Synonymá slova "plã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 93 výsledkov (1 strana)

  • bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    nestály 1. ktorý nemá vytrvalosť, charakterovú pevnosť (o človeku); svedčiaci o tom (op. stály) • vrtkavýprelietavýchvíľkovýpren. expr. aprílový: nestály, aprílový, prelietavý človek; byť vrtkavý, prelietavý v názoroch, v láskevrtošivýrozmarný: vrtošivá, rozmarná ženanepevný (op. pevný) • nestabilnýlabilný (op. stabilný): byť nepevný, nestabilný v citochnespoľahlivýneseriózny (ktorý nedodržiava sľuby a pod.): nespoľahlivý obchodný partner, neseriózna známosťľahkomyseľnýexpr. veternýfraz. kam vietor, tam plášť (o človeku) • zastar. vrtohlavý

    2. ktorý podlieha zmenám (op. stály) • premenlivýmenlivý: (pre)menlivá spoločenská situácia; (pre)menlivé šťastienepevnýlabilnýnestabilnývratký (op. pevný, stabilný): mať vratkú, labilnú pozíciu (v zamestnaní)neistýneustálenýrozkolísaný (ešte nie úplne stály): neisté, neustálené pomeryvrtkavýaprílový (rýchlo, neočakávane sa meniaci; op. ustálený, vyrovnaný): vrtkavé, aprílové počasieprelietavý: prelietavé šťastievrtošivýrozmarný (podliehajúci chvíľkovým zmenám): vrtošivá nálada; vonku je vrtošivý, rozmarný časkolísavý (striedavo stúpajúci a klesajúci): kolísavé napätie; kolísavý športový výkon (op. vyrovnaný) • pohyblivýodb. flexibilný: pohyblivý, flexibilný kurz peňazípominuteľnýdočasnýprechodný (ktorý má obmedzené trvanie, časovo obmedzenú platnosť; op. večný): pominuteľná, dočasná sláva; nestály, prechodný spoločenský javnetrvanlivý (s obmedzenou trvanlivosťou): netrvanlivý materiálchvíľkovýkniž.: podenkovýprchavý (s veľmi krátkym trvaním): dosiahnuť iba podenkový úspechexpr. zried. rozlietavý


    cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslenýuvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postupsystematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, prípravausmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitýplánovanýprogramovýprogramovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosťvedomýzámernýúmyselnýschválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálovúčelnýúčelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

    2. p. ctižiadostivý


    plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovanýchystanýpripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutiezamýšľanýperspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohypredpokladanýočakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíneplánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosťúmyselnýzámernýschválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválnepremyslenývedomýcieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu


    plánovitý p. plánovaný, systematický 2, cieľavedomý 1


    systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskumsystémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy

    2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavnýpravidelný: systematická, sústavná, pravidelná prípravakaždodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenieplánovitýplánovanýprogramovitýprogramovýcieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celkuustavičnýopakovanýstálykniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupkuneprestajnýjednostajnýnepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak

    3. p. poriadny 1


    predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávanýtušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspechpravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských voliebpredbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratuhypotetickýodhadovanýodhadovýodhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cenaúdajnýkniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ


    premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajobahovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plántaktickýstrategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postupcieľavedomýplánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselnýzámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka


    úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná iróniachcenýschválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosťvedomýuvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomýpremyslenýplánovanýnaplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločinnenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutienár. nápočnýzastar. zúmyselný


    zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinokpripravovanýchystaný: chystaný prevrat nevyšielnachystanýnaplánovanýpripravený: naplánovaná svadba sa nekonalastrojenýhodlaný: strojený návrat domov


    hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


    chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

    2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

    3. porov. želať


    chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovaťstrojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávaťvystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviťhotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovaťplánovaťmať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovaťsnuťosnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variťpiecťkutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


    plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plánmať v plánechystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatreniazamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľompripravovaťstrojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopreduprojektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mestahovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januárikniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkovorganizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazdsnovaťsnuťosnúvať (tajne plánovať)


    uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľaťmyslieťzamýšľaťpomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženeniemať v úmyslemať v pláneplánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničiachystať sastrojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

    2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1


    zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    plápolať 1. p. horieť 1, žiariť 1 2. p. viať 2


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

    p. aj svietiť, svetielkovať

    2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí


    odmena hmotné ocenenie istej činnosti, služby a pod. • prémia: vyplatiť pracovníkovi odmenu, prémiumzdaplat (odmena za vykonanú prácu): mesačná mzda, mesačný platfunkčné (odmena za vykonávanie funkcie) • honorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho rázu): autorský honorárprovízia (odmena za sprostredkovanie obchodu): desaťpercentná províziaobslužnéprepitnésubšt. tringelt (dobrovoľná peňažná odmena za obsluhu) • hovor. expr. diškrécia (malá odmena za službu): dať chlapcovi diškréciuslužné (odmena vojakom základnej služby) • žold (plat žoldniera; pejor. odmena za nečestnú službu) • subšt. bakšiš


    plat pravidelná peňažná odmena za vykonanú prácu • mzda: denný, mesačný plat, denná, priemerná mzda; zvýšenie platov, miezdplácapríjem: mesačný príjem pracovníkazárobok (zarobené peniaze): dobrý zárobokhovor. gážazastar.: lônlôň: pravidelný lôn, lôňvýplata: minúť celú výplatuvyúčtovanie (plat po odrátaní preddavku): dostať vyúčtovaniežold (plat žoldniera, pejor. plat za nečestnú službu) • deputát (časť platu vyplácaná v naturáliách) • tovarich (v minulosti denný plat za nádennícku prácu na veľkostatku)

    p. aj zárobok


    plát p. šúplata


    pláť p. horieť 1


    rez 1. stopa po zarezaní, zárez: hlboký rez, zárez v kmeni stromuprierez (priečny rez predmetom): prierez kmeňa stromuvrúbokvrub: palica s vrúbkami, vrubmiles. zákres (rez v dreve, ktorým sa označujú stromy určené na vyrúbanie)

    2. odrezaná časť niektorých pokrmov; hranaté formy múčnikov: rezy zo šunkovej roládyplátplátok (rez v podobe tenkého plochého útvaru): krájať mäso na pláty, plátkyšúplata (tenká vrstva niečoho): šúplaty jabĺk

    3. p. zákrok, zásah 2 4. p. oriezka


    šúplata niečo v podobe tenkého plochého útvaru: šúplata blata, snehuplát: krájať mäso na plátyplátok: plátok syra, šunkyrez (odrezaná šúplata): obkrútiť závitok rezom slaniny


    zárobok peniaze získané obyč. prácou: nízky, dobrý zárobokplat (pravidelná peňažná odmena za prácu): zvýšiť niekomu platplácamzda (odmena za prácu): valorizácia miezdhonorár (peňažná odmena za prácu intelektuálneho charakteru): autorský honorárpríjem (zárobok plynúci obyč. z pracovného pomeru): mesačný príjem pracovníkazisk (peniaze získané obchodom): podiel na ziskuhovor. expr. džob (výhodný zárobok): mať dobrý džobhovor. gážazastar.: lônlôň


    idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienkanápad (náhla idea): mať dobrý nápadplánzámerúmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmyselcieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovamipredstava: utopické predstavy

    2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobodyzásada: zásady demokraciepojem: pojem nekonečnapresvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

    3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienkatéma: hlavná idea, myšlienka, téma filmunámet: námet skladby


    koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejínkniž.: ponímaniepoňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

    2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnovaplánrozvrh: urbanistický plán, rozvrhkniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

    3. p. počatie


    osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostranáčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článkukoncepciakniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportážescenár: vypracoval si scenár verejného vystúpeniarozvrhplánprogram (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždnepráv. predloha: predloha zákona


    plán 1. predstava budúcnosti • zámerúmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmucieľ: uskutočnil svoj cieľúčel: nejasný účel poradypredsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatieidea: to je dobrá ideakniž. zámysel

    p. aj úmysel, zámer, idea 1

    2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnostirozvrh: rozvrh hodín, prácprogram: program koncertu, edičný programgrafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravyharmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramuprojekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníkascenár: scenár filmu, výstavyosnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovyporiadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadokkoncepciakniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešeniahovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

    p. aj koncepcia 2

    3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, uliceodb. dispozícia: dispozícia prízemiaprojekt (plán technického diela): projekt divadla, stanicepôdorys: pôdorys budovy

    4. p. zložka


    rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý krajnížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížinaplanina (vyššie položená rovina): náhorná planinapláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláneplošina (rovná krajina): krasová plošinaplocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plochakniž. roveň: za mestom je široká roveňkniž. platózastar. rovnina (Horal)zried. pláňava (Hviezdoslav)kniž. zastar. raveň

    2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2


    úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslomzámer: uskutočniť nejaký zámercieľ: sledovať osobné cieleplán: prekaziť niekomu plánypredsavzatie: mať pevné predsavzatiemyšlienkaidea: to nie je dobrá ideaúčel: dať niečo na šľachetný účeltendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politikekniž. intencia: konať v niečích intenciáchkniž. zámysel (J. Horák)


    zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámerúmysel: nerobil to s dobrým úmyslomcieľ: sledovať istý cieľúčel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účelyplán: mal veľkolepé plány do budúcnostipredsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatiakniž.: zámyselintencia: pracovať v intenciách svojho predchodcutendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie


    zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavusúčasť: neoddeliteľná súčasť niečohočiastka: čiastky bunkysúčiastka: súčiastka dámskej toaletyčlánok: steblo sa skladá z článkovprvokelement (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementyčasť: veľká časť obyvateľstvadiel (časť celku): dostať svoj dielpodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podielkapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románuodb. komponent: komponenty zlúčeninyživel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestáchodb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka


    kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďazvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchníkjarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerínapláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenkakepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeňkaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalátšubašubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubicahubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa)dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský)sako (kabát z mužského obleku): športové sakofrak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo frakusmoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka)kabanicakabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizolkamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizolahovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)


    plášť p. kabát


    pláštenka p. kabát


    kúpalisko miesto upravené na kúpanie, opaľovanie, šport: letné kúpaliskoplaváreň (miesto, budova s nádržou na kúpanie): mestská plaváreňbazén (umelá vodná nádrž na kúpanie) • hovor. zastar. štrand: chodiť na štrandpláž (piesočnaté pobrežie využívané pri kúpaní na slnenie, šport): morská plážlido (pobrežná plytká časť mora al. rieky využívaná pri kúpaní) • subšt. kupko


    pláž p. kúpalisko


    lážo-plážo 1. p. pohodlný 2, pomalý 1 2. p. pomaly 1, ledabolo


    lístok 1. niečo tenké ako list • plátok: pokryť niečo lístkami, plátkami zlata

    2. papier malého (pohľadnicového) formátu slúžiaci na rozličné záznamy • kartakartička: z kartotéky zmizli dajaké lístky, karty, kartičky; syn poslal lístok, kartu z vojnykorešpondenčný lístokhovor. korešpondentka (lístok s natlačenou známkou) • tiket (stávkový lístok)


    noviny periodicky vychádzajúca tlačovina v podobe väčších listov s informáciami o politických, hospodárskych, kultúrnych, športových a pod. udalostiach • tlač: čítať noviny, tlač; denná tlačdenník (noviny vychádzajúce denne) • večerník (noviny vychádzajúce pred večerom) • ranník (noviny vychádzajúce v ranných hodinách) • týždenník (noviny vychádzajúce raz do týždňa) • pejor. plátok (podradné noviny)


    plátok 1. p. šúplata 2. p. tlač 2, noviny


    tlač 1. pracovný postup, pri ktorom sa prenáša písmo al. iné znaky na papier al. na iný materiál: chyba tlačekníhtlač (tlačenie kníh): vynájdenie kníhtlačehĺbkotlač (technika tlače z hĺbky) • meditlač (tlačenie obrazov z medených platní) • ofset (technika tlače z plochy, pri ktorej sa obraz prenáša na gumový valec a z neho na papier) • fototlačfototypia (spôsob fotomechanického rozmnožovania) • typografia (technika tlače s použitím sadzby) • xerografia (reprodukčná technika založená na elektrostatickom princípe)

    2. periodicky vychádzajúce tlačové výrobky: odborná tlaččasopisy: obrázkové časopisynoviny: čítať novinypublikácie: vedecké publikáciepejor. plátok (podradná tlač, najmä noviny)


    náplň 1. p. výplň 2. p. zmysel 1, význam 1


    obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

    2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmyselvýznam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, významnáplň: náplň práceideamyšlienka: idea, myšlienka dielanámettéma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

    3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článkuresumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu


    výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracovvýplnok: výplnok medzier v sadzbenáplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňouplnka (náplň do jedál): plnka do mäsastav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievkahovor. vata (výplň textu, programu a pod.)


    význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vetyzmysel: použiť slovo v istom zmyslenáplň: život bez náplnekniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

    2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významudôležitosťzávažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutiavýznamnosťvýznačnosť: významnosť, význačnosť poslaniaváha: pripisovať niečomu veľkú váhuvážnosť: vážnosť uzneseniahodnota: hodnota vedeckého dielaveľkosť: mravná veľkosť človekadosah: čin veľkého spoločenského dosahuformát: umelec svetového formátufunkcia: dorozumievacia funkcia rečikniž. značenie: značenie kongresu (Mráz)kniž.: relevanciarelevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    plátno p. obraz 1


    obšívať 1. šitím dookola robiť obrubu na niečom • obrubovaťovrubovať: obšíva, obrubuje gombíkové dierkylemovať: rukávy lemuje kožouobhačkúvať (pomocou háčika): obhačkúva prikrývkuzaobšívať: zaobšíva sukňu stuhou

    2. šitím opravovať (šaty, výrobky z plátna a pod.) • zašívať: stále má čo na deti obšívať, zašívaťplátaťlátaťhovor. fľakovať (pomocou záplat): pláta, láta mu roztrhnuté nohavice; fľakuje vreceexpr. vrbcovať: od rána do večera čosi vrbcujeexpr. kŕpať (povrchne obšívať)

    3. p. biť 2


    plátať šitím al. záplatami odstraňovať diery v textile • látať: plátať, látať nohavice, deravé vreceobšívaťzašívaťexpr. vrbcovať (šitím opravovať) • hovor. fľakovať (dávať na niečo záplaty) • krajč. sceľovať (osobitnou technikou spájať niečo roztrhnuté): sceľovanie látky


    zašívať 1. šitím opravovať • obšívať: zašívať, obšívať roztrhnutý rukávplátaťlátať (zašívať pomocou záplat): pláta, láta nohavice, perinyexpr. vrbcovať: mama stále čosi vrbcujehovor. fľakovať (zašívať fľakmi): fľakuje bielizeňexpr. kŕpať (povrchne, nepekne): kŕpe starú košeľu

    p. aj stehovať

    2. šitím spájať • zošívať: zošívať, zašívať k sebe okraje látkysceľovať (robiť celým): sceľovať ranu


    orať obrábať pluhom • poet. plúžiť: v pote tvári oral, plúžil nevlastné pole


    plúžiť p. orať


    pláca p. plat, zárobok


    plameň horiaci stĺpec plynov • oheň: plameň, oheň blčípoet.: plamplápol: plameň, plam, plápol sviečkykniž. blk: niekoľko domov bolo v blku (J. Horák)


    plápol p. plameň


    pláň, pláňava p. rovina 1


    plávanie p. plavectvo 1


    plavectvo 1. pohybovanie sa vlastnými silami na hladine vody al. vo vode ako športová disciplína • plávanie: venovať sa plavectvu, plávaniu

    2. p. nautika


    plávať pohybovať sa po vode (o plavidlách) • plaviť sa: loď už dva dni plávala, plavila sa po rozbúrenom morikniž. brázdiť: čln brázdi hladinuplachtiť (plávať na plachetnici) • kniž., obyč. poet. pluť: v diaľke pluje loďpoet. tenúť (byť unášaný vodným prúdom)


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    topiť sa1 1. klesať pod hladinu, na dno a obyč. hynúť zadusením • kniž. tonúť: Topíme sa, zachráňte nás!; tonúca loďpotápať sa: čln plný vody sa potápaponárať sakniž. noriť sahrúžiť sa (obyč. na istý čas): nevládze plávať, už sa ponára, norí pod vodu, na dno rieky; hrúži sa do vĺn

    2. expr. byť naplnený, zaplavený niečím, mať niečoho veľa • byť zahrnutýoplývať: topí sa v bohatstve, je zahrnutý prepychom, oplýva peniazmibyť bohatý (na niečo) • mať hojnosť (niečoho) • kniž. tonúťutápať saplávať (v niečom): utápa sa v biede, v žiali, v radosti; pláva v dlhoch, slzách


    vznášať sa 1. pomalým letom vystupovať hore, dvíhať sa od zeme • vzlietať: balón sa vznáša, vzlieta do výškyletieť (smerom hore): lietadlo letí k oblakom

    2. pohybovať sa vo vzduchu al. na povrchu hladiny • nadnášať sa: nad kopcami sa vznášala ranná hmlaplávať: lístie pláva na jazere, vo vzduchupoletovaťpoletúvať (pozvoľna lietať hore-dolu): vo vzduchu poletujú vločky snehu, zástavynadletovať (vznášať sa v menšej výške): lastovičky nadletujú nízko nad zemouplachtiť (letieť na vetroni al. bez pohybu krídel; plávať na plachetnici): nad skalami plachtí orollietať: v jesennom vetre lietalo babie leto

    3. p. niesť sa 1, 2 4. p. vypínať sa 2


    plaziť sa 1. pohybovať sa vlnovitými pohybmi tela (o plazoch) al. prikrčený na zem (o človeku a zvieratách) • liezť: slimák sa pomaly plazil, pomaly liezol po šaláte; vojak so psom sa plazí, lezie smerom k lesupren. ťahať sašíriť sa: hmla sa ťahala, šírila po celom kraji

    2. usilovať sa o nenápadný pohyb • zakrádať sa: zlodej sa plazil, zakrádal k otvorenému oblokuprikrádať saplúžiť sa: dieťa sa prikráda k prichystaným sladkostiam; pes sa plúži ku kosti

    3. (o niektorých rastlinách) zachytávať sa pri rastení na iných rastlinách al. predmetoch úponkami • popínať saťahať sa: divý vinič sa plazí, popína, ťahá po múrevinúť saovíjať sa: fazuľa sa vinie, ovíja okolo plota

    4. p. klaňať sa 2


    plúžiť sa p. plaziť sa 2


    pléd p. šatka 1


    šatka 1. kus látky slúžiaci ako prikrývka hlavy, krku al. pliec: hodvábna, kašmírová šatkaručník: uviazať si ručníkpléd (na plecia): prehodiť si cez plecia čipkový plédštóla (súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec) • zried. šata (Vansová)vlniak (väčšia vlnená šatka): zakrútiť sa do vlniakaodievkaodievačka (väčšia šatka na plecia) • nespis. prehoz

    2. p. vreckovka


    štóla súčasť ženského oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec • plédodiedzkasubšt. prehoz

    p. aj pás 1


    prehoz správ. pléd, štóla


Pozri výraz PLÃ Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ter, , debugger, hat, kry, fractal, cab, title, aga, ves, ccd, prep?? na??, ã ã is, guarantee, cmos
Ekonomický slovník: ids, pid, bkm, paq, ria, ap, cin, pinč, ko, ??bi, , say, mve, å tã t, pjh
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV