Synonymá slova "při" v Synonymickom slovníku slovenčiny

dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načas • kniž. al. expr.: dojachať • prijachať: vlak dojachal do stanice • expr.: dopáliť • dotrieliť • pritrieliť: deti dotrielili do jedálne • expr.: dorútiť sa • prirútiť sa • dohnať sa • prihnať sa • dovaliť sa • privaliť sa • dohrnúť sa • prihrnúť sa • dosypať sa • domlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlaku • docválať • pricválať • doklusať • priklusať • priharcovať • hovor.: dorajtovať • prirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechom • expr.: doletieť • priletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišli • expr.: dofičať • prifičať • dofrčať • prifrčať • dofrňať • prifrňať • dofrnknúť • prifrnknúť • dobrnknúť • pribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňať • prifuňať • dofukotať • prifukotať • dofučať • prifučať • dopachtiť sa • pripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykom • expr.: dokúriť • prikúriť: dokúril k nám celý napajedený • expr. pribziknúť (Hviezdoslav) • expr.: dohrmieť • prihrmieť • dorapčať • dohrčať • prihrčať • dohrkotať • prihrkotať • dohrmotať • prihrmotať • dohrmotiť • prihrmotiť • dohučať • dorachotiť • zried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvora • doraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa posledný • expr.: pribrnieť • pribežkať (o dieťati)

2. nahradiť niečo zameškané • dohoniť • dohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený čas • nadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulici • dohnať • dohoniť • dochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobus • hovor. chytiť: len tak-tak chytili vlak • nadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

4. p. oklamať 3

dobrosrdečný dobrého srdca; plný úprimnej žičlivosti; svedčiaci o tom • dobrácky • dobrý (op. zlý): dobrosrdečná, dobrácka, dobrá opatrovateľka • dobromyseľný • dobroprajný • dobrodušný (op. zlomyseľný): dobromyseľný, dobroprajný, dobrodušný človek; dobromyseľné, dobroprajné slová • žoviálny (zároveň i blahosklonný): žoviálna povaha, žoviálny úsmev • vľúdny • láskavý • prívetivý (prezrádzajúci dobrú, žičlivú dušu, myseľ): vľúdny, láskavý, prívetivý úsmev; prívetivá tvár

p. aj žičlivý 1, dobrý 4

dobrota 1. ľudské dobro vo vzťahu k iným • dobrotivosť • láskavosť (op. zloba): rodičovská dobrota, dobrotivosť, láskavosť • vľúdnosť • prívetivosť • žičlivosť

2. dobrý stav vecí • blahobyt: nevie, čo má od dobroty, blahobytu robiť • roztopaš • samopaš (prílišná dobrota)

3. p. pochúťka

dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • dať • pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľky • doložiť • priložiť • pričleniť • pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdenie • zapojiť: zapojili súčiastky do stroja • doplniť • vniesť • včleniť: doplnil, včlenil do výskumu merania • kniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektu • namiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápoja • zried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár viet • pripojiť • priložiť: na dôvažok pripojil otázku • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdia • kniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť

dodatok niečo dodatočne pripojené, pridané • doplnok • dôdavok: dodatok k zápisnici, doplnok k smernici • doložka (dopĺňajúci doklad): overovacia doložka • klauzula: klauzula k zmluve • prípisok (písomný dodatok k textu) • príloha (tlačovina pripojená ako dodatok): beletristická príloha časopisu • postskriptum (dodatok pripojený v liste) • dôvetok (dodatočná poznámka) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg k básnickej zbierke • dospev (záver básnického diela) • prídavok (čo sa pridáva): mydlo s prídavkom glycerínu • prísada (látka, ktorá sa do niečoho pridáva): penivá prísada do kúpeľa • ingrediencia • kniž. apendix • expr.: prívesok • prílepok: garáž je tam ako prílepok

dodávka 1. dopravovanie niečoho objednaného na určené miesto: dodávka uhlia, zemiakov • prísun: prísun materiálu na stavbu • donáška: donáška mlieka

2. p. automobil

dochytiť 1. chytiť obyč. pri nejakom nedovolenom čine • prichytiť • pristihnúť: zlodejov dochytili, prichytili, pristihli pri krádeži • dostať • dostihnúť • dolapiť • zastaráv. dopadnúť: dostali, dostihli, dopadli podpaľačov na úteku • lapiť • zlapať • polapiť • expr.: drapnúť • zdrapiť • dochrapiť: lapili, zlapali, zdrapili výtržníkov hneď za dverami • hovor. expr. nachytať: učiteľ nachytal žiačku s ťahákom • dostriehnuť (po dlhšom čakaní): konečne dostriehol zločinca • nár. dopáčiť (Dobšinský) • subšt.: čapnúť • načapať

2. p. dostihnúť 1, dobehnúť 3

dojčiť živiť dieťa vlastným materským mliekom • pridájať • nadájať: dojčila šesť mesiacov; pridájala syna do roka • zastaráv. plekať (aj zvieracie mláďa): kobyla plekala žriebätko • subšt. kojiť

doknísať sa expr. prísť knísavým, kývavým pohybom • expr. priknísať sa: doknísal sa, priknísal sa domov zrobený • expr.: dokývať sa • dokyvkať sa • prikyvkať • dokolísať sa • prikolísať sa: starká sa dokyvkala domov; žobrák prikyvkal k domu • expr.: dotackať sa • dokľuckať sa • dobadkať • dobadkať sa • nár. dokynášať sa: podgurážení chlapi sa dotackali, dokynášali domov • expr.: dokrivkať • dokrivkať sa • prikrivkať • dokrívať (doknísať sa krívaním): s námahou sa dokrivkal k posteli

doliať liatím pridať tekutinu • priliať: dolial vodu do pohára • doplniť (zároveň urobiť plným): doplnil sud vínom

doliezť 1. lezením sa niekam dostať • priliezť: vojak doliezol k ohrade

2. p. prísť 1

dom 1. stavba určená najmä na bývanie: rodinný dom, stavať dom • stavanie • stavisko: hospodárske stavania, staviská • zried. stavenisko: drevené stavenisko • kniž. príbytok: ľudské príbytky • budova (väčší dom): staničná budova • zastar. budúnok • mrakodrap (dom s veľkým počtom poschodí): tridsaťposchodový mrakodrap • hovor. vežiak (výškový dom): panelový vežiak • hovor. panelák (panelový dom) • hovor. činžiak (nájomný dom): majiteľ činžiaka • múranica • murovanica (murovaný dom) • drevenica (drevený dom) • chalupa (jednoduchý dedinský dom): murované chalupy • zastaráv. chyža: má peknú chyžu • vila (stavebne náročnejší rodinný dom, obyč. so záhradou) • bungalov (ľahký rozoberateľný domček, pren. drevený rodinný domček na rekreáciu) • dača (vila na vidieku ako letné sídlo v ruskom prostredí) • chatrč (chatrný dom) • búda (jednoduchý nízky, obyč. drevený dom) • expr. barak: kúpil si rozostavaný barak • často expr. domec (menší, jednoduchý dom): záhradný domec • expr., obyč. pejor. škatuľa: na sídlisku sú samé škatule • pejor. chajda (nevzhľadný, neudržiavaný dom): cigánska chajda • kniž. obydlie: mať pohodlné obydlie • kniž. strecha: rodná strecha • subšt. štokovec (poschodový dom)

2. p. domov 1 3. p. rodina 1, domácnosť

doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštu • vniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izby • rozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajky • expr.: dovliecť • privliecť • vovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvora • hovor. došikovať: došikovali nám z pošty balík • expr.: dopratať • dotrepať • pritrepať • doteperiť • doterigať • doteružiť • došutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batoh • podonášať • poprinášať • expr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohy • doviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správu • pridať • vniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehy • uverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4

donucovací slúžiaci na donucovanie • prinucovací • nátlakový: donucovacie, prinucovacie, nátlakové metódy, prostriedky

donútiť nátlakom spôsobiť, aby niekto niečo urobil • prinútiť: donútil, prinútil syna zostať na gazdovstve • priprieť • prisiliť • zried. vsiliť: pripreli dieťa do učenia; vsilila tvár do úsmevu • dohnať (obyč. bez cieľavedomého úsilia): okolnosti ho dohnali k úteku • pohnúť • expr. popchnúť (priviesť k niečomu, byť pohnútkou k niečomu): udalosti ich pohli, popchli k odporu • primať • priviesť: k takému konaniu ma nik nemôže primať, priviesť • dostať: nie a nie ho dostať na prechádzku • hovor. primusieť: primusela sa učiť • expr. dopšikať • hovor. expr.: privrznúť • priseknúť • privrieť: keď zlodejov privrzli, privreli, priznali sa • hovor. expr.: pripriahnuť • zapriahnuť (donútiť do usilovnej činnosti): brigádnikov pripriahli, zapriahli do žatvy

dopátrať sa pátraním sa dozvedieť • vypátrať • zistiť: dopátral sa pravdy; vypátral, zistil pravdu • prísť • dôjsť (na niečo; dopátrať sa rozumovou úvahou): prišiel, došiel na to, v čom je príčina neúspechu • dopracovať sa • dospieť (po dlhšom čase): dopracovali sa, dospeli k výsledku • vypozorovať • vybadať (pozorovaním): vypozoroval, vybadal podstatné črty súčasnej kultúry • vyskúmať • vybádať (vedeckým skúmaním): vyskúmal účinky žiarenia • vyšetriť (skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či hovorí pravdu • expr.: vyhrabať • vykutať • kniž. vyhriebsť (systematickým hľadaním): vyhrabal zaujímavé informácie • vystopovať • vysliediť: postupne vystopoval, vysliedil, ako sa to stalo • expr.: vysnoriť • vyšpehovať • vypáčiť (Dobšinský)

doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na auto • vyrovnať: ja to za teba vyrovnám

2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životom • odniesť • odniesť si • odpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkou • škodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korún • prerátať sa • expr.: popáliť sa • opáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode

dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili letecky • doviezť • priviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnice • dodať: suroviny dodali v stanovenej lehote • doručiť: balík doručili včas • distribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladov • doplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto

2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesť • priniesť: dopravil, doniesol mi kufre • dotisnúť • dotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytu • dotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred dom • dováľať • dovaliť • dogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bráne • dovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôr • hovor. došikovať • expr.: došutrovať • došupovať • doteperiť • doredikať • doterigať • doteružiť • dotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbu • prepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice

dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest

dosiahnuť 1. dostať sa rukou al. nejakým predmetom až po niečo • dočiahnuť: na dno rieky nedosiahneš, nedočiahneš; dieťa už dosiahne, dočiahne na kľučku

2. chôdzou sa dostaviť na určité miesto • dostať sa • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dostali sa na vrcholec • dôjsť • prísť: došli, prišli na koniec dediny

3. zaujať priestor po istú hranicu • mať dosah • dočiahnuť: rebrík dosiahne, dočiahne pod okno; nové myšlienky majú dosah až k nám

4. prirodzeným vývinom postúpiť na vyššiu úroveň • docieliť: naše umenie dosiahlo, docielilo vysokú úroveň • dostať sa • dospieť: po rokoch sa dostal, dospel k múdrosti • dôjsť • prísť: došiel, prišiel na prah dospelosti • dozrieť (dosiahnuť zrelosť): situácia dozrela na riešenie • vyvinúť sa (dlhodobým procesom): jednoduché prírodné štruktúry sa vyvinuli na vyšší stupeň zložitosti

5. úsilím získať niečo • docieliť: dosiahol, docielil dobré výsledky v práci • dopracovať sa • subšt. domakať sa (dosiahnuť prácou): dopracoval sa k uznaniu • domôcť sa • dovolať sa • dokričať sa (dosiahnuť s námahou): pravdy sa nedovoláš; domohol sa, dokričal sa spravodlivosti • doprosiť sa • zried. dožiadať sa • expr. zried. dožobrať sa (dosiahnuť prosbami): napokon sa doprosil, dožiadal prijatia u ministra • dobojovať sa (bojom): dobojoval sa k víťazstvu • kniž.: zožať • dôjsť • dobrať sa (dosiahnuť niečo pozitívne): zožal úspech; došiel, dobral sa uznania

doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas

dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti • zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá žena • plnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletý • odrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené deti • hovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľký • pridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranie • slang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsob • pren. dozretý

dospieť 1. vývinom sa dostať k niečomu al. na vyššiu úroveň • dôjsť • prísť: dospieť, dôjsť k názoru; prísť k poznaniu • dosiahnuť • docieliť • dostihnúť (aj vlastným úsilím): docielili vyššiu úroveň vyučovania; dostihnúť cieľ • dopracovať sa • subšt. domakať sa (prácou dospieť): dopracoval sa k novým poznatkom • kniž. dobrať sa: dobrať sa pravdy, uznania

2. dosiahnuť telesnú al. duševnú zrelosť • vyspieť • dozrieť: dospel, vyspel, dozrel na muža • kniž. vyzrieť: dievča zavčasu vyzrelo • vyrásť • dorásť • narásť: už vyrástol • fraz. vyrásť z detských nohavíc/topánok

3. p. dostať sa 1

dostať 1. stať sa vlastníkom niečoho dávaného, poskytovaného, posielaného a pod. • prijať: dostať, prijať dar • získať: získal niekoľko platní od priateľa • hovor.: vyfasovať • fasovať (dostať ako prídel): vyfasovali pracovný odev • inkasovať (dostať peniaze): podnik inkasoval za pohľadávky • nadobudnúť: dom sme nadobudli dedičstvom

2. dosiahnuť ako výsledok úsilia • získať • zadovážiť • zaobstarať: dostať, získať odmenu; zadovážiť, zaobstarať povolenie na export • utŕžiť • stŕžiť (dostať peniaze obyč. predajom): utŕžil dobrý zisk • dôjsť • prísť: došiel k majetku podvodmi • vyslúžiť si (dostať za zásluhy): vyslúžil si vyznamenanie • expr. uloviť: ulovil hotový majetok • kniž. zožať: zožať potlesk • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: obsiahli milosť

3. byť postihnutý • utrpieť: dostať, utrpieť infarkt • hovor. chytiť: chytiť chrípku • odniesť • odniesť si: odniesol (si) to chorobou; ktosi to odnesie • hovor. vyfasovať • inkasovať • utŕžiť • stŕžiť: vyfasovali, inkasovali gól; utŕžili, stŕžili len posmech • hovor. expr.: zliznúť • zlízať: zlizol zaucho • iron. vyslúžiť si: vyslúžila si samé výčitky

4. p. dochytiť 1, chytiť 2 5. p. oklamať 2, 3 6. p. donútiť 7. p. pripraviť 3

dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť • prísť: dostali sa, došli, prišli do dediny • dosiahnuť • dospieť • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu • doniesť sa • zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemu • vniknúť • preniknúť • vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilím • vkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránky • vyjsť • odísť • opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácie • vyslobodiť sa • vymaniť sa • uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvu • expr. vykýchať sa • nár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôb • expr.: vychrámať sa • vylízať sa • vysekať sa • vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastia • hovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

3. p. získať 1 4. p. ujsť sa

doviezť 1. dopravným prostriedkom niekam presunúť • dopraviť • priviezť: doviezli, priviezli tovar; dopraviť poštu • dodať • prisunúť: dodali, prisunuli nové stroje • voviezť (doviezť dovnútra): voviezli prístroje až do dvora • subšt. dolifrovať • podovážať • poprivážať (postupne, viac vecí)

2. získať a prijať tovar zo zahraničia (op. vyviezť, exportovať) • importovať • priviezť: dovezené, importované, privezené počítače • prepašovať (doviezť protizákonne): prepašovať cigarety, hodinky • podovážať • poprivážať (postupne, viac vecí)

dovliecť sa expr. s námahou a pomaly prísť • expr. privliecť sa: dovliekol, privliekol sa na samý vrch • expr.: dotiahnuť sa • doterigať sa • priterigať sa • doteružiť sa • doteperiť sa • dotrepať sa • pritrepať sa: ledva sa dotiahol, dotrepal domov • expr.: dotrmácať sa • došúchať sa • došuchtať sa • doštverať sa • nár. doštverigať sa: starký sa došuchtal do obchodu • expr.: doplantať sa • domotať sa • doplahočiť sa • doplúžiť sa • dotmoliť sa (veľmi pomaly sa dovliecť): unavení doplantali sa na koniec dediny • expr.: dotĺcť sa • dohrabať sa • dopšikať sa • dopratať sa • dorepetiť sa • doredikať sa • dodrgáňať sa: dopratali, dorepetili sa posledným autobusom • expr.: dokývať sa • dokyvkať sa • doknísať sa • dokrbáľať sa • nár. dokynášať sa (dovliecť sa knísavým krokom): dokyvkala sa pomaly k posteli • dobadkať (sa) • doťapkať sa (obyč. o starých ľuďoch al. o deťoch): dieťa sa doťapkalo k mame • dotackať sa • dopotácať sa • pritackať sa (dovliecť sa tackavým krokom)

dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte

dovtípiť sa intuitívne al. premýšľaním postrehnúť • domyslieť si • domyslieť sa: dovtípil sa, domyslel si, že sa niečo stalo • vytušiť • vycítiť • vybadať: všetko vytušila, vybadala • pochopiť • postihnúť • uhádnuť: pochopil, uhádol hlavnú myšlienku diela • dôjsť • prísť (na niečo): nemohol dôjsť na to, kto zvonil • hovor.: dohádať sa • dohútať sa (po dlhšom premýšľaní): nedohútal sa, čo má robiť

dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakov • dávať pozor • mať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatni • prizerať • bdieť • bedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detí • hovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšie • varovať • opatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobe • kontrolovať • robiť kontrolu • robiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravín • hovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovať • chrániť • ochraňovať • strážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiál • hovor. zastar. vartovať • kniž. striezť • zastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu

dôsledný ktorý koná do dôsledkov, ktorý neupúšťa od zásad, požiadaviek, povinností a pod.; svedčiaci o dôslednosti • kniž. konzekventný: dôsledný, konzekventný človek; dôsledný, konzekventný postup • nekompromisný • prísny (nepripúšťajúci kompromis, nedovoľujúci výnimku): nekompromisné požadovanie plnenia záväzkov; prísna diéta, kontrola • zásadový • zásadný: zásadový, zásadný postoj • poriadny • dôkladný (op. povrchný, zbežný): poriadne, dôkladné štúdium

p. aj nekompromisný, dôkladný

dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodu • príčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútok • odôvodnenie: chýbal bez odôvodnenia • opodstatnenie • oprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenie • argument • dôkaz: uviesť argumenty • zmysel (dôvod konania, existencia): zmysel života • zámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchod • pohnútka • motív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalície • hovor. titul: nemá na to titul • zádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapku • zried. záderka (Kukučín) • podklad: právny podklad žaloby

drahý 1. ktorý stojí veľa peňazí (op. lacný) • nákladný (vyžadujúci veľké náklady): drahá, nákladná zábava; drahé, nákladné dary • prepychový • luxusný: prepychový servis, luxusné bývanie • pridrahý (príliš drahý): pridrahý darček • expr. predrahý (veľmi drahý)

2. majúci veľkú (duchovnú al. materiálnu) hodnotu (op. bezcenný) • vzácny: drahá, cenná, vzácna zbierka; drahé, vzácne kovy • drahocenný: strácať drahý, drahocenný čas • posvätný • expr. svätý: Nič mu nie je posvätné, sväté!

3. obľúbený al. ku ktorému sa pociťuje láska (často v oslovení): drahí rodičia • milovaný: drahá, milovaná bytosť • milý • zlatý • expr.: premilý • milený • premilený • radostný: syn môj milý, premilý, milený, premilený, radostný • drahocenný: drahocenná mama • zastar. drahomilovaný • poet. ľúby (v oslovení) • expr.: drahučký • drahunký • drahuľký • drahušký • drahulinký • predrahý (veľmi drahý) • expr. zried. rodný • rodnučký (v oslovení)

drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plocha • hrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožka • rapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňach • drapľavý • škrabľavý • škrabavý • škriabavý • pichľavý • pichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlna • zrnitý: zrnitý povrch • rapkavý • expr. rapľavý (Karvaš) • hrčkovitý • hrčkavý • nár. expr. škrapatý (Švantner) • pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá žena • necitlivý • nevyberaný • nešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientom • tvrdý • bezcitný: tvrdá, bezcitná tvár • cynický • drastický • surový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódy • neuhladený (spoločensky) • expr.: neokresaný • neotesaný • neokrôchaný (v správaní) • gadžovský • chrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horal • expr. grobiansky • subšt. hulvátsky • expr. krčmový • hovor. šťavnatý: krčmové vtipy • ordinárny • vulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavý • chripľavý • drapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiech • chraptivý • zachrípnutý • zádrhľavý • zádrhlivý • zadŕhavý • expr. škrabľavý • pren. pejor. krákavý • pren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasom • chrčivý • zried. chrčavý • hrubý • chrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdny • neprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý kraj • kniž. nehostinný: nehostinné hory • surový: surová zima • chladný • studený: chladné, studené podnebie • nepríjemný

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradlia • zvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučku • nár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sa • pridržiavať sa • pridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásad • spravovať sa • riadiť sa: riadiť sa svojím presvedčením • nespúšťať sa • nezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej viery • zachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvať • pretrvávať • žiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkách • jestvovať • existovať • byť: problémy stále existujú, sú • udržiavať sa • kniž.: dlieť • tlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžba • zachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa¹ 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa

dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiť • dláviť • dáviť • drhnúť • hrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurence • udúšať • zadúšať • zadŕhať • zadrhávať • priškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľan • expr.: tantušiť • tentušiť: chlapci sa v bitke tantušili • nár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviť • tlačiť • pučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkou • gniaviť • mliaždiť • rozpúčať • roztláčať • drviť • váľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilie • expr.: miagať • madžgať • mangľovať • depsiť • depčiť • degviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufra • potláčať • utláčať • premáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriť • súžiť • sužovať: dusia, moria, súžia ju starosti • trápiť • tlačiť • ťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosť • expr.: gniaviť • dláviť • hrdúsiť • kváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhať • potláčať • tlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosť • zadržiavať • zdržiavať • utajovať • expr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiar • zhášať • zahášať • uhášať: zahášať zvyšky pahreby

energický schopný rázne konať (o človeku); svedčiaci o ráznosti • rázny • rezolútny: energická, rázna, rezolútna žena • kniž. razantný: razantná povaha • rozhodný (prejavujúci rozhodnosť): rozhodný krok • radikálny (prejavujúci radikálnosť): radikálny zásah • dôrazný: dôrazný prejav, dôrazné gesto • generálsky • veliteľský (typický pre generála, veliteľa): generálske, veliteľské pohyby • priebojný • kniž. životaplný (plný priebojnosti, životnej energie) • silný (op. slabý): priebojný hráč; životaplná, silná osobnosť • pevný • istý: pevný, istý hlas • rezký • prudký: dostal rezkú, prudkú odpoveď

epický založený na deji, rozprávaní; typický pre epiku • dejový • fabulárny • fabulový: epický, dejový, fabulárny, fabulový princíp • odb. výpravný: epická, výpravná báseň • príbehový (ktorý má príbeh): príbehová literatúra • prozaický (op. poetický): prozaický charakter textu • rozprávačský • rozprávací • naračný • naratívny: rozprávačské, naračné umenie, žánre • zastar. rozpravný

familiárny odrážajúci blízky al. príbuzenský vzťah, charakteristický pre taký vzťah • rodinný • domácky: vytvoriť familiárne, rodinné prostredie; familiárne, domácke oslovenie • dôverný: dôverné správanie • priateľský • nenútený • uvoľnený (op. odmeraný, kontrolovaný, oficiálny): priateľská, nenútená, uvoľnená atmosféra; priateľský, nenútený rozhovor, prejav • lingv. hypokoristický (o slove používanom v dôvernom styku): hypokoristický výraz

farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky • zafarbenie • sfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbenie • kniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvit • kniž. kolor

2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu • zafarbenie • sfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasu • odb. timbre

3. p. farbivo, náter 1

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka

hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať sa • škriepiť sa • prieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejší • zastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkal • vadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhu • expr.: hrýzť sa • žrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetok • nár. chlpiť sa: chlpili sa o dom • hašteriť sa • expr.: naťahovať sa • ťahať sa • pejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosť • kniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský) • fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prsty • pren. expr. kosiť sa • expr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkali • mať spor • sporiť sa • kniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniaze • priečiť sa • fraz. vymieňať si názory • polemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami! • nár. prejedať sa (Timrava) • nár. doprávať sa (Kukučín) • nár.: dožúvať sa • doháňať sa • dokarovať sa

hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepka • zvada: rodinné hádky, škriepky, zvady • spor: vyvolať spor • priek: nekonečné prieky v rodine • výstup: robiť výstupy • nedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátky • potýčka: syn sa dostal do potýčky s matkou • hovor. scéna: hysterická scéna na ulici • hovor.: vada • nesvár: zaviniť nesváry • expr. vojna: domáca vojna • expr. búrka (prudká hádka): manželská búrka • expr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemike • expr. zried. vadenica (Novomeský) • kniž. svár: vyvolať svár na pracovisku • incident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencami • konflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konflikt • kontroverzia

hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová • okúňavý • zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci • cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad • kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia • pricudný (príliš cudný) • plachý • nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie

hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivý • hanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článok • urážajúci • urážlivý • potupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebety • znevažujúci • utŕhačský • utŕhačný (na cti); zhoršujúci • lingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slová • škaredý • nepekný • nelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresu • zried. príhanlivý

hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti

2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne

hladko 1. na povrchu bez drsnosti, bez hrboľov; bez hrubých zŕn, nie hrubozrnne (op. drsno, hrubo) • nahladko • dohladka, pís. i na hladko, do hladka: hladko, nahladko opracovaná doska; nahladko, dohladka vymiešať žĺtky s cukrom • jemne • najemno, pís. i na jemno (op. nahrubo): jemne, najemno mletá káva • expr.: hladučko • hladunko • hladulinko • hladuško • nahladučko • nahladunko • nahladulinko • nahladuško, pís. i na hladučko atď. • prihladko (príliš hladko)

2. p. ľahko 1 3. porov. hladký 2, 3 4. porov. vypracovaný 5. porov. úlisný

hladký 1. ktorého povrch al. štruktúra neobsahuje drsnosti, nerovnosti, hrbole, zrnká (op. drsný, drapľavý) • rovný: hladký, rovný povrch; hladká, rovná ľadová plocha • jemný (op. hrubý): jemná pokožka, jemný krém • vyšmýkaný (šmýkaním vyhladený) • expr.: hladučký • hladulinký • hladunký • hladušký • prihladký (príliš hladký)

2. vyznačujúci sa tvarovou jednoduchosťou; bez ozdôb • jednoduchý: hladký, jednoduchý účes; hladká, jednoduchá sadzba • rovný (obyč. o šatách jednoduchého strihu); uhladený • expr.: ulízaný • ulizkaný (o vlasoch)

3. ktorý je bez prekážok, ťažkostí: hladký štart lietadla • ľahký (bez zádrhov; op. ťažký): ľahký chod motora, stroja • nekomplikovaný (bez komplikácií): nekomplikovaný priebeh operácie, choroby • nerušený (plynúci bez prerušovania): nerušený priebeh akcie, generálky

4. p. vypracovaný 5. p. úlisný

hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval

2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási

3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne

4. p. domáhať sa

hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla

hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev • hrmotný • expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech • hlučný • expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež • ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov • prihlasný • prihlučný (príliš hlasný, hlučný)

hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základný • fundamentálny • rozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvok • podstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázka • prvoradý (op. druhoradý) • prvý • primárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcia • najdôležitejší • najvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienka • kniž. eminentný: eminentný záujem • ústredný • centrálny • titulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románu • zastar.: sídelný • stoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhu • kľúčový • nosný • oporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné body • kniž. kardinálny • zastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problém • generálny • najvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miesta • vedúci • hegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna sila • korunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

2. p. predný 1

hlbina hlboké miesto al. priestor dolu, vnútri • hĺbka • hlbočina: hlbina, hĺbka mora, jazera; spadnúť do hlbočiny • poet. hĺbava • priepasť (hlboká jama, ktorej hĺbka je väčšia ako šírka): zrútiť sa do priepasti • vnútro: vnútro zeme

hlboko 1. do (veľkej) hĺbky, vo (veľkej) hĺbke (op. plytko) • dohlboka: hlboko, dohlboka vykopať základy domu • nahlboko: zemiaky sadila nahlboko • zhlboka (z hĺbky): pred každým slovom sa hlboko, zhlboka nadýchol • nár. zhĺbe (Jesenská) • prihlboko (príliš hlboko): zašli prihlboko do lesa • expr.: hlbočizno • hlbokánsky • prehlboko (veľmi hlboko): smútok v ňom zostal prehlboko

2. porov. hlboký 2–4 3. p. dlho 1

hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)

hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený al. oslabený sluch • nepočujúci: byť hluchý, nepočujúci • ohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušený • nahluchlý (majúci slabý sluch) • slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starec • prihluchlý • polohluchý • zastaráv. nedoslýchavý • menej časté nahluchastý • zastar. nedočujný

2. p. prázdny 1, pustý 1, 2; jalový 1 3. p. nepočujúci²

hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)

hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňa • expr.: tupaňa (Tallo) • prázdna makovica • hovor. expr. šibnutá • pejor.: primitívka • trlica (Kukučín) • ignorantka • obmedzenkyňa • kača • chuchma (Jesenská) • hrub.: krava • koza • hus • somarica • subšt. blbaňa

hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté reči • nechápavý • tupý • ťarbavý • ťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváre • expr. tupohlavý • obmedzený • primitívny • kniž. stupídny • pejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejav • zried.: duchaprázdny • duchapustý • expr.: zadubený • zadebnený • idiotský • imbecilný • debilný • kreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tvári • retardovaný • zaostalý (mentálne) • hlupácky • subšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutý • dutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlava • nár. krepý • pren.: tvrdý • dúpny; nasprostastý • prihlúply • prisprostý • nahlúply • subšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentný • nemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické kroky • nevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipný • nedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajší • neskúsený • mladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladý • nezmyselný • nerozumný • expr.: chumajský • somársky • lajošský • sprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápad • expr. hlúpučký • prihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach) • rozkladať sa • zahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajú • rozpadávať sa • rozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) sa • tuchnúť • prieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie

2. p. zaháľať

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)