Synonymá slova "pamäť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 27 výsledkov (1 strana)

  • pamäť 1. p. vedomie 2, zmysel 5 2. p. spomienka 1


    spomienka 1. pripamätanie si, oživenie si niečoho z minulosti • rozpomienka: spomienka, rozpomienka na staré časy; zaháňať zlé spomienky, rozpomienkypamiatka (trvalá spomienka obyč. na niekoho vzdialeného, zomretého): česť jeho pamiatkekniž. pamäť: blahej pamäti Ľudovít Štúrkniž. reminiscencia: reminiscencie na mladosť

    2. p. zmienka


    vedomie 1. schopnosť človeka myslieť a uvedomovať si svoj vzťah k okoliu: spoločenské, občianske vedomiezastaráv. povedomie: ľudské povedomieuvedomenie (vedomie príslušnosti k istému spoločenskému celku): národné uvedomenie

    2. stav, keď si človek niečo uvedomuje, najmä svoju existenciu: stratiť vedomie, priviesť niekoho k vedomiupamäť: byť pri plnej pamätizmysel (schopnosť vnímať): nebyť pri zmyslochrozum: chodiť ako rozumu zbavenýzastaráv. povedomie: konal v povedomí svojej mocizastaráv. vedomosť: nemám o tom vedomosť


    zmysel 1. hlavná, podstatná idea niečoho: zmysel slova; celá vec má hlbší zmyselvýznam (zmysel vyjadrený jazykovou formou): význam výrokuobsah (zmysel jazykového prejavu al. umeleckého diela): obsah symfónienáplň: životná náplňkniž. raison d'être [vysl. rezondétr]: to nemá nijaký raison d'êtrekniž. tenor: tenor článkukniž. značenie (Dobšinský)

    2. skutočnosť, ku ktorej smeruje istá činnosť: zmysel prácecieľ: cieľ hnutiaúčel: vec nespĺňa svoj účelvýznam: nechápe význam celej udalostidôvod (o čo opierame svoje rozhodovanie, konanie): jeho počínanie nemá dôvod

    3. chápavý, uznanlivý postoj: mať zmysel pre poéziupochopenieporozumenie (schopnosť postihnúť zmysel): mať pre niekoho pochopenie, dívať sa na niečo s porozumenímcitcítenie (zmysel pre niečo): hlboké sociálne cítenie

    4. orgán, ktorým človek vníma vonkajší svet: vnímať niečo zmyslamizastar. čuv

    5. iba mn. č. schopnosť vnímať: zostať pri zmyslochvedomie (stav, keď si človek uvedomuje svoju existenciu): mdloba mu zastrela vedomiepamäť: byť pri plnej pamäti, pri zmyslochrozumum (ľudská schopnosť myslieť): Čo nemá rozum, um pokope?

    6. iba mn. č. erotické, pohlavné cítenie: svojím správaním dráždila zmysly mužovpud: pohlavný pudvášeň: dať sa strhnúť vášňoužiadostivosť: telesná žiadostivosťzastar. žiadzachtivosť: chtivosť pohľadu


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    pamätať 1. uchovávať v pamäti • pamätať sapamätať si: dobre (sa) pamätá, ako sa to všetko zbehlo; pamätám sa na jeho meno, pamätám si jeho menohovor. merkovať si: dieťa si všetko dobre merkuje

    2. mať na zreteli potreby dakoho, nezabúdať na dakoho • mať na pamäti: musíš pamätať na svoje zdravie, musíš mať na pamäti svoje zdraviestarať sa: starať sa o blaho rodinymyslieť (na koho, na čo) • mať na mysli: s nákupmi som myslela aj na vásrátaťpočítať: pri delení rátal, počítal i s deťmi


    pamäti zápisky osôb o prežitých udalostiach • spomienkymemoáre: písať pamäti, memoáre


    pamätihodnosť p. pamiatka 1


    pamiatka 1. niečo pripomínajúce minulosť • pamätihodnosťpamätnosť: umelecké pamiatky, pamätihodnosti, pamätnosti starých mieststarožitnosťexpr. starina (starožitný predmet): izba plná starožitností, starín

    2. p. spomienka 1


    pamätihodný p. významný 1


    významný 1. ktorý má veľký význam • význačnýdôležitýzávažnýprominentný: významná, význačná, dôležitá, prominentná osobnosť; významná, závažná okolnosť; vyriešiť závažný problémveľavýznamnýmnohovýznamný: veľavýznamné rozhodnutiahistorický (niečím v minulosti významný): dnes si pripomíname historickú udalosťsvetodejnýkniž. svetodejinný (historicky významný): svetodejný objav, svetodejinné víťazstvopamätnýkniž. pamätihodný: pamätná bitka, pamätihodný rokslávny: slávne výročiepodstatný: počasie bez podstatných zmienrozhodnýrozhodujúci (ktorý o niečom rozhoduje): nastal rozhodný, rozhodujúci okamihosudnýosudový (majúci obyč. negatívny dosah): osudný, osudový vplyvprevratný: prevratný vynálezprelomový: prelomové časyďalekosiahly: ďalekosiahle záverystrategický (dôležitý z istého hľadiska): strategické surovinyepochálny: epochálny vynálezveľký: to je veľká vecvýrečný: výrečné svedectvovážny: vážne nebezpečenstvonezaplatiteľnýneoceniteľný: poskytol mi nezaplatiteľné, neoceniteľné službyvzácny: dnes čakáme vzácneho hosťazodpovedný: vykonávať zodpovednú funkciuhovor. expr., obyč. iron. ťažký: ťažká šaržaexpr. svetoborný: vymyslieť niečo svetobornéčelnýpoprednýpredný: čelný predstaviteľ štátu; byť na poprednom mieste; predný bojovník za ľudské právavedúci: vedúci činiteľprvý (ktorý niečo značí): patrí medzi prvých vedcovhlavný: mať na niečo hlavný vplyvprvoradý: prvoradá úlohazastar. vyvýšený: vyvýšené postavenie (Hurban)zastar. znatný: znatná rodina (Timrava)

    2. ktorý má vysoký účinok pokiaľ ide o silu, intenzitu, mieru • veľkýznačný: významné, veľké, značné úspechyvynikajúcipozoruhodnýznamenitývýborný: dosiahnuť vynikajúce, pozoruhodné, znamenité, výborné výsledkyznateľný: mať znateľný vplyv

    p. aj výborný, veľký

    3. ktorý vyjadruje istý zámer, úmysel • veľavýznamnýmnohovýznamnýveľavravnýmnohovravný: pozrieť sa na niekoho významným, veľavýznamným, mnohovýznamným, veľavravným, mnohovravným pohľadommnohoznačnýveľaznačný: mnohoznačný, veľaznačný úsmevmnohosľubnýveľasľubný: mnohosľubné, veľasľubné gestovýrečný: výrečné svedectvo

    p. aj veľavravný 2


    pamätlivý p. starostlivý


    starostlivý ktorému na niekom, na niečom záleží, a preto prejavuje o to starostlivosť; ktorý dbá o niekoho, niečo; ktorý svedčí o starostlivosti • bedlivý: starostlivý, bedlivý vychovávateľ; sprevádzal ho otcov starostlivý, bedlivý pohľadpozornýdôkladný: pozorná, dôkladná príprava; starostlivé, pozorné prezretie pacienta; dôkladná opateraúzkostlivý (prehnane starostlivý): úzkostlivá matkazastar. pamätlivý (ktorý sa o všetko stará, na všetko pamätá): pamätlivá gazdinákniž. dbanlivý


    pamätnícky p. starý1 3


    starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

    p. aj starecký

    2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

    3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

    4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


    pamätník 1. p. súčasník 2. p. pomník, socha


    pomník dielo, obyč. sochárske na uctenie pamiatky, na pripomenutie istej udalosti • kniž. pamätník: pomník, pamätník oslobodeniamonument (veľkolepý pomník): kamenný monumentmohyla (väčší pomník mŕtvym): mohyla padlých bojovníkovnáhroboknáhrobník (pomník na hrobe): mramorový náhrobok, náhrobníkpylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana) • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): pamätný obelisksocha (umelecké zobrazenie niečoho z kameňa, kovu, dreva a pod.): socha víťazstva

    p. aj socha


    socha zobrazenie (obyč. umelecké) človeka al. zvieraťa z kameňa, kovu, dreva a pod.: mramorová socha M. R. Štefánikapomník (sochárske dielo na uctenie pamiatky): odhaliť pomník padlým hrdinomkniž. pamätník (dielo pripomínajúce istú udalosť): pamätník oslobodeniafigúra (umele zhotovená postava): bronzová figúra koňakniž.: skulptúrastatuaplastika (plastické výtvarné dielo): drevená plastika


    súčasník človek žijúci v rovnakom čase s niekým iným: Štefánikovi súčasnícirovesníkvrstovník (človek patriaci do rovnakej generácie ako niekto iný): stretnúť sa po dlhom čase s rovesníkmi, vrstovníkmipamätník (kto niečo sám zažil): pamätníci prvej svetovej vojnykniž. vekodruh (Kukučín)


    pamätnosť p. pamiatka 1


    jubilejný súvisiaci s jubileom, výročím • výročný: jubilejný, výročný rok; jubilejné, výročné oslavypamätný (robený na pamiatku, spomienku): pamätné mincezastar. jubilárny: jubilárne slávnosti (F. Kráľ)


    pamätný 1. p. významný 1 2. p. spomienkový, jubilejný


    spomienkový ktorý je spomienkou, pamiatkou na niekoho, na niečo • pamiatkovýsuvenírový: spomienkové, pamiatkové, suvenírové predmety, darčekypamätný (slúžiaci na vyvolanie spomienky, pripamätanie niečoho): pamätné mince, odznakypietny: pietny aktnespráv. upomienkový


Pozri výraz PAMÄŤ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV