Synonymá slova "pás" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 133 výsledkov (2 strán)

  • driek 1. telo okrem hlavy a končatín • trup: mať dlhý driek, trup

    2. zúžená časť trupu nad bokmi; časť oblečenia obopínajúca toto miesto • pás: chytiť niekoho okolo drieku, pása; šaty naberané v drieku, v pásezastar. taille (objem tela v páse)


    pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufriexpr. pásik: pásik kožehovor. štráf: všiť do sukne štráf látkypopruhsubšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniachštóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)

    2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy políhovor. štráfexpr.: pásikprúžokštráfikhovor. táľ (úzky pás poľa)

    3. p. remeň 1 4. p. driek 2


    remeň 1. dlhší užší pruh (obyč. z kože) na upevnenie niečoho • opasokpás: upevniť si šaty opaskom, pásom; odopnúť si remeň, opasokremenec (užší, kratší remeň): kufre stiahnuté remencami

    2. p. koža 1


    pastva 1. dozeranie na hospodárske zvieratá pri žraní porastu, pasenie statku; porast, obyč. tráva ako potrava pasúcich sa zvierat; expr. čo príjemne pôsobí na zmysly • paša: v jeseni sa končí pastva, paša; šťavnatá, zelená pastva, paša; expr. to bola pastva, paša na oči

    2. pozemok zarastený trávou určený na pasenie • pasienokpastvinapašapastvisko: vyhnať statok na pastvu, na pasienok, na pašu; zelené horské pasienky, pastviny, pastviská


    paša p. pastva 1, 2


    cudzopasník 1. živočích al. rastlina žijúci (žijúca) z iného organizmu • parazit: črevný cudzopasník, parazit

    2. pejor. kto nevytvára nijaké (nové) hodnoty: cudzopasníci na tele spoločnostipejor. príživník kto žije z práce iných: hľadá si prácu, nechce byť príživníkom; pejor. pasák kto sa priživuje na prostitútkach • pejor.: parazitcudzopascudzopasec: zbaviť sa cudzopascazastaráv. trúd


    pasák 1. p. pastier 2.p. cudzopasník 2


    pastier kto pasie hospodárske zvieratá • hovor. pasák: pastier, pasák husí; obecný pastier, pasákbača (hlavný pastier oviec) • valach (pastier oviec) • honelník (pomocník baču al. valacha) • kraviar (pastier kráv) • koniar (pastier koní) • sviniar (pastier svíň) • voliar (pastier volov) • ovčiar (pastier oviec) • husiar (pastier husí) • gaučo (pastier dobytka na argentínskych pampách) • nár. trškár (Timrava)zastar.: gondáškondaš (pastier svíň)


    chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

    2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

    3. p. manžel


    pašák p. chlap 2


    chodec človek idúci, chodiaci pešo: osamelý chodecpeší: priechod pre chodcov, pre pešíchokoloidúci (kto ide okolo): nevšímať si okoloidúcichzried. pasant (Vajanský)


    okoloidúci kto ide okolo: pozerá z obloka na okoloidúcichkniž. pasantchodec (kto ide pešo): chodci mu kývali na pozdrav


    pasant p. chodec


    pásavý p. pásikavý


    pásikavý na ktorom sú pásiky, pásy • pásavýpáskavýpáskatýpásikovanýpáskovanýpásovaný: pásikavý, pás(k)avý záves; pás(i)kovaný, pásovaný sveterprúžkovanýprúžkatýpruhovaný: prúžkovaný, prúžkatý, pruhovaný ako zebrahovor.: šráfkovanýšrafovanýštráfkatýštráfkovanýštráfovaný


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    pasáž 1. p. časť 2. p. priechod


    priechod miesto určené na prechádzanie: priechody pre chodcov; priechod cez rieku je vyššiehovor. zebra (priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke): prechádzať cez zebrunadchod (priechod pre chodcov nad komunikáciou): prejsť na druhú stranu ulice nadchodompodchod (priechod pre chodcov pod komunikáciou) • pasáž (priechod cez budovu medzi dvoma ulicami): v pasáži sú obchody


    úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesnífragment: fragment eposuvýňatok: výňatok z operyzlomok: zlomok rukopisuukážka: predniesť ukážku z dielaútržok: útržky z rozhovoru, textuvýťah: klavírny výťahkniž. úlomok: úlomky básnekniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez: výrezy zo skutočnostipasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románupartia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzikestať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať dielakniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavukniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti


    cestujúci kto cestuje: cestujúci už sedia vo vlakuhovor. pasažier: čierny pasažierzastaráv. pocestný (kto koná cestu pešo) • kniž. pútnik (kto putuje, kto koná púť)


    pasažier p. cestujúci


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomunástrahy: nepriateľské nástrahykniž. osídla: dostať sa do osídel zlobypascaklepec: nastaviť niekomu pascuintrigy: zákulisné intrigypejor.: machináciečachremachremachle: finančné machinácie, politické čachre, machrehovor. pletky: špinavé pletkysubšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle


    bezpredmetný ktorý stratil opodstatnenosť, aktuálnosť • neodôvodnenýneopodstatnenýbezdôvodný: bezpredmetný, neodôvodnený, neopodstatnený spor; bezpredmetné, bezdôvodné požiadavkyneoprávnenýnezmyselný: neoprávnené, nezmyselné nárokyneaktuálnyhovor. pasé (neskl.): problém je už neaktuálny, pasézbytočný: sú to bezpredmetné, zbytočné pripomienky


    pasé p. bezpredmetný


    paseka p. zmätok 2


    pasentný p. priliehavý 1, tesný 1


    priliehavý 1. urobený presne na mieru; tesne priliehajúci k niečomu • upätý: priliehavý, upätý kabáthovor.: pasentnývypasovanýhovor. neskl. akurát: priliehavé, vypasované, pasentné sako; šaty sú akuráttesnýúzky (op. voľný): rada nosila tesné, úzke sukne, nohavice

    2. p. výstižný, primeraný


    tesný 1. ktorý má menšiu veľkosť, ako je potrebné; ktorý obopína telo al. niektoré jeho časti; ktorý nie je dosť pohodlný (op. voľný) • priliehavýhovor.: obtiahnutývypasovanýpasentný: nosí tesné, priliehavé sukne; obtiahnuté, vypasované, pasentné nohavicekniž. upätýzried. upiaty (Jesenská)úzky (op. široký) • malý (op. veľký): kabát mu je v pleciach úzky; topánky sú mi už maléexpr. tesnučkýtesnunkýtesnulinký

    2. ktorý dobre prilieha; ktorý nič neprepúšťa • nepriepustnýnepriedušnýhermetický: tesný, nepriepustný ventil; tesný, nepriepustný, nepriedušný, hermetický uzáverexpr. tesnučkýtesnunkýtesnulinký

    3. ktorý je málo priestranný • malý (op. veľký, priestranný): celá rodina sa tlačí v jednej tesnej, malej izbeúzky (op. široký, priestranný): tesné, úzke benátske uličkystiesnený: deprimovali ju stiesnené priestory podkrovného bytu

    4. p. blízky 2, úzky 2, 3


    pasia p. záľuba 1


    záľuba 1. vzťah k niečomu prejavujúci sa záujmom o niečo, pestovaním niečoho, venovaním sa niečomu: záľuba v koňoch, v šitíkoníček: jeho koníčkom je zbieranie známokhobby: venovať sa svojmu hobbyhovor. pasia: mať pasiu v niečommánia (vášnivá zaujatosť za niečo): futbal – to je jeho mániachúťka (obyč. zmyselná a okamžitá záľuba): uspokojiť svoje chúťkyhovor. slabá stránkazáujem: filatelistické záujmyláska: hudba je jeho láska

    2. p. radosť


    pasienok p. pastva 2


    pásik p. pás 1, 2, páska


    páska úzky pruh tkaniny, papiera a pod. • pásikstužka: páska, pásik z kože; nosiť pásku, stužku na znamenie smútkušnúra (pruh zo spletenej priadze)


    pásikovaný, páskovaný p. pásikavý


    lisovať tlakom oddeľovať od tuhých látok tekutinu • hovor. prešovať: lisovali, prešovali hroznopretláčaťpasírovaťvytláčať: pretláčať, pasírovať zeleninu; vytláčať olej zo semienpretierať (cez sito): pretierala paradajky


    pasírovať p. lisovať


    apatia nechuť reagovať na dojmy z prostredia • apatickosť: zmocnila sa ho hlboká apatia, apatickosťľahostajnosť: všeobecná ľahostajnosť k spoločenskému dianiunevšímavosťnezáujem: prejavovať nezáujemotupenosťletargia (úplné duševné ochabnutie): upadnúť do letargieútlm (prechodne oslabená sústredenosť): byť v útlmepasivitapasívnosť (trpná poddajnosť): prekonať pasivitu, pasívnosťnečinnosťtrpnosťkniž.: inaktivitainaktívnosťmŕtvota


    pasivita, pasívnosť p. apatia


    ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


    nečinný ktorý nevykonáva (nijakú) činnosť, prácu; ktorý nevyvíja úsilie, nerobí kroky v prospech al. neprospech niečoho; svedčiaci o tom (op. činný, činorodý) • pasívnyneaktívnykniž. nedvižný: nečinný, pasívny člen hnutia; zaujať neaktívny, nedvižný postoj k problémutrpný (úplne bez záujmu, úsilia): trpné prijímanie rozkazov; trpná oddanosť osudunepodnikavý (op. podnikavý): nepodnikavý obchodníkpejor. zápecníckykniž.: oblomovskýoblomovovský: viesť zápecnícky, oblomovský spôsob životaexpr. ťapákovskýkniž. al. odb. inertný (neschopný reagovať)


    pasívny 1. ktorý neprejavuje aktivitu, vyznačujúci sa nečinnosťou, nezáujmom; svedčiaci o pasivite (op. aktívny, činný, činorodý) • neaktívnyneiniciatívny: pasívny, neaktívny, neiniciatívny človek; pasívny, neaktívny, neiniciatívny prístupnečinnýtrpnýkniž.: nedvižnýoblomovský: poddať sa nečinnému, trpnému, nedvižnému čakaniu; oblomovský postojnebojovnýnevýbojný (op. bojovný, výbojný) • nepodnikavý (op. podnikavý) • expr. ťapákovskýpejor. zápecnícky (pasívny a zaostalý): nepodnikavý, ťapákovský, zápecnícky duchapatickýletargický (chorobne pasívny): je celkom apatický, letargický

    2. p. stratový


    pohodlný 1. poskytujúci pohodlie • hovor. komótny: usadil sa v pohodlnom, komótnom kreslekomfortný (pohodlný, pritom nákladný, prepychový): komfortné zariadenieútulnýteplýpríjemný (obyč. o interiéri): zariadil si pohodlnú, útulnú, teplú, príjemnú pracovňuhovor. voľný (obyč. o šatách al. obuvi, ktoré poskytujú pohodlie): uprednostňovala pohodlné, voľné nohavice a blúzy

    2. (o človeku) ktorý sa vyhýba ťažkostiam, námahe; vyhľadávajúci pohodlie; svedčiaci o tom • hovor. komótny: pohodlný, komótny človeknenáhlivýneskl. subšt. lážo-plážo (majúci dosť času, obyč. aj vtedy, keď sa vyžaduje rýchlejší, aktívnejší prístup): nenáhlivý hráč, nenáhlivé pohyby; diváci videli lážo-plážo futballenivýpasívnyneaktívny: Nebuď taký pohodlný, lenivý!; celá trieda je pasívna, neaktívna – nik sa neprihlásiľahkýnenáročnýjednoduchý (ktorý si vyžaduje malú námahu): zvolil si pohodlnejšiu, ľahšiu, nenáročnú, jednoduchšiu cestuľahostajnýpubl. pejor. pohodlnícky (nezaťažujúci myseľ, svedomie a pod.): ľahostajný, pohodlnícky postojpejor. panský: zapáčil sa mu panský život


    stratový ktorý prináša stratu, škodu; z ktorého vyplýva strata, nie zisk (obyč. v ekonomickej oblasti) • deficitnýschodkový (preukazujúci deficit, schodok): stratová, deficitná firma; schodkové hospodáreniefin. pasívny (pri ktorom sú pasíva vyššie ako aktíva; op. aktívny): pasívne hospodárstvo; stratový, pasívny obchodneziskový (op. ziskový) • neprofitujúci (op. profitujúci) • nevýhodný: nezisková, neprofitujúca výroba; predaj za nevýhodné ceny


    stuha1 úzky ozdobný pás nejakej látky • stužka: stuha, stužka na klobúku; maturitná stužkapáska: čierna páska na rukávešujtáš (úzka farebná ozdobná stužka): sukňa so šujtášmiviazačka (stuha na uväzovanie): šaty s viazačkouhovor. mašľa: hodvábna mašľa vo vlasochhovor. pentľa (ozdobná stužka) • šerpa (širšia stuha nosená okolo pása al. pliec): opásať si šerpuhovor. zastar.: galôn (Šoltésová)galún (Kukučín)


    páskatý, páskavý p. pásikavý


    maškrtiť jesť sladkosti, pochúťky: po obede rád maškrtíexpr.: lakotiťkváriť: lakotí čosi v chladničke; kváril smotanunár. paškrtiť: myš paškrtila v komore


    paškrtiť p. maškrtiť


    maškrtný ktorý má rád maškrty, maškrtenie; svedčiaci o tejto vlastnosti • maškrtníckyexpr.: lakotnýlakotníckynár. paškrtný: maškrtné, maškrtnícke, lakotné deti vyjedli všetok lekvár; má maškrtný, lakotnícky, paškrtný jazyklabužníckygurmánsky (ktorý má rád dobré jedlo): labužnícky, gurmánsky vychutnávač (jedla)pôžitkárskypožívačnýpožívačnícky (ktorý sa oddáva pôžitkom z dobrého jedla): maškrtný, pôžitkársky starec; maškrtné, požívačné, požívačnícke ústa


    paškrtný p. maškrtný


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    potvora škaredý, hnusný tvor, obyč. pren. v nadávke • netvorobludapríšera: morská potvora, obluda, príšerapejor. ohava: nechcem tú potvoru, ohavu ani vidieťmonštrum: to nie je človek, to je monštrumexpr.: paskudapaskudníkmaskazgerbaohyzdapejor.: pačmagapačrevpapľuhpľuhapľuhavecpľuhavníkpľuhákbosorka (iba o žene)


    paskuda, paskudník p. potvora


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


    paskudný p. prekliaty, nepríjemný


    prekliaty expr. nad ktorým je vyslovená kliatba; negatívne hodnotený (obyč. v nadávkach) • kniž. zlorečenýpoet. kliaty: Buď prekliaty, zlorečený, kliaty!zatratenýzavrhnutý: prekliate, zatratené, zavrhnuté detiexpr.: naničhodnýčertovskýdiabolskýhromskýpotvorskýsprepadený: naničhodná, čertovská, hromská, potvorská robotaexpr. paskudný: paskuda paskudnáhovor. expr.: paromskýparomovský: parom(ov)ské peniazesubšt. sakramentský: sakramentský chlapíkniž. hovor. poondiatypoondený: Kedy sa skončí tá poondiata, poondená zima!hrub.: posranýposratýskurvený


    hanopis ostrý útočný, hanobný spis al. článok • paškvil: je to obyčajný politický hanopis, paškvillit. pamflet: písať pamflety


    napodobnenina niečo napodobnené • napodobeninaimitácia: napodobnenina, napodobenina, imitácia kože, hodvábunápodoba: nápodoba rozprávkyfalzifikát (napodobnenina vydávaná za originál): falzifikát listinyodb. falzumreprodukcia: jeho romány sú iba reprodukciou skutočnostiplagiát (napodobnenie cudzieho diela): plagiát známeho obrazukópia (verná napodobnenina umeleckého diela): kópia obrazuatrapa (napodobnenina určená na reklamu): vo výklade sú iba atrapypaškvil (nepodarená napodobnenina niečoho) • pren. pejor. odvar (slabá napodobnenina): odvar románu


    paškvil p. hanopis


    haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


    paškvilovať p. haniť


    dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovaťrozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovaťznervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodaťpichaťpodpichovaťpodpichávaťdodieraťexpr. dopaľovaťpodkušovaťpodkušiavaťpodkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckaťštvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviťrozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

    p. aj dobiedzať

    2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkaťnútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


    pašmať p. dráždiť 2


    pašmať sa p. túžiť


    túžiť pociťovať silnú túžbu mať niečo, dosiahnuť niečo, veľmi niečo chcieť: túžiť za porozumením, za domovom; túžiť po pokojibažiťdychtiť (vo veľkej miere): baží po dobrom jedle; dychtí vládnuť nad rodinoukniž.: prahnúťžízniť: prahne, žízni po láske, uznaníkniž. lačnieť: lačnie za vzdelanímzried. smädiť: smädia po krviexpr.: mrieťzmieraťumieraťhynúťhorieť (obyč. pri silnej citovej náklonnosti k niekomu): mrie, umiera za milýmzried. žiadostiť (žiadostivo túžiť): nik po nej nežiadostíexpr. umárať sa (trápiť sa túžbou): umára sa za deťmi, za ženouexpr. triasť sa (s nedočkavosťou): trasie sa za funkciamivzdychať (bolestne túžiť): vzdychá za deťmirojčiť (s túžbou premýšľať): rojčiť o šťastí, o vzdialených krajináchexpr.: divieťšalieť (sa)šialiť sahovor. expr.: blaznieťblázniť sa (nápadne prejavovať vášnivú túžbu za niečím, niekým): divie, šalie (sa) za autami, za hokejom; blaznie, blázni sa za dievčatamihovor. expr. letieť (na niekoho); (žiadostivo túžiť): letí na peniaze, na mužovlakomiť saexpr. pachtiť sa (za majetkom, peniazmi) • nár. expr. pašmať sa


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    pásmo p. oblasť 1, územie


    územie časť zemského povrchu tvoriaca istý celok: dážď na celom území Slovenska; zamorené územieoblasť (vymedzené územie): pohraničná oblasťpásmozóna (pruh územia): lesné ochranné pásmo, vojenská zónaobvod: volebný obvodkniž. regiónkrajinakraj (územie ako zemepisná oblasť): hornatá krajina, zalesnený krajkniž. teritórium: historické teritórium štátu


    bitka 1. fyzický konflikt dvoch al. viacerých ľudí: hádka prerástla do bitkyzápaszápolenie: zápas, bitka dvoch chlapov; zápolenie päsťamiboj (veľký, často ozbrojený konflikt): boj troch cisárov sa odohral na tomto miestešarvátkapotýčka (menší konflikt): slovné potýčkyexpr.: ruvačkarúbačkapračkadračkakucapaca: nikto nevedel, kto vyvolal tú ruvačku, rúbačkuhovor. pasovačkaexpr. zried.: ruvanicarúbanicahovor. expr.: harmatanecmelameľa: rozbité okná krčmy svedčili o riadnom harmatanci

    2. trest údermi: bitku cítil ešte tri dniexpr.: výpraskvýplata: môžeš sa tešiť na výpraskhovor. expr. zastar.: virgasvirgáčvilágoš: budeže to doma virgassubšt. nakladačka • fraz.: dvadsaťpäťpäťadvadsať (na zadok): dostaneš päťadvadsať palicou


    pasovačka p. zápas 1


    zápas 1. úsilie prekonať súpera silou: podľahnúť v zápase, poraziť protivníka v zápasebitka: pustiť sa do bitkyboj: zvíťaziť v bojipotýčka (krátky zápas): potýčky hliadokšarvátka: vyvolať šarvátkuzrážka: krvavé zrážkysúboj: letecký súbojduel: stretnúť sa v dueliexpr.: pračkaruvačka: v krčme sa strhla pračka, ruvačkahovor. pasovačka: junácke pasovačkypoet. zápol (Roy)

    2. úsilie o dosiahnutie niečoho, premoženie niečoho, niekoho: volebný zápasboj: konkurenčný bojkniž. zápolenie: zápolenie s prekážkamikniž. borba: životná borbazastar. úbehy (Zguriška)

    3. súťaženie dvoch družstiev al. jednotlivcov v istom druhu športu: futbalový zápasstretnutie: víťazné stretnutiekniž. zápolenie: zápolenie družstiev malo dramatický priebehpreteky (zápas o prvenstvo): automobilové pretekyšport. slang. meč (pôv. pís. match): vyhrať mečzastar. úbehy (Dobšinský)


    pásovaný p. pásikavý


    hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhodbyť vhodnýbyť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sašikovať sapasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sapridať saprísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

    2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčaťpristaťslušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovaťísťsedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovaťladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


    pasovať1 p. vyhlásiť 2


    pasovať2 p. hodiť sa 1, 2


    priliehať 1. byť svojimi rozmermi, tvarom a pod. presne vyhovujúci (na svoje určenie) • zapadať: okenice zle priliehajú, zapadajúhodiť sa: súčiastka sa sem výborne hodíhovor.: pasovaťsedieť: klobúk mu dobre pasuje, sedíhovor. šikovať sa: kľúč sa do zámky nešikujezastar. trafiť sa: akosi sa to sem netrafítesniť (tesne priliehať): dvere netesnia

    2. istými znakmi byť v dobrom súlade s niekým, niečím, byť výstižný • zhodovať sakryť sa: opis na zbeha prilieha, opis sa s ním zhoduje, kryjehovor.: pasovaťsedieť: výpovede svedkov nepasujú, nesedia


    pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

    2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


    sedieť 1. mať zadnú spodnú časť tela položenú na pevnej podložke: sedieť na lavičke, za stolom, s prekríženými nohamiexpr. zjemn. sedkať (si): spokojne si sedkajúdet.: hačaťhačkaťexpr., trocha hrub. ľapieť: ľapí tam už hodinuposedávaťposedúvať (po chvíľkach, s prestávkami): po lavičkách posedávali turistiexpr. posedkávať (si) (chvíľami sedieť) • vysedávaťvysedúvať (často, dlho nečinne niekde sedieť): vysedáva po krčmách

    2. hovor. byť dobre umiestnený, byť priliehavý • byť namiestehovor. pasovať: nábytok do izby sedí, pasuje; výčitka, pochvala je tu namieste, sedíhodiť sapriliehaťzapadať: kľúč sa do zámky hodí, kľúč do zámky zapadáhraťhovor.: štimovaťšikovať sa (byť v poriadku): niečo tu nesedí, nehrá, neštimuje

    3. p. pristať 2 4. p. úradovať


    vyhlásiť 1. úradne dať verejnosti najavo; dôrazne povedať • dať na známosťohlásiťoznámiť: vyhlásiť nové zákony; dal na známosť, ohlásil svoje rozhodnutie vzdať sa funkcie; vyhlásiť, oznámiť rozhodný protestvyniesť: vyniesť nariadeniezverejniťuverejniťpublikovať (vyhlásiť v hromadných oznamovacích prostriedkoch) • vypísať (tlačou vyhlásiť): vypísali súbeh na obsadenie dirigentavysloviť: vysloviť ortieľ, rozsudokvydať (komuniké, vyhlásenie, úradnú správu, nariadenie, zákon a pod.) • deklarovať (politické zásady) • proklamovať (slávnostne vyhlásiť): proklamovanie zvrchovanostivypovedať (vojnu, boj niekomu)

    2. vyniesť (úradný) úsudok o niekom, niečom • označiť: vyhlásiť, označiť niekoho za vinného, za mŕtvehoposúdiťkvalifikovať: zmluvu posúdiť, kvalifikovať ako/za neplatnúvykričaťrozhlásiť (verejne povedať o niekom obyč. niečo zlé): vykričali ho za nepríčetnéhohist. al. expr. pasovať: pasovať za rytiera; pren. pasovať za dobrého Slovákanespráv. prehlásiť


    vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhodbyť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhodbyť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôlihovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenujehovor. expr. rezať: to mi režekniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hoviehodiť sahovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasujespĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametrezbaviťhovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú


    pašovať porov. previezť


    biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

    2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

    3. p. bojovať 1, 2


    bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

    2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


    namáhať sa vynakladať námahu (fyzickú al. duševnú) • napínať savyčerpávať savysiľovať sa: namáhala sa, napínala sa umývaním okien; vysiľoval sa prácou na stavbeprepínať sapresiľovať sa (nadmieru sa namáhať): vždy sa prepínal v práciexpr.: trhať saťahať sanaťahovať sa: v práci sa veľmi netrhá; ťahá sa s ťažkým kufromhovor.: pasovať saturbovať sa: pasoval sa s prípravou prednášky; zbytočne sa turbovallaborovať (trápiť sa s niečím, namáhavo niečo robiť): laborujem s tým textom už týždeňexpr.: pechoriť samocovať samolestovať sachamriť sachamrať sachámoriť sa (obyč. fyzicky): pechoril sa, molestoval sa s obrovským balíkomtrápiť samoriť saumárať sasužovať sa (psychicky sa namáhať): sužoval sa, moril sa pri štúdiuexpr.: katovať salopotiť sastrháňať sakrušiť saoštarovať saoštárať sahovor. expr.: mordovať sašťaviť sa: šťavil sa pred skúškouunúvať saustávať saexpr. obťažovať sa (namáhať sa v malej miere): neunúval sa s odpoveďounár.: morcovať savrsovať sadrcoliť sa: vrsoval sa s ťažkou fúrouhrub. prdúskať sa


    pasovať sa p. biť sa 1, bojovať 2


    pásový p. sériový 1


    sériový 1. vyrábaný vo veľkom množstve rovnakým spôsobom, rovnakou technológiou (op. kusový) • továrenskýhovor. fabrickýpásový: sériová, továrenská výroba; sériové, fabrické výrobkyveľkosériový

    p. aj konfekčný

    2. p. viacnásobný 1


    číhať 1. pozorne čakať na vhodnú príležitosť (na zaútočenie a pod.) • striehnuťkniž. striezť: šelma číha, striehne, strežie na korisťvyčkávaťsledovať: s napätím vyčkávajú, sledujú, ako sa vec vyviniehovor. pásť: pasie za každým jeho slovom, číha na každé jeho slovoexpr.: snoriťpoľovať: snorí za korisťou, poľuje na zver

    2. p. pozorovať 1


    pásť p. striehnuť 1


    sliediť usilovne, s veľkým záujmom a obyč. potajomky hľadať niečo, niekoho • pátrať: sliedia, pátrajú, kde sa zločinec ukrylexpr. snoriť: snoriť po koristi; snorí za výhodnou kúpoustriehnuťčíhať (vyčkávaním): striehne, číha, kde by čo najvýhodnejšie niečo dostalšpehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (sledovať niekoho, niečo obyč. s cieľom zistiť niečo zatajované): špehuje svoju ženu; dal sa na špiónovanie, špicľovaniezastar. šľakovať (Kalinčiak)stopovať (nepozorovane ísť po stopách): stopuje medveďaexpr.: ňuchaťňuchtiťňúraťnúrať (zvedavo zisťovať, pátrať po niečom): ňuchá, ňuchtí, ňúra po dome, čo by si vzalexpr. poľovať: poľovali na vzbúrencovhovor. pásť: pasie za dievčatamihovor. expr.: štáraťlašovať: štára po kútoch, po záhradevetriť (pátrať čuchom; o zvieratách): pes vetrí na všetky stranyjastriť (pátrať očami): sliedi, jastrí, čo by si mohol uchmatnúť


    striehnuť 1. ostražito niekoho, niečo pozorovať (obyč. nenápadne, skryto) s cieľom využiť danú situáciu vo svoj prospech • kniž. striezťčíhať: striehnuť, číhať na niekoho za rohom; mačka striehne, číha na myš; strežie, číha na každú príležitosťvyčkávať (čakať na uskutočnenie niečoho): vyčkáva, aby mohol udrieťčakať (s istým cieľom zotrvávať na mieste al. v istej situácii): čakajú na vhodný okamihexpr. pásť: pasie za dievčaťom, za výhodným miestomočakávať: trpezlivo očakával svoju príležitosť

    2. p. pozorovať 1 3. p. strážiť 4. p. sliediť


    kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sapopásať safraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mestafraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť savychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstvakniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)


    pásť sa p. kochať sa


    krém 1. polotuhá látka na čistenie, roztieranie a pod. • pasta: krém, pasta na čistenie zubnej protézy; vyleštiť topánky krémom, pastouhovor. zastar. box (krém na topánky)

    2. náplň do pečiva • plnka: čokoládový krém, čokoládová plnka do torty


    pasta p. krém 1


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    pastelový p. jemný 3


    pästiar športovec pestujúci pästiarstvo • boxer: má v rukách silu ako pästiar, boxerzastar. boxerista


    pästiarstvo druh ťažkej atletiky, pri ktorom dvaja súperi uplatňujú údery päsťami • boxzastar. boxing


    idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

    2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


    pastiersky p. idylický 2


    tabletka prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru • odb. tableta: dve tablet(k)y acylpyrínu, tuhý lieh v tabletkáchpilulkazried. pilula: pilulky proti bolestifam.: pastilapastilka (liečivý prípravok tvaru kotúčika, kocky a pod.): pastilky proti kašľuprášok (liek v podobe tabliet): prášky na spaniezastar. prach (Jégé)


    pastila, pastilka p. tabletka


    kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovnýhovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farárcirk.: duchovný pastierduchovný otecotec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastierhovor. zastar. pánko: velebný pánkokniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurátpastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)


Pozri výraz PÁS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV