Synonymá slova "pokoj" v Synonymickom slovníku slovenčiny

mier 1. stav bez vojny, bez sporov • pokoj: medzi znepriatelenými krajinami zavládol mier, pokoj • zhoda: zhoda v celej širokej rodine

2. p. ticho²

pohoda 1. priaznivé podmienky na dobré cítenie sa • polahoda: pohoda, polahoda letného večera • zried. lahoda • teplo (príjemný, hrejivý pocit): teplo domova • pokoj: na prácu má doma pokoj • spokojnosť: v manželstve vládne spokojnosť • idyla (pokojný, harmonický život): rodinná idyla

p. aj idyla 1, pokoj 4

2. p. počasie

pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti

2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaha • rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve • kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)

3. stav bez ruchu, hluku • ticho • tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho • nemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulice • mĺkvosť • poet.: mĺkvota • tíš: večerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota

p. aj ticho

4. stav bez sporov • mier • zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine • pohoda: vianočná pohoda • harmónia: žiť v harmónii

5. p. mier 1

rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťou • obozretnosť • opatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťou • uváženie: konať bez uváženia • kniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstal • pokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstve • duchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosť • chladnokrvnosť • súdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosť • prezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika

2. p. súvaha

ticho¹ 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha

2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky

3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko

4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud

ticho² stav bez zvuku • tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinu • tichosť: tichosť ulice • nemota (úplné ticho) • mĺkvosť • poet.: mĺkvota (Rázus) • tíš: podvečerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota (Švantner) • pokoj: nočný pokoj • mier • poet. mlk (Hviezdoslav)

zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia

2. p. pokoj 4

mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahu • znášanlivý • zmierlivý • tolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politik • pokojný • mierny • umiernený • tichý • krotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človeka • nevýbojný • nebojovný • pren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdce • nevojenský • mierový • pacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postoje • zried. pacifický

pokojamilovný p. mierumilovný, znášanlivý, pokojný 3

pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • mierny • tichý • nečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina rieky • upokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojený • nerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánok • idylický • harmonický • selankový • selankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojná • upokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánok • vyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človek • chladný • chladnokrvný • triezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvy • flegmatický • pren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postoj • nevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušená • rozvážny • uvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tón • kniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • mierny • zdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povaha • krotký • tichý • nevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osoba • pokojamilovný • mierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvo • nenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestou • bezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

4. p. pomalý 1, mierny

znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantný • nepriečny: znášanlivý, tolerantný človek • pokojný • mierny • mierumilovný • pokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národy • slobodomyseľný • liberálny • zmierlivý • lojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmev • umiernený • zdržanlivý • rezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanovisko • kniž. konciliantný • zried. spratný • nár. úložný

bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahko • pohodlne • šťastne: žije si bezstarostne, ľahko • pokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domu • veselo • hovor. dínom-dánom • expr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciach • zastar. fidélne

p. aj ľahko

pokojne 1. porov. pokojný 1–3 2. p. ticho¹ 3, 4

bezstarostný ktorý je bez starosti • ľahký • pohodlný • šťastný: bezstarostný, ľahký, pohodlný život; šťastné detstvo • pokojný • bezpečný: pokojný, bezpečný spánok • trocha pejor. panský (finančne zabezpečený; o živote) • kniž. fidélny

harmonický ktorý sa vyznačuje súladom, súhrou, vyváženosťou (op. disharmonický): harmonické vzťahy • idylický • pokojný: harmonický, idylický, pokojný život • usporiadaný: usporiadaná rodina • vyrovnaný: vyrovnaná osobnosť • vyvážený • súmerný: vyvážený, súmerný celok • súladný • zladený • splývavý • ladný: súladné, zladené, splývavé farby; ladné pohyby, tvary • hud.: súzvučný • konsonančný • konsonantný (op. nesúzvučný, disonantný) • ľubozvučný • spevný (o zvuku): súzvučné tóny; ľubozvučná, spevná melódia

chladnokrvný 1. ktorý triezvo uvažuje, ktorý sa pridŕža rozumu; ktorý neprejavuje navonok citové rozpoloženie, vzrušenie, pohnútky (o človeku); svedčiaci o tom • chladný: chladnokrvná, chladná vypočítavosť; chladnokrvný, chladný úsudok, rozum • triezvy • rozvážny (presný, objektívny a opatrný): triezvy, rozvážny politik; triezva, rozvážna úvaha • pokojný • vyrovnaný • stoický (ktorý sa dokonale ovláda, ktorého nič nevyvedie z miery): chladnokrvné, pokojné prizeranie sa na pouličnú hádku; jeho vyrovnaná povaha naháňala až strach; pozerala naňho so stoickým pokojom • nevýbušný • zdržanlivý: nevýbušný, zdržanlivý prejav

2. p. bezcitný, surový 2

chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)

2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha

3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase

idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojný • harmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidieku • tichý • mierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitie • poetický • čarovný • rozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenka • pren.: selankový • selankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankový • selankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmu • bukolický • pastiersky • pastorálny: bukolická, pastierska poézia

krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holuby • prítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačka • skrotený • domestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • mierny • pokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadom • nevýbojný • tichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tiché • pren. ovčí

ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný

mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysoký • neveľký • nízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trest • ľahký • slabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrný • nenápadný • nevýrazný • zanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavy • tichý • jemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenie • znesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalý • pozvoľný • voľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanie • nenáhlivý • nenáhly (o tempe) • nevtieravý • diskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlo • nár.: úložný • úložitý • úložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stráne • zastar. temperovaný

2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernený • pokojný • krotký • tichý • nevýbojný • nebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavoch • pren. holubičí: holubičí národ • jemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámy • mierumilovný • zmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmy • zdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pití • pren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)

mierový týkajúci sa mieru ako stavu bez vojen (op. vojnový) • bezvojnový: mierové, bezvojnové obdobie • nevojenský (iný ako vojenský): riešiť konflikt mierovým, nevojenským spôsobom • protivojnový (namierený proti vojne): mierové, protivojnové iniciatívy politikov • mierotvorný (zamierený na utvorenie mieru): mierový, mierotvorný proces • nekonfliktný • nekonfliktový • nekonfrontačný • pokojný (bez navodenia konfliktu): hľadať nekonfliktné, nekonfliktové, nekonfrontačné, pokojné riešenie nezhôd • pacifistický (odsudzujúci vojnu): pacifistické hnutie

nerušený ktorý nie je rušený, prerušovaný, vyrušovaný • neprerušovaný: nerušený, neprerušovaný sled udalostí; neprerušovaný chod pracoviska • hladký • nehatený (bez prekážok): hladký priebeh vyučovania; ničím nehatený výkon povolania • voľný • slobodný (bez zábran): voľný, slobodný vývin situácie; dať udalostiam voľný priechod • sústavný (bez prestávok): nerušené, sústavné plnenie úloh • pokojný • tichý • neskalený (bez rušivých vplyvov): pokojný, tichý spánok; ničím neskalené šťastie • čistý (o bezporuchovom vysielaní): nerušený, čistý príjem

p. aj stály

pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdza • zastar. nenáhly: nenáhly návrat k životu • pokojný • krokový • prechádzkový • mierny • voľný • pren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmus • pozvoľný • postupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadok • lenivý • ospanlivý • ospalý • pren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohyby • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • šuchtavý • šúchavý: ťarbavé, šuchtavé kroky • rozvláčny • malátny: rozvláčna reakcia • ťahavý • tiahly • ťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseň • zdĺhavý • expr.: piplavý • prplavý • hovor. expr.: babravý • babrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke ruky • subšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbal • expr.: pomalinký • pomalilinký

2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavý • ťažkopádny • nešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenie • nepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozog • nedynamický • expr. šuchtavý: šuchtavý človek • nár. zvlačkavý

spokojný ktorý prejavuje uspokojenie (o človeku); svedčiaci o spokojnosti, súhlase s daným stavom (op. nespokojný) • uspokojený • uzmierený (ktorý dosiahol spokojnosť): spokojná, uspokojená matka; jeho svedomie je konečne spokojné, uspokojené, uzmierené • pokojný • vyrovnaný (neprejavujúci vzrušenie, nepodliehajúci vzrušeniu; op. nepokojný): spokojná, pokojná tvár; byť vyrovnaný • zried. zadosťučinený: cítiť sa zadosťučinený • zmierený • expr. spokojnučký: v postieľke ležalo spokojnučké dieťa

tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasný • nehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie brány • nečujný • nepočuteľný • nezvučný • zried.: bezzvučný • bezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vrava • nehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motora • polohlasný • polohlasitý • tlmený • pritlmený • pridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasom • bezhlasý • bezhrmotný • expr.: tichučký • tichulinký • tichunký (veľmi tichý)

2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivý • mĺkvy • zamĺknutý • zastar. zamĺkly • bez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slov • málovravný • nevravný • nezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapec • krotký • mierny • nevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povaha • plachý • utiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojný • nerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímanie • mierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie života • pren. mĺkvy • mlčanlivý • zamĺknutý • zamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3

vyrovnaný 1. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, prejavujúci vnútorný pokoj (op. nevyrovnaný) • pokojný (op. nepokojný) • spokojný (op. nespokojný): vyrovnaný, pokojný človek; hovoriť vyrovnaným, pokojným hlasom; prežívať spokojné chvíle • vyvážený (ktorý je v rovnováhe): vyvážený výraz tváre • rozvážny (konajúci s rozvahou): rozvážny politik • harmonický: harmonická povaha • kniž. usadlý: usadlý starší pán

2. ktorý má, zachováva rovnakú intenzitu, mieru • rovnomerný: vyrovnaná, rovnomerná rýchlosť, chôdza • pravidelný (prebiehajúci v rovnakých časových intervaloch): vyrovnaný, pravidelný pulz • rytmický: rytmické tempo • vyvážený: vyvážené sily • proporcionálny • proporčný: proporcionálny rast výroby • remízový

3. ktorý je v poriadku • usporiadaný: vyrovnaný, usporiadaný rodinný život • rovný • zarovnaný: vyrovnané, rovné, zarovnané rady • rovnovážny: rovnovážna poloha predmetu • hovor.: fifti-fifti, pís. i fifty-fifty • kvit: už sme si fifti-fifti, už som s tebou kvit

4. p. vzpriamený

obťažovať 1. spôsobovať niekomu isté psychické zaťaženie, isté nepríjemnosti • zaťažovať: obťažujú, zaťažujú nás mnohými žiadosťami • unúvať • ustávať • trápiť • expr. molestovať: prepáčte, že vás unúvam, ustávam, trápim touto otázkou • unavovať (spôsobovať únavu) • hovor. otravovať (spôsobovať nevôľu): ich časté návštevy ma unavovali, otravovali • namáhať • byť/padnúť zaťažko • byť na ťarchu: cestovanie ma namáha, padne mi zaťažko • expr. zavaľovať (obťažovať množstvom niečoho) • kniž. inkomodovať

2. byť dotieravý, neodbytný, netaktný a pod. • dotierať: na ulici ju ktosi obťažoval, dotieral do nej • nedať pokoj • znepokojovať: dajte pokoj hosťom, neznepokojujte ich • vtierať sa • vnucovať sa: stále sa jej vtiera, vnucuje

umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)