Synonymá slova "p" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 20573 výsledkov (172 strán)
-
zvýšiť (sa)1 stať sa väčším čo sa týka kvality, intenzity, sily a pod. (op. znížiť sa) • zväčšiť sa • zintenzívniť sa • zintenzívnieť: krvný tlak sa mi zvýšil, zväčšil; hnev sa zintenzívnil, hnev zintenzívnel • vystupňovať sa • stúpnuť: nespokojnosť sa vystupňovala; úroky stúpnu • zveľadiť sa • povzniesť sa • pozdvihnúť sa • zdvihnúť sa (dostať sa na vyššiu úroveň): kultúra národa sa povzniesla, (po)zdvihla; hospodárstvo sa zveľadilo • zlepšiť sa • zdokonaliť sa (stať sa lepším, dokonalejším): výroba sa postupne zlepší, zdokonalí • zosilnieť • zosilniť sa: túžba za domovom časom zosilnie, zosilní sa • rozmôcť sa • narásť: všade sa rozmohol, narástol odpor proti panujúcim poriadkom • podvýšiť sa • expr.: poskočiť • podskočiť (zvýšiť sa v cene): ceny mäsa sa v poslednom čase podvýšili; akcie po(d)skočili
zvýšiť (sa)2 zachovať sa ako zvyšok • ostať • zostať • vystať: čo (sa) z večere zvýšilo, čo (z)ostalo, zjeme ráno; možno nám zvýšia, vystanú, (z)ostanú nejaké peniaze • pozvyšovať (ostať z niečoho): použijem materiál, ktorý pozvyšoval • ostať nazvyš • zostať nazvyš: čo vám (z)ostane nazvyš, nechajte nám • zastar. zbudnúť: nič mu nezbudlo
zvyšný ktorý zvyšuje • prebytočný • nadbytočný: zvyšné, prebytočné peniaze; zvyšný, nadbytočný tovar • zvyšujúci: využiť zvyšujúci čas na niečo užitočné • ostatý • zostatý • zastar. zostalý (ktorý zostal): zostatý chlieb
zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva • zostatok: zostatok materiálu, večere • ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína • stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe • troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia • hovor. rest • kniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy • zastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský) • poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)
žalobník 1. podávateľ žaloby na súde • žalobca • obžalobca: kde niet žalobníka, žalobcu, niet ani sudcu • zried. obžalovateľ
2. kto sa rád sťažuje al. kto žaluje na niekoho • ponosník • ponosovateľ • sťažovateľ • hovor. pejor.: žalobaba • žalobapáter: v škole ho volali žalobabou, žalobapátrom
žalostný 1. vyjadrujúci al. vzbudzujúci žiaľ, bolesť, smútok • bolestný • smutný: žalostná, bolestná, smutná správa, novina • žalostivý • bolestivý: ozýval sa žalostivý, bolestivý nárek • kniž.: žiaľny • bôľny: žiaľne, bôľne vzdychy • usedavý (veľmi žalostný): usedavý plač • kvílivý • expr.: prežalostný • prebolestný • presmutný: prežalostný vzlyk • kniž.: srdcervúci • srdcelomný • poet. zastar. úpny (Krasko): srdcervúci, úpny ston • zastar.: ťažoblivý • žiaľuplný • kormútlivý (Hviezdoslav) • zried. žalobný • poet. zried. žiaľnohlasý (Sládkovič) • elegický
2. p. biedny 2
žalovať 1. vznášať na niekoho žalobu, najmä pred súdom • podávať žalobu: žalovať niekoho, podávať na niekoho žalobu za ublíženie na cti • obžalúvať: už druhý raz ho nespravodlivo obžalúvajú • obviňovať • viniť (vyhlasovať za vinníka): chlapca obviňujú, vinia z krádeže, žalujú pre krádež • kniž.: inkriminovať • rekriminovať (vyčitovať vinu): inkriminovať autora politického vyhlásenia; rekriminovať niekoho za zlý postup
2. oznamovať, prezrádzať priestupky, nedostatky a pod. niekomu: žaluje na spolužiaka triednemu učiteľovi • udávať • denuncovať (oznamovať obyč. trestný čin nadriadeným orgánom): udáva kamarátov • pejor. donášať (prezrádzať na niekoho niečo, obyč. nadriadenému): sliedi a donáša riaditeľovi • subšt. bonzovať
žalúdok živočíšny orgán na spracúvanie potravy • bachor (zvierací žalúdok, expr. žalúdok človeka): mať plný žalúdok, plný bachor • hovor.: puchor • zúzik (žalúdok hydiny, vtákov): kurací puchor, zúzik
žart slovný výrok al. čin majúci za cieľ vyvolať veselosť • vtip: podarený, slabý žart, vtip; vystrájať, robiť žarty, vtipy • anekdota (krátky príbeh so žartovnou pointou) • hovor.: fór • frk: vždy povie dajaký fór, frk • subšt.: hec • šplech • hovor. zastar. vic • hovor.: fígeľ • figliarstvo • pletka • špás • expr. huncútstvo • pestvo • šibalstvo • hovor. beťárstvo (obyč. žartovný skutok): chlapci vyvádzajú fígle, špásy, beťárstva • hovor. expr.: psina • kanada: poviem vám psinu, kanadu; s chlapcami bola psina, kanada • hrub. prča • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda • expr. estráda • humor: všetko obrátiť na estrádu; robia si z neho humor • smiechoty: robí si z nás smiechoty • pobavenie • zábava: som im len na pobavenie, zábavu • nezbeda • nezdoba • neplecha • samopaš • lapajstvo (žartovný kúsok s negatívnymi následkami) • zried. smiech: robiť si smiechy • hovor. recesia (žart zo samopaše, žart založený na protikonvenčnosti) • hovor. apríl (žart na 1. apríla): urobiť si z niekoho apríl
žartovať 1. hovoriť al. robiť niečo, čo vzbudzuje veselosť, zábavu, čo pôsobí humorne • robiť žarty: rád s deťmi žartuje, robí s deťmi žarty; o vážnych veciach nežartuj • vtipkovať • robiť vtipy (najmä slovne): vtipkuje, robí vtipy na cudzí účet • hovor.: vtipkáriť • špásovať: vtipkária, špásujú o všetkom • hovor. zastar. vicovať (Timrava) • hovor. figľovať (vzbudzovať veselosť najmä veselými kúskami) • hovor. zastaráv. furtáčiť • subšt. švandovať • subšt. a vulg. srandovať (najmä slovne) • expr. laškovať (robiť samopašné kúsky, slovné hračky a pod.): mladí laškujú • prekárať (dobromyseľne podpichovať): chlapci prekárajú spolužiačky • uťahovať si • nár. fačkovať (žartovať s iróniou): fačkovať s ľuďmi (Kukučín) • expr. frčkovať (dávať niekomu frčky) (Kalinčiak)
2. (obyč. v zápore) ľahkomyseľne zaobchádzať s niečím • zahrávať sa • zahrávať si • pohrávať sa: s ohňom sa nežartuje, s ohňom sa netreba zahrávať, pohrávať • brať naľahko: svoje poverenie nesmieš brať naľahko, s poverením nežartuj
žartovne veselým, žartovným spôsobom, zo žartu, nie vážne (op. vážne) • žartom: žartovne, žartom prehodil pár slov • vtipne • humorne • humoristicky: vtipne, humorne, humoristicky spracovaná téma • prekáravo: prekáravo sa prihovoril dievčaťu • figliarsky • šibalsky • expr.: huncútsky • furtácky: figliarsky, šibalsky odpovedala na jeho ponuku; huncútsky, furtácky mu položil niekoľko otázok • hovor. špásovne • expr. laškovne: špásovne, laškovne hovoriť o svojich kúskoch • nár.: podkúšavo • prehárčavo • subšt. švandovne • subšt. a vulg. srandovne
porov. aj žartovný 1
žartovný 1. obsahujúci žarty a vzbudzujúci veselosť • veselý • humorný: rozprával žartovné, veselé, humorné zážitky • vtipný (duchaplne žartovný): vtipné poznámky • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): rozmarné poviedky; zábavné čítanie • anekdotický (žartovný a krátky): anekdotický príbeh • humoristický (obsahujúci humor): humoristický časopis • recesistický • recesijný (provokatívne, vyzývavo žartovný) • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky: vyviedol figliarsky, beťársky kúsok • komický • smiešny (vzbudzujúci smiech): komické, smiešne masky • burleskný • fraškovitý (hrubo žartovný): burleskné predstavenie • prekáravý (žartovne podpichovačný): prekáravé slová • zried. žartovlivý (Hviezdoslav) • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný
2. (o človeku) ktorý rád žartuje • veselý: je to veselý, žartovný pán • humorný • vtipný: humorný, vtipný človek • figliarsky • šibalský • expr. huncútsky • hovor. beťársky (ktorý rád robí fígle, huncútstva): môj starký bol figliarsky, beťársky človek • rozmarný • úsmevný • zábavný (ktorý vyvoláva dobrú náladu): veľmi úsmevná, zábavná spoločnosť • hovor. špásovný: špásovné dievča • subšt. švandovný • subšt. a vulg. srandovný
že 1. uvádza predmetovú al. doplnkovú vedľajšiu vetu • ako: počula, že ktosi plače, ako ktosi plače; videli ho, že uteká z domu, ako uteká z domu
2. uvádza príslovkovú príčinnú vedľajšiu vetu • lebo • pretože • hovor. i poet. bo: zato nechce ísť do izby, že, lebo sú tam cudzí ľudia; príhodu som porozprával, pretože je poučná • keďže (stojí na začiatku súvetia): keďže bola unavená, ľahla si
3. uvádza príslovkovú účinkovú vedľajšiu vetu • až: tak ju vykrútil, že, až topánky stratila • čo: tak robil, čo sa celý spotil
4. uvádza príslovkovú účelovú vedľajšiu vetu • nech • expr. nechže: dajte mi povraz, že mu zviažem ruky, nech mu zviažem ruky • čo: podaj mi pero, čo sa podpíšem • aby • žeby: prišiel, aby, žeby vrátil dlžobu
5. uvádza dôsledkovú vedľajšiu vetu • takže • tak: motor hučal, že, tak(že) nič nebolo rozumieť • a preto • a tak • a teda: to sa roznieslo, a preto, a tak sa už nik neopovážil navštíviť ho
6. uvádza želaciu vetu • nech: Že, nech sa zdravý vrátiš! • kiež: Kiež múdro vykoná!
7. uvádza zvolaciu vetu • či: Že sa nehanbíš! Či sa nehanbíš!
8. odkazuje na situáciu a uvádza reprodukciu reči tretej osoby • vraj • údajne: že bude horúce leto, vraj bude horúce leto; chlapec údajne ochorel na suchoty
9. p. veru
žehnať 1. obradným pohybom ruky (obyč. znakom kríža) dávať požehnanie • požehnávať: kňaz žehná, požehnáva mladomanželov • prežehnávať (robiť nad niečím znamenie kríža): u nás sa peceň chleba vždy prežehnáva
2. kniž. pociťovať a prejavovať hlbokú vďaku za preukázané dobro (obyč. Bohu) • kniž.: blahorečiť • blahoslaviť • dobrorečiť: v duchu žehnala Bohu, že vyviazla zdravá; blahorečí, dobrorečí osudu za všetko; blahoslavím svojich rodičov za ich múdre rozhodnutie • požehnávať: požehnáva ho za všetko preukázané dobro • vzdávať vďaku: vzdávame vďaku nebesám, náhode • kniž. velebiť: velebí odvahu ľudu
žehnať sa 1. robiť na sebe znak kríža • prežehnávať sa • križovať sa: pred oltárom sa zbožne žehnajú, prežehnávajú, križujú
2. p. lúčiť sa
želať chcieť, aby sa (niekomu) niečo stalo (obyč. niečo dobré), príp. cítiť uspokojenie, že sa niečo stalo; konvenčnou formou vyjadrovať chcenie dobrého, pozitívneho • priať • žičiť: želám, prajem ti, aby sa plán vydaril; vysoké ocenenie mu z celého srdca želám, prajem, žičím; želať, priať niekomu dobrú noc, šťastnú cestu • hovor. vinšovať: vinšujem ti všetko najlepšie
želať si mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju potrebu ako požiadavku • priať si: želám si, prajem si, aby sa mi splnila túžba cestovať; želáme si, prajeme si dodržiavať domáci poriadok • chcieť: naposledy ešte chce vidieť syna • zastaráv. ráčiť: Ráčite, želáte si ešte pridať? • žiadať si: žiada si ešte navštíviť rodisko
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
ženista príslušník ženijného vojska • zastar. zákopník • pionier • sapér
žeravý 1. veľmi horúci • rozpálený • rozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahreba • vriaci • hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievka • ohnivý: ohnivé leto • pálivý • pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko • tropický (ako v trópoch): bol tropický deň • kniž. žihavý: žihavé lúče, plamene
2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2
žiadaný ktorý sa požaduje, žiada • potrebný • kniž. žiaduci: poslali nám žiadané, potrebné množstvo tovaru; žiadaný, žiaduci výsledok • požadovaný • želateľný: liek mal požadovaný, želateľný účinok • očakávaný (aký sa očakáva): očakávaná reakcia • želaný • kniž. kýžený: dosiahol želaný, kýžený tvar • vytúžený (túžobne očakávaný): vytúžený cieľ, úspech
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
žiadateľ kto niečo žiada • nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkov • prosebník (úctivý, ponížený žiadateľ) • vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ)
žiadosť 1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada • požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavky • požiadanie: urobil to na otcovo požiadanie • prosba (úctivá žiadosť): prosba o odpustenie • hist. prosbopis (úradná písomná žiadosť) • petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu
2. p. túžba
žiar1 vyžarované teplo • horúčava • horúčosť: žiar, horúčava letného slnka • páľa • páľava: z pece vychádza páľava • úpek (slnečný žiar) • poet. opal • zried. žiara
žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať
p. aj svietiť, svetielkovať
2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí
žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený
2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti
žičiť 1. byť voči niekomu naklonený, chcieť, aby sa niečo priaznivo vyvíjalo, aby niekoho obklopovalo dobro, blahobyt; byť v priaznivej konštelácii, prinášať niečo dobré, pozitívne • priať • dopriavať: nikomu nežičil, neprial, iba sebe; dopriava mu odpočinok; osud, šťastie nám žičí, praje; počasie nám na dovolenke nežičilo, neprialo • zastar. bláhať (Šoltésová) • nadŕžať • nadržiavať • nadržovať (želať niekomu úspech, víťazstvo, dobré vyriešenie vecí, obyč. vo vzťahu k inému): nadŕža, nadržiava mužstvu Slovana • expr. žíriť (ísť, byť na úžitok): zmena mu žíri
2. p. želať
žičlivý 1. ktorý je priaznivo naklonený druhému; svedčiaci o tom (op. závistlivý) • prajný • dobroprajný: žičlivý, prajný, dobroprajný človek, úsmev • naklonený: byť niekomu naklonený • dobrácky • dobrosrdečný • dobromyseľný • dobrodušný (ktorý je dobrého srdca): je dobráckej, dobrodušnej povahy • nezištný • nesebecký: nezištná pomoc, nesebecký priateľ
2. ktorý vyhovuje istým podmienkam • vhodný • priaznivý: žičlivé, priaznivé pomery; tvoriť v žičlivom, vhodnom ovzduší • príhodný • primeraný: teraz je príhodný, primeraný čas na sejbu
p. aj šťastný
žihľavka alergické vyrážky na koži • hovor. pŕhľavka: po jahodách vždy dostane žihľavku, pŕhľavku
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
živelný 1. spôsobený silami v prírode • prírodný: živelná, prírodná katastrofa, pohroma
2. ktorý má veľkú intenzitu podobajúcu sa živlom • prudký • neovládateľný: zmocnila sa ho živelná, prudká, neovládateľná zúrivosť • divý • divoký • nespútaný • bujný: divá, nespútaná sila • mocný • silný • intenzívny: mocný, intenzívny cit • zúrivý • vášnivý • búrlivý: zúrivá nenávisť; vášnivá, búrlivá radosť • kniž. robustný: robustný temperament • expr.: diabolský • besný • bláznivý • šialený: diabolská vášeň, bláznivý smiech
3. prebiehajúci sám od seba, bez usmerňovania, vonkajšieho zásahu • spontánny: živelný, spontánny prejav • samovoľný • samočinný: samovoľný, samočinný vývin • neusmerňovaný • neorganizovaný: neusmerňovaná výchova, neorganizovaná vzbura • neplánovaný • neplánovitý: neplánované, neplánovité hospodárstvo
p. aj spontánny
živiť 1. starať sa o živobytie niekoho, poskytovať výživu, hmotne niekoho zaopatrovať • vyživovať: živí, vyživuje veľkú rodinu • chovať • opatrovať: chová, opatruje aj svojich rodičov • starať sa (finančne): stará sa o matku • vydržiavať • vydržovať (hospodársky zaopatrovať): vydržiava dosť veľkú domácnosť • kniž. sýtiť: sýti hladné krky
2. dodávať silu, aby niečo nezaniklo • udržiavať • posilňovať: živia, udržiavajú, posilňujú v nás nádej na lepší život; živiť, udržiavať oheň; posilňovala ma myšlienka na odpor
3. p. kŕmiť
živočíšny často pejor. pripomínajúci zviera • zvierací • animálny: živočíšne, zvieracie, animálne pudy • telesný • zmyselný • pudový (založený na zmysloch): telesná, zmyselná túžba • sexuálny • pohlavný (súvisiaci s pohlavím): sexuálna vášeň
živoriť žiť, jestvovať v zlých životných podmienkach (o ľuďoch, o rastlinách, aj o veciach); žiť v núdzi, v biede (o ľuďoch) • biediť • expr.: bedačiť • bedárčiť: ľudia na predmestí živorili, biedili, bedačili z malého platu; stromy živorili bez vlahy • hovor. expr. vegetovať: ku koncu mesiaca sme už iba vegetovali • expr. príštipkárčiť: príštipkárčil ako opravár obuvi • nár. hriebať (Kálal) • trpieť núdzu • expr. trieť biedu: počas vojny obyvateľstvo trpelo núdzu, trelo biedu • hovor. expr.: troškáriť • trochárčiť • trocháriť: troškária, trochária na malom majetku • expr.: žobráčiť • brdárčiť • kniž. strádať: celý život strádali • expr. ziabnuť: ziabnuť na malom plate (Jesenská) • fraz.: žiť zo dňa na deň • žiť z ruky do úst • žiť ako ryba na suchu
život 1. súhrn javov príznačných pre živý organizmus (op. smrť) • bytie • jestvovanie • existencia: náš život, naše bytie, jestvovanie je na zemi iba dočasné • zastar.: súcno • súcnosť • kniž. osud (okolnosti pôsobiace na život al. priebeh života): tvoj osud je v tvojich rukách • zastar. byt (spôsob života): študovať ľud, jeho byt (Vajanský)
2. základný, podstatný prejav živej bytosti • činnosť • činorodosť • aktivita: kypieť životom, činnosťou, aktivitou • vitalita • elán: ostať bez vitality, bez elánu • ruch • pohyb: ulice boli bez života, ruchu, pohybu • dynamika: literatúre chýba dynamika, život
3. jestvovanie v čase • kniž. vek: zomrel v osemdesiatom roku svojho života, svojho veku
4. usporiadanie, spôsob hospodárskeho, spoločenského, kultúrneho a pod. jestvovania ľudskej spoločnosti • svet: budovanie nového života, sveta; vtedy bol iný život, svet
5. p. človek 1 6. p. životnosť 7. p. brucho
životaschopný ktorý má vlastnosti potrebné do života • súci • rúči: je to životaschopný mladík; súca, rúča študentka • schopný • kniž. spôsobilý: schopný, spôsobilý odborník • hovor.: šikovný • akurátny: šikovná, akurátna dievčina • bystrý • talentovaný • nadaný (rozumovo schopný): talentovaný herec • obratný • zručný • zastar. oberučný • expr. kaľavný (manuálne schopný): oberučný, kaľavný tovariš • zdatný • vitálny (s dobrými zdravotnými predpokladmi): zdatný, vitálny človek • podnikavý • akcieschopný • nelenivý • príčinlivý (schopný konať v rozličných situáciách): podnikavá, príčinlivá skupina umelcov • energický • priebojný • rázny (ktorý má veľa energie a chuti konať): energická, priebojná žena • kniž. životaplný: životaplná mládež
životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúci • živný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zem • živý: živá voda • biol. biogénny: biogénne prvky • expr. požehnaný: požehnaný dážď • kniž.: živototvorný • životonosný: živototvorný, životonosný dážď • kniž. zastar. životvorný (Botto)
2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírody • priaznivý • kladný • pozitívny: priaznivé účinky tepla • podnetný • konštruktívny • plodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvy • živý: živá moc lásky
živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý
2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy
3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný
p. aj veselý
4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke
5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu
6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2
žľab 1. podlhovastá obyč. drevená nádoba slúžiaca na odvádzanie al. privádzanie kvapalín, na kŕmenie dobytka a pod. • válov: dať seno do žľabu, válova • koryto: voda odteká dreveným korytom • kadlub • kadluba (žľab vydlabaný z kmeňa)
2. úzka terénna depresia • údolie • priehlbeň • úžľabina • prieluba • náhon
žltý majúci farbu ako svieže púpavy, prvosienky, ako citrón, žĺtok a pod. • jasnožltý • ostrožltý • sýtožltý: jasnožlté, sýtožlté letné slnko • svetložltý • slabožltý • žltobledý • žltobiely • bledožltý (žltý s bledým odtieňom): svetložlté, slabožlté šaty; steny žltobielej farby • žltastý • žltkastý • žltavý • žltkavý • nažltastý • nažltkastý • nažltkavý • žltavobiely • žltkavobiely • žltkavobledý • žltkastobledý (trochu sfarbený do žlta): žltkavé, nažltasté staré fotografie • expr.: žltučký • žltulinký • žltunký • žltušký: žltučké kuriatka • žltozelený • zelenožltý • kaki (neskl.; žltý so zeleným odtieňom): žltozelená, kaki blúza • mosadzovožltý (žltý ako mosadz) • zlatožltý • žltozlatý • zlatistý • zlatý • zlatkavý • zlatastý (žltý so zlatým odtieňom): zlaté, zlatasté klasy • slamenožltý • slamený • slamovožltý • slamový (žltý ako slama) • šafranovožltý (žltý ako šafran) • expr.: zlatučký • zlatušký • zlatulinký; žltočervený (žltý s červeným odtieňom): žltočervené ranné zore • žltohnedý • okrový (žltý s hnedým odtieňom) • horčicový: žltohnedá pokožka • žltosivý (žltý s odtieňom do siva) • špinavožltý: žltosivá hlina • pomarančovožltý • oranžovožltý (žltý s odtieňom do oranžova) • tuhožltý • tmavožltý • temnožltý (žltý s tmavým odtieňom) • medový • medovožltý • citrónový • citrónovožltý • kanárikový • pieskový • púpavový • žĺtkový • žĺtkovožltý • maslový • krémový • šafranový (žltý ako med, kanárik, piesok, maslo, krém, šafran a pod.): dala si ušiť kostým pieskovej, krémovej farby • plavý • hovor.: blond (neskl.) • blonďavý (o vlasoch): má žlté, plavé, blond vlasy • zožltnutý (ktorý zožltol): zožltnutý list
žmúriť 1. privierať oči al. pozerať cez privreté oči: žmúri do slnka • prižmurovať • požmurovať (prerušovane žmúriť)
2. p. svietiť 1
žmurkať 1. zatvárať a opäť rýchlo otvárať oči, pohybovať mihalnicami, viečkami (mimovoľne al. s cieľom dávať isté znamenie) • mrkať: od nervozity žmurká, mrká; žmurkať, mrkať na dievča • mihať (očami, viečkami) • klipkať (mimovoľne zatvárať oči, obyč. od ospanlivosti, únavy): sedí pri knihe a klipká • expr. lupkať: lupká očami po dievčatách • expr. žmurkotať: žmurkotal od dojatia • nár.: mruškať • mružkať (F. Hečko) • nár.: mrihať • mrižkať: podchvíľou mrižká očami • požmurkávať • požmurkovať • pomrkávať • poklipkávať (opakovane, s väčšími prestávkami): požmurkáva, pomrkáva na mňa, aby som súhlasil; poklipkáva nad robotou
p. aj bľuskať
2. p. blikať, svietiť 1
žobrač úplne chudobná, celkom bezmajetná vrstva obyvateľstva živiaca sa obyč. žobraním; pejor. nadávka nemajetným ľuďom • žobrota • žobráci: na okraji mesta sa usídlila žobrač, žobrota • pejor.: holota • všivač • expr. bedač • obyč. expr. plebs • chudoba • proletariát (nemajetní ľudia)
p. aj banda 1
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačku • prežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúva • expr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzť • rozhrýzať • rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamku • chrúmať • chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvu • expr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)
p. aj jesť
automobil dvojstopové cestné motorové vozidlo na prepravu osôb al. nákladov • auto: osobný, nákladný automobil, osobné, nákladné auto • hovor.: autiak • voz: sťahovací voz • hovor. zastar. motor • obyč. pejor. kára subšt.: fáro, búrak (veľký elegantný automobil) • hovor. limuzína (auto s uzavretou karosériou al. prepychový automobil): kúpil si limuzínu • hovor. dodávka (dodávkový automobil): chodiť s dodávkou • elektromobil (automobil na elektrický pohon) • kupé (automobil s uzavretou dvojmiestnou karosériou, obyč. s pevnou strechou): typ Škoda kupé • karavan (obytný automobil): ísť do cudziny karavanom • kamión (ťažký krytý nákladný automobil, obyč. diaľkový) • hovor.: nákladiak • nákladniak • subšt. náklaďák (nákladný automobil) • hovor. gazík (terénny automobil zn. GAZ) • džíp (vojenský terénny osobný automobil) • subšt. tirák (veľký kamión so značkou TIR) • hovor. sanitka (sanitný automobil): zavolať sanitku • hovor. úrazovka (úrazový automobil) • hovor. záchranka (záchranný automobil)
džíp p. automobil
špľachtanica p. čľapkanica
dúpä p. brloh 1, 2
rašpľovať p. brúsiť 2
čáry-máry zaklínacia formulka pri čarovaní • čary-mary • čáry-máry fuk: vyriekol čáry-máry (fuk) a hodinky zmizli • abrakadabraka • hókus-pókus: paličkou trikrát zakrúžil nad klobúkom, zamrmlal abrakadabraka, hókus-pókus a vybral z neho zajaca • simsalabim
hókus-pókus p. čáry-máry
čľap 1. napodobňuje zvuk, ktorý vzniká nárazom vody, vyšpľachnutím vody al. tekutiny, spadnutím niečoho do vody, blata a pod.; naznačuje špľachnutie, vyšpľachnutie • čľaps • čľup • čľups: čľap, čľaps, niečo spadlo do jazera; čľup, čľups, a už bol vo vode • čap • čaps: čap, čaps do blata • špľach • šplech: špľach, šplech mu vodu za golier • chľus • chľust • chrst (naznačuje vyšpľachnutie): chľus, chrst hrnčekom vody medzi oči • čvach: čvach, čvach, ozývalo sa spod čižiem v riedkom blate
2. p. bác 1
škvrna 1. zašpinené miesto znehodnocujúce čistý podklad: mastná škvrna, urobiť škvrnu na obruse • šmuha (podlhovastá škvrna): na tvári má čierne šmuhy • hovor. fľak: vyčistiť fľak na košeli • expr. machuľa: v zošite má samé machule • expr. špľach (Timrava) • fŕkanec (škvrna po fŕknutí) • hovor. striekanec (škvrna po vystreknutej látke) • hovor. expr. špliechanec • hovor. mapa
2. plocha, miesto odlišujúce sa farbou, zložením a pod. od podkladu, okolia: pigmentové škvrny • hovor. fľak: pes s čiernymi fľakmi
špľach1 p. čľap 1
špľach2 p. škvrna 1
čľapkať, čliapkať expr. 1. (o vode al. inej tekutine) narážať na niečo a pritom vydávať príznačné zvuky • expr.: čľupkať • čľapotať • čliapať: voda čľapká, čľupká, čľapoce vo fľaši • expr.: špľachtať • šplechtať • špliechať • špľachotať • šplechotať: vonku šplechce, špľachoce dážď; fontána veselo špliecha • expr.: čapkať • čľapčať (o kvapkách dažďa; s čľapotom padať): vonku čapkal, čľapčal dážď • expr.: čvachtať • čvrkať • čvŕkať • ločkať • lologať: blato čvachtalo, čvrkalo pod nohami; voda čvŕkala, ločkala, lologala v topánkach
2. expr. po troche sa vylievať al. po troche vylievať • čliapať: voda čľapká, čliape z hrnca; dieťa čľapká, čliape okolo seba • fŕkať • fŕskať • frckať (v kvapkách): masť fŕka, fŕska • expr.: rozčľapkávať • rozčapkávať • črpkať • rozčrpkávať (po troche vylievať): chlapček rozčľapkával z taniera polievku • špliechať • vyšplechovať (vo väčších prúdoch): voda špliecha, vyšplechuje z koryta; nezbedník špliecha na opaľujúcich sa
3. p. vlhčiť
špárať (čo, v čom) • špárať sa (v čom) 1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov • šparchať • šparchať sa: špára, šparchá mu ucho; šparchá si zuby, špára sa, šparchá sa v zuboch • expr.: dlabať • rýpať sa • vŕtať sa: dlabe si nos, v nose; rýpe sa, vŕta sa v nose
2. p. prehŕňať sa 1