Synonymá slova "oã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã o" v Synonymickom slovníku slovenčiny

sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počuli • len-len • expr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadal • leda • expr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohár • expr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udrží • hovor. tak-tak • hovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukru • expr. ledvučičko • zastar.: sotvy • sotvyže • ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • takmer • temer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštívi • ťažko • asi ťažko • asi nie • pravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie. • asi • pravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevráti • zastar.: sotvy • sotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledva • expr.: sotvaže • ledvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršať • hneď ako • len čo • len toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiť • iba čo • iba toľko čo • práve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov otec • zastar.: sotvy • sotvyže (Dobšinský, Škultéty) • kadenáhle (Kalinčiak) • nespráv. akonáhle

isto 1. s pocitom viery vo vlastné sily, s istotou • iste • smelo: isto, smelo prekonával všetky prekážky • pevne • neomylne: pevne, neomylne išiel za svojím cieľom • spoľahlivo: isto, spoľahlivo urobil všetky skúšky

2. zaručujúc ochranu pred nebezpečenstvom, bez pocitu ohrozenia; nevyvolávajúc pocit ohrozenia; nevyvolávajúc pocit nebezpečenstva • iste • bezpečne • neohrozene: medzi priateľmi sa cítil isto, bezpečne • spoľahlivo: stroj pracuje isto, spoľahlivo

3. vyjadruje presvedčenie o správnosti predpokladu, o splnení vyslovenej skutočnosti, vyjadruje istotu • iste • istotne • zaiste: isto, istotne sa do večera vráti; zaiste sa mu podarí zvíťaziť • dozaista • naisto • určite: dozaista, naisto zvládnu všetky povinnosti; určite sa polepší • zaručene • bezpečne: v sobotu nás zaručene, bezpečne navštívi • bezpochyby • nepochybne • nesporne: bezpochyby, nepochybne mu dajú ruku do sadry; nesporne vyhrá všetky zápasy • zrejme: isto, zrejme sa pokúsia o lepší výsledok • presne: viem to celkom isto, presne, že prídu • expr.: isteže • isto-iste: isteže, isto-iste mu pomôžu • pevne • skalopevne • expr. sväto-sväte: (skalo)pevne, sväto-sväte veriť v úspech • expr.: istučko • istučičko • isto-istučko • isto-istučičko: istučko, isto-istučičko ho má rád • podistým • akiste (s mierne oslabenou istotou): podistým, akiste prídu až ráno • celkom isto • celkom iste • celkom určite • rozhodne • napevno • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo (s dôrazným presvedčením o istote): celkom isto, rozhodne, napevno môžeš s nami rátať; stopercentne, nabetón, betónovo sa mu to podarí • subšt.: stopro • nastopro • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • za každých okolností • nech sa deje čokoľvek • fraz. expr.: aj keby hromy bili • aj keby tragače padali

4. p. pravda² 1, veru, skutočne 2

nasilu 1. s použitím sily, s použitím nátlaku, z donútenia • násilne • násilím • zried. násilky (J. Horák): nasilu, násilne ich dovliekli pred veliteľa; násilím ho vysťahovali z bytu • nedobrovoľne • nútene: nedobrovoľne, nútene si musel zobrať Marku za ženu • hovor. pozlotky: ak nepôjdete podobrotky, pôjdete pozlotky • hovor. zastar. zlotky (Kukučín, J. Horák)

2. v rozpore s presvedčením al. pocitmi, proti vôli • násilne • silene: nasilu, násilne, silene sa rozplakala, aby vyvolala ľútosť • nútene • nedobrovoľne: všetko robil nútene, nedobrovoľne • neprirodzene • strojene: nasilu, neprirodzene, strojene sa usmiala na muža

3. s použitím všetkých možných prostriedkov • nástojčivo • všemožne: nasilu, nástojčivo, všemožne sa domáhal vstupu do budovy • silou-mocou • za každú cenu • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou ho zdržiavali; za každú cenu, stoj čo stoj sa chcel dostať z domu

rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázne • energicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvinenia • pevne • odhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich práv • prudko • ostro • rezko • strmo • tvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názory • rezolútne • kategoricky • nekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravu • radikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • iste • isto • istotne • naisto • dozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil on • naozaj • určite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiť • bezpochyby • nepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre darí • expr. stopercentne • hovor. expr.: nabetón • betónovo • fraz.: bez debaty • stoj čo stoj • čo by čo bolo • za každú cenu • subšt.: stopro • nastopro

všemožne všetkými možnými silami a prostriedkami, každým spôsobom, akýmkoľvek spôsobom • všelijako • hovor. všelijak: všemožne, všelijako sa usiluje, aby ho prijali • nástojčivo (všetkými silami a dôrazne): nástojčivo sa domáha uznania • nasilu • expr.: silou-mocou • zubami-nechtami • stoj čo stoj: nasilu, silou-mocou, stoj čo stoj by chcel byť prvý • fraz. rukami-nohami

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností

nepochybný ktorý vylučuje pochybnosť (op. pochybný) • nesporný • istý (op. sporný, neistý): zvýšená teplota je nepochybný, nesporný dôkaz choroby; nepochybná, istá diagnóza • neklamný • bezpečný: predložiť neklamné, bezpečné dôkazy viny • zaručený • spoľahlivý (s istou zárukou) • zastar. zabezpečený (Vajanský): zaručené, spoľahlivé správy; bol to zaručený omyl • hovor. neodškriepiteľný • nepopierateľný • nevyvrátiteľný (ktorý sa nedá odškriepiť, poprieť, vyvrátiť): neodškriepiteľná, nepopierateľná pravda; nevyvrátiteľné tvrdenie • nezvratný • presvedčivý • kniž. apodiktický (celkom vylučujúci pochybnosť): nezvratný, presvedčivý argument; apodiktický usvedčujúci materiál • zreteľný • zrejmý • jasný (výrazne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zreteľný, zrejmý príznak ochorenia; ide o jasný prípad besnoty • zjavný • očividný • evidentný (viditeľne vylučujúci pochybnosť; op. nejasný): zjavný, očividný príznak úpadku; mať evidentné ťažkosti • hovor. expr. svätosvätý

p. aj skutočný

očividný p. viditeľný, zjavný, jasný 2

presvedčivý ktorý vie presvedčiť; vzbudzujúci presvedčenie o správnosti, pravdivosti a pod. (op. nepresvedčivý) • presvedčujúci: presvedčivý, presvedčujúci výkon • výrečný • zjavný • kniž. eklatantný: presvedčivé, výrečné, zjavné, eklatantné svedectvo o nevine • očividný • jasný • zrejmý • evidentný (ktorý sa dá hneď vidieť): očividný, jasný, zrejmý dôkaz • nezvratný • nepochybný • nevyvrátiteľný (ktorý nemožno vyvrátiť, o ktorom nemožno pochybovať): poskytnúť nezvratný, nepochybný, nevyvrátiteľný dôkaz • kniž. pádny: pádny argument • výrazný (ktorý presviedča kvantitou, rozsahom a pod.): výrazné víťazstvo vo voľbách

verejný 1. ktorý sa týka celej spoločnosti (op. súkromný): verejný poriadok, verejný činiteľ, dbať na verejné blaho • spoločný • všeobecný (op. individuálny): spoločný, všeobecný záujem • kniž. pospolitý • zastar. pospolný: pospolité veci • mestský (patriaci mestu, spravovaný mestom): mestská doprava • obecný (patriaci obci, spravovaný obcou): obecná knižnica • kniž. exoterický

2. ktorý sa koná, ktorý prebieha bez zatajenia (op. tajný): verejné hlasovanie • otvorený • neskrývaný • netajený • zjavný • zrejmý (op. skrytý): otvorený boj, neskrývaný, netajený obdiv; zjavné, zrejmé nepriateľstvo • očividný • viditeľný • badateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): je to očividné, viditeľné, badateľné klamstvo

3. týkajúci sa väčšiny, vlastný väčšine: verejná mienka, vzbudiť verejné pohoršenie • všeobecný: získal pre svoju vec všeobecný súhlas • rozšírený: rozšírený názor o niečom

viditeľný ktorý možno vnímať zrakom al. inými zmyslami (op. neviditeľný) • pozorovateľný • sledovateľný: niečo je viditeľné, pozorovateľné voľným okom; zanechával za sebou viditeľné stopy • badateľný: badateľný pokrok • spozorovateľný • postrehnuteľný (ktorý sa dá spozorovať, postrehnúť): ľahko spozorovateľná, postrehnuteľná zmena • kniž. postihnuteľný • rozlíšiteľný (ktorý sa dá rozlíšiť): rozlíšiteľné detaily na fotografii • rozpoznateľný • rozoznateľný (ktorý sa dá rozpoznať, rozoznať): rozpoznateľné, rozoznateľné obrysy vrchov • zjavný • jasný: zjavné, jasné nepriateľstvo; medzi nimi je jasný rozdiel • markantný • výrazný (nápadne viditeľný): markantný rozdiel • zrejmý: je to zrejmé na prvý pohľad • zreteľný • očividný • znateľný (ktorý sa dá obyč. hneď vidieť): zreteľné odtlačky prstov, očividná výhoda • evidentný: ide o evidentný omyl • zastar. vidný: kapustniská boli vidné (Vajanský) • zastar. vidomý (Dobšinský)

p. aj výrazný 2

výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra

2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

p. aj výstižný, viditeľný, veľký

zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chyba • viditeľný • badateľný • zbadateľný • znateľný • sledovateľný • pozorovateľný • spozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domov • priezračný • priehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadné • zreteľný • nápadný • expr. okatý • výrazný • zrejmý • jasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdiel • rukolapný • markantný • hmatateľný • presvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkaz • neodtajiteľný • neodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvo • neskrývaný • netajený • otvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený boj • evidentný • kniž.: eklatantný • frapantný • flagrantný • fraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákona • hovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel

jašo p. pochábeľ

pochábeľ expr. pochabý človek • expr. vetroplach: mladý pochábeľ, vetroplach • zried. pochabec • expr.: pojašenec • zjašenec • otreštenec • ojašenec • jašo • šaľo • šajo • oplašenec • pajác: vystrája ako pojašenec, pochabec • expr.: frčkár • lapikurkár • apríl (nestály človek) • hovor. expr.: blázon • šibnutý • pejor. pobehaj: on je iba taký pobehaj • hovor. pejor. šiši • kniž. fanfarón • iron. fiťfiriť (bezvýznamný človek s komickými vlastnosťami) • expr. hastroš (človek pochabý v oblečení)

jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhu • hovor. handrkovať sa • expr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšie • dohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava) • vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom

kamuflovať zakrývať niečo maskou, expr. predstierať niečo so zámerom neprezradiť skutočný stav • robiť kamufláž • maskovať: kamuflovať, maskovať vojenské vozidlo; kamuflovať, maskovať svoje nedostatky; pri svojom vystupovaní robí iba kamufláž • zastierať • zatajovať • utajovať: zastiera, zatajuje, utajuje strach • fraz. robiť niečo očistom: všetko to robí iba očistom

kdeže expr. 1. vyjadruje rázne popieranie, odporovanie, pochybovanie, ostrý zápor (často v replike) • expr.: kdeby • kdežeby: kdeže, kdeby, ja som to nespravil; Prídeš? – Kdežeby! • expr.: ale ba • ale čo • ale čoby • ale kde • ale kdeže • ale kdežeby: ale ba, on to nedokáže; ale čo(by), nás sa to netýka; ale kde(že), my sme to neboli • expr.: ešte čo • ešteže čo: Pustíš ho na výlet? – Ešte(že) čo! • hovor. čoby • hovor. expr. čožeby: Našli ste ju? – Čo(že)by! • hovor. expr.: horký • horky • horkýže • horkýžetam • zried. horkýtam: horký(že) ten príde; Dosť si dnes už urobil. – Horkýžetam dosť! • veru nie • vôbec nie • ani myslieť • ani pomyslieť: Máte už s nimi pokoj? – Veru nie!; Môžem sa ísť kúpať? – Ani (po)myslieť!

2. p. kde 1, 2

nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nie • to teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie. • hovor.: akurát • ale ba, pís. i aleba • ale čo • ale čoby • ale kde • čoby • expr. no akurát • zastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by). • expr.: čožeby • kdeby • kdeže • kdežeby • hovor. expr.: ale čože • ale čožeby • ale kdeže • ale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by). • expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžeš • expr.: ešte čo • ešteže čo • ba ešte • ba ešte čo • ba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo. • expr.: božechráň • bohchráň • chráňboh • chráňbože • chráňpane • bohuchovaj • božeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh. • hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjaj • ach jaj • ajaj • ajáj: ah jaj, ajaj, ten nepríde • expr.: hoh • hoho • hohó • oho • ohó • oj • ojoj • ojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodli • hovor. expr.: horky • horký • horkýže • horkýtam • horkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukáže • expr.: figu • figu borovú • figu drevenú • figu makovú • hovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú). • hovor. expr.: ba kieho • ba kýho • čerta • paroma • ba čerta • ba paroma • ba kieho/kýho čerta • čerta starého • čerta rohatého • čerta strapatého • čerta kopasného • ba kieho/kýho beťaha • ba kieho/kýho hada • čerta-diabla • (ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého). • fraz.: ani za nič • ani za (živého) boha • hrub. ani bohovi • fraz.: ani za božemôj • ani za otca • ani za svet • za nič na svete • za nijakú cenu • ani počuť • ani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete! • fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbalo • ani ma nemá • ani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo! • sotva • ťažko • asi nie • asi ťažko • pravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko. • hrub. prd • vulg.: trt • hovno • riť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4

klamár kto klame • luhár: označiť niekoho za klamára, luhára • úskočník (kto používa úskoky) • pokrytec • falošník • pejor. farizej (falošný človek): politickí pokrytci • pejor. šarlatán: vyhlásiť niekoho za šarlatána • podvodník (kto sa dopúšťa podvodu): sobášny podvodník • hovor. cigáň: tvrdil, že to neurobil, cigáň akýsi • hovor.: švindler • švindliar • hovor. expr. podfukár • expr. šaľbiar • hovor. pejor.: šudiar • šudier • zried. zavádzač (Bodenek) • zried. zavádzateľ (Kukučín) • hovor. pejor. zried. ošmek (Urbánek) • hovor. pejor. zried. ošmekár • pren. pejor. eskamotér (obratný klamár)

podvodník 1. kto sa dopúšťa podvodov • hovor. expr. podfukár: politickí podvodníci, podfukári • klamár • luhár • hovor.: švindliar • švindler • expr.: šaľbiar • šibeničník • hovor. pejor.: šudiar • šudier • pejor. šarlatán • pejor. zried.: ošmek • ošmekár • hovor. pejor.: hochštapler • macher • hovor. cigáň

p. aj klamár

2. p. dobrodruh

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať

ošmekávať p. klamať 3

kmásať expr. 1. prudko niečím pohybovať • lomcovať: víchrica kmáše, lomcuje stromami • mykať • šklbať • trhať • expr. drmať: myká, šklbe, drme ho za kabát, za rukáv • expr. kvákať (ťahať za vlasy): kváče dievčaťu vlasy

2. prudkým pohybom odstraňovať niečo odniekiaľ • šklbať (obyč. v chumáčoch): kmásať, šklbať ovocie zo stromu; šklbať trávu • stŕhať • strhávať • trhať • driapať: stŕha, strháva, trhá, driape šaty z raneného • expr.: česať • očesávať (o vetre): vietor češe, očesáva ihličie, šušky z borovíc • expr. šústať (trhať, kosiť vo veľkom množstve): šústa trávu

kochať sa nachádzať záľubu, potešenie v niečom (obyč. pri pohľade na niečo) • expr.: pásť sa • popásať sa • fraz. pásť sa očami/pohľadom: kochá sa v kráse dievčaťa; pasie sa, popása sa na jeho rozpakoch; pasie sa očami, pohľadom na panoráme mesta • fraz. expr.: pásť si/popásať si oči/pohľad/zrak (na niečom, niekom) • tešiť sa • vychutnávať (pri pohľade, myšlienke a pod. na niečo pekné, príjemné): tešiť sa pri pohľade na západ slnka, vychutnávať západ slnka; vychutnáva pocit víťazstva • kniž. zastar. ľubovať sa (Vajanský)

konštatovať poznávacím procesom si uvedomiť; poznané oznámiť • zistiť: na mieste konštatoval, zistil smrť • spozorovať • zbadať • pobadať (nadobudnúť vedomosť o niečom): spozoroval, zbadal svoj omyl; pobadala, že sa zmenil • všimnúť si • prísť na niečo • postrehnúť • objaviť (často mimochodom spoznať): všimol si, objavil stratu peňazí • zastaráv. ustáliť: ustálil, že jedlo je výborné • povedať • kniž. riecť (poznané slovne vyjadriť): na záver konštatoval, povedal, že zámer konferencie sa splnil

p. aj zistiť

napadnúť 1. nahromadiť sa padaním (obyč. neos.) • spadnúť: napadol, spadol prvý sneh • napadať (postupne): napadalo lístia • expr.: nakydať (sa) • naváľať sa • navaliť sa: nakydalo (sa) veľa snehu • nasypať sa • nasnežiť (iba o snehu): sneh sa mu nasypal za golier • pripadnúť (ešte trocha napadnúť): do rána pripadlo snehu • expr. zried.: narútiť sa • narúcať sa: na strechu sa narútilo, narúcalo snehu

2. urobiť útok na niekoho, na niečo • prepadnúť • zaútočiť: nepriateľ napadol, prepadol krajinu; zaútočili na chodca • skočiť • vrhnúť sa (veľmi prudko napadnúť): skočil, vrhol sa na súpera • naskočiť (napadnúť skokom): pes naňho naskočil • expr. udrieť (vojensky): jednotka udrela v noci • kniž.: atakovať • inzultovať: atakovaný náhlou chorobou; inzultoval ho za urážku • osopiť sa • expr. oboriť sa (napadnúť niekoho slovne): rozhorčene sa osopil, oboril na kolegu

3. hovor. náhle si uvedomiť v mysli • prísť/dôjsť/zísť na um/na rozum/na myseľ/na pamäť: napadlo mu, že sa to zle skončí; zišla mu na um dobrá myšlienka • pomyslieť si • rozpomenúť sa • rozpamätať sa • spomenúť si: pomyslel si, že staví do hry nejaké peniaze; rozpomenul sa, že mal ísť na úrad • kniž. zamanúť sa: zamanulo sa mu, že to už počul • expr. vhupnúť do hlavy • pren. svitnúť (v hlave/v mysli) • fraz. prísť na niečo • streliť do hlavy/do umu: svitla mu spásna myšlienka; prišiel na dobrú ideu; strelilo mu do hlavy, že sa pomstí hneď • blysnúť • blysknúť hlavou/mysľou/umom: blys(k)la mu hlavou nová myšlienka • nár. expr. chľupnúť do hlavy (Hviezdoslav)

objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitosti • vynájsť: vynájsť nový systém obrany • odkryť: odkryli nové ložiská zlata • zistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakoviny • prísť na niečo • naraziť • natrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincí • prísť na stopu (niečoho) • vypátrať • vystopovať • vysliediť • expr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátrali • expr.: vykutať • vykutiť • vykutrať • vyhrabať • vyštuchať • vyštúrať • vyšpárať • vydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obraz • zbadať • spozorovať • zazrieť • zočiť • zachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východ • nespis. vymáknuť (Balco) • poobjavovať (potupne, viac vecí)

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok • odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom • odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo • poodkrývať • poodhaľovať • poodostierať • poodhŕňať • poodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodhaliť • poodhrnúť • poodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule • odhrnúť • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves • odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu • poodkrývať • poodklápať • poodchlápať • poodhŕňať • poodhaľovať • poodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodklopiť • poodchlopiť • poodhrnúť • poodhaliť • poodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliť • objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou • prísť na niečo • nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy • odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory • fraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • dostať na svetlo božie

p. aj vypátrať

pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejín • poznať • spoznať: (s)poznal svoj omyl • postihnúť: výklad učiteľa celkom nepostihol • vniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problému • vyrozumieť • zastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajú • vyčítať • vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľu • dovtípiť sa • domyslieť sa/si • prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskoro • zastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlil • kniž.: pojať • poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojom • uvedomiť si • zastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniec • postrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislosti • expr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje čas • porozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieť • zried. uveriť: kto neskúsi, neuverí

pomyslieť si 1. zistiť niečo prostredníctvom rozumu, vedomia • nazdať sa: pomyslela si, nazdala sa, že je všetko v poriadku; ešte si pomyslí, ešte sa nazdá, že klamem • usúdiť (urobiť si úsudok): usúdil, že im to stačí • uvedomiť si: nikdy si neuvedomil, aký význam to má preňho • prísť na niečo: zrazu som prišiel na to, že všetko je vymyslené

2. p. spomenúť si 3. p. predstaviť si 2

presvedčiť sa na základe vlastnej skúsenosti nadobudnúť istotu o niečom • zistiť: na vlastnej koži sa presvedčil, zistil, aká je práca namáhavá • overiť (pravosť, správnosť niečoho): overiť si dôveryhodnosť správy, presvedčiť sa o dôveryhodnosti správy • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: už prišli na to; zbadali, spozorovali, že som hovoril pravdu • vyšetriť (presvedčiť sa skúmaním podrobností): vyšetrite, kto bol pri čine • usúdiť • pochopiť (presvedčiť sa o zmysle niečoho): napokon sme usúdili, pochopili, že argumenty sú zbytočné • uvedomiť si: uvedomil si, že všetko je iba zdanie

rozlúštiť niečo nejasné, ťažké objasniť • vylúštiť: rozlúštil, vylúštil hádanku • vyriešiť • rozriešiť (riešením objasniť): rozriešili záhadu • rozlúsknuť (naraz rozlúštiť): rozlúskol otázku • prísť na niečo • kniž. rozuzliť: prísť na koreň problému, rozuzliť koreň problému • pren. rozmotať: konečne rozmotal zápletku • pren. rozťať (rázne vyriešiť): rozťať problém • dešifrovať • rozšifrovať (rozlúštiť niečo utajené, zašifrované): dešifroval správu, rozkaz • dekódovať (zo zakódovanej podoby): nakoniec dekódovali signál

uhádnuť 1. bez overenia so skutočnosťou, skôr intuitívne zistiť: uhádnem, čo chceš povedať • vytušiť (tušením, cítením): rýchlo vytušili náš zámer, nebezpečenstvo • prísť na niečo • domyslieť sa • domyslieť si • dovtípiť sa • dohádať sa (myšlienkovým pochodom zistiť): prídem na to, domyslím si, aký bude koniec; domyslel sa, dovtípil sa, dohádal sa, prečo mu nedali súhlas • ulahodiť • zried. polahodiť • hovor. utrafiť • zried. pritrafiť (odhadom postihnúť): azda ulahodím pridať potrebné množstvo oleja; utrafil odtieň farby • hovor. potrafiť (uhádnuť niečo urobiť) • vystihnúť (zmyslami, úvahou postihnúť): vystihnúť úmysel niekoho

2. dôvtipom, rozumom vysvetliť • rozlúštiť • vylúštiť • prísť na niečo: rozlúštiť, vylúštiť každú hádanku; prísť na hlavolam • rozriešiť • vyriešiť (nájsť vysvetlenie): rozriešiť, vyriešiť rébus

3. p. vedieť 3

uvedomiť si zistiť niečo prostredníctvom vedomia • zastaráv. upovedomiť si: u(po)vedomil si svoju bezmocnosť; neuvedomili si, že sa schladilo • zastaráv. spovedomiť si (Šoltésová) • pochopiť • poznať • spoznať (rozumom vystihnúť): raz pochopí, (s)pozná, že sa mýlil • pocítiť (zistiť najmä citom): pocítil zodpovednosť za výchovu detí • zbadať • spozorovať • zvedieť (zmyslami): zmenu v správaní priateľa zbadal, spozoroval až neskôr • postrehnúť (zistiť niečo, čo nie je hneď, na prvý pohľad viditeľné, jasné): postrehnúť všetky súvislosti • prísť na niečo: rýchlo prišla na to, že do tej spoločnosti nepatrí • zried.: zobadať sa • obadať sa: (z)obadal sa hneď, že je zle • predstaviť si (iba v 2. os. ako modálna vsuvka): len si predstavte, uvedomte, ako sa to mohlo skončiť

vymyslieť myšlienkovou činnosťou vytvoriť konštrukt niečoho, čo sa dá realizovať; takouto činnosťou utvoriť obraz niečoho nereálneho, nepravdivého • prísť na niečo • vydumať • hovor. vyšpekulovať • expr. vyhútať: Kto na to prišiel? Kto to vymyslel?; treba vymyslieť, vydumať, vyšpekulovať lepší spôsob, aby prístroj fungoval; všetko sú to iba vymyslené, vyšpekulované, vyhútané historky • nájsť • vynájsť: našli, vynašli výhodnejšie riešenie • vykonštruovať (vymyslieť bez reálneho základu): vykonštruovaný príbeh • expr. vymudrovať (vymyslieť dlhým uvažovaním): nič nevymudrujete • hovor.: vykumštovať • vyfigľovať (šikovne vymyslieť): niečo len vykumštujeme, vyfigľujeme • zmyslieť si: zmyslel si, že zmení pracovisko • zastar. vyfundovať: vždy čosi vyfunduje • vysnívať (si) • kniž. vysniť (si) • vybájiť (si) • expr. vybásniť si (vymyslieť vo fantázii, snívaním a pod.): vysnívať si, vybájiť si bezstarostnú budúcnosť; svoju úlohu si iba vybásnil • zastar. uzmyslieť si: splnia mu všetko, čo si uzmyslí • nastrojiť • expr. spískať • kniž.: osnovať • zosnovať (vymyslieť a pripraviť): tie intrigy ste nastrojili, spískali, osnovali proti nám vy • primyslieť • pribájiť (si) • expr. pribásniť (vymyslieť a pridať k niečomu): k príhode si všeličo pribájil, pribásnil • povymýšľať • navymýšľať • povyhutovať • povynachádzať • povynachodiť (postupne, viac vecí)

vyriešiť riešením prísť k objasneniu, k uspokojujúcemu výsledku • rozriešiť: vyriešiť, rozriešiť spor, komplikovanú situáciu • kniž. rozuzliť • hovor. expr. rozhrčkať (vyriešiť ťažký problém) • vylúštiť • rozlúštiť (vyriešiť hádanky al. niečo tajomné, ťažko pochopiteľné): krížovky, rébusy vylúšti hravo; vylúštiť, rozlúštiť kriminálny prípad • rozlúsknuť (naraz): rozlúskol ťažký problém • prísť na niečo: napokon na chybu prišli • pren. rozmotať: všetky problémy sa napokon podarilo rozmotať • admin. slang. poriešiť • doriešiť (úplne vyriešiť): doriešiť otázku miezd

zbadať zmyslami (najmä zrakom) prijať do vedomia • spozorovať: nik nezbadal, nespozoroval, že ktosi vstúpil do izby • pobadať • postrehnúť • všimnúť si (niečo, čo nie je hneď viditeľné): zmenu v správaní sme pobadali, postrehli iba niektorí; všimla si, že čosi nie je v poriadku • zastar.: obadať • zobadať • uvedomiť si • zastar.: upovedomiť si • spovedomiť si (zistiť prostredníctvom vedomia): uvedomil si svoj omyl • vybadať • vypozorovať (postupne, po istom čase zbadať): vybadal ich slabosti • spoznať • zistiť • prísť na niečo (obyč. rozumom vystihnúť): veď ty raz zbadáš, spoznáš, zistíš, že som mal pravdu; prišli rýchlo na chybu v rátaní • kniž. postihnúť: postihli sme vaše zlé úmysly • zazrieť • zočiť (obyč. krátko al. náhle zbadať): zazrel, zočil mu v očiach strach • hovor. zaregistrovať: poznámku som nezaregistroval • uvidieť • kniž. uzrieť • nár.: zmerkovať • zbačiť • zbáčiť • spáčiť • kniž. zastar.: zhliadnuť (zrakom): v diaľke uvidel, uzrel, zhliadol kontúry vrchov • zahliadnuť (náhle, letmo): zahliadnuť niekoho v dave • zachytiť (pohľadom): zachytil, že sa naňho ktosi uprene pozerá • zried. previdieť (Tajovský): mal strach, že to previdí • nár. zavidieť (Dobšinský): zďaleka zavideli zámok • zacítiť • vycítiť (citom, tušením): zavčasu zacítiť nebezpečenstvo • zvedieť (pozorovaním, skúmaním zbadať): jediným pohľadom zvedel, čo je zač

zistiť skúmaním al. i náhodne poznať niečo ako isté • prísť na niečo • zbadať • spozorovať: zistiť, spozorovať, zbadať svoj omyl, prísť na svoj omyl; treba zistiť príčinu neúspechu, treba prísť na ňu • objaviť (obyč. nečakane zistiť): objavil, že v komore sú mravce • konštatovať • skonštatovať (zistené povedať): (s)konštatoval som, že je už neskoro • postrehnúť • pobadať • všimnúť si (zistiť očami): postrehol, pobadal, všimol si, že mnohí na prednáške chýbajú • vypozorovať • vybadať • kniž. vysledovať (zistiť pozorovaním): vypozoroval, vybadal, že mnohí začínajú prejavovať nespokojnosť • hovor. zaevidovať: zaevidoval, že ktosi naňho uprene hľadí • určiť (skúmaním, meraním a pod. zistiť): určiť, zistiť presnú polohu lode; určiť presný čas • odb. stanoviť (presne zistiť): stanoviť hladinu cholesterolu • vyskúmať • vybádať (zistiť obyč. vedeckým skúmaním): treba vyskúmať, vybádať, ako sa zákonitosť prejaví • pozisťovať (postupne, viac vecí zistiť) • presvedčiť sa (na základe vlastnej skúsenosti): presvedčili sme sa, že to bol omyl • vyšetriť (zistiť skúmaním podrobností): treba vyšetriť, či je obžaloba pravdivá • publ. zmapovať (zistiť rozšírenie, výskyt nejakého javu): zmapovať záujem obyvateľstva • usúdiť (dospieť k záveru): napokon usúdil, že je zbytočné hádať sa • vyrozumieť • pochopiť (zistiť zmysel niečoho): z návodu sa nedal vyrozumieť, pochopiť, zistiť presný postup • vydedukovať (zistiť dedukciou) • uvedomiť si (zistiť vedomím): uvedomil si, že prehral • zvedieť (pozorovaním zistiť): podľa reči zvedel, že nie je od nás • hovor.: vysondovať • presondovať (opatrne, nepriamo zistiť): treba vysondovať, presondovať, aký má na voľbu názor väčšina pracovníkov • hovor. opáčiť: opáčil, čo si myslia • hovor. expr.: vyhrabať • vykutať (podrobným, systematickým al. tajným hľadaním zistiť): Kde si o ňom vyhrabal, vykutal také veci? • zried. zjaviť: nikto ešte nezjavil, ako sa dolina pôvodne volala • fraz. expr. zrátať si/spočítať si na prstoch jednej ruky (ľahko zistiť): to, že nemá nádej dostať výhodné miesto, vedel si zrátať na prstoch jednej ruky

kriesiť privádzať k životu • oživovať: kriesia, oživujú utopeného • budiť • prebúdzať (niečo zanedbané, zabudnuté): budia, prebúdzajú u mladých estetické, národné cítenie • aktualizovať (robiť aktuálnym): kriesi, aktualizuje zabudnutú hru

oživovať p. kriesiť

krikľavý 1. ktorý upúta pozornosť, zrak svojou výraznosťou, kontrastom, netradičnosťou a pod., ktorý si nemožno nevšimnúť • nápadný • ostrý: krikľavé, nápadné oblečenie; krikľavé, nápadné, ostré rozdiely • expr.: divý • divoký • bláznivý • šialený • pren. expr.: besný • zúrivý • revavý (obyč. o farbách): mala na sebe kostým divých, divokých, bláznivých, zúrivých, revavých farieb; klobúk krikľavej, revavej červenej farby • fraz. expr. do očí bijúci • priveľký • prílišný (veľmi nápadný): do očí bijúce, priveľké, prílišné nedostatky • pejor. jarmočný (krikľavý a bezcenný): jarmočné čačky

2. p. prenikavý 1

ostrý 1. ktorý má brúsením spracované ostrie (op. tupý) • naostrený • nabrúsený • vybrúsený: ostrý, naostrený nôž; ostrá, nabrúsená kosa • zastrúhaný (o ceruzke): ostré, zastrúhané pastelky • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

2. ktorý je zakončený hrotom, špicou (op. tupý) • špicatý • zahrotený • prihrotený • hrotitý • hrotistý • končistý • končitý: ostrý, špicatý nos; ostrá, zahrotená čepeľ noža; špicatý, končistý vrch • zaostrený • zašpicatený: zaostrená, zašpicatená brada • prudký • strmý (tvoriaci so základňou malý uhol; op. mierny): prudká, strmá zákruta; prudké, strmé stúpanie • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

3. ktorého povrch môže spôsobiť zranenie svojím zahrotením (op. hladký) • hranatý: ostré, hranaté kamene • drsný • tvrdý: drsná, tvrdá zubná kefka; ostrý, drsný pulóver • pichľavý • pichavý (ktorý pichá): kráčal bosý po ostrom, pichľavom, pichavom štrku • priostrý (príliš ostrý) • expr. ostručký

4. (o zvuku) ktorý pre svoju výšku a prenikavosť nepríjemne znie (op. temný, tupý, dutý) • prenikavý • silný • intenzívny (op. tlmený, slabý): ostrý, prenikavý hvizd; prenikavé, silné, intenzívne trúbenie • vysoký • pišťavý • piskľavý • pískavý • piskotavý • hvízdavý: vysoké, piskľavé tóny; pišťavý, piskľavý ženský hlas; pískavé, hvízdavé zvuky píšťal • výrazný • zreteľný • zvučný (s dobrou počuteľnosťou): ostrý, výrazný brechot; zreteľné, zvučné zvonenie zvončeka (op. tlmené) • priostrý (príliš ostrý)

5. ktorý silno a nepríjemne pôsobí na zmysly (obyč. o nepríjemných telesných a duševných prejavoch); ktorý má veľkú silu, intenzitu (op. slabý) • prenikavý • silný • prudký: ostrý, prenikavý, silný zápach; prenikavé, prudké svetlo • intenzívny • veľký: ostrá, intenzívna, veľká bolesť • štiepavý • pichavý • pichľavý • driapavý (sprevádzaný pocitom štiepania, pichania): mať v pľúcach štiepavý, pichavý, pichľavý pocit • studený • mrazivý • čerstvý • rezký (o vzduchu): v zime sa zle dýcha ostrý, studený, mrazivý vzduch; fúkal čerstvý, rezký vietor • dráždivý • korenistý • korenitý • pikantný (o jedle s výraznou a štipľavou chuťou; o chuti al. vôni spojenej s pocitom štípania, pálenia a pod.): čínska kuchyňa je typická korenistými, pikantnými omáčkami; dráždivá, koreni(s)tá chuť reďkovky; dráždivá, koreni(s)tá vôňa kvetov • štipľavý • pálčivý • pálivý • rezavý • tuhý (spôsobujúci pálenie; veľmi intenzívny): ostrý, štipľavý mráz; štipľavý, pálčivý, rezavý dym; štipľavá, tuhá paprika; rezavé bolesti pri močení • čpavý (ostro zapáchajúci): čpavý zápach • priostrý (priveľmi ostrý)

6. ktorý má veľkú rýchlosť, intenzitu (op. pomalý, mierny) • veľký • intenzívny • silný • prudký: nasadiť ostré, prudké, veľké tempo; ostrá, silná streľba; ostrý, intenzívny tréning • rezký: ostrý, rezký rytmus • priostrý (príliš ostrý)

7. (o zraku a iných ľudských schopnostiach) ktorý sa vyznačuje dobrou al. vysokou kvalitou (op. slabý, oslabený) • prenikavý • bystrý • výborný: ostrý, prenikavý bystrý zrak; prenikavý, bystrý, výborný rozum

8. ktorý sa dá dobre a zreteľne vnímať a rozoznávať, obyč. zrakom (op. nezreteľný, nejasný) • jasný • výrazný • zreteľný: ostrá, jasná, zreteľná fotografia; ostré, výrazné črty tváre • viditeľný • zrejmý • do očí bijúci (op. nenápadný): viditeľný, zrejmý, do očí bijúci kontrast • zaostrený (op. rozmazaný): zaostrený obraz • živý • pestrý (o farbách, ktoré upútajú svojou prenikavosťou, intenzitou a pod.): ostré, živé, pestré farby

9. ktorý sa vyznačuje prísnosťou, strohosťou (op. mierny, jemný) • prísny • strohý • príkry: dohovárať niekomu ostrým, prísnym tónom; strohé, príkre odmietnutie; ostrá, prísna kritika diela • útočný • polemický (spojený s istým útokom, napadnutím): ostrý, útočný hanopis; polemická výmena názorov • expr.: naostrený • nabrúsený: naostrené pero, byť naostrený na niekoho • jedovatý • expr. britký • kniž. briskný (naplnený hnevom, nenávisťou): mať ostrý, jedovatý jazyk; jedovatý, britký článok; britké, briskné odmietnutie • pren.: korenistý • korenitý • štipľavý • korenený: ostré, korenisté vtipy; koreni(s)té, štipľavé, korenené poznámky • rezný (Rázus) • priostrý (príliš ostrý)

ktohoviečo p. ktoviečo

ktoviečo, pís. i ktovie čo hovor. expr. vyjadruje neurčitosť veci so záporným citovým hodnotením • hovor. expr.: ktohoviečo • ktožehoviečo • bohviečo • čertviečo, pís. i ktohovie čo, bohvie čo atď.: myslí si, že ktoviečo, bohviečo priniesol (niečo vzácne); namýšľa si o sebe ktoviečo, čertviečo (neoprávnene veľa)

ktohovieprečo p. ktovieprečo

ktožehoviečo p. ktoviečo

ktovieprečo, pís. i ktovie prečo vyjadruje neurčitosť príčiny al. dôvodu • nevedno prečo: ktovieprečo, nevedno prečo neprišli • hovor. ktohovieprečo, pís. i ktohovie prečo • hovor. expr.: ktožehovieprečo • bohvieprečo • čertvieprečo, pís. i ktožehovie prečo, bohvie prečo, čertvie prečo (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehovieprečo, bohvieprečo, čertvieprečo zasa mešká

ktožehovieprečo p. ktovieprečo

kúsok 1. menší kus • kúsoček • kúštik • kúštiček: kúsok, kúštik chleba • čiastočka: čiastočky hmoty • dielik: rozkrájať niečo na dva dieliky • hovor. fľak: fľak poľa • expr.: škvarka • škvarok • štipka (malý kúsok): škvarka, škvarok, štipka zeme • hovor. ošmrdok

2. p. trocha 1–3 3. p. neďaleko 1, blízko 1

ošmrdok p. kúsok 1

kuťo p. pes

pes šelma chovaná ako domáce zviera: strážny pes • expr.: havkáč • ďavkáč • dunčo (väčší chlpatý pes): pred búdou sedí dunčo • hovor. bundáš (pes s dlhou hustou srsťou) • det. havo • hypok.: čučo • kuťo

kým 1. uvádza vedľajšiu časovú vetu s významom okolnosti, počas ktorej al. pre ktorú trvá dej nadradenej vety; uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú miery • pokým • dokým • kým len: kým, pokým prídeme domov, bude ráno; pije, dokým, kým len vidí • než: kým, než to spravíme, bude tma • až: počkám, kým, až zaspí • dokedy • dokiaľ • pokiaľ • zakiaľ: robil dovtedy, dokedy, dokiaľ vládal; utekal, pokiaľ, zakiaľ mu sily stačili • za ten čas čo • zatiaľ čo • medzitým čo: za ten čas čo čítal, mama dovarila obed; zatiaľ čo sa on učil, sestra nakúpila; medzitým čo som rýľoval, deti pohrabali lístie • zastar.: kýmkoľvek • dokiaľkoľvek (Vansová) • pokýmkoľvek (Hviezdoslav) • čím (S. Chalupka) • nár.: lež • počím (F. Hečko, Šoltésová)

2. p. ale 1

lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec

sporiteľ kto sporí, ukladá peniaze, obyč. v peňažnom ústave • zried. sporivec • pejor.: žgrloš • držgroš • žgrľo • skuhravec • skuhroš • skuhroň (kto príliš sporí)

žgrľo p. lakomec, sporiteľ

lážo-plážo 1. p. pohodlný 2, pomalý 1 2. p. pomaly 1, ledabolo

ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidí • hovor.: len-len • len-len že • tak-tak • tak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamy • expr.: ledvaže • sotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidí • expr. ledvučičko (Hviezdoslav) • expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presile • zastar. ledvy • arch. ledvým činom (Tajovský, Figuli) • nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršať • ako • iba • iba čo • iba toľko • čo • len • len čo • len toľko čo • hneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízor • expr.: ledvaže • sotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolo • zastar. ledvy • nár. ledvaj

lenivec kto sa vyhýba práci, kto rád zaháľa • leňoch: lenivca, leňocha ťažko prevychovať • daromník • zried. leňošník (Tajovský) • povaľač • zaháľač • záhaľkár • hliviak • expr.: darebák • trúd • postávač • pejor.: darmošľap • hniliak • hniloš • hniľač: hniliaci, hniloši sa povaľujú na lavičkách • pejor. lajdák (kto je lenivý a neporiadny): zo žiaka sa stal lajdák • pejor. darmožráč (kto sa z lenivosti priživuje) • pejor.: pecúch • pecivál (kto iba doma sedí, kto nie je aktívny) • pejor.: zdochliak • zdochlina • hovor. pejor.: ulievač • ulievak • subšt. flákač • expr. vysedávač

leňošiť oddávať sa nečinnosti a lenivosti • zaháľať: celé dni leňoší, zaháľa; netreba zaháľať • hovor.: daromníčiť • lažírovať: daromníči, lažíruje každú nedeľu • expr.: darebáčiť • hlivieť • halaškovať: od rána darebáči; hlivie, halaškuje bez roboty • pejor.: hniť • lajdáčiť • nár. daromnikovať: žiak lajdáči • zried. fašiangovať • fraz. pozerať/hľadieť pánubohu do okien/do oblokov: namiesto roboty fašianguje; celé týždne hľadí pánubohu do okien • váľať sa • povaľovať sa • polihovať • zried. povaľkávať sa • pejor. pelešiť sa (leňošiť ležiačky): nerobí nič, len polihuje • fraz. expr.: ležať hore bruchom/pupkom • obrastať tukom • vypekať si pupok: celé dni leží hore bruchom; celé dni si vypeká pupok • ponevierať sa • subšt. flákať sa (tráviť čas v nedôležitej činnosti): na stavbe sa len poneviera • postávať • obstávať (leňošiť stojačky): neupratuje, len postáva • nudiť sa (leňošiť s nepríjemným pocitom) • hovor. expr.: vegetovať • vegetiť (leňošiť, obyč. príjemne): vegetuje pri videu • fraz. mať dlhú chvíľu: pomôž mi, ak máš dlhú chvíľu • fraz. expr.: ruky si plekať • uhly podopierať

povaľovať sa 1. tráviť čas v nečinnosti, záhaľke al. v nedôležitej činnosti • ponevierať sa: celý čas sa povaľuje, poneviera po dome • expr. povaľkávať sa (Dobšinský) • postávať • obstávať: postáva, obstáva na ulici • expr.: daromníčiť • darebáčiť: daromníči celý deň • zaháľať • leňošiť • hlivieť • expr. váľať sa (nič nerobiť): po škole nič nerobí, iba zaháľa, leňoší, hlivie doma • hovor. lažírovať • expr.: halaškovať • ulievať sa • subšt. flákať sa (vyhýbať sa robote): včera som sa namiesto roboty ulieval, flákal • fraz. hľadieť/pozerať pánubohu do okien • fraz. kraj. ruky si plekať

p. aj túlať sa, leňošiť

2. (o veciach) byť v stave neporiadku, rozhádzania, byť bez úžitku, na nevhodnom mieste • expr. váľať sa: na stole sa povaľujú zvyšky večere; knihy sa povaľujú, váľajú po celom byte • ležať: v prachu tu ležia ešte dobré súčiastky

ulievať sa hovor. expr. vyhýbať sa povinnostiam, práci • subšt. flákať sa: teší sa, keď sa môže v robote ulievať, flákať • postávať • obstávať (namiesto práce al. počas nej venovať sa zábave, rozptýleniu): chlapi už od desiatej postávajú, obstávajú, debatujú • zaháľať • leňošiť • expr. hlivieť (byť nečinný): celý deň zaháľa, leňoší, hlivie • fraz.: ruky si plekať • postávať so založenými rukami

zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly

leňoška p. pohovka

pohovka čalúnený kus nábytku s operadlami al. bez operadiel na sedenie al. ležanie • zastaráv. diván: ležať na pohovke, na diváne • gauč (pohovka s operadlami): spávať na gauči • zastaráv.: kanapa • otoman (pohovka bez operadiel): sedieť na kanape, na otomane • leňoška (čalúnená stolička vzadu s operadlom): oddychovať v leňoške • váľanda (čalúnené lôžko bez operadiel) • hovor. zastar. šezlón

máločo vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí) al. minimálnej miery; iba málo, len málo, takmer nič • sotvačo: máločo, sotvačo ho vie uspokojiť • málo • trocha • trochu: je o máločo, málo, trocha mladšia od priateľky

sotvačo p. máločo

marš² vyjadruje silnú a obyč. hrubú výzvu na odchod; odíď, odíďte • preč • ber sa • berte sa • expr.: prac sa • practe sa: Marš! Ber(te) sa odtiaľto! Preč z lešenia! Prac(te) sa mi z domu! • zmizni • zmiznite • hovor. expr.: vypadni • vypadnite: Zmizni(te)! Vypadni(te)! Nemáš/Nemáte tu čo robiť! • hovor. expr.: kuš • kušte: Deti, kuš domov! • fraz. strať(te) sa mi z očí • von (výzva na odchod z miestnosti): Von! Nech ťa už tu nevidím! • fraz.: choď/choďte do čerta • choď/choďte v čerty • choď/choďte do pekla • choď/choďte do frasa • choď/choďte mi z očí • tam sú dvere

mašo p. sviňa 1

sviňa 1. úžitkové domáce zviera chované na mäso a masť • ošípaná: chov svíň, ošípaných • brav • bravec (vykastrovaný samec svine, kŕmna sviňa): zaklať brava • kŕmnik (kŕmna sviňa): tučný kŕmnik • prasa (mláďa svine): prasa kvičí • prasnica (plemenná sviňa): chovať prasnicu • mangalica (sviňa chovaná najmä na masť) • zried. vykŕmenec (Urban) • hovor.: mašica • mašura • hypok.: mašo • maško • nár.: vepor (Šoltésová) • bravčo

2. p. podliak, nemravník, chlipník

minule v predchádzajúcom prípade, v čase nie tak dávno • minulý raz • minulýkrát: minule, minulý raz sa mu podarilo ujsť • naposledy • naostatok • posledný raz • poslednýkrát • ostatný raz • ostatnýkrát: naposledy, posledný raz, ostatný raz, keď bol tu, museli ho pre výtržnosť vyhodiť • nedávno • hovor. onehdy: nedávno, onehdy, keď mu bolo zle, volali pohotovosť • zastar.: posledne • predošle • nár.: onehda • onehdá • oňahdy

nedávno v neďalekej minulosti, nie tak dávno • prednedávnom: nedávno, prednedávnom tu boli ešte záhrady • donedávna: nedávno, donedávna mali ešte spor • minule • minulý raz • minulýkrát: minule, minulý raz sa pohádali pre dievča • hovor. toť: iba toť sa zoznámili • hovor. onehdy • nár.: onehda • onehdá: onehdy, keď sedel v krčme, prišli dvaja cudzinci • nár. oňahdy (Johanides) • nár. voňahdy (Rázus)

oňahdy p. minule, nedávno

mľandravec expr. 1. fyzicky slabý, neduživý človek • expr.: dengľavec • neduživec • chudorľavec • chorľavec: s takým mľandravcom, dengľavcom, neduživcom si ľahko poradíme • expr.: mľandroš • dengľoš • cintľavka • hrub.: mrcina • zdochlina

2. p. slaboch

mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká voda • vlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom byte • vlažný (pokrytý vlahou): vlažné pery • zmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabát • spotený • upotený (mokrý od potu): spotené, upotené telo • zarosený • orosený • zrosený • zried.: rosavý • rosnatý • rosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohár • namoknutý • zamokrený • mokrastý • mokravý • vlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväz • premočený • premoknutý • rozmočený • prepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené tepláky • pocikaný • ocikaný • popišaný • opišaný • expr. došvordaný (Šikula) • hrub.: pošťaný • ošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienka • expr.: mokručký • mokrunký • mokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vlásky • expr. primokrý (príliš mokrý)

2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivý • vlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseň • sychravý (mokrý a chladný): sychravá zima • vlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od mora • sparný (mokrý a horúci): sparné letné noci • expr.: uplakaný • usmoklený • zried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok

motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa • ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po meste • túlať sa • blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horách • expr.: tárať sa • potĺkať sa • popletať sa • vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciach • hovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po svete • expr.: tmoliť sa • tmoľkať sa • motkať sa • šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domu • expr.: šuchtať sa • šiplať sa • šiplikať sa • plantať sa • pľantať sa • pantať sa • kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhrade • obchádzať • obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámku • expr.: obšmietať sa • opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôh • expr.: vrázdiť sa • vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dvere • hovor. expr.: obchendovať • obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu! • nár. expr.: ošmŕdať (sa) • oplentať sa • šemotiť • šemotiť sa: šemotí v kôlni • expr.: mrviť sa • mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupe • nár. šukať • nár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

mrzačiť spôsobovať trvalú telesnú chybu, deformáciu; pren. spôsobovať mravnú ujmu • kaličiť: vojna mrzačí, kaličí ľudí • expr. ožobračovať: telo ožobračované namáhavou prácou • znetvorovať (zbavovať prirodzenej podoby): chemikálie znetvorujú ruky • ničiť • kaziť • kriviť: kaziť, kriviť, mrzačiť charakter detí

ožobračovať p. vykorisťovať

vykorisťovať (bezohľadne) vo svoj prospech využívať obyč. výsledky cudzej práce • exploatovať: vykorisťovanie, exploatovanie detí • zbedačovať • ožobračovať • fraz. prinášať na mizinu (oberať o majetok): zbedačovať, ožobračovať chudobný ľud • expr.: zdierať • žmýkať • vyciciavať: banky zdierajú, žmýkajú veriteľov • okrádať • expr.: obdierať • drať: okrádať, obdierať bezmocných; derú nás z ostatného • úžerníčiť (vykorisťovať úžerou)

mrzutý 1. ktorý má, ktorý pociťuje (momentálne al. trvalo) zlú náladu (o človeku); svedčiaci o tom • namrzený • rozmrzený • expr. namosúrený: stále je mrzutý, namrzený; namosúrená tvár • podráždený • nevrlý • kniž. morózny: podráždený, nevrlý, morózny starec • rozladený • nespokojný (majúci zlú náladu, prejavujúci nespokojnosť): od rána je akási rozladená, nespokojná • neprívetivý (op. prívetivý, milý) • nevľúdny (op. vľúdny): šéf je dnes neprívetivý, nevľúdny; neprívetivý, nevľúdny pohľad • expr.: ufrflaný • ofrflaný • uhundraný • ohundraný • ududraný • odudraný • ušomraný • ošomraný (ktorý frfle, hundre, dudre, šomre): Nebuď taký mrzutý, ufrflaný, uhundraný, ušomraný! • omrnčaný • umrnčaný (obyč. o mrzutom, plačlivom dieťati) • omrzený • nár. omrdený • expr. zastar. obidný (Kalinčiak)

2. p. nepríjemný

ošomraný p. mrzutý 1

načo 1. vyjadruje otázku zameranú na cieľ, účel • expr. načože: Načo, načože si berieš so sebou toľko vecí? • poet. nač (Botto, Smrek) • hovor. expr.: na kýho/kieho čerta • na kýho/kieho ancikrista • na kýho/kieho svätého • na kýho/kieho frasa • na kýho/kieho elementa • na kýho/kieho beťaha

2. p. prečo

prečo vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu; vyjadruje všeobecne príčinu, dôvod • načo • začo: Prečo, načo si sa vrátil? Začo si mi dal zaucho?; nemal som ho prečo, začo chváliť • expr.: prečože • načože • začože: prečože, načože sa máme ponáhľať, keď je neskoro; Začože sa mám ospravedlňovať?

načože 1. p. načo 1 2. p. prečo