Synonymá slova "plo" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 45 výsledkov (1 strana)

  • plocha p. rovina 1


    priestor miesto bližšie nevymedzené rozmermi • priestranstvo: rozsiahly priestor, rozsiahle priestranstvo; priestor, priestranstvo medzi Dunajom a Karpatmizastar. priestoraareál (vymedzená časť územia): areál výstaviskaplocha (dvojrozmerný priestor): štartovacia plochaexpr.: šíravašírina (rozľahlý priestor): ísť šíravou, šírinou


    rovina 1. krajina, pôda s rovným povrchom: mal radšej rovinu ako hornatý krajnížina (nízko položený rovinatý kraj): podunajská nížinaplanina (vyššie položená rovina): náhorná planinapláň (rozľahlá rovina): zasnežené pláneplošina (rovná krajina): krasová plošinaplocha (rovný povrch niečoho): trávnatá plochakniž. roveň: za mestom je široká roveňkniž. platózastar. rovnina (Horal)zried. pláňava (Hviezdoslav)kniž. zastar. raveň

    2. p. úroveň 1 3. p. oblasť 2


    ploský ktorý má malú hrúbku (získanú obyč. stlačením); málo prehĺbený al. vydutý • plochýplochatýplochastý: ploské, ploché riečne kameneploskatý: ploská, ploskatá fľašadiskovitý (plochý a okrúhly, podobný disku): ploský, diskovitý útvarsploštenýexpr.: stľapčenýstľapkanýstľapkavenýpritľapčený: mať sploštený, pritľapčený nos; vytiahol z aktovky úplne sploštený, stľapčený, pritľapčený klobúkexpr.: rozcapenýrozčapenýrozčapnutýrozčapírenýrozčľapnutýrozčľapenýroztľapčenýroztľapkanýrozpleštený (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nostľapkavý: tľapkavý koláčexpr.: čapatýčľapatýťapatýťapkavýtľapkýtľapkastýnár. šľapkavýslang. splacírovaný


    plochatý, plochastý p. ploský


    plocho 1. s rovným povrchom, bez väčších vyvýšenín a priehlbín, bez ohnutia; do malej hĺbky, málo prehĺbene • ploskonaplochonaplosko, pís. i na plocho, na plosko: plocho, plosko opracovaný koniec; naplocho, naplosko tľapol dlaňou do vodyplytko: plytko spracovaná zem prináša malú úrodu

    porov. aj ploský

    2. expr. veľmi zjednodušene • nevýrazneschematicky: plocho, nevýrazne, schematicky načrtnuté charaktery postávexpr.: ploskoplytkosploštene: plosko, plytko, sploštene spracovaná témaexpr.: naplochonaplosko: naplocho, naplosko podaná história


    plochodrážnik p. plošinár


    plošinár pretekár na plochej dráhe • šport. plochodrážnik


    plochý 1. p. rovný 1 2. p. ploský


    rovný 1. nevychyľujúci sa zo smeru, z roviny al. plochy (op. krivý, nerovný) • priamypriamočiarylineárny: rovná, priama, priamočiara cesta; lineárny rezvzpriamenývystretývypätývypnutý: vzpriamená postava (op. zhrbený); vystretý chrbát; byť vypätý, vypnutý ako strunanarovnanýzarovnanýusporiadaný (ktorý sa stal rovným): narovnaný obrus; zarovnaná ofina; zarovnaný, usporiadaný radnezvlnenýrovinatýrovinnýplochý (ktorý má rovný povrch; op. zvlnený): nezvlnený, rovinatý terén; plochá pláňhladký (op. drsný, hrboľatý): hladká doska, ľad je hladkývodorovný: vodorovná strecha domuexpr.: rovnučkýrovnunkýrovnulinkýrovnušký

    2. p. rovnaký, rovnocenný 3. p. celý 1, plný 2 4. p. úprimný 1, priamy 1, 2


    tupý 1. ktorý má slabé ostrie, ktorý používaním stratil ostrosť (op. ostrý) • neostrýnenaostrenýnenabrúsený: krájať chlieb tupým, neostrým, nenaostreným, nenabrúseným nožomvytupenýotupenýstupenýzatupený: vytupené, otupené, stupené, zatupené zúbky pílypritupý (priveľmi tupý)

    2. ktorý nemá ostré zakončenie, ostrý, špicatý tvar (op. ostrý): tupý nos (op. špicatý, končistý, končitý) • zaoblenýplochý: zaoblený, plochý hrot pilníka; zaoblená, plochá hrana stolaneostrý

    3. nejasne znejúci (o zvuku) • dutýtemný: tupé, duté údery; tupý, dutý, temný hlas; z diaľky doliehalo temné duneniepren. drevený

    4. ktorý nemá al. ktorý stratil schopnosť pohotovo, ostro vnímať, reagovať (o človeku a jeho zmysloch); svedčiaci o tom • otupenýzatupenýkniž. blazeovaný (plný nudy, presýtenia životom) • apatickýletargickýľahostajný: sedí tupý, otupený, apatický s podopretou bradou; blazeovaný, apatický, letargický, ľahostajný výraz tváreprázdnybezduchýbezvýraznýnevýrazný (op. bystrý, duchaprítomný): díval sa prázdnym, bezduchým pohľadom; bezvýrazné, nevýrazné očioslabenýochabnutýnecitlivýkniž. necitný (nevnímajúci v dôsledku vyčerpania, rezignácie, ľahostajnosti): oslabené, ochabnuté, necitlivé, necitné zmysly

    5. p. jednotvárny 6. p. hlúpy 1, sprostý 1


    dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvorkniž. útvorprodukt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej prácespis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisykus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kuspráca: na výstave boli jeho najnovšie prácerobota: doktorská robotatvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorbyartefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umeniakniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusyprvotinakniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotinakniž. plod: literárne plodykreácia: módna kreáciaobyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody


    plod 1. útvar obsahujúci zárodok rastliny • semeno: plody, semená bukaplodina (plody úžitkovej rastliny): zber lesných plodín

    2. p. dielo


    plodina 1. p. rastlina 2. p. plod 1


    rastlina živý organizmus obyč. s listami a kvetmi čerpajúci časť svojej výživy zo zeme al. z vody: poľné, okrasné rastlinybylina (rastlina so šťavnatou mäsovitou osou): zbierať liečivé bylinyplodina (úžitková rastlina; jej plody): priemyselné plodiny; zber lesných plodínzelinkabylinka (obyč. mn. č.; liečivá rastlina): sušiť zelinky, bylinkyburinazelina (neužitočná rastlina, ktorá bujným rastom dusí pestované rastliny): plieť burinu; čistiť záhradu od zelinydrevina (viacročná rastlina so zdrevnatenou osou a výhonkami): ihličnaté dreviny


    plodiť 1. prinášať plody; dávať život • rodiť: mladé ovocné stromy začínajú plodiť, rodiť neskoro; plodiť, rodiť deti

    2. kniž. byť príčinou vzniku niečoho • spôsobovaťzapríčiňovať: násilie plodí, spôsobuje, zapríčiňuje násilieutváraťvytváraťtvoriť: nedôvera utvára, tvorí zlú atmosféruvyvolávaťprivodzovať: hriech vyvoláva, privodzuje nešťastie


    rodiť 1. pôrodom dávať von z tela deti, mláďatá • privádzať na svet: matky rodia, privádzajú na svet zdravé deti; samice rodia živé mláďatádávať život (len o žene) • zastar. vajatať: vajatala v bolestiachkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky, sučky sa kotiažrebiť sa (o kobyle) • prasiť sa (o svini) • bahniť sanár. jahniť sa (o ovci) • teliť sa (o krave) • vrhať (všeobecne o zvieratách): prasnica vrhá asi desať prasiatok

    2. prinášať úrodu, plody • plodiť: stromy rodia, plodia zdravé ovocie


    množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

    2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


    plodiť sa p. množiť sa 2


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    plodný 1. schopný oplodnenia, reprodukcie; dobre rodiaci (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodná, fertilná vetva; plodné, fertilné obdobie

    p. aj úrodný

    2. p. tvorivý


    produktívny ktorý je schopný (veľa) produkovať, tvoriť (op. neproduktívny) • výnosnýúžitkový: produktívne, výnosné, úžitkové poľnohospodárstvotvorivýplodný: tvorivé, plodné obdobievýkonný: výkonný autor


    tvorivý ktorému je vlastná tvorivosť, činorodosť, ktorý je schopný tvoriť; svedčiaci o tvorivosti; umožňujúci tvorbu • kniž. činorodý: tvorivý, činorodý človek, umelecodb.: kreačnýkreatívny (vyznačujúci sa kreativitou; súvisiaci s kreativitou): kreačná energia, potencia; kreatívne vlastnosti, produktyaktívny (op. pasívny): tvorivé, aktívne myslenieplodnýproduktívny (bohatý na výsledky): plodné, produktívne obdobie; plodný životkonštruktívny (op. deštruktívny): konštruktívna činnosť, konštruktívny duchinšpiratívny (podnecujúci k tvorbe): tvorivé, inšpiratívne prostredie; inšpiratívna atmosférakniž. invenčnýpodnetný: invenčný pracovník; invenčný, podnetný prístupzastar. samotvorný (Štúr)


    úrodný prinášajúci dobrú, veľkú úrodu (op. neúrodný) • žírny: úrodné, žírne nížiny; úrodný, žírny krajplodný (op. neplodný, jalový) • odb. fertilný (op. sterilný): plodný strom, plodná zembohatýhojnýkniž. požehnaný: bohatý, hojný, požehnaný rokexpr. preúrodnýexpr. al. poet.: zlatorodýzlatorodný


    podnetný dávajúci al. obsahujúci podnet na niečo • iniciatívny: podnetný, iniciatívny plán, návrhinšpiratívny (dávajúci inšpiráciu): vypočuť si podnetné, inšpiratívne slová, prednáškykonštruktívny (op. nekonštruktívny): konštruktívna kritika, konštruktívne pripomienkynabádavý: podnetný, nabádavý činpren. kniž. plodonosný: plodonosné myšlienky

    p. aj tvorivý


    životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúciživný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zemživý: živá vodabiol. biogénny: biogénne prvkyexpr. požehnaný: požehnaný dážďkniž.: živototvornýživotonosný: živototvorný, životonosný dážďkniž. zastar. životvorný (Botto)

    2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírodypriaznivýkladnýpozitívny: priaznivé účinky teplapodnetnýkonštruktívnyplodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvyživý: živá moc lásky


    plošina 1. miesto na nástup a výstup v dopravných prostriedkoch • kniž. plató: plošina, plató v električke

    2. p. rovina 1


    čutora 1. ploská fľaša: čutora plná rumukulač: vojenský kulačhovor. ploskačkaexpr. tľapa

    2. dlhá násadka na fajku • trúbeľka: fajka s krásnou čutorou, trúbeľkouhovor. pipasár


    ploskačka p. čutora 1


    ploskatý p. ploský


    plosko 1. porov. ploský 2. p. plocho 1, 2


    spľasnutý, spľasknutý ktorý má zmenšený objem • ovisnutýopadnutý (po náhlom úbytku hmotnosti al. obsahu): spľasnuté, spľasknuté, ovisnuté brucho; spľasnuté, opadnuté lícascvrknutýsploštenýploskýexpr. stľapkavený (po náhlom vyprázdnení): scvrknuté vemená; sploštený, ploský slamník; stľapkavený vankúšvyfučaný (bez vzduchového obsahu): vyfučaná lopta


    dvojrozmerný majúci dva rozmery • plošný: dvojrozmerný, plošný obrazec; plošné zobrazenie, videnie


    plošný p. dvojrozmerný


    dotieravec dotieravý človek • pejor. vtieravec (Figuli)bezočivec (bezočivý človek) • pren. expr. plošticahovor. expr. drzáň


    ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenieplotoplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenielesalesicalesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesinabariéra: preliezť bariéruzábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiskabalustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtokoplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

    2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradeniakošiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara


    plot ohraničenie istého pozemku niečím • oplotenie: do záhrady treba urobiť nový plot, nové oplotenieoplôtokoplôtka (plot na pasienkoch ohraničujúci jednotlivé časti) • ohrada: murovaná ohradalesalesicalesina (prútený pletený plot): lieskovcová lesa, lesica, lesinazastar. parkan (plot, obyč. murovaný al. z dosák)


Pozri výraz PLO v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: mmx, ĺľit, hot key, dme, erc, cia, dit, rib, point, macro, , pól, tým, paritn bit, desã å
Ekonomický slovník: mek, hbt, fi, tae, ger, tna, vsa, viz, ã t, hmn, kosã, hze, doåˆ, häť, vraž
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV