Synonymá slova "p p" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 759 výsledkov (7 strán)
-
abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciu • striedmosť • zdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosť • zastar. striezlivosť: spolky striezlivosti • odriekanie • expr. pôst • kniž. frugalita (zachovávanie miery)
pôst p. abstinencia
afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaní • neprirodzenosť • strojenosť • nútenosť • póza: odpovedať s pózou • pozérstvo • pretvárka: spoločenská pretvárka
poloha spôsob umiestnenia v priestore, v prostredí • položenie • postavenie: vodorovná poloha, vodorovné položenie, postavenie • pozícia: zaujať pohodlnú pozíciu; výhodná pozícia na pozorovanie • situácia: vertikálna poloha, situácia • miesto (umiestnenie v priestore): je to pekné slnečné miesto • póza: póza tela • postoj: zaujať bojový postoj
postoj 1. držanie tela • póza: zaujať pohodlný postoj, pohodlnú pózu • pozícia: základná tanečná pozícia • poloha: zmeniť polohu
2. p. pomer 2
poza p. za 2
póza 1. držanie tela • postoj • pozícia: nepohodlná póza, tanečný postoj
p. aj poloha
2. p. pretvárka, afektácia
pretvárka predstieranie niečoho, čo nezodpovedá vnútornému presvedčeniu • pokrytectvo • neúprimnosť: spoločenská pretvárka, spoločenské pokrytectvo • faloš • falošnosť • póza • pozérstvo • afektácia • afektovanosť (neprirodzené, strojené správanie): odpovedať s pózou, hovoriť bez afektácie • pejor. farizejstvo
za 1. (koho, čoho) vyjadruje čas, časové rozpätie, v ktorom sa niečo deje, uskutočňuje; za trvania niečoho • počas • v priebehu (čoho): za, počas jeho vlády bol relatívny pokoj; vodič sa v priebehu jazdy nesmie rozptyľovať • cez (čo): cez dlhé zimné večery veľa rozmýšľal o budúcnosti • v (čom): ešte za noci, v noci sa vytratil z domu • nespráv. behom
2. (koho, čo) vyjadruje smer na druhú, opačnú stranu • poza (čo): slnko zapadlo za, poza hory; nalial mu vodu za, poza golier
3. (koho, čo) vyjadruje časový rozsah, v rámci ktorého sa niečo uskutočňuje • počas • v priebehu (čoho) • cez (čo): za hodinu, počas hodiny ošetril štyroch pacientov; v priebehu dňa, cez deň tri razy pršalo • zastar. od (čoho): je toho veľa, čo od týždňa, za týždeň skúsil
4. (koho, čo) vyjadruje vzťah zástupnosti • namiesto • miesto (koho, čoho): musel upratať za sestru, namiesto sestry; dal sa vylúčiť namiesto, miesto mňa • v mene (koho, čoho): poďakoval sa v mene všetkých, za všetkých ocenených
5. (koho, čo) vyjadruje prospech • pre (koho, čo) • v prospech (koho, čoho): obetovala sa za deti, pre deti, v prospech detí
6. (koho, čo) vyjadruje príčinu, dôvod • zastaráv. od (čoho): za každý kus, od každého kusa dobytka zaplatil poplatok
7. (kým, čím) vyjadruje časovú al. miestnu následnosť, poradie, postupnosť; vyjadruje účel, cieľ, pôvod • po (kom, čom): jeden za druhým, po druhom vychádzali z úkrytu; odišiel za svojou robotou, po svojej robote; za ním, po ňom vždy zostane neporiadok
8. p. pri 7
angažovať sa aktívne sa zúčastňovať na niečom, čo má obyčajne spoločenský, politický ráz • zasadzovať sa • vystupovať: angažuje sa, zasadzuje sa, vystupuje za všetko nové • exponovať sa (horlivo pracovať v záujme niekoho, niečoho): exponuje sa, angažuje sa za prijatie zákona; exponuje sa v boji proti drogám • hovor.: páliť sa • páliť si prsty (brať na seba niečo nepríjemné): nebudem sa už za nich páliť, nebudem si za nich prsty páliť • zapájať sa (pridávať sa k spoločnej účasti na niečom, pri niečom): treba, aby ste sa zapájali do riešenia spoločných vecí
p. aj horliť
horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sa • páliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sa • blčať • blkotať • nár. dudotať (Kálal) • expr.: bĺkať • blkať • blnkať • blnkotať • kniž.: planúť • plápolať • poet.: hárať • zhárať • pláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou
2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť
páliť sa 1. p. horieť 1 2. p. angažovať sa
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
džíp p. automobil
autor kto niečo vytvoril, najmä umelecké al. vedecké dielo: autor románu, štúdie • pôvodca: pôvodca objavu, básne • tvorca: tvorca piesne • kniž. stvoriteľ: stvoritelia dejín • pisateľ (autor niečoho napísaného): pisateľ vyhlásenia • kniž. tvoriteľ (Vajanský)
činiteľ 1. kto sa na niečom aktívne zúčastňuje, kto má na niečo vplyv: politický činiteľ • kniž. dejateľ: kultúrny dejateľ
2. pôsobiaca, hybná sila: časový činiteľ • faktor: hospodársky faktor • pôvodca • agens: lingv. pôvodca, agens deja • kniž. subjekt: vystupovať ako subjekt dejín
3. p. orgán 3
pôvodca 1. kto je príčinou niečoho, kto dáva podnet na niečo • iniciátor • kniž. strojca: pôvodca, iniciátor, strojca sprisahania • pripravovateľ • podnecovateľ • organizátor • vyvolávateľ: pripravovateľ, podnecovateľ, vyvolávateľ nepokojov • kniž. osnovateľ: osnovateľ vraždy • zastar. zapríčiniteľ (Dobšinský) • kniž. zdroj (čo spôsobuje vznik niečoho): zdrojom starostí sú deti • lingv. subjekt (pôvodca deja) • odb. agens
2. p. autor
zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ
p. aj základ 3
babica hovor. žena, ktorá pomáha pri pôrode • pôrodná asistentka • hovor. (pôrodná) baba: treba zavolať babicu, babu • zried. babka
bác 1. napodobňuje (silný) zvuk pri páde, údere, náraze, výstrele a pod.; naznačuje pád, úder, výstrel a pod. • bum • pác: Bác! Dvere sa zavreli s veľkým buchotom.; Zvesil pušku z pleca. Bum! Bác! zahrmí celá hora. (Šteinhíbel); bum, pác, bolo počuť z vedľajšej miestnosti • rach • tresk: rach, tresk, hrom udrel do blízkeho stromu • cap • cáp (slabší zvuk pri páde, údere): cap, rozpleskla sa kaša na dlážke • čap • čaps • čľap (napodobňuje, naznačuje udretie dlaňou al. plochým predmetom): čap, čľap dieťa po zadočku • chľus • chľust (naznačuje udretie): A chľus mu druhú, takže mu až krv z nosa vystrekla. (Urban)
p. aj buch, švác, prask
2. p. ach 1
cap napodobňuje zvuk slabého úderu, zvuk pádu drobného predmetu a pod.; naznačuje slabý úder, pád drobného predmetu a pod. • pac • bac: cap, pac, bolo počuť pri každom plesknutí po zadočku; bac dieťa po ručičke • ťap: keď tleskla rúčkami, zaznelo slabé ťap • cup: cap, cup, zošuchol sa oriešok na zem • plesk • tlesk (pri silnejšom údere): plesk, tlesk mu po líci
fác naznačuje zvuk pri (náhlom) údere dlaňou, pri plesknutí najmä po tvári; naznačuje takýto úder • fľask: fác, fľask, bolo počuť z izby po každom zauchu • plesk • pľask: matka zrazu plesk, pľask synovi po líci • flink • fuk (naznačuje udretie): fác, flink, fuk jej jednu po hlave • pác • bác (naznačuje silnejšie, silné udretie): zrazu pác, bác mu po ruke • chľus • chľust: chľus, chľust mu po papuli • švác: švác ho po chrbte • ťap (naznačuje slabé udretie): ťap decku po zadočku
pac p. cap
pác p. bác 1, paf1
paf1 napodobňuje zvuk pri výstrele, streľbe; naznačuje výstrel, streľbu • pif • puf • pif-paf • pif-paf-puf: ozvalo sa paf, pif a zajac sa prekoprcol; urobil puf smerom na vrabca • pik • puk: pik, pik, puk, puk, bolo počuť v krátkych intervaloch • pác • bác • bum • rach (napodobňuje silnejší zvuk výstrelu): pác, bác, ozývalo sa z doliny
švác naznačuje úder al. hodenie • prask • prásk: švác, prásk kameňom do obloka • bác • fác • pác • bach: bác, fác, pác mu jednu po chrbte • plesk • šuch: plesk, šuch chlapcovi po prstoch • šup • šups: šup(s) s ním rovno do vody • švih (naznačuje šľahnutie, úder): švih chlapca bičom po tvári
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti
bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakterný • nečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsob • bezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kosti • fraz. kam vietor, tam plášť • pren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanie • nestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osobou • predajný • hrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politici • nízky • podlý (mravne zlý): nízke, podlé konanie • pejor.: ničomný • naničhodný • podliacky • pľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá duša • hovor. pejor. gaunerský
mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť
2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2
naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský
2. p. bezvýznamný, zbytočný
nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvo • neprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcov • odsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zrada • škaredý • ošklivý • ohyzdný • mrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký čin • podlý • expr.: špinavý • hnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná lož • bezočivý • kniž. bezostyšný • hovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamár • pejor. ohavný • hovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutok • expr.: bohaprázdny • bohapustý
p. aj zlý
2. p. necudný
nepriaznivý ktorý nepredstavuje nič pozitívne, výhodné vo vzťahu k niekomu (op. priaznivý) • nežičlivý • neprajný (op. žičlivý, prajný): nepriaznivá, nežičlivá, neprajná doba • škodlivý (spôsobujúci nejakú škodu, ujmu): škodlivý vplyv prostredia na organizmus • nedobrý • kniž. neblahý: osud je voči nemu nepriaznivý, nedobrý; mal na neho nepriaznivý, neblahý vplyv • neradostný • neutešený • zlý: mám pre teba neradostné, zlé správy; situácia je neradostná, neutešená • nešťastný (prinášajúci nešťastie): nešťastná zhoda okolností • nepríjemný (op. príjemný): vyvolať nepriaznivý, nepríjemný dojem • nevýhodný • nevhodný • nevyhovujúci • neželateľný • nežiaduci (ktorý neprináša výhodu; op. výhodný): nevýhodný stav zápasu; dostať sa do nevýhodného, nevyhovujúceho postavenia; neželateľný, nežiaduci vplyv • nelichotivý • neuspokojivý (ktorý neprináša uspokojenia): zvrátiť nelichotivý, neuspokojivý výsledok (v hokeji); kritika bola pre neho nepriaznivá, nelichotivá • záporný • negatívny (obyč. pri hodnotení niečoho): kniha vyvolala záporný, negatívny ohlas (op. pozitívny) • ťažký • expr. pľuhavý (spôsobujúci ťažkosti): žiť v ťažkom období vojny; nepriaznivé, pľuhavé okolnosti • pren. macošský
odporný 1. ktorý vzbudzuje odpor, nechuť, antipatiu, opovrhnutie • nepríjemný • protivný: odporný, protivný žiak; nepríjemná, protivná chuť • hnusný • ohavný • ohyzdný • zlý (vyvolávajúci hnus al. negatívny postoj): hnusné, zlé počasie (op. príjemné, dobré); vykonať ohavný, ohyzdný, zlý čin (op. dobrý); mať hnusný, ohyzdný výzor (op. príjemný) • nechutný • nemilý • expr.: bridký • bridivý • neskl.: brid • briď: nechutné, bridké jedlo (op. dobré, chutné); nemilý, bridký hmyz; brid ľudia • ošklivý • mrzký • škaredý (op. pekný): vonku je ošklivá, mrzká pľušť; mrzké, škaredé správanie • odpudzujúci • odpudivý • nevábny (nútiaci odísť, odvrhnúť niečo a pod.): byť odpudzujúci, odpudivý svojím vystupovaním; parfum mal odpudzujúcu, odpudivú, nevábnu vôňu; odporný, nevábny zjav (op. príťažlivý) • nesympatický • antipatický (o človeku a jeho prejavoch): tento človek mi je nesympatický, antipatický; nesympatická tvár • neznesiteľný (ktorý sa nedá vydržať): neznesiteľné pomery • slizký: slizká tvár • príkry (svojou ostrosťou vyvolávajúci nechuť, obyč. o jedle): odporná, príkra chuť • expr.: obludný • príšerný • hrozný (vyvolávajúci veľký odpor, znechutenie): obludný, príšerný skutok; to je hrozné klamstvo • zried. sprotivený • pejor. pľuhavý (o človeku): odporný, pľuhavý opilec • kniž. odiózny: odiózne slová • mrzutý • hovor. expr.: sprostý • hlúpy (vyvolávajúci mrzutosť, znechutenie): mrzutá, sprostá, hlúpa situácia
2. p. opačný 2
pľuhavý 1. p. bezcharakterný 2. p. zlý 1, 2, naničhodný 1
podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konanie • hanebný • nehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný čin • nízky (mravne): nízke skutky • kniž. perfídny: perfídna zákernosť • ničomný • ničomnícky • naničhodný • mrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmysly • expr. mizerný: mizerná, podlá duša • pejor.: podliacky • oplanský • pľuhavý • hovor. pejor.: gaunerský • lumpácky • expr. oslab. podlučký
zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planý • nedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutok • nečestný • nestatočný • nespravodlivý • bezcharakterný • necharakterný • kniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmysly • nemorálny • amorálny • nemravný • nehodný: nemorálny chlap • zločinný • zločinecký • zlodušský • pejor.: lotrovský • oplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizácia • zried. zlodušný (Sládkovič) • zlomyseľný • zloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudia • diabolský • démonický • mefistovský • mefistofelovský • expr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné sily • nenávistný: nenávistný pohľad • neľudský • nehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetný • nepekný • mrzký • odporný • ohavný • obludný • ohyzdný • ošklivý • odsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný čin • macošský: mať k dieťaťu macošský vzťah • čierny: mať čierne svedomie • pejor.: podliacky • pľuhavý • kniž. perfídny: podliacke správanie • podlý • hnusný • hanebný • nehanebný • ničomný • naničhodný • zastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmysly • krivý: nepovedal o ňom krivé slovo • nízky: nízky charakter • expr.: špinavý • mizerný • mizerácky • mrchavý • mrcha (neskl.) • hovor.: neférový • nefér • unfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unfér • skazený • pokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládež • pejor.: spľuhavený • spľundravený • expr. zapľuhavený • hovor. expr.: zopsutý • zlumpáčený • zlumpovaný • subšt.: hovädský • hovadský
2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrý • nekvalitný • nesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná strava • neschopný • nehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný film • mrcha (neskl.) • mrchavý • planý • nepodarený • nezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáška • slabý • biedny • chabý • chatrný • mizerný: slabý remeselník; mizerný tovar • expr.: krátky • deravý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusový • nulový • nafigu, pís. i na figu • expr.: nanič (neskl.) • nemožný • pejor.: pľuhavý • všivavý • vulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figu • havarijný • kritický • hovor.: katastrofálny • dezolátny • hovor. expr.: hrozný • strašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom stave • expr.: neslávny • neutešený • žalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniec • nevydarený: nevydarený program • skazený • expr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduch • nedokonalý • poškodený • zničený • hovor. expr.: dobabraný • pobabraný • zbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrup • neporiadny • pejor. lajdácky • hovor. pejor.: flákačský • šlendriánsky • fušerský • hovor. expr. babrácky • slang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá oprava • expr.: psí • psovský • niž. hovor.: poondiaty • poondený • vulg.: posratý • posraný • subšt. blbý
p. aj nepríjemný
3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledok • nesprávny • mylný • pomýlený: nesprávny, pomýlený postup • nezdravý: nezdravé názory • nepresný • pochybený: nepresné, pochybené výpočty • krivý • pokrivený • skreslený • nenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova
4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanie • neprívetivý • nemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanie • nepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad
p. aj nevľúdny
5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný
bezmäsitý neobsahujúci mäso (op. mäsitý) • bezmäsý: bezmäsitý, bezmäsý pokrm • vegetariánsky (príznačný pre vegetariánov): bezmäsitá, vegetariánska strava • pôstny (zachovávajúci pôst od mäsa): po stáročia bol piatok bezmäsitý, pôstny deň
pôstny naplnený pôstom • predveľkonočný (vzťahujúci sa na kresťanský pôst pred Veľkou nocou): pôstne, predveľkonočné obdobie • bezmäsitý • bezmäsý (v ktorý sa nejedáva mäso): bezmäsitý, bezmäsý deň
bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať
p. aj ponáhľať sa
2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2
bolieť 1. spôsobovať fyzickú bolesť • pobolievať (v menšej miere al. prerušovane): bolí, pobolieva ma hlava • expr. boľkať (v styku s deťmi) • expr. trešťať (veľmi, prenikavo bolieť): hlava, koleno mu treští • lomiť (silno, ako pri lámke): lomí ma celé telo • páliť (pálčivo bolieť): oči pália od dymu • det. bibieť: bibí ma to
2. spôsobovať duševnú bolesť, nepokoj • zarmucovať: rodičov bolí, zarmucuje nevďak • súžiť • sužovať • umárať • krušiť (spôsobovať bôľ, žiaľ): súži, umára, kruší ju vedomie, že ľudia zbytočne umierajú • páliť • mrzieť: páli, mrzí ho neúspech
p. aj trápiť
dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať sa • mať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večer • zaliečať sa • lichotiť • líškať sa • expr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniam • hovor.: nahovárať si • kurizovať • brať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondíny • flirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženou • zvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicu • hovor.: krútiť sa • točiť sa • expr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčat • hovor. expr.: páliť • opaľovať • ťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňu • subšt. baliť
hriať 1. vydávať teplo: radiátor hreje • páliť • expr.: piecť • pripekať (silno): slnko páli, pečie, pripeká
2. robiť teplým, teplejším • zohrievať • ohrievať: zohrieva, ohrieva, hreje si večeru • prihrievať (trocha): prihrieva vychladnutú polievku • prehrievať (naskrze al. nad normálnu mieru) • rozohrievať: cvičenie ho rozohrievalo • vyhrievať • temperovať (na istú, obyč. potrebnú teplotu): temperovanie vzduchu • vykurovať (hriať kúrením): vykurovať izbu
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
náhliť (sa) 1. konať rýchlo • ponáhľať sa: náhlil sa s robotou; náhlil, ponáhľal sa s odpoveďou • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: muž súri so ženbou, ženie sa do ženenia • doháňať (pri zameškaní prác): doháňali učivo • hovor. šturmovať • expr.: pretrhávať sa • pretŕhať sa • hovor. expr. štvať sa (pri dokončovaní prác): šturmovali na stavbe; štval sa s dokončením diplomovej práce
2. náhlivo ísť • ponáhľať sa: náhlil (sa) do školy; ponáhľal sa na pomoc priateľovi • expr.: šutrovať (sa) • futašovať: rýchlo šutroval, futašoval domov • bežať • utekať (náhliť sa behom): bežal do práce • expr.: letieť • uháňať • hnať sa • trieliť • upaľovať • páliť • hovor. expr. fárať: hnal sa, trielil, fáral na schôdzku
3. vyžadovať súrne vybavenie (o veciach) • súriť • byť súrny: táto vec náhli, súri, je súrna • ponáhľať (sa): máš čas, to (sa) neponáhľa
páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekať • pripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľuje • expr. piecť • hovor.: pražiť • smažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookola • hriať (intenzívne): radiátor veľmi hreje • opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)
2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústa • obárať • opárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajom • kniž. žihať (Hviezdoslav)
3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe líca • pichať: dym pichá v očiach • svrbieť • špieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špie • bolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí
4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre
5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku
6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohne • rozkladať • zažíhať: zažíhať vatry
7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť
ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať
2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)
pražiť 1. tepelne upravovať v rozpálenom tuku, al. nasucho • smažiť: pražiť, smažiť vajíčka; rybu praží, smaží iba na oleji; v rúre praží mandle • škvariť: škvarky sa škvaria na panvici • vyprážať • vysmážať (obalenú surovinu pripravovať pražením): vyprážať, vysmážať mäso, karfiol, syr • piecť (pripravovať jedlo pôsobením vysokej teploty s uvoľňovaním vlastného tuku): pečie hosťom klobásu • oprážať • osmážať • opekať (krátko al. iba na povrchu pražiť): opeká, opráža si na masti chlieb; opekať na ohni slaninku • páliť (cukor): páli cukor na karamel • pripekať (vysokým teplom dokončovať úpravu jedla, obyč. na povrchu): pripekať v rúre rezance
2. hovor. vydávať prudké teplo; prudkým teplom, prudkou žiarou pôsobiť na niekoho, niečo • smažiť • páliť: slnko praží, smaží do oblokov; kachle neznesiteľne pália; neos. vonku praží, páli • expr.: piecť • opekať: slnko pečie, opeká • hriať (vydávať teplo): slnečné lúče hrejú • pripekať (silno hriať; o slnku): už dávno tak nepripekalo ako dnes • hovor. pripaľovať (o slnku): vonku pripaľuje • expr. škvariť (nepríjemne): otvorené ohnisko nás škvarí • hovor. opaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky): dnes to dobre opaľuje
strieľať 1. vypúšťať strelu zo strelnej zbrane • páliť: strieľať, páliť z dela, z pištole; strieľa, páli po nepriateľovi • expr.: prášiť • ráchať: naslepo za ním práši z revolvera; rozzúrene ráchajú do davu • vystreľovať (viac ráz): na svoju obeť vystreľoval spoza stromu
p. aj poľovať
2. prudko usmerňovať loptu, puk a pod. do cieľa • dávať • kopať: strieľať, dávať, kopať gól
3. porov. zastreliť 4. porov. utiahnuť si
svrbieť iba 3. os. spôsobovať na pokožke pálčivý pocit, ktorý nutká na škrabanie • hrýzť • páliť: svrbí, hryzie, páli ma celé telo • škrabať • škriabať: škr(i)abe ho pod pazuchou • nár. škohliť: po uštipnutí ma celý deň škohlila ruka • špieť (bolestivo svrbieť): koža, rana pri hojení špela
štípať 1. bodaním do tela, cicaním krvi spôsobovať bolesť (o hmyze): muchy, komáre štípu • pichať • bodať: rozzúrené osy nás pichajú, bodajú • hrýzť • hovor. žrať: blchy, vši ho hryzú, žerú • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)
2. spôsobovať pálčivú bolesť • páliť: ostrá paprika ho štípe, páli na jazyku • expr.: poštipkávať • poštipkovať • poštipovať (chvíľami, opakovane štípať)
3. pociťovať pálčivú bolesť • páliť • bolieť • pichať: pery ma štípu, pália od mrazu; oči ma bolia, štípu, pália od cibule, pichajú od ostrého svetla • špieť (bolestivo svrbieť): rana špie • nár. štichať
biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)
2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte
3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe
4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)
kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe
2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať
packať p. kaziť 1
páckať p. biť 2
bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitky • zápas • zápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťami • boj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto mieste • šarvátka • potýčka (menší konflikt): slovné potýčky • expr.: ruvačka • rúbačka • pračka • dračka • kucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačku • hovor. pasovačka • expr. zried.: ruvanica • rúbanica • hovor. expr.: harmatanec • mela • meľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci
2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dni • expr.: výprask • výplata: môžeš sa tešiť na výprask • hovor. expr. zastar.: virgas • virgáč • világoš: budeže to doma virgas • subšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäť • päťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou
Boh v kresťanskom náboženstve najvyššia bytosť ako pôvodca všetkého • Stvoriteľ • Pán • Pán Boh • Najvyšší • Všemohúci • Otec nebeský • Hospodin • hovor. Pánbožko (synonymá pre jeho prvú osobu)
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
pán 1. kto niekomu, kto niekde rozkazuje, kto má moc • vládca • vladár: pán, vládca, vladár hradu, mesta; vzbury sedliakov proti pánom; Kto je tu pánom?
2. predstaviteľ moci, nadriadená osoba • vrchnosť: mestskí páni, mestská vrchnosť • kniž. al. iron. honorácia (najvýznamnejšie osoby podľa postavenia, majetku): cirkevná honorácia • často pejor. panstvo: panstvo prišlo vo frakoch
p. aj honorácia
3. kto niekoho zamestnáva • zamestnávateľ: pracovať u dobrého pána, zamestnávateľa • slang. bos: štedrý bos • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: slúžil slepo svojmu chlebodarcovi • hovor. milosťpán (oslovenie zamestnávateľa v minulosti): milosťpán rozkázal zapriahať
p. aj zamestnávateľ
4. zdvorilé oslovenie osoby mužského pohlavia • často pejor. panstvo: vážení páni, vážené panstvo • sir (v anglickom prostredí) • don • seňor (v španielskom prostredí) • signor [vysl. siň-] (v talianskom prostredí) • iron. milosťpán často iron. al. pejor. pánko: ulízaný mladý pánko
5. p. chlap 1 6. p. vlastník 7. p. šľachtic 1 8. pís. Pán p. Boh
šľachtic 1. príslušník šľachty • aristokrat: anglickí šľachtici, aristokrati • pán (člen privilegovanej vrstvy): vzbury proti pánom • veľmož • knieža • veľkoknieža • arciknieža • vojvoda • veľkovojvoda • arcivojvoda • gróf (stupne príslušnosti k vysokej šľachte) • barón • zeman • rytier • markíz • džentrík (stupne príslušnosti k nižšej šľachte) • magnát (šľachtic v Uhorsku, v bývalom Poľsku) • bojar (príslušník vysokej šľachty v predrevolučnom Rusku) • lord (príslušník anglickej šľachty) • vikomt (príslušník francúzskej a anglickej šľachty) • grand (príslušník najvyššej šľachty v Španielsku) • baronet (príslušník nižšej anglickej šľachty) • vazal • lénnik • man (šľachtic užívajúci lénne právo) • iron. sedmoslivkár (schudobnený slovenský zeman)
2. kniž. vznešený, veľkorysý človek s vybranými spôsobmi: šľachtic srdca (Hviezdoslav) • aristokrat: aristokrat ducha • rytier: rytier cti
vlastník kto niečo vlastní: vlastník pôdy, kapitálu • majiteľ: majiteľ obchodu • držiteľ: držiteľ panstva • pán: kto je pánom záhrady • hovor. gazda: tá vec nemá gazdu • zastar. majetník • zastar. zemko (vlastník pôdy) • nositeľ: nositeľ vyznamenania
zamestnávateľ kto niekoho zamestnáva: nároky zamestnanca voči zamestnávateľovi • pán: pracovať u dobrého pána • zastaráv. al. pejor. chlebodarca: štedrý chlebodarca
božechráň 1. expr. vyjadruje záporný hodnotiaci postoj • expr.: bohchráň • božeuchovaj • bohuchovaj: nič od teba nechcem, božechráň, bohchráň; božechráň, božeuchovaj, aby mu odporovali; nepriečim sa, božeuchovaj, bohuchovaj • expr.: chráňbože • chráňboh • expr. zried. chráňpane: nechcem ohovárať, chráňbože, chráňboh, ale nesprával sa pekne • expr.: pánbohchráň • pánbochráň: nechce mu ublížiť, pánbohchráň • veru nie: nemá príčinu ponosovať sa, veru nie, božechráň
2. p. nedajbože 2 3. p. nie 1
nedajbože expr. 1. vyjadruje nemožnosť al. sťaženú možnosť realizovať dej obyč. pomenovaný neurčitkom • expr. nedajboh: dvere nedajbože, nedajboh otvoriť, tak boli zaseknuté • hovor. expr.: zabožemôj • ani za božemôj: vyšli do polovice kopca a ďalej ani za božemôj • expr. nie a nie: v tomto roku nedajbože, nie a nie vyhrať zápas
2. vyjadruje obavu pred uskutočnením deja • expr.: nedajboh • nebodaj: nedajbože, nedajboh, aby teraz prišiel otec; keby nás tu nebodaj našli, bude zle • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • pánbohchráň: božechráň, bohchráň, chráňboh, aby nás tu niekto videl; chráňbože, chráňpane, pánbohchráň, aby sa mu niečo stalo • expr.: božeuchovaj • bohuchovaj • hovor. ešte to by chýbalo: božeuchovaj, bohuchovaj pozrieť sa mu rovno do očí; Ešte to by chýbalo, aby nezmaturoval!
pánbohchráň 1. p. božechráň 1 2. p. nedajbože 2
pánbochráň p. božechráň 1
brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa • zberať sa • odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoro • odoberať sa • odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánok • ísť (preč) • expr.: pakovať sa • pratať sa • sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už
p. aj ísť 1
2. začínať nejakú činnosť • dávať sa • priberať sa • púšťať sa • chystať sa • pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestu • zberať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa • vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vode • hovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtuje • chytať sa • hovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty
3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo • mať sobáš • uzatvárať/uzavierať sobáš • sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltár • kniž. vstupovať do stavu manželského
poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatier • brať sa: berie sa od nás preč • vydávať sa • vystrájať sa • chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajov • vypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túru • odoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domov • uberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberať • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu
p. aj brať sa 1
2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa • priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do roboty • brať sa: berie sa do prania • chystať sa • hovor.: hotoviť sa • hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevo • púšťať sa • dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úloh • chytať sa • hovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty
3. p. ísť 1
topiť sa2 stávať sa tekutým pôsobením tepla • roztápať sa: sneh sa na slnku rýchlo topí, roztápa • rozmŕzať • púšťať sa (o niečom zamrznutom): zem rozmŕza; sneh sa púšťa • rozpúšťať sa (teplom al. v kvapaline): ľad sa už rozpúšťa; cukor sa v káve rozpúšťa • taviť sa (stávať sa tekutým pri vysokej teplote): železo sa taví; tavenie rúd • škvariť sa • vyškvárať sa (pôsobením vysokého tepla; o slanine, masti, masle)
brečka 1. riedke blato, riedky rozmočený sneh: po odmäku zostala na uliciach iba brečka • expr.: čľapkanica • čľapkavina • čliapkavica • čliapkanina • pľačkanica • pľačkanina • špľachtanica • ťapkanica: brodili sa vyše hodiny v špinavej brečke, pľačkanici
2. p. jedlo 1, kaša 1
čľapkanica expr. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh, často s dažďom • čliapkanica • čľapkanina • čliapkanina: sneh sa zmenil na čľapkanicu, čľapkaninu, čliapkanicu, čliapkaninu • pľušť: jesenné pľušte • brečka (riedky rozmočený sneh): bahnitá brečka • pľačkanina • pliačkanina • pľačkanica • pliačkanica • špľachtanica • čvachtanica • ťapkanica • plieskanica (Moric) • kaša (roztápajúci sa sneh)
špľachtanica p. čľapkanica
brloh 1. (chránené) miesto odpočinku zveri, jej obydlie • ležisko • ležovisko: večer dravce opúšťajú svoje brlohy, ležoviská • diera • nora (podzemný brloh): líška je už v nore • pelech • kniž. dúpä: pes snoril v dúpäti • skrýša (úkryt vôbec): nájsť skrýšu medveďa
2. pejor. úkryt antisociálnych al. asociálnych živlov • pejor.: hniezdo • pelech • peleš • dúpä: polícia obkľúčila brloh podvodníkov; priekupníci majú svoje hniezdo, dúpä v strede mesta
3. p. posteľ 4. p. obydlie
dúpä p. brloh 1, 2
brodiť (sa) namáhavo ísť cez ťažký terén (cez vodu, blato, sneh) • plahočiť sa • zapadať: brodili (sa), zapadali v hlbokom snehu; brodili sme sa, plahočili sme sa po pás v blate • expr.: čvachtať sa • pľačkať sa • šmochtať sa • miesiť sa • miagať sa • marasiť sa • poet.: bŕdnuť • bŕsť (Hviezdoslav) • cápať (v blate, vo vode) • expr.: krôchať sa • krôchňať sa: krôchať sa hromadami snehu • predierať sa (cez hustý porast)
čľapkať sa, čliapkať sa expr. máčať sa vo vode (obyč. s radosťou) a rozstrekovať pritom okolo seba vodu • čliapať sa • pľačkať sa: deti sa čľapkajú, čliapu, pľačkajú v jarku • expr.: špľachotať sa • špľachtať sa • šplechotať sa • šplechtať sa (špliechať pritom) • trocha pejor.: čvachtať sa • čabrať sa: husi sa čvachcú, čabrú v mláke • expr. zried. čupkať sa • nár. expr. pliagať sa • expr. plahočiť sa: rád sa plahočí vo vani; v rybníku sa plahočia kačky
pľačkať sa p. čľapkať sa
brúsiť 1. robiť ostrým • ostriť • naostrovať: brúsiť, ostriť, naostrovať nôž, nožnice • kovať • kuť: kovať, kuť kosu • hovor. zastaráv. šlajfovať
2. hladením opracúvať • obrusovať • vybrusovať: brúsiť, obrusovať kovové súčiastky, diamanty • pilovať (pilníkom): pilovať hrany • rašpľovať (rašpľou): rašpľovať dosku • pejor.: midlikovať • pidlikovať (nešikovne, na tupo brúsiť)
3. p. cibriť 4. p. túlať sa 1
rašpľovať p. brúsiť 2
buchnúť 1. nárazom, pádom a pod. spôsobiť temný zvuk al. vydať taký zvuk • expr.: tresknúť • tresnúť • trepnúť: nahnevane buchnúť, tres(k)núť dvermi • prasknúť: čosi vonku prasklo • plesknúť • plesnúť • pľasknúť • pľasnúť (nárazom ohybných al. plochých predmetov): ples(k)núť bičom, dlaňami • expr.: capnúť • švacnúť • rachnúť • bachnúť: tanier capol, rachol, švacol, až sa tak ozývalo; v diaľke niečo rachlo • expr.: durknúť • zdurknúť: výstrel zdurkol • zarachotiť • zrachotiť • udrieť (buchnúť s rachotením): blízko z(a)rachotil, udrel hrom • expr. chlopnúť: dvere hlasno chlopli
2. p. udrieť 1 3. p. prepadnúť 5
plesnúť, plesknúť 1. prudkým, rýchlym pohybom al. nárazom (obyč. plochých predmetov) spôsobiť vznik prenikavého, dosť ostrého zvuku • pľasnúť • pľasknúť: ples(k)núť, pľas(k)núť dlaňou, bičom • tlesnúť • tlesknúť • tľasknúť (dlaňami) • zaplesnúť • zaplesknúť • zaplieskať: zaples(k)núť, zaplieskať korbáčom • tresnúť • tresknúť • trepnúť: rozčúlene tres(k)ol, trepol dverami • expr.: capnúť • capiť: zaucho hlasno caplo do ticha izby • expr. lupnúť: udrel, až luplo • zapukať (viac ráz): zapukať bičom
2. zasiahnuť niekoho, niečo hlasným, dosť ostro znejúcim úderom • pľasnúť • pľasknúť: ples(k)ol, pľas(k)ol muža po pleci • ťapnúť • tľapnúť (zľahka) • pľaštiť • pleštiť (silnejšie) • expr.: capnúť • čapnúť • čľapnúť • čapiť (prudko) • expr.: lupnúť • pacnúť • bacnúť: lupla dieťaťu po zadku, pacla ho po prstoch • expr. črchnúť (Jesenská)
p. aj udrieť 1
3. p. hodiť
spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy
2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik
3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila
4. p. klesnúť 1
udrieť 1. úderom, nárazom zasiahnuť človeka al. iného živého tvora • uderiť: ustúp, lebo ťa udriem, uderím (po chrbte) • buchnúť • búšiť • bachnúť: Buchni ho, bachni ho do chrbta! • expr.: trepnúť • tresnúť • tresknúť • capnúť • capiť: neposlušné dieťa trepla, tres(k)la, capla po zadku • klepnúť • klopnúť (obyč. kladivom al. podobným nástrojom): klepnem kapra po hlave • expr.: čapnúť • čapiť • ťapnúť • bacnúť • pacnúť (s menšou intenzitou): dieťa čaplo, ťaplo, baclo, paclo psíka • expr.: rachnúť • rafnúť • švacnúť • chňapnúť • chlopnúť (silným úderom): v zúrivosti ho rachol, rafol drúkom; najedovaný ho švacol, chňapol, kde zasiahol; chlopol ma po hlave • hovor. expr.: praštiť • chmeliť • pleštiť • treštiť • expr. zried. prasknúť (prudko): praštím ťa po hlave, cez ústa • švihnúť • šľahnúť • šibnúť (niečím pružným, ohybným): švihne, šľahne koňa bičom; šibne chlapca prútom • česnúť (prudko udrieť; obyč. o haluzi): haluz ho česla cez oči • kniž. mrsknúť: mrskne ho korbáčom • plesnúť • plesknúť • pľasnúť (obyč. dlaňami): v dobrej nálade ma plesne, pľasne po líci • expr.: zaťať • seknúť • reznúť • rubnúť (niečím ostrým): dva razy ho sekol, rezol, rubol linonárom pod rebrá • expr. hlobnúť: podgurážený hlobne mládenca po pleci • dať zaucho • expr.: facnúť • fľasnúť • fľasknúť • fľusnúť • fľusknúť (rukou udrieť po tvári): len sa opováž, dám ti zaucho, facnem ťa; v opitosti fľas(k)ol ženu po ústach • expr.: streliť • struhnúť • vylepiť • hovor. expr.: zasoliť • vysoliť • prisoliť (dať úder rukou niekomu): Takú ti strelím, vylepím! Zasoľ mu jednu!, ešte mu jednu prisolím • expr. priložiť: jednu mu priložil • expr.: drgnúť • ďugnúť • durknúť • hrknúť • zried. lapsnúť (koho): poriadne ho drgol, džugol päsťou do nosa; durkla, hrkla ma do chrbta • expr.: druzgnúť • luznúť • liznúť • lupnúť • lopnúť • hovor. expr. drisnúť (komu): druzgla, luzla, lizla mi zaucho; lupnem, drisnem mu zopár, že sa nespamätá • hovor. expr.: fuknúť • šuchnúť • šupnúť • pifnúť • flingnúť • flinknúť (nečakane, rýchlo): naraz mu zozadu jednu fukla, šuchla, šupla, pifla • nár. klknúť (Chrobák) • hrub. kydnúť: kydni mu lopatou, nech je ticho • expr.: zavaliť • zaraziť (prudko): zavalil ho po papuli • expr.: ovaliť • orútiť • omráčiť • ochmeliť • obúšiť • olomáziť • ohlušiť (ťažkým predmetom): ovalili, orútili, omráčili, olomázili ho drúkom; obúšiť, ohlušiť niekoho obuškom • expr.: ohlôniť • opáliť: ohlôniť palicou, opáliť bakuľou niekoho • expr.: pretiahnuť • obtiahnuť (za trest, z pomsty a pod.): však ho ja pretiahnem korbáčom; obtiahol syna remeňom • fraz. uštedriť buchnát/zaucho
2. p. buchnúť 1 3. p. napadnúť 2 4. p. nahromadiť sa 5. p. nastať
vylepiť 1. zavesiť verejne ako správu, oznam • vyvesiť: vyvesiť, vylepiť vyhlášku, plagát
2. expr. prudko niekomu dať zaucho al. iný úder na telo • expr.: vlepiť • streliť • vypáliť • vpáliť: vylepil, vlepil, strelil mu zopár za uši • expr.: vsotiť • vraziť • vyťať • vytnúť • vysoliť • vsoliť • zasoliť • zavesiť: vsotí, vrazí, zasolí mu pár zaúch a ujde; buď ticho, lebo ti takú zavesím • fraz.: dať poza uši • dať po hlave • expr.: struhnúť • fuknúť • facnúť • fľasnúť • fľasknúť • plesnúť • plesknúť • pľasnúť: struhla mu po papuli, plesla ho po ústach • expr.: švacnúť • šustnúť • šuchnúť • šupnúť • lupnúť • luznúť • liznúť • hlobnúť (nečakane, rýchlo) • expr. vťapiť (Zguriška) • povyliepať • povylepovať (postupne, viac zaúch): povyliepal deťom jednu sprava, druhú zľava
cesta 1. premiestňovanie sa za istým cieľom: vydať sa na cestu • púť: dlhá púť nehostinnou krajinou • túra (dlhšia turistická cesta, hovor. expr. namáhavá cesta): ísť na celodennú túru • turné (cesta s organizovaným verejným vystúpením): koncertné turné
2. užší pás zeme upravený na premávku • zastaráv. hradská: ísť po ceste, po hradskej • hovor. asfaltka (asfaltová cesta) • hovor. betónka (betónová cesta) • autostráda • diaľnica (diaľková cesta) • vozovka (cesta oddelená od krajnice čiarou)
3. p. metóda
púť p. cesta 1
cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlaku • hovor. pasažier: čierny pasažier • zastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)
pútnik p. cestujúci
cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)
2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky
pätiť p. cúvať 1
čaro príťažlivé pôsobenie, príťažlivá krása: čaro severskej prírody • pôvab • príťažlivosť: pôvab, príťažlivosť mladej ženy • čarovnosť: čarovnosť hôr • šarm: byť bez šarmu • šarmantnosť: šarmantnosť úsmevu • milota: milota dieťaťa • grácia • graciozita • gracióznosť: dievčenská grácia, graciozita • kniž. kúzlo: kúzlo domova • kniž. prelesť: panenská prelesť • poet. čar • poézia: poézia zasneženej krajiny • vnada: ženské vnady • subšt. rajc (dráždivé čaro): tá žena má rajc
krása vlastnosť toho, čo je pekné, krásne: ženská krása • poet.: krásota • peknota: dcéra krásoty (Sládkovič) • nádhera (nezvyčajná krása): nádhera prírody • veľkoleposť: veľkoleposť chrámu • malebnosť: malebnosť krajiny • roztomilosť • ladnosť: ladnosť tvarov • pôvab • pôvabnosť: pôvab dievčaťa: pôvabnosť dedinských domčekov • príťažlivosť • kniž.: úchvatnosť • velebnosť: úchvatnosť obrazu, velebnosť hôr • šumnosť • driečnosť • kniž.: vzhľadnosť • čarokrásnosť
pôvab p. čaro
čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)
p. aj krásny, nádherný
2. p. zázračný 1
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky tela • elegantný • graciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdza • súladný • harmonický • vkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celok • šarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdza • hovor. šik • zastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch
p. aj pekný
ľúbezný svojím vzhľadom al. inými vlastnosťami vyvolávajúci pocit krásy a súčasne miloty • rozkošný • roztomilý • očarujúci • expr. zastaráv. rozmilý: ľúbezné, rozkošné, roztomilé dieťa; usmiala sa na neho očarujúcim, rozmilým úsmevom • príjemný • ľubozvučný • lahodný (najmä o zvuku): dievča malo príjemný, ľubozvučný, lahodný hlas • pôvabný • milý (obyč. v prejave): ľúbezný, pôvabný tanec; mať pôvabné, milé správanie • zried. úľubný • poet. ľúby
malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabný • úhľadný • kniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský kroj • pekný • krásny • nádherný: pekný, krásny, nádherný výhľad • milý • expr.: utešený • rozkošný • čarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tóny • romantický • idylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstva • kniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
pôvabný p. pekný 1, krásny 1, čarovný 1
príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen
príťažlivý ktorý priťahuje, obyč. svojou krásou, zaujímavosťou, svojím pôvabom (op. nepríťažlivý, odpudivý, odpudzujúci) • pútavý • lákavý: príťažlivá, pútavá tvár; príťažlivá, lákavá krása, ponuka • vábivý • vábny: vábivá, vábna vôňa, hudba • pekný (op. škaredý) • pôvabný: pekná, pôvabná žena • šarmantný (priťahujúci svojím šarmom): šarmantný muž • atraktívny (ktorý priťahuje svojou nezvyčajnosťou): atraktívny zjav • sugestívny • podmanivý • podmaňujúci: sugestívny, podmanivý, podmaňujúci hlas • mámivý • zvodný: mámivý, zvodný úsmev • démonický (neodolateľne, až hrozivo príťažlivý): démonická osoba • pren. magický (ktorý priťahuje svojou tajuplnosťou): podľahla magickému šarmu spoločníka • pren. magnetický (ktorý priťahuje ako magnet): magnetická žena • pren. uhrančivý: uhrančivý úsmev • sexi (sexuálne príťažlivý) • subšt. rajcovný • kniž. žiaduci
p. aj pekný
zvodný ktorý zvádza, láka niečím príjemným, pekným, žiaducim a pod. • lákavý • vábivý • vábny: zvodná, vábivá žena; lákavý, vábny úsmev • zvádzajúci • lákajúci • vábiaci: zvádzajúca krása; lákajúca, vábiaca predstava • mámivý • pútavý • príťažlivý • atraktívny: mámivé bohatstvo; pútavý program; príťažlivé, atraktívne správanie • zaujímavý • sugestívny: zaujímavé, sugestívne čítanie; sugestívny účinok • šarmantný • pôvabný • ľúbezný • očarujúci (ktorý láka krásou): pôvabný, očarujúci pohľad • pekný • krásny • žiarivý: zvodná, žiarivá budúcnosť • koketný (o žene): má koketnú priateľku • zastar.: zvodivý • zvodlivý (Hviezdoslav) • podmanivý • podmaňujúci • pôsobivý • efektný (ktorý láka svojou výnimočnosťou): podmanivé dievča; pôsobivé, efektné farby
čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-mary • čáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizli • abrakadabraka • hókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajaca • simsalabim
hókus-pókus p. čáry-máry
červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líc • kniž.: rumeň • rumenec: rumeň, rumenec na tvári • kniž. pýr: pýr hanby • poet.: zábron (Hviezdoslav) • broň (Roy) • kniž. zried. zápyr (Figuli)
2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce