Synonymá slova "plán" v Synonymickom slovníku slovenčiny

idea 1. myslený obraz o niečom, výsledok myslenia • myšlienka: to je výborná idea, myšlienka • nápad (náhla idea): mať dobrý nápad • plán • zámer • úmysel: uskutočniť svoj plán, zámer, úmysel • cieľ: svoj cieľ opísal niekoľkými slovami • predstava: utopické predstavy

2. produkt myslenia odrážajúci vzťah ľudí k vonkajšiemu svetu • myšlienka: idey, myšlienky slobody • zásada: zásady demokracie • pojem: pojem nekonečna • presvedčenie (idea, ktorú človek pokladá za nespornú): drží sa svojho presvedčenia

3. obsahové zacielenie umeleckého al. vedeckého diela • myšlienka • téma: hlavná idea, myšlienka, téma filmu • námet: námet skladby

koncepcia 1. ucelená sústava názorov, spôsob nazerania • chápanie: koncepcia, chápanie slovenských dejín • kniž.: ponímanie • poňatie: mať jednotné ponímanie, poňatie

2. spôsob chápania niečoho • osnova: režijná koncepcia, osnova • plán • rozvrh: urbanistický plán, rozvrh • kniž. koncept: mať vlastný koncept riešenia

3. p. počatie

osnova predbežné al. základné myšlienkové usporiadanie podľa nejakého organizujúceho princípu • kostra • náčrt: robiť si v duchu osnovu, kostru, náčrt prednášky, článku • koncepcia • kniž. koncept: podľa pôvodnej koncepcie malo mať dielo iný záver; koncept reportáže • scenár: vypracoval si scenár verejného vystúpenia • rozvrh • plán • program (podrobnejšia osnova so zreteľom na vytýčený cieľ): urobiť si rozvrh, plán, program učebnej látky na tri týždne • práv. predloha: predloha zákona

plán 1. predstava budúcnosti • zámer • úmysel: plány, zámery na ďalšie roky; mojím úmyslom je založiť prosperujúcu firmu • cieľ: uskutočnil svoj cieľ • účel: nejasný účel porady • predsavzatie (rozhodnutie niečo vykonať): mať veľké predsavzatie • idea: to je dobrá idea • kniž. zámysel

p. aj úmysel, zámer, idea 1

2. vopred určený postup činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ: pracovný plán, plán rozvoja spoločnosti • rozvrh: rozvrh hodín, prác • program: program koncertu, edičný program • grafikon (grafické znázornenie nadväzujúcich postupov): grafikon dopravy • harmonogram (znázornenie vzájomného časového zladenia rozličných činností): pracovať podľa harmonogramu • projekt (plán vedeckého, umeleckého diela): projekt výkladového slovníka • scenár: scenár filmu, výstavy • osnova (myšlienkové rozvrhnutie): osnova hry, učebné osnovy • poriadok (súhrn pravidiel, predpisov na istý postup): cestovný poriadok • koncepcia • kniž. koncept (spôsob chápania niečoho): režijná koncepcia hry; mať vlastný koncept riešenia • hovor. rozpočet (finančný plán): zmariť niekomu rozpočet

p. aj koncepcia 2

3. pôdorysné zachytenie terénu stavby: plán mesta, ulice • odb. dispozícia: dispozícia prízemia • projekt (plán technického diela): projekt divadla, stanice • pôdorys: pôdorys budovy

4. p. zložka

rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý kraj • nížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížina • planina (vyššie položená rovina): náhorná planina • pláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláne • plošina (rovná krajina): krasová plošina • plocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plocha • kniž. roveň: za mestom je široká roveň • kniž. plató • zastar. rovnina (Horal) • zried. pláňava (Hviezdoslav) • kniž. zastar. raveň

2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2

úmysel uvážené úsilie niečo urobiť, zamýšľané konanie: mám v úmysle odísť; urobil to s najlepším úmyslom • zámer: uskutočniť nejaký zámer • cieľ: sledovať osobné ciele • plán: prekaziť niekomu plány • predsavzatie: mať pevné predsavzatie • myšlienka • idea: to nie je dobrá idea • účel: dať niečo na šľachetný účel • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie v politike • kniž. intencia: konať v niečích intenciách • kniž. zámysel (J. Horák)

zámer uvážené rozhodnutie dosiahnuť niečo: výchovný zámer • úmysel: nerobil to s dobrým úmyslom • cieľ: sledovať istý cieľ • účel: vec sa dá zneužiť na všelijaké účely • plán: mal veľkolepé plány do budúcnosti • predsavzatie: nedal sa odradiť od svojho predsavzatia • kniž.: zámysel • intencia: pracovať v intenciách svojho predchodcu • tendencia (úsilie uplatniť isté myšlienky): demokratické tendencie

zložka jeden z členov tvoriacich istý celok: minerálna zložka pôdy, jazyková zložka prejavu • súčasť: neoddeliteľná súčasť niečoho • čiastka: čiastky bunky • súčiastka: súčiastka dámskej toalety • článok: steblo sa skladá z článkov • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): architektonické prvky; rozložiť niečo na elementy • časť: veľká časť obyvateľstva • diel (časť celku): dostať svoj diel • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): vybrať si svoj podiel • kapitola (časť knihy, spisu): záverečná kapitola románu • odb. komponent: komponenty zlúčeniny • živel (skupina rovnakých ľudí): slovenský živel v stredovekých mestách • odb. plán (jedna zo zložiek celku): zvukový plán jazyka

pláň, pláňava p. rovina 1

družica 1. dievča v slávnostnom oblečení pri svadobnom, pohrebnom a pod. obrade • družička

2. teleso krúžiace okolo väčšieho kozmického telesa • satelit: družica, satelit Zeme; umelé satelity • obežnica • planéta (nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka): Zem je obežnicou, planétou Slnka • sputnik (sovietska umelá družica Zeme)

planéta p. družica 2

planieť porov. zhoršiť sa

naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomník • podliak • pejor. zried. podlina (Jesenská) • oplan • expr.: lump • lumpák • darebák • mizerák • paskuda • paskudník • lotor • mrcha • mrchavec • mršina • neosožník • žobrák • bezbožník • špina • špinavec • ledačina • ledačo • lapikurkár • pohan • planina • pliaga • pekný vták • zgerba • hovor. expr. anciáš • trocha pejor.: lapaj • lagan • pejor.: niktoš • mamľas • obšivkár • šklban • pľuha • pľuhák • pľuhavec • pľuhavník • všivák • galgan • bitang • smrad • hnusoba • hnusák • hnusota • hnusník • hovor. pejor.: vagabund • papľuh • gauner • nepodarenec • nevydarenec • nepodarok • nezdarník • pejor. zried. nezdarenec • kniž. nehodník • hrub.: sviňa • kurva

planina¹ p. rovina 1

planina² p. naničhodník

planírovať p. rovnať 1

rovnať 1. robiť rovným • vyrovnávať • narovnávať • vystierať: rovnala látky; narovnával, vystieral papier • zrovnávať • zarovnávať • urovnávať • upravovať • hovor. planírovať (obyč. povrch niečoho): zarovnávali, upravovali terén; planírovať cestu buldozérom

2. p. radiť²

plano 1. porov. divý 1 2. p. zle 1 3. p. zbytočne

zbytočne bez toho, aby to bolo potrebné, aby na to bol dôvod; bez toho, aby sa dosiahol al. mohol dosiahnuť istý osoh, úžitok, výsledok, cieľ a pod. • bezdôvodne • neodôvodnene • neopodstatnene: zbytočne, bezdôvodne sa bojí zostať sám; neodôvodnene, neopodstatnene sa na neho hneváš • bezúčelne • neúčelne • bezcieľne: bezúčelne, neúčelne, bezcieľne vynaložené finančné prostriedky • nepotrebne • zastar. netrebne: nepotrebne, zbytočne zvyšovali výdavky na reklamu • neužitočne • neosožne: neužitočne, neosožne plytvá silami na nepodstatné veci • bezvýsledne • neúspešne • márne: bezvýsledne, neúspešne sa pokúšali zmeniť prijaté rozhodnutie; márne, zbytočne sa usilovať o nápravu • plano • neplodne • jalovo: plano, neplodne, jalovo mudruje nad každou maličkosťou • naplano: nemôže pripustiť, aby žila tak naplano • darmo • daromne • nadarmo • hovor. nadaromnicu: darmo, daromne ho čakali až do polnoci; nadarmo, nadaromnicu strácali čas • podaromne • hovor. podaromky • expr.: podaromnici • nemilobohu: podaromne, podaromky sa usiloval dostať k veliteľovi; podaromnici, nemilobohu míňa ťažko zarobené peniaze • naprázdno: stroje bežia naprázdno, zbytočne

porov. aj zbytočný

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

cieľavedomý 1. ktorý má presné smerovanie, určený cieľ • premyslený • uvážený (ktorý sa uskutočňuje, robí, napĺňa a pod. na základe rozmýšľania, úvahy; op. nepremyslený, neuvážený, náhodný): cieľavedomý, premyslený, uvážený krok, postup • systematický (systematicky smerujúci k cieľu; op. nesystematický): systematická práca, príprava • usmerňovaný: cieľavedomá, usmerňovaná výchova (op. spontánna, neusmerňovaná) • plánovitý • plánovaný • programový • programovitý (konaný podľa vopred pripraveného plánu): plánovitá, plánovaná, programová, programovitá činnosť • vedomý • zámerný • úmyselný • schválny (uskutočňovaný so zámerom, vedome): vedomé, zámerné konanie; úmyselné, schválne vyrábanie škandálov • účelný • účelový (ktorý má účel): účelná, účelová lož

2. p. ctižiadostivý

plánovaný ktorý by sa mal uskutočniť podľa plánu; ktorý sa vopred naplánuje, pripraví, odhadne • naplánovaný • chystaný • pripravovaný: tešil sa na (na)plánovanú, chystanú oslavu; plánovaný, chystaný atentát; dlhodobo chystaná, pripravovaná svadba (op. nečakaná, neplánovaná) • organizovaný: organizované stretnutie • zamýšľaný • perspektívny (plánovaný do budúcnosti): zamýšľané, perspektívne ciele, úlohy • predpokladaný • očakávaný (ktorý sa podľa plánu predpokladá, očakáva): predpokladaný príchod; nevrátili sa v očakávanom termíne • plánovitý (založený na plánovaní, uskutočňovaný podľa plánu): plánovité hospodárstvo, plánovitá činnosť • úmyselný • zámerný • schválny (vedome vopred smerujúci k istému cieľu): všetky argumenty proti nemu boli plánované, úmyselné, zámerné, schválne • premyslený • vedomý • cieľavedomý: všetko nasvedčovalo plánovanému, premyslenému, vedomému, cieľavedomému rozvratu

predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávaný • tušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspech • pravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských volieb • predbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratu • hypotetický • odhadovaný • odhadový • odhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cena • údajný • kniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ

premyslený o ktorom sa dôkladne (vopred) premýšľa, uvažuje; svedčiaci o takom prístupe (op. nepremyslený) • uvážený (op. neuvážený) • rozmyslený: premyslený, uvážený čin; premyslená, rozmyslená odpoveď, obhajoba • hovor. expr. prešpekulovaný: dobre prešpekulovaný plán • taktický • strategický (majúci taktiku, stratégiu): taktický postup • cieľavedomý • plánovaný (zamýšľaný, pripravovaný s istým cieľom): cieľavedomé úsilie; bol to premyslený, plánovaný krok; úmyselný • zámerný (op. náhodný, neúmyselný) • rafinovaný (vypočítavo premyslený): tušila, že ide o úmyselný, zámerný podvod; premyslená, rafinovaná vražda, pretvárka

systematický 1. ktorý má systém, ktorý je presne usporiadaný; ktorý utvára systém al. sa naň vzťahuje • sústavný: systematický, sústavný opis jazyka; sústavný výskum • systémový: systematický, systémový jav; systémové vzťahy

2. ktorý sa zakladá na pravidelnosti, cieľavedomosti, ktorý sa opakuje v čase • sústavný • pravidelný: systematická, sústavná, pravidelná príprava • každodenný (denne opakovaný): každodenné cvičenie • plánovitý • plánovaný • programovitý • programový • cieľavedomý (ktorý sa uskutočňuje podľa plánu, programovo, cieľavedome): plánovitý dvojfázový tréning športovcov; plánovité, plánované, programovité, programové oslabovanie nepriateľa; cieľavedomé deštruovanie celku • ustavičný • opakovaný • stály • kniž. neustály (ktorý sa opakuje veľmi často, ktorý býva vždy): ustavičné, opakované napomínanie neposedného dieťaťa; stále, neustále pripomínanie starého priestupku • neprestajný • jednostajný • nepretržitý: trápili ženu neprestajným citovým vydieraním; jednostajný, nepretržitý nátlak

3. p. poriadny 1

úmyselný konaný s istým úmyslom, vedome (op. neúmyselný) • zámerný: úmyselná, zámerná provokácia; úmyselná, zámerná irónia • chcený • schválny: chcené, schválne ublíženie; chcená, schválna netaktnosť • vedomý • uvedomený: vedomé porušenie zákazu (op. mimovoľné, neuvedomené) • cieľavedomý • premyslený • plánovaný • naplánovaný (konaný s vopred určeným zámerom, s presným plánom; vopred dobre pripravený): cieľavedomé oslabovanie, týranie niekoho; premyslený, plánovaný, naplánovaný zločin • nenáhodný (op. náhodný): nenáhodné stretnutie • nár. nápočný • zastar. zúmyselný

zamýšľaný ktorý bol al. je v úmysle, v pláne • plánovaný: zamýšľaný, plánovaný účinok • pripravovaný • chystaný: chystaný prevrat nevyšiel • nachystaný • naplánovaný • pripravený: naplánovaná svadba sa nekonala • strojený • hodlaný: strojený návrat domov

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmysle • mať úmysel • zamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športu • chystať sa • mieniť • chcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiť • strojiť • strojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovať • plánovať • mať plán • mať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sa • pomýšľať • zastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnanie • hovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu

chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať • mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť? • zamýšľať • pomýšľať • mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť? • plánovať • mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôr • chystať sa • hotoviť sa • strojiť sa • priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať list • zastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si • priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokoj • zastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo? • žiadať • žiadať si • vyžadovať • požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracovisku • túžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matke • páčiť sa • ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať

chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať • strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večeru • priprávať • vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlet • hovor.: hotoviť • hotovať: hotoví synovi svadbu • hovor. zastaráv. richtovať • subšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačku • organizovať • plánovať • mať plán • kniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzy • snovať • snuť • osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigy • kniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úklady • expr.: variť • piecť • kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia

plánovať mať v úmysle vykonávať niečo v blízkej budúcnosti • mať plán • mať v pláne • chystať: plánovali, mali v pláne, chystali odvetné opatrenia • zamýšľať: zamýšľa stať sa učiteľom • pripravovať • strojiť: návštevu významnej osobnosti treba pripravovať dlho dopredu • projektovať (robiť technický plán): projektovať prestavbu historického jadra mesta • hovor. programovať: atletické súťaže programovali už v januári • kniž. proponovať: gestorská organizácia proponuje jazykové kurzy pre svojich pracovníkov • organizovať (plánovať a cieľavedome konať): organizovať zájazd • snovať • snuť • osnúvať (tajne plánovať)

uvažovať 1. úvahou prichádzať k niečomu a hodlať to uskutočniť • rozmýšľať • myslieť • zamýšľať • pomýšľať: uvažuje, rozmýšľa o tom, že sa k nám pridá; zamýšľa vstúpiť do spolku; pomýšľa, myslí na ženenie • mať v úmysle • mať v pláne • plánovať (týmito slovesami sa vyjadruje väčšia miera odhodlania realizovať niečo): má v úmysle, v pláne samostatne podnikať; plánuje si cestu do zahraničia • chystať sa • strojiť sa (zbierať sily uskutočniť niečo už uvážené, premyslené): chystá sa, strojí sa prestať fajčiť; chystá sa, strojí sa, že nebude súhlasiť s návrhom

2. p. premýšľať 3. p. skúmať 1

zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmysle • mať úmysel • pomýšľať • zmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchod • zastar. obmýšľať • mieniť • chcieť • chystať sa • strojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlasti • plánovať • mať v pláne • mať plán: plánuje pomstu • hodlať: Hodláte ostať doma? • expr. hútať: húta oženiť sa • hovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá

plánovitý p. plánovaný, systematický 2, cieľavedomý 1

planta p. priesada

priesada mladá rastlina určená na presadenie • hovor. planta: kvetinová priesada, planta; polievať priesady, planty • odb. sadenica (mladá rastlina na sadenie al. už zasadená): tabakové sadenice • odb. sadivo (rastliny al. plodiny určené na sadenie): morené sadivo • odb. sadba (mladé rastlinky al. hľuzy určené na sadenie): zemiaková sadba

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sa • kolísať sa • kývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluze • expr.: kyvotať sa • hompáľať sa • combáľať sa • holengať sa • lengať sa • bolengať sa • celembať sa • celengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiaroch • expr.: plantať sa • pľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolien • expr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh

pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa

prekážať 1. byť fyzickou prekážkou vo voľnom pohybe al. pri inej činnosti; pren. byť nepohodlný (psychicky) • byť prekážkou • byť na prekážku • zavadzať: stôl nám tu prekáža, je na prekážku, zavadzia, musíme ho odsunúť; haluze prekážajú, zavadzajú vo výhľade z obloka • vyrušovať • mýliť: nové poriadky starkú vyrušujú, mýlia • menej vhodné vadiť: neporiadok mi tu nevadí • stáť v ceste • byť v ceste: Nestojte, nebuďte nám v ceste, uhnite! • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): jej vtieravosť mi je na ťarchu, ťaží ma • expr.: plantať sa • pľantať sa • pliesť sa • motať sa: plantať sa, pliesť sa popod nohy niekomu; Nemoc sa mi tu! • pren. expr. svietiť: daj to preč, nech to tu nesvieti

2. spôsobovať, že niekto nemôže niečo uskutočňovať • robiť prekážky • znemožňovať: prekážať, robiť prekážky v štúdiu niekomu; znemožňovať niekomu hru • zabraňovať • brániť • zamedzovať • zahatávať: zabraňovať, brániť niekomu v rozlete; vedome mu zamedzuje prístup k materiálom • mariť: maria nám plány • krížiť: krížiť zámery niekoho • hovor. hamovať • brzdiť (prekážať spomaľovaním): hamovať, brzdiť duševný vývin dieťaťa

tackať sa neisto, kolísavo, ťažko, vratko kráčať (od slabosti, opitosti a pod.) • potácať sa • expr. potackávať sa • zried. tácať sa: ustatá tacká sa domov; pri chôdzi sa potácal, potackával • nár. potáčať sa (Timrava) • motať sa • plantať sa • pľantať sa • pliesť sa (neisto kráčať): už nevládze, iba sa moce, pľance medzi ľuďmi • tyckať (kráčať potkýnajúc sa): v tme tycká po ceste • expr.: šnurovať • zošívať (z jednej strany na druhú): opitý šnuruje, zošíva cestu • nár. expr. grackať (ťažko kráčať): starká grackala za nami • neos.: socia ho • sáče ho (pri opitosti, mdlobe) • expr.: vliecť sa • ťahať sa (namáhavo kráčať): chorý sa sotva vlečie, ťahá k posteli • expr. prepletať nohami: ledva prepletá nohami

túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po hore • nár. brílať (Zguriška) • expr.: vláčiť sa • tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate? • expr.: zháňať • zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesi • expr.: motať sa • motkať sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletú • expr.: tmoliť sa • plantať sa • pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciach • nár. obalkovať sa (Rázus) • hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcami • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po pláži • expr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmách • nár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potuloval • expr.: tárať sa • lanfáriť • nár. drndať (Kálal) • subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deň • expr.: brílať • falangovať • halaškovať • hovor. zried. vagabundovať • zastar.: hajdúsiť • hajdúšiť • hauzírovať • subšt. čavargovať • cestovať • putovať • expr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

zavadzať byť fyzickou prekážkou pri nejakej činnosti, pren. byť niekomu na škodu, nepohodlný • prekážať • byť prekážkou • byť na prekážku • byť v ceste • stáť v ceste: spadnuté konáre zavadzali, prekážali bežcom; už vám nič nie je, nestojí v ceste, môžete prejsť; zavadzať niekomu v kariére • menej vhodné vadiť: vadia mi tu zbytočné veci • expr.: pľantať sa • plantať sa • pliesť sa • motať sa: deti sa pľantali, plietli, motali matke pod nohy • hovor. expr. svietiť: odlož riad, nech nesvieti na stole celý deň • ťažiť • byť na ťarchu (psychicky): hlas vŕtačky ma celý deň ťaží, je mi na ťarchu

