Synonymá slova "plaãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 28 výsledkov (1 strana)

  • alarmovať vyvolávať poplach • robiť alarmrobiť poplach: alarmovať, robiť poplach pri požiariexpr.: burcovaťbuntošiťbuntovaťbalušiť (vyvolávať znepokojenie, aktivitu): zbytočne buntošíte, balušíteplašiť: správa nás plašila do obozretnosti


    plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

    2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


    strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátaťexpr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

    2. naháňať strach • ľakaťdesiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaruexpr.: mátaťmátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechuplašiťznepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontuexpr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrťpren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

    3. p. vyhrážať sa


    ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


    plašiť sa p. ľakať sa


    strečkovať 1. splašene utekať, pobehávať, poskakovať, obyč. pred hmyzom (o rožnom statku) • expr. bzíkať: voly strečkujú, ovce bzíkajúnár.: badzgaťbadzgovať (Ondrejov, Švantner)plašiť sa (stávať sa nespokojným): kone sa naraz plašiaexpr. virgať (vyhadzovať nohami): žrebec virgal

    p. aj behať

    2. p. šantiť


    plač slzami prejavený pocit žiaľu, bolesti • nárek: bolestný plač, nárek nad stratou otcaexpr.: fňukotfňukfikot (prerývaný plač): ozýval sa ženský fňukot, fikotvzlykvzlykot (prerušovaný plač): potláčať vzlyk, vzlykotpoet. osrk (Hviezdoslav)expr.: bľakotbľakexpr. rev (silný plač): pustiť sa do revuexpr.: rykrykotvýlev (reč spojená s plačom): nebudem počúvať jej výlevyhovor. lamenty (Urban)poet. kviľba (Figuli)hovor. lamentácia


    plačka 1. žena, ktorá v minulosti plakávala pri mŕtvych a na pohreboch • nariekačkaoplakávačka

    2. plačlivá žena, plačlivé dievča • hovor. expr. plačkuľaexpr.: smokľaňafňukaňa


    plačkuľa p. plačka 2


    plačkať p. plakať


    plakať slzami a obyč. i zvukmi a vzlykmi prejavovať pocity žiaľu, smútku, bolesti, hnevu a pod. • slziť: plače, slzí nad rodinným nešťastímexpr. plačkaťkniž.: roniť slzyprelievať slzyexpr. cediť slzy: roní, prelieva slzy nad svojím osudomvzlykaťexpr.: fňukaťfikať (plakať s prerývaným hlasným vdychovaním vzduchu) • poet. lkaťexpr.: smokliťsmokliť sapejor. sopliť (sa): Nesmokli sa už! Nesopli sa už!expr. smrkať (plakať a pritom poťahovať vzduch nosom): pri dojímavej kázni mnohí smrkaliexpr. mrnčať (slabo plakať; o dieťati) • pren. pejor.: mraučaťmravčaťkňučaťskučaťgajdovaťdrumbľovaťgaudžaťgavdžať: decko mraučalo, gajdovalo, gaudžalo celú nocexpr. škvrndžať (Beňo)hovor. expr.: muzikovaťkoncertovaťorganovať: vedľa ktosi žalostne muzikuje, koncertujenariekať (usedavo plakať) • kvíliť (prenikavo, žalostne plakať) • expr. zdýmať (Dobšinský)expr.: revaťrumázgaťrumádzgaťrumácaťručaťrúkať (hlasno plakať) • hovor. expr.: vrieskaťvrešťaťziapaťjačaťhúkaťbliakaťzavýjať (veľmi hlasno, prenikavo a obyč. zo zlosti plakať) • vyplakávaťexpr.: vyrevúvaťvyrevovaťhovor. expr.: vyvreskúvaťvyvreskovaťvybľakúvaťvybľakovať (jednostajne, nepretržite plakať) • poplakávať (si) (chvíľami, obyč. ticho plakať): v kúte si poplakáva za stratenou hračkou

    p. aj smútiť, bedákať


    plačko p. uplakanec, rozmaznanec


    rozmaznanec rozmaznaný človek • maznák: vychovali z neho rozmaznanca, maznákamaznošzried. maznavechovor. mamičkárplačkohovor. expr.: ufňukanecrozpustenecroztopašníksamopašník


    uplakanec plačlivý chlapec, plačlivé dieťa • expr.: plačkousmrkanecusmrkančausoplenecusoplenčafňukáčmraučiakutrinossmokľošhovor. expr.: ufňukanecurevanecpejor.: sopliaksopľošsopeľpejor. bľačiak (Alexy)


    plačky slzami (a vzlykaním) prejavujúc pocit žiaľu, bolesti, ukrivdenia a pod. • s plačomplačúcplačúcky: plačky, s plačom sa vrátila domov; plačúc, plačúcky vybehol z izbyvzlykajúcfikajúcexpr.: fňukajúcmraučiacrumázgajúcrumádzgajúcpoet. lkajúc


    plačúcky p. plačky


    plačlivý 1. podobný plaču, pripomínajúci plač • nariekavýkvílivývzlykavý: plačlivý, nariekavý, kvílivý, vzlykavý hlas huslístenavýstonavý: vydávať stenavý, stonavý zvukexpr.: fňukavýkňučavýskuhravýpoet. lkavý

    2. ktorý je náchylný plakať, ktorý často plače • uplakaný: plačlivé, uplakané dieťaprecitlivený (ktorý sa ľahko rozruší, rozplače): plačlivé, precitlivené dievčenceexpr.: ufňukanýufikanýusmoklenýusmrkanýumrnčanýumraučanýumravčaný: ufňukané, ufikané, usmoklené, usmrkané starenky


    uplakaný 1. plačúci, poznačený plačom • uslzený: uplakané, uslzené dieťa; uplakaná, uslzená tváružialenýužalostený (prezrádzajúci žiaľ): užialené, užalostené očiexpr.: usmoklenýzasmoklenýusmrkaný: usmoklená, usmrkaná dievčina; prosila o odpustenie usmokleným, usmrkaným hlasomexpr.: ufňukanýufikanýumravčanýukňučanýomrnčanýhovor. expr.: urevanýuvrieskanýuvrešťanýpejor. usoplený

    2. ktorý sa ľahko rozruší, rozplače, ktorý často plače; svedčiaci o tom • plačlivýprecitlivený: ako dieťa býval uplakaný, plačlivý, precitlivenýexpr.: ufňukanýufikaný: ufňukaná, ufikaná ženaexpr.: usmoklenýusmrkaný: usmoklené, usmrkané starenky

    3. p. sentimentálny 4. p. daždivý


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    plašivý p. plachý 1, 2


    plašidlo p. strašidlo 2


    strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

    2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku


    splašky voda odnášajúca nečistotu z ľudských sídlisk: kuchynské splaškyvýplašky


    výplašky p. splašky


Pozri výraz PLAÃƑÂ ÃƑÂ ÃƑÂ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: rpy, pdg, klaã, cou, å um, jsl, xc, dtt, cti, poh, choã, prq, ã t, usd, tmx
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV