Synonymá slova "patr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 57 výsledkov (1 strana)

  • pátrač p. stopár


    stopár kto niekoho al. niečo stopuje; stopovací pes: zviesť stopárov na scestiepátračzried. stopovateľ; stopovač (pes na vyhľadávanie poľovnej zveri)


    výzvedný určený na získanie (tajných) informácií: výzvedná službapátrací (určený na pátranie): pátracia hliadkastopovací (určený na vyhľadávanie): stopovacia skupinašpionážny: špionážna činnosťexpr. špehúnskypriezvednýprezvedný: priezvedné, prezvedné lietadlá


    pátračka p. pátranie


    pátranie úsilie nájsť niečo al. niekoho, vyzvedieť sa niečo • hovor. pátračka: pátranie, pátračka po páchateľoch prepadu


    hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


    obzerať sa 1. vykrúcať hlavu za niekým, za niečím (obyč. dozadu), pozerať (sa) za seba • obracať sa: žiak sa stále obzerá, obraciakniž. ohliadať sa: zvedavo sa ohliada, kto ide za ňou

    2. skúmať niečo zrakom na všetky strany, dookola • rozhliadať sakniž. obhliadať sa: bezradne sa obzerá, rozhliada, obhliada po parkoviskuhľadieťpozerať (sa) (okolo): hľadí, pozerá (sa), kde by sa zložilhľadaťpátrať (očami)

    3. hovor. mať cieľ získať niečo • obstarávať sizaobstarávať si: obzerá sa za novým miestom, (za)obstaráva si nové miestozadovažovať sizaopatrovať si: zadovažuje si, zaopatruje si uhlie, drevo na zimu

    4. venovať niekomu al. niečomu starostlivosť • venovať pozornosťdbať (na niekoho, na niečo): nik sa o dieťa neobzerá, nik oň nedbá, nevenuje mu pozornosťvšímať sistarať samať starosť: nevšímal si, nestaral sa, nemal starosť, či bude doma chýbaťbrať do úvahy: druhých neberie do úvahy, na druhých sa neobzerástáťhovor.: zavadiťzakopnúť (o niekoho, o niečo) (v zápore): už o mňa vôbec nestojí, už o mňa ani nezavadí, nezakopne


    pátrať p. hľadať, sliediť


    rozhliadať sa pozerať okolo seba • obzerať sakniž. obhliadať sa: rozhliadať sa, obzerať sa po kraji, okolo domuhľadieťpozerať sadívať sa: hľadieť na všetky stranyhovor. kukať sa: z veže sa kukali po okolíhľadaťpátrať (očami)


    sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    pátravý p. skúmavý


    skúmavý ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť, o niečom sa presvedčiť • bádavý: skúmavý, bádavý duchpátravýspýtavýpýtavý (v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otázka): dlho sa naňho dívala pátravým, spýtavým, pýtavým pohľadomčasto pejor. sliedivý (nepríjemne skúmavý): sliedivým očiam nič neunikne

    p. aj pozorný 1


    sliedivý ktorý striehne, ktorý nepríjemne, napäto pozoruje, prenasleduje (obyč. pohľadom): sliedivý človekčíhavýjastrivýprenikavýpátravý (iba o zraku, pohľade): má číhavé, jastrivé, prenikavé, pátravé oči šelmyexpr. snorivý: sliedivé, snorivé susedky; sliedivý, snorivý výraz zvedavca

    p. aj skúmavý


    dôstojný 1. ktorý má vážnosť, úctu (o človeku) • ctenývážený: dôstojný, ctený, vážený učeneckniž. ctihodný: ctihodný človekkniž. velebný (v oslovení kňaza): dôstojný, velebný pane, otče

    2. svedčiaci o dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti • vážnyseriózny (i o človeku): je taký dôstojný, vážny, seriózny; dôstojný, vážny, seriózny výzorvznešenýexpr. kráľovský: vznešený, kráľovský zjavúctyhodnýkniž. ctihodný: úctyhodný, ctihodný vek; ctihodná starobaslávnostný: prehovoriť slávnostným hlasomkniž. patriarchálny (starecky dôstojný): patriarchálna postava

    3. p. primeraný, zodpovedajúci


    patriarchálny 1. p. starobylý 2. p. dôstojný 2 3. p. vysoký 2


    starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

    p. aj starý


    vysoký 1. ktorý má veľkú výšku, ktorý má istý rozmer na výšku (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoký, veľký chlapecdlhý (op. krátky): má psa s vysokými, dlhými nohamiexpr. vytiahnutý (nápadne vysoký): vytiahnuté dievčiskoposchodový (o stavbe; op. prízemný): poschodový domvýškový (o stavbe): výšková budovaexpr.: vysočiznývysokánsky: vysočizný komín, vysokánske vrchypoet. nebotyčný (veľmi vysoký): nebotyčné končiareexpr. prevysoký (nadmieru vysoký): prevysoké dubyprivysoký (príliš vysoký): privysoký násyphovor. úctyhodný: úctyhodné stromisko

    2. ktorý má veľkú hodnotu, mieru al. stupeň vlastnosti (op. nízky) • veľký (op. malý): vysoká, veľká teplota; zdediť vysokú, veľkú sumu peňazíexpr. kráľovský: kráľovský honorárhovor.: peknýkrásnyslušný (presahujúci priemer): dostať peknú, krásnu peňažnú odmenuexpr. panský: panský platprivysoký (príliš vysoký): privysoký štýlexpr. prevysoký: prevysoké dane (Mináč)expr.: závratnýhriešny: závratné, hriešne cenydobrý (vyhovujúci z hľadiska požadovanej úrovne a pod.; op. zlý): vysoká, dobrá pracovná morálkapatriarchálnymatuzalemskýkniž.: požehnanýctihodnýúctyhodný (o veku): matuzalemský, požehnaný, ctihodný veknadpriemernýnadnormálny: vysoká, nadpriemerná úroveň predstaveniaexpr. šialený: šialená rýchlosť

    p. aj veľký

    3. (o zvuku) ktorý má veľký počet kmitov (op. nízky, hlboký): vysoké tónyzvýšenýzastar. vyvýšený: zvýšený, vyvýšený hlasjačavýpiskľavýškrekľavýškriekavý (nepríjemne prenikavo vysoký): jačavý, piskľavý, škrekľavý hlastenký: tenké zahvizdnutie

    4. mravne prevyšujúci iné • ušľachtilýšľachetnývznešený: sledoval vysoké, ušľachtilé, šľachetné, vznešené ciele


    vznešený 1. vzbudzujúci obdiv a úctu • kniž.: velebnýmajestátny: vznešené, velebné tóny symfónie; vznešené, majestátne vrchydôstojný: kráčať dôstojným krokomexpr. božský: božská prírodaaristokratickýnoblesnýhovor., obyč. iron. nóbl: noblesné, nóbl pohybyslávnostnýkniž. svätý: slávnostná, svätá chvíľakniž. patriarchálny: patriarchálny zjavexpr. prevznešenýkniž. svetlý: svetlá pamiatka zosnulýchobradný: obradné privítanie

    2. mravne hodnotný • ušľachtilýšľachetný: mať vznešené, ušľachtilé, šľachetné poslaniestatočnýčestný: statočný, čestný čin

    3. majúci vysoké spoločenské postavenie (často v oslovení) • slávny: vznešený, slávny rodurodzený: urodzení pániaristokratickýšľachtický: mať aristokratický pôvod


    pátričky p. ruženec


    ruženec pomôcka na modlenie so zrnkami na retiazke • hovor. pátričky


    náležitý taký, aký má byť z hľadiska potrieb al. vhodnosti • primeranývhodný: za prácu dostáva náležitú, primeranú odmenu; ťažko volili primerané, vhodné slovápríslušnýpotrebný: hosťa privítali s príslušnou, potrebnou zdvorilosťou; Máš na tú prácu náležité, potrebné vzdelanie?správnyriadnytrocha zastar. príhodnýkniž. patričný: pri záchrane ranených použili náležitý, správny, riadny, patričný postup; starejší predniesol príhodný vinšzodpovedajúciadekvátnysvoj: prekladateľ musí hľadať zodpovedajúce, adekvátne výrazy; dať aktovku na svoje miesto


    patričný p. náležitý


    primeraný majúci takú mieru, ktorá práve zodpovedá, vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam, kritériám a pod. (op. neprimeraný) • náležitývhodnýpríhodný: našiel primeraný, náležitý, vhodný spôsob; vekovo primeraný, vhodný partner; primerané, príhodné miestozodpovedajúcipríslušnýkniž. patričnýadekvátny: prejaviť zodpovedajúcu, príslušnú, patričnú úctu; veku primerané, zodpovedajúce schopnosti; adekvátne vedomostidôstojný (primeraný v pomere k niekomu, niečomu; op. nedôstojný): nemať dôstojné podmienky na životzastar. prístojný (Tajovský); dobrý (op. zlý) • slušnýhovor. akurátny: dobrá, slušná, akurátna stravadosiahnuteľný (neprekračujúci možnosti; op. nedosiahnuteľný): kládla si dosiahnuteľné cieleúmerný (ktorý je v správnom pomere k niečomu; op. neúmerný): úmerný výkon, úmerné nárokypriliehavý: vyberal primerané, priliehavé slovásprávnyodôvodnenýopodstatnenýoprávnenýspravodlivý (primeraný vzhľadom na dôvod, spravodlivosť): správny, odôvodnený, opodstatnený, oprávnený, spravodlivý trest; spravodlivá známka za odpoveď


    vhodný ktorý vyhovuje istým požiadavkám, ktorý spĺňa isté požiadavky • súcipríhodný: film vhodný, súci pre deti; drevo súce na spracovanie; vhodné, príhodné miesto na stanovanieprimeraný: nájsť primerané slováadekvátny: adekvátny výrazústrojnýorganický: organický postupkniž. cieľuprimeraný: použiť cieľuprimerané prostriedkyvyhovujúcizodpovedajúci: vec sa ukázala ako vyhovujúca, zodpovedajúca určeným podmienkamvýstižný: výstižné prirovnaniepriliehavý: priliehavý argumentnáležitý (taký, aký má byť): náležitý postup pri prácikniž. patričný: venovať niečomu patričnú pozornosťsvedčný (ktorý svedčí): svedčný účeskniž. spôsobilý: nie je spôsobilý na ťažkú prácuvítaný: vítaná zmenapríležitý: príležitá chvíľa (Urban)zastar. prístojný: nenachodí prístojné slovo (Tajovský)zastar. radný: takýto postup nie je radný

    p. aj dobrý 3, vyhovujúci, výstižný


    výstižný ktorý dobre niečo vystihuje • priliehavýprimeranýpríhodnývhodný: výstižné, priliehavé označenie; primerané, príhodné slová; nájsť vhodný výraználežitý (taký, aký má byť): náležitá odpoveďkniž. patričnýpresný (súhlasiaci so skutočnosťou): presný opis niečohojadrný (o prejave): jadrná rečvýrazný: výrazný názovlapidárny: predložiť lapidárny dôkazstručnýstrohý (obsahujúci iba podstatné veci): stručné, strohé vysvetlenieplastický: plastická charakteristikahovor. trefný: trefná poznámkakniž.: reliéfnyreliéfový: reliéfny, reliéfový obraz literárnej postavykniž. pregnantný: pregnantná formulácia

    p. aj vhodný, výrazný


    patriot p. vlastenec


    vlastenec kto cíti al. prejavuje lásku k vlasti, k národu: nadšený vlastenecnárodovec (bojovník za národné práva): národovec telom i dušoukniž.: patriotrodoľubrodomil: slovenský rodoľub, rodomil


    národný 1. týkajúci sa národa ako historicky vzniknutého spoločenstva ľudí al. pocitu príslušnosti k tomuto spoločenstvu: národný jazyk, národná kultúranacionálny: národný, nacionálny útlak; pestovať národné, nacionálne povedomievlasteneckýkniž. patriotickýzastar. národovecký (týkajúci sa pocitu príslušnosti k národu, obyč. pri jeho obrane): národné, vlastenecké hnutie; vlastenecký, patriotický zápalnárodniarsky (ktorý sa týka obrany národných záujmov): národniarska politikaetnický: etnická skupina

    2. p. našský


    patriotický p. národný 1, vlastenecký


    vlastenecký prejavujúci vlastenectvo • kniž. patriotický: vlastenecký, patriotický činnacionalistický (v kladnom chápaní) • národovecký (bojujúci za národné práva) • zastaráv. roduverný (oddaný svojej vlasti) • zastar. rodoľubýzastar. zried. rodoľubnýzastar.: rodoľubskýrodomilský


    patriotizmus p. vlastenectvo


    vlastenectvo láska k vlasti, k národu: úprimné vlastenectvo, prejav vlastenectvanárodovectvokniž.: patriotizmusrodoľubstvorodomilstvozastar. rodoľubie (Škultéty)


    patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovikniž.: náležaťprináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našielprichodiťchodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

    2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetenciekniž.: prislúchaťnáležaťprináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obcizaraďovať sazačleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

    3. p. týkať sa 1


    podliehať 1. byť vo vzťahu podriadeného k nadriadenému • byť podriadený: priamo podliehať, priamo byť podriadený ministrovipatriťpatriť do právomoci: záležitosť patrí súdu; vec patrí do právomoci miestneho úradukniž.: spadaťspadávať: spadá(va) to do kompetencie riaditeľa

    2. porov. podľahnúť 1, 2


    týkať sa 1. byť vo vzťahu k niekomu, niečomu • dotýkať savzťahovať sa: táto záležitosť sa nás netýka, nedotýka, nevzťahuje sa na násplatiť: výčitka platí aj vámsúvisieťmať súvis (byť vo vzájomnom vzťahu): s prázdninami súvisia dovolenkypadať: zodpovednosť padá na váshovor. tangovať: to ma netangujespájať sa (dostávať sa do súvislosti): udalosť sa spája s otcovou smrťoupatriť (byť určený niekomu, niečomu): posúdenie prípadu patrí všetkým

    2. p. dotýkať sa 1


    patriť sa (obyč. neos.) byť v súlade so spoločenskou konvenciou • svedčať sasvedčiť sa: dieťaťu sa patrí, svedčí byť pri stole ticho; nepatrí, nesvedčí sa tu obstávaťsvedčaťsvedčiť (obyč. neos.): to je žena, ako svedčíslušať saslušiť sa: sluší sa, aby sme prišli včasbyť vhodný: je vhodné priniesť kvety


    hliadka osoba al. skupina osôb vykonávajúcich prieskum, dozor v teréne • patrola: policajná hliadka, patrolastráž (ozbrojení strážcovia objektu a pod.): nočná stráž


    obchôdzka postupná návšteva rozličných miest al. osôb s istým cieľom • obchádzkapochôdzka (najmä pravidelne vykonávaná): strážmajster vyrazil na obchôdzku, pochôdzku, obchádzku okolo budov; zvyčajná obchôdzka, obchádzka mestapatrola (vojenská al. policajná obchôdzka)


    patrola 1. p. hliadka 2. p. obchôdzka


    hliadkovať mať hliadkovú službu • mať hliadkupatrolovať: neďaleko hliadkovala, patrolovala skupina vojakov


    patrolovať p. hliadkovať


    čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudákhovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnostiexpr.: odľudčudo (J. Horák)zastar. podivín


    náboj strela s nábojnicou a ostatným príslušenstvom • hovor. patrón: ostrý, slepý náboj, patrónbrok (drobný guľatý náboj) • guľa: delová guľa


    nábojnica puzdro náboja s rozbuškou • hovor. patrón


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    patrón1 p. čudák


    patrón2 1. p. náboj, strela 1 2. p. nábojnica


    priaznivec 1. kto prejavuje niekomu priazeň, náklonnosť, kto niekoho podporuje: priaznivec moderného divadlapodporovateľmecenáškniž. mecén (obyč. priaznivec umenia, vedy a pod.): podporovateľ mladých hudobníkov; vydavateľstvo má mecenáša, mecénanapomáhateľ (kto niekoho al. niečo napomáha): napomáhateľ spolkupatrón (kto má nad niekým záštitu): mať vplyvného patrónakniž. protektor: protektor mládežesponzor: nájsť si solventného sponzoradobroprajníkžičlivec (dobroprajný, žičlivý človek): keď bolo treba, ukázal sa ako dobroprajník, žičlivec

    2. p. stúpenec


    strela 1. priebojná súčasť náboja, predmet, ktorý po vystrelení vyletí zo strelnej zbrane a ktorý má zasiahnuť cieľ: strela z pištoleguľka: guľka zasiahla kosťguľa: delová guľaprojektil (kovová súčiastka náboja): projektil puškyšrapnel (delová strela, ktorá sa roztrhne pred dopadom): výbuch šrapnelatorpédo (vojenská strela s vlastným pohonom): zasiahnuť loď torpédomhovor. patrón: slepý patrónšíp (strela s hrotom vystreľovaná z luku): jedovatý šíp

    2. (pri loptových hrách, hokeji) lopta, puk usmernený na bránku kopnutím, hodením, úderom: vyslať tvrdú streluhovor. rana: chytiť prudkú ranuhovor. expr. šupa: to bola šupa

    3. p. výstrel


    nálož trhavinová náplň na spôsobenie výbuchu • tech. patróna: dynamitová nálož, patróna


    patróna p. nálož


    patronát poskytovanie sústavnej pomoci, podpory • kniž. záštita: akcia sa koná pod patronátom, záštitou predsedu vládypatrónstvoprotektorát: prevziať protektorát výstavy


    patrónstvo p. patronát


Pozri výraz PATR v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV