Synonymá slova "osã æ ã ã æ ã ã æ ã ã æ ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 38 výsledkov (1 strana)

  • fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    osŕkať 1. p. sŕkať 2 2. p. fŕkať 4


    sŕkať, srkať 1. privretými perami vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný hláskam : nahlas sŕkal polievkuexpr.: strebaťchlípaťchleptaťchľastaťchlamtať (hlučne, sŕkavo a obyč. aj hltavo piť, jesť): strebe nápoj ešte horúci; chlípe, chlepce vodu priamo z vedra; Nechľascite, nechlamcite!

    2. od bolesti, chladu a pod. vydávať zvuk podobný predĺženej hláske sosŕkaťzosŕkaťzried. osrkovať: (o)sŕka, zosŕka, osrkuje od náhlej bolestichvieť satriasť sadrgľovať sa (trhavo, jemne sa pohybovať a obyč. pritom vydávať tichý sŕkavý zvuk): chvieť sa, triasť sa zimou; striasa sa, drgľuje sa od chladu, strachu

    3. pľuť pomedzi zuby • crkaťcŕkať: srká, crká, cŕka z obloka


    horúčava 1. veľmi horúce počasie • horúčosťpáľava: letná horúčava, horúčosť, páľavasparasparno (dusivá horúčava): v spare, v sparne sa ťažko pracujeexpr. páľa: na poludnie bola veľká páľasuchopár (slnečná horúčava) • úpek (poludňajšia horúčava) • žiar: žiar slnkaúpal: letný úpalúžeh (Plávka)znoj (Hviezdoslav)zried. zápara (Čajak)expr. zried. zvara (Žáry)subšt. hic

    2. pocit veľkého tepla na tele • horúčosť: tvár jej blčí horúčavou, horúčosťouexpr.: varavar: obliala ma vara, obišiel ju varexpr. oheň


    horúčosť p. horúčava 1, 2


    žiar1 vyžarované teplo • horúčavahorúčosť: žiar, horúčava letného slnkapáľapáľava: z pece vychádza páľavaúpek (slnečný žiar) • poet. opalzried. žiara


    kolonista kto osídlil isté neobývané miesta • osadník: španielski kolonisti, osadníci z Južnej Amerikyosídlenec


    osadník kto osídlil isté neobývané miesta • kolonista: nemeckí osadníci, kolonistiosídlenec: osídlenci pohraničiaprisťahovalec: prisťahovalci vo vnútrozemí Austráliehist.: škultétšoltésšoltýs (zakladateľ novej slobodnej obce, ktorý získal určité privilégiá)


    osídlenec p. kolonista, osadník


    kolonizovať zaujať neobývané miesto • osídliť: obyvateľstvo kolonizovalo, osídlilo spustnuté územieobsadiťosadiť: po vojne bolo treba o(b)sadiť, kolonizovať pohraničiezaľudniťzried. zaľudnatiť: územie zaľudnené iba v minulom storočí


    obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujaťzaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesorazasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličkuzískať: prvé tri miesta získali našizabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamenteosídliťosadiťkolonizovaťzaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunskapoobsadzovaťpoobsádzať (postupne)

    2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovaťzmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mestazabrať: zabrať juh krajinyanektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia

    3. p. rezervovať


    osídliť p. kolonizovať


    zaľudniťzried. zaľudnatiť zaujať neobývané miesto ľuďmi • osadiťosídliť: zaľudniť, osadiť, osídliť spustnuté krajekolonizovať: kolonizovať pohraničie


    kolorit 1. vlastnosť hmoty prejavujúca sa prítomnosťou viacerých farieb; farebné vypracovanie umeleckého diela • farebnosťfarbitosťpestrofarebnosťviacfarebnosťrôznofarebnosť: kolorit, farbitosť, pestrofarebnosť rozkvitnutej lúky; kolorit, farbitosť, farebnosť obrazu, skladbyživosťsviežosť

    2. p. charakter 2


    sviežosť p. kolorit 1


    koreniť2 pridávaním korenia upravovať chuť niečoho • okoreňovať: korení, okoreňuje jedlopren.: osáľaťsoliťprisáľať (oživovať, spestrovať prejav a pod. niečím): osáľa svoju reč vtipmi


    osáľať p. soliť 1


    soliť 1. dávať soľ do niečoho (obyč. na dochutenie jedla) • osáľať: solí, osáľa si polievkupresáľať (príliš soliť): jedlo vždy presáľaposáľať (soliť na povrchu) • prisáľaťdosáľať (dodatočne pridávať soľ): zo zvyku si všetko prisáľa, dosáľa

    2. konzervovať soľou • zasáľaťzasoľovať: solia, zasáľajú na zimu slaninu


    náprava2 časť vozidla, ktorá spája karosériu a motor s kolesami • hovor. os


    os 1. stredová čiara, vzhľadom na ktorú sa určujú súradnice • strednica: os, strednica mosta; tunelová os, strednica

    2. p. náprava2 3. p. podstata


    podstata základná, hlavná zložka niečoho • jadrozáklad: dotknúť sa podstaty, jadra, základu problémuťažisko: ťažisko otázkyos: osou románu je hľadanie pravdyzaloženie (základná vlastnosť, obyč. povahová): svojím založením je optimistazákladňa: myšlienková základňa teóriekniž.: bázafundament: tvoriť bázu, fundament niečohokniž. substancia: hmotná substanciakniž. kvintesencia: kvintesencia životnej múdrostikniž. meritum: povedať niečo k meritu vecistredobod (najdôležitejšia časť niečoho): stredobod činnosti

    p. aj základ


    obývaný zaplnený ľuďmi, ktorí tam bývajú • osídlený: obývaný, osídlený ostrovzaľudnený: obývaný, zaľudnený domľudnatý (husto obývaný): ľudnatý kraj


    osídlený p. obývaný


    osádka p. posádka 2


    posádka 1. skupina vojska trvale al. dočasne usadená na istom mieste • zastar. garnizóna: v meste je veľká posádka, garnizóna

    2. personál niektorých dopravných prostriedkov • osádka: posádka, osádka lietadla, tanku


    osídla p. úklady


    úklady konanie, správanie zacielené na oklamanie, poškodenie niekoho: chystať úklady proti niekomunástrahy: nepriateľské nástrahykniž. osídla: dostať sa do osídel zlobypascaklepec: nastaviť niekomu pascuintrigy: zákulisné intrigypejor.: machináciečachremachremachle: finančné machinácie, politické čachre, machrehovor. pletky: špinavé pletkysubšt.: pikle • techtle-mechtle: kuť pikle, robiť techtle-mechtle


    osídlo p. pasca 1


    pasca 1. zariadenie na chytanie zvierat, obyč. škodlivých • klepec: nastaviť pascu, klepecosídlo: vtáča sa chytilo do osídlaslučkaoko: pripraviť slučkuželezo (železná pasca): líška sa chytila do železaškripec (zariadenie na chytanie myší) • lapáksklopeczried. sklopka

    2. p. úklady


    osídľovanie usadzovanie sa v nezaľudnených krajoch • kolonizáciakolonizovanie: osídľovanie úrodných krajov, pohraničia; valašská kolonizácia na Slovensku


    osť dlhý pichľavý výrastok na kláskoch rastlín • zried. ostinanár. osina: bodavé osti, ostiny pšeničného klasu


    osúch p. posúch


    posúch pečené múčne jedlo okrúhleho tvaru • osúchpagáč: napiecť kapustných posúchov, osúchov; škvarkové pagáčeplacka (plochý kus cesta; pečené jedlo z neho): vyvaľkať cesto na placky


    osúšať, osušovať p. sušiť


    osychať, osýchať p. schnúť 1, porov. uschnúť


    sušiť zbavovať vlhkosti (obyč. teplom); odstraňovať vlhkosť z povrchu • vysušovaťvysúšaťosušovaťosúšať: sušiť seno; vysušovať, vysúšať rybník; osušuje, suší si vlasy; osúša dieťaťu slzy z tvárepresúšať (zľahka sušiť): presúša liečivé bylinky


    šos p. zves


    zves roh fraku, kabáta na rozstrihnutom mieste • hovor. šosexpr. krídlo


Pozri výraz OSÃ Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã Ã Æ Ã v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: rze, ruo, vgt, ose, ode, tokã åˆ, ceca, kce, ciz, vyť, ttj, vtw, vavi, uc1, phd
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV