Synonymá slova "pobo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovneexpozitúra: expozitúra firmyodbočka: založiť odbočku klubu filatelistovzastar. fília: banská fília


    pobočnica bočný remeň, povrazec, ktorým sa kone pripínajú o voz • postrannicapobočok: uvoľniť koňom pobočnice, postrannice, pobočkybočník


    pobočník dôstojník pridelený vyššiemu veliteľovi • zastar. adjutant


    bočný 1. ktorý sa miestom, polohou nachádza na boku, po strane, vedľa niečoho • postrannýpobočný: bočné, postranné osvetlenie; bočné, postranné dverevedľajší: vedľajšia ulicaodb. laterálny: laterálna lokalizácia, laterálne výhonkyzastar. stranný: stranný pozorovateľ (Kukučín)šport. krídelný: krídelný útočník

    2. p. vedľajší 2, 3, druhoradý 3. p. tajný1


    druhoradý ktorý je z hľadiska významu, dôležitosti, hodnoty až na druhom, resp. ďalšom mieste (op. prvoradý) • vedľajšípodružný (op. hlavný): druhoradý, vedľajší, podružný problém, činiteľdruhotriedny (op. prvotriedny): druhotriedny herecbočnýsekundárnyzried. druhotný: bočná, druhotná záležitosťzastaráv. pobočný: zaoberať sa pobočnými vecamimenejcennýmenejhodnotnýpodradný (ktorý má nižšiu úroveň, menšiu hodnotu): menejcenná, menejhodnotná, podradná prácazried. druhostupňový (Mráz)

    p. aj vedľajší, podradný


    pobočný 1. p. bočný 1, vedľajší 2 2. p. vedľajší 3, druhoradý


    postranný 1. umiestnený na strane, na boku; vychádzajúci, smerujúci zo strany • bočný: postranné, bočné osvetlenie; postranné, bočné výhonkyvedľajší (op. hlavný): postranná, vedľajšia ulicaprívesný: prívesný vozíkšport.: pomedznýčiarový (o rozhodcovi)

    2. nekonaný priamo; z nejakého, obyč. nečestného dôvodu skrývaný, utajovaný • tajnýskrytý: netajila sa svojimi postrannými, tajnými, skrytými zámermipobočnýbočný: mať pobočné, bočné úmysly; dostať sa niekam bočnými chodníčkamipokútnynečistýkniž. nekalý: pokútne, nečisté, nekalé zámery, plány


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    pobočok p. pobočnica


    bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlavaexpr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treštílomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telopáliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymudet. bibieť: bibí ma to

    2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďaksúžiťsužovaťumáraťkrušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajúpáliťmrzieť: páli, mrzí ho neúspech

    p. aj trápiť


    pobolievať p. bolieť 1


    poboriť p. zrúcať


    zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúraťzváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať mostzrútiťzboriťzvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovurozváľaťrozvaliťrozbúraťrozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradbystrhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla mostkniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutiakniž.: zrumiťrozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť paláczruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámyporúcaťpobúraťpoboriťpováľať (postupne)


    pobosoráčiť p. počariť 1


    počariť, počarovať 1. postihnúť čarami • pobosorovaťučariťučarovať: čarodejnica počarila, pobosorovala princovi; chodí neprítomná, akoby jej niekto bol učaril, učarovalporobiťexpr. pobosoráčiť: niekto musel dieťaťu porobiť, pobosoráčiťurieknuťuriecť (pohľadom počariť): pozerá, akoby chcela dievča uriecť

    2. expr. silne zapôsobiť • učariťučarovať: prepych všetkým načisto počaril, učariluchvátiť: krása mora nás uchvátilaexpr. pobosorovať: hudba mi celkom pobosorovalaexpr. uniesť: pohľad na hory turistov uniesolnadchnúť (citovo zapôsobiť a vyvolať záujem) • očariťomámiťopojiť: spev slávneho tenoristu ma očaril, omámil, opojil


    pobosorovať p. počariť 1, 2


    urieknuť, uriecť pohľadom niekomu al. niečomu uškodiť (podľa povery) • uhranúť: dieťatko neprestajne popľúva, aby ho neuriekli; díva sa na mňa, akoby ma šla uhranúťporieknuťporiecť: Dieťa je krásne, len ho neporiekni!počarovaťpočariťučarovaťučariť (podľa povery vykonať na niekom čary pohľadom): museli mu počarovať, lebo sa celkom zmenil; učarovala, učarila mu pohľadomporobiťpobosorovať: robí, akoby mal porobené, pobosorovanézarieknuťzariecť: zarieknuť, zariecť niekomu šťastiezried. preočiť (Figuli): ešte mi kone preočí


    bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkaťdať bozkexpr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na lícehovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusupoet. pocelovaťdet. bokaťkniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty)vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckaťpocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľalizbozkávaťvybozkávaťzastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkávalexpr.: vyoblizovaťpooblizovať (pokryť bozkami)


    pobozkať p. bozkať


    pobožnosť dodržiavanie náboženských zásad • zbožnosťnábožnosť (prejavovanie viery v Boha): bol známy svojou pobožnosťou, zbožnosťou, nábožnosťoupejor.: pobožnostkárstvosvätuškárstvo (neúprimná, pokrytecká pobožnosť) • bigotnosť (prepiata pobožnosť) • kniž.: religiozitareligióznosť


    pobožnostkár p. pokrytec


    pokrytec človek, ktorý sa pretvaruje, robí sa lepším, než je v skutočnosti • zried. pretvárkarexpr. pretváračfalošník (falošný človek) • pejor. farizej: politickí farizejipejor.: obojživelník (bezzásadový človek) • chameleón (človek, ktorý mení svoje názory podľa okolností) • pejor.: svätuškársvätúchpejor. zried. svätúšik (neúprimne nábožný al. naoko mravný človek) • pejor.: pobožnostkáraugur

    p. aj falošník


    nábožný 1. vyznávajúci vieru v Boha, riadiaci sa zásadami viery, náboženstva (op. bezbožný) • pobožnýzbožný: rodičia boli veľmi nábožní, zbožní, pobožníbohabojný (riadiaci sa zásadami kresťanskej morálky): viedol nábožný, bohabojný životveriaci (majúci vieru v Boha; patriaci k cirkvi): nábožný, veriaci ľud si svojpomocne postavil kostolkniž. religiózny: religiózny človekhovor. božípejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (prepiato al. pokrytecky nábožný)

    2. p. posvätný 2


    pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošnýneúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovaniepretváračskýpretváravýpretváranýpretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé)dvojakýdvojtvárnykniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakterpejor.: farizejskýjudášsky: farizejská láskapejor.: svätuškárskypobožnostkárskypobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokoraexpr. potmehúdsky


    pobožnostkársky, pobožnôstkarský p. nábožný 1; pokrytecký


    pobožnostkárstvo p. pobožnosť


    pobožný p. nábožný 1


Pozri výraz POBO v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV