Synonymá slova "pít" v Synonymickom slovníku slovenčiny

cicať vyťahovať jazykom mlieko z materských žliaz • nár. cecať: dieťa cicia materské mlieko; teliatko cicia, cecia kravu • vyciciavať • cucať (vyťahovať jazykom tekutinu vôbec): včely vyciciavajú, cucajú, cicajú nektár z kvetov • cmúľať • cumľať (poťahovať jazykom ako pri cicaní): má zlozvyk cmúľať, cumľať, cucať, cicať si prsty • expr.: cickať • cuckať: cickať, cuckať si palec • expr. mogať: dieťa si mogá prst • nár.: mlgať • mĺzť • zried. mogliť (Figuli) • nár. ľuľkať (Kálal) • poťahovať (cicať s prestávkami): poťahuje z prsníka • piť • subšt. sať

p. aj piť

piť 1. prehĺtaním prijímať tekutinu • glgať (hlasno piť): pije, glgá priamo z fľaše • popíjať (si) • upíjať (si) (po troche piť): popíja víno, upíja si z vína • poťahovať (piť s prestávkami): poťahuje si z termosky čaj • expr. cickať (po troche): dieťa cická mliečko • srkať • sŕkať • chlipkať • pochlipkávať • uchlipkávať (pomaly a po troche): slamkou srkať, chlipkať malinovku • expr.: napájať sa • nadájať sa (piť v množstve): deti sa napájajú, nadájajú džúsom • expr. ťahať (piť z fľaše) • expr.: slopať • logať • lôchať • lúchať • drúľať • chlontať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): pes slope, logá vodu; krava lúcha zo žľabu • chlípať • chleptať • chľamtať • chľastať • strebať (hltavo, rýchlo, hlasno piť; pejor. o ľuďoch): chlípať horúcu kávu; prasa chľasce vodu • expr. súkať (hltavo, bez miery): súka do seba pohár za pohárom • pripíjať (piť na zdravie) • vypíjať (piť všetko al. zostatok) • odpíjať (piť z nejakého množstva) • požívať (piť v tekutom stave): požívať liek • konzumovať (pitím al. jedením spotrebúvať): konzumujú veľa piva

2. nadmieru požívať alkoholické nápoje • opíjať sa: piť, opíjať sa do nemoty • expr.: chľastať • slopať • logať • strebať • uhýbať si • uhýnať si: nechce prestať chľastať; každý deň si uhýna • expr.: trundžiť • hovor. pejor. korheľčiť: korheľčí od mladosti • expr.: tankovať • cicať: chlapi tankujú, cicajú od rána • subšt.: nasávať • sať

3. mať schopnosť prepúšťať, prijímať tekutinu • pohlcovať • vpíjať: suchá zem smädno pije, pohlcuje, vpíja letný dážď • absorbovať • vstrebávať: látka absorbuje, vstrebáva pot

4. p. cicať

ľudoopica opica vývinovo najbližšia človeku • ľudoop: gorila je ľudoopica, ľudoop • antropoid • odb. pitekantrop (vzpriamene chodiaca ľudoopica)

pitekantrop p. ľudoopica

nápoj tekutina na pitie: alkoholický, osviežujúci nápoj • zastar. nápitok: božský nápitok • almázia • malvázia (silný sladký nápoj): to víno sa pije ako almázia, malvázia • občerstvenie (nápoj na osvieženie): pohár s občerstvením • hovor.: pijatika • pitie (obyč. liehový nápoj): minula sa nám pijatika • expr. mok (v básnickom, nadnesenom vyjadrení): z čaše pije zlatý mok • nektár (v gréckej mytológii nápoj bohov; expr. lahodný nápoj): pezinské sa pilo ako nektár • hovor. expr.: ločprda • ločprdina (zlý nápoj) • pejor.: brečka • žbrnda (nechutný nápoj): tá brečka, žbrnda sa nedá piť

pijatika hovor. 1. pitie (obyč. nemierne) liehových nápojov • pitka: nočné pijatiky, pitky • hrub.: chľast • chľastačka: dať sa na chľast • hrub.: slopanica • strebanica: naučil sa na strebanice • hrub. žranica (nemierne pitie al. jedenie)

2. p. liehovina

pitka p. pijatika 1

čudný ktorý sa vyznačuje mimoriadnosťou, zriedkavosťou; ktorý je málo známy, ktorý sa nedá presne pomenovať, určiť • neobyčajný • nezvyčajný • nevšedný • zvláštny (op. obyčajný, bežný, všedný): čudný, neobyčajný príbeh; čudné, nezvyčajné správanie; nezvyčajný, nevšedný, zvláštny strom • divný • podivný • podivuhodný • podozrivý • znepokojujúci (vzbudzujúci údiv, počudovanie, znepokojenie): začuť divné, podivné, podivuhodné zvuky; podozrivé, znepokojujúce ticho • čudácky (typický pre čudáka): vedie čudácky život • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • expr.: čudesný • prečudesný • prečudný • predivný • prepodivný • prapodivný • prazvláštny • expr. zried. pračudný (veľmi čudný): čudesná, prečudesná, prečudná krajina; prepodivný, pračudný pocit • nepochopiteľný • záhadný • tajomný (plný tajomstva, nepoznaný, nepreskúmaný): nepochopiteľná, záhadná osoba; tajomné symboly • nevysvetliteľný: nevysvetliteľná záhada, nevysvetliteľný úkaz

malebný (obyč. o neživých veciach) príjemne pôsobiaci na zmysly svojou upravenosťou, harmóniou, krásou • pôvabný • úhľadný • kniž. vzhľadný: malebný, pôvabný kút Slovenska; úhľadný, vzhľadný piešťanský kroj • pekný • krásny • nádherný: pekný, krásny, nádherný výhľad • milý • expr.: utešený • rozkošný • čarovný: malebná, utešená, milá, rozkošná dedinka; chrámom sa rozľahli utešené, čarovné tóny • romantický • idylický (javiaci sa ako neskutočný, vysnívaný): romantický, idylický kraj detstva • kniž. pitoreskný (hýriaci farbami): pitoreskné kresby

pitoreskný 1. p. malebný 2. p. čudný

zvláštny 1. iný ako obyčajný, iný ako všedný, každodenný • neobyčajný • nezvyčajný: zvláštny, neobyčajný človek; zvláštne, nezvyčajné schopnosti • kniž. nezvyklý: nezvyklý úkaz • nevšedný • netradičný • netypický: nevšedný záujem; netradičná, netypická situácia • jedinečný • unikátny • výnimočný • originálny (ktorý sa javí ako výnimka): výnimočná žena; vyznačovala sa jedinečným, originálnym oblečením • cudzí: odpovedal cudzím hlasom • mimoriadny • nevídaný • nápadný (vzbudzujúci pozornosť svojou neobyčajnosťou): mimoriadna príhoda, nevídaná ponuka, nápadné meno • exotický (neobyčajný svojou cudzorodosťou): exotická krása • kuriózny: kuriózny prípad • kniž.: bizarný • pitoreskný: bizarné, pitoreskné tvary • čudný • divný • podivný • záhadný • podivuhodný (vymykajúci sa z rámca všednosti svojou záhadnosťou): vedie zvláštny, čudný, podivuhodný život • neopísateľný • nevyjadriteľný • nevypovedateľný • nevysloviteľný • nedefinovateľný: nachádzal sa v neopísateľnom, nedefinovateľnom stave • nejasný • nezrozumiteľný • nepochopiteľný • nevysvetliteľný: zvláštne, nejasné, nezrozumiteľné reči; nevysvetliteľný jav • čudácky (typický pre čudáka): má čudácke spôsoby

2. p. špeciálny 1, 2 3. p. mimoriadny 1, 2 4. p. svojský 1 5. p. tajomný

pitva odb. otvorenie mŕtvoly • autopsia (pitva na zistenie príčiny smrti): sudca nariadil pitvu, autopsiu • lek. obdukcia

analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenín • rozoberať • rozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahy • rozkladať: rozkladať, analyzovať celok na časti • hovor. pitvať • zried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro

pitvať p. analyzovať

predsieň vstupná miestnosť do bytu al. do inej miestnosti • predizba: tmavá predsieň, predizba • pitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu) • pitvorec (menší pitvor) • chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru) • hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s halou • foyer (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách)

pitvor, pitvorec p. predsieň

desaťhaliernik desaťhalierová minca • hovor. zastar. al. expr. päták • groš (drobná minca vôbec): nemal ani päták

päták 1. p. desaťhaliernik 2. p. peniaz 1

peniaz 1. kovové platidlo, zried. i bankovka • minca: zbieral zlaté peniaze, mince • štátovka (papierový peniaz vydaný štátom): štátovka vysokej hodnoty • päták (rakúsko-uhorská minca, hovor. desaťhaliernik al. iná drobná minca) • šesták (rakúsko-uhorská minca, hovor. dvadsaťhaliernik al. iná drobná minca) • zastar. turák (rakúsko-uhorská minca, hovor. expr. drobná minca) • expr.: groš • grajciar: nemám ani groš, ani grajciar • zastar. moneta

2. p. peniaze

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matka • hneď • ihneď • okamžite: hneď, ihneď po skúške išli domov • bezprostredne • tesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociach • hneď nato • hneď zatým • hneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslel • zastaráv. zápäť (Zguriška)

niekoľkokrát vyjadruje opakovanosť deja v neurčitom počte; vyjadruje neurčitú násobenosť stavu, vlastnosti, spôsobu a pod. • niekoľko ráz • dakoľkokrát • dakoľko ráz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: už niekoľkokrát, niekoľko ráz, dakoľko ráz prišla neskoro; viackrát, viac ráz, viacej ráz som ho musel napomenúť • niekoľkonásobne • viacnásobne: spotreba vody sa niekoľkonásobne, viacnásobne zvýšila; dosiahli niekoľkonásobne, viacnásobne vyššiu produkciu • hovor.: párkrát • pár ráz • zopárkrát • zopár ráz (naznačuje menší počet opakovanosti deja): (zo)párkrát, (zo)pár ráz mu pomohli v núdzi

párkrát p. niekoľkokrát

sledovať 1. ísť, pohybovať sa za niekým, niečím • nasledovať: psík sleduje, nasleduje chlapca na každom kroku; tajne sledoval, nasledoval ženu až po dom • fraz. visieť niekomu na pätách: nemôže sa sama nikde pohnúť, dieťa jej stále visí na pätách • špehovať • sliediť • hovor. pejor. špicľovať (sledovať s cieľom zistiť niečo o niekom, niečom): dávajme si pozor, lebo nás špehujú, špicľujú; stále sliedi za učiteľom • stopovať (nepozorovane sledovať): stopuje líšku až po jej úkryt

2. sprevádzať svojou pozornosťou, záujmom • venovať pozornosť: sleduje všetko, čo sa okolo neho robí; venovať pozornosť športu, súčasnému výtvarnému umeniu • pozorovať (sústredene sledovať): pozoruje, či sa stav pacienta zlepšuje • všímať si (prejavovať záujem): v poslednom čase si bližšie všíma dochádzku na pracovisku • fraz.: nespustiť z očí niekoho/niečo • nespustiť oči z niekoho/niečoho (ustavične sledovať)

3. p. orientovať sa 2 4. p. zachovať 2