Synonymá slova "paj" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 31 výsledkov (1 strana)
-
pajác 1. osoba zabávajúca v stredoveku svojich pánov • šašo: kráľovský pajác, šašo • hovor. expr. dvorný blázon • harlekýn (komická postava starej talianskej komédie)
2. expr. nevážne sa správajúci človek • expr. šašo • pejor. gašpar: robiť zo seba pajáca, šaša, gašpara • pejor. komediant: neverte mu, komediantovi
3. kto vtipmi, konaním, ustrojením vzbudzuje veselosť • šašo: poskakovať ako pajác, šašo • klaun • hovor. august (artista v cirkuse predvádzajúci komické čísla)
4. p. panák 1
panák 1. figúra v podobe pripomínajúcej postavu človeka • pajác • bábka: deti sa hrajú s panákmi, s pajácmi, s bábkami • figurína • panna: krajčírska figurína, panna • hovor. pandrlák
2. kužeľu podobný útvar snopov na poli • mandeľ: uložiť obilie do panákov, mandeľov
3. p. švihák
pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)
pajchle p. bokombrada
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
pajediť p. hnevať
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
pajediť sa p. hnevať sa
zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditý • hnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé reči • hnevný • zlobný • jedovatý • jedovitý • jedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlase • prchký • popudlivý • expr.: pajedlivý • pajedivý • pajedný • žlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človek • expr. prezlostný: mal prezlostného suseda • zried. zlostiplný • srdnatý • kniž. srdný • expr. zried. srdovitý • kraj. zázrivý • nár.: jedlivý • durný • kniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlas • expr. roziskrený: roziskrené oči • pren. supí
2. p. nahnevaný
pajedivý, pajedlivý, pajedný p. zlostný 1
pajedoš p. zlostník
zlostník zlostný človek: z chlapca sa stal zlostník • zúrivec (zúrivý človek) • expr.: srďo • srdoň • srdoš • srďúch • jedoš • pajedoš • sršo • zried. hnevlivec (Dobšinský) • expr. zried. srdúch (Jesenská) • expr. zbesnenec • kniž. zastaráv. zbesilec
bokombrada zarastené miesta medzi lícami a ušami • kotleta: nechal si zastrihávať bokombrady, kotlety • zastaráv. pajes: ortodoxní Židia nosia pajesy • subšt. pajchle
pajšle p. pľúca
pajta 1. p. stodola 2. p. šopa
stodola hospodárska budova na ukladanie nevymláteného obilia, slamy, sena a pod.: drevená stodola • humno: zviezť obilie do humna • holohumnica • kraj. pajta
šopa jednoduché hospodárske stavisko na úschovu vozov, náradia, dreva a pod. • cieňa • cieň: uložiť drevo do šopy, do ciene • kôlňa: motyky drží v kôlni • nár. pajta
pajtáš p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
hostinec jednoduchšie pohostinské zariadenie, kde sa podávajú nápoje a príp. i strava • pohostinstvo: staničný hostinec, staničné pohostinstvo • výčap (miestnosť, kde sa čapuje): sedieť vo výčape • hovor. al. expr. krčma: zafajčená krčma • hovor. pejor. putika (podradný hostinec) • hovor. šenk • hrub. pajzel (hostinec nízkej úrovne) • zastar.: šenkáreň (Kukučín) • šenkovňa (Vajanský) • taverna • tratória (hostinec v juhoeurópskych krajinách) • čárda (pôvodne hostinec v maďarskej puste)
pajzel p. hostinec
pajznúť p. ukradnúť
pajzom p. spolu 2
spolu 1. za účasti, prítomnosti dvoch, viacerých al. všetkých jednotlivcov, vo vzájomnej blízkosti, v tesnej blízkosti • spoločne • pospolu • vedno: spolu, spoločne si vyšli do hory; chlapci sa držia pospolu, vedno • kolektívne • hromadne • kniž. korporatívne: stravujú sa kolektívne, hromadne • dohromady • dovedna • dokopy: všetci dohromady, dovedna, dokopy sa zúčastnia na pretekoch • vovedne • vovedno: spolu, vovedne s bratom žije na lazoch • pohromade • hovor.: pokope • nakope: sedia pohromade, pokope a rozprávajú sa; zostali ležať nakope • zastar. spolne (Hviezdoslav) • fraz. kniž. bok po boku: bok po boku bojovali na fronte • vzájomne • navzájom (medzi sebou): doma sa vzájomne, navzájom rozprávajú po nemecky • fraz. pod jednou strechou: žili pod jednou strechou
2. do jedného celku, ako jeden celok; ako výsledok spočítania • dohromady • dovedna • dokopy: spolu, dohromady kúpil päť kusov; knihy sú zviazané dovedna, dokopy • vedno • vovedne • vovedno: vedno, vovedne, vovedno chová tri prasce • celkove • celkovo: celkove, celkovo majú päťdesiat koní • súhrnne • sumárne • kniž. summa summarum [vysl. sumasumárum] • odb.: úhrnne • úhrnom • zastar. úhrnkom: odsúdili ho súhrnne, sumárne na desať rokov; úhrnne, úhrnom je to stopäťdesiattisíc • vcelku • en bloc [vysl. anblok]: za jednotlivé pozmeňovacie návrhy hlasovali vcelku, en bloc • hovor. jedno s druhým: jedno s druhým nám dal tisíc korún • hovor. bajzom • nár. expr.: pajzom • fajzom: bajzom ich tam bolo päťdesiat • zastar. spolne • subšt.: cakompak • cakumpak • cakomprásk • cakumprásk • nespráv. celkom
3. p. súčasne 1, zároveň 1
chápajúci p. chápavý 2, uznanlivý 1
chápavý 1. ktorý ľahko pochopí, vníma niečo; svedčiaci o tom (op. nechápavý) • vnímavý: chápaví, vnímaví žiaci • odb. receptívny: dieťa je veľmi receptívne • bystrý (ktorý má dobré rozumové schopnosti; op. ťarbavý): bystrý žiak, bystrá hlava • inteligentný (op. neinteligentný): je inteligentný, hneď pochopil princíp • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivý človek • zried. chápanlivý
2. ktorý má porozumenie pre iných; svedčiaci o pochopení, porozumení • chápajúci • uznanlivý: chápavá, chápajúca, uznanlivá osoba; chápavý, uznanlivý postoj • plný porozumenia • zastar. účastný: rodičia sú chápaví, plní porozumenia; účastný pohľad, pohľad plný porozumenia • súcitný (majúci súcit, vediaci sa vžiť do situácie iného): súcitné srdce
uznanlivý 1. ktorý vie uznať, pochopiť; svedčiaci o pochopení • chápajúci • chápavý: uznanlivá, chápajúca mama; chápavý, uznanlivý priateľ ma vypočul • plný porozumenia: gesto plné porozumenia
2. ktorý priaznivo zhodnocuje, oceňuje niekoho, niečo, ktorý vyjadruje obdiv k niekomu, niečomu • obdivný • pochvalný: uznanlivé, obdivné prejavy; nešetril uznanlivými, obdivnými, pochvalnými slovami • oceňujúci
stúpajúci ktorý ide smerom hore, ktorý sa zväčšuje, rastie (op. klesajúci) • stúpavý (op. klesavý) • vzostupný (op. zostupný): stúpajúca, stúpavá teplota; stúpavý, vzostupný terén; vzostupná tendencia • rastúci • vzrastajúci • narastajúci: stúpajúce, rastúce nároky; vzrastajúci, narastajúci záujem • progresívny (op. regresívny): progresívne tendencie • odb. ascendentný
špajľa, špajdľa tenká palička používaná ako pomôcka pri príprave jaterníc a pod. • drievko