Synonymá slova "po" v Synonymickom slovníku slovenčiny

bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektný • ohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózy • frázovitý • frázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivosti • zveličený • pren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správy • pejor. veľkohubý: veľkohubé reči • prehnaný (v miere): prehnaný plán • veľkolepý • grandiózny • pompézny • zastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

p. aj veľkolepý

bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie • expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestu • poet. pocel: ľadový pocel smrti • hovor.: pyštek • pusa: poslal jej vzdušnú pusu

bozkať dotknúť sa perami niekoho, niečoho pri prejave lásky, nežnosti, úcty a pod. • pobozkať • dať bozk • expr. dať božtek: bozkal, pobozkal žene ruku; dať niekomu bozk, božtek na ústa, na čelo, na líce • hovor. dať pusu: na rozlúčku si dali pusu • poet. pocelovať • det. bokať • kniž. poľúbiť (Tajovský, Škultéty) • vulg. bozať (iba vo výrazoch typu môžeš ma bozať…) • expr., obyč. pejor.: pocuckať • pocmúľať: ešte sa na rozlúčku pocmúľali • zbozkávať • vybozkávať • zastar. zľúbať (pokryť bozkami): od radosti ju celú zbozkával, vybozkával • expr.: vyoblizovať • pooblizovať (pokryť bozkami)

brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytať • lapať • schytávať: bral, chytal klobúk do ruky • expr.: habať • chabrať • chmátať • chvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod ruku • hovor. expr.: škrabať • škriabať • driapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z ruky • hovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberať • odberať • odnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťa • odcudzovať • kradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

p. aj habať

3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímať • dostávať • poberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatky • hovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

4. prichádzať na zmysel niečoho • chápať • rozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážku • vysvetľovať si • vykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmysle • kniž. ponímať

5. p. dvoriť 6. p. fotografovať

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského

brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brboce • potkýnať sa • zadŕhať sa • fraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazyk • expr.: hatlať • brblať • bľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

p. aj zajakať sa, brblať 1

breh 1. pás pevnej zeme pri okraji vodnej plochy • pobrežie (najmä pri veľkých vodných plochách): plavili sa už tri dni, no breh, pobrežie nevideli • strana • bok: ľavá strana, ľavý bok, breh rieky

2. p. svah

brechať 1. vyrážať krátke zvuky charakteristické najmä pre psa • štekať: pes, líška breše, šteká • pobrechávať • poštekávať (chvíľami) • expr.: brechotať • štekotať: tuleň štekoce • expr.: havkať • hafkať • ďavkať • džavkať • havčať (iba o psovi) • nár. bľafkať: kdesi bľafká pes • vybrechávať • vybrechúvať • vyštekávať (ustavične, veľa): u susedov celý deň vybrecháva vlčiak

2. p. kričať 1

budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie

burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenec • rebel • rebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencov • odbojník • zastar. odbojca • disident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovník • hovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkov • poburovateľ • poburovač • expr.: podpichovač • nahuckávač • pejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmi • podvratník • rozvratník • zried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony

p. aj vzbúrenec, rozvratník

búriť 1. dávať podnet na vzburu al. povzbudzovať vôbec do činnosti • poburovať • znepokojovať: búri, znepokojuje verejnosť • mobilizovať: búrili, mobilizovali mládež, aby sa zdvihla na odpor • hovor. expr.: buntošiť • buntovať • expr. surmovať (zvoniť na poplach) • expr.: balušiť • burcovať: buntoší, burcuje svedomie rodičov; baluší ju zlé tušenie

2. p. budiť 1 3. p. búriť sa 2

búriť sa 1. stavať sa na odpor (proti vrchnosti) • rebelovať • revoltovať • povstávať • vzpierať sa: proti nespravodlivosti sa búrili, rebelovali, revoltovali, povstávali celé dediny; búrila sa, vzpierala sa proti rozhodnutiu

2. prudko, búrlivo sa prejavovať (o citoch, živloch) • búriť • burácať • kypieť (o citoch): zlosť (sa) v ňom búri, buráca, kypí • kniž. jatriť sa: duša sa mu jatrí bolesťou • dvíhať sa • vzdúvať sa: more sa búri, dvíha, vzdúva • besnieť (sa) • zúriť • vyčíňať: uragán besnie, zúri, vyčíňa

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2

busta plastické zobrazenie hlavy s časťou pliec • poprsie: chodbu zdobili bronzové busty, poprsia

bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

porov. aj bystrý 1

2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

porov. aj bystrý 2

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5

ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovať • hodnotiť • ohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonu • hovor. šacovať • odhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisíc • posudzovať • zvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec

cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlaku • hovor. pasažier: čierny pasažier • zastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

cifrovať hovor. 1. dávať ozdoby na niečo, najmä pri obliekaní, úprave niečoho • parádiť: cifrujú, parádia nevestu • ozdobovať • zdobiť: ozdobuje, zdobí tortu ciframi • krášliť: rada sa krášli • expr.: fintiť • frndiť (nápadne upravovať): fintí, frndí dcéry bižutériou • strojiť • hovor. štafírovať: strojí, štafíruje slečny na ples • šperkovať (ozdobovať šperkami)

2. robiť drobné rýchle pohyby (pri hre, v tanci) • hovor. preberať • hrať: cifruje, preberá, hrá na fujare • expr.: kresať • kreskať • pokreskávať • prepletať (nohami): rezko kreská, pokreskáva, prepletá nôžkami

cit¹ 1. prežívanie kladného al. záporného vzťahu k rozmanitým javom: cit radosti • emócia: kladné emócie

2. schopnosť niečo duševne pochopiť al. vycítiť • zmysel: cit pre krásu, zmysel pre poriadok • pochopenie • porozumenie: porozumenie pre sarkastický druh humoru • srdce

cítiť 1. vnímať zmyslami, prežívať cit • pociťovať: cítil, pociťoval v hlave bolesť; pociťuje veľký žiaľ

2. mať pocit, že sa niečo stane • tušiť • predvídať • predpokladať: cítil, tušil, predvídal, že sa vec neskončí dobre • expr. šípiť: šípil nešťastie • expr.: ňuchať • vetriť: ňuchal, vetril zradu • poľov. istiť (o zveri, o psoch): vetril, istil nebezpečenstvo • zastar.: predvidieť • predcítiť: predcítiť niečo zlé • čakať • očakávať (mať pocit, že sa niečo stane): v podvedomí čaká, očakáva zradu

3. p. spolucítiť 4. p. zmýšľať 1 5. p. páchnuť

citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chlad • kniž.: senzibilný • senzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervy • jemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmat • čujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivý • boľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavá • dráždivý • precitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždený • rozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožka • pricitlivý (príliš citlivý)

p. aj bystrý 2

2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človek • kniž.: senzitívny • senzibilný: senzitívny, senzibilný typ • expr. čujný • citný (op. bezcitný): čujné, citné srdce • kniž. cituplný • citový: cituplná, citová bytosť • emocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemný • jemnocitný • taktný • opatrný • ohľaduplný • kniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístup • zraniteľný • zried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťa • chúlostivý • háklivý • precitlivený • kniž. útlocitný • pricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

3. p. nepríjemný, chúlostivý 2

cnostný vyznačujúci sa cnosťami, mravnosťou; založený na cnosti, mravnosti • čnostný • mravný (op. nemravný): cnostný, čnostný, mravný človek • počestný • kniž. mravopočestný: počestní, mravopočestní občania • bezúhonný • bez hany (ktorý je bez mravnej ujmy): bezúhonná osoba, osoba bez hany • čistý • kniž.: zachovaný • zachovalý (mravne): viesť čistý, mravne zachovaný, zachovalý život • bohabojný • nábožný (cnostný v duchu kresťanskej morálky) • kniž. bohumilý: bohabojní, nábožní, bohumilí ľudia • cudný • nevinný (cnostný v pohlavnom živote): cudná, nevinná láska; nevinná deva

p. aj mravný, bezúhonný

cválať bežať dlhými skokmi (o koňovi, o jazdcovi na koni) • zastaráv. galopovať • hovor. expr. trapovať: kone cválajú, galopujú, trapujú • klusať • poklusávať (miernym tempom): jazdec už necvála, pokojne klusá domov • nár. expr. siažiť: siaži dlhými skokmi

p. aj bežať

cvičný ktorý je určený na cvičenie • cvičebný: cvičné, cvičebné priestory; cvičný, cvičebný úbor • skúšobný • pokusný: skúšobný, pokusný let

p. aj skúšobný, pokusný

čachrovať pejor. 1. nečestne konať, robiť podvody • pejor.: čachriť • šachrovať • robiť čachre • robiť machle: výbor čachroval, šachroval, robil čachre, machle, pokým mu na to neprišli • hovor. pejor. machľovať: machľuje, čosi zakrýva • pejor.: špekulovať • podvodníčiť • robiť špekulácie: špekulovať, podvodníčiť s pozemkami, s peniazmi

2. p. obchodovať

čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc

čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)

p. aj krásny, nádherný

2. p. zázračný 1

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni

3. p. počasie

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí

čerpať 1. brať čerpadlom • pumpovať: čerpali, pumpovali vodu zo zatopenej pivnice • naberať: naberal naftu do motora • odčerpávať (čerpaním odoberať): odčerpávať plyn • prečerpávať (čerpaním premiestňovať)

2. nadobúdať niečo odniekiaľ • získavať • ťažiť • brať: rastliny čerpajú, berú vlahu z pôdy; námety získava, čerpá zo života; ťažiť výhodu zo situácie • dostávať • poberať: poberá, dostáva od spolku podporu

čert nadprirodzená bytosť ako stelesnenie zla • diabol (op. anjel): preobliecť sa za čerta, pokušenie diabla • satan • satanáš: pekelný satanáš • Antikrist (diabol ako protivník Krista) • pren. antikrist (zlý človek) • zlý duch • zloduch • pekelník • démon • lucifer • bes • ďas (obyč. v nadávkach): ký ďas ťa sem dovliekol • expr. rohatý • hovor. expr.: parom • šľak • fras (obyč. v kliatbach): nech ho parom uchytí; šľak to vzal; bodaj ho fras vzal • hovor.: anciáš • ancikrist (v kliatbach a nadávkach): anciáša, ancikrista tvojho • hovor. expr. helement (v nadávkach) • hovor. expr. beťah (v kliatbach a nadávkach) • zastar.: priepastník (Vansová) • rarach (Hurban) • kniž. zastar. zloboh (Dobšinský) • bibl. belzebub • náb. pokušiteľ: premôcť pokušiteľa • žart. krampus (Letz)

čertica expr. veľmi priebojná žena s výraznými zápornými al. kladnými vlastnosťami • diablica: vzal si ženu hotovú čerticu, diablicu; volali ju krásna čertica, diablica • dračica • šarkanica • pejor.: potvora • striga • bosorka • ježibaba (obyč. v nadávkach) • nár.: sotoňa • sotona (zlostná žena)

červený ktorý má farbu krvi: červené ruže, červené pery • krvavočervený • krvavý • jasnočervený (s jasným odtieňom): krvavočervené, krvavé večerné zore; jasnočervená sukňa • bledočervený • svetločervený • slabočervený (s bledým odtieňom): bledočervený, svetločervený, slabočervený rúž • ohnivočervený • ohnivý (ako plameň): ohnivočervené, ohnivé vlasy • žltočervený (červený do žlta): žltočervené jablká • zlatočervený (červený do zlata): zlatočervená žiara • pomarančovočervený • oranžovočervený (s oranžovým odtieňom): pomarančovočervené, oranžovočervené pouličné svetlá • tehlovočervený • tehlový (červený ako tehla): tehlovočervené, tehlové sfarbenie • paradajkový • rajčinový • rajčiakový (červený ako paradajky) • mrkvový • mrkvovočervený (červený ako mrkva) • rumelkovočervený • rumelkový (červený ako rumelka): rukavice rumelkovočervenej, rumelkovej farby • koralovočervený • koralový (červený ako koral): koralovočervené, koralové sklo • karmínovočervený • karmínový (červený ako karmín) • malinovočervený • malinový (červený ako malina): malinovočervené, malinové pery • jahodový (červený ako jahoda) • čerešňovočervený • čerešňový (červený ako čerešne) • višňový (červený ako višne) • hrdzavočervený • hnedočervený • gaštanovočervený • hrdzavý • ryšavý (červený do hneda): hrubé hrdzavočervené, hnedočervené, gaštanovočervené, hrdzavé, ryšavé vrkoče • mäsovočervený • mäsový (červený ako čerstvé mäso) • medený (červený ako meď): medené vlasy • sýtočervený • živočervený • tuhočervený • tmavočervený • kniž. temnočervený (s výrazným tmavým odtieňom) • cviklovočervený • cviklový (s tmavým fialovým odtieňom): cviklovočervená, cviklová šatka • granátový (červený ako polodrahokam granát) • rubínový (červený ako drahokam rubín) • pivonkový (červený ako pivonka) • šarlátový • purpurový • purpurovočervený • kniž. nachový (červený ako purpur): plášť šarlátovej, purpurovej, nachovej farby • vínovočervený • vínový • hovor. bordový • neskl. bordó (červený až do čierna) • červenastý • červenkastý • červenavý • červenkavý (trocha červený) • načervenastý • načervenkastý • načervenavý • načervenkavý: červenasté, červenkavé, načervenkavé lístie • kniž. al. poet.: zabronený • zapálený: zabronené lupienky kvetov (Figuli), zapálené puky (Švantner) • kniž.: brunátny • rumenný • expr.: červenučký • červenušký • červenunký (úplne al. príjemne, pekne červený)

p. aj sčervenený

čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor

čiarový šport. ktorý je na čiarach ihriska • šport. postranný: čiarový, postranný rozhodca • nespis. pomedzný

čiastočný urobený, vykonaný len sčasti, nie celkom; týkajúci sa iba časti, nie celku (op. celkový, úplný) • neúplný • nekompletný: čiastočné, neúplné splnenie úlohy; čiastočná, nekompletná automatizácia • kniž. parciálny • čiastkový: parciálne, čiastkové výsledky • polovičný • polovičatý (len spolovice urobený, vykonaný, naplnený a pod.): úspech je len polovičný, polovičatý; polovičné, polovičaté plnenie sľubov

p. aj čiastkový

čierno, star. i čierne 1. majúc čiernu farbu, farbu ako sadza, na čiernu farbu, čiernou farbou (op. bielo) • načierno, pís. i na čierno (op. nabielo) • dočierna, pís. i do čierna (op. dobiela): čierno, dočierna sfarbené obočie; natrieť lavicu načierno • tmavo • natmavo • dotmava, pís. i na tmavo, do tmava: tmavo, natmavo natretá polička

porov. aj čierny 1

2. z tej horšej stránky (op. ružovo) • chmúrno • chmúrne • pochmúrne • temno • temne: všetko vidíš čierno, chmúrne, temne • beznádejne • pesimisticky (op. optimisticky) • skepticky: vyzerá to s nami čierno, beznádejne; na všetko sa pozerá pesimisticky, skepticky

číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuť • kniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisť • vyčkávať • sledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyvinie • hovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovo • expr.: snoriť • poľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

2. p. pozorovať 1

čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutok • akt: akt pomsty • krok: nerozmyslený krok • kniž. počin: významný počin • akcia (zámerná činnosť): bojová akcia • operácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operácia • úkon (časť súvislej činnosti): právny úkon • dielo: dielo odvahy

činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ

2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín

3. p. orgán 3

činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť • práca • robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty • zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax • aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita • dielo: pokračovať v diele • kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod stroja • beh: zabezpečiť beh podniku • prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky • práca: práca nôh • funkcia: dobrá funkcia obličiek • pohyb: uviesť motor do pohybu

čistina voľné trávnaté priestranstvo v hore: usadili sa na čistine • holina (miesto bez porastu): zalesňovať holiny • rúbanisko • rúbaň (vyrúbaná lesná plocha): rúbanisko plné jahôd • bán • báň: využívať bány, báne • polianka (horská lúka) • nár.: šlóg • šlôg • šlóga • šlôga • zried. vyrúbanisko (Vajanský) • nespráv. mýtina

čistota 1. stav niečoho bez cudzích prímesí • zachovanosť • neporušenosť • rýdzosť: čistota, rýdzosť jazyka • pôvodnosť: pôvodnosť folklóru • originalita • originálnosť: originalita štýlu

2. stav vyhovujúci požiadavkám mravnosti • počestnosť • bezúhonnosť: čistota, bezúhonnosť charakteru; panenská čistota, počestnosť • nevinnosť • nepoškvrnenosť

článok 1. kratší slovesný útvar s politickou, odbornou, umeleckou al. inou tematikou: redakčný článok; mať článok v časopise • stať (väčší odborný článok): úvodná, novinová stať • štúdia (odborný, vedecký článok): teoretická, analytická štúdia • príspevok (kratší článok): v novinách mu uverejnili prvý príspevok • poznámka (veľmi krátky článok)

2. p. zložka, časť, ohnivo 1

človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna

2. p. chlap 1

črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbách • vykresľovať • kresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomery • opisovať • podávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtách • naznačovať (črtať v náznakoch)

čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudák • hovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnosti • expr.: odľud • čudo (J. Horák) • zastar. podivín

čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz

čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami • kvoknúť si • kľuknúť si • drepnúť si • podrepnúť (si) • nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne!

ďakovný ktorý vyjadruje poďakovanie • poďakovací • zried. ďakovací: ďakovný, poďakovací, ďakovací list, prejav • kniž. vďakyplný: vďakyplné žalmy, verše • kniž. votívny

daň 1. povinná platba odovzdávaná štátu na krytie verejných potrieb • zastar. porcia: platiť dane, porcie • kniž. tribút

2. p. záväzok, dlh 2

dar vec daná al. získaná bez protihodnoty • darček (niekedy zdrob. al. expr.): dostať dar, darček na narodeniny • pozornosť (vec darovaná ako prejav náklonnosti, vďačnosti): odovzdať niekomu pozornosť • expr. podarúnok: milý podarúnok • kniž. prezent: kupovať drahé prezenty • zried. podarok (Vajanský) • nádielka (čo je darované): nádielka bola veľká • suvenír (spomienkový dar): priniesť niekomu suvenír z dovolenky • ofera (dar na cirkevné ciele)

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať • obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkom • podarovať • dať • venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatku • obšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmi • zahrnúť • expr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmi • expr.: nadeliť • uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodov • hovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školy • zried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperky • požehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná! • zastar. obecať

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa • pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do roboty • chytiť sa • prichytiť sa • chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevo • prikročiť • pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniu • odhodlať sa • podobrať sa • podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohu • priprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškami • kniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazí • hovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krik • expr.: schytiť sa • vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tanca • expr. lapiť sa: načim nám lapiť sa roboty • zastaráv. oddať sa • kniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniu • expr. zahryznúť sa • hovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítania • fraz. vyhrnúť si rukávy • kraj. prisošiť sa (Felix) • popúšťať sa • popriberať sa • pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa • zobrať sa • vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotela • pustiť sa: sprievod sa pustil ulicami • podať sa: podať sa ďalej • vykročiť • vydať sa • ísť • zamieriť: vykročili, zamierili správnym smerom • vypraviť sa • vystrojiť sa • vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestu • expr.: vychytiť sa • schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa

dávka 1. vymerané, vymedzené množstvo: dávka jedla, dávka zo samopalu • porcia: porcia zemiakov • odb. dóza (dávka lieku)

2. p. poplatok

dbať dávať si záležať, venovať starostlivosť • starať sa: dbajú, starajú sa o čistotu • dať • potrpieť si: dá, potrpí si na dobré jedlo • vidieť • hľadieť: vidí len seba; hľadí len na svoj prospech • držať: drží na oblečenie • pričiňovať sa • usilovať sa • snažiť sa (dbať s vynaložením úsilia): pričiňuje sa, snaží sa o poriadok v byte • bedliť • bdieť (starostlivo dbať): bdie nad výchovou detí • všímať si • brať ohľad • dávať pozor (dbať s venovaním pozornosti): všímať si názory iných • zachovávať • rešpektovať • uznávať (dbať na daný poriadok): zachovávať, rešpektovať predpisy, pravidlá hry; uznáva pracovnú disciplínu

dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch • kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň

2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň • kniž.: odkaz • posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz

defetista kto podlieha defetizmu • porazenec

defetizmus chýbanie sebadôvery • malovernosť • porazenectvo • malodušnosť

deformácia zmena, porušenie tvaru, podoby: deformácia údov • znetvorenina • expr. spotvorenina • pokrivenina: vyrovnať pokriveniny • zried. skrivenina (Figuli) • popletenina • hovor. skomolenina (jazyka, reči, myšlienok a pod.): názov je akási popletenina, skomolenina nemeckého a slovenského slova

deformovaný zbavený svojej normálnej, prirodzenej podoby, vlastnosti, svojho prirodzeného, normálneho charakteru • zdeformovaný: (z)deformovaná postava • neprirodzený: neprirodzený tvar hlavy • degenerovaný • zdegenerovaný (svedčiaci o vývinovej deformácii, úpadku): degenerovaný rast; degenerované, zdegenerované plemeno • znetvorený • expr. spotvorený: znetvorené, spotvorené končatiny • pokrivený • skreslený (podávajúci niečo odchodne od skutočnosti): pokrivené vzťahy, skreslená informácia • nenormálny • abnormálny • anomálny (vymykajúci sa norme, normálu): nenormálny, abnormálny, anomálny vývin

p. aj zmrzačený

delegácia vyslaní zástupcovia: delegácia pracovníkov závodu • deputácia: vyslať deputáciu na úrad • misia: vojenská misia • zastar. vyslanstvo • arch. posolstvo

delikátny 1. veľmi dobrej akosti; svedčiaci o tom • vyberaný • jemný: delikátne, vyberané jedlá; delikátna, jemná chuť • lahodný • lahôdkový • delikatesný • pochúťkový • dezertný (ktorý je lahôdkou): lahodné francúzske vína; lahôdkové, delikatesné syry; pochúťková, dezertná čokoláda • prvotriedny • kvalitný • akostný: prvotriedne, kvalitné, akostné potraviny

p. aj jemný 2, 6

2. p. vyberaný 1, 2, jemný 3. p. chúlostivý 3

deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovať • členiť • rozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na kraje • poliť • poltiť • rozpoľovať • dvojiť • rozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhule • štvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčko • štiepiť • kúskovať • hovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chlieb • porciovať (deliť na porcie): porciovaný syr • dávkovať • dózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať lieky • drobiť • rozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetok • rozkladať • dekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadrá • parcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť

dementovať úradne vyhlásiť niečo za nepravdivé • poprieť: dementoval, poprel vyhlásenie publikované v tlači • vyvrátiť (s použitím argumentov): vyvrátiť obvinenie partnera

demoralizovať spôsobiť úpadok mravov, morálny rozklad • zdemoralizovať • skaziť • pokaziť: zbehovia demoralizovali, pokazili vojenskú disciplínu • znemravniť (urobiť nemravným): pornografia znemravnila mnohých mladých ľudí • expr. zmrzačiť (duchovne): zmrzačiť charakter • hovor. expr.: zhumpľovať • popsuť • zopsuť: alkohol mu zopsul celý život

p. aj pokaziť 1

detail jednotlivá, často drobná vec, časť: zachádzať do detailov • jednotlivosť • podrobnosť: nevšímať si jednotlivosti, podrobnosti • kniž. jednotlivina • maličkosť • drobnosť (drobná vec nemajúca veľkú závažnosť): zaoberať sa maličkosťami, drobnosťami

detektív civilný vyšetrovateľ kriminálnych prípadov • policajt (tajný) • hovor. tajný • hovor. pejor. fízel

disciplinárny týkajúci sa disciplíny; zaoberajúci sa porušovaním disciplíny • poriadkový: disciplinárny, poriadkový predpis, priestupok • nespis. kárny

dláviť 1. váhou a tlakom pôsobiť na niečo a tým rozrušovať • tlačiť • pučiť • dusiť: dláviť, pučiť zemiaky vidličkou; tlačiť, dusiť kapustu do suda • rozpúčať • roztláčať: rozpúča, roztláča deťom uvarenú zeleninu • gniaviť • drviť • mliaždiť • váľať (dláviť s veľkou silou): vinári gniavili, drvili hrozno; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • šliapať • pošliapavať • udupávať • dlabčiť • dlapčiť (dláviť nohami): šliapať kapustu; deti šliapu, udupávajú, dlabčia trávu v parku

2. p. škrtiť 1 3. p. trápiť

dlážka rovná spodná plocha miestnosti; krytina tejto plochy • podlaha: hlinená, linoleová dlážka, podlaha • zem: papier spadol na zem • zastaráv. dlažba

dlh 1. nevyplatený peňažný záväzok • dlžoba • podlžnosť: zaplatiť dlh, dlžobu, podlžnosť

2. niečo, čo sa musí vykonať a čo je potvrdené sľubom al. zmluvou: mať dlhy voči rodine • záväzok: neplniť svoje záväzky • daň: daň mladosti • povinnosť: pokladať niečo za svoju povinnosť • kniž. podlžnosť: morálna podlžnosť

3. p. úver