Synonymá slova "pisk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • hvizd vydanie vysokého prenikavého zvuku • zahvizdnutie: hvizd rušňasvistsvišť: svist, svišť kosyexpr. pisk (Hviezdoslav)


    pisk p. hvizd, piskot


    piskot tvorenie a vydávanie prenikavých zvukov fúkaním do istej štrbiny • expr. pisk: piskot lokomotívy; strhol sa piskhvizdothvizd: ostrý hvizdot, hvizdexpr.: kvikkvikot: kvikot detí

    p. aj hvizd


    hvízdať vydávať al. spôsobovať vysoký prenikavý zvuk: vietor hvízda v korunách stromov; hvízda na prstochhvižďaťsvišťaťfičaťpišťať (pri prudkom pohybe): guľky hvižďali, svišťali, fičali, pišťali pri uchu; bič sviští, severák fičípískaťexpr. piskotaťpohvizdovaťpohvizdúvať (spôsobovať prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): vlak píska; pískať (si), pohvizdovať (si), pohvizdúvať (si) pesničkuexpr.: vyhvizdovaťvyhvizdúvaťvypiskovaťvypiskúvať (opätovne, ustavične hvízdať): drozdy vyhvizdujú od ránazried.: prehvizdávať siprehvizdovať si: skacká a veselo si prehvizdáva


    pískať p. hvízdať, pišťať 2


    pišťať 1. vydávať slabý vysoký zvuk (o vtákoch) • pípať: v kroví pišťalo, pípalo kuriatkoexpr.: čipčaťčipotaťčiepčať: v hniezde sa mrvilo a čipčalo, čipotalo šesť neoperených vtáčatexpr.: čivčaťčivkaťčivikať: pod oblokom čiv(i)kajú vtáčenceexpr.: ciepkaťciepčaťcipčaťciapčať: sotva vyliahnuté lastovičky ciepkajú, ciepčajú, cipčia v hniezdeexpr. čučuľkať: už z diaľky počuť čučuľkať husi na pažitiexpr.: kvíkaťkvičať (o svini): prasa zúfalo kvíkalo; pren. (o deťoch): deti od radosti až kvíkali

    2. vydávať vysoký zvuk pri rýchlom lete vzduchom • pískaťhvižďaťhvízdať: počul, ako mu guľky pištia, pískajú, hviždia popri hlaveexpr.: piskotaťfičať: vo vzduchu fičali granáty


    hvízdavý vydávajúci vysoký, prenikavý zvuk; podobný hvízdaniu (obyč. o zvuku) • hvižďavý: hvízdavá, hvižďavá metelicasvišťavýsvištivý: svišťavý, svištivý vietorpiskľavýpískavýpiskotavý: piskľavý, pískavý, piskotavý zvuk čajníka

    p. aj prenikavý


    ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrenýnabrúsenývybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosazastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelkypriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatýzahrotenýprihrotenýhrotitýhrotistýkončistýkončitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrchzaostrenýzašpicatený: zaostrená, zašpicatená bradaprudkýstrmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpaniepriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamenedrsnýtvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóverpichľavýpichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrkupriostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

    4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavýsilnýintenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenievysokýpišťavýpiskľavýpískavýpiskotavýhvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťalvýraznýzreteľnýzvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

    5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavýsilnýprudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlointenzívnyveľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesťštiepavýpichavýpichľavýdriapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocitstudenýmrazivýčerstvýrezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietordráždivýkorenistýkorenitýpikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetovštipľavýpálčivýpálivýrezavýtuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močeníčpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápachpriostrý (priveľmi ostrý)

    6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľkýintenzívnysilnýprudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréningrezký: ostrý, rezký rytmuspriostrý (príliš ostrý)

    7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavýbystrývýborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

    8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasnývýraznýzreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváreviditeľnýzrejmýdo očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrastzaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obrazživýpestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

    9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísnystrohýpríkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika dielaútočnýpolemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorovexpr.: naostrenýnabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekohojedovatýexpr. britkýkniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutiepren.: korenistýkorenitýštipľavýkorenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámkyrezný (Rázus)priostrý (príliš ostrý)


    prenikavý 1. prudko, ostro pôsobiaci na telo, na zmysly (obyč. veľkou intenzitou): pociťovať prenikavý chladostrýtuhýzaliezavý (o zime, mraze, chlade a pod.) • silnývýrazný: omráčila ju prenikavá, silná, výrazná vôňa ľalií; ozval sa silným, výrazným hlasompálčivýzried. pálivý (o bolesti) • piskľavýpískavýhvízdavýpiskotavý (prenikavý ako piskot; o zvuku) • jačavý (nepríjemne vysoký; o zvuku, hlase) • ohlušujúci (nadmieru hlasný, silný; o zvuku) • krikľavý (o hlase)

    2. ktorý prenikavo, ostro pozoruje (o pohľade, očiach) • jastrivýsliedivý: jastrivý, sliedivý pohľadpren.: pichľavýbodavý: pichľavé, bodavé oči; uhrančivý

    3. p. veľký 1 4. p. bystrý 2


    pískavý, piskľavý, piskotavý p. ostrý 4, prenikavý 1, hvízdavý


    tenký 1. ktorý má malú hrúbku (op. hrubý): tenká knižka, tenká doskaúzky (op. široký): úzka štrbinanitkovitýniťovitý (tenký ako niť): nitkovitý vlas, niťovité rezanceslabý (tenký a málo pevný, silný): ľad je slabý; krátky rukáv odkryl jej slabé, tenké rúčkyštíhlychudý: štíhle, chudé nohy; štíhly, chudý krkjemnýľahký (obyč. o látke, tkanine): jemný, ľahký mušelínexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenkýpretenučký (veľmi tenký) • pritenký (príliš tenký)

    2. expr. (o človeku) ktorého postava má v obvode malé rozmery, ktorý nie je tučný • chudýštíhly (op. tučný, tlstý): tenké, chudé dievča; v páse je tenká, štíhlavytiahnutý (ktorý prudko vyrástol; vysoký a úzky): vytiahnutý chlapecútlyšťúply (tenký a drobný; op. robustný): útla, šťúpla postavaexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenučký (veľmi tenký) • expr.: šťúplučkýšťúplušký (veľmi šťúply) • pritenký (príliš tenký)

    3. ktorý znie vysoko a obyčajne nie je veľmi silný (o zvuku; op. hrubý) • vysoký (op. hlboký): zaznel tenký, vysoký tón píšťalky; slabý, jemný, ševelivý (tenký a málo zvučný, nevýrazný): ozvala sa slabým, jemným, ševelivým hláskompípavýpiskľavý: pípavý, piskľavý zvukexpr.: tenučkýtenuškýtenunkýtenulinkýpretenučký (veľmi tenký)

    4. p. slabý 2, 3, biedny 2


    vrieskavý ktorý veľmi hlasno, prenikavo a ostro znie; ktorý vydáva ostré nepríjemné zvuky • vreskľavývrešťavý: vrieskavý, vreskľavý hlas; vrieskavé, vrešťavé opiceškrekľavýškriekavýškrekotavý: ozvali sa škrekľavé, škriekavé, škrekotavé výkriky; škrekľavé, škrekotavé vtákyjačavýpiskľavý (o zvuku, ktorý je prenikavý a vysoký; ktorý vydáva také zvuky): jačavý, piskľavý krik detí; jačavé čajky, piskľavé kurčakrákavý (o vrane; pren. pejor. o ľudskom hlase): krákavé hlasy havranov; starena mala krákavý hlas

    p. aj škrekľavý


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    pisknúť p. zahvízdať


    zahvízdať vydať, spôsobiť (obyč. opakovane) vysoký prenikavý zvuk (o veciach) • zahvižďaťzasvišťaťzafičaťzapišťať: vietor zahvízdal, zahvižďal v korunách stromov; šípy zafičali, zapišťali celkom blízkozapískať (spôsobiť prenikavý zvuk fúkaním do štrbiny): zapískať na píšťalke, na prstochzahvizdnúťzapísknuťhvizdnúťpisknúť (jednorazovo): (za)hvizdnúť od prekvapenia; v tichu noci naraz čosi zapísklo; niekto na mňa hvizdol, piskol


    piskor p. píšťala 1


    píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕbydúčeľadúčeľ (Hviezdoslav)piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdáchtrembita (dlhá pastierska píšťala)

    2. kosť na predkolení • dúčeľadúčeľ (Dobšinský)


    piskotať p. hvízdať, pišťať 2


Pozri výraz PISK v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV