Synonymá slova "peĺ" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 92 výsledkov (1 strana)
-
muškát rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi pestovaná v črepníkoch v exteriéroch al. v oblokoch • pelargónia
pelargónia p. muškát
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
miešanina čo vzniklo zmiešaním rozličných prvkov • zmes • miešanica: miešanina, zmes hlasov • expr.: motanina • motanica: motanina jazykov • zried. pêle-mêle [vysl. pelmel]: pêle-mêle melódií • hovor. expr. mišmaš: mišmaš motívov • subšt. mišung
pêle-mêle p. zmes
zmes spojenie niekoľkých vecí do jedného celku: zmes plynov, betónová zmes • zmiešanina: výbušná zmiešanina • miešanina • pomiešanina: miešanina osiva • miešanka (miešanina kŕmnych rastlín): ozimné trávne miešanky • zmeska (zmes viacerých druhov): vyvážená zmeska vín • kniž. zried. zmesica (Vajanský) • odb. melanž: kávová melanž • spleť (zmes rozličných javov, udalostí a pod.): spleť zvukov • kniž. konglomerát: konglomerát jazykov • kniž. pêle-mêle [vysl. pel mél]
brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležisko • ležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviská • diera • nora (podzemný brloh): líška je už v nore • pelech • kniž. dúpä: pes snoril v dúpäti • skrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa
2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdo • pelech • peleš • dúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta
3. p. posteľ 4. p. obydlie
pelech 1. p. úkryt, brloh 1, 2 2. p. posteľ
posteľ zariadenie slúžiace na spanie, na ležanie • lôžko: nemocničná posteľ, nemocničné lôžko; skladacia posteľ, skladacie lôžko • váľanda (jednoduchá čalúnená posteľ) • slang. gavalec (tvrdá vojenská al. väzenská posteľ) • expr.: pelech • brloh • ložisko
úkryt miesto na ukrytie • skrýša • kryt: bezpečný úkryt, hľadať úkryt, podzemná skrýša, protiletecký kryt • bunker (chránený pevný úkryt, obyč. v boji): partizánsky bunker • zemľanka (podzemný úkryt): vyhĺbiť si zemľanku • nora • diera • pelech • brloh (úkryt zvierat): nora, diera jazveca; medvedí pelech, brloh • kniž. skryt (tajný úkryt) • zried. zákryt (Urban)
obuch 1. plochá strana sekery • obušok
2. železný al. drevený nástroj na udieranie • kyjak • tĺk: buchnúť do niečoho obuchom, kyjakom, tĺkom • obušok • hovor.: pendrek • pelendrek (policajná zbraň na bitie)
pelendrek 1. zastar. stuhnutá šťava zo sladkého drievka v podobe ohybných paličiek upravená ako cukríky • pendrek: naše deti obľubujú pelendrek, pendrek
2. p. obuch 2
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
pelerína p. kabát
peleš p. brloh 2
brložiť mať niekde úkryt, ležovisko • mať brloh • pelešiť • mať pelech: tu brložia, majú brloh, tu pelešia líšky • pren. pejor.: rozvaľovať sa • rozťahovať sa: na lavičkách sa rozvaľujú, rozťahujú bezdomovci
pelešiť p. brložiť
leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať
pelešiť sa 1. p. leňošiť 2. p. súložiť
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
peletón, pelotón p. skupina 2
chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkom • pestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včely • expr. piplať sa • nár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatka • expr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)
2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťa • živiť: živiť mláďa mliekom • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rok • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľa • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchať • napchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom
3. p. živiť 1
kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašou • hovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmi • kniž. sýtiť • nasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkami • expr.: pchať • napchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkmi • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať hus • živiť: Čím živíte rybky v akváriu? • obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť kone • dojčiť • pridájať • nadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiac • plekať • nár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava
maznať 1. priveľmi sa o niekoho starať a byť k nemu príliš zhovievavý • rozmaznávať: život ho nemazná; rozmaznávajú jedináčika • expr. mazlinkať • kniž. zastar. mazliť: mazlili syna • expr. peľhať (úzkostlivo sa starať): peľhali svoje deti
2. prejavovať niekomu, prejavovať si navzájom lásku nežnosťou, láskaním • láskať: snúbenci sa maznali, láskali; matka maznala, láskala dieťa v perinke • expr.: čankať • mojkať • mazlinkať: čankali, mazlinkali sa; mojkal malé mača
peľhať p. kŕmiť, chovať 1
šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť
2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!
3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)
peľnica bot. časť tyčinky, v ktorej sa tvoria peľové zrná • bot. peľník
peľník p. peľnica
bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkovia • zámožný: letné sídla zámožných ľudí • hovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodina • solventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičia • hovor. expr.: zaperený • operený • zazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobaný • subšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcov • zastar. peňažitý: peňažitá nevesta • nár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynár • pren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav) • expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)
2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastok • úrodný • kniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rok • štedrý • výdatný: štedrá odmena, výdatné zrážky • lukulský: lukulské hody, hostiny • početný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákov • kniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostina • kniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásoby • veľký • pestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortiment • plodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný život • plnotvárny • mnohotvárny • rozmanitý • obsažný • plný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahly • obsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásoba • vysoký • expr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenu • bujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázia • nákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaleta • expr.: prebohatý • prehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miere • expr. pribohatý (príliš bohatý)
hmotný 1. týkajúci sa hmoty, matérie; pozostávajúci z hmoty (op. nehmotný, duchovný) • materiálny • fyzický: hmotná, materiálna kultúra; hmotné, fyzické prostredie • hmatateľný • viditeľný • poznateľný (ktorý možno nahmatať, vidieť, poznať): hmatateľná vec, viditeľný objekt, poznateľný svet • reálny • skutočný (op. nereálny, neskutočný) • objektívny (i filoz.; op. subjektívny; o svete)
2. týkajúci sa hmotnej, materiálnej stránky vecí al. javov • materiálny: hmotná, materiálna úroveň; hmotný, materiálny osoh • majetkový (týkajúci sa majetku, vlastníctva): majetkové škody pri požiari • finančný • peňažný • peňažitý (vo forme peňazí; op. morálny, duchovný): finančná, peňažná, peňažitá odmena, podpora
peňažitý 1. p. peňažný 2. p. bohatý 1
peňažný týkajúci sa peňazí, financií • finančný: peňažné, finančné zdroje; finančný kapitál • peňažitý • materiálny: peňažitá, materiálna odmena, podpora (op. duchovná) • kapitálový
falšovateľ kto niečo falšuje: falšovateľ bankoviek, dokladov • falzifikátor (napodobňovateľ originálu): falzifikátor obrazu • odb. falzátor (kto robí falzifikáty) • peňazokazec • peňazokaz (falšovateľ peňazí)
finančník kto sa zaoberá peňažníctvom • peňažník • bankár (majiteľ banky i kto pracuje v bankovníctve)
peňažník p. finančník
chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodec • peší: priechod pre chodcov, pre peších • okoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcich • zried. pasant (Vajanský)
peši p. pešo
peší1 p. pozemný
peší2 p. chodec
pešo na vlastných nohách • peši • pešky: domov sa vrátili pešo, pešky • na vlastných • zastaráv. per pedes • zastar. žart. per pedes apostolorum • žart. subšt.: pešobusom • pešibusom
pozemný voj. (o armáde, vojsku) pripravený na boj na zemi • pechotný: pozemná, pechotná vojenská sila; pechotné jednotky • zastar. peší: pešia armáda
chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)
2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri
3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu
4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)
5. p. patriť 1
ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)
2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2
pešovať p. ísť 1
kmeň 1. (nerozvetvená) časť stromu, ktorá nesie korunu: bútľavý kmeň • peň: doska z dubového pňa
2. p. spoločenstvo 1
peň 1. časť kmeňa nízko nad zemou po zrúbaní al. spílení stromu • hovor. expr. pniak: klčovať pne, sedieť na pniaku
2. p. kmeň 1
krádež neoprávnené privlastnenie si cudzieho majetku: dopustiť sa krádeže • lúpež (násilné odňatie cudzej veci): trestný čin lúpeže • kniž. lup (Jesenský) • oslab. odcudzenie • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina • rozkrádanie: rozmohla sa zlodejčina • svätokrádež (krádež al. znesvätenie posvätnej veci) • hovor. expr. zbojstvo: jeho nečestný postup možno pokladať za zbojstvo
lúpež násilné odňatie cudzej veci • zbojstvo: páchať lúpeže, zbojstvá • zastar. zboj • hovor. pejor. lup: zboj, lup nazývali hrdinstvom • hovor. expr.: rabovačka • rabovka (hromadné lúpenie) • hovor. drancovačka
zbojstvo 1. prepadávanie a násilné branie: žiť zo zbojstva • lúpež: dopustiť sa lúpeže • zastar. zboj: chodiť po zboji • lupičstvo • banditizmus • banditstvo • zastar. lúpežníctvo • pirátstvo • zlodejstvo • hovor. expr. zlodejčina: rozmohla sa zlodejčina • krádež
2. p. samopaš
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
lúpežiť p. lúpiť, kradnúť
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
kúpeľ p. kúpele
kúpele verejná budova zariadená na umývanie, kúpanie, regeneráciu a pod. • kúpeľ: parné kúpele, parný kúpeľ; chodiť do mestských kúpeľov, do mestského kúpeľa
kýpeť vyčnievajúca časť konára • pahýľ: kýpeť, pahýľ starého duba
lúpežnícky p. lúpežný
lúpežný týkajúci sa násilného odnímania cudzieho majetku • koristnícky • koristný: lúpežné, koristnícke, koristné výpravy potulných rytierov • zbojský • zbojnícky: zbojský, zbojnícky prepad • lupičský • zastar. lúpežnícky: lupičský zámer; lupičská, lúpežnícka banda
lúpežník p. zbojník 1
zbojník 1. kto prepadúva ľudí a násilím im berie (najmä v minulosti): pandúri chytili zbojníkov • lupič • bandita (súčasné pomenovania): maskovaný lupič; banditi prepadli banku • zastar. lúpežník • pirát (morský zbojník) • korzár (námorný zbojník chránený krajinou, ktorej slúžil) • zlodej (kto kradne, okráda) • vykrádač (kto vykráda) • okrádač (kto okráda, napr. pri predaji) • rozkrádač (kto rozkráda cudzí al. spoločenský majetok) • hovor. kmín
2. p. samopašník
pápežský súvisiaci s inštitúciou pápeža • cirk. apoštolský: pápežský, apoštolský nuncius; pápežská, apoštolská stolica
pečať p. pečatidlo, pečiatka
pečatidlo nástroj na zhotovenie odtlačka písma al. znaku v mäkkej látke, obyč. vo vosku: strážca kráľovského pečatidla • pečať (nástroj i znak zhotovený týmto nástrojom): zlomená pečať; list opatrený pečaťou
pečiatka nástroj, ktorým sa určitý text al. značka odtláča na list, doklad, listinu, preukaz a pod.; odtlačok urobený týmto nástrojom • hovor. zastar. al. expr. štempeľ: podlhovastá, okrúhla pečiatka, podlhovastý, okrúhly štempeľ; dať, udrieť na list pečiatku, štempeľ • hovor. zastar.: štambilka • štampilka (Jesenská) • pečať (odtlačok textu obyč. do vosku): úradná pečať
pečeň veľká žľaza červenohnedej farby uložená v tele živočíchov a človeka blízko bránice • hovor. pečienka: husacia pečeň, pečienka; byť chorý na pečeň, pečienku
pečienka p. pečeň
pečiarka druh lupeňovitých, prevažne jedlých húb pestovaných aj umelo • šampiňón: vyprážané pečiarky, šampiňóny
pečiatkovať dávať na niečo pečiatku • hovor. zastar. al. expr. štempľovať: pečiatkuje, štempľuje spisy
peňazokaz, peňazokazec p. falšovateľ
peňaženka taštička, puzdro na uschovanie peňazí • hovor. zastaráv.: pudilár • budilár • pugilár: mať plnú peňaženku, plný pudilár, budilár • hovor. zastar. portmonka: vytiahnuť peniaze z portmonky • zastaráv. tobolka (náprsná taška) • zastar. mešec • hovor. zastaráv. buksa • subšt. bríftaška
peón p. začiatočník
pešiak 1. vojak pechoty • zastar. infanterista
2. šachová figúrka najnižšej hodnoty • hovor. sedliak • peón
začiatočník kto začína v nejakej činnosti, obyč. neskúsený pracovník: v tenise je úplný začiatočník • nováčik: bola na pracovisku nováčikom • debutant (kto prvý raz verejne, najmä umelecky vystupuje): debutant v básnickej tvorbe • adept (začiatočník vo vede, umení, v praktickej činnosti) • kniž. elév • expr. učeň: v medicíne je ešte len učeň • pejor.: zelenáč • zajac: ten už niečo skúsil, nie je zelenáč, zajac • pejor. holobriadok: obsluhoval ich čašnícky holobriadok • pejor.: ucháň • ucho: je to ešte ucháň, ucho • voj. slang.: holub • mladý • bažant • vták • zobák • peón • páža • milionár • opica • pucák • zastar. novák (Vajanský)
pešibusom, pešobusom p. pešo
pešky p. pešo
poskúpe p. slabo 1
slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutka • trocha • trochu • nepatrne • nevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočie • chabo: chabo sa brániť • skromne • poskromne • kniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený kraj • nedostačujúco • nedostatočne • skúpo • zried. poskúpe • podnormálne • podpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené polia • jemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblok • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško • chabučko • chabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlaku • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosť • expr.: biedne • úboho • mizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodba • poslabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbehol • prislabo • primálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievka • nespráv. nevalne
porov. aj slabý 1, 3
2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočne • nedostačujúco • nepostačujúco • neuspokojivo • neuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomosti • ľahko • naľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečená • chabo • expr.: biedne • úboho • mizerne • fraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúšku • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglicky • chatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izba • hovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšie • prislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatie • nespráv. nevalne
porov. aj slabý 2
živánska mäso pečené na ražni (obyč. v prírode) • hovor. živánka • zbojnícka pečienka