Synonymá slova "poť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 558 výsledkov (5 strán)

  • potentátnik p. hodnostár


    potentný p. schopný, výkonný


    schopný ktorý má vlastnosti potrebné na vykonávanie niečoho (op. neschopný): schopný mladý pracovník; vojak je schopnýzručnýzastaráv. oberučnýexpr. kaľavný (pracovne, obyč. manuálne schopný): zručný, oberučný remeselník; oberučná, kaľavná dievkasúcišikovnýhovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): súca, šikovná krajčírka; vybrať si akurátnu ženubystrý (rozumovo schopný): bystrý študenttalentovanýnadaný: talentovaný, nadaný herecperspektívny (schopný vývinu, rastu): perspektívny vedecobratný (bystrý, pohotový v konaní): obratný obchodníkpodnikavýakcieschopný (schopný konať, schopný činu, nezaháľajúci): podnikavá osoba; podnikavý, akcieschopný kolektívzdatnýživotaschopný (plný energie, zdravia, schopný postarať sa o seba): byť telesne zdatný; nepotrebuje pomoc – je zdatný, životaschopnýpovolanýkniž. spôsobilý: byť povolaný, spôsobilý na túto činnosťpotentný (pracovne al. pohlavne schopný): potentná mladá autorka, potentný muž


    výkonný ktorý je schopný podávať veľký pracovný výkon: výkonný pracovníkpotentný: potentný autorkniž. činorodý: činorodý muž


    naľakať sa byť zachvátený strachom • dostať strachzľaknúť saľaknúť sa: naľakal sa, (z)ľakol sa výbuchu; všetci dostali strachvyľakať sapoľakať sa: pred odchodom sa vyľakal, poľakalpreľaknúť sa (celkom sa naľakať): pri pohľade na haváriu sa preľakolpodesiť sapredesiť savydesiť sazdesiť sazhroziť sa (naľakať sa vo veľkej miere): vydesil sa pri myšlienke na smrť; zhrozil sa pri správe o vypuknutí požiaruvyplašiť sanaplašiť sapoplašiť sasplašiť sa (naľakať sa v menšej miere): naplašil sa, že ho žena opustínastrachovať sanastrašiť sapostrašiť saprestrašiť savystrašiť sa (naľakať sa s dlhodobejším účinkom): prestrašil sa nad jej odchodomexpr.: vyjašiť sanajašiť sanastráchať sazduriť sazried.: zaľaknúť sazaľakať sanár. zakriatnuť sa (Kukučín)strhnúť sazmeravieťstŕpnuť (prudko sa naľakať): strhol sa zo sna; zmeravel hrôzou; stŕpol od strachuexpr. zamrieť: zamrieť od ľakupodľahnúť panikehovor. spanikovať sasubšt.: spanikáriť • spanikárčiť (naľakať sa pod vplyvom masového strachu): spanikovaný davhovor. strémovať sa (naľakať sa obyč. pred verejným vystúpením): strémovaný študentniž. hovor.: poondiať sapoondieť sapotentovať sapotentočkovať sahrub.: pokakať saposrať safraz. hrub. pustiť do nohavíc/do gatí


    posrať sa 1. hrub. nechtiac vypustiť výkaly • zjemn.: pošpiniť saznečistiť sadoriadiť saniž. hovor.: poondieť sapoondiať sapotentovať saexpr. poľapkať sadet. al. expr. pokakať saexpr. pochvístať sa (Kálal)fraz. pustiť do nohavíc/do gatí

    2. p. naľakať sa 3. p. pokaziť sa 1


    doteraz označuje prítomnosť ako koncovú hranicu (deja); do tejto chvíle, do tohto času, do súčasnosti (op. odteraz) • dosiaľposiaľ: až doteraz, dosiaľ bol medzi nimi pokoj; dosiaľ, posiaľ sa nevrátil z prácedoposiaľzried. poteraz: doposiaľ, poteraz sa im nepodarilo vyhraťzastar. potiaľto (Timrava, Vajanský)zatiaľ (ukazuje, odkazuje na koncovú časovú hranicu): zatiaľ robila už v troch podnikochdodnespodneshovor. dodneška (do dnešného dňa, do súčasnosti): dodnes, podnes sme ho ešte nevideli; dodneška nevrátil knihynár.: dovčuľdovčuľkadosaváďposaváďdoposaváď


    poteraz p. doteraz


    lahoda 1. čo vzbudzuje príjemný pocit • lahodnosťľúbeznosť: hlavu mu zaplavila lahoda, lahodnosť, ľúbeznosť zvukov lutny

    2. príjemný pocit • polahodalahodnosť: bola to len lahoda, polahoda, lahodnosť myslieť na blížiacu sa svadbupohoda: pohoda dovolenkových dnípotešenie: pociťovať potešenie z krásnej chvíle


    potešenie 1. p. radosť 2. p. útecha 3. p. pôžitok


    pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkošslasť: opojná slasťblahoblaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tváripotešeniekniž. potecharadosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli detigusto: s gustom sa dal do jedenia


    radosť príjemný duševný stav; čo spôsobuje takýto stav (op. smútok, žiaľ) • potešenie: mať radosť, potešenie z detí, z práce; dopriať niekomu potešenie z niečohokniž. potecha: šport je jeho potešenie, potechazáľuba: pracovať so záľubouzaľúbenieúľuba: pozerať na syna so zaľúbením, s úľubouobľuba: s obľubou sa prizerá na detiexpr. jasot (veľká radosť): privítali ju s jasotompôžitok (príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom): s pôžitkom plávaťoptimizmus (pozitívne, radostné naladenie): trochu optimizmu do životasubšt. plezír


    útecha čo utišuje bolesť, žiaľ, čo zmierňuje nešťastie a pod.: útecha v nešťastípotešenie: vnuk mu je v chorobe potešenímkniž. potecha: jedinou potechou mu bola ženakniž. balzampoet. techa (Sládkovič)pren. náplasť: náplasť na bolesť


    naradovaný pociťujúci radosť, radujúci sa; svedčiaci o prežívanej radosti (op. smutný) • natešenýnaradostenýnaradostnený: naradované, natešené deti vítali hostí; bol celý naradost(n)ený nečakaným úspechomrozradostenýrozradostnenýrozradovanýrozjarený (pri pocite nespútanej radosti): výskot rozradost(n)ených, rozradovaných tanečníkovzried.: uradostenýuradovaný: uradostené, uradované srdcerozveselenýexpr.: roztešenýpotešenývytešenývyradovaný: rozveselené, potešené publikum; rozveselená, vytešená tvárveselýšťastný: študenti odchádzali na výlet naradovaní, veselí, šťastní; pozerať sa veselými, šťastnými očamiradostnýrozjasnenýkniž. rozjasaný (obyč. o prejavoch radosti): radostný výraz tváre (op. nešťastný) • uveličenýblažený (v radosti prechádzajúci do uveličenia, blaženosti): bol jej príchodom celý uveličený; obdariť niekoho blaženým úsmevompolichotený (radujúci sa z lichotenia, pochvaly)


    potešený p. naradovaný


    veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé očinatešenýnaradovanýnaradostenýnaradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostenéšťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očamirozradostenýrozradostnenýrozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákovuradostenýuradostnenýuradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiechrozveselenýpotešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešenýradostný (op. nešťastný): radostný výraz tváreuveličenýblažený: návratom syna bola uveličená, blaženározjarenýbujarýrozihranýrozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiechexpr. zried. rozpachtenýhovor. rozgurážený: rozgurážené publikumrozjasnenýrozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské očirozjasaný: rozjasaný pohľadjasný: jasná tvárživý: živá zábavausmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človekusmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťavysmiatyexpr.: rozchichotanývychichotaný: vysmiate, vychichotané dievčaúsmevný: úsmevná tvárbodrý: bodrá náladaexpr. preveselý (veľmi veselý)

    p. aj naradovaný

    2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávanímvtipnýžartovný: vtipná, žartovná poznámkahumornýhumoristickýkomický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbehsmiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historkaúsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhodaexpr. podarený: je to podarená figúrahuncútsky: huncútsky chlapechovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčinysubšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlappestrýhýrivý (o farbe)

    p. aj vtipný 2


    obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťouoblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechuzried. zablažiť (Gabaj)obdarovaťobdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmizahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou


    potešiť 1. poskytnúť útechu (v zármutku, trápení a pod.) • utešiť: potešiť, utešiť pozostalých, trpiacichrozhovárať (nedok.) (rozptyľovať chmúrne, pesimistické myšlienky): rozhováral priateľa, aby si z toho nič nerobil

    2. spôsobiť niekomu radosť, potechu; urobiť veselým, radostným • rozradovaťrozradostiťrozradostniť: vaša odpoveď ma potešila, rozradost(n)ila; aj maličkosť ju vie potešiť, rozradovaťrozveseliťobveseliť: pohľad na deti ju vždy rozveselí, obveselírozihraťrozjariťzried. rozjasniť (priviesť do veselej, radostnej nálady): rozihrať, rozjariť spevom celú spoločnosťrozohriaťoblažiť: rozohriať, oblažiť srdce, myseľpobaviťzabaviťrozptýliť (zbaviť zlej nálady, smútku): dobrá kniha najlepšie zabaví, pobaví, rozptýli


    rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedokrozstreknúťrozprsknúťrozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izberozosiaťrozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po sveterozviať (fúkaním): vietor rozvial mrakyporozptyľovať (postupne)

    2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmluporozptyľovaťporozháňať (postupne)

    3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviťrozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosťpobaviťpotešiť: jeho rozprávanie ju potešilorozobraťprebraťvzpružiťosviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľrozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjariloporozptyľovať (postupne, viac ľudí)

    4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2


    utešiť poskytnúť útechu (v zármutku, zlom položení a pod.) • potešiť: utešiť niekoho pri strate blízkeho človeka; potešili nás dobrým slovom a sľúbili pomocrozhovárať (nedok.; rozptyľovať, vyhovárať chmúrne, pesimistické myšlienky): celý večer ho rozhováral

    p. aj uspokojiť 2, utíšiť 1


    potešiť sa pocítiť radosť, potechu z niekoho, niečoho • zaradovať sa: potešili sa mu, zaradovali sa mu ako rodine; jeho srdce sa tomu potešilo, zaradovalo sa nad týmzried. zatešiť sa (Kalinčiak)rozradovať sanaradovať sarozradostiť sarozradostniť sa: z rodinných udalostí sa celý rozradoval, rozradost(n)ilporadovať sa (trochu sa potešiť) • rozveseliť saobveseliť sa: dievčence sa idú do spoločnosti rozveseliť, obveseliťzabaviť sapobaviť sarozptýliť sa (zbaviť sa zlej nálady, smútku zábavou): pri hudbe sa dobre zabaviť, rozptýliť; na žarte sa všetci zabavili, pobavilirozjariť sarozihrať sarozžiariť sarozjasať sapoet. rozplesať sa (veľmi sa potešiť z niečoho): rozjarili, rozžiarili sa nad synovým úspechomrozohriať saoblažiť sa: rozohriať sa, oblažiť sa lúčom nádejekniž. zastar. ukochať sa: jeho oko sa ukochá malebným krajom


    rozveseliť sa stať sa veselým • obveseliť sazveseliť sa: pri hudbe sa spoločnosť rozveselila, obveselilarozradostiť sarozradostniť sarozradovať sarozjariť sarozjasať sa: víno ich rozradostnilo, rozjarilorozjasniť sarozžiariť sarozihrať sa: tvár sa jej rozjasnila, rozžiarila; oči sa jej rozihralizaveseliť sa (krátko sa veseliť) • rozptýliť sapobaviť sazabaviť sapotešiť sa (rozveseliť sa pri nejakej zábave): pri hre sa rozptýlil; pobavil sa na žartoch; zabavil sa s priateľmipoet. rozplesať saexpr. zried. rozjasotať sakniž. zastar. rozkochať sa (Hviezdoslav)zried. zveselieť


    zabaviť sa 1. stráviť čas zábavou, hrou, žartovaním a pod. • pobaviť sa: rád sa zabaví, pobaví na diskotékerozptýliť sarozveseliť sa (zbaviť sa zlej nálady, vypätia a pod. nejakou príjemnou činnosťou): po robote sa ide rozptýliť von; Ako vás mám rozveseliť?pohrať sazahrať sa (chvíľu sa zamestnať hrou) • expr. pobavkať sa (obyč. o deťoch) • expr. polaškovať (si)požartovať (si)hovor. expr. pošpásovať (si) (veselo, žartmi sa zabaviť) • potešiť sa (chvíľu prežívať pocit radosti): potešil sa s návštevoupozabávať sa (chvíľu sa zabaviť): pozabávať sa s kamarátkamiexpr.: zahýriť sivyraziť sifraz. vyhodiť si z kopýtka (oddať sa bujnej, neviazanej zábave): mladí si šli zahýriť, vyhodiť z kopýtkahovor.: zamulatovať sizaflámovať si (zabaviť sa pri výdatnom pití alkoholu) • vyzabávať sa (dosýta sa zabaviť)

    2. priveľa času venovať niečomu, obyč. namiesto inej potrebnej činnosti • zdržať sastratiť čas: zabavili, zdržali sme sa u susedov; stratil som s tebou veľa času, zabavil si mapribaviť sa (ostať dlhšie ako treba): pribaviť sa s kamarátmi


    potešiteľ p. potešovateľ


    potešovateľ kto poskytuje potešenie, radosť, uspokojenie • potešiteľutešovateľutešiteľ: bol jej potešovateľom, utešovateľom vo všetkých ťažkostiachtešiteľ


    potešiteľný p. príjemný


    príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživýblaženýkniž. blahýoblažujúcislastnýhrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepeknýpôvabnýutešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilýroztomilýrozkošnýľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučkýchutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajnpríma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúcipotešiteľnýradostnýlichotivýoptimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božskýrajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medovýcukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


    potešovať p. tešiť 1, 2


    tešiť 1. spôsobovať radosť, poskytovať potešenie • blažiťoblažovaťpotešovaťobšťastňovať: tešilo, blažilo, potešovalo ho vedomie úspechu; dar ho dlho obšťastňovalbaviťzaujímaťhovor. interesovať (prinášať potešenie, vzbudzovať záujem): baví ho šport; nič ho nebaví, nezaujímaupútavať: všetko nové ho upútavalahodiť (spôsobovať lahodný pocit): reč mu lahodí

    2. poskytovať útechu v žiali, v nešťastí a pod. • potešovaťutešovať: kamaráti ho tešia, potešujú, utešujú, že sa uzdraví


    potešovať sa p. tešiť sa 2


    tešiť sa 1. prežívať radosť, mať potešenie z niečoho • mať radosťbyť rádradovať sa: tešiť sa z detí, mať radosť z víťazstva; je rád, raduje sa, že sa mu robota podarilabyť natešenýbyť rozradostenýbyť naradostený: deti sú natešené, rozradostené, že sa blížia prázdninyzried. radostiť sakniž. al. expr.: plesaťjasať (prejavovať, prežívať veľkú radosť): celý štadión plesá, jasáhovor. expr.: výskaťujúkať (tešiť sa výskaním): nebudete nad tým ujúkaťveseliť sa (prejavovať radosť veselím, zábavou): všetci sa tešia, veseliavyžívať sa (zlomyseľne sa tešiť z niečoho): vyžíva sa na cudzom nešťastí

    2. nachádzať útechu v niečom • utešovať sapotešovať sa: tešili sa, utešovali sa nádejou, že sa to raz skončí

    3. mať niečoho dostatok • požívaťmať: tešiť sa úcte, slobode; požívať, mať úctu, slobodu


    potešujúci p. príjemný


    potiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť šnúrumyknúťpomyknúťšklbnúťpošklbnúťtrhnúťpotrhnúť (prudko potiahnuť): myknúť, šklbnúť dievča za vlasy; nepokojne potrhol, trhol reťazou, povrazom, opratamipoťahať (niekoľkokrát potiahnuť) • expr. pokvákať: pokvákať dievča za vlasy

    2. ťahom premiestniť trocha ďalej • zatiahnuť: potiahnuť, zatiahnuť skriňu do rohuposunúť: posunúť vozíkodtiahnuťodsunúť (odniekiaľ) • popoťahovať (niekoľkokrát, na viacerých miestach): popoťahovať si nohavice

    3. prudko nabrať nosom al. ústami do seba (obyč. vzduch, dym a pod.) • vtiahnuťvdýchnuť: s rozkošou potiahol, vtiahol do seba cigaretový dym; mocne vdýchol vzduch nasýtený ozónomsmrknúť (potiahnuť nosom hlien): uplakaná ešte dva-trikrát smrkla, potiahla

    4. dať na povrch poťah, povlak, tenkú vrstvu niečoho • povliecťobtiahnuť: potiahnuť, obtiahnuť nábytok kožou, plyšom; vankúš potiahnutý, povlečený saténompokryť: výrobok pokryť ochrannou vrstvou

    5. p. zaviať 1 6. p. ukradnúť 7. p. zaspievať


    ukradnúť neoprávnene si privlastniť cudzí majetok, cudziu vec • odcudziť: ukradnúť, odcudziť auto, obraz, cenné listinyexpr. potiahnuť (obyč. menšiu vec a príležitostne): nebadane potiahne susedovi perosubšt.: šlohnúť • grajfnúť • čajznúť • pajznúť • piznúť: šlohnúť, grajfnúť peňaženku, knihu; niekto mi čajzol, pajzol hodinkyhovor. expr. šibnúť: potajomky nám šibli korisťexpr.: uchmatnúťuchytiťpolapiťpochytiťexpr. zried. ukváriť (neoprávnene, tajne vziať; je oslabená okolnosť, že ide o krádež): uchmatne, uchytí, čo vidí; je to ukvárené ovocieexpr. popchnúť: sliedili, čo by sa dalo popchnúť (Ondrejov)ulúpiť (ukradnúť lúpežou, násilím): z bytu ulúpili peniaze a šperkyukoristiť (vziať ako korisť): pri svojich dobrodružných výbojoch vojaci ukoristili veľa cennostíhovor. expr. vyfúknuť (pripraviť niekoho o niečo): vyfúkol mu miestopokradnúťrozkradnúťporozkrádať (väčšie množstvo; postupne, po častiach): zariadenie chaty sa časom pokradlo, rozkradlo, porozkrádalozastar. pojať: z voza mu pojali plátno


    vtiahnuť 1. ťahaním dostať dovnútra • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť auto do garáževovliecťzavliecť (vlečením): vovliecť, zavliecť sane do dvoravoviesťzaviesť: voviedli ma dnupovťahovať (postupne, viac vecí)

    2. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • zatiahnuť: vtiahli, zatiahli nás do rodinného sporuzapliesťzamiešaťexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zapliesť niekoho do nešťastia; zamiešali, zamočili ho do aféry s benzínomzavliecťvovliecť: zavliecť, vovliecť svet do katastrofypovťahovať (postupne)

    3. nabrať vzduch do seba • vdýchnuťpotiahnuť: vtiahnuť, potiahnuť nosom; vtiahol, potiahol dym do pľúcmenej vhodné vsať: vsať čerstvý vzduch plným dúškomnaťahať (v množstve) • povťahovať (postupne)

    4. pohybom zatlačiť niečo vyčnievajúce, vysunuté • zatiahnuť: vtiahnuť, zatiahnuť bruchovtisnúťstisnúťstiahnuť: stisla, stiahla hlavu medzi pleciapovťahovaťposťahovať (postupne)

    5. p. vojsť 1


    zaspievať spevom predviesť: zaspievať pieseňzanôtiť (aj bez slov): zanôtiť známu melódiupredniesť: Dusíkovu pieseň predniesol umelec veľmi precítenehovor. zatiahnuť (ťahavým hlasom): dievčence zatiahli trávnicepotiahnuť (ťahavo zaspievať): láska, bože láska – potiahol mládenecexpr. vynôtiť (do vôle): do rána sme vynôtili všetky známe piesnezaintonovať (udať tón) • kniž. zahúsť (s citom zaspievať al. predniesť na hudobnom nástroji): nežne zahúsť do uškaodspievať: odspievali ešte tri veršeexpr.: zahalačiťzahalákať (nahlas) • expr., obyč. pejor. zahulákať (nahlas) • pejor.: zakikiríkaťzabľačaťzakotkodákaťzabliakať (hlasne, falošne)


    zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

    2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

    3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

    4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


    zaviať 1. začať al. krátky čas viať, príp. sa šíriť • zavanúťzaduťzafúkaťzadúchať: od juhu zavial, zavanul teplý vetrík; od hory zadulo, zafúkalozried. zatiahnuť: od rieky zatiahlo chladomexpr. potiahnuť: keď potiahne vetrík, lístie poletuje

    2. viatím zaniesť, pokryť niečo • zafúkaťzasypať: cesty do rána zavialo, zafúkalo; dom zasypal snehexpr. zachumeliť (zaviať snehom)


    pospať sizried. pospať 1. chvíľu (obyč. s pôžitkom) sa oddať spánku • expr.: schrupnúť sischrapnúť si: poobede si rád pospí, schrupne; poobedovali a pospali, schrapli siexpr.: podrichmať sipochrápať si: od únavy si pri televízii aj podrichmala, pochrápalazdriemnuť sipodriemať siexpr.: podriemkať sipochrapkať si (na chvíľu sa ponoriť do čiastočného spánku) • expr. zakľuckať si (pospať si spúšťajúc hlavu) • det. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si: dieťa si pri fľaške aj pospinkalo, pobúvalopoležať si (chvíľu si ľahnúť a obyč. si pospať)

    2. do vôle sa oddať spánku • vyspať sa: v nedeľu si vždy poriadne pospí, poriadne sa vyspíhovor. expr. potiahnuť si: potiahol si do deviatejexpr.: podrichmať sipochrápať si: keď si poriadne podrichmem, pochrápem, budem v poriadkupoležať si (do sýtosti ležať a spať): dobre som si poležaldet. al. expr.: pospinkať sipobúvať sipobuvinkať sipobuvičkať si


    potiahnuť si 1. p. pospať si 2 2. p. vypiť si


    upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť siodchlipnúť sisrknúť siusrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť siglgnúť sistrebnúť sizastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť siďugnúť sišuchnúť sipotiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť sišluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť sihrknúť siprihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

    p. aj vypiť si


    vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť siprihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť sifrcnúť sipotiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť sitrcnúť sidrcnúť sidrgnúť siďugnúť sidžugnúť sišuchnúť sišluknúť siglgnúť sivytnúť sivyťať silognúť sichlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sapodkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)


    zafajčiť si istý čas, trocha fajčiť, obyč. s chuťou • pofajčiť si: cez prestávku si šli kolegovia zafajčiť, pofajčiťexpr.: zabafkať sipofajkať sizafajkať si: rád by som si zabafkal, pofajkalexpr.: pobafkať sizapufkať sizapukať si (najmä z fajky) • hovor. expr. potiahnuť si: chlapci si šli za roh trocha potiahnuťzried. zadymiť si (Ondrejov)


    dovtedy ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu konania nejakého deja, trvania nejakého stavu a pod.; do toho času, do tých čias • dotiaľpotiaľtak dlho: neboj sa, dovtedy, dotiaľ sa vrátia; potiaľ, tak dlho vyskakoval, kým si nezlomil nohuzatiaľhovor. za ten čas: možno sa vojna zatiaľ, za ten čas skončínár. zatým (Jégé)


    potiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú hranicu v priestore, po to miesto, až k tomu miestu • potadepotadiaľ: potiaľ, potade, potadiaľ sa dostali bez ťažkostídotade: dotade môžu prísťpotiaľtopotadetopotadiaľto (po toto miesto, až k tomuto miestu): ryhu musíš vykopať potiaľto, potadeto, potadiaľtodotadetodotiaľtodotadiaľto: dotadeto, dotiaľto, dotadiaľto posadíme zemiaky

    2. odkazuje na koncovú hranicu v čase, do istého času • dotiaľdovtedy: potiaľ, dotiaľ, dovtedy robil na stavbe, kým mu neponúkli lepšie miestozatiaľ: zatiaľ sa mu darilo, kým mu pomáhali rodičia

    3. ukazuje al. odkazuje na istú mieru, do tej miery • dotiaľnatoľko: môžeš ho podporovať len potiaľ, dotiaľ, pokiaľ ti stačí peňaženka; usiloval sa iba natoľko, nakoľko bolo trebapotiaľto: potiaľ, potiaľto je vec v poriadku


    zatiaľ 1. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu v súčasnosti; do tohto času, do súčasnosti • dosiaľposiaľdoposiaľ: zatiaľ, dosiaľ bol všade pokoj; posiaľ, doposiaľ sa mu darilodoterazdodnespodnes: doteraz sme mu nemuseli pomáhať; dodnes, podnes bolo všetko v poriadkukniž. zastar. pozatým (Hviezdoslav)nespis. prezatým

    2. ukazuje al. odkazuje na koncovú časovú hranicu; do toho času, do tých čias • dotiaľdovtedypotiaľ: zatiaľ, dotiaľ určite ešte podrastie; dovtedy sa isto vráti; dovtedy, potiaľ bude dobiedzať, kým nedostane

    3. ukazuje al. odkazuje na časový úsek • medzitýmmedzičasom: zatiaľ, medzitým stihla navariť; medzičasom si môžeš pospaťza ten časzried. medzičím

    4. v tomto čase, do istého času • naterazteraz: zatiaľ, nateraz sa musíme uskromniť; nechaj ho teraz, zatiaľ na pokojidočasnenačasprechodne: dočasne, načas môže byť skriňa v chodbe


    potiaľto 1. p. potiaľ 1, 3 2. p. doteraz


    mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slovámĺkvonevravnezried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodminemozamĺknutozastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimitichobez slovapotichuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobomexpr. čuškynár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izbyzadumanezadumanopoet.: dumnedumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou


    polohlasno tlmeným hlasom, čiastočne počuteľne, nie celkom nahlas • polohlasnepolohlasom: polohlasno, polohlasne, polohlasom sa rozprávali do nocipolohlasitopolohlasite: čosi polohlasito, polohlasno zahundraltlmenepritlmene: tlmene, pritlmene zavolala na mužapološeptompološepkompološepkypološepmo (takmer šeptom): pološeptom, pološepky oslovil okoloidúceho mužatichopotichuexpr.: potichučkypotichunky: ticho, potichu spievala


    šeptom veľmi tichým hlasom • šepmošepkomšepky: šeptom, šepmo jej čosi vravel do ucha; zhovárali sa šepkom, šepkypošepkyhovor. pošušky: pošepky, pošušky sa ho spytuje, čo má urobiťšeptavošepotavo: šeptavo, šepotavo sa modlilahovor.: šuškomšuškavo: hovorili medzi sebou šuškom, šuškavotichopotichu: ticho, potichu sa prihovára dieťaťuexpr.: tichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunky


    ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnocinečujnenehlučnebezhlučnebezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotnebezhlasnebezzvučnenehlasnenezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala peraminepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výškešeptomšepkompošepkyhovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vraveltlmenepridusene: tlmene, pridusene na nás zavolalhud. pianoexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkypotíškunár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnostizastar.: neslyšneneslyšateľnenespráv. sticha

    2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichubez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do ránamlčkymlčanlivozried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobomnemomĺkvozamĺknutozmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimiexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinkopotichučkypotichunkyexpr. zried. čuškynár. expr. čučky

    3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepoholnerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinouexpr.: tíškotichučkotichunkotichulinko

    4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokojpokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeječitčtpst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo!expr. ani mukani škrkani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujemhovor.: kuškušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud


    potichu, potichučky, potichunky 1. p. ticho1 1, 2, šeptom, polohlasno 2. p. mlčky


    mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej al. mazľavej hmoty • natieraťpotierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémomrozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plecholejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastkymazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže

    2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. p. biť 2 5. porov. podplatiť


    potierať p. mastiť 1


    kuvikať 1. vydávať zvuk podobný slovu kuvik (o kuvikovi) • hovor. pôtikať: kuvik kuvikal, pôtikal celú noc

    2. p. strašiť 2


    pôtikať p. kuvikať 1


    nútiť 1. naliehavo al. násilím privádzať k činnosti • prinucovaťdonucovaťpripieraťsiliť: nútili, pripierali syna do učenia; často ho prinucovala umývať riadnanucovaťkniž. oktrojovať: nanucovali, oktrojovali im spôsob výrobypoháňaťtisnúťpotískať: treba ho do všetkého tisnúťhovor. tlačiťexpr. hnaťkniž. pudiť: tlačil ho, aby povedal pravdu; čosi ho pudilo odísťnaliehať (zároveň žiadať): naliehal na priateľa, aby mu pomoholpobádaťnutkaťpovzbudzovaťpodnecovaťviesť (nútiť v malej miere): pobádal kolektív do roboty; k výskumu ho viedla túžba po poznanínabádaťvyzývaťponúkať (vyzývať bez násilia): nabádali ho na opatrnosť; ponúkal, vyzýval priateľa do reči

    2. p. dráždiť 2


    posúvať 1. robiť niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať: posúvať, posunovať figúrky na šachovnicisunúť: sunie ruku pomaly k vypínačupomkýnať: pomkýnať pohár k sebepotískaťpotláčaťpotlačovať: pomaly potíska, potláča vozík pred seboupostrkávaťpostrkovaťzried. posacovať (posúvať ľahkým úderom, nárazom): postrkáva, posacuje dieťa k dverámpohýnať: jemne pohýnať, posúvať páku dopreduhovor. šibovať: šibovať vlakovú súpravu

    2. porov. preložiť


    potískať1 p. tlačiť 2, posúvať 1


    potískať2 p. stlačiť


    stlačiť tlakom zapôsobiť na niečo a tým obyč. zmenšiť objem niečoho al. dostať niečo do nižšej, príp. inej polohy • stisnúťzovrieť: stlačiť, stisnúť päste, pery; stlačiť, stisnúť páku; zovrieť v ruke listpritlačiťpritisnúťpotlačiť: pritlačiť tlačidlo zvonca; potlačiť pákupristúpiť (nohou): pristúpiť brzdupostláčaťpostískaťpotískať (viackrát): postláčať, postískať šaty do batoha; cestujúci potískaní v strede autobusustľapkať (tľapkaním stlačiť): cesto stľapká na pagáčsploštiťexpr. stľapčiťspľaštiťhovor. expr. zmangľovať (tlačením urobiť ploským): cesto sploštila na posúch; klobúk si rukou uprostred stľapčil, spľaštil; sedením si zmangľoval šatyexpr.: zgniaviťzdláviťpodláviťzmrviť: zgniavené, zdlávené ovocie; zmrvená trávatech. skondenzovať: skondenzovať paruodb. skomprimovať: skomprimovať vzduch, pohonnú zmes


    tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

    p. aj pchať

    2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

    3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

    p. aj omínať

    4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


    vtisnúť 1. tlakom, tískajúc, tlačiac niečo niekam dostať, umiestniť • vtlačiť: vtisnúť, vtlačiť vozík do šopy; do škáry vtisnúť, vtlačiť voskvprataťvpraviťvopchať (dovnútra): šatstvo vpratala, vopchala do vrecavstrčiťstrčiťzastrčiťvsunúťzasunúť (sunutím vložiť niečo niekam): (v)strčiť niekomu niečo do vrecka; zasunúť, zastrčiť si za ucho ceruzuvtesnať (tesne umiestniť): medzi riadky vtesnala celú vetuzatlačiť (tlačením posunúť dnu): zatlačiť auto do garáženapchaťstlačiť (pchaním, tlačením dať dnu): napchať, stlačiť šaty do kufraexpr.: vštúriťštúriťvšupnúťšupnúťvšuchnúťšuchnúť (rýchlo, šikovne): (v)štúriť, (v)šuchnúť niekomu peniaz do dlanepritisnúťpritlačiť (vtisnúť k niečomu): pritisnúť zem ku koreňomexpr. vtrieskať: ovce vtrieskali do nákladného autapovtláčaťpotískať (postupne)

    2. násilím spôsobiť prijatie niečoho • vtlačiť: vtisli, vtlačili mu pocit menejcennostinatisnúťvnútiťnanútiť: vtisnúť niekomu cigaretu do úst; vnútiť jedlo dieťaťu; nanútili, natisli jej ho za ženíchakniž. naoktrojovať: naoktrojovať niekomu myšlienku na pomstunadiktovať: nadiktovali nám kapituláciu


    posúvať sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestňovať po povrchu niečoho al. v priestore • posunovať sa: šatka sa posúvala, posunovala z pleca dolesunúť sa: z vrchu sa sunul veľký kameňpomkýnať sapodávať sa: sediaci sa pomkýnajú, podávajú tesnejšie k sebepotískať sa: budovy akoby sa potískali k sebeexpr. šinúť sa: dav sa šinul k východukniž.: snovať sasnuť sa: po nebi sa snujú oblakyexpr. zried.: postrkávať sapostrkovať sa (posúvať sa trhavými pohybmi) • pohýnať sauhýnať sa (malým pohybom meniť polohu): hlava sa mu pohýna od zvedavosti k susedovinapredovaťpostupovať (posúvať sa dopredu, op. ustupovať): skupina rýchlo napreduje, postupuje k cieľu


    potískať sa1 p. posúvať sa


    potískať sa2 p. stisnúť sa


    stisnúť sa silou, tlakom sa dať k sebe, dovedna • stlačiť sazovrieť sa: ľudia sa stisli, stlačili do hlúčika; päste sa zovrelistiahnuť sa: srdce, hrdlo sa stiahlo, zovrelopostískať sapotískať sapostláčať sa (postupne): Postláčajte, postískajte sa ešte trocha ďalej!natlačiť sanatisnúť sanapchať sa (tlačením sa umiestniť): do komôrky sa natlačili, natisli, napchali všetciutisnúť sa: Utisnite sa k sebe!stúliť sa: hlavy sa stúlili do kôpky


    potíšku, potíšky p. ticho1 1


    pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavoupohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkouexpr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístímpomknúťpomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňapotisnúťpotlačiťposunúťpošinúťpošuchnúťhovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňupostrčiťposotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)

    2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • maťkniž. primaťpriviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikaťprinútiťdonútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevuexpr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporuexpr.: poduriťpodurkaťpopohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusupovzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval

    3. p. dojať 1


    posunúť 1. vykonať niečím krátky kĺzavý pohyb po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť: posunúť, pošinúť stolček k nohámpomknúťpomyknúť: pomkol si nohu o kúsok ďalej; pomknúť, pomyknúť klobúk do čelapošmyknúť: pošmykne tanier ďalejpošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť vedro do kútazried. posúvnuť: posúvnuť niekoho aj so stoličkoupotisnúťpotlačiť (tlakom): potisnúť, potlačiť skriňupostrčiťposotiť (ľahkým úderom posunúť): prstom si postrčil, posotil čiapkuzried. postrknúť (Hviezdoslav)pohnúť (posunúť celkom malým pohybom): pohnúť, posunúť hodinovú ručičku dopredupoposúvaťpopomkýnaťpopotískaťpopotláčaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. p. preložiť 1


    potisnúť 1. tlakom dať do pohybu • potlačiť: potisnúť, potlačiť stôl k oblokuposunúťpošinúť (krátkym kĺzavým pohybom): posunúť, pošinúť stoličkupomknúťpomyknúť: pomknúť klobúk ďalej z čelapošuchnúťhovor. pošupnúť: pošuchnúť, pošupnúť tanier bližšie k sebepostrčiťposotiťzried. postrknúť (ľahkým úderom) • pohnúť (potisnúť celkom malým pohybom): pohnúť hodinovú ručičkupopotískaťpopotláčaťpoposúvaťpopomkýnaťpopohýnať (postupne, viac vecí)

    2. tlakom zapôsobiť na nejaký mechanizmus a tým uviesť do činnosti • stisnúťstlačiťpotlačiť: potisnúť, stisnúť gombík na prijímači; stlačiť, potlačiť kohútik na zbranizatlačiť: zatlačiť páčku

    3. p. zvaliť 3


    zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garážezasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stenezaprieťzaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvnovtlačiťvtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopypozatláčaťpozatískať (postupne zatlačiť) • zahnaťzapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľaodraziťexpr. odprášiť

    p. aj zahnať

    2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiťpotlačiťpotisnúťstisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahuoprieť sazaprieť saoboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverízatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku


    zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziťpovaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zemzhodiťstrhnúťsotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebeprevrhnúťprevaliťprevrátiťexpr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôlzváľaťpováľaťvyváľaťpovyvaľovaťpozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice

    2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiťzboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila domzváľaťzrúcaťzbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupavyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliťrozváľaťrozbúraťrozrúcaťzdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcalistrhnúť: starú prístavbu dali strhnúťpováľaťporúcať (postupne)

    p. aj zvrhnúť

    3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiťpripísaťpričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletémufraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golierzviesť: všetko zviedli na inýchexpr. potisnúť: rád potisol vinu na druhýchpresunúť: zodpovednosť presunie na podriadených


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    posunúť sa krátkym kĺzavým pohybom sa premiestniť po povrchu niečoho al. v priestore • pošinúť sa: obraz sa posunul, pošinul dopravapošmyknúť sa: na lavici sa pošmykol bližšie k dievčaťuzried. posúvnuť sapomknúť sapomyknúť sa: Pomknite sa, pomyknite sa ešte o kúsok!pošuchnúť sahovor. pošupnúť sa: nervózne sa na stoličke pošuchol, pošupolpodať sa: podal sa o kúsok, aby uvoľnil miesto prichádzajúcemuuhnúťpohnúť sa (malým pohybom zmeniť polohu): uhol, pohol sa trocha do bokupotisnúť sapotlačiť sa (tlakom sa posunúť): cestujúci sa potisli, potlačili do stredu vozňapostrčiť sa (posunúť sa po ľahkom náraze): postrčili sa o kúsok ďalejskĺznuť sapokĺznuť sa (posunúť sa zhora dolu al. nabok): čiapka sa jej trocha skĺzla, pokĺzlapoposúvať sapopomkýnať sapopotískať sapopotláčať sapopohýnať sa (postupne sa posunúť kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    potisnúť sa tlakom sa premiestniť ďalej, k niečomu • potlačiť sa: Potisnite sa, potlačte sa ešte, prosím!posunúť sapomknúť sapomyknúť sapodať sa: keby sa všetci trocha posunuli, pomkli, podali, zmestili by sme sastisnúť sautisnúť sastlačiť sanatlačiť sapostískať sa: deti sa stisli, stlačili, postískali, natlačili do jedného vozňapopotískať sapopotláčať sapopomkýnať sapoposúvať sa (postupne, o kúsok ďalej; o viacerých jednotlivcoch)


    potiť p. tvoriť 1


    robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovaťbyť zamestnanýmať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnostihovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbeexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťmoriť samordovať salopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť samozoliťotročiťnádenníčiťplahočiť sahrdlovaťhlušiťrobotiťrobotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovaťpotiť sašťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokovhovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábaťsubšt.: makať • fachať • hovor. porábaťexpr.: robkaťšemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielnišuchtať saťahať saexpr.: smoliťpotiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referátexpr.: lepiťlátaťvyrábaťdávať dokopypejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správuexpr.: sekaťsúkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršombabrať saexpr.: piplať sašiplať saprplať sapaprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárnipejor. kašľať saniž. hovor.: ondiať saondieť savulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)

    2. zaoberať sa istou činnosťou • konaťvykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosťarch. činiť: činil dobré skutkypodnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadieluskutočňovaťrealizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne

    3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model strojazostrojovaťkonštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastkyprodukovaťvyrábaťdorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré vínomontovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovaťmuštrovaťporábať (obyč. ručne): majstroval policetvoriťutvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány

    4. byť príčinou niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody

    5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónomkniž. činiť: výdavky činia tisíc korún

    6. p. pokračovať 1


    tvoriť 1. sústavnou činnosťou dávať vznik niečomu • utvárať: dieťa tvorí, utvára nové slová; organizmus si tvorí, utvára odolnosť proti vírusu; tvoriť tón na husliachvytvárať (najmä tvorivou umeleckou činnosťou): svoje najvýznamnejšie diela vytváral básnik začiatkom storočia; vo filme vytvára postavu otcakniž. kreovať: kreovanie spolkuexpr.: potiťsmoliť (tvoriť s veľkou námahou): potiť, smoliť veršestvárňovaťzobrazovať (dávať umeleckú podobu): v románe stvárňuje, zobrazuje postavy z dedinského prostrediakomponovaťskladať (najmä hudobné dielo): komponuje, skladá populárne piesne, opery; obraz komponoval v tmavých farbáchpísať: písať román, symfóniuprodukovaťpejor. fabrikovať (tvoriť umelecké diela, obyč. v množstve a na úkor kvality): produkovať romány, filmyexpr. súkať (tvoriť v množstve a obyč. nekvalitne): súka veršezakladaťbudovaťzriaďovať (tvoriť niečo od začiatku)

    2. dávať priestorové ohraničenie • utváraťvymedzovaťohraničovať: reťaz hôr tvorí, utvára pôsobivé pozadie; dolinu ohraničujú, vymedzujú kopce z dvoch strán

    3. p. predstavovať 1


    potiť sa 1. vylučovať pot • expr. znojiť sa: potiť sa, znojiť sa od námahy

    2. vylučovať vlhkosť • vlhnúť: od strachu sa mu potia dlane, vlhnú mu dlanepremokaťslziť (prepúšťať kvapky tekutiny): potrubie premoká, slzímokvať (byť mokrý z tekutiny vylučovanej po troche): mokvajúce steny v suterénnom byterosiť sa (pokrývať sa rosou): čelo sa mu od námahy rosímokriť sa (stávať sa mokrým, vlhkým)


    vlhnúť stávať sa vlhkým • navĺhať: steny, múry vlhnú, navĺhajúzvlhávaťprevlhovaťprevlhúvať (naskrz): šatstvo v daždi zvlháva, prevlhuje, prevlhúvamoknúťrosiť sapotiť sa: tvár mu mokne od potu, čelo sa mu rosí, potí od námahypremokaťzried. slizieť: sudy premokajú, slizia na dnáchmokvať (o rane): jazva mu mokvá


    natrafiť 1. nečakane, náhodou nájsť al. zbadať • trafiťnaraziť: natrafil na veľké prekážky; trafil na známeho, na vodustretnúť saobjaviťprísťdôjsť: stretol sa so známym; prišiel na stopu zločinu; objavil chyby v prepiseexpr.: naďabiťnaďapiťnabŕdnuťpotknúť sa: nabŕdol na jeho meno v zozname; potkol sa o čudný prípadnár. expr.: naťapiťnapopáckať (Kukučín)

    2. vhodne prísť • trafiť: zle (na)trafil, nikto nebol doma


    pomýliť sa dopustiť sa omylu, urobiť chybu • zmýliť sa: pomýliť sa, zmýliť sa vo výpočtochchybiťpochybiťschybiť: uznal, že v odhade (po)chybil, schybilexpr. spliesť sa: pri hľadaní adresy sa splietolexpr. potknúť sa (urobiť chybu): zarecitovať báseň bez potknutiahovor. expr. seknúť sa (veľmi sa pomýliť): pri posudzovaní kvality výrobku sa sekolfraz. expr. streliť vedľa: v súťaži vždy strelí vedľafraz. urobiť chybný krok: v živote málokedy urobí chybný krokexpr.: prerátať saprepočítať sa: chcel nás dostať, ale sa prerátalkniž.: poblúdiťzablúdiťzblúdiť (v konaní, úsudku): ako mladý aj poblúdil, zblúdil, ale zbadal svoj omylhovor. expr.: opáliť saopláchnuť saopláknuť sa: pri výbere partnera sa opálil, oplákolexpr.: popliesť sazapliesť sa (pomýliť sa v reči): jazyk sa mu poplietolexpr.: pomotať sazmiasť sapomútiť sa: pri uvažovaní sa pomotal, zmiatol; v hlave sa mu to pomútilosubšt. kiksnúť: pri rátaní viackrát kiksla


    potknúť sa 1. zachytiť sa nohou o prekážku a vychýliť sa z rovnováhy • zakopnúť: potknúť sa, zakopnúť o prah dverízavadiť (nohou): v behu zavadil do kameňa; zavadiť o pokrovecexpr. tycnúťexpr. zaprepletať nohami (pri chôdzi, behu): zaprepletal nohami a spadol

    2. p. pomýliť sa 3. p. natrafiť 1


    brbtať robiť chyby, mýliť sa pri artikulovaní niektorých hlások • expr. brbotať: chce naraz povedať všetko a potom brbce, brbocepotkýnať sazadŕhať safraz. šliapať si/stúpať si na jazyk: pri každom cudzom slove sa potkýna, zadŕha, šliape si, stúpa si na jazykexpr.: hatlaťbrblaťbľabotať (nezrozumiteľne, nesúvisle hovoriť): nik mu nerozumie, čo brble, bľaboce

    p. aj zajakať sa, brblať 1


    mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


    potkýnať sa 1. porov. potknúť sa 1 2. p. mýliť sa


    neistý 1. ktorý nemá istotu pri istých činnostiach, prejavoch; ktorý nemá vieru vo svoje schopnosti, zručnosti a pod; svedčiaci o nedostatku istoty al. sebavedomia (op. istý) • nepevnývratký (op. pevný): po chorobe má ešte stále neistý, nepevný, vratký kroklabilný (op. stabilný): neistá, labilná poloha na rebríkunerozhodnýbezradnýrozpačitý (op. rozhodný, rázny): nerozhodná, bezradná odpoveď; bezradný pohľad prenasledovanéhováhavýtápavýexpr. habkavý (plný váhania, nerozhodnosti; op. rozhodný, pevný): dieťa urobilo prvé váhavé, tápavé krôčiky; tápavé, habkavé hľadanie vhodných slovexpr.: tackavýknísavýkolísavýpotkýnavý (nemajúci istotu, obyč. pod vplyvom opitosti, choroby a pod.; op. pevný): kráčal tackavou, knísavou, kolísavou, potkýnavou chôdzouexpr.: trasľavýroztrasený (nemajúci istotu obyč. vplyvom staroby, rozrušenia a pod.): trasľavé, roztrasené písmo; trasľavé rukyhovor. strémovaný (nemajúci istotu vplyvom trémy): strémovaný rečník

    2. ktorý nie je bezpodmienečne pravdivý, zaručený, vopred daný al. zaistený (op. istý, zaručený) • pochybnýspornýnespoľahlivýnezaručený: dospieť k neistým, pochybným, sporným vedeckým výsledkom (op. nepochybným, spoľahlivým, zaručeným); dať niekomu neisté, nespoľahlivé zárukyexpr.: nepevnývratkývrtkavý: mať vratkú, nepevnú politickú pozíciu (op. pevnú); byť vrtkavý v názorochproblematickýkniž. otázny: naša budúcnosť je zatiaľ neistá, problematická; či sa to uskutoční, to je ešte otáznepremenlivýnestályrozháraný (op. stály, ustálený): žijeme neisté, nestále, rozhárané časy; dnes to vyzerá na premenlivé, nestále počasienebezpečnýriskantný (ktorý sa môže zle skončiť): pustila sa do neistého, riskantného podnikania; je to príliš nebezpečný, riskantný obchodohrozený (ktorému hrozí nebezpečenstvo; op. bezpečný): jeho život je neistý, ohrozený


    potkýnavý p. neistý 1


    potláčaný vôľou ovládaný tak, aby sa navonok neprejavil (obyč. o citoch, pocitoch, telesných stavoch a pod.) • premáhanýzadržiavaný: potláčaná, premáhaná bolesť; potláčaný, zadržiavaný plačdusenýzadúšavý: dusené, zadúšavé vzlykyskrývanýzastieraný: skrývaná, zastieraná zvedavosť, radosťutajovanýtajený: s utajovanou, tajenou závisťou sledovala cudzie úspechy

    p. aj skrytý


    skrytý ktorý nemožno nájsť, určiť, odhaliť • ukrytýschovaný: drahocennosti sú dobre skryté, ukryté, schovanéskrývanýutajovanýtajenýzastieranýpotláčaný (obyč. o citoch, pocitoch): pozorovala ju so skrývanou, utajovanou závisťou; tajené, zastierané, potláčané dojatie; potláčané obavyexpr. tutlanýpoet. stajený (Horov, Rázus)tajnýutajený (skrývaný pred pozornosťou iných): tajná opozícia (op. otvorená), tajné myšlienky, utajená láskazastretýzahalenýmaskovanýzamaskovaný: zahalený, maskovaný úkryttichý (skrývaný z osobného al. iného, obyč. politického dôvodu; op. otvorený): tichý protestneviditeľnýneznámy: neviditeľné, neznáme sily ho priťahovali na staré miestanepozorovanýodb. latentný: nepozorovaná choroba, latentná nákazapostranný (skrytý a nečistý, nečestný): postranný zámer, úmyselnepriamyvnútornýodb. implicitný (op. explicitný): nepriama, vnútorná, implicitná informácia v texteexpr. zakuklený: zakuklený nepriateľnenápadnýexpr.: zastrčenýzapadnutý: nenápadná čistinka; zastrčený, zapadnutý kútzastar. potajomnýzastar. zried. potajmý


    zadúšavý 1. spôsobujúci dusenie, brániaci v pravidelnom dýchaní • dusivýzadúšajúci: zadúšavé, dusivé chemické výparyzried. zádušlivýzastar. zádušný: zádušlivý dymškrtivýhrdúsivý: škrtivý, hrdúsivý kašeľ

    p. aj dýchavičný

    2. (o citovom prejave) ktorý nechceme naplno prejaviť • potláčaný: zadúšavý, potláčaný plačpremáhaný: premáhané vzlykyvzlykavýhíkavý: vzlykavý plač


    dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

    2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

    3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

    4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

    5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


    hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


    potláčať 1. vôľou zabraňovať prejavom citov, telesných pocitov a pod. • potlačovaťpremáhať: potláča, potlačuje, premáha náhly príval cituzadržiavať: zadržiava hnev, slzyprekonávať (niečo nepríjemné, bolestivé): prekonáva pocit sklamania, bolestiexpr.: tutlaťututlávať: tutle, ututláva v sebe túžbu cestovaťdusiť: dusí v sebe bezmocný hnevtajiťutajovať: tají v sebe radosť; od prekvapenia tají, utajuje dychtlmiť (zmierňovať intenzitu nejakého prejavu): tlmiť, potláčať radosť, smiechumlčiavaťumlčovať (zabraňovať prejaveniu sa): umlčiavať názory opozície; umlčuje v sebe cit láskyprehlušovať: prehlušuje výčitky svedomia za svoj hriechbrániť sazabraňovať: bráni sa, zabraňuje dojatiu nad neočakávaným stretnutím

    2. brať niekomu právo na niečo (najmä na slobodu), nespravodlivo zaobchádzať s niekým • potlačovaťutláčať: potláčanie, utláčanie národnostných menšíndeptať: deptanie ľudských právexpr.: ubíjaťgniaviť: maďarizácia ubíjala, gniavila náš národprenasledovať (vystupovať proti slobode niekoho): prenasledovanie demokraticky zmýšľajúcich ľudíumlčiavať (nedovoľovať prejavy slobody): umlčiavať vzbúrencov


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    potláčateľ p. potlačovateľ


    prenasledovateľ kto niekoho prenasleduje • zastar. prenasledovník: nechcel padnúť do rúk prenasledovateľov, prenasledovníkovpotlačovateľpotláčateľ (kto niečo potláča, likviduje): potlačovateľ, potláčateľ kritikystíhač (Hviezdoslav)kniž. stíhateľ


    odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

    3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


    odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravyodmietnuťzamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhyodpudiťzapudiťpotlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstuodstrčiť: odstrčila vlastné detiexpr.: odhodiťodkopnúťodšmariťodmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec

    2. p. zahodiť 1


    ovládnuť 1. nadobudnúť moc, vládu, vplyv nad niečím • opanovaťzmocniť sa: túžba ovládnuť, opanovať svet, prírodu; zmocniť sa trhovpodmaniťpodrobiťpodriadiť (obyč. násilne, vojenskou silou): podmaniť, podrobiť si národy; podriadil si ľahko celú rodinuspútať (obmedziť vo voľnosti): spútať prírodu, ducha človekaposadnúť (o čertovi, diablovi a pod.): zlý duch ho posadolzachvátiťpremôcťpreniknúťprejaťzried. zvládnuť (o duševných stavoch): zachvátila ho tieseň; premohla, prenikla, prejala ho radosťnadísťobísť (o telesných al. duševných stavoch): studený mráz ho nadišiel, obišielprepadnúťpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ho strachvlúdiť savojsť (nebadane preniknúť do vnútra človeka; o citoch, javoch): žiaľ sa jej vlúdil do srdca; jej hlas sa mu vlúdil do dušeexpr. opantať: smútok ju opantalzaľahnúťdoľahnúť: zaľahli, doľahli na nás starosti

    2. vôľou prekonať city, telesné stavy a pod. • premôcťpotlačiťopanovať: ťažko premohol, potlačil smiech, zvedavosť, únavu; opanoval svoju radosťskrotiť: nevedel skrotiť vzmáhajúci sa hnevexpr.: osedlaťzazubadliťozubadliť: osedlať, zazubadliť vášnezvíťaziť (nad čím): zvíťaziť nad vlastnou pýchou

    3. nadobudnúť schopnosť zapamätať si niečo al. schopnosť narábať s niečím • naučiť sazvládnuť: ovládnuť, naučiť sa látku, zvládnuť učivo; ovládnuť techniku, stroj; naučiť sa hre na klavíriosvojiť si: ľahko si osvojil angličtinu


Pozri výraz POŤ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: may, slw, pbh, jecfa, rio, ptx, wpc, kvd, pgn, clam, zzl, ptf, pbr, ats, zpd
Slovník skratiek: po, ohz, g21, tzd, d56, tno, pke, mišč, q92, xap, ã tã t, aqsiq, arh, gor, w31
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV