa ponorila do hlbokého bahnavhupnúťhupnúťvbŕdnuťnár. hriaznuť: (v)hupnúť, vbŕdnuť do mokrého terénu, hriaznuť do bahnazaryť savryť sa: strela sa zaryla, vryla do zemeuviaznuťzaviaznuť: voz uviazol, zaviazol v blatepreboriť saprelúpiť sa (nechtiac zapadnúť): preboriť sa do záveja

    4. celkom sa zatvoriť, zavrieť (obyč. v sprievode nejakého zvuku) (op. otvoriť sa) • uzatvoriť sauzavrieť sa: dvere výťahu zapadli, uzatvorili sa, uzavreli sahovor. expr.: zaklopiť sazachlopiť sazabuchnúť sazaklopnúť sazachlopnúť sazacapiť sazačapiť sazatresnúť sazatresknúť sazaplesnúť sazaplesknúť sa (prudko, s buchotom): vráta sa mu zaklopili, zabuchli pred nosomzacvaknúť (s cvakotom): putá zacvaklisklapnúťzaklapnúťzaskočiťsklopiť sa (zraziť sa k sebe): pasca sklapla; záklopka zaskočila, zaklapla

    5. p. stratiť sa 1, zmiznúť 3 6. p. zájsť 1, 2


    ponosa p. sťažnosť


    sťažnosť prejav nesúhlasu, nespokojnosti s niekým, s niečím: podať písomnú sťažnosť na ministerstvoponosa: na nájomníka prišla ponosažaloba: stále počúvam na teba žaloby; podať žalobu (obvinenie pred súdom) • nárekexpr.: lamentácielamenty: jednostaj počúvam lamentáciezastar. sťažoba (Kalinčiak)arch. žehra (Kukučín)práv. rekurz (sťažnosť proti rozhodnutiu súdu al. úradu)


    nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiťnazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky faktynakopiťnavŕšiťnavežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa drevaschrániťnaschraňovaťposchraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilienazhŕňaťpozhŕňaťnahrnúťzhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadkynazbieraťnazberať (zbieraním) • nahrabaťnár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakovnahádzaťpohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlnenavrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zemnanosiťponosiťnaznášaťpoznášaťnadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za domnadovážaťpodovážaťnavoziť (vozením): navozili cement k plotuhovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej plochenakradnúťpokradnúťexpr.: nazbíjaťnakmíniťnakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí


    nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôlpoznášaťpodonášaťpoprinášaťnaznášaťnadonášať (postupne viac vecí): naznášali im daryexpr.: povláčiťnavláčiťpozvláčaťnazvláčaťexpr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopunaniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku


    ponosiť p. zaniesť 1, zniesť 1


    zaniesť 1. nesením al. technickým prostriedkom premiestniť niekam (op. priniesť) • odniesť: zaniesť, odniesť niekomu batožinu, obeddopraviť: dopravím vám to až domovprepraviť (z miesta na miesto): električka vás prepraví úplne k inštitútuzavliecť (ťažko, s námahou): zavliekol kufor do úschovnezaviesťodviesť (vedením) • odprevadiť: deti treba zaviesť, odviesť, odprevadiť do škôlkyzaviezťodviezť (dopravným prostriedkom): zaviezli, odviezli starého otca na vyšetrenieponosiťpozanášaťpovnášať (postupne, viac vecí): ponosiť, pozanášať šaty do čistiarne; povnášala bielizeň dovnútra

    2. kniž. pričiniť sa o uplatnenie, dodanie niečoho (konkrétneho i abstraktného) • vniesť: zaniesť, vniesť do vecí poriadokzaevidovaťzapísaťzaznačiťzaknihovaťzaúčtovať (do knihy, do zoznamu a pod.) • priniesť: vniesť, priniesť do spoločnosti radosť, rozkol

    3. pokryť nánosom, vrstvou niečoho • zanosiť: voda zaniesla, zanosila dno bahnomupchaťzapchať (nánosom urobiť nepriepustným): potrubie upchala, zapchala nečistotaznečistiťzašpiniťzanečistiťexpr.: zanešváriťzavláčiťhovor. expr.: zanekľúdiťzaprasiťzahnusiťhrub. zasviniť: dlážka znečistená, zašpinená blatompozanášať (postupne): prieplav pozanášaný pieskom


    zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdyponosiťpoznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopuzvláčiť: zvláčiť drevo z horyzhromaždiťsústrediťhovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?

    2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestuzdolaťprekonaťpremôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahuzmôcť: zmôcť prekážkyuniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesťzakúsiťpodstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoriavystáťzažiťprežiťprestáťstrpieťpretrpieťvytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracoviskuexpr.: prehltnúťpreglgnúťprežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúťprehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúťzastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám


    žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobcaobžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcuzried. obžalovateľ

    2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosníkponosovateľsťažovateľhovor. pejor.: žalobabažalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom


    ponosovať sa p. sťažovať sa


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    ponožka krátka pančucha siahajúca nad členky • subšt. fusakľa: mať deravé ponožky, fusakle


    ponuka popud na vykonanie niečoho: ponuka na výmenu bytuodb. zastar. oferta


    agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agentsprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpyprostredníkponúkačzastar. akvizitér

    2. p. vyzvedač 3. p. policajt


    ponúkač p. agent 1


    nabádať dávať podnet, popud na nejakú činnosť • pobádať: nabádal mladých na opatrnosť; pobádal žiakov do učeniaponúkaťnúkať: ponúkala, núkala hostí sadnúť sipodnecovať (niečo): podnecoval vzburupovzbudzovať (zároveň dodávať odvahu): povzbudzoval ho, aby vydržal do koncavyvolávaťprebúdzaťvzbudzovať (zároveň spôsobovať vznik niečoho): otec prebúdzal v deťoch lásku k národunutkaťkniž. pudiť (obyč. o pocitoch): čosi ho nutkalo, pudilo odísťnašepkávaťšepkaťnahovárať (nabádať na nejakú novú činnosť): čosi mu našepkávalo, šepkalo, aby prestal piť; nahovárali ho, aby prijal funkciunavádzaťlákaťvábiť (zároveň presviedčať): navádzal ho na krádež; vábil ho na výletvyzývať (dôrazne nabádať): vyzýval ho, aby prehovorilhovor.: ťahaťpriťahovať: ťahal, priťahoval kolegu k robotemaťviesť (zároveň ukazovať smer): mali, viedli nás k tomu, aby sme nikomu neubližovalipoháňaťnaháňaťhnaťnáhliťsúriť (nabádať na intenzívnejšiu, rýchlejšiu činnosť): musel syna naháňať, hnať do učenia; poďte už, súri otecexpr.: badúriťduriť: duril všetkých do prácenútiťdonucovaťprinucovať (nabádať príkazom): nútil syna študovať


    nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

    2. p. dráždiť 2


    ponúkať 1. dávať niečo so želaním, aby sa to prijalo, použilo, kúpilo a pod. • núkať: ponúkať, núkať hostí večeroupredkladať: na pultoch predkladajú kvalitný tovarpodávať: v reštaurácii podávajú aj čínske jedláexpr. zried. ponukovaťexpr. vynukovať (nástojčivo ponúkať) • hovor.: šikovaťdohadzovať (ponúkať sprostredkovaním): šikuje, dohadzuje nám výhodnú kúpu autapropagovaťodporúčaťrobiť reklamu (ponúkať reklamou): v televízii propagovať, odporúčať pracie prášky, robiť reklamu pracím práškom

    2. dávať popud na nejakú činnosť • nabádať: gestom ruky nás ponúkali, nabádali, aby sme si sadlivyzývať: úctivo ju vyzývali prísť na večierokpodnecovaťpovzbudzovaťposmeľovať: podnecovať, povzbudzovať, posmeľovať niekoho do rečiaktivizovať: aktivizovať mladých do podnikania


    propagovať rozchyrovať poznatky o niečom a zároveň odporúčať • rozširovaťšíriť: tlačou propagovať, rozširovať, šíriť zásady zdravej výživyhlásať (verejne dávať na vedomie): hlásať náboženské učenieponúkaťrobiť reklamu (niečomu) (upozorňovať na niečo so želaním, aby sa to prijalo): v televízii propagujú, ponúkajú rozličné pracie prášky; robiť reklamu slovenským výrobkom


    vábiť pútať pozornosť s cieľom získať niekoho na niečo • lákať: vábili, lákali záujemcov reklamouvnadiť (vábiť návnadou): vnadenie zverihovor. priťahovať: zvedavosť ju priťahovalanabádaťpodnecovaťponúkaťvyzývať (zároveň dávať podnet): nabádal, podnecoval mládež na súťažnahováraťnavrávať (vábiť peknými rečami): nahováral ho na výletzvádzaťnavádzať (vábiť obyč. na zlé): zvádzali kamaráta na krádežhovor. expr.: lanáriťpoďkať: lanárili ho do iného futbalového mužstva; poďkala dieťa na prechádzkuverbovať (intenzívne vábiť): verboval kamarátov na zábavumámiť (nástojčivo vábiť): mámil od neho peniaze, odpoveďnár. bastviť (Jesenský)


    vyzývať 1. dávať pokyn, príkaz na urobenie niečoho, obracať sa s výzvou • kniž. apelovať: vyzývať ľudí na pokojnú demonštráciu, apelovať na ľudí, aby bola demonštrácia pokojnánabádaťpobádaťpovzbudzovaťponúkaťpodnecovať (dávať podnet, príkaz na nejakú činnosť): nabádať, pobádať pracovníkov, aby zvýšili opatrnosť; ponúkať niekoho do rečimať (do dačoho) • hovor. oslovovať: oslovuje ho už tretíkrát, aby dlh vrátilexpr. burcovať: burcovať na odporaktivizovať: aktivizujú nás do boja proti vojneexpr.: badúriťbadurkaťduriťpodúrať

    2. dávať podnet na istú reakciu • dráždiťprovokovať: celý výzor dievčiny vyzýva, dráždi, provokujepodnecovaťpovzbudzovať: pokojná krajina podnecuje na tiché úvahy; úsmev ho povzbudzuje k činu


    ponúkať sa 1. (o ľuďoch) prejavovať ochotu urobiť niečo • núkať sa: ponúkali, núkali sa, že prídu po násvnucovať sanatískať sanatláčať sananucovať sa (nasilu sa ponúkať): vnucoval sa, natískal sa, natláčal sa robiť skupine sprievodcutisnúť satlačiť sa (nástojčivo, nasilu sa ponúkať): tisne sa, tlačí sa mu za spoločníka

    2. (o javoch, veciach) náhodou sa zjaviť • núkať sanaskytovať sa: ponúkala sa, núkala sa, naskytovala sa mu príležitosť na dobrú robotuexpr. zried. ponukovať sabyť naporúdzi: výhovorka je naporúdzitriafať sa: triafa sa cesta do zahraničia


    vnucovať sa násilím si chcieť získať niečiu priazeň • vtierať savtískať sa: vnucoval sa, vtískal sa mu za spoločníkatisnúť satlačiť sadotierať sananucovať sanatískať sanatláčať sa: nanucoval sa, natláčal sa žene do priazneponúkať sanúkať sa (vnucovať sa v menšej miere): neprestajne sa im núkal za sprievodcunadbiehaťnadbehávaťnadbehovaťnadchodiťnadchádzaťnadchádzať si (vnucovať sa s bočným úmyslom): nadbiehal vedúcemu, nadchádzal si vedúceho, lebo chcel lepší plathovor. predchádzať si: chcela sa vydať, tak si ho predchádzalaexpr.: pchať sastrkať savdierať savodierať sa: pchal sa do cudzej spoločnostikraj. nabíjať sa (Vansová)


    dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúťdodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácieprideliťudeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenaniepodať: podať chorému liekprispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutýchpridaťpopridávať (dať navyše): pridať soli do polievkydarovaťvenovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračkypočastovaťpohostiťponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátomzveriťpoveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciounadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderovuštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zauchovynaložiťvydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiánaniesťexpr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátnonamiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápojaexpr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trhkniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelozastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

    2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1


    podať 1. prisunúť do blízkosti niekoho, do rúk a pod. • dať: Podaj, daj mi pohár, prosím!predložiťponúknuť (obyč. jedlo, nápoj): predložiť hosťom obed, ponúknuť občerstvenieservírovaťnaservírovať: kávu nám servírovali na striebornej tácke

    2. úradne (písomne) postúpiť na ďalšie konanie • predložiť: podať, predložiť žiadosť o byt, o dôchodokkniž. predostrieť: predostrieť návrh, sťažnosťposlať (v poštovom styku): podať, poslať súrnu zásielku, telegramzaslaťodoslať (niekomu správu a pod.)

    3. predstaviť sa výkonom • ukázaťpredviesť: reprezentácia podala, ukázala, predviedla dobrý výkonpredstaviť: spevák predstavil svoj hlas v plnom lesku

    4. ústne al. písomne sa vyjadriť o niečom pred verejnosťou • predložiť: podať, predložiť svoju koncepciupredstaviťukázať: predstaviť, ukázať dejiny v kockevyobraziťzobraziťstvárniť (geograficky, maľbou al. umeleckými prostriedkami): umelec dobre vyobrazil, zobrazil charakter prírodyzachytiťznázorniť: výstižne zachytiť, znázorniť boj zla a dobranačrtnúť (stručne podať): spolupracovníkom načrtol svoj plánopísaťvykresliťzastar. vylíčiť (obšírne podať): v románe autor opísal, vykreslil svoje názory na nedávne udalosti


    predložiť 1. položiť pred niekoho, obyč. na vybratie, posúdenie, vybavenie a pod.; povedať niekomu niečo, aby o tom rozhodol, zaujal k tomu stanovisko a pod. • kniž. predostrieť: predložiť, predostrieť doklady, sťažnosť, návrh, ponuku, dôkazypodaťdať (obyč. písomne): (po)dať dizertačnú prácu na oponentúrukniž. nastoliť: nastoliť návrh na zmenu pravidielpredniesťvysloviť (ústne predložiť): predniesli, vyslovili požiadavku na zvýšenie dôchodkovpráv. prezentovať: prezentovať účet, žiadosťhovor.: naservírovaťdať na pretras: rodinnej rade dali na pretras všetky háklivé otázkynadhodiť (v reči): riešili všetky nadhodené problémyupozorniť (vyzvať na všimnutie si): upozorniť na nedostačujúce dôkazy vinyadmin. slang. naniesť: naniesť problém

    2. položiť pred niekoho niečo s výzvou, želaním vziať si z toho, prijať (jedlo, tovar a pod.) • podaťdať: predložiť, podať, dať deťom večeru; po obede nám predložili, podali zákusky a kávuponúknuť: Aké jedlo vám ponúkli?; ponúkať iba kvalitné výrobkyservírovaťnaservírovať (jedlo al. nápoj): na večierku (na)servírovali studené jedlá


    naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


Pozri výraz PON v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: unix, tru, hm, ikt, ata, hexadecimal, voi, ua, match, š, reference manual, mpeg, poi, reboot, authorize
Ekonomický slovník: pmr, see, vlb, kasň, grt, nls, scb, wf, mno, tji, upi, sjr, , n v, mvm
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV