Synonymá slova "poc" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 425 výsledkov (4 strán)
-
poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho • zbadať • zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo • spozorovať • postrehnúť • kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery • presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči • pobadať • zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu • zacítiť • uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu
2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa • spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil • pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku
p. aj zoznámiť sa 1
3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť • skúsiť • zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad • zažiť • prežiť • užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého • pocítiť • zacítiť • ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi • prestáť • vystáť • prekonať • pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky • poskusovať (všeličo skúsiť, poznať)
skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť
2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote
3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené
p. aj vyskúšať
uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilo • zastaráv. spovedomiť si (Šoltésová) • pochopiť • poznať • spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlil • pocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detí • zbadať • spozorovať • zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôr • postrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislosti • prísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrí • zried.: zobadať sa • obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zle • predstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť
zacítiť zachytiť zmyslami; začať vnímať • ucítiť • pocítiť: pes zacítil, ucítil prítomnosť niekoho cudzieho; zacítil som, pocítil som veľký strach, veľkú radosť • zavoňať (i pren.): zavoňal čerstvé koláče; zavoňal, kde sú výhody • zavetriť • zvetriť • zaňuchať (o zvieratách, expr. aj o človeku): zviera z(a)vetrilo, zaňuchalo nebezpečenstvo; líška zaňuchala korisť • zried. začuť: z úst mu začula pálenku • vycítiť • vytušiť • hovor. zastaráv. občuť (citom postrehnúť): vycítiť, vytušiť blízkosť jari; občula dieťa pod srdcom (Dobšinský) • pobadať • zbadať • vybadať • vypozorovať (pozorovaním zistiť): v správaní muža pobadala, zbadala zmenu; v jej reči bolo možno vybadať, vypozorovať iróniu
cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ
2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu
3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť
pociťovať p. cítiť 1
počítať 1. zisťovať počet, množstvo; vykonávať matematické úkony • rátať: gazdiná počíta, ráta husi; žiaci počítajú, rátajú príklady spamäti • kalkulovať (počítať podľa rozličných údajov): kalkulovať náklady na stavbu • riešiť (počítať zložitejšie úlohy): riešiť rovnicu • zastar. počtovať: kto počtuje, ten gazduje • hovor. zastar. rechnovať
2. myslieť na niečo ako na možné • rátať: treba počítať, rátať s tým, že bude pršať • mať na zreteli • brať do úvahy: máme na zreteli, berieme do úvahy matkino slabé zdravie • nezabúdať (na niečo)
3. mať vieru v niečo, čo sa má uskutočniť v budúcnosti • rátať: počítala, rátala, že si chlapca získa • myslieť (si) • mieniť • veriť • dúfať: myslel (si), mienil, veril, že jeho námietky prijmú • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať: nazdávať sa, domnievať sa, že všetko pôjde dobre • kalkulovať (vypočítavo rátať s niečím): kalkulujú s tým, že na chybu nik nepríde
4. na základe osobného úsudku al. istých znakov dávať do istej skupiny • rátať: nepočíta, neráta ho medzi svojich priateľov • zaraďovať • zahŕňať: prácu v záhrade zaraďujeme, zahŕňame do aktívneho oddychu • zastar. počitovať: počituje i seba k rodine • pokladať • považovať: pracovitosť pokladá, považuje za jeho základnú vlastnosť • mať za: vždy ho mala za slabocha • hodnotiť: hodnotia ho ako čestného človeka • hovor. držať: Prečo ma držíš za nevedomého? • posudzovať • klasifikovať: posudzuje, klasifikuje sa to ako priestupok
5. požadovať istú sumu • rátať • účtovať: počítať, rátať, účtovať za kus 20 Sk • fakturovať (istú sumu požadovať faktúrou): fakturovali nám za tovar viac, ako sme predpokladali
počitovať p. počítať 4
pocitový vychádzajúci z pocitu, intuície a pod. (op. racionálny, premyslený) • intuitívny: pocitové, intuitívne umenie
pomaly 1. pohybujúc sa, robiac niečo s veľkou spotrebou času, prebiehajúc malou rýchlosťou (op. rýchlo, chytro) • zdĺhavo: pomaly, zdĺhavo sa pripravoval na cestu • nenáhlivo • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: ponenáhle • ponenáhlo • poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: nenáhlivo, znenáhla, nenáhlo zavrel za sebou dvere • zvoľna • pozvoľna • voľne • zastar. povoľne: zvoľna, pozvoľna kráčali hore dolinou • ťažko: auto sa rozbiehalo ťažko • ospanlivo • ospalo • malátne • expr. mátožne: ospanlivo, ospalo zostúpil po schodoch dolu; malátne, mátožne nám podal ruku • lenivo • expr. ťarbavo: lenivo, ťarbavo sa zdvihnúť zo stoličky • expr.: piplavo • prplavo • šiplavo • hovor. expr.: babravo • babrácky: piplavo, prplavo, šiplavo ukladať rozhádzané veci; babravo, babrácky obsluhovala hostí • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): lietadlo sa pomaličky, pomalinky odlepilo od zeme • fraz. z kroka na krok • slimačím tempom • subšt. lážo-plážo • nespráv. liknavo
porov. aj pomalý 1
2. vyjadruje okolnosť postupného priebehu niečoho, nasledujúc po sebe v istom poradí; jeden po druhom, jeden za druhým (op. naraz) • postupne: cesta sa pomaly, postupne skrúcala k rieke; hľadisko sa pomaly, postupne zapĺňalo • zvoľna • pozvoľna: zvoľna, pozvoľna si zvykal na nové prostredie • znenáhla • zastaráv. nenáhlo • zastar.: poznenáhla • poznenáhle • sponenáhla: znenáhla, nenáhlo nadobúdal presvedčenie, že sa správne rozhodol • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky (veľmi pomaly): pomaličky, pomalinky sa vžil do novej úlohy
3. vyjadruje výzvu • počkaj • počkajte: len pomaly, počkaj, to nie je tvoje • expr.: pomaličky • pomalinky
4. obmedzuje platnosť výrazu, ku ktorému patrí • skoro: pomaly, skoro sa nám minuli všetky zásoby • takmer • temer • bezmála • expr. čajsi: je to takmer, temer týždeň, čo som ho stretol; bola bezmála polnoc, keď prišiel • expr.: pomaličky • pomalinky • pomalilinky
dočkať sa čakaním stráviť dlhší čas do konca niečoho • vyčkať • počkať: asi sa ich návratu nedočkám, asi ich návrat nevyčkám, nepočkám • prečkať: prečkali roky biedy v pokore • dožiť sa (zaživa sa dočkať): dožil sa synovej promócie • zried. dočakať sa
počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamih • dočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odídu • zried. pomeškať (Švantner) • postriehnuť (si) • postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť
2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkať • vyčkať • mať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetko • pozhovieť • zhovieť • zried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieť • prečkať • vydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť sa • odložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali
bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)
od (koho, čoho) 1. vyjadruje priestorové al. časové východisko a východisko poradia vôbec (op. do, po) • začnúc • začínajúc • počnúc • počínajúc (kým, čím): od prvého januára, začínajúc, počínajúc prvým januárom sa zvýši nájomné • začnúc od • začínajúc od • počnúc od • počínajúc od (koho, čoho): začnúc od, počnúc od pondelka bude zavreté • z • zo (koho, čoho): prišli z východu, od východu • smerom od (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z nejakého východiska): smerom od rieky zaznel výstrel • spoza (koho, čoho; vyjadruje smerovanie z miesta za niečím): spoza dverí sa ozývali hlasy
2. vyjadruje príčinu, dôvod, pôvod, pôvodcu • po (kom, čom): od starého otca, po starom otcovi zdedil dom • za (koho, čo): zaplatil daň od záhrady, za záhradu • z/zo (koho, čoho): nevie, čo má zo samej radosti robiť • pod (kým, čím): od úderov, pod údermi sa zvalil na zem
3. vyjadruje účel, cieľ • proti (čomu): od smädu, proti smädu je dobrá minerálka • na (koho, čo): prášok na bolenie hlavy
4. p. cez 5
počnúc, počnúc od p. od 1
oslava 1. podujatie na počesť niekoho, niečoho • slávnosť: rodinná oslava, slávnosť • oslavovanie • hovor.: sláva • paráda: oslavovanie narodenín; Čo to tu máte za slávu, parádu? • večierok (menšia večerná slávnosť) • hovor. žúr (oslava v súkromí spojená s pohostením): byť pozvaný na večierok, na žúr • subšt.: párty • čurbes • mejdan
2. kniž. prejavovanie uznania al. úcty • oslavovanie: kniha je oslavou, oslavovaním hrdinstva • chvála: jedlo je chválou gazdinky • hold • pocta: báseň je holdom, poctou jubilantovi • ovácie (pomn.; verejné prejavy úcty volaním, potleskom a pod.): búrlivé, nadšené ovácie umelcovi • kniž. velebenie • zried. veleba (Sládkovič, Roy) • kniž. zvelebovanie • zastar. zveleba (Hviezdoslav): velebenie, zvelebovanie Boha • kniž.: glorifikácia • glorifikovanie: nezaslúžil si takú glorifikáciu
pocta p. úcta, vyznamenanie 1
úcta uznanie kvality, dôležitosti, dôstojnosti, serióznosti niekoho: úcta k starším ľuďom • vážnosť: získať na vážnosti • autorita (uznávaná vážnosť): autorita rodičov, učiteľov • rešpekt (úcta spojená so strachom): svojím správaním vzbudzuje rešpekt • pieta (zbožná úcta): spomínať na niekoho s pietou • česť • pocta (prejav, výraz úcty): vzdať niekomu česť, prijať niekoho so všetkými poctami • hold (veľký prejav úcty): prijímať hold • kniž. al. expr. honor: báť sa o svoj honor • zastar. uváženie (Vajanský)
vyznamenanie 1. prejav úcty, vážnosti, uznania • vyznačenie: vašu návštevu pokladám za veľké vyznamenanie, vyznačenie • pocta: preukázať niekomu poctu • česť: pokladať si niečo za česť
2. uznanie zásluh, činov; niečo ako vonkajší prejav tohto uznania: udeliť niekomu vyznamenanie, nosiť vyznamenanie • rad (vyššie vyznamenanie): odovzdať niekomu rad M. R. Štefánika • medaila (minci podobný symbol ako vyznamenanie): zlatá medaila • hovor. expr. metál: dostať metál • zastaráv. vyznačenie (Jégé)
poctiť p. uctiť (si) 1, vyznamenať
uctiť (si) 1. prejaviť, preukázať úctu, uznanie niekomu, niečomu • vzdať úctu: uctili (si) pamiatku mŕtveho; vzdali úctu hrdinovi • cirk. deifikovať (preukázať úctu ako božstvu) • poctiť (prejaviť ocenenie, poctu niečím konkrétnym): poctili ho vysokým vyznamenaním • nár. upovážiť (Šoltésová, Rázus)
2. preukázať niekomu prejav úcty pohostením, pozornosťou a pod. • pohostiť: uctili si nás slávnostnou večerou; pohostili ho čerstvým koláčom • počastovať • zastar. učastovať: z vďaky nás počastovali pohárom vína • expr. zried. pouctiť
vyznamenať dať ako odmenu, ocenenie, preukázať poctu • poctiť: prezident nás vyznamenal, poctil pozvaním • zastaráv. vyznačiť: vyznačili by ste nás, keby ste prišli k nám • odmeniť • oceniť (kladne ohodnotiť; udeliť ocenenie): odmeniť, oceniť knihu cenou roka • dekorovať (slávnostne vyznamenať obyč. medailou a pod.)
panenstvo stav ženy bez pohlavnej skúsenosti • panenskosť: stratiť panenstvo, panenskosť • poctivosť • počestnosť • nevinnosť • čistota • hovor. veniec: prísť o veniec • hovor. česť: pripraviť devu o česť
poctivosť 1. p. panenstvo 2. p. statočnosť 1
statočnosť 1. vlastnosť konať zodpovedne a v súlade so cťou • počestnosť • čestnosť • poctivosť: vyznačovať sa statočnosťou, čestnosťou, počestnosťou, poctivosťou • svedomitosť (vlastnosť vykonávať povinnosti spoľahlivo): bol známy svedomitosťou v práci • charakternosť: charakternosť konania
2. p. odvaha
bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestný • cnostný • čnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občania • statočný • čestný • poctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konanie • mravný • kniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný život • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudia • nevinný • nepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievča • dobrý: mať dobrú povesť • bez hany: človek bez hany • expr. svätý: Nikto nie je svätý!
čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)
p. aj bezúhonný
2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
nevinný 1. ktorý nemá vinu, ktorý sa neprevinil; svedčiaci o tom (op. vinný): nevinná obeť, nevinný pohľad • poctivý • počestný • expr. čistý: prepustili ho, je nevinný, poctivý, čistý
2. ktorý neprekračuje mravné zákony; svedčiaci o tom • cnostný • bezúhonný • poctivý • počestný: nevinné, cnostné dievča; nevinný, bezúhonný bozk • čistý • mravný: nevinná, čistá mladosť; žiť čistým, poctivým, mravným životom • expr. svätý (príkladne dodržiavajúci mravné zákony): je to svätý muž
3. p. neškodný
poctivý 1. ktorý ešte nemal pohlavný styk • počestný • nedotknutý • neporušený: poctivé, počestné dievča; nedotknutá, neporušená panna
2. p. čestný 1, statočný, bezúhonný
poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná žena • pedantný • pedantský • dôkladný • systematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študent • čistotný • zried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná žena • expr. poriadnučký
2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočný • riadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občan • bezúhonný • počestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievča • slušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapca • usporiadaný • zriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený život • charakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí
3. p. veľký 1, značný 1
statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestný • charakterný: statočný, čestný, charakterný človek • poctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezca • rýdzi: rýdza povaha • svedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťou • počestný • slušný • poriadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny život • dobrý • čistý: má dobré, čisté úmysly • udatný • hrdinský • kniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci
svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom • zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiam • poriadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včas • starostlivý • úzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opatera • statočný • poctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava
p. aj dôkladný
počtovať p. počítať 1
matematika vyučovací predmet sprostredkúvajúci poznatky o priestorových a kvantitatívnych vzťahoch reálneho sveta • štud. slang. matika • zastaráv. počty (nižšia matematika): my sme mali ešte počty, dnes už deti majú matematiku, ale hovoria jej matika
počty p. matematika
počuchrať p. postrapatiť
postrapatiť urobiť strapatým • rozstrapatiť • expr.: pokuštrať • rozkuštrať • počuchrať • rozcuchať • rozčupriť: vetrík postrapatil, rozstrapatil hlavu, účes; ak nedáš pozor, postrapatíš, počuchreš, rozcucháš mi vlasy • rozchlpiť • pochlpiť • schlpiť (obyč. chlpy): dlhú bradu má celú rozchlpenú, pochlpenú; schlpený psí chvost • rozčechrať • rozčuchrať: rozčechrať si vlasy; rozčuchraný vrkoč • pokudliť: pokudliť vlasy
pocuckať p. bozkať
počudovanie p. údiv
údiv pocit pri niečom neočakávanom, zvláštnom a pod.: stratil reč od údivu; s údivom hľadel na more • počudovanie • začudovanie: vysloviť počudovanie nad niečím; je to na začudovanie • div: od divu nevedel nič povedať • podiv: vzbudiť veľký podiv • prekvapenie: na moje veľké prekvapenie si prisadol • podivenie: pozerať sa na niekoho s podivením • úžas • ohromenie (silný údiv): výkriky úžasu; jeho správanie ma napĺňa úžasom, ohromením • poet. žas (Hviezdoslav) • zdesenie (silný pocit strachu, hrôzy): v očiach sa mu zračilo zdesenie
počudovať sa p. začudovať sa
začudovať sa prejaviť (obyč. na chvíľu, náhle) prekvapenie, údiv • zadiviť sa • počudovať sa • podiviť sa: deti sa začudovali, zadivili novej hračke; počudoval sa, podivil sa, že čas tak rýchlo ubehol • prekvapiť sa: prekvapil som sa, že sme súťaž vyhrali • zaraziť sa (ostať veľmi a obyč. nie príjemne prekvapený): zarazili sme sa nad takým činom • užasnúť (pocítiť veľké prekvapenie, ohromenie): užasnúť nad toľkou krásou
osladiť 1. urobiť sladkým: osladiť čaj medom, umelým sladidlom • ocukriť • ocukrovať • zried. ocukroviť (pridať cukor): kávu si príliš ocukril • pocukrovať • pocukriť (posypať cukrom) • prisladiť (trocha osladiť) • pricukriť • pricukrovať (trocha osladiť cukrom) • presladiť (priveľmi osladiť)
2. expr. urobiť príjemnejším, príjemným • spríjemniť: spríjemniť si, osladiť si voľné chvíle čítaním; iron. Veď ja vám to osladím, spríjemním!
pocukriť, pocukrovať p. osladiť 1
skrčene so skrčenými nohami al. skrčeným telom • skrčmo: skrčene, skrčmo preskočil cez debnu • expr.: učupene • čupiačky • počupky • počupiačky • kvočiačky • kvočiac: učupene, čupiačky zostala v kúte • prikrčene: skrčene, prikrčene zastal pred oblokom • schúlene • skrútene: skrčene, schúlene ležal na dlážke • zhrbene (zohnuto v chrbte): zhrbene sedieť
počupiačky, počupky p. skrčene
dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedel • dopočuť sa • počuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalo • dočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihe • zastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodou • podozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým
chyrovať mať vedomosť, zvesť o niekom al. niečom (často v zápore) • počuť • kniž. slýchať: o takých veciach som ešte nechyroval, nepočul; Kto to kedy chyroval, slýchal?
počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval
2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia
vypočuť 1. sluchom zachytiť • počuť: vypočula, počula rozhovor zo susednej izby; vypočul, počul dôležité oznamy • popočúvať (postupne, na viacerých miestach): v robote popočúval všelijaké novoty
2. podrobiť počúvaniu, výsluchu, podrobne sa povypytovať • expr. vyspovedať: policajti ma už dvakrát vypočuli, vyspovedali
3. splniť niečiu žiadosť, prosbu • kniž. zastar. al. arch.: uslyšať • vyslyšať (v náboženských textoch): nechcú ho na úradoch vypočuť, vyslyšať; Bože, vypočuj, uslyš, vyslyš našu prosbu! • vyhovieť (komu): každému vyhovie, každého vypočuje
počuteľný ktorý možno počuť • čujný: hovorila ledva počuteľným, čujným hlasom • zried. čuteľný
dozvedať sa 1. získavať správy, informácie • oboznamovať sa • informovať sa: postupne sa dozvedal o problémoch pracoviska; oboznamoval sa s novými úlohami, informoval sa o nových úlohách • dopočúvať sa • počúvať (dozvedať sa sluchom): dopočúvam sa, počúvam o tebe samé chvály • zoznamovať sa (bližšie sa dozvedať): so svojimi právami sa obžalovaný zoznamoval prostredníctvom advokáta • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa
2. p. pýtať sa 2
počúvať 1. sústreďovať sluch na vnímanie zvukov • načúvať: počúva, načúva, čo hovorí prednášateľ; rád počúva hudbu, rád načúva hudbe • zachytávať (ušami): zachytáva každé kazateľovo slovo • zastar. naslúchať: ticho naslúchať šumu stromov • hovor. expr. natŕčať uši (zvedavo počúvať): za dverami natŕčať uši • hovor. očúvať
2. získavať, dostávať informácie, správy • dopočúvať sa: počúvam, dopočúvam sa o tebe klebety • dozvedať sa: dozvedáme sa, že sa chystá zdraženie nájomného
3. prejavovať poslušnosť • poslúchať: mladší počúvajú, poslúchajú starších • byť poslušný: od malička počúval, bol poslušný • podrobovať sa • podvoľovať sa (prejavovať súhlas s vôľou, želaním niekoho): vojaci sa podrobujú, podvoľujú rozkazom • dávať na niekoho
počúvnuť p. poslúchnuť
podrobiť sa 1. súhlasiť so želaním, rozkazom, pokynom niekoho • podriadiť sa • poslúchnuť: podrobiť sa, podriadiť sa rodičovskej vôli • počúvnuť: počúvnuť kňazovu radu • podvoliť sa: podvolil sa vyššiemu záujmu • disciplinovať sa (podrobiť sa disciplíne) • ustúpiť • poddať sa: po prehováraní napokon ustúpil, poddal sa • kniž. zried. podčiniť sa: podčiniť sa rozhodnutiu iného
2. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podstúpiť: podrobiť sa operácii, podstúpiť operáciu • podvoliť sa: musel sa podvoliť psychologickému testu • absolvovať: na záver kurzu treba absolvovať skúšku
poslúchnuť podriadiť sa rozkazom, pokynom, želaniam niekoho • počúvnuť • byť poslušný • byť počúvny: poslúchnuť, počúvnuť rodičovskú radu; dieťa nechce poslúchnuť, nechce byť poslušné • kniž. uposlúchnuť • zried. upočúvnuť (Rázusová-Martáková) • zastar. slúchnuť • podrobiť sa • podvoliť sa (súhlasiť s vôľou, želaním niekoho): napokon sa podrobili, podvolili a šli s nami • zastar. parírovať (nedok.)
počúvny p. poslušný
poslušný ktorý sa ochotne, bez odporu podriaďuje rozkazu, rade, želaniu niekoho; svedčiaci o poslušnosti (op. neposlušný) • počúvny: deti sú poslušné, počúvne • disciplinovaný (dodržiavajúci disciplínu, obyč. školskú; op. nedisciplinovaný): poslušní, disciplinovaní žiaci; disciplinovaná trieda • pokorný • expr. poddanský • zried. poddaný (poslušný už svojím prirodzeným založením, nebúriaci sa): pokorná, poddanská, poddaná povaha dievčaťa • ovládateľný • skrotený (obyč. o zvierati, ktoré poslúcha príkazy človeka; op. neovládateľný): ovládateľná, skrotená šelma