plantať sa, pľantať sa 1. p. zavadzať 2. p. túlať sa 1 3. p. opálať sa

plantavý p. široký 1

široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1

horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť

planúť p. horieť 1, žiariť 1

sršať 1. prudko vo väčšom množstve vyletúvať, odskakovať (obyč. o iskrách): z prskavky iskry sršali na všetky strany • šľahať • vyšľahovať (o ohni): plameň, oheň šľahal, vyšľahoval do výšky • prskať (rozstrekovať sa so syčivým zvukom): raketa prská, srší • iskriť sa: neos. z komína sa iskrí

2. expr. prudko, vo veľkej miere sa prejavovať (obyč. citovo) • planúť • expr. horieť: srší, planie, horí zápalom, radosťou • kniž. prekypovať: prekypuje v ňom zlosť, oduševnenie • kniž. sálať • vyžarovať • zračiť sa: z očí mu sála strach, nenávisť; z tváre vyžaruje radosť; v pohľade sa zračí veselosť • iskriť (očami, pohľadom): iskrí očami od zlosti

žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí

bezdôvodný ktorý nemá dôvod, príčinu (op. odôvodnený) • neodôvodnený: bezdôvodné, neodôvodnené podozrievanie • neopodstatnený (op. opodstatnený): neopodstatnený hnev • apriórny • nepodložený • nepodopretý (ktorý je bez dôkazov, nezdôvodnený; op. podložený, podopretý): apriórne tvrdenie; nepodložené, nepodopreté obvinenie • neoprávnený (op. oprávnený) • bezpodstatný: neoprávnená, bezpodstatná žiadosť, obava • bezpríčinný: bezpríčinný smiech • bezpredmetný: bezpredmetná námietka • expr.: planý • jalový: planý, jalový poplach • zbytočný (ktorý nemusel byť, pretože nemal dôvod): narobili zbytočný rozruch • zried. bezzákladný

p. aj nezaslúžený, nespravodlivý

divý 1. ktorý rastie, žije voľne v prírode; ktorý je daný prírodou • menej vhodné divoký: divá zver; divá, divoká strmina • planý • nekultúrny (op. kultúrny, šľachtený, štepený): plané jablone, nekultúrne rastliny • nešľachtený (op. šľachtený) • zastar. samorastlý • nepestovaný (nevysadený): nešľachtené druhy, stromy; samorastlé ruže • nedomestikovaný (op. domestikovaný, domáci; o zvieratách) • plachý • neskrotený • nár. durný (obyč. o zvieratách, ktorých sa nedotkla ľudská ruka; utekajúci pred človekom; op. krotký, skrotený, prítulný): šteniatka zostali plaché, neskrotené; durný kôň, statok • nedotknutý • necivilizovaný (bez zásahu človeka, civilizácie): nedotknutý prales, necivilizovaná krajina • pren. expr. panenský: panenská príroda

2. ktorý nekontroluje, neovláda, neusmerňuje svoje správanie, prejavy (o človeku); svedčiaci o tom; majúci veľkú silu, intenzitu, prudkosť • menej vhodné divoký: divý, divoký človek; vošla doňho divá, divoká sila • živelný • neskrotný • bujný • neovládateľný (podobný živlom): živelná nátura; neskrotná, neovládateľná rozprávková bytosť; neskrotné, neovládateľné pudy • nespútaný • expr.: besný • rozbesnený: nespútané, besné, rozbesnené živly; pren. pejor. besný človek • zdivený • zdivočený: zdivený, zdivočený pohľad štvanca • expr.: rozdivený • rozdivočený: je rozdivený ako býk • prudký • zúrivý • kniž. ľúty • expr.: šialený • diabolský: prudká, zúrivá nenávisť; šialené, diabolské tempo • expr. zurvalský • nár. durný: durný cval

3. p. primitívny 1 4. p. krikľavý 1, výstredný 1

jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôda • planý • neúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zem • hluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažný • neobsažný • povrchný • plytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké myslenie • samoúčelný • pejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debata • bezcieľny • bezúčelný • zbytočný • neužitočný • daromný • márny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna práca • nezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj

mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť

2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2

nekvalitný ktorý nemá vyžadovanú kvalitu (op. kvalitný) • nehodnotný: odovzdať nekvalitné, nehodnotné výrobky • nedobrý • zlý • planý (čo sa týka kvality): odovzdať nekvalitnú, nedobrú, zlú robotu; nedobrá, zlá, planá povrchová úprava • menejcenný • menejhodnotný • neplnohodnotný (bez potrebnej hodnoty, úrovne): menejcenné, menejhodnotné, neplnohodnotné literárne dielo • podradný (s nižšou ako prvotriednou kvalitou): podradný tabak • nepodarený • chybný • hovor. kazový • subšt. aušusový • nespráv. závadný (ktorý je s chybami): nepodarená, chybná látka; kazový, aušusový tovar • bazárový • partiový (menej kvalitný, a preto zlacnený): bazárové, partiové hodiny • pokútny • brakový (ktorý má pochybnú hodnotu al. nezaručenú kvalitu): pokútne, brakové umenie • pejor.: amatérsky • diletantský • babrácky • lajdácky • hovor. pejor. fušerský (obyč. o práci)

neodôvodnený ktorý nie je podopretý (dostačujúcimi) dôvodmi (op. odôvodnený) • bezdôvodný: niet príčin na neodôvodnené, bezdôvodné obavy • neoprávnený • neopodstatnený (op. oprávnený, opodstatnený): neoprávnené, neopodstatnené obvinenie • nepodopretý • nepodložený (bez uvedenia dôkazov a pod.): predložiť ničím nepodopretý, nepodložený návrh • bezpredmetný • bezpríčinný • bezpodstatný • zried. bezzákladný (úplne bez odôvodnenia): mať bezpredmetné požiadavky • bezúčelný • nezmyselný (bez účelu, bez zmyslu): bezúčelné, nezmyselné mrhanie; bezúčelné výdavky • zbytočný • márny • daromný (vyvolaný nezávažnými dôvodmi): zbytočná hádka; Načo bol tvoj márny, daromný strach?; trápil ju zbytočným, daromným podozrievaním • jalový • expr. planý: planý, jalový poplach

p. aj nespravodlivý 2, nezaslúžený

neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilný • infertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zem • jalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôda • neúrodný • planý • pren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočný • zbytočný • márny • daromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný život • netvorivý • neproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumu • prázdny • bezobsažný • pren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby

planý 1. p. divý 1 2. p. zlý 1 3. p. zlý 2, nekvalitný 4. p. prázdny 2, zbytočný, jalový 1

prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4

pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľ • spustnutý • zapustnutý • opustený: spustnutý, opustený dvor • osamotený • osamelý • osihotený • osirený • osirotený • osirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polia • neobývaný • pustatinný • pustatinový • nehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný kraj • vyľudnený • ľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne ulice • expr.: neživý • mŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna duša • bezobsažný • neobsažný • planý • pren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnený • bezcieľny • bezútešný • smutný • tupý (obyč. o živote) • pren.: hluchý • mŕtvy • subšt. spustlý

3. p. bezočivý

suchý 1. ktorý neobsahuje vlhkosť al. ktorý stratil (prirodzenú) vlhkosť, vodu (op. mokrý, vlhký): suchá krajina • vysušený • kniž. vyprahnutý • vodoprázdny: suchá, vysušená bielizeň; suché, vysušené koryto rieky; vysušené, vyprahnuté ústa • uschnutý • vyschnutý • zoschnutý • odumretý (op. čerstvý, živý): suché, uschnuté kvety vo váze; zoschnuté, odumreté stromy, konáre • usušený (ktorý sa sušením zbavil vlhkosti): vysušené, usušené drevo, hríby • bezdaždivý: bezdaždivé leto • expr.: suchučký • suchunký • suchulinký (úplne al. príjemne suchý)

2. ktorý neobsahuje masť, tuk • holý • neomastený • nenamastený: jesť suché, holé, neomastené zemiaky; suchý, nenamastený chlieb • expr. hlúpy (obyč. o zemiakoch) • expr. planý: plané jedlo

3. p. chudý 4. p. odmeraný 1, strohý 2, 3, nezaujímavý

zbytočný ktorý nie je potrebný; ktorý neprináša výsledok • nepotrebný: zbytočné, nepotrebné veci; zbytočný prepych; zbytočné reči • bezúčelný • neúčelný • bezdôvodný • neodôvodnený • bezcieľny (zbytočný z hľadiska účelu, cieľa): bezúčelná, bezdôvodná námaha; neúčelný, bezcieľny pohyb • bezvýsledný • nezmyselný • márny • daromný • darobný (zbytočný z hľadiska výsledku) • sizyfovský (o ťažkej, ale zbytočnej práci): bezvýsledné, nezmyselné čakanie; márne, daromné moralizovanie • nepraktický • nepoužiteľný • nanič (ktorý sa nedá použiť, využiť): nepraktický predmet; tieto hrnce sú nanič • bezvýznamný • bezpredmetný: bezvýznamná maličkosť, bezpredmetná žiadosť • neplodný • planý • prázdny • jalový • neužitočný (zbytočný z hľadiska naplnenia, úžitku): plané, jalové rozhovory; prázdny, neužitočný život • neúspešný (ktorý neprináša úspech): zbytočné, neúspešné snahy • zried. podaromný • zastar. netrebný • kniž. pren. oblomovský (o človeku) • zried. predaromný (úplne zbytočný): predaromná vec • ničotný • expr. naničhodný: izba zaplnená ničotným, naničhodným haraburdím

zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský

2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý

p. aj nepríjemný

3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

p. aj nevľúdny

5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný

náplň 1. p. výplň 2. p. zmysel 1, význam 1

obsah 1. čo vypĺňa vnútro niečoho • náplň: obsah, náplň vriec, fliaš

2. čo dáva opodstatnenie niečomu, dôvod konania • zmysel • význam: môj život nemá dobrý obsah, nemá zmysel, význam • náplň: náplň práce • idea • myšlienka: idea, myšlienka diela • námet • téma (obyč. obsah umeleckého diela): námetom, témou opery je boj so zlom

3. stručná, v skratke vyjadrená myšlienková náplň niečoho • zhrnutie: obsah, zhrnutie článku • resumé [vysl. rezümé] (obsah odborného článku) • hist. regest (obsah listiny) • výťah (zhustený obsah): výťah z referátu

výplň látka, prostriedok na vyplnenie niečoho: výplň kresiel, matracov • výplnok: výplnok medzier v sadzbe • náplň (látka, ktorou je niečo naplnené): koláč s tvarohovou náplňou • plnka (náplň do jedál): plnka do mäsa • stav. zálievka (tekutá výplň): cementová zálievka • hovor. vata (výplň textu, programu a pod.)

význam 1. myšlienkový obsah: význam slova, vety • zmysel: použiť slovo v istom zmysle • náplň: život bez náplne • kniž. značenie: značenie symbolu (Dobšinský)

2. vnútorná cena: význam školy pre život; udalosť mimoriadneho významu • dôležitosť • závažnosť: dôležitosť, závažnosť rozhodnutia • významnosť • význačnosť: významnosť, význačnosť poslania • váha: pripisovať niečomu veľkú váhu • vážnosť: vážnosť uznesenia • hodnota: hodnota vedeckého diela • veľkosť: mravná veľkosť človeka • dosah: čin veľkého spoločenského dosahu • formát: umelec svetového formátu • funkcia: dorozumievacia funkcia reči • kniž. značenie: značenie kongresu (Mráz) • kniž.: relevancia • relevantnosť: relevancia, relevantnosť vzťahu

zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmysel • význam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výroku • obsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónie • náplň: životná náplň • kniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'être • kniž. tenor: tenor článku • kniž. značenie (Dobšinský)

2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel práce • cieľ: cieľ hnutia • účel: vec nespĺňa svoj účel • význam: nechápe význam celej udalosti • dôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziu • pochopenie • porozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumením • cit • cítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslami • zastar. čuv

5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmysloch • vedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomie • pamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmysloch • rozum • um (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužov • pud: pohlavný pud • vášeň: dať sa strhnúť vášňou • žiadostivosť: telesná žiadostivosť • zastar. žiadza • chtivosť: chtivosť pohľadu