Synonymá slova "pohn" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnať • expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady • odplašiť • zaplašiť • odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku • vyhnať (von): vyhnať muchy z izby • odpudiť • zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova • pohnať • expr.: poduriť • podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora • hovor. expr.: odprášiť • odkúriť • poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sa • zahnať • zapudiť • odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy • odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka • odvrhnúť • odmietnuť • zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie

pohnať 1. nanútiť al. povzbudiť do (zvýšenej) činnosti al. rýchlejšieho pohybu • posúriť • pourgovať: pohnať, posúriť, pourgovať žiadosť • popchnúť: popchol koňa do cvalu • popohnať: popohnala syna do roboty • expr. poduriť • podurkať: poduril deti, aby vstali • pohnúť: aleže ho treba pohnúť do roboty

2. p. vyhnať 1

vyhnať 1. hnaním al. iným spôsobom donútiť odísť al. dostať na iné miesto • vyduriť: vyhnať, vyduriť dobytok na pašu; vyhnať, vyduriť zver z úkrytu • hovor. expr.: vykúriť • vyprášiť • vyprať: vykúriť nepriateľa; vyprášiť, vyprať niekoho z izby • vykadiť (vyhnať dymom): fajkou nás vykadil z izby • vyštvať • vypudiť • vytlačiť • vytisnúť (štvaním, násilím, prenasledovaním): vyštvať, vypudiť z domu rodičov • hovor. vysúdiť: vysúdili ho z domu • expr.: vysánkovať • vyklať • vyštuchať • vypšikať • vyšikovať • vypšochať • vypratať: vysánkovať, vyštuchať, vypratať podnájomníka; vypšikať niekoho zo služby • vymanévrovať (manévrovaním dostať preč): vymanévrovali ho z pozície • expr.: vysocať • vysotiť (socaním, násilím vyhnať): vysocali ho na ulicu • vyhodiť • hrub.: vykopnúť • kopnúť (surovo vyhnať) • hovor.: vykorbáčovať • vyšibať (vyhnať korbáčom): vykorbáčovať psa z dvora • expr.: vymlátiť • vytrieskať (údermi, bitím vyhnať): vytrieskam z teba dušu • zohnať • zduriť (vyhnať dolu odniekiaľ): zohnala, zdurila syna z postele • vyplašiť (plašením vyhnať): vyplašiť z kríka zajaca • vytopiť (zaplavením vyhnať): vytopiť sysľa • vypovedať • vyhostiť • vyvrhnúť • vykázať (zakázať niekde pobyt, prinútiť opustiť isté miesto): vyhnať, vypovedať, vyhostiť prisťahovalcov; vykázať z budovy • vypravotiť (pravotou, súdne vyhnať): rodinu vypravotili z domu • expr. vyhuckať (Dobšinský) • expr. vypoklonkovať (vyhnať predstieraním zdvorilosti) • expr. vyráčiť • expr. vykliať (vyhnať kliatím): mať ho vykliala z domu • odpraviť • odohnať • pohnať: nápadníka odpravila, odohnala, pohnala • povyháňať (postupne) • nespis. vystrnadiť

2. (o rastlinách) pustiť výhonky • vypučať • vyrásť • narásť: kýpeť stromu už viac nevyhnal, nevyrástol; na jar vypučal orgován • expr.: vyšibať • vyšibnúť: trávička už vyšibala; vyšibnuté nové prúty • vybehnúť • vyhúknuť (prudko, bujne vyhnať): na hriadkach vybehla, vyhúkla burina • vyraziť: raž už vyrazila • vymetať • vymiesť (vyhnať do klasov, utvoriť klasy; o obilninách a trávach) • povyháňať (postupne)

3. p. odstrániť 2 4. p. vytiahnuť 3

nahnevaný pociťujúci hnev; svedčiaci o pocite hnevu • nazlostený • namrzený: nahnevaný, nazlostený učiteľ; skríkol nazlosteným, namrzeným hlasom • rozhnevaný • rozčúlený • pohnevaný: až sa triasol, taký bol rozhnevaný, rozčúlený; nahnevané, pohnevané oči • expr.: najedovaný • rozjedovaný • nasrdený • rozsrdený • nasršený • rozsršený • namosúrený • zried. naosený: vedúci je dnes na nás najedovaný, nasrdený, nasršený; namosúrená, naosená tvár • hovor. expr.: napaprčený • rozpaprčený • napajedený • rozpajedený: napaprčená, napajedená, rozpajedená predavačka • nazúrený • hovor.: rozčertený • rozzúrený • hovor. expr.: napálený • dopálený • naštvaný • expr. dožratý • hrub. nasraný (veľmi nahnevaný): nedráždi nazúreného, rozzúreného býka; som napálený, naštvaný na tvoje správanie • rozhorčený • pobúrený • kniž. rozhorlený (pociťujúci hnev spôsobený obyč. istou krivdou): sťažnosti rozhorčeného, pobúreného zákazníka; rozhorčený, rozhorlený protest • kniž. rozľútený • podráždený • rozdráždený • popudený (hnevlivo reagujúci na nepríjemný podnet): som rozdráždený, popudený ich nezodpovednosťou; podráždená odpoveď • zlostný • hnevlivý • mrzutý • rozmrzený • zamosúrený (dlhší čas pociťujúci a prejavujúci hnev): od včera je otec zlostný, hnevlivý; premeral si ma mrzutým, zamosúreným pohľadom • zastar. hnevný • zúrivý • expr. jedovatý • pren.: zježený • naježený (dlhší čas pociťujúci nepríčetný, veľký hnev; svedčiaci o tom): zviera je už zúrivé, naježené od ustavičného dráždenia; trúsil jedovaté reči • expr.: nafúkaný • nafučaný • ofučaný (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. výrazom tváre): Čo si dnes taký nafúkaný, nafučaný, ofučaný? • expr.: zdurený • nadurdený • nadudraný • nadudrený • nadurený (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. hundraním al. výrazom tváre): nadurdená gazdiná; od rána chodil nadudraný, nadudrený, nadurený • expr.: nadutý • zdutý • odutý (prejavujúci hnev, urazenosť navonok, obyč. odmietavým správaním al. výrazom tváre): po hádke zostala žena nadutá, zdutá, odutá; ohrnula naduté pery • expr.: nakokošený • rozkohútený • rozkatený (s ochotou pobiť sa): stáli proti sebe poriadne nakokošení, rozkohútení • nár. expr.: nabadúrený • nabzdúrený

pohnevaný p. nahnevaný, rozvadený

rozvadený ktorý je s niekým iným v hneve, v spore • pohnevaný • znepriatelený: rozvadení, pohnevaní, znepriatelení susedia • rozoštvaný: rozoštvaný kolektív

nahnevať vyvolať hnev • rozhnevať • nazlostiť • rozzlostiť: svojím správaním nahneval, rozhneval svojich rodičov; nazlostil, rozzlostil učiteľa • namrzieť • domrzieť • rozmrzieť • podráždiť • pohnevať • pobúriť (nahnevať v malej miere): neúspech ho namrzel, rozmrzel, podráždil; pohneval ho jej nezáujem • rozčúliť • rozdráždiť (vyvolať prudké citové podráždenie) • expr.: najedovať • dojedovať • rozjedovať • nasrdiť • rozsrdiť • nasršiť • rozsršiť • napajediť • rozpajediť • napaprčiť • rozpaprčiť • napáliť • nabadúriť • nadurdiť • dohnevať • dozlostiť • dožrať • dopáliť • dopajediť: napaprčí ho každá maličkosť • expr.: nazúriť • rozzúriť (priviesť do zúrivosti): nazúril ho taký postoj • expr.: rozčertiť • rozdivočiť • hovor. expr.: rozkatiť • rozkatovať (nahnevať vo veľkej miere): rozzúril ho do nepríčetnosti • expr. dojať: Ty si ma ale dojal! • hovor. expr.: naštvať • rozhádzať • expr.: rozoštvať • rozhuckať • rozvadiť (vyvolať hnev medzi viacerými osobami): rozhuckal susedov proti sebe • zried. rozbabrať • kniž. rozľútiť • kraj. nakustriť (Hviezdoslav) • nár. expr. rozpŕliť (Kalinčiak) • niž. hovor.: naondiať • naondieť • vulg. nasrať

