Synonymá slova "pŕ" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 7968 výsledkov (67 strán)

  • vyjadruje výzvu pre kone, statok, záprah, aby sa zastavili (op. hijó) • pŕŕhohohohohóhôže: pŕ, hó, zavolal na kone; hohó, hôže, tam nemôžete (pren. i na ľudí)


    abonentný ktorý je vopred zaplatený • predplatný: abonentný koncert; abonentný, predplatný lístok


    absorbovať mať schopnosť niečo do seba dostať a spotrebovať • vstrebaťprijaťpohltiťvpiťvsať: zem absorbovala, vstrebala, pohltila vlahu; pokožka dobre absorbuje, vpije, vsaje krémneprepustiť (o svetle a zvuku): stena absorbuje, neprepustí hlukadsorbovať chem. (absorbovať nejakú látku povrchovou vrstvou inej látky) • povpíjať (postupne)


    adaptovať uspôsobiť na iné podmienky • zadaptovaťprispôsobiť: (z)adaptovali starú budovu na múzeumupraviťprerobiť: upravil, prerobil román na televíznu hruzvyknúťprivyknúťnavyknúť (zrak, organizmus): adaptovať, zvyknúť oko na tmu


    adjektívum lingv. ohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vlastnosti predmetov, javov • prídavné meno


    adoptovať vziať niekoho do rodiny a pokladať za vlastného • osvojiťzastar. prisvojiť si: adoptovali ho, osvojili ho ako sirotuprijať za vlastné: po smrti rodičov prijali dieťa za vlastné


    advokácia advokátske povolanie • advokátstvozastaráv. advokatúrahovor. expr. fiškálstvozastar. pravotárstvo


    advokát právny zástupca: vziať si advokátaprávnik: poradiť sa s právnikomhovor. expr. fiškálzastar. pravotárobhajca (advokát, ktorý zastupuje obžalovaného)


    afektácia neprirodzené, strojené správanie, hovorenie • afektovanosť: hovoriť bez afektácie, afektovanosti; afektovanosť v obliekaníneprirodzenosťstrojenosťnútenosťpóza: odpovedať s pózoupozérstvopretvárka: spoločenská pretvárka


    agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agentsprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpyprostredníkponúkačzastar. akvizitér

    2. p. vyzvedač 3. p. policajt


    agitovať vystupovať (obyč. verejne) za nejakú myšlienku al. proti nej • robiť agitáciupresviedčaťzískavať: agitujú, presviedčajú, získavajú ľudí, aby volili ich stranuhorliť: agitovať, horliť za dobrú veckortešovať (získavať voličov, expr. horlivo sa za niečo zasadzovať) • prehováraťnahováraťnavrávať (na niečo)


    akademický 1. týkajúci sa najvyššej vzdelávacej inštitúcie (vysokej školy, univerzity) • vysokoškolskýuniverzitný: akademická, vysokoškolská pôda; mať akademické, univerzitné vzdelanie; akademický, vysokoškolský titul; akademické, vysokoškolské práva a slobody

    2. zameraný čisto teoreticky, odborne náročný; i pejor. nemajúci praktický význam • teoretickýabstraktnýkabinetný: akademická, teoretická debata; akademický, abstraktný, kabinetný problémpejor.: učenývedecký: je to veľmi akademické, učené, vedecképrázdnybezobsažnýneobsažnýpejor. jalový (neprinášajúci nič závažné, konštruktívne, podstatné): schôdzky majú charakter akademických, prázdnych, bezobsažných, neobsažných, jalových diskusiípejor. priakademický (prehnane akademický)


    akcentovať vyslovovať s prízvukom • dávať prízvukprízvukovať: akcentoval, prízvukoval prvé slabiky, dával prízvuk na prvé slabikyzdôrazňovaťpodčiarkovaťvyzdvihovaťpodťahovaťvypichovaťhovor. duplikovať (opakovane dávať prízvuk, dôraz na zmysel povedaného): akcentoval, zdôrazňoval, podčiarkoval základnú myšlienkuexpr. priklincúvaťhovor. pritláčať


    aklimatizovať sa prijať nové prostredie, podnebie, podmienky a naučiť sa v nich žiť • prispôsobiť saadaptovať sa: ťažko sa v novom prostredí aklimatizuje, adaptuje, prispôsobíakomodovať sa: akomodovať sa novému prostrediuzvyknúť siprivyknúťnavyknúť: zvyknúť si, privyknúť, navyknúť na teplejšie podnebiezdomácnieťudomácniť sa: niektoré stredomorské rastliny zdomácneli, udomácnili sa aj u nás


    akostný 1. týkajúci sa akosti, kvality • kvalitatívny: akostná, kvalitatívna trieda; akostný, kvalitatívny rozdiel (op. kvantitatívny) • odb. bonitný

    2. ktorý má dobrú akosť (obyč. o veciach materiálnej povahy) • kvalitný (op. nekvalitný): akostný, kvalitný tovarprvotriedny (ktorý má 1. akostnú triedu): akostné, prvotriedne výrobky (op. druhotriedne) • dobrý: akostné, dobré potraviny


    aktivizovať uvádzať do (väčšej) činnosti • mobilizovaťpodnecovaťpovzbudzovať: aktivizoval, podnecoval mládež, aby športovalazried. aktivovať: aktivovanie trhustimulovať (dávať k činnosti prvý podnet): stimulovať, aktivizovať tvorivosť ľudíburcovať (s veľkou intenzitou) • motivovať (dávať popud na niečo): úspech ich motivoval na vyššie výkonykniž. provokovať: provokovať záujem o podnikaniepobádaťexpr.: badúriťbadurkaťpodúrať: zvedavosť badúrila, badurkala mysle; podúrať do roboty


    aktívny 1. prejavujúci aktivitu, založený na aktivite (op. pasívny) • činný (vyvíjajúci činnosť): byť aktívny, činný v nejakej oblasti; byť verejne aktívny, činný; činná vojenská službainiciatívnykniž. činorodý: mať iniciatívny, činorodý prístup k prácipríčinlivý (aktívny, obyč. v práci): príčinlivý pracovníkagilnýhorlivý (prejavujúci zvýšenú aktivitu): agilný, horlivý organizátorpodnikavýnelenivý (ktorý musí stále niečo robiť, ktorý nemôže byť nečinný): od mladosti si ju pamätal ako aktívnu, podnikavú, nelenivú osobuvýkonný (o pracovnej al. športovej oblasti): výkonný športovec; výkonný zamestnanec (op. penzionovaný)

    2. ktorý vykazuje zisk v ekonomike (op. pasívny): aktívna bilanciaziskový: aktívny, ziskový podnik (op. stratový)


    ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

    2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

    3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

    4. p. asi 1 5. p. ba 1


    amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbeneodborníklaik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laikochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkomsamouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukomkniž. autodidaktnáturista: rezbár náturistahovor. expr.: babrákbabrošpejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedoukhovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušerpejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení


    anektovať vojensky zaujať cudzie územie • pripojiťobsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátuokupovaťzabrať: okupované, zabraté územie


    angažovať uzavrieť angažmán s niekým • prijaťzamestnať (v súvislosti s umelcami): angažovali ho, prijali ho do opery na jednu sezónu; zamestnali ho, angažovali ho vo filharmónii


    áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


    antagonistický založený na antagonizme, svedčiaci o antagonizme • antagonickýprotirečivýprotikladnýprotichodný: antagonistické, antagonické, protirečivé sily; protirečivé javy; protikladné, protichodné názory, postojenepriateľský: nepriateľské triedy, táborynezmieriteľný (nezmieriteľne protirečivý): nezmieriteľné protiklady, rozpory


    anticipovať zachytiť, zachytávať dopredu (vývin) • predbehnúťpredísť: spisovateľ anticipoval, predbehol, predišiel budúcnosťpredvídať: anticipoval, predvídal vývin techniky


    asi 1. vyjadruje približnosť číselných a iných výrazov, pred ktorými tento výraz stojí • približne: nazbierala asi dve kilá jahôd; kolmé škáry musia byť asi, približne také široké ako vodorovné; asi, približne o piatejzhrubahovor. asi taktak: vrátili sa zhruba pred hodinou; vzdal sa asi tak päť kilometrov pred cieľom; mohol mať tak šesťdesiat kílokolozozastar. čajsi: bolo tam okolo dvadsať poslucháčov; za celý čas stretol zo desať turistovhovor. cirka, pís. i circa: prihlásilo sa ich cirka desaťokrúhlookrúhle: Okrúhlo po týždni začal pravidelne vykonávať službu. (Žáry)poet. as: v pravici as kašiek zlatých kytičku (Hviezdoslav)ak (vyjadruje približnosť s príznakom obmedzenia): mala ak šestnásť rokovnár.: alejedno: daj mi ale dvadsať korún; bol jedno dva-tri roky po svadbe (Timrava)fraz. podľa všetkého

    2. p. možno 2, pravdepodobne 1, vari 2 3. p. sotva 2


    asimilovať sa zmeniť sa tak, že sa nové podmienky stanú vyhovujúce; splynúť s novým, iným • prispôsobiť saadaptovať sa: rastliny sa v novom prostredí rýchlo asimilovali, prispôsobili; oko sa v tme asimiluje, oko sa adaptuje na tmusplynúť (pripojiť sa k celku): prisťahovalci sa asimilovali, splynuli s domácim obyvateľstvomspodobiť sa (o hláskach; pripodobiť sa inej hláske, napr. v znelosti)


    aspoň 1. vyjadruje želanie podávateľa, pobádanie prijímateľa z hľadiska krajnej miery, situácie a pod. • expr. aspoňže: aspoň(že) nám napísal; aspoňže sa vrátilčo lenčo i len: keby mi čo (i) len kvety priniesolprinajmenejprinajmenšom: musí sa o to prinajmenej, prinajmenšom pokúsiťminimálnenajmenej: mal by sa jej minimálne ospravedlniť; na to musí mať najmenej strednú školunár. balen

    2. vyjadruje spodnú hranicu približnosti číselných a iných výrazov, pred ktorými stojí • najmenejprinajmenejprinajmenšom: vrhli sa na neho aspoň, najmenej piati; na strome zostalo prinajmenej, prinajmenšom päť kíl čerešníminimálnehovor. minimum: na túto prácu potrebuje minimálne, minimum týždeň

    3. p. totiž


    ašpirovať vynakladať úsilie niečo získať (najmä miesto, funkciu) • uchádzať sa: ašpiruje na miesto profesora, uchádza sa o miesto profesorareflektovať (mať záujem niečo dostať): nereflektuje na ponúkané miesto tajomníkakniž. pretendovať (mať požiadavky získať niečo): pretenduje docentúrurobiť si nároknárokovať si: robí si nárok na lepšie postavenie, nárokuje si lepšie postaveniečakať: čaká na funkciu zástupcuusilovať sa: usiluje sa o miesto vedúceho


    avantgarda skupina priekopníkov • predvoj: literárna avantgarda, umelecký predvoj


    babračka hovor. expr. zdĺhavá, nepríjemná, piplavá, často aj špinavá robota: plenie buriny nie je hračka, ale babračkahovor. expr.: papračkaprplačkapiplačkašiplačkahovor. expr. zried. babranica


    babrať sa 1. hovor. expr. manipulovať, robiť s niečím nečistým al. robiť tak, že sa pritom človek zašpiní • hovor. expr. paprať sašpiniť sa: dieťa sa babre, papre, špiní v blateexpr.: rýpať saryť sahrabať saprehrabávať sanár. bŕsť (v zemi, v odpadkoch) • vŕtať sa (v nose) • expr.: gebriť safafrať sačičrať sabŕľať sa: decko sa pri jedle celé gebrí, fafre; čičrať sa v zemi, v prachu

    2. hovor. expr. pomaly, zdĺhavo a obyč. nešikovne niečo robiť • hovor. expr.: paprať sapiplať saprplať sa: s montovaním súčiastky sa babre, piple už pol dňahovor. expr.: šiplať sašušmať sašuchtať satitlať safafrať sa: šiple, šušme sa s prípadom dlhoexpr.: šmotkať sašmotlať saexpr. zried. šmatlať sarýpať sa: neviem, čo sa s robotou toľko šmotká, šmatle, rýpehrať saihrať sa (pomaly, ale dôkladne robiť): hrá sa, ihrá sa s čistením obloka do večerazdržiavať sa (dlho a obyč. neefektívne robiť): nezdržiavajte sa, nebabrite sa s prezliekanímexpr. cifrovať sa: čo sa s tým toľko cifrujehrub.: kašlať sakašľať savulg. srať sa

    3. p. zaoberať sa


    beda vyjadruje bedákanie, zúfalstvo, strach, hrôzu, zdesenie a pod. • beda, prebeda: beda/beda, prebeda, čo len s nami budebože/božeprebože: bože/bože, prebože, veď nás tu skántriabožemôjboženkubožičku: božemôj, boženku, ako to vyzeráškristekristepane: kriste, kristepane, kam sa teraz podejemejajoch: Jaj, och, čo si to spravil?


    behať rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto al. často • pobiehaťpobehovaťpobehúvaťpobehávať: deti behajú, pobiehajú, pobehujú po dvoreexpr. lietať: lieta po úradoch od ránaexpr. naháňať sa: celý deň sa naháňať a nič nevybaviťexpr. brnkať (prudko, často): taxíky brnkajú sem a taexpr.: švingaťšvirgať: prsty švingali po stoleexpr.: bzíkaťprebzikovať (o hmyze, zvieratách): muchy bzíkajú; pred nami prebzikujú jašteričkystrečkovať (splašene behať): žrebce, ovce začali strečkovaťblúdiťkniž. tekať (o rýchlom pohybe očí) • prebehovaťprebiehaťprebehávaťprebehúvať (z miesta na miesto): prebehuje, prebeháva z izby do izby


    beštialita pejor. vlastnosť násilných, bezcitných ľudí; ukrutný čin al. jeho príznak • beštiálnosť: beštialita, beštiálnosť žandárov sa prejavila v zákrokusurovosťneľudskosťukrutnosťkrutosťbrutalitabrutálnosť: z očí mu pozerala akási surovosť až neľudskosťbezcitnosťnásilníctvonásilenstvo: nemohol prekonať svoje násilníctvo, násilenstvokrvilačnosť (najmä o vlastnosti) • expr.: zverskosťobludnosť: popáchali obludnosti plné krvilačnostidrastickosťpríšernosťohavnosť (o charaktere činu): drastickosť jeho konania nemožno ani opísaťexpr. zverstvo (o čine samotnom): dosť už popáchal zverstiev


    bezcenný nemajúci nijakú cenu (materiálnu, umeleckú, myšlienkovú a pod.; op. cenný) • nehodnotný (op. hodnotný) • ničotný: bezcenná, nehodnotná, ničotná vecbrakovýšiatrový (bez umeleckej hodnoty, obyč. o literatúre) • pejor.: gýčovýgýčovitý (založený na lacnom efekte) • lacnýjarmočný (ako z jarmoku – nekvalitný a prehnane vyzdobený): gýčové, gýčovité obrázky; lacné, jarmočné čačky; lacný úspechexpr. naničhodný: naničhodné haraburdybezvýznamnýnedôležitýnezávažný (op. významný, dôležitý, závažný): bezcenná, bezvýznamná rada; nedôležitý, nezávažný údajprázdnypominuteľnýexpr.: márnymizerný: prázdna, pominuteľná sláva; márne, mizerné peniazezbytočný (ktorý nič neprináša): zbytočná honba, zbytočné celoživotné štvanie sa


    bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažnýprázdnyneobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táraniezried.: duchaprázdnyduchapustý (Hurban, Záborský)bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dieloobmedzenýhlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámkynetvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá prácabezmyšlienkovitýautomatickýzautomatizovanýmechanickýpren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

    p. aj schematický

    2. p. mŕtvy1 1


    bezcharakterný nemajúci charakter; svedčiaci o tom (op. charakterný) • necharakternýnečestný (op. čestný): bezcharakterný, necharakterný klamár; necharakterný, nečestný spôsobbezzásadový (nemajúci nijaké zásady) • fraz. bez chrbtovej kosti (ktorý nemá pevný charakter, pevné zásady): bezzásadový človek, človek bez chrbtovej kostifraz. kam vietor, tam plášťpren. pejor. chameleónsky (meniaci názory podľa okolností): chameleónske správanienestatočný (op. statočný) • nepoctivý (op. poctivý): vystríhali ho pred nestatočnou, nepoctivou osoboupredajnýhrub. sprostituovaný (meniaci zásady, postoje podľa materiálnych výhod): predajní, sprostituovaní umelci, politicinízkypodlý (mravne zlý): nízke, podlé konaniepejor.: ničomnýnaničhodnýpodliackypľuhavý: ničomná, naničhodná, podliacka, pľuhavá dušahovor. pejor. gaunerský


    bezchybný ktorý nemá ani jednu chybu, ktorý je úplne bez chýb (op. chybný) • dokonalý (op. nedokonalý): bezchybná, dokonalá prácaperfektný: perfektný prekladbezporuchový: bezporuchový motor, chod strojapresný (vyznačujúci sa presnosťou; op. nepresný): presný výpočet, presné meraniesprávnydobrýnáležitý: bezchybná, správna, dobrá, náležitá odpoveďvzorný (ktorý je v bezchybnosti príkladom) • hovor. na jednotku: vzorné správanie, odpoveď na jednotkusubšt. bezvadný • nespis. nezávadný


    beznádejný pri ktorom niet nádeje (na zlepšenie, zmenu a pod.) • zúfalý: beznádejná, zúfalá situáciabezvýhľadnýbezútešný: bezvýhľadný, bezútešný stavbezvýchodiskovýbezvýchodnýneriešiteľný (z ktorého niet východiska): ocitnúť sa v bezvýchodiskovom, bezvýchodnom položenízastar. dešperátny: dešperátny stavstratenýprehratýprehraný: pacientov zápas s chorobou bol vopred stratený, prehratýmárny: márny bojexpr.: stroskotanýskrachovaný: stroskotaný, skrachovaný prípadexpr. odpísaný


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovobežnýzvyčajnýobvyklýpravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanienevýraznýnevyhranenýneurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    bezsenný ktorý je bez spánku, bez snov • prebdený: bezsenná, prebdená noc


    bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


    bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačiaexpr. bežkať: dievčatko bežká oprotiexpr.: hnať sauháňaťupaľovaťupínaťtrieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za namiexpr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcomcválať: kone cválajú opretekykniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jacháexpr.: letieťpáliťprášiťfrčaťfičaťfŕľaťfrndžaťfrngaťrafaťhafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesťexpr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami?hovor. expr.: mastiťmazaťšvihaťšibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalejslang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasahovor. expr.: sypať sapadať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte!hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto!kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú?kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľaťuvíjaťtrtúľaťtrtúliťfrňať

    p. aj ponáhľať sa

    2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2


    bežný veľmi rozšírený, všeobecne známy, ničím nie výnimočný • zvyčajnýkniž. obvyklý (op. nezvyčajný, neobvyklý): bežný, zvyčajný, obvyklý postupkniž. uzuálny: uzuálny spôsobobyčajnýkaždodennývšednýprozaický (často sa vyskytujúci, používaný): obyčajné, každodenné, všedné, prozaické starosti, potrebyobligátnykonvenčný (spoločensky bežný): obligátny prípad; obligátny, konvenčný názorbanálnytriviálny (bežný svojou častosťou a jednoduchosťou): nepozná také banálne, triviálne vecičastýexpr. tuctový: častý, tuctový zjavnormálnyprirodzený: niekdajšie tabu je dnes normálnym, prirodzeným javompravidelný (bežný vzhľadom na svoje pravidelné opakovanie): pravidelný príznak chorobyvžitýzaužívanýtradičnýzabehanýzabehnutý: vžitý, zaužívaný úzus; tradičný, zabehaný, zabehnutý postupbezpríznakovýneutrálny (bez charakteristického príznaku; op. príznakový): bezpríznaková, neutrálna lexikajednoduchýprostýdrobnýmalý (o človeku)


    biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvorchudobný (op. bohatý) • núdznynemajetný (op. majetný) • bezmajetnýbedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomeryubiedenývybiedenýzastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované detiúbohýexpr. neborkýexpr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirotazúboženýzbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečencipoľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzákexpr. zbedárenýzbedovanýzbiedenýzried. zabiedenýexpr. zried. živorivý (Tatarka)expr.: prabiednypramizernýprebiednyúbohučký

    2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úrodachatrný (opotrebovaný): chatrné oblečeniechabývetchýnedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomostislabýexpr.: úbohýmizernýpramizernýžobráckyprabiednykniž. zastar.: mizeráckymizeráblpejor.: všivavývšivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý životexpr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobokkniž. dezolátnyexpr.: žalostnýprebiednyúbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledokexpr.: psípsovskýpsotný

    p. aj slabý, zlý

    3. p. chudý 4. p. bezmocný 2


    bielkovina zložitá organická zlúčenina, najdôležitejšia súčasť živej hmoty • proteín: bez bielkovín, proteínov nie je život


    biely ktorý má farbu ako mlieko, sneh, ľalia a pod.: biele zuby, biele šatysnehobielymliečnobiely: biele, snehobiele šaty nevesty; biela, mliečnobiela pokožkajasnobielykniž.: bieloskvúcibelostný (krásne, žiarivo biely): bieloskvúce plecia, belostný mramorcínovobiely (biely ako cín): cínovobiela farbakriedový (biely ako krieda): kriedová tvárpren. alabastrovýmramorový (obyč. o pokožke, tvári a pod.) • porcelánovobielyporcelánový (biely ako porcelán; obyč. o tvári) • perleťový (biely a lesklý ako perleť) • platinový (biely ako platina) • mliečny (farbou podobný mlieku): mliečne skložltobiely (biely so žltým nádychom): žltobiele vlasymodrobiely (biely s modrým nádychom): modrobiely dymsivobielybelavýšedivobielypopolavobielyšpinavobiely (biely s nádychom do siva): sivobiele, šedivobiele mraky; popolavobiele vlasy; špinavobiele múry domovstriebrobiely: striebrobiely kovpren. srienistý: srienistá hlava starcapren. snežný (Kalinčiak)expr.: bielučkýbielučičkýbielunkýbielulinký: bielu(či)čká, bielu(li)nká košeľazabielenýzabelený (ktorý sa stal bielym): zabielené, zabelené ruky od vápnapribiely (príliš, nápadne biely): pribiela tvár


    biľagovať verejne obviňovať • označovať: biľagovali, označovali ho za zradcuobviňovaťočierňovať (z niečoho) • pranierovať: pranierovali ho za chyby


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospechdobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobrozdarosohúžitokdobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnostiexpr. choseň

    2. p. pôžitok, šťastie 1


    blahobyt ľahká dostupnosť životných potrieb (op. bieda): všetci chcú žiť v blahobytedostatokhojnosťbohatstvo: túžba po dostatku, hojnostidobrotakniž. dobrobyt: nevedia, čo robiť od dobrotynadbytokprepych (nadmerný blahobyt): detstvo strávil priam v prepychuluxuskomfort: z každého kúta domu hľadel neuveriteľný luxusfraz. raj na zemi: komunizmus sľuboval vybudovať raj na zemi pre každého


    blahodarný majúci pozitívny účinok; prinášajúci blaho, dobro, úžitok a pod. • priaznivý: blahodarný, priaznivý vplyv pohybu na zdravie človekakladnýpozitívnydobrý: kladný, pozitívny, dobrý účinok liekuexpr. požehnaný: požehnaný dážďužitočnýosožný: pobyt v horách bol pre deti užitočný, osožnýzastar.: blahodejnýdobrodejnýblahonosnýblahočinnýpoet. zastar. blahodajnýkniž. zastar. blahodatný


    bledo 1. majúc bledú, svetlú, nevýraznú farbu; na bledú farbu, bledou farbou (op. tmavo) • nabledo, pís. i na bledo (op. natmavo) • dobleda, pís. i do bleda (op. dotmava): bledo, nabledo natretá stena; bledo, dobleda sfarbené zoresvetlonasvetlodosvetla, pís. i na svetlo, do svetla: svetlo, nasvetlo nastriekané autonevýraznemdlo: vo svetle lampy jeho tvár pôsobila nevýrazne, mdlobezkrvnepriesvitne: po ťažkej chorobe vyzeral bledo, bezkrvne, priesvitneexpr.: bledučkobledunkobledulinkobleduškonabledučkonabledunkonabledulinkonableduškodobledučkadobledunkadobledulinkadobleduška, pís. i na bledučko, do bledučka atď.: bledučko, bledu(li)nko, nabledunko zafarbená látka

    porov. aj bledý 1

    2. p. zle 5


    bledý 1. majúci slabšiu farebnú intenzitu al. majúci odtieň s prevládajúcou bielou farbou (op. tmavý) • svetlý: obraz maľovaný bledými, svetlými farbami; bledé, svetlé vlasynevýraznýmdlý: nevýrazný, mdlý odtieňbezfarebnýbezfarbýkniž. bezkrvnýpriesvitný (o tele človeka): bezfarebné, bezkrvné pery; celý je bledý, priesvitnýbiely: mať bledú, bielu pleťpoblednutýpobledlýzblednutýpreblednutý (ktorý stratil sýtosť farby) • zried.: prebelenýprebielený (prestúpený, preniknutý bielou farbou): prebelené, prebielené rukyzried. ublednutý (Jégé)bledastýbledavýbledistý (trocha bledý, s nádychom do bleda) • priblednutýpribledý (priveľmi bledý) • vyblednutývyžltnutý: vyblednuté, vyžltnuté škatule vo výkladeexpr.: bledučkýbleduškýbledunkýbledulinký

    2. p. slabý 2, 3 3. p. kritický2


    blízko 1. v malej priestorovej vzdialenosti, na malú vzdialenosť, v blízkosti (op. ďaleko) • blízo: nechoď tak blízko, blízo; pristúpil celkom blízko, blízonablízku (v blízkosti): zostaň blízko, nablízkunablízko: nablízko nevideli nikoho známeho (v blízkosti); nechoď tak blízko, nablízko (do blízkosti) • neďaleko (v neveľkej vzdialenosti): býva neďalekonaporúdziporuke (iba v spojení so slovesami byť, mať): schytil, čo mal naporúdzi, poruke, a hodil o zemhneďtesnebezprostredne (vo veľmi malej vzdialenosti): hneď, tesne, bezprostredne pri dome rastie mohutná lipakúsok: kúsok pod vrcholom je chataexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: má blízučko, blízunko do školyexpr.: kúsočekkúštikkúštiček: kúsoček, kúštik za záhradou tečie potokfraz.: na dohodenie kameňomna skok

    2. v malej časovej vzdialenosti (op. ďaleko) • blízo: Vianoce sú už celkom blízko, blízonablízkuneďaleko: zima je už blízko, nablízku, neďalekofraz. predo dvermi: fašiangy sú predo dvermitesnebezprostredne (v malej časovej vzdialenosti pred niečím): tesne, bezprostredne pred svadbou sa rozišliexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko: prázdniny sú už blízučko, blízunko

    3. (koho, čoho) vyjadruje malú priestorovú vzdialenosť od niekoho, niečoho • blízoneďaleko (koho, čoho): blízko, blízo domu vyrástol veľký orech; sadol si blízko, neďaleko mňav blízkosti (koho, čoho): v blízkosti hotela je veľký parkpri (kom, čom): blízko jazera, pri jazere postavili chatukniž. poblíž (koho, čoho): usadili sa v horách poblíž mestazried. nablízku (koho, čoho): nablízku potoka vyrástol veľký táborexpr.: blízučkoblízunkoblízulinko (koho, čoho): bol už blízučko, blízulinko cieľa


    blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostrednýneďalekýneširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký lesskorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosťdohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom časeexpr.: blízučkýblízunký

    2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďalekýpokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuznýdôverný: dôverný priateľsympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvílepríbuznýspriaznenýspríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené dušesesterskýbratský: sesterská organizácia, bratský národpodobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostrednýtesnýúzkypriamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontaktexpr.: blízučkýblízunkýblízulinký


    blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať saprichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzaťnadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať savkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovaťkráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


    blokovať znemožniť prístup niekde, styk s niekým, niečím • uzavrieťuzatvoriťzavrieťzatvoriťzablokovať: blokovať, zablokovať, (u)zavrieť, (u)zatvoriť letisko, cestuzabarikádovať (barikádou zabrániť prístup): vstup do areálu zabarikádovaliprehradiť (blokovať priehradou): cestu nám prehradili brvnomobkolesiť (znemožniť prístup protivníkovi): obkolesiť územieobsadiť: telefónne linky boli obsadenépren. hovor. torpédovať (znemožniť nejakú činnosť): torpédovať diskusiu


    blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

    p. aj hrať 3

    2. p. chváliť sa


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasommalodušnýmalovernýmalomyseľnýkniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá dušaľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáčaplachý: plaché zvieraokúňavýostýchavýneistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanieustrašenýustráchanýustrachovanývystrašenýzried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matkyexpr. strachopudskýpejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúškyniž. hovor.: poondiatypoondenýhrub.: posratýposranýzjemn. pokakaný; prestrašenýexpr.: rozklepanývyklepanýzried.: strachuplnýstrachostlivýstrachostivýzastaráv.: strachovlivýstrachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    bolestný 1. prezrádzajúci, spôsobujúci duševnú, zried. i telesnú bolesť; svedčiaci o bolesti • bolestivý: bolestné, bolestivé lúčenie, precitnutie; bolestný, bolestivý zákrok, pôrod (op. bezbolestný) • boľavý: boľavá clivota, boľavá ranakniž. bôľnytrpkýhorkýsmutný (naplnený trpkosťou, smútkom): bôľny pohľad; trpké, horké sklamanie; smutný úsmevkniž.: strastiplnýstrastnýzried. bolestiplný: strastiplné, strastné obdobie; bolestiplné vzdychyžalostnýkniž.: žalostivýžiaľny (plný bolesti, žiaľu): žalostné, žalostivé, žiaľne nariekaniekniž.: srdcervúcisrdcelomný: srdcervúci, srdcelomný výjav, príbeh, plačexpr., často pejor.: bolestínskytrpiteľský: pozerať s bolestínskym, trpiteľským výrazom v tvárizraňujúcikniž. jatrivý: zraňujúci pohľad na choré dieťa, jatrivá spomienka na nešťastné detstvokniž. sebatrýznivý: sebatrýznivý smútokpoet. golgotský: golgotský kríž (Hviezdoslav)sedembolestný (i poet., ktorý veľa trpel): Sedembolestná Matka Božia, sedembolestná zem (Kostra)expr. prebolestný: prebolestná matkapren.: tŕnitýtŕnistý: tŕnitá, tŕnistá životná cesta

    2. p. nepríjemný


    bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektnýohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózyfrázovitýfrázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivostizveličenýpren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správypejor. veľkohubý: veľkohubé rečiprehnaný (v miere): prehnaný plánveľkolepýgrandióznypompéznyzastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

    p. aj veľkolepý


    boriť sa 1. rozpadávať sa na časti • búrať sarúcať sa: hrádza sa borí, búra, rúca; pren. plány sa boria, búrajúváľať saprevaľovať saprekacovať sa: murovaná ohrada sa váľa, prevaľujezosúvať sa: breh sa zosúvaprepadávať saprepadúvať saprepadať saprebárať sa (rozpadávať sa a klesať dolu): hrob sa prepadá(va), prebára; ľad sa prebárakniž. rumiť sa: dom sa rumí

    2. vnikať do niečoho mäkkého, kyprého • zabárať sahúpať: nohy sa boria v snehu, zabárajú sa, húpu do snehuzried. bárať sazapadaťprebárať saprepadať saprepadávať saprepadúvať sa: kolesá sa boria, zapadajú, prebárajú sa do blatanár. hriaznuť (boriť sa do snehu)

    3. p. bojovať 2


Pozri výraz PŔ v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV