Synonymá slova "poťa" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 96 výsledkov (1 strana)

  • potácať sa p. tackať sa


    tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať saexpr. potackávať sazried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackávalnár. potáčať sa (Timrava)motať saplantať sapľantať sapliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmityckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po cesteexpr.: šnurovaťzošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestunár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za namineos.: socia hosáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť saťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteliexpr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami


    potáčať sa p. tackať sa


    kolísavý 1. ktorý je sprevádzaný kolísaním (o pohybe) • hojdavýknísavýexpr. kolembavý: kolísavá, hojdavá, knísavá, kolembavá plavba loďou po rozbúrenom morikývavýklátivý: kývavá, klátivá chôdzatackavýpotácavýpotákavý (obyč. o pohybe opitého al. malátneho, chorého človeka): približoval sa tackavým, potácavým krokomtápavýneistý: prešiel po lane tápavým, neistým krokom

    2. ktorý nemá stálosť, podlieha zmenám • nestály: kolísavá, nestála výkonnosť športovcamenlivýpremenlivývrtkavý: menlivé, premenlivé počasie; vrtkavá povahavratkýlabilnýneistý (ľahko zmeniteľný): vratké šťastie; vratké, labilné, neisté víťazstvonepevný (op. pevný, stabilný): nepevné ceny potravín

    3. ktorý kolíše v názoroch, presvedčení; nie istý, nevediaci sa rozhodnúť (o človeku); ktorý o tom svedčí • váhavýnerozhodný: kolísavý, nerozhodný vedúcineistýnepevnýmenlivýpremenlivý: neistý, nepevný, menlivý názor


    potácavý p. kolísavý 1


    potackávať sa p. tackať sa


    potiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu • potadepotadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostídotade: dotade môžu prísťpotiaľtopotadetopotadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľtodotadetodotiaľtodotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky

    2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času • dotiaľdovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miestozatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia

    3. ukazuje al. odkazuje na istú mieru, do tej miery • dotiaľnatoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo trebapotiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku


    potade, potadeto, potadiaľ, potadiaľto p. potiaľ 1


    poťah 1. tkanina, koža a pod. chrániaca niečo (obyč. nábytok) pred opotrebovaním • povlakobťah: poťah, povlak, obťah pohovky, kresiel

    2. p. povoz


    povoz voz so zapriahnutými zvieratami • záprah: po ceste idú povozy, záprahypoťah: konský poťahdostavník (v minulosti dopravný prostriedok ťahaný koňmi) • drožka (v minulosti ľahký nájomný povoz na osobnú dopravu): najať si drožkufiaker (nájomný povoz ťahaný párom koní)

    p. aj koč


    poťahať p. potiahnuť 1


    potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúrumyknúťpomyknúťšklbnúťpošklbnúťtrhnúťpotrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratamipoťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

    2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohuposunúť: posunúť vozíkodtiahnuťodsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

    3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuťvdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónomsmrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

    4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecťobtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténompokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

    5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    poťahovačka p. nepríjemnosť


    cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravuvyciciavaťcucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetovcmúľaťcumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prstyexpr.: cickaťcuckať: cickať, cuckať si palecexpr. mogať: dieťa si mogá prstnár.: mlgaťmĺzťzried. mogliť (Figuli)nár. ľuľkať (Kálal)poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníkapiťsubšt. sať

    p. aj piť


    fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliťsmoliťdrúľaťcmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigaretyexpr. zried. bagovať (Sloboda)trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahaťpoťahovať: ťahá už desiatu cigaretupejor.: kadiťčmudiťdymiťsmradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchaťexpr.: bafaťbafkaťpufkaťpipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačkyexpr. pobafkávať (si)zried. fajkaťpren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočkyexpr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úroduokrádaťexpr.: odieraťzdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcichpren. expr. šklbať: šklbať zákazníkovrozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastkyhovor. kmíniťexpr. poťahovať: poťahuje, čo môžezbíjaťlúpiťlúpežiťhovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociachkniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľašepopíjať (si)upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vínapoťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čajexpr. cickať (po troche): dieťa cická mliečkosrkaťsŕkaťchlipkaťpochlipkávaťuchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovkuexpr.: napájať sanadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsomexpr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopaťlogaťlôchaťlúchaťdrúľaťchlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabuchlípaťchleptaťchľamtaťchľastaťstrebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce voduexpr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárompripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liekkonzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

    2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemotyexpr.: chľastaťslopaťlogaťstrebaťuhýbať siuhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýnaexpr.: trundžiťhovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladostiexpr.: tankovaťcicať: chlapi tankujú, cicajú od ránasubšt.: nasávať • sať

    3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovaťvpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážďabsorbovaťvstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

    4. p. cicať


    poťahovať 1. p. ťahať 1, 2, mykať 2. p. fajčiť 3. p. piť 1 4. p. smrkať 5. p. fúkať 1 6. p. kradnúť 7. p. spievať 1


    smrkať vťahovať nosom vzduch al. hlien (op. siakať) • poťahovať: smrkať od dojatia; je prechladnutý, stále smrká, poťahujeexpr. posmrkávať (trocha smrkať): kašle a posmrkáva

    p. aj plakať


    spievať 1. hlasom tvoriť tóny a spájať ich do melódie; vydávať zvuky ako pri speve (o niektorých vtákoch al. hudobných nástrojoch): spievať krásnym sopránom; sláviky spievajú z plného hrdla; husle smutne spievajúnôtiťpospevovať (chvíľami, obyč. ticho, pre seba spievať): najradšej nôti tú svoju; pospevuje (si) pri robotevyspevovaťvyspevúvaťprespevovaťprespevúvať (s chuťou, veľa spievať): chlapci si pri ohníku veselo vyspevujú, prespevujúexpr. vyťahovaťpejor. kikiríkať (spievať vysokým hlasom) • expr.: poťahovaťzaťahovať: za organom usilovne poťahuje; dievčence zaťahujú trávniceťahať (zdĺhavo, rozvláčne spievať): ťahajú nekonečnú melódiuexpr. spievkať (o deťoch) • kniž. húsť: meluzína hudie smutnú pieseňpejor.: bľačaťbliakať (hlasno, falošne spievať) • pejor.: vybľakovaťvyrevúvaťvyrevovaťvyvreskovaťvyvreskúvať (hlasno a sústavne spievať) • pejor.: mečaťmékaťmekotať (spievať nepríjemným hlasom) • expr. hulákať (hlasno, nekultivovane spievať) • nár.: halačiťhalákať (hlasno spievať) • intonovať (udávať tón, začínať spievať): intonuje známu ľudovú pieseň

    p. aj hmkať (si) 2

    2. p. oslavovať 2, básniť 2 3. p. hovoriť 1


    ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

    p. aj šticovať

    2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

    3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

    4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


    mračiť sa 1. (os. i neos.) pokrývať sa oblakmi • oblačiť sa: od rána sa mračí; nebo sa mračí, oblačípomráčať sa: od severu sa pomráčachmáriť sachmúriť sa (pokrývať sa temnými chmárami): obloha sa chmári, chmúrizaťahovať sazaoblačovať sa (postupne sa pokrývať oblakmi): pomaly sa zaťahuje; obloha sa zaoblačujekniž. kaboniť sa: nebo sa kaboníiba os. poťahovať sa: nebo sa poťahuje mračnami

    2. sťahovať tvár do vrások (obyč. ako výraz nevôle) • mraštiť sa: Ivan sa stále mračí, mraštímŕštiť savraštiť sachmúriť sa: mŕštil sa, vraštil sa nad obrazom; nechmúr sa toľkoexpr.: škňúriť samosúriť saškarediť sakniž. kaboniť sa: Čo sa mosúriš?; kabonil sa od ránazazeraťnevražiťpejor. gániťexpr. fľochať (nevľúdne pozerať): zazerajú, nevražia na seba; zlostne gánil, fľochal na susedanár. murgotiť sanár. expr.: fľočiť (Jégé)flošiť (Gabaj)subšt. ksichtiť sa


    nepozorovane nevzbudzujúc al. nevzbudiac pozornosť, v skrytosti • nebadanenenápadne: nepozorovane, nebadane vybral kľúče z aktovky; nenápadne sa pozrela na hodinkynespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľnenezbadanenezbadateľne: nespozorovane, nespozorovateľne, nezbadane sa odzadu priblížil k chlapcovinevideneneviditeľneskryteskrytoskrývane: nevidene, neviditeľne, skryto sa priplazil ku skupinke; nepozorovane, skrývane sa dostal až do domutajnepotajomkypotajmezried. potajmozastar. potajomne: nepozorovane, tajne si obzeral prichádzajúce dievča; potajomky, potajme vypil pohárik vínakradmoukradomkyúkradkomúkradmopokradomkypokradmoúkradky: kradmo, ukradomky, úkradkom si zotrel slzu z oka; pokradomky, pokradmo, úkradky poškuľoval po sladkostiachzakrádavo: nepozorovane, zakrádavo prešiel dlhou chodbounár. expr.: potatmepotutmepoťuťmefraz. po očku


    tajne skrývajúc pred pozornosťou iných, bez vedomia iných, v tajnosti (op. verejne) • potajomky: tajne, potajomky sa schádzali každý večerpotajmepotajmozastar.: potajnepotajomne: potajme, potajmo začal chodiť na tréningyukradomkykradmopokradomkypokradmo: ukradomky, kradmo, pokradomky pozoroval, čo robiaskrytoskrytenepozorovanenebadanenenápadne: skryto, nepozorovane si zapisoval, čo hovoria; nebadane, nenápadne odišiel z domuutajenezatajeneinkognito: utajene rokujú o ďalšom postupe; zatajene, inkognito sa vrátil do rodného mestafraz.: za zatvorenými/zamknutými dveramipod pokrievkou: všetko sa dohodlo za zatvorenými dveramifraz. v kútiku srdca: v kútiku srdca si niečo želaťkonšpiračnekonšpiratívnesprisahanecky (tajne s cieľom vystúpiť proti niekomu): konšpiračne, konšpiratívne, sprisahanecky pripravovali pád vládynezákonneprotizákonnenelegálneilegálne (tajne a v rozpore so zákonom): nezákonne, nelegálne, ilegálne prešiel cez hranicepokútne (tajne a obyč. v rozpore so zákonom): pokútne rozmnožovať letákyzastar.: pokryjomkypokryjomnepokryte (J. Kráľ, Hviezdoslav, Kukučín)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli)

    porov. aj tajný


    ukradomky skrývajúc pred pozornosťou iných, v skrytosti • tajne: ukradomky, tajne si zobral peniaze zo zásuvkypotajomkypotajmepotajmozastar. potajomne: potajomky, potajme sa začal pripravovať na odchodkradmopokradomkypokradmofraz. po očku: kradmo, pokradomky, pokradmo sa pozeral na dievčaúkradkyúkradkomúkradmozried. poúkradky: úkradky, úkradkom, úkradmo hľadí na hodinkyexpr. zakrádavo (pri pohybe): zakrádavo sa približoval k dverámnár.: okradomkyokradom (Rázus)skrytoskryteskrývane: skryto, skrývane si zotrel slzunepozorovanenespozorovanenepozorovateľnenespozorovateľne: nepozorovane, nespozorovane si vložil kúsok chleba do úst; nepozorovateľne, nespozorovateľne sa vytratila z miestnostinebadanenenápadne: nebadane, nenápadne otvoriť taškunezbadanenezbadateľne: nezbadane, nezbadateľne prešiel na druhú stranunár. ukryjomky (Jesenská)nár. expr.: potatmepotutmepoťuťme (Jesenská, Figuli, Karvaš)


    potajme, potajmo p. nepozorovane, tajne, ukradomky


    potajmý p. tajný1, skrytý


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    tajný1 ktorý nie je (obyčajne úmyselne) vystavovaný pozornosti iných, ktorý je skrývaný pred inými; ktorý je známy, prístupný iba zasväteným, kompetentným a pod. (op. verejný) • skrytý (op. otvorený): tajný, skrytý otvor; tajná, skrytá organizácia; v zálohe mal ešte jeden tajný, skrytý tromftichý: tajný, tichý odpor; vec sa uskutočnila s tichým súhlasom šéfautajenýexpr. zakuklený: utajený, zakuklený nepriateľnemenovanýneznámy (ktorý nie je menovaný, známy): informácie z nemenovaného, neznámeho zdrojazatajenýzatajovanýtajenýutajovanýmaskovaný: meno informátora je zatajené, zatajovanénepozorovanýzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý (Šoltésová, Kukučín)šifrovaný (utvorený tajnými znakmi): tajné, šifrované písmolingv.: argotovýargotický (majúci charakter argotu): dohovárali sa nejakou tajnou, argotickou rečoudôvernýneverejný (op. verejný): dôverná správa; neverejné hlasovanie, zhromaždeniepostrannýbočný (tajný a zároveň zákerný, nečistý): podozrievali ho z postranných, bočných úmyslovpodzemnýilegálnynelegálnypokútny (tajný z politických, ekonomických, vojenských a pod. dôvodov; op. legálny): podzemná, ilegálna, nelegálna organizácia; ilegálny, nelegálny, pokútny obchod so zbraňamizákulisnýkuloárnykuloárový (týkajúci sa iba úzkeho kruhu ľudí): zákulisný, kuloárny dohovorkniž. ezoterický


    potajne p. tajne


    potajomky, potajomne p. nepozorovane, tajne, ukradomky


    potajomný p. tajný1, skrytý


    potancovať (si) p. zatancovať si


    zatancovať si s chuťou istý čas (obyč. kratší) tancovať; nasýtiť sa tancom • potancovať (si): poďme si večer zatancovať, potancovaťexpr.: zaskočiť siposkočiť sizakrepčiť sizadrobčiť sizadrepčiť sizadupkať sizahopkať sizadubasiť si: zaskočiť si, zakrepčiť si rezkú polkuexpr. zried. zadubančiť si (Urban)vyzvŕtať savyvrtieť savykrútiť sa (do vôle) • expr. zahajduchovať si: chlapci si zahajduchovali odzemokslang.: zabaletiť sizadžemovať si


    ponárať sa 1. klesať, dostávať sa do tekutiny • potápať sa: ponárať sa, potápať sa na dno morakniž.: hrúžiť sanoriť sa: divé kačky sa hrúžia, noria pod voduvnárať sapohružovať sa: vnárať sa do vĺn

    2. byť celkom zaujatý niečím, venovať niečomu všetku svoju pozornosť, celú myseľ • vnárať sahĺbiť sazahlbovať sa: ponárať sa, vnárať sa, hĺbiť sa do chmúrnych myšlienokkniž.: noriť sahrúžiť sa: norí sa, hrúži sa do svojho smútkuzried. zaberať sa: celý sa zaberá do roboty


    potápať sa p. topiť sa1 1


    topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

    2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


    naskytnúť sa náhodou, nečakane sa objaviť • ukázať savyskytnúť sa: pri riešení úlohy sa naskytli, ukázali komplikácieprísťdôjsť: bol spokojný so všetkým, čo prišlotrafiť sanatrafiť sahovor. pritrafiť sa: trafilo, pritrafilo sa mu dobré zamestnanieponúknuť sa (obyč. niečo kladné): ponúkla sa mu príležitosťexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sa: naďabil sa mu dobrý zárobokzastaráv.: nadariť sapridať sa: v meste sa jej nadarila prácazastar. poskytnúť sa (Škultéty)


    podariť sa úspešne sa uskutočniť, úspešne skončiť, dosiahnuť úspešný výsledok • vydariť sa: majstrovstvá sa slovenským hráčom podarili, vydarilibyť úspešnýmať úspech: operácia je úspešná; program mal úspechvyjsť: plán nám vyšielzastaráv. udať sa: udalo sa mu odviezť sa do mesta kočomexpr. pošťastiť sa: manželom sa pošťastilo nájsť bythovor. expr. poťapiť sa: poťapilo sa mi stretnúť starého známeho


    poťapiť sa p. podariť sa


    trafiť sa 1. náhodou, nečakane sa objaviť • naskytnúť saprísť do cestyhovor. pritrafiť sa: trafila, naskytla sa mu dobrá príležitosť; pritrafilo sa mu, prišlo mu do cesty šťastieponúknuť sa (o niečom kladnom): ponúkla sa nám možnosť pracovať v mestepridať sa: pridal sa mu dobrý zárobokexpr.: naďabiť sanaďapiť sapoťapiť sazastaráv. nadariť sa: choď, možno sa ti niečo naďabí

    2. p. hodiť sa 1


    vyskytnúť sa stať sa reálnym, jestvujúcim (o istom jave, fakte a pod.) • ukázať sazjaviť saobjaviť sa: vyskytli sa, ukázali sa aj iné možnosti riešenia; možno sa vyskytnú, zjavia komplikácienájsť sa: vraj sa tu našli prípady besnotynaskytnúť sahovor.: pritrafiť satrafiť sa (vyskytnúť sa obyč. náhodou): naskytla sa nám dobrá príležitosť odplaty; (pri)trafil sa mu výborný zárobokpridať sahovor. nadhodiť sa (náhodou sa vyskytnúť) • expr.: pripliesť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sanadariť sa (náhodou sa vyskytnúť): naďabilo sa mu zamestnanie u súkromníka; Koľko všelijakých ľudí sa tam nadarilo!prísť do cesty: všeličo prišlo do cesty, všeličo sa vyskytloprísťdôjsť: berie, čo prídepodpliesť sa: čosi sa mu podplietlo pod nohykniž. vynoriť sa (nečakane sa vyskytnúť): vynorili sa ďalšie problémy


    vziať sa 1. neočakávane sa niekde ukázať, zrazu niekde začať byť • zobrať sa: Odkiaľ sa tu vzali, zobrali hodinky?zjaviť saobjaviť sa: čosi-kamsi, naraz sa tu zjavil, objavil snehprísť: Odkiaľ by sem prišlo nepochopenie? Kde by sa tu vzalo nepochopenie?pridať saexpr.: nadariť sanaďabiť sanaďapiť sapoťapiť sapripliesť sa (náhodou): Kdeže by sa tu nadarili, naďabili, priplietli cudzinci!kniž. vyskytnúť sa: z ničoho sa tu vyskytol otec

    p. aj vzniknúť

    2. p. zosobášiť sa 3. p. pobrať sa 1, odísť 1


    poťapkať p. potľapkať


    potľapkať dlaňou niekoľkokrát zľahka udrieť • expr. poťapkať: potľapkať, poťapkať dieťa po lícipoplieskať (silnejšie, s väčšou intenzitou): radostne si poplieskali do dlaníexpr. popáckať: jemne popáckala psíkaexpr. zried. oťapkaťpoklepaťpoklopaťexpr.: poklepkaťpoklopkať (obyč. prstami): poklep(k)al, poklop(k)al muža po pleci, po chrbtetľapnúťpotľapnúťexpr.: ťapnúťpacnúť (dlaňou raz zľahka udrieť): priateľsky niekoho tľapnúť po rukeplesnúťplesknúť (raz a silnejšie): dlaňou plesnúť, plesknúť koňa po šiji


    poťapkávať p. tľapkať 1


    tľapkať 1. dlaňou zľahka udierať po niečom • expr.: ťapkaťcapkaťčapkať: tľapká, ťapká psíka po brušku; capká ho po rukepotľapkávaťexpr.: poťapkávaťpoklepkávať (jemne, viac ráz): dôverne potľapkával, poklepkával známeho po pleci; dieťa sa poťapkávalo po bruchuplieskaťpoplieskavať (silnejším úderom dlane): od radosti sa plieska po stehnáchexpr. obťapkávať (z viacerých strán, viac ráz): kupujúci obťapkávali tovar

    2. dlaňami udierať o seba (na znak súhlasu, nadšenia a pod.) • tlieskať: diváci nadšene tľapkajú, tlieskajúexpr.: ťapkaťčapkaťťapotať: ťapká, ťapoce drobnými rúčkami, čapká si do taktuaplaudovať (nadšene) • det. ťapuškať

    3. p. drobčiť


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    potáraný p. táravý; bláznivý 2


    táravý expr. ktorý veľa a zbytočne rozpráva (o človeku) • uvravenýrozvravenýuhovorený: táravá, uvravená, rozvravená, uhovorená susedkaexpr.: utáranýpotáranýurečnenýtárajskýrapotavýtrkotavýdrkotavýľapotavýlalotavýbľabotavýtliapavýradorečnýradovravnýzried. rečnýhovor. expr.: repetivýrepentivýpren. expr.: kvákavýukvákanýsubšt. ukecaný


    naklamať narozprávať nepravdy, klamstvá • naluhať: naklamal, naluhal mu o nej samé nepravdyhovor. nacigániť: Čo si mi to nacigánil?expr.: natáraťpotáraťnahúsťnapliesťnamlieťnahútaťnahúkaťnahučaťnabaláchaťnatrepaťpotrepaťnatrúbiťnapískaťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťexpr. zried. natulíkaťsubšt. nakecať • hrub. nadrístať (narozprávať nepravdy, výmysly al. prázdne historky) • expr.: nabájiťnabásniť (narozprávať výmysly)


    narozprávať podrobne al. zoširoka všeličo povedať • navravieťnahovoriť: veľa jej o ňom narozprávali, navraveli, nahovorilipovravieťpohovoriť: povravel veľa zbytočnéhonavykladaťhovor.: navyprávaťnapredkladaťexpr. narečniť: ľudia všeličo navyprávajú, narečniaexpr.: natáraťnakvákaťnahúsťnahútaťnahúkaťnahučaťnapliesťnamlieťnapískaťnabaláchaťnatrepaťnatrúbiťnatliapaťnatúkaťnadudúkaťnatulíkaťnakukaťpotáraťpotrepaťhrub. nadrístaťsubšt. nakecať (narozprávať nepravdy al. prázdne reči): natáral veľa hlúpostí; nabaláchal im samé nezmyslynaklebetiť (narozprávať klebety): naklebetili na ňuexpr.: nabájiťnabásniť (narozprávať nedôležité al. nereálne veci): veľa jej nabásnil o životeexpr.: vtĺcťnatĺcťnahustiť (narozprávať s cieľom ovplyvniť): vtĺkol jej do hlavy, že sa má rozviesť; nahustil doňho, aby z podniku odišiel


    porozprávať postupne a obyč. obšírne, dopodrobna vyjadriť rozprávaním • rozpovedaťvyrozprávať: deti nám porozprávali, rozpovedali, čo zažili; porozprávať, vyrozprávať svoje dojmyhovor. povyprávať: ženy si v kúte povyprávali svoje tajomstvávyvravieť: vyvraveli nám, čo skúsilizried. porozpovedať (Dobšinský)povykladaťvyložiť (porozprávať niečo, čo potrebuje výklad): podrobne mi povykladal, vyložil svoj plánpohovoriť (veľa): pri každom stretnutí pohovorí kopu zbytočnostínahovoriťnarozprávaťnavravieťpovravieťexpr.: potáraťnatáraťpotrepaťnatrepaťpotrieskať (porozprávať veci nie celkom zodpovedajúce pravde): ktovie, čo všetko o nás nahovorili, narozprávali; nedáva si pozor na jazyk a všeličo povraví, potára, natára, potrepeexpr.: poľapotaťpotliapaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístaťsubšt. pokecať


    potárať porov. tárať


    povravieť 1. obšírne, všeličo, veľa vyjadriť rečou (obyč. niečo, čo nie celkom zodpovedá pravde) • pohovoriťporozprávaťnavravieťnahovoriťnarozprávať: Kto vám to všetko o nás povravel, pohovoril, narozprával?; neverí tomu, čo mu ostatní povraveli, navraveli, nahovoriliexpr.: potrepaťpotáraťpotrieskaťpotliapať: potrepe, potára všeličoexpr.: poľapotaťpokvákaťpotrúsiťhrub. podrístať: keď si vypije, poľapoce, pokváka, podrísta hlúpostiexpr.: natáraťnatrepaťnatrúbiťnatúkať (veľa): Čo vám zasa o mne natárali, natrepali?

    2. p. porozprávať sa


    potárať sa porov. túlať sa


    porozprávať sa istý čas sa s niekým rozprávať, stráviť istý čas rozprávaním s niekým • porozprávať (si): porozprávali sa, porozprávali (si) o tom, čo prežilipozhovárať sahovor. povyprávať sapohovoriť (si): úprimne sa o celej veci pozhovárajú, povyprávajú; treba, aby sme sa o budúcnosti porozprávali, aby sme (si) o budúcnosti pohovorilipovravieťpovravieť si: rád by som ešte s vami o čomsi povravelprehovoriťprevravieť (s kým; zaviesť rozhovor s istým cieľom): musíš (si) so synom vážne prehovoriťpokonverzovať (si)pobesedovať (si)podiskutovať (si)hovor.: podebatovať sipodiškurovať (si) (porozprávať sa nezáväzne, s chuťou a pod.): trochu sme s priateľkou pri káve pokonverzovali, pobesedovali; príď si so mnou večer podiškurovaťfraz. prehodiť slovo (krátko sa porozprávať): iba som s ňou prehodila slovo a šla som domovnár. podohadovať sa (Plávka): bolo by treba podohadovať sa, či je to takto dobreexpr.: poklebetiť siporapotať sipotrkotať sipodrkotať sipotárať sipotrepať sinár. potrizniť si (Jesenská)nár. pohútoriť (Ondrejov)subšt. pokecať si

    porov. aj hovoriť


    potatme p. tajne, ukradomky, nepozorovane


    poťažkať podržaním v rukách vyskúšať, určiť približnú hmotnosť al. kvalitu niečoho • hovor. oťažkať: najskôr kurča (p)oťažkala, až potom ho kúpilazried. obťažkať: obťažkať niečo v rukezried. povážiť: balík opatrne povážil v rukách


    poťažkať si p. požalovať sa


    požalovať sa vyjadriť pred niekým nespokojnosť, smútok nad nepriaznivým stavom niečoho a pod. • poponosovať sa: požalovala sa, poponosovala sa na nezhody v rodineposťažovať saposťažovať si: niet sa komu ani posťažovať; posťažovať si na drahotupoťažkať sizaponosovať sa: neraz si pred nami poťažkal na syna; zaponosoval sa, že už dobre nepočujevyžalovať savyponosovať sa (zveriť sa niekomu so svojimi ťažkosťami): beží sa k matke vyžalovať, vyponosovať sa, že ju muž bijezavzdychať sizanariekať siexpr.: zabedákať sizažehraťzahorekovať si (citovými prejavmi, zdôverením sa niekomu zmierniť nepríjemné pocity z nepriaznivého stavu): neraz si zavzdychá, zanarieka, že sa tragédia nemusela stať


    vyžalovať sa vyrozprávať niekomu dosýta svoje starosti, žiale, trápenia • vyponosovať sa: vyžalovala sa, vyponosovala sa priateľke zo svojho nešťastiavyplakať sa: vyplakala sa mužovi, že jej ublížilizried. vyžialiť savyžalostiť sapožalovať sapoponosovať sa: nemá sa komu požalovaťnár. vytúžiť sa (Jégé, Mráz)poťažkať siposťažovať saposťažovať si (trochu sa vyžalovať): poťažkala si, posťažovala sa, že jej muž pijeexpr.: zanariekať sizavzdychať sizabedákať sizahorekovať sizalamentovať si (citovými prejavmi, rozprávaním si uľaviť v trápení): neraz si zanarieka, zabedáka, zalamentuje nad svojím osudom


    poťažkávať p. vážiť 2


    ťažkať podržaním, nadhadzovaním a pod. určovať približnú hmotnosť al. odhadovať cenu niečoho • poťažkávať: ťažká, poťažkáva drahý šperkvážiť (v ruke): balík prehadzuje z ruky do ruky, váži ho


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    poťažkávať si p. sťažovať sa


    sťažovať sa vyslovovať pred niekým, niekomu nespokojnosť s nejakou skutočnosťou, stavom a pod. • ponosovať sa: sťažovať sa, ponosovať sa na zlé pracovné podmienky, na vedenie, na manžela, na obsluhužalovať sa (obyč. s citovým prízvukom): žaluje sa, že sa jej ukrivdiloťažkať sipoťažkávať si: poťažkával si na chorobuzastar. ťažobiť sizried. ťažkať sanár. ťažkalovať si (obyč. menej dôrazne, menej intenzívne): trocha si ťažkali, že sa im nik nevenoval; dobre sa má, neťažká sivzdychaťnariekaťbedákaťexpr.: lamentovaťfňukaťhorekovaťnár. túžiť sa (citovými prejavmi, rečou si uľavovať pri vyjadrovaní nespokojnosti s niečím): nechcem pred vami vzdychať, nariekať, vyriešim si veci sám; bedáka, horekuje, že má malý plat

    p. aj bedákať


    poťažky p. ťažko 2


    ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

    2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

    porov. aj ťažký 3

    3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

    4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

    5. p. sotva 2


    prípadne 1. k predchádzajúcemu výrazu pripája aktuálny výraz • poprípade: vrátim sa v piatok, prípadne, poprípade v sobotueventuálnerespektíve (skr. resp.): zajtra, eventuálne, respektíve pozajtra začnú napúšťať nádržmožno: prácu dokončia o desať dní, možno aj o týždeňaleboči: pošli matku, prípadne, alebo, či otcazastar.: poťažnepoťažmo

    2. vyjadruje hodnotiaci postoj k vete al. výrazu s odtienkom prípustky • poprípade: poobede si môžeš prípadne, poprípade ľahnúťeventuálne: eventuálne mu napíšemazdavarihoci: nech prídu azda, vari, hoci aj rodičiazastar.: poťažnepoťažmo


    poťažne, poťažmo p. prípadne 1, 2


Pozri výraz POŤA v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV