Synonymá slova "op" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 678 výsledkov (6 strán)

  • oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


    odlúpiť sa, odlúpnuť sa odtrhnúť sa z povrchu niečoho • odprasknúť: omietka sa odlúpila, odlúpla, odprasklaodlúpať saolúpať sapoodlupovať saodpraskať (postupne, na viacerých miestach): glazúra sa rýchlo o(d)lúpala, odpraskala; lak sa z nechtov poodlupovalopukať sa (po častiach): kôra sa opukalanár. odlúštiť sa: koža sa z nosa odlúštila


    odôvodniť podoprieť dôvodmi, podať dôvody nejakého javu, konania a pod. • zdôvodniť: odôvodnil svoju neúčasť choroboupodložiťpodoprieť (použiť ako východisko, dôvod niečoho): podložiť, podoprieť tvrdenie faktamioprávniťkniž. opodstatniť (podoprieť podstatnými, presvedčivými dôvodmi): postup treba vedecky opodstatniť; Čo vás oprávnilo tak konať? Čo odôvodnilo také konanie?motivovať (logicky odôvodniť): motivovanie zločinuobjasniťosvetliťvysvetliť (urobiť jasnejším s použitím dôvodov, faktov): objasniť, osvetliť, vysvetliť svoj postupospravedlniť (byť dôvodom na ospravedlnenie): vaše činy nevedomosť neospravedlňuje


    odpad 1. neupotrebiteľné zvyšky • odpadky: spaľovať odpad, odpadkysmeti (drobný odpad spôsobujúci neporiadok): kôš na smetiodhodky (čo sa odhadzuje) • nedojedky (zvyšky z jedla) • kraj. oprsky (Švantner)šrot (kovový odpad) • trieska (odpad pri obrábaní kovu al. iného materiálu): železné