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo

pohnevať dostať do hnevu, vyvolať hnev, zlosť • nahnevať • rozhnevať: správa pohnevala, nahnevala občanov; vždy ho rozhnevá neporiadok • nazlostiť • rozčúliť: nazlostí, rozčúli ju každá maličkosť • expr.: najedovať • nasrdiť • napajediť • napaprčiť • načertiť • napáliť • dopáliť • dožrať: Čo vás tak nasrdilo, dopálilo? • popudiť • pobúriť • podráždiť (vyvolať mrzutosť, nepríjemné vzrušenie): popudilo ma, podráždilo ma, ako sa vyjadrujú o mojej rodine • hovor.: naštvať • poštvať • vulg. nasrať

popudiť 1. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť, odpor a pod. • pohnevať • pobúriť • rozčúliť: synova odpoveď otca popudila, pohnevala, pobúrila; každá maličkosť ju rozčúli • podráždiť • vydráždiť • expr. poštvať: podráždil, poštval proti sebe všetkých prítomných • expr.: podpichnúť • popichať: podpichnúť niekoho ironickým slovom; chcel ho trocha popichať a zabaviť sa na ňom • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel novinu • kniž. iritovať: každé ženino slovo ho iritovalo • expr.: nahuckať • pohuckať • podhuckať • naštvať (huckaním, štvaním popudiť niekoho proti niekomu): niekto musel kamaráta nahuckať proti mne

2. p. podnietiť 1

rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať

p. aj nahnevať

znepriateliť uviesť do nepriateľstva, sváru, vniesť nepriateľstvo, hnev medzi niekoho • rozhnevať • rozvadiť • znesváriť • rozoštvať • expr. rozhašteriť: znepriateliť, rozhnevať susedov; dedičstvo ich rozvadilo, rozoštvalo • pohnevať: vedúceho si nehodno pohnevať • odpudiť (vzbudiť odpor): svojím správaním odpudil všetkých

pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetok • popriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečia • trocha expr. pohašteriť sa • expr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedom • podohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoro • povadiť sa • posekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť sa • vyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sa • zraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosť • expr. pokasať sa • nár. požúriť sa (Podjavorinská) • pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)

pohnevať sa dostať sa do hnevu, do nepriateľstva • znepriateliť sa: susedia sa pred rokmi pohnevali, znepriatelili • hovor.: rozkamarátiť sa • rozkmotriť sa • rozsobášiť sa: sestry sa rozkamarátili, rozkmotrili pre dedičstvo • rozísť sa v zlom • rozvadiť sa: rodina sa rozišla v zlom • zastar. rozstať sa (Štúr) • zried. rozsváriť sa

p. aj pohádať sa

hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

pohnevkávať sa p. hnevať sa

pohnojiť p. pokaziť 1

pokaziť 1. spôsobiť škodu na niečom, urobiť horším, menej hodnotným (op. napraviť) • skaziť • poškodiť: hračku si dieťa hneď pokazilo, skazilo, poškodilo • zničiť • znivočiť • znehodnotiť: zničil jemný mechanizmus stroja; zlým skladovaním potraviny znehodnotil • porušiť • naštrbiť: porušiť vzťahy, naštrbiť pokoj • expr.: pobabrať • zbabrať • dobabrať • spaprať • dokopať • doorať • zorať • skopať • pokopať • doryť: úlohu napokon pobabrala, dokopala • hovor. expr.: potrbúľať • strbúľať • sfušovať • pofušovať • spackať • zvŕzgať • pomachľovať • spotvoriť: sfušovať, spackať, spotvoriť šaty, obed • demoralizovať (morálne pokaziť): demoralizovanie mládeže videokazetami • hovor. expr.: zopsuť • popsuť • zhumpľovať • expr. zmrzačiť (morálne pokaziť): zopsuť, zhumpľovať charakter dievčaťa • načať • expr. pošramotiť (zdravie) • expr.: pokváriť • pomrviť • domrviť • zmrviť • pohubiť • doriadiť • dorichtovať • zrichtovať • domajstrovať • znigať • zništovať • hovor. zastaráv. zhindrovať • hrub.: zhovädiť • pokašlať • pokašľať • pohnojiť • vulg.: posrať • skurviť • niž. hovor.: poondieť • poondiať • doondieť • subšt.: pokafrať • skafrať: zrichtovať, pokašlať, poondiať si život • skaliť (obyč. priaznivý duševný stav): skaliť radosť, dobrú náladu

2. p. zmariť 1, prekaziť

dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám

2. p. nahnevať

donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy

nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali

obmäkčiť urobiť poddajnejším, povoľnejším, poddajným, povoľným, prekonať odpor u niekoho • oblomiť: otca nemohli obmäkčiť, oblomiť ani prosby; oblomila mužovu tvrdohlavosť • zlomiť • nalomiť: prosby ho zlomili, nalomili • oslabiť • premôcť: argumenty oslabili, premohli ich zaťatosť • pohnúť (obmäkčiť pôsobením na city): slzy ho napokon pohli

p. aj uprosiť

podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnet • dať popud • dať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiu • vyvolať • spôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburu • zapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcie • iniciovať: iniciovanie pomsty • kniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnosti • popudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporu • pohnúť • popohnať • poduriť • aktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdia • publ. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesa • zburcovať • strhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciám • vyburcovať: vyburcovať v niekom odvahu • vydráždiť: vydráždiť zmysly • vyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, spor • subšt. vyhecovať • kniž.: vznietiť • roznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziu • kniž. stimulovať • motivovať • povzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikania • zaburcovať: zaburcovať svedomím niekoho • inšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusu • expr.: nabadúriť • nabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila mysle • rozvíriť • zvíriť • rozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebe • vzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podniku • expr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do boja • rozvíriť • zvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov

pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

3. p. dojať 1

posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohám • pomknúť • pomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čela • pošmyknúť: pošmykne tanier ďalej • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kúta • zried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkou • potisnúť • potlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňu • postrčiť • posotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapku • zried. postrknúť (Hviezdoslav) • pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredu • poposúvať • popomkýnať • popotískať • popotláčať • popohýnať (postupne, viac vecí)

2. p. preložiť 1

potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k obloku • posunúť • pošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličku • pomknúť • pomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čela • pošuchnúť • hovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebe • postrčiť • posotiť • zried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičku • popotískať • popotláčať • poposúvať • popomkýnať • popohýnať (postupne, viac vecí)

2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúť • stlačiť • potlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbrani • zatlačiť: zatlačiť páčku

3. p. zvaliť 3

povzbudiť dodať niekomu, niečomu silu, odvahu, chuť do nejakej činnosti; urobiť niečo intenzívnejším, živším • posmeliť: povzbudiť, posmeliť mladých do podnikania • aktivizovať • zaktivizovať: (z)aktivizovali nás do boja proti rakovine • podnietiť (dať podnet na niečo): podnietil som ho, aby sa prihlásil na konkurz • pohnúť • expr. zobudiť: treba ich pohnúť, zobudiť, aby nezmeškali príležitosť • expr.: vyburcovať • zburcovať: vyburcovať niekoho k väčšiemu výkonu • naviesť (na niečo nežiaduce): naviesť väzňa na útek • kniž. stimulovať: stimulovať kladné vlastnosti u detí; stimulovanie rastu vlasov • lek. tonizovať (ovplyvniť tonus): tonizovanie svalstva • vzpružiť • obodriť: vzpružiť sily chorého; sprcha ho obodrila • osviežiť • oživiť: oživiť záujem o vážnu hudbu • kniž. animovať: animovať prítomných do spevu

prinútiť nátlakom, násilím, mocou a pod. spôsobiť, aby niekto niečo urobil • donútiť: vojaka prinútili, donútili strieľať • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: priprel syna do roboty, k robote; dievku prisilili vydať sa proti jej vôli; vsiliť tvár do úsmevu • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu, spôsobiť aktivitu): udalosti pohli ľudí k odporu; niečo ma popchlo, aby som nesúhlasil • kniž. primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť; primali nás, aby sme sa k vzbúrencom pridali • hovor. primusieť: ak nechcú podobrotky, treba ich primusieť • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď polícia mládencov privrzla, prisekla, privrela, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (prinútiť do usilovnej činnosti): rodičia pripriahli, zapriahli deti do ťažkej roboty

uprosiť prosením, prosbami dosiahnuť cieľ: ťažko sa dá uprosiť • expr.: umodlikať • umankať: deti umodlikali, umankali rodičov, aby mohli ešte ostať vonku • hovor. expr.: ukrkať • uvravkať (nástojčivo): šiel ma ukrkať ešte o jednu zmrzlinu • pohnúť (prosbami vyvolať súhlas): nakoniec sme ho pohli, aby nám odpustil • obmäkčiť (prosbami urobiť poddajnejším): obmäkčili nás iba sľuby, že sa všetko zmení • nár. upýtať (Záborský)

poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak • expr.: pohnúť sa • hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas • expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas • expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli • expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský) • hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu • expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú

posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul doprava • pošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťu • zried. posúvnuť sa • pomknúť sa • pomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok! • pošuchnúť sa • hovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupol • podať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemu • uhnúť • pohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do boku • potisnúť sa • potlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňa • postrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalej • skĺznuť sa • pokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzla • poposúvať sa • popomkýnať sa • popotískať sa • popotláčať sa • popohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)

pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý

2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže

zblázniť sa 1. duševne, psychicky ochorieť (na stratu zdravého rozumu); expr. stratiť súdnosť, začať konať neuvážene • zblaznieť • zošalieť (sa) • zísť z rozumu • pominúť sa/minúť sa na rozume: z úderu sa nespamätal, načisto sa zbláznil, zblaznel, zošalel (sa); koná, akoby zišiel z rozumu, akoby sa pominul na rozume • stratiť rozum • prísť o rozum • pohnúť sa z rozumu: Čo ste stratili rozum? • pomiasť sa • pominúť sa: na starosť sa pomiatol, pominul • zdivieť • zdivočieť • zdivočiť sa • expr. zastar. zvetrieť (stať sa divým, nepríčetným): od strachu zdivel • expr.: poblázniť sa • zjašiť sa • spochabiť sa • zbesnieť sa • zjančiť sa • zmyšiť sa • pošinúť sa • zmítoriť sa (konať ako blázon, neuvážene a pod.): má sa poblázniť, zjašiť, spochabiť od radosti, že zvíťazil; ide sa zbesnieť, pošinúť od žiaľu; Čo ste sa tu všetci zjančili, zmyšili?; načisto sa z toho zmítoril

2. expr. veľmi sa zaľúbiť; veľmi si obľúbiť niekoho, niečo • expr.: poblázniť sa • zošalieť (sa) • pojašiť sa • zjašiť sa: zbláznil sa, pobláznil sa do svojej učiteľky; celý je zošalený, pojašený, zjašený do lyžovania • expr.: spochabiť sa • spochabieť (sa): byť spochabený do cestovania, do dievčat • hovor. expr.: buchnúť sa • tresnúť sa • rachnúť sa • tresknúť sa • zasprostiť sa (veľmi sa zaľúbiť) • expr. zdivieť: bol do nej celý zdivený

pohnutie p. vzrušenie 1

vzrušenie 1. stav vnútorného nepokoja: od vzrušenia nevedel zaspať • vzruch: povedať niečo bez vzruchu • emócia • cit (prežívanie intenzívneho psychického vzťahu k niekomu, niečomu): podľahnúť silným emóciám, citom • dojatie (silný kladný citový vzťah): rozplakal sa od dojatia • exaltácia (veľké vzrušenie) • extáza (mimoriadne vzrušenie): náboženská extáza • vytrženie: dostať sa do vytrženia • kniž. pohnutie: slziť od pohnutia • kniž. hnutie: hnutie mysle • poet. poryv (Sládkovič)

2. p. rozruch 3. p. nervozita

dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby

podnet čo vyvoláva činnosť, čo povzbudzuje na konanie, čin • popud • impulz • pohnútka: tvorivý podnet, impulz; konať bez vonkajšieho podnetu, popudu; urobiť niečo z nízkych pohnútok • motív (podnet na vedomé konanie): v jeho postoji prevažujú osobné motívy • vnuknutie (náhly podnet): dostať vnuknutie • iniciatíva (začiatočný podnet na činnosť): vyjsť s iniciatívou • myšlienka • idea • nápad (okamžitý podnet): to je dobrá myšlienka, idea, dobrý nápad • dôvod (o čo opierame svoje myslenie, činy): urobiť niečo bez dôvodu • inšpirácia: básnická inšpirácia • hýbadlo (hybná sila): hýbadlo činnosti • vzpruha • zastar.: spruha • spružina: úspech je vzpruhou do ďalšej práce • kniž.: stimul • stimulácia: morálny stimul • kniž. stimulans (Mráz)

p. aj idea 1, dôvod

pohnútka p. podnet

dojímavý pôsobiaci na cit • dojemný: dojímavé, dojemné stretnutie, lúčenie • kniž., obyč. iron.: srdcervúci • srdcelomný: herci predviedli srdcervúcu, srdcelomnú scénu • zastar. pohnutlivý (Hrušovský)

pohnutlivý p. dojímavý

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2

dojatý citovo hlboko zasiahnutý; svedčiaci o tom: byť dojatý úprimnosťou • vzrušený • kniž. pohnutý: ďakoval dojatým, vzrušeným, pohnutým hlasom • rozcítený • rozcitlivený: rozcítená, rozcitlivená počúvala hudbu

pohnutý 1. p. dojatý, rozrušený 2. p. rušný, búrlivý 3

rozrušený vyvedený z duševnej rovnováhy; svedčiaci o tom • znepokojený • vzrušený: z udalosti je rozrušený, znepokojený, vzrušený • kniž. pohnutý • dojatý (citovo): byť pohnutý, dojatý nad toľkou šľachetnosťou • rozochvený • expr. roztrasený • trasľavý (od vzrušenia): hovoril rozochveným, roztraseným, trasľavým hlasom • rozdráždený • expr. rozbúrený: rozdráždené, rozbúrené city

rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučný • živý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živá • frekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatka • nepokojný • búrlivý • rozbúrený • rozvírený • expr.: rozkvasený • vriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená doba • kniž. pohnutý: pohnuté časy • zastaráv. vzrušený • poet. vzrušný

vzrušený 1. ktorý je v stave (vnútorného) nepokoja; svedčiaci o tom • rozrušený: vzrušení, rozrušení diváci na štadióne; vzrušený, rozrušený výraz tváre • rozčúlený: rozčúlení rodičia • rozcítený • rozcitlivený: rozcítený pohľad • rozochvený: rozochvená myseľ • exaltovaný (prepiato vzrušený): exaltované správanie • expr. roztrasený • trasľavý: roztrasený, trasľavý hlas; byť celý roztrasený • napätý • napnutý (svedčiaci o zvýšenom úsilí): napäté, napnuté očakávanie • podráždený • predráždený • rozdráždený • rozpálený • hovor. expr. rozkokošený: podráždený pohľad, predráždené nervy; rozkokošení ľudia • dojatý (ktorý je pod silným citovým dojmom): dojatý jubilant • nadnesený • patetický (citovo vzrušený): predniesol patetický prejav • povznesený: panovala tam povznesená nálada • kniž. pohnutý: hovoriť pohnutým hlasom • kniž. zvlnený: zvlnený tón reči (Vajanský) • vzbúrený: vzbúrené city (Kukučín) • expr. rozbúrený: rozbúrené časy • extatický: extatická nálada • odb. emfatický: emfatické vyjadrovanie • hovor. nadržaný • subšt. rozrajcovaný (pohlavne vzrušený)

2. p. rušný