Synonymá slova "pokr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

konať 1. spôsobovať, že sa istý zámer spĺňa, zaoberať sa činnosťou • vykonávať • robiť: koná, vykonáva, robí iba svoju povinnosť; koná, robí bez rozumu • uskutočňovať • realizovať (napĺňať skutkom): čo si zaumienil, začal uskutočňovať, realizovať • arch. činiť: činí dobré skutky • postupovať • pokračovať • počínať si (pri uvádzaní spôsobu konania istej činnosti): postupovali, počínali si rozvážne, no energicky; postupovali, konali podľa plánu; pokračovať podľa stanovených princípov

2. starať sa o získanie, uskutočnenie niečoho úradným postupom • vybavovať si • vykonávať si: vybavuje, koná, vykonáva si pas • zariaďovať si: všetko si zariaďuje, koná osobne

nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzor • pokračovať • nadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otca • fraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajach • sprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinok • nadchádzať • nadchodiť • prichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časy • začínať sa • nastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jar • blížiť sa • približovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večer • expr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhým • expr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

počínať si vykonávať nejakú činnosť (s dôrazom na spôsob jej vykonávania) • konať • arch. činiť: vždy si treba počínať, vždy treba konať, činiť tak, aby sa človek nemusel hanbiť • správať sa: v každej situácii sa správal ako pravý muž • postupovať • pokračovať: musíte opatrne postupovať, pokračovať, aby sa plán nepokazil

pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujú • nadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcu • konať • robiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiu • vyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánu • robiť pokroky: v angličtine robí veľké pokroky • zdokonaľovať sa • prehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať sa • tiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchy • rozprestierať sa • rozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídlisko • vinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh

rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole

2. p. vládnuť 2

vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)

2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)

3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami

pokračovateľ kto pokračuje v niečom, nadväzuje na niečo, na niekoho • nasledovateľ • nasledovník: mať svojich pokračovateľov, nasledovateľov, nasledovníkov • dedič (kto pokračuje v rozvíjaní niečoho): Štúrovi dedičia • učeník (nasledovník niečieho učenia): Kristovi učeníci • žiak: Metodovi žiaci

p. aj škola 2

stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi

škola 1. vzdelávacia a výchovná inštitúcia • hromad. školstvo: základné, stredné školy, vysoké školstvo • ústav • inštitút (v minulosti typ školy): učiteľský ústav, pedagogický inštitút • akadémia (typ školy): obchodná akadémia

2. skupina ľudí, ktorá je niekomu, niečomu naklonená, ktorá sa stavia za niekoho, za niečo: Hegelova škola • stúpenci • nasledovníci: stúpenci, nasledovníci Ľ. Štúra • pokračovatelia • nasledovatelia: mať pokračovateľov, nasledovateľov • žiaci: Metodovi žiaci

3. p. vyučovanie 4. p. výchova 5. p. štúdium

nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadane • nenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinky • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne • nezbadane • nezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovi • nevidene • neviditeľne • skryte • skryto • skrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domu • tajne • potajomky • potajme • zried. potajmo • zastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vína • kradmo • ukradomky • úkradkom • úkradmo • pokradomky • pokradmo • úkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiach • zakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbou • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme • fraz. po očku

pokradmo p. nepozorovane, tajne, ukradomky

tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večer • potajme • potajmo • zastar.: potajne • potajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningy • ukradomky • kradmo • pokradomky • pokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robia • skryto • skryte • nepozorovane • nebadane • nenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domu • utajene • zatajene • inkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mesta • fraz.: za zatvorenými/zamknutými dverami • pod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dverami • fraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želať • konšpiračne • konšpiratívne • sprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vlády • nezákonne • protizákonne • nelegálne • ilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranice • pokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letáky • zastar.: pokryjomky • pokryjomne • pokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli)

porov. aj tajný

ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvky • potajomky • potajme • potajmo • zastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchod • kradmo • pokradomky • pokradmo • fraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievča • úkradky • úkradkom • úkradmo • zried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinky • expr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverám • nár.: okradomky • okradom (Rázus) • skryto • skryte • skrývane: skryto, skrývane si zotrel slzu • nepozorovane • nespozorovane • nepozorovateľne • nespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnosti • nebadane • nenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť tašku • nezbadane • nezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranu • nár. ukryjomky (Jesenská) • nár. expr.: potatme • potutme • poťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)

kradmý robený ukradomky, nenápadne, potajme • zakrádavý • prikrádavý: začula čiesi kradmé, zakrádavé, prikrádavé kroky • nenápadný • nepozorovaný: približoval sa nenápadnými, nepozorovanými pohybmi • tajný: pozoroval ju kradmým, tajným pohľadom • skrývaný • utajovaný • zastaráv. pokradmý: skrývané, utajované bozky; skrývaná, utajovaná, pokradmá hra

pokradmý p. kradmý

nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiť • nazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky fakty • nakopiť • navŕšiť • navežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa dreva • schrániť • naschraňovať • poschraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilie • nazhŕňať • pozhŕňať • nahrnúť • zhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadky • nazbierať • nazberať (zbieraním) • nahrabať • nár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakov • nahádzať • pohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlne • navrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zem • nanosiť • ponosiť • naznášať • poznášať • nadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za dom • nadovážať • podovážať • navoziť (vozením): navozili cement k plotu • hovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej ploche • nakradnúť • pokradnúť • expr.: nazbíjať • nakmíniť • nakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí

pokradnúť p. ukradnúť

rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístroj • rozmontovať • demontovať (niečo zmontované): demontovali lešenie • pren. expr.: rozpitvať • zanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítač • porozoberať • porozberať • porozkladať (postupne)

2. po častiach vziať z celku • rozobrať si • pobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevy • rozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásoby • expr.: rozchytať • rozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľku • rozkradnúť • pokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiál • porozoberať • porozberať • poroznášať • expr. porozchytávať (postupne)

3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácie • urobiť analýzu • zanalyzovať • rozanalyzovať: rozanalyzovali problém • expr.: rozpitvať • detailizovať • zanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

4. p. rozptýliť 3

ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listiny • expr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi pero • subšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinky • hovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisť • expr.: uchmatnúť • uchytiť • polapiť • pochytiť • expr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocie • expr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov) • ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperky • ukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cenností • hovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miesto • pokradnúť • rozkradnúť • porozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalo • zastar. pojať: z voza mu pojali plátno

vykradnúť krádežou odstrániť niečo niekde uložené; krádežou poškodiť niekoho, niečo • vylúpiť: vykradnúť, vylúpiť šperky; vykradnutý, vylúpený byt • vydrancovať • vyplieniť (krádežami, plienením zničiť): po zemetrasení vydrancovali, vyplienili obchody • vymietnuť • hovor. vybrakovať • expr. vyholiť: zlodeji celkom vybrakovali, vyholili dom • rozkradnúť • pokradnúť (postupne ukradnúť): rozkradli, pokradli, čo sa dalo

pokradomky p. nepozorovane, tajne, ukradomky

kraj¹ 1. miesto najviac vzdialené od stredu • okraj • pokraj: zastaviť sa na kraji, na okraji, na pokraji lesa • koniec: na kraji, na konci mesta • začiatok: preberieme to pekne od kraja, od začiatku • krajnica (pás tvoriaci okraj cesty): spevnené krajnice vozovky

2. ohraničená časť zemského povrchu: lesnatý kraj • krajina: úrodná krajina • príroda (voľný kraj mimo ľudských obydlí): ísť na prechádzku do prírody • územie: chránené územie • oblasť: vinárska oblasť • okolie • nár. okolica: v celom kraji, okolí, v celej okolici nenájdeš lepšiu nevestu • pôda: rodná pôda • končina: neobývané končiny • kút: odľahlý kút • kniž. región • vidiek (kraj mimo mesta, obyč. hlavného): bývať na vidieku

3. p. vlasť

okraj 1. miesto na začiatku al. na konci niečoho; krajina al. ohraničujúca časť niečoho • kraj • pokraj • zried. okrajok: ísť po okraji, po kraji cesty; na pokraji, okrajku lesa • periféria: periféria mesta (op. stred, centrum) • obvod: obvod kruhovitého ihriska

2. úzky čistý pás na kraji strán tlačovín (i pren. vedľajšia, nepodstatná vec) • kniž. margo (i pren.): poznámky zapísané na okraji, na margu knihy; pren. povedať niečo na okraj, na margo udalosti

pokraj¹ p. kraj¹ 1, okraj 1

pokraj² p. skraja 2

skraja 1. blízko pri mieste najviacej vzdialenom od stredu • na kraji • pri kraji: ľad je skraja, na kraji, pri kraji tenký • na pokraji: voda je na pokraji hlboká

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto na kraji niečoho • kraj (koho, čoho): skraja, kraj hory rastú maliny • zastaráv. pokraj (Dobšinský) • zastar. nakraj (Kalinčiak)

pokrájať p. rozrezať 1

rozrezať 1. rezaním rozdeliť na viac častí • porezať • narezať: rozrezať chlieb, dosku; porezať, narezať slamu na sečku • rozkrájať • pokrájať • nakrájať: rozkrájať koláč; pokrájať zeleninu do polievky • rozkrojiť • prerezať • prekrojiť (na dve časti): prerezal povraz • rozpíliť • prepíliť (pílením): rozpílili drevo na poličky • hovor. expr.: rozfakliť • roztrančírovať • roztranšírovať: v bitke mu rozfaklili rukáv • nár. expr. rozvalašiť (Švantner) • porozrezávať • poprerezávať (postupne, viac vecí al. na viacerých miestach)

2. urobiť na niečom rez • zarezať • porezať: rozrezal si kožu, dlaň; zarezal si do prsta • dokrájať • dorezať (zároveň poškodiť): dorezala obrus • rozpárať (zároveň otvoriť): rozpárať vrece nožíkom • hovor. expr. rozfakliť: rozfaklil si ruku

opeknieť stať sa pekným, krajším • okrásnieť • skrásnieť: od šťastia opeknela, skrásnela • zried. speknieť • zried. pokrásnieť (trocha): záhrada po daždi pokrásnela • hovor. zošvárnieť: chlapec vekom zošvárnel

pokrásnieť p. opeknieť

dokrčiť tlakom al. skrútením zdeformovať • pokrčiť • skrčiť: dokrčiť, pokrčiť si šaty • zhúžvať • zhúžviť • dohúžvať • pohúžvať (dokrčiť do húžvy, hrče): zhúžval a odhodil noviny • poskŕčať (na viacerých miestach dokrčiť): vytiahla z kufra poskŕčané šatstvo • expr.: domiagať • dokrkvať • pokrkvať • skrkvať • ukrkvať • zried. ukrčiť: sedením si dokrkvala celú sukňu • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť (dokrčiť chumlaním, mäkušením) • zried.: domädliť • zmädliť • pomädliť (mädlením)

ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v lakti • prehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlie • nakriviť • skriviť • zakriviť • pokriviť • zalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôž • skrútiť (ohnúť krútením): skrútiť koberec • zahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nos • vyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúka • zhrbiť • zhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiť • skrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolene • zhybnúť: zhybla telo k zemi • preliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiť • nalomiť: odovzdane nalomila šiju • zlomiť: Zlom nohu v kolene! • prihnúť • nahnúť • prihrbiť • nahrbiť • prikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbát • poohýnať • poohýbať • pozohýnať • pozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbať • poprehýnať • poprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt

pokrčiť 1. stlačením narušiť pôvodný tvar, urobiť nepravidelné záhyby na niečom • skrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžvať: chytil list a nahnevaný ho pokrčil, skrčil, zhúžvil • dokrčiť: dokrčiť si sukňu • expr.: skrkvať • pokrkvať • dokrkvať • ukrkvať: vreckovku má celú skrkvanú, pokrkvanú, ukrkvanú • nakrčiť • nahúžvať • expr. nakrkvať (trocha pokrčiť): nakrčil spýtavo obočie • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť • pomŕštiť • zvrásčiť • zvraskať • zvráskať • povráskať (obyč. svaly, pokožku na tvári a pod.): zvraštiť, zmraštiť, zvrásčiť čelo, tvár, ústa • zriasiť • hovor. expr. zrancovať: zriasila, zrancovala zamyslene čelo • stiahnuť (do vrások): stiahnuť tvár odporom • zošúveriť • zožmoliť • expr. zhŕždiť (veľmi pokrčiť): vytiahol z vrecka zošúverené, zožmolené peniaze; od zápachu zhŕždil nos • poskŕčať • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach): v autobuse si poskŕčal kabát; posťahuje tvár do vrások • expr.: schumlať • schalbať • zmäkušiť • nár. požmať (pokrčiť chumlaním, mäkušením a pod.) • požmoliť • pomädliť (pokrčiť mädlením) • zried. zmädliť

2. p. skrčiť 1, ohnúť

prikrčiť trocha skrčiť, trocha ohnúť (telo al. jeho časti) • prihrbiť • nahrbiť: prikrčiť, prihrbiť, nahrbiť chrbát pod ťarchou starostí • pokrčiť: pokrčiť nohu v kolene • expr. pričupiť: od strachu pričupil hlavu • stiahnuť • stúliť • schúliť: stiahol bezradne hlavu medzi plecia; stiahnuť, stúliť nohy pod seba

skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela) • ohnúť • zohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenách • prikrčiť • pokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prst • stiahnuť • zhrbiť (časti tela ťahať nadol al. k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, plecia • schúliť: schúlil telo do klbka

2. p. pokrčiť 1

zriasiť urobiť na niečom riasy, záhyby • nariasiť: sukňu si v páse pekne zriasila, nariasila • nabrať • nazberať • nazberkať • naskladať • naskladkať: rukávy do manžety trocha nabraté, nazberané, nazberkané • hovor. zastaráv. zrancovať: zrancovaný golier, zrancovaná tvár • skrčiť • pokrčiť • zhúžviť • zhúžvať • pohúžviť • pohúžvať • zvraštiť • zmraštiť • zmrštiť • zmŕštiť (o tvári, o pokožke): v hneve skrčiť, pokrčiť čelo; vysušená, zhúžvená, zmraštená pokožka

cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami

pokreskávať p. cifrovať 2

pokrievka ploský predmet na prikrytie hrnca, rajnice a pod. • pokrývka • vrchnák: dať pokrievku, pokrývku, vrchnák na hrniec • subšt. dekel: dusiť mäso pod deklom

p. aj vrchnák

vrchnák vrchná, čiastočne al. celkom oddeliteľná časť niečoho: vrchnák škatule, truhly • veko: prikryť niečo vekom • poklop (prostriedok na zakrytie): poklop na šachte • poklopec (Kukučín) • príklop • príklopok • príchlop • príchlopok: kamenný príklop, príklopok; príchlop, príchlopok na misu • príklopka (Jesenská) • pokrievka • pokrývka (vrchnák na hrniec): prikryť hrniec pokrievkou, pokrývkou • subšt. dekel

krik silný, prenikavý, ostrý zvuk vydávaný živými tvormi: krik detí, ranených • vresk • vreskot (prenikavý zvierací hlas, expr. ľudský krik): vresk opíc; vresk, vreskot zabávajúcich sa • rev (mohutný zvierací hlas, expr. ľudský krik): rev levov; rev pijanov • škrek • škrekot (ostrý, prenikavý hrdelný zvuk, expr. ľudský krik): škrek, škrekot žiab; škrek dieťaťa • ryk • rykot (hlasné ťahavé zvuky, expr. ľudský krik): ryk, rykot zveri; víťazný ryk, rykot • expr. jakot: jakot žiakov na školskom dvore • hovor. expr. tartas (Vajanský) • expr. výskot (prenikavé vysoké zvuky): z dvora sa ozýval výskot • poet. vysk • expr.: haravara • hurhaj • huriavk (prelínajúce sa zvuky): bolo počuť haravaru, prenikavý hurhaj • pokrik (prerušovaný, slabší krik): radostný pokrik divákov na štadióne

p. aj lomoz

pokrik p. krik

kričať 1. vydávať hlasný, prenikavý hlas, zvuk (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) • volať (niečo pritom oznamovať): z diaľky na nás kričia, volajú • kríkať (Tatarka, Timrava) • robiť krik: deti na dvore kričia, robia krik • vykrikovať • vykríkať • vyvolávať (s prestávkami): ešte dlho za nami vykrikovali, vyvolávali • pokrikovať • zried. pokríkať (prerušovane): pokrikovať na hráčov • expr.: revať • vyrevovať • vyrevúvať • vrieskať • vyvreskovať • vyvreskúvať • vrešťať: reval, vrieskal na nás z plného hrdla; opice vrešťali • expr.: škriekať • škrečať (škrekľavo kričať) • expr. ziapať (zlostne, nahnevane) • pejor.: jačať • bľačať • bliakať • vybľakovať • vybľakúvať (nepríjemne al. ako zviera): jačal od hrôzy; Nebliakaj na mňa! • expr.: zavýjať • ujúkať • ryčať • ručať (ťahavo): ryčala od bolesti • expr. štekať • brechať (zlostne): ustavične na seba štekali • expr.: hulákať • hučať • húkať (nepríjemne): huláka, húka na deti • expr. hrmieť (kričať hromovým hlasom) • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať krikom) • nár.: harmantiť • hvečať • hriakať • herbeľovať

2. p. biť sa 2

pokrikovať, pokríkať p. kričať 1

skritizovať kriticky zhodnotiť (poukázaním na chyby, nedostatky) • pokritizovať (trocha skritizovať): posedeli, pokritizovali pomery • hovor. expr.: zrezať • zosekať • zrýpať (veľmi skritizovať): skritizovať, zrezať nový film • odsúdiť (ostro odmietnuť): jeho postup všetci odsúdili • hovor. expr.: zvoziť • znosiť • skresať • skosiť (veľmi, až neľútostne): autora v tlači zvozili, znosili pod čiernu zem

krivo 1. odklonene od priameho, vodorovného al. zvislého smeru (op. rovno) • nakrivo: krivo, nakrivo zavesený obraz • nerovno • šikmo: krivo, nerovno, šikmo vyšitá dierka na klope kabáta • bokom • nabok: klobúk nosí bokom, nabok • pokrivene • pokriveno • skrivene: kmeň jablone pokrivene, skrivene vyrastá zo zeme • expr. krivolako: cestička krivolako pretína lúku • nár. šúrom (Kukučín)

porov. aj krivý 1

2. nezodpovedajúc pravde, skutočnosti, dopúšťajúc sa podvodu • falošne: krivo, falošne prisahal pred súdom • nepravdivo • klamne • skreslene: krivo, nepravdivo obvinil svojho priateľa; klamne, skreslene vysvetľuje príčiny porážky • krivoprísažne

pokrivene, pokriveno 1. p. krivo 1 2. porov. nesprávny, chybný 2

deformácia zmena, porušenie tvaru, podoby: deformácia údov • znetvorenina • expr. spotvorenina • pokrivenina: vyrovnať pokriveniny • zried. skrivenina (Figuli) • popletenina • hovor. skomolenina (jazyka, reči, myšlienok a pod.): názov je akási popletenina, skomolenina nemeckého a slovenského slova

pokrivenina p. deformácia

deformovaný zbavený svojej normálnej, prirodzenej podoby, vlastnosti, svojho prirodzeného, normálneho charakteru • zdeformovaný: (z)deformovaná postava • neprirodzený: neprirodzený tvar hlavy • degenerovaný • zdegenerovaný (svedčiaci o vývinovej deformácii, úpadku): degenerovaný rast; degenerované, zdegenerované plemeno • znetvorený • expr. spotvorený: znetvorené, spotvorené končatiny • pokrivený • skreslený (podávajúci niečo odchodne od skutočnosti): pokrivené vzťahy, skreslená informácia • nenormálny • abnormálny • anomálny (vymykajúci sa norme, normálu): nenormálny, abnormálny, anomálny vývin

p. aj zmrzačený

chybný 1. ktorý má chybu al. chyby, ktorý nie je celkom funkčný (op. bezchybný) • poškodený: chybný, poškodený motor; chybná, poškodená noha • defektný: defektný chrup • nepodarkový • kazový: nepodarkový, kazový tovar; kazová látka • poruchový (ktorý máva poruchy): poruchový stroj • nefunkčný: nefunkčné zariadenie • nekvalitný • zlý (nespĺňajúci požiadavky kvality): nekvalitný, zlý výrobok • nespis.: vadný • závadný

2. nezodpovedajúci správnosti, založený na omyle, chybe (op. bezchybný) • nesprávny (op. správny): chybný, nesprávny výpočet; chybný, nesprávny postup • falošný (o tóne) • nenáležitý • nekorektný: výsledok nenáležitej výchovy; nenáležitá, nekorektná výslovnosť • mylný • pomýlený • zmýlený: mylné, pomýlené názory • nepravdivý: dostať chybné, nepravdivé údaje • pochybený: pochybené závery • bludný: bludné teórie • skreslený • pokrivený • poprekrúcaný (v dôsledku chyby, omylu): skreslený, pokrivený pohľad na vec; poprekrúcané fakty • zlý • nepresný: zlý, nepresný výsledok

krivý 1. ktorý je (nepravidelne) odklonený od priameho, rovného smeru (op. rovný) • nerovný: krivý, nerovný ťah štetcom, ceruzou; krivý, nerovný povrch niečoho • ohnutý • zahnutý • zakrivený • skrivený (v tvare oblúka al. uhla): ohnutá, zahnutá, zakrivená, skrivená tyč • poprehýbaný • sprehýbaný • pokrivený • kraj. zúverený (viac ráz ohnutý): poprehýbaný, sprehýbaný, pokrivený plech • lomený (prudko odklonený od priameho smeru): lomený oblúk • kľukatý • expr. krivolaký (so zákrutami): kľukaté, krivolaké uličky starých miest

2. ktorý má choré al. deformované dolné končatiny, ktorý kríva na jednu al. na obidve nohy • chromý: krivá, chromá osoba • napádajúci: napádajúci na pravú nohu • krivkavý: krivkavý starec • zried. krivonohý (Timrava) • expr. zried. dokľavený (na nohách): dokľavený tvor

p. aj čaptavý

3. založený na nepravde, podvode • krivoprísažný: krivé, krivoprísažné svedectvo • nepravdivý • falošný: nepravdivé obvinenie, falošná prísaha • nespravodlivý: nespravodlivý súd

4. p. zlý 1, 3

nesprávny ktorý nezodpovedá skutočnosti, pravde, potrebe, situácii, norme a pod. (op. správny) • chybný • nepravdivý: uviesť nesprávne, nepravdivé údaje; prijať nesprávne, chybné rozhodnutie • mylný • pomýlený: mať mylné predstavy o živote; urobiť v živote pomýlený krok • pochybený • pokrivený • prevrátený • skreslený • nezdravý (deformujúci pravdu, skutočnosť): podať pochybený, skreslený výklad pojmu; vyvracať niečie pokrivené, skreslené, nezdravé názory • neadekvátny • nepravý (op. adekvátny): voliť neadekvátne, nepravé výchovné metódy, slová; neadekvátny preklad textu • nevýstižný • nepriliehavý (ktorý nevystihuje podstatu): nevýstižný, nepriliehavý nadpis • nenáležitý • neprimeraný • nevhodný (z hľadiska situácie, potreby, normy): zvoliť nenáležitý, nevhodný postup; v istej situácii použiť nenáležité, neprimerané slová • nekorektný (nezodpovedajúci norme, predpisu a pod.): nekorektná výslovnosť • klamný • klamlivý (iný ako je skutočnosť): vytvoriť si o niekom klamný, klamlivý dojem • falošný • bludný (nezodpovedajúci pravde, potrebe): zahrať nesprávny, falošný tón; obhajovať falošné, bludné teórie • zlý (obyč. majúci negatívne následky; op. dobrý): vydať sa po nesprávnej, zlej ceste; zlý výsledok

pokrivený 1. p. krivý 1 2. p. nesprávny, chybný 2

smutný ktorý je zasiahnutý, preniknutý smútkom (o človeku a jeho prejavoch); ktorý spôsobuje al. prezrádza smútok (op. veselý) • neveselý • bezúsmevný: vyšiel z dverí smutný, neveselý; smutný, neveselý, bezúsmevný príbeh • ťažkomyseľný • kniž.: trudnomyseľný • trudný • zried. trudnatý (uzavretý do seba, so smutnými myšlienkami): ťažkomyseľný, trudnomyseľný človek • skľúčený • sklesnutý • skleslý (duševne ochabnutý): byť veľmi skľúčený, sklesnutý • stiesnený (ktorého niečo ťaží, ktorý sa cíti nesvoj): celá je stiesnená • skormútený • zarmútený • zronený (trápiaci sa pre niečo, bolestne zasiahnutý) • zastar. kormútlivý: skormútení, zarmútení, zronení rodičia; skormútená, zarmútená, zronená tvár • ustaraný • ustarostený • utrápený • užialený • užalostený • nešťastný (ktorý sa duševne trápi, ktorý má starosti, problémy a pod.): už dlhší čas ho vídať ustaraného, utrápeného, užialeného, užalosteného, nešťastného • rozžialený • rozžalostený • rozsmutnený • zried. bolestiplný • expr.: rozboľavený • rozbolený • rozbolestený • rozbolestnený: rozboľavené srdce • vážny: čakala vážna, bez úsmevu • nár. zabanovaný (ktorému je ľúto za niekým al. niečím, čo už pominulo, čo už nemožno vrátiť späť): zabanovaný hľadí von oblokom • zarmucujúci • neradostný (op. radostný): priniesol zarmucujúcu, neradostnú správu • pochmúrny • pošmúrny • bezútešný • kniž.: ponurý • ponurný: ocitnúť sa v pochmúrnej, pošmúrnej, bezútešnej krajine • neutešený: neutešené pomery • zádumčivý • clivý • kniž. tklivý • melancholický (smutný a túžobný): zádumčivá, clivá, tklivá melódia; melancholická nálada • sentimentálny • sladkobôľny (príjemne smutný) • expr. vzdychavý: sentimentálna, sladkobôľna, vzdychavá básnička • baladický (smutný ako v balade): baladický príbeh • zúfalý • zlomený (prezrádzajúci zúfalstvo, beznádej): zúfalý, zlomený hlas • trpký • bolestný • pren. pokrivený: trpký, bolestný, pokrivený úsmev • pren. vyhasnutý (bez iskry, bez života, záujmu): vyhasnuté oči • kniž. žiaľny • bôľny • žalostný • kniž. žalostivý (plný žiaľu): žiaľna, bôľna rozlúčka • elegický • trúchlivý • kniž. trúchly: trúchlivé spomienky • svetobôľny • chmúrny • pesimistický • krušný • čierny • expr.: temný • tmavý: chmúrne, pesimistické, temné, tmavé myšlienky; krušné časy; čierne dni • tragický • dramatický: tragický, dramatický koniec • expr. presmutný (veľmi smutný)

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

zvrátený 1. odchylný od normálneho (v dôsledku chyby, omylu) • pochybený • pomýlený: zvrátené, pochybené, pomýlené názory, myšlienky, pojmy • skreslený • pokrivený • popletený • pomotaný • poprekrúcaný: skreslený, pomotaný pohľad na vec • abnormálny • kniž. scestný: abnormálne, scestné uvažovanie

2. ktorý odporuje prirodzenosti obyč. v sexuálnej oblasti • neprirodzený • úchylný: zvrátený, úchylný človek; zvrátené, neprirodzené túžby • zhýralý • zvrhlý • perverzný (hlboko zvrátený): zvrhlý čin, perverzné sklony • sadistický: sadistické správanie • nemravný • nemorálny • amorálny (odporujúci mravným pravidlám): nemravné, nemorálne konanie • skazený • hovor. expr. zopsutý

pokriviť 1. p. skriviť, ohnúť 2. p. prekrútiť 2

prekrútiť 1. znova, ešte raz nakrútiť; krútením dať do inej polohy (a obyč. pokaziť) • pretočiť: prekrútiť, pretočiť film; prekrútiť, pretočiť koliesko na hodinkách • prevrátiť • preklopiť • obrátiť (oči): s nevôľou prevrátila, obrátila, preklopila oči dohora • zried. prekrútnuť: prekrútnuť cievku

2. zámerne vyložiť nesprávne • prevrátiť • preinačiť: fakty, pravdu majstrovsky prekrútiť, prevrátiť, preinačiť • sfalšovať • expr. pokriviť (nepravdivo vyložiť): sfalšovať, pokriviť historickú skutočnosť • zmeniť: zmení všetko podľa svojej vôle • znetvoriť • spotvoriť (jazykovému výtvoru dať neadekvátnu podobu): znetvorili, spotvorili text na nepoznanie • zdeformovať: na matrike mu zdeformovali priezvisko • hovor. skomoliť: skomoliť odkaz od niekoho; skomolený, prekrútený citát • fraz. prevrátiť naruby (úplne prekrútiť): všetko prevráti naruby • poprekrúcať • poprekrucovať (postupne, viac vecí)

skriviť urobiť krivým, nerovným • pokriviť: násilným otváraním skriviť, pokriviť vrchnák • dokriviť (na viacerých miestach al. vo veľkej miere): pri páde z bicykla dokrivil blatník • nakriviť (trocha, mierne): nakrivil ústa do grimasy • vykriviť: vykriviť ústa • deformovať (spôsobiť deformáciu krivením): náraz deformoval karosériu • pokrútiť: reuma mu pokrútila ruky • ohnúť • zohnúť (dať do ohnutej, nerovnej polohy): ohnúť, zohnúť chrbát, ruku

pokriviť sa p. skriviť sa

skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivil • dokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plaču • ohnúť sa • zohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbát • expr.: zíveriť sa • zúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila

krívať pri chôdzi nerovnomerne dostupovať (často pri skrátení jednej nohy) • napádať: kríva, napáda na pravú nohu • nár. napadúvať • zried. chrámať: chráme na jednu nohu • expr. krivkať • pokrivkávať • pokrivovať • pokrivkovať • expr.: pochromkávať • badkať • nár. geckať (mierne krívať; ísť mierne krívajúc): pomaly krivká, pokrivkáva, badká k domu • zakášať • zahadzovať (nohou) • pren. hovor. expr. zametať (pri chôdzi robiť nohou oblúkový pohyb): zakáša, zahadzuje, zametá ľavou nohou • expr.: čaptať • šmatlať • šmatlať sa (krívať al. pri chôdzi vykrivovať nohy, nepekne chodiť) • nespis. kuľhať

meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánu • oneskorovať sa • oneskorievať sa: vlaky sa oneskorujú • zastar.: pozdiť sa • opozdievať sa: nerád sa pozdil

2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sa • zaostávať: výroba mešká, zaostáva • oneskorovať sa • oneskorievať sa • byť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozadu • expr.: krivkať • pokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

3. p. váhať

pokrivkávať 1. p. krívať 2. p. zaostať 1

viaznuť 1. nemôcť sa pohnúť z miesta • väzieť • tkvieť: kolesá viaznu v blate; väzia tam ako prilepení • expr. trčať • nár. hriaznuť: auto trčí pri ceste; kone hriaznu v bahne • expr. visieť: visel na stanici bez peňazí

2. nepostupovať s úspechom, úspešne • zadŕhať sa • zadrhávať sa • zadrhovať sa • stagnovať: obchod viazne, stagnuje; výroba sa zadŕha • spomaľovať sa • ochabovať • slabnúť • ustávať (postupne sa stávať slabším): nadšenie, diskusia ustáva • zaostávať (byť pozadu): doprava zaostáva • nedariť sa • nefungovať • expr.: krivkať • pokrivkávať: odbyt pokrivkáva • hovor. expr.: škrípať • vŕzgať • haprovať: v manželstve niečo škrípe, hapruje

zaostať 1. stať sa zaostalým, neprijímajúcim pokrok, vedomosti a pod. • ostať/zostať pozadu: nezaostali sme za Európou; ostal, zostal pozadu za spolužiakmi • skostnatieť (stať sa nepružným): skostnatené konanie • zastarať • prežiť sa • odžiť sa (prestať vyhovovať): jeho názory zastarali, prežili sa; ideológia komunizmu sa prežila, odžila • nedok. pokrivkávať (nedosahovať želanú úroveň): príklad pokrivkáva • pozaostávať (postupne)

2. p. oneskoriť sa 2

pokrivovať, pokrivkovať p. krívať

pokrižovať p. prekrižovať 2

prekrižovať 1. položiť krížom cez seba • prekrížiť • skrížiť: prekrižoval si ruky na prsiach; prekrížiť, skrížiť nohy • prehodiť (o nohách): prehodil si nohu cez nohu

2. rukou urobiť znamenie kríža • prežehnať: pred kostolom sa prekrižovať, prežehnať • pokrižovať: matka pokrižovala bochník čerstvého chleba

3. p. prejsť 3

pokrižovať sa p. prežehnať sa

prežehnať sa urobiť na sebe znak kríža • prekrižovať sa • pokrižovať sa: prežehnať sa, pokrižovať sa veľkým krížom; pred jedlom sa vždy zbožne prežehná, prekrižuje

pokrkvať p. pokrčiť 1

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrm • strava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná strava • potrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potrava • zried. jedza (Kukučín) • expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deň • výživa: dojčenská výživa • jedenie: jedenia bolo málo • zájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčky • pren. stôl: bohatý stôl • hovor. strova: biedna strova • hovor.: vára • varivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého variva • hovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeň • hovor. proviant: vziať si proviant do batoha • expr. jedivo: na cestu mu dali kopu jediva • det.: papa • papka • zastaráv. poživeň: zháňať poživeň • zastaráv. chova: biedna chova • zastar. kost: z toho kostu nestučnie • zastar. syt (Sládkovič) • zastaráv. živnosť • zastaráv.: menáž • mináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlo • hrub.: žranica • žranie: myslí iba na žranicu, na žranie • pejor.: brečka • žbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrndu • hovor. pejor.: gebuzina • babranina • babranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulancie • mišpulancie • subšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedení • stravovanie: diétne stravovanie • zastaráv. chova: prijať študentov na chovu • zastar. kost: byť u niekoho na koste

pokrm p. jedlo 1

jedlý vhodný na jedenie • požívateľný (ktorý možno požívať): jedlé, požívateľné druhy hríbov (op. jedovaté) • stolový: jedlý, stolový olej • konzumný • konzumovateľný • používateľný (ktorý možno konzumovať, používať na prípravu jedla): konzumné, používateľné suroviny, potraviny • pokrmový: pokrmový tuk, olej • kuchynský: kuchynská soľ

pokrmový p. jedlý

grúliť vydávať chrčivý zvuk (o ošípanej) • krochkať • chrochtať • zried. rochtať: svine netrpezlivo grúlia, krochkajú, chrochcú • pokrochkávať • pochrochtávať (chvíľami)

pokrochkávať p. grúliť

neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorený • omeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakcia • zastar.: obneskorený (Vajanský) • spozdilý (Zechenter) • kniž. pozdný

2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá staroba • kniž. pozdný

pokročilý 1. p. vyspelý 2. p. starý¹ 1 3. p. neskorý 2

starý¹ 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

vyspelý ktorý vyspel • zrelý: predčasne vyspelé, zrelé dieťa; zrelý muž; zrelé básnické dielo (umelecky vyspelé) • vyzretý: výstava ukázala, že ide o vyzretého umelca • vyvinutý (ktorý sa dobre vyvinul; ktorý dosiahol istú úroveň): pekne vyvinuté dievča; hospodársky menej vyvinuté krajiny • rozvinutý • rozvitý • pokročilý (ktorý je na vysokom stupni vývoja): rozvinutá, rozvitá ekonomika • civilizovaný: civilizovaná spoločnosť

p. aj vyvinutý 1, 2

podísť prísť bližšie k niekomu, niečomu • pristúpiť: matka podišla, pristúpila k postieľke • postúpiť: postúpil pár krokov smerom k dverám • zried. pôjsť: rýchlo pošiel žene oproti • pokročiť: pokročte len bližšie, je tu miesta dosť • prikročiť • priblížiť sa: potichu prikročila, priblížila sa k dverám • expr. prišmietnuť sa

pokročiť p. postúpiť 1, 2, podísť

postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísť • pokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsok • posunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciam • pomknúť sa • pomyknúť sa • podať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa ešte • potisnúť sa • potlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestili • postrčiť sa (postúpiť po náraze)

2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiť • urobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrok • kvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratovi • prenechať • prepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miesto • dať • odovzdať • poslať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie

pokrok spoločenský rozvoj smerujúci k vyšším vývinovým stupňom • kniž. progres: technický pokrok, progres; byť brzdou pokroku, progresu • napredovanie: kultúrne napredovanie

pokrokovosť p. progresivita 1

progresivita 1. úsilie o pokrok, hlásanie pokroku • progresívnosť • pokrokovosť: progresivita, progresívnosť, pokrokovosť myšlienok

2. p. rast 1

moderný 1. vyhovujúci požiadavkám dneška; práve prebiehajúci (op. zastaraný) • súčasný: zložitosť moderného, súčasného sveta (op. minulého); výstava moderného, súčasného umenia (op. starého, starobylého); vybavenosť pracoviska súčasnou technikou • dnešný • terajší (op. včerajší, minulý): rád počúva dnešnú hudbu; dnešná, terajšia podoba školstva • nový (op. starý): moderný, nový vek • novodobý • novoveký (týkajúci sa súčasnosti): nároky novodobého človeka stúpajú; moderné, novoveké dejiny • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (zdôrazňujúci modernosť, súčasnosť): hypermoderné, supermoderné stroje; supermoderné, ultramoderné umenie • priekopnícky • pokrokový • progresívny • avantgardný • avantgardistický • kniž. pioniersky (ktorý predstavuje pokrok, usiluje sa o pokrok; op. reakčný, spiatočnícky): pokrokové, priekopnícke názory; progresívne, pionierske metódy práce; pokrokový, avantgardný smer v umení • hovor. novotný • zastar. novosvetský

2. vyhovujúci požiadavkám panujúceho vkusu, dobovo obľúbený, používaný (op. zastaraný) • módny: kúpiť si moderný, módny klobúk • súčasný: oblečený v súčasnom štýle • terajší • dnešný: terajšie, dnešné smery v hudbe • hypermoderný • supermoderný • ultramoderný (prepiato moderný): hypermoderné, supermoderné, ultramoderné účesy • avantgardný • avantgardistický (predbiehajúci svoju dobu): avantgardné obrazy

pokrokový p. moderný 1, priekopnícky

priekopnícky ktorý prebojúva, prináša niečo nové; svedčiaci o tom • avantgardný • avantgardistický: priekopnícke, avantgardné umelecké smery • novátorský • často pejor. novotársky • kniž. pioniersky: novátorské metódy, pioniersky čin • prvý (v poradí) • kniž. prvolezecký: prvý experiment • pokrokový • progresívny • revolučný (znamenajúci pokrok, napredovanie): pokrokové, progresívne, revolučné myšlienky, názory • objavný (znamenajúci objav): objavná vedecká práca

p. aj nový 2

zarosený pokrytý rosou • orosený: zarosená, orosená tráva • rosnatý • rosavý • rosný • zrosený: rosné, zrosené záhrady za rána • zadýchaný (zarosený dýchaním): zadýchané zrkadlo • zahmlený: zahmlené okuliare • skropený • pokropený: skropená, pokropená lúka • zaslzený: zarosené, zaslzené oči, pren. zaslzený oblok

p. aj mokrý, vlhký

navlhčiť urobiť trocha vlhkým • zvlhčiť • zavlhčiť: pred hladením navlhčila bielizeň; zvlhčila si vlasy • ovlhčiť • orosiť • porosiť: letný dáždik orosil zem • zvlažiť • ovlažiť • povlažiť (zároveň osviežiť): zvlažil si ústa vodou, čelo obkladom • namočiť • omočiť • zamočiť • zmočiť (ponorením do tekutiny): navlhčil, omočil si pery vo víne • pomáčať • zmáčať • pokropiť: pomáčala, pokropila košele; slzy jej zmáčali líca • ponamáčať • ponavlhčovať (postupne) • zried. navlažiť

ostriekať striekaním zamokriť a obyč. znečistiť • postriekať • zastriekať: auto ho celého ostriekalo, postriekalo; zastriekal si kabát • obstriekať (z viacerých strán): pri maľovaní všetko obstriekal • vystriekať (celú plochu, obyč. znútra): vystriekať izbu • ošpliechať • došpliechať (špliechaním, väčšou dávkou tekutiny) • expr. očliapkať • hovor. ošpricovať: ošpliechal, ošpricoval si tvár vodou • pokropiť: pokropiť priesady • zvlažiť (striekaním osviežiť) • expr.: oprskať • poprskať • ofrckať • ofŕskať • zafŕkať • zafŕskať • ofŕkať • pofŕkať (v menšej miere, menším množstvom rozptýlenej tekutiny): pri rozprávaní ma (p)oprskal slinami; (p)ofŕkal, ofrckal suseda atramentom • expr.: ofliaskať • ofľuskať: bicykel ho ofliaskal, ofľuskal riedkym blatom • expr. zaplieskať • zašpliechať: zaplieskať, zašpliechať kúpeľňu • ostreknúť • obstreknúť • obstrieknuť • nár. expr. ochlisnúť (jednorazovo) • prestrieknuť (zľahka, mierne)

pofŕkať fŕkaním v menšej miere pokryť na povrchu • zafŕkať (obyč. znečistiť): pofŕkať, zafŕkať košeľu atramentom • ofŕkať • sfŕkať: ofŕkala, sfŕkala sa parfumom • postriekať • pokropiť: záhradník postriekal, pokropil kvety • skropiť: dievčenskými slzami skropila list • nakropiť • poprskať • pofrckať • pokvapkať: žena nakropila, poprskala, pofrckala, pokvapkala bielizeň vodou • porosiť • orosiť • zrosiť (pofŕkať rosou): (p)orosené, zrosené listy • pošpliechať: plátno pošpliechal farbou • expr.: pofliaskať • pofľúskať • pofŕskať: pofŕskala deti studenou vodou • subšt. pošpricovať • expr.: pokydať • pokeckať • pokyckať • pokvackať (znečistiť niečím tekutým)

pokropiť p. pofŕkať, ostriekať

fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskať • striekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panvice • expr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska voda • špliechať • vyšplechovať • vystrekovať • čliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysoka • expr.: fľúskať • brýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiť • pokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodou • striekať • ostrekovať • postrekovať • postriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcom • zried. fŕskať • polievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkou • subšt.: špricovať • šprickať

3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávať • odfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajú • odskakovať • odletovať • odletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekery • expr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávať • odfrkovať: kôň fŕka, odfrkuje • osŕkať • fučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí

kropiť pokrývať kvapkami • skrápať • krápať: dážď kropí, skrápa vyprahnutú zem • polievať (z krhly): polieva kvety • vlhčiť • navlhčovať (rozstrekovaním kvapiek robiť vlhkým): kropiť, vlhčiť bielizeň na žehlenie • fŕkať • fŕskať • prskať • pokropovať • poprskávať (chvíľami) • striekať (rozstrekovať tekutinu na niekoho): fŕka, pokropuje ju voňavkou, strieka na ňu voňavku

pršať 1. (o daždi) padať v kvapkách z oblakov na zem: vonku prší; predvčerom pršalo celú noc • nár. padať: na východnom Slovensku neprší, ale padá • zried. moknúť: vonku mokne • popŕchať • poprchávať • kropiť • kvapkať (riedko, veľkými kvapkami): blíži sa búrka, začalo popŕchať, poprchávať; vonku kropí, kvapká • spŕchať • spŕchavať (obyč. prerušovane): podchvíľou spŕchalo • nár. pokropovať • zried. pŕchať (J. Kráľ) • mrholiť • expr.: siholiť • sihliť (drobno pršať) • rosiť (veľmi slabo pršať) • nár.: romoniť • prcholiť (slabo pršať) • expr.: smokliť • smokliť sa • sopliť • sopliť sa • nár. šepoliť (drobno, ticho a bez prestania, vytrvalo pršať): smoklí (sa) už tretí deň • expr.: osievať sa • sypať sa (husto a drobno pršať): celé popoludnie sa osieva, sype (studený dážď) • expr. trúsiť sa (po troche, riedko pršať): nezmokli sme, hoci sem-tam sa trúsilo • expr.: liať • liať sa (silno pršať): lialo (sa) ako z kanvy • expr.: cediť • cediť sa (obyč. silno a vytrvalo): celý týždeň (sa) cedilo • hovor. expr.: pľušťať • šústať (prudko pršať): pľušťalo celú noc; šústa do okien • nár.: ridať sa • cechtiť sa: ridá sa, cechtí sa už dva dni • expr.: čľapotať • čurdžať (prudko s čľapotom pršať) • expr.: šibať • šľahať • prať (o prudkom, vetrom hnanom daždi): šibe, šľahá, perie do oblokov

2. p. padať 1

krov nosná konštrukcia strechy: položiť krov • zried. pokrov (Kukučín) • zried. väzba (Kukučín)

pokrov 1. p. strecha 1 2. p. krov

strecha 1. kryt na vrchnej časti budovy: škridlová, plechová strecha • hovor. zastar. dach: prší nám cez dach • zastar. pokrov (Kukučín)

2. p. obydlie, dom 1

pokrovec 1. druh tkaniny na pokrývanie dlážok, niekedy používaný aj ako záves • koberec: vlnený, perzský pokrovec, koberec • guba (chlpatý pokrovec z ovčej vlny) • predložka (menší pokrovec pred nábytkom) • subšt. tepich: prášiť tepichy

2. p. prikrývka

prikrývka predmet na prikrývanie ako ochrana, ozdoba a pod. • prikrývadlo • pokrývka • zastar. pokrývadlo: prikryť sa vlnenou prikrývkou, pokrývkou; vyšívané prikrývadlo, pokrývadlo na stôl • deka: teplá deka • perina • hovor. duchna (posteľná prikrývka s náplňou z peria al. páperia): spať pod veľkou perinou, duchnou • paplón (prešívaná prikrývka na spanie) • plachta (väčší kus plátna upravený na prikrývanie): posteľná plachta • pokrovec: konský pokrovec • obrus (prikrývka na stôl používaná pri stolovaní): biely, ľanový obrus • prestieradlo (prikrývka na stôl, na posteľ, obyč. ozdobná): prestrieť čisté prestieradlo

pokrstiť vykonať cirkevný obrad krstu a udeliť meno; expr. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: dieťa pokrstili, dali mu meno podľa otca • hovor. okrstiť: okrstili ho až neskôr • pomenovať • nazvať: pomenovať, nazvať nové sídlisko • označiť: označil chlapca hanlivým menom

pomenovať 1. udeliť niekomu, niečomu meno • dať meno: pomenovali ho Andrejom, dali mu meno Andrej • pokrstiť (pomenovať pri krstnom obrade): dieťa pokrstili po otcovi • nazvať: ulicu nazvali po známom básnikovi • prezvať (dať prezývku): prezvali ho trpaslíkom • kniž. denominovať

2. uviesť, vysloviť meno, názov • nazvať • označiť: pomenovať, nazvať, označiť problém pravým menom • otitulovať: otituloval ho veľkomožným pánom • osloviť: Ako vás mám osloviť? • povedať (pomenovať nejakým spôsobom): povedal jej – veľkomožná pani • vyhlásiť: vyhlásili ho za zradcu • zastar. pozvať: Ondro si ženu pozovie inak. (Timrava)

krútiť 1. uvádzať do kruhového pohybu • točiť • otáčať: krúti, točí, otáča kolesom, kľukou • pokrúcať • zastaráv. pokrucovať: pokrúca, pokrucuje hlavou, čiapkou • vrtieť (robiť niečím rýchle kruhové pohyby): vrtí habarkou; pes vrtí chvostom • expr. zvíjať: zvíjať valaškou ponad hlavu • zvŕtať • obracať (robiť polkruhové, oblúkové pohyby): zvŕta kľúčom; zvŕta, obracia hlavu; obracia v ruke peniaz • expr. premŕvať (niečo drobné): premŕvať zrnká ruženca • motor. slang. kurbľovať (krútiť kľukou): kurbľuje motor

2. oblúkovým pohybom dávať istý smer • točiť • skrúcať • stáčať • zvŕtať • zakrúcať • zatáčať: krúti, točí, skrúca, zakrúca volant doprava • vykrúcať • vykrucovať • vytáčať (smerom von): vykrúca, vytáča si fúzy dohora

3. p. nakrúcať 4. p. šúľať 1

krútiť sa 1. robiť kruhový pohyb • točiť sa • otáčať sa: kolotoč sa krúti, točí; zem sa krúti, točí, otáča • pokrúcať sa • zastaráv. pokrucovať sa: cítil, ako sa mu hlava pokrúcala • vrtieť sa (robiť rýchle kruhové pohyby): papierový veterník sa vrtí • tancovať • vykrúcať sa • zvŕtať sa (krútiť sa pri tanci) • obiehať (okolo niečoho): Mesiac obieha okolo Zeme • zvíjať sa (od bolesti) • prekrúcať sa: dievča sa pred zrkadlom všelijako prekrúca

2. meniť smer do oblúka • skrúcať sa • stáčať sa • zakrúcať sa • zatáčať sa: chodník sa stáčal, zakrúcal doľava • zabočovať • zahýbať (meniť smer): auto zabočovalo, zahýbalo doprava • hadiť sa • kľukatiť sa • ohýbať sa (vo viacerých oblúkoch): cesta sa dolu kopcom hadila, kľukatila • otáčať sa • točiť sa • obracať sa: slnečnica sa otáča za svetlom • zvŕtať sa: kôň sa zvŕtal v kruhu

3. hovor. usilovne, obyč. šikovne pracovať • zvŕtať sa • točiť sa: krúti sa, zvŕta sa, točí sa okolo domácnosti celý deň • expr. obracať sa: v práci sa šikovne obracia

4. p. obšmietať sa 1 5. p. kriviť sa 6. p. obsluhovať 1