Synonymá slova "pý" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 79 výsledkov (1 strana)

  • ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasavýzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasáddekoráciakniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórumhovor.: parádacifraexpr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkamikniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín)pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mestaornamentornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramikezried.: príkrasaprízdobapoet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav)trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)


    povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosťnamyslenosťpovznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosťpýchamárnomyseľnosťsamoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvoobyč. pejor.: suverenitasuverénnosťhovor. pejor. panštinaaroganciakniž. spupnosťexpr. bohorovnosť


    pýcha 1. nadmerné sebavedomie, preceňovanie seba • povýšenosťpovýšenectvonamyslenosť: od pýchy, povýšenosti, povýšenectva, namyslenosti div neprasknemárnomyseľnosťmárnivosť: ženská márnomyseľnosť, márnivosťsamoľúbosť: urazená samoľúbosťpyšnosťpejor.: nadutosťnafúkanosťvelikášstvo

    2. osoba, vec, na ktorú možno byť pyšný • hrdosťsláva: chlapec je pýchou, hrdosťou, slávou celej rodinyozdoba: budova je ozdobou mesta

    3. p. sebavedomie


    sebavedomie vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, schopnosti • sebadôverasebaistotaistota: nemá dostatok sebavedomia, sebadôvery, sebaistoty, istotyhrdosťpýcha: hovoriť s hrdosťou, s pýchou o svojej rodinezastar. samodôvera: vzbudiť v dieťati stratenú samodôveru (Vajanský)zastar.: sebavedomosť (Timrava)povedomie


    výkvet najlepšia časť spoločenskej skupiny: výkvet mládeže, výkvet slovenskej vedyelita: elita umelcovexpr. smotánkaexpr. zried. smotana (Vajanský; vyššie kruhy spoločnosti): spoločenská smotánkaexpr. pýcha: pýcha národa


    pykať p. trpieť 1


    trpieť 1. prežívať, znášať telesné al. duševné utrpenie • kniž. úpieť: nevinne trpia vo väzení; úpieť pod jarmom nadvlády; trpí od bolesti; trpieť duševnými mukamitrápiť sa (duševne): trápil sa pre synovu chorobu; dlho sa preňho netrápilachorľavieťchorieť (trpieť chorobou): chorľavie, chorie na pľúcakniž. strádať (trpieť nedostatok, núdzu): ľud strádalpykať (trpieť pri znášaní trestu za niečo): pyká za svoje chyby

    2. mať priveľa niečoho škodlivého, neželateľného • maťbyť postihnutý: rastliny trpia suchom; trpí nespavosťou, má vysoký tlak; je postihnutý velikášstvom, má komplexy

    3. p. obľubovať 4. p. tolerovať


    pomník dielo, obyč. sochárske na uctenie pamiatky, na pripomenutie istej udalosti • kniž. pamätník: pomník, pamätník oslobodeniamonument (veľkolepý pomník): kamenný monumentmohyla (väčší pomník mŕtvym): mohyla padlých bojovníkovnáhroboknáhrobník (pomník na hrobe): mramorový náhrobok, náhrobníkpylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana) • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): pamätný obelisksocha (umelecké zobrazenie niečoho z kameňa, kovu, dreva a pod.): socha víťazstva

    p. aj socha


    pylón 1. p. stĺp 1 2. p. pomník


    stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedeniasťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiarobelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obeliskhovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)

    2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpypilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilierstav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty

    3. p. opora 2


    červeň 1. červené sfarbenie, červená farba • červenosť: červeň jahôd, červenosť líckniž.: rumeňrumenec: rumeň, rumenec na tvárikniž. pýr: pýr hanbypoet.: zábron (Hviezdoslav)broň (Roy)kniž. zried. zápyr (Figuli)

    2. jedna zo štyroch farieb v kartách • srdce


    pýr p. červeň 1


    ihlan mnohosten, ktorého základňou je mnohouholník a bočnými stenami sú trojuholníky so spoločným vrcholom • pyramída: mať podobu ihlana, pyramídy; do pyramíd nakopené sudy


    pyramída p. ihlan


    obrovský ktorý má mimoriadnu veľkosť, čo sa týka rozmerov, intenzity, významu, množstva a pod. (op. malý) • ohromnýnesmierny: stavba obrovských, ohromných rozmerov; obrovský, nesmierny význam slobody; mládež má ohromné, nesmierne možnostikolosálnymonumentálnygigantickýgigantský: kolosálny, monumentálny, gigantický komplex budovexpr.: ozrutnýozrutánskyohromitánskyzastar. zrutnýhovor. expr. pyramidálny: ozrutné, ohromitánske skalisko; ozrutánska sila živlovexpr.: náramnýprenáramný (prekvapujúco obrovský): urobiť náramný pokrok; pocítiť náramný, prenáramný žiaľobrovitýexpr. obrovitánskyzastar. al. expr. ozorný (pripomínajúci rozmermi, silou obra): obrovitý medveď; obrovitánska moc; ozorný pomník (Štúr)mohutný: mohutná stavba; mohutný nápor vetranespočítateľnýnesčítateľnýneprebernýnevyčísliteľnýbezpočetnýkniž.: nesčíselnýnespočetnýexpr. státisícový (obrovský čo do množstva): nespočítateľné, nevyčísliteľné zástupy; nesčíselné, nespočetné množstvo ľudíenormný (obrovský čo do množstva al. intenzity): enormný počet uchádzačov; enormný záujem o niečonevyjadriteľnýnevypovedateľnýneopísateľnýnevýslovný (ktorý sa pre mimoriadnu intenzitu nedá opísať, vyjadriť slovami) • kniž. neskonalý: cítiť nevyjadriteľný, nevypovedateľný, nevýslovný žiaľ; zavládlo neopísateľné nadšenie; prežiť neskonalé šťastienevyčerpateľný: nevyčerpateľná zásobaneslýchanýnevídaný (presahujúci priemerné, zvyčajné hodnoty): zaznamenať neslýchaný, nevídaný úspechnepredstaviteľný (ktorý si pre svoju veľkosť nemožno ani predstaviť): prekonať nepredstaviteľné ťažkostiexpr.: úžasnýzávratný (svojou veľkosťou vyvolávajúci úžas, závrat): rútiť sa úžasnou, závratnou rýchlosťouneľudskýnadľudskýkniž. titanský (svojou veľkosťou presahujúci ľudské možnosti): vynaložiť nadľudskú, titanskú námahuhovor. expr.: hroznýstrašnýhrozitánskypríšernýšialenýexpr.: obludnýmonštruózny (ktorého mimoriadna veľkosť je často neželaná): napáchať hrozné, strašné materiálne škody; požiar sa rozrástol do príšerných, obludných, monštruóznych rozmerovherkulovskýherkulesovský (akým sa vyznačoval Herkules): herkulesovská silaexpr.: velikánskyveličiznýveličaznýpreveľkýpreveliký: velikánsky, veličizný dom; je to preveľká, preveliká škodaexpr. stonásobný: stonásobná bolesťexpr. katastrofálny: krajinu postihlo katastrofálne suchohovor. expr. fantastický (ktorého mimoriadna veľkosť je želateľná): robiť fantastické pokroky v učeníkniž.: horibilnýhorentný (čo do množstva): zaplatiť horibilné sumyexpr.: miliónovýmiliardový: rekonštrukcia si vyžaduje miliónové, miliardové položkynekonečnýnezmerateľnýkniž. nezmerný (ktorý sa nedá zmerať, určiť): obrovské, nezmerateľné, nezmerné vzdialenosti; nekonečné číslošokujúci: stíhačka letela šokujúcou rýchlosťouexpr. mamutí (obyč. o podniku, závode): mamutí podnik; mamutí môstik (skokanský) • expr.: levílevský: mať na niečom leví, levský podielexpr. vysokánsky (obrovský čo do výšky): vysokánsky komínpren. nebotyčný: obrovská, nebotyčná slávaexpr.: prenesmiernypreohromnýpreukrutný: pociťovať prenesmierny, preukrutný hlad

    p. aj veľký


    pyramidálny p. obrovský


    kaša 1. varené polotuhé jedlo, obyč. s mliekom: krupicová kašafučka (hustá kaša zo zemiakov a múky) • pyré (jemná kaša): zemiakové pyrébrečka (riedka kaša): hrušky sa rozvarili na brečku

    2. p. čľapkanica


    pyré p. kaša 1


    červenať sa 1. mať na tvári rumenec od citového pohnutia • červenieť sa: cítila, že sa od hanby červená, červeniekniž.: pýriť sarumeniť sarumenieť sa: od zlosti sa celý pýril, rumenilexpr. pŕliť sapoet. rdieť saexpr. horieť (veľmi sa červenať): tvár jej horí ako fakľa

    p. aj hanbiť sa

    2. javiť sa červeným • červenieť sabyť červený: v diaľke sa červenejú strechy; v záhrade sa červenajú, červenejú jahodypoet. bronieť


    hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!


    pýriť sa p. červenať sa 1


    chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sabyť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje detibyť hrdýhrdiť sakniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkomexpr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťamivychvaľovať savystatovať sahovor. expr.: vyťahovať savypínať savyvyšovať savynášať saexpr.: chlapiť sablýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazízried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé)chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastázastar. veličiť sa (Šoltésová)kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvýexpr.: nafukovať sanaparovať saprtošiť sahrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnúexpr.: rozdrapovať sanadrapovať sarozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzovalzried. pechoriť sa


    pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

    2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


    vypínať sa 1. vyzdvihovať svoju osobu nad iných • vyvyšovať sapovyšovať savynášať sa: vypína sa, vyvyšuje sa nad ostatných, že má vysoké postavenievystatovať sakniž. honosiť sapýšiť sahrdiť sa: vystatuje sa, pýši sa pred nami, aký je dôležitýchvastať sa: zbytočne sa pred nami chvastášhovor. vyťahovať saexpr.: naparovať sanadúvať saprtošiť sanafukovať sarozdrapovať sarozhadzovať sanár. drcoliť sahrub. prdúskať sa: naparuje sa pred všetkými, aké má úspechy

    2. svojou výškou značne prevyšovať okolie a obyč. pôsobiť pritom majestátne • týčiť sadvíhať sa: nad mestom sa vypína, týči, dvíha hradtróniťdominovať: uprostred dediny tróni, dominuje gotický kostolčnieťpnieť sapnúť sakniž. výšiť sa: v pozadí čnie, pnie sa tmavé pohorieklenúť sa (oblúkovito sa vypínať): nad nami sa klenie belasá oblohastrmiť sastrmieť (sa) (strmo sa vypínať): pred nami sa strmia vysoké skalyvyčnievať (vystupovať von z niečoho): v diaľke vyčnieva z mora majákexpr. vznášať sa: nad Dunajom sa vznášajú štyri mosty


    zakladať si pripisovať niečomu, niekomu prílišnú dôležitosť, cenu (často neodôvodnene) • byť namyslenýbyť pyšnýbyť hrdý: zakladá si na svojom zemianskom pôvode; byť namyslený, pyšný, hrdý na svoje úspechypýšiť sahrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa svojím vzdelanímkniž. honosiť sa: honosiť sa titulmihovor. bazírovať (prikladať niečomu význam): bazíruje na svojom pôvode


    pera horný a dolný mäsitý ružový okraj ústneho otvoru: mať nafarbené peryhovor. expr. pyskpejor. gamba: spodná gamba; oduť pysky, gamby


    pysk 1. p. ústa 2. p. pera


    ústa otvor na ľudskej tvári uspôsobený na prijímanie potravy a na hovorenie: malé ústa, zatvoriť ústapejor.: chlebáreňzobák: Zavri chlebáreň, zobák!pejor. gambyhovor. pejor.: pyskrypákhrub.: papuľatlama: zapchať niekomu papuľu, tlamusubšt. huba: dostať po hube


    odvrávač kto odvráva • expr. papuľnáčhovor. expr. pyskáč (Jégé)pejor.: hubáč (Vajanský)hubáň (Hviezdoslav)


    pyskáč p. odvrávač


    papuľnatý expr. ktorý neúctivo, zlostne a pod. slovami odporuje; odvrávajúci: neposlušné, papuľnaté dieťapejor.: jazyčnatýjazyčný: papuľnatá, jazyčnatá, jazyčná ženahovor. pejor.: pyskatýhubatý: je pyskatá, hubatá ako trhovkyňanár. pejor. preštekaný


    pyskatý p. papuľnatý


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávaťodvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičomhovor. expr.: papuľovaťpyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!odporovaťprotirečiťoponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje


    pyskovať p. odvrávať


    hrdo 1. uvedomujúc si vlastnú hodnotu al. hodnotu niekoho al. niečoho, právom si zakladajúc na niečom; svedčiac o tom • pyšnepyšnosebavedome: hrdo sa postavil dopredu; pyšne, sebavedome kráčala hore ulicouvysoko: hrdo, vysoko zdvihol hlavu a začal hovoriťpoet. zhrda (Rázus)expr. zried. hrdko

    porov. aj hrdý 1

    2. porov. veľkolepý, nádherný 1


    povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšeneckypohŕdavozvysokazvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchunamyslenenadutosebavedomepyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechochkniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po plecipejor.: veľkopanskyvelikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdravarogantnekniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť

    porov. aj povýšený


    pyšne, pyšno 1. veľa si o sebe mysliac, preceňujúc vlastné hodnoty, sily, vlastnú dôležitosť • povýšenenamyslene: pyšne, povýšene zakýval na pozdrav; pri každom stretnutí namyslene dvíhal hlavupohŕdavoarogantne: keď skončil, pohŕdavo, arogantne sa usmialexpr.: nadutonafúkane: ku každému sa správal naduto, nafúkaneexpr. bohorovne: bohorovne sa postavil pred zhromaždenýchpoet. zhrda (Rázus)zastar. zhŕdavo (Figuli)

    2. oprávnene si zakladajúc na niečom • hrdo: pyšne, hrdo kráčal za svojím otcomsebavedome: sebavedome vstal a začal rozprávaťexpr. zried. hrdko (Timrava)

    porov. aj pyšný 1


    pyšnosť p. pýcha 1


    hrdý 1. zakladajúci si na niečom, niekom; vyvolávajúci, vzbudzujúci hrdosť • pyšný: byť hrdý, pyšný na úspechy svojich detí; učiteľ hrdý, pyšný na svojich žiakovpovýšenýpoet. hrdopyšný: víťazka sa stala povýšená, hrdopyšnásebavedomý (poznajúci vlastnú hodnotu a zakladajúci si na nej): sebavedomý človek, sebavedomé správanienepokorený (ktorý si zachoval hrdosť): zostala hrdá, nepokorenánepodplatný (ktorému hrdosť nedovolí porušovať svoje zásady): nepodplatný charakterkniž. honosný: je nositeľom honosných titulovexpr. zried. zhŕdavý (Hviezdoslav)prihrdý (príliš hrdý)

    2. p. veľkolepý, nádherný 1


    márnomyseľný zbytočne preceňujúci svoje prednosti • márnivý: márnomyseľná, márnivá krásavicasamoľúby (nekriticky márnomyseľný): márnomyseľná, samoľúba povahapyšnýnamyslenýexpr.: nafúkanýnadutý: pyšný, namyslený mládenec; byť nafúkaný, nadutý na svoju krásunespráv. ješitný


    nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocitskvelý: skvelý hotelobdivuhodnýúžasnýkniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanecrozkošnýroztomilýexpr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienokočarujúcioslňujúcioslnivýpodmaňujúcipodmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudbyexpr.: čarovnýanjelskýkniž.: čarokrásnyprelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjavexpr.: nebeskýrajskýelyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódiahovor. expr. božský: má božský hlasexpr.: rozprávkovýrozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájnyhovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný životžiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmevveľkolepýskvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavbaprepychovýluxusnýblýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaletaparádnypompéznykniž. pyšnýexpr. hrdýpoet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralákniž. honosnýzastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievodexpr. prenádherný

    p. aj pekný 1, krásny 1

    2. p. výborný


    namyslený pociťujúci a prejavujúci prílišné sebavedomie, povýšenosť, vystatovačnosť (op. skromný) • pyšný: nevšímaj si tú namyslenú, pyšnú dievkusamoľúby: samoľúby mužexpr.: horedržanýnafúkanýnadutýpejor. zried. horenosýzried. napuchrený: si iba nafúkaný, nadutý niktoš; viedol napuchrené rečihovor. expr. rohatýzried. namýšľavý: namýšľavá kráskapovýšeneckýpovýšený (vo vzťahu k iným dávajúci najavo pocit vlastnej prevahy): neznáša povýšenecké, povýšené správanie šéfavystatovačnývypínavý (príliš sa chváliaci, vyzdvihujúci seba): nedám sa ponižovať takým vystatovačným, vypínavým chvastúňompejor. primadonskýzastar. vysokomyseľný


    povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšeneckývyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlasenadradenýsuperiórny: nadradené správanieprotektorský (príznačný pre protektora): protektorský postojpovznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanienamyslenýpyšnýexpr.: nadutýnafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkanákniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťazahrdýodmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadompohŕdavýpohrdlivýopovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postojexpr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčaniapejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá


    pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslenýexpr.: nadutýnafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako pávpoet.: hrdohlavýhrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinkaexpr. horedržanýpejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajerpovýšenýpovýšeneckýexpr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanievystatovačnývypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človekkniž. spupný: spupný panovníkhovor. expr. rohatý

    2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdýsebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti

    3. p. nádherný 1, veľkolepý


    sebavedomý ktorý si uvedomuje vlastnú dôležitosť, hodnotu; svedčiaci o sebavedomí: sebavedomí ľudia, sebavedomá rečsebaistýistý (ktorý si dôveruje, ktorý je istý samým sebou; svedčiaci o sebaistote): sebaistý umelec, istým gestom niečo odmietnuťhrdý (ktorý si zakladá na svojej osobe, neznižuje, neponižuje sa): hrdý človek; má hrdé vystupovaniepyšnýpoet. hrdohlavý: pyšné, hrdohlavé dievčapovýšenýpovýšenecký (ktorý dáva najavo pohŕdanie druhými, ktorý je prejavom pohŕdania) • obyč. pejor. suverénny: priateľova povýšená, povýšenecká povaha; suverénne správanieexpr. frajerskýobyč. pejor. supermanskýexpr. horedržaný: frajerské, supermanské spôsoby


    veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádhernýkrásnyprekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenériagrandióznymohutnýmonumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočiaohromujúcikolosálnyimpozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palácskvelýbombastický: skvelé, bombastické divadloreprezentačnýreprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslavaparádnypompéznyhonosnýzastar. okázalýexpr. hrdýkniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

    p. aj nádherný 1, výborný


    vystatovačný ktorý sa rád vystatuje; svedčiaci o tom • chvastavývypínavý: vystatovačný, chvastavý, vypínavý človek; vystatovačné, chvastavé, vypínavé rečipejor.: chvastúnskyveľkohubýhovor. chválenkárskynamyslenýpovýšenýpovýšenecký (neprimerane sebavedomý): namyslený, povýšený, povýšenecký vedúcivychvaľovačnýexpr.: nadutýnafúkaný: naduté, nafúkané správaniepyšný (správajúci sa povýšene): pyšný diktátorhovor. expr. frajerský: frajerské spôsobyobyč. pejor.: siláckysilný: silácke slová

    p. aj pyšný


    bozk dotyk perami, ústami ako prejav lásky, nežnosti, úcty, priateľstva a pod., pobozkanie • expr. božtek: dala synovi bozk, božtek na cestupoet. pocel: ľadový pocel smrtihovor.: pyštekpusa: poslal jej vzdušnú pusu


    pyštek p. bozk


    nápadník kto sa o niečo, o niekoho uchádza • uchádzač: nápadník trónu, uchádzač o trónpytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala saženích: nájsť si ženíchahovor. štramáksubšt. šamster • hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    pytač p. uchádzač, nápadník


    uchádzač kto sa o niečo uchádza • kandidátčakateľ: uchádzač o miesto, o štátne občianstvo; kandidát na poslancažiadateľ: vyhovieť žiadateľoviašpirant: ašpirant na majstrovský titulkoncipient (uchádzač o advokátstvo) • nápadník: dievča má nápadníkapytač (uchádzač o ruku dievčaťa): mala veľa pytačov, a nevydala sazastar. uchádzateľ (Vajanský)hovor. zastar.: vohľač (Timrava)vohľadník (Záborský)


    pytačky p. vohľady


    vohľady pomn. návšteva mládenca v dome dievčaťa, obyč. na dedine: chodiť na vohľadypytačky (obrad, pri ktorom pytač žiada o ruku dievčaťa): ísť na pytačkyzálety: bol na záletoch


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

    2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

    3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


    vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


    pýtavý p. skúmavý


    skúmavý ktorý chce pozorovaním niečo odhaliť, o niečom sa presvedčiť • bádavý: skúmavý, bádavý duchpátravýspýtavýpýtavý (v ktorom sa zračí podozrenie, neistota, otázka): dlho sa naňho dívala pátravým, spýtavým, pýtavým pohľadomčasto pejor. sliedivý (nepríjemne skúmavý): sliedivým očiam nič neunikne

    p. aj pozorný 1


    pyteľ p. vrece


    vrece obdĺžnikový obal na spodku spojený na prenášanie al. uskladňovanie sypkého al. kusového materiálu; jeho obsah: papierové, igelitové vrece, vrece múkymech: plný mech zemiakovžoch (veľké široké vrece): plátenný žochvak (vrecovitý obal na prenášanie vecí): cestovný vaknár. pyteľ: pyteľ zbožia


    dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmevnejednoznačnýnejasnýneurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážkykniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď

    p. aj záhadný 2


    pýtický p. dvojznačný, záhadný 2


    záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomnýtajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hradčudnýdivnýpodivnýzvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľadnepreniknuteľnýnevysvetliteľnýnevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný javšerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovektemnýtmavý: mať temnú, tmavú minulosťnepoznanýneznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľkyzázračnýčarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávokmystickýkniž.: mysterióznymystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféraokultnýnadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javykniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak)zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

    2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápisnejasnýnezreteľnýdvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metaforynepresnýneurčitýhmlistýmatný: neurčité, hmlisté spomienkynepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolovčudnýdivný: je to čudný, divný prípadkniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumiekniž.: rébusovýrébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatickýkniž. spletitýhovor. expr.: zapletenýspletenýzamotanýpomotanýzmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

    3. p. zvláštny 1


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

    2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

    3. p. klamať 2


    pytliačiť p. zahýbať 3


    zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k riekezabočovaťodbočovaťskrúcať sastáčať sazatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moruhovor.: kerovaťkarovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

    2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnaťohýbaťohýnať: ohýbať, ohýnať drôtpodhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šatyskladať (zahýbať do záhybov): skladať servítkuzahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

    3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakášapren. expr. pytliačiťfraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre


    pytliak kto bez povolenia loví zver, chytá ryby • poľov. slang. slučkár (pytliak chytajúci zver do slučiek)


Pozri výraz PÝ v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: , kláštor, zakazat, odvodenina, ich, oxy, ohryzok, mľandravý, rase, pase, visie, stade, obnova, rumen, počať
Krížovkársky slovník: å ã t, rf, tno, dea, sum, f r, din, hip, exil, feston, dorz, reed, inici, triplit, neur it
Lekársky slovník: mum, m36, d17, bor, j00, fyt, ino, cra, b22, arr, dex, z76, z04, d65, etio
Ekonomický slovník: ab, kkz, zwe, txr, ppu, thh, emo, rhs, zya, zvb, sob, spx, reps, odvod, zvc
Slovník skratiek: puv, orf, d03, itv, c57, pup, vrk, aky, tkt, zph, odf, ecv, fkp, zzc, y51
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV