Synonymá slova "pochopiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 17 výsledkov (1 strana)

  • dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť sidomyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalovytušiťvycítiťvybadať: všetko vytušila, vybadalapochopiťpostihnúťuhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku dieladôjsťprísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonilhovor.: dohádať sadohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť


    obsiahnuť 1. rozopätými prstami, dlaňami al. ramenami uchopiť • občiahnuť: obsiahol, občiahol celú hrúbku stromuobopäťobopnúťobomknúťoblapiťobchytiť: obopäl si zápästie; obomkol, oblapil, obchytil sud obidvoma rukami

    2. pomocou rozumu, zmyslov poznať niečo, uvedomiť si niečo, vniknúť do niečoho • postihnúťpochopiť: očami obsiahol, postihol celú sálu; nemôže to postihnúť, pochopiť rozumomzvládnuťzvládaťzmôcť (silami stačiť na istú prácu, činnosť): tvorivo zvládnuť, zvládať, zmôcť celú problematikuzmocniť sa: tvorivo sa zmocniť histórie

    3. p. získať 1 4. p. zahrnúť 3


    pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznaťspoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítaťvypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sadomyslieť sa/siprísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojaťpoňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

    2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


    postihnúť 1. nepriaznivo, negatívne zasiahnuť • stihnúťzastihnúť: postihlo, stihlo, zastihlo nás nešťastie, chorobazachvátiťzájsť: lesy zachvátil požiar; celú oblasť zašlo nevídané suchodoľahnúť: následky neúrody doľahli na všetkýchexpr. prikvačiť: prikvačila ho biedanavštíviť: navštívilo nás nešťastiepostretnúť (aj o niečom priaznivom): postretne ho ešte všeličohovor. ponadchádzať: všelijaké trápenie nás ponadchádzalo

    2. kniž. zmyslami al. rozumom zistiť obyč. podstatu veci • pochopiť: postihnúť, pochopiť zmysel počutéhoporozumieťzachytiť: dobre porozumel jej tajnému znameniu; zachytiť jemný zvukpostrehnúť (obyč. niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé): postrehnúť náznak smútku v očiachvypozorovaťpobadaťvybadať: hneď vypozoruje, vybadá, aká je situáciavystihnúťvyjadriť (postihnúť slovami al. umeleckými prostriedkami): film dobre vystihuje, vyjadruje problémy mládeže; presne si to vyjadril


    postrehnúť zmyslami (obyč. zrakom) al. rozumom zistiť niečo, čo nie je na prvý pohľad zrejmé, očividné • zbadaťvybadaťpobadať: postrehol, zbadal, že ktosi chýba; postrehnúť, vybadať, pobadať, že nastala istá zmenaspozorovať: nespozorovať príznaky chorobyvypozorovať (obyč. dlhším pozorovaním) • zachytiťvšimnúť si: zachytil, všimol si pohľad plný nevôlevychytiť: z jeho slov vychytil utajený zmyselpostihnúťpochopiť (obyč. podstatu veci): postihnúť, pochopiť zmysel umeleckého dielauvedomiť si (získať vedomie niečoho): svoj omyl si uvedomil neskorozočiťzazrieťuvidieť (zrakom nakrátko vnímať): len čo zočil, zazrel, uvidel, že ostatní odchádzajú, opustil miestnosť


    presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhaváoveriť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správyprísť na niečozbadaťspozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravduvyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čineusúdiťpochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočnéuvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie


    uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilozastaráv. spovedomiť si (Šoltésová)pochopiťpoznaťspoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlilpocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detízbadaťspozorovaťzvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôrpostrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislostiprísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrízried.: zobadať saobadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zlepredstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť


    uznať 1. prejaviť pochopenie pre niekoho, porozumenie s niekým • pochopiťporozumieť: nič neuzná svojej žene, v ničom ju nepochopí, neporozumiezried. uveriť: kto sám neskúsi, druhému neuverí

    2. prijať ako pravdivé • priznať: uznať, priznať svoje chyby, omylypripustiť (po uvážení prijať ako možné): uznal, pripustil, že celá vec je vymyslenázried. uvážiť: Uváž, to nie je pre teba dobre!akceptovať (prijať so súhlasom): nový návrh všetci akceptovalirešpektovať (nedok.; prijímať ako nevyhnutné a podľa toho sa riadiť): rešpektovať predpisy, príkazy, rady niekoho

    3. (úradne) vyhlásiť platnosť niečoho • potvrdiť: uznať otcovstvo; uznať, potvrdiť nárok na niečoschváliť (stotožniť sa a prijať so súhlasom): uznať, schváliť vládu, prezidenta; poslanci neschválili platnosť zákona

    4. kladne sa vyjadriť o hodnote, povahe niečoho, niekoho • oceniťohodnotiť: uznať, oceniť, ohodnotiť všestranný prínos dieladoceniť (správne, náležite zhodnotiť): vedeli doceniť krásu tunajšej prírodyhovor. kvitovať (vziať na vedomie s potešením): priatelia kvitovali, že sme prišli načas


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečozbadaťspozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňuobjaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravcekonštatovaťskonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoropostrehnúťpobadaťvšimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajúvypozorovaťvybadaťkniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosťhovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadíurčiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný časodb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesteroluvyskúmaťvybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejavípozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omylvyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivápubl. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstvausúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať savyrozumieťpochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postupvydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehralzvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od náshovor.: vysondovaťpresondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkovhovor. opáčiť: opáčil, čo si mysliahovor. expr.: vyhrabaťvykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci?zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volalafraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    pochopiteľne 1. porov. zrozumiteľný 2. p. pravda2 1, veru, áno


    pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdažeprirodzenepochopiteľnesamozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsobveruexpr. veruže: veru(že), nás sa to netýkaisteistozaisteexpr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúťurčitedozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináčhovor. jasnézastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to taksubšt. jasnačka • nespráv. ovšem

    2. pobáda na súhlas s výpoveďou • všakexpr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)?expr.: všakvervšakhejzastaráv.: všakánovšakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej?hovor.: nošakhejženár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?


    veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozajskutočnevskutkupoet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravdanužtakveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiťisteistoistotneexpr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieťpochopiteľneprirodzenesamozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiťpravdapravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslelpriampriamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosťžeale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudákbaže: môže, baže môže ešte deň zostaťexpr.: veruževerabohuveraboževerubožejaverunár.: veraveraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínaťexpr.: namojdušunamojverunamojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilozried.: čidačidažečidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiťexpr.: bisťubisťubohubohuprisámbohuprisahámbohuotcuprisámbohuotcuprisahámotcuprisámotcuprisahámbohuotcuexpr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špásexpr.: prisámprisámbohprisámbohuprisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhráhovor. expr. prisámfaktfraz. na moj hriešnu (dušu)


    jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivýjasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdysvetlýbledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenejzlatojasný (Sládkovič)zried. lúčistý (Jesenská)bezoblačnýbezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná oblohaslnečný: slnečný deňhviezdnatýmesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná nocrozjasnenývyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizontčistýnezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

    2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavnýzrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdielviditeľnýbadateľnýočividnýexpr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmyselzreteľnýpriehľadnýpriezračnýexpr.: obyčajnýpraobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná ložpreukázateľnýpreukaznýevidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvodrukolapný: rukolapný dôkazhovor. vyslovený: vyslovená lož

    3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presnýurčitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľujasnený: problém je ujasnený

    4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľnýpochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výkladzreteľnýčistý: zreteľná, čistá výslovnosťjednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveďnedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reččitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

    5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1


    pochopiteľný p. zrozumiteľný, jasný 4


    zrozumiteľný ktorému možno dobre porozumieť • pochopiteľný: ľahko zrozumiteľný, pochopiteľný textjasnýzreteľnýpriehľadnýpriezračný: jasný, priehľadný výklad; zreteľná odpoveďpopulárny (všeobecne prístupný): populárna brožúradostupnýprístupný: dostupný štýl knihyexpr. ľudský: povedz mi to ľudským spôsobom


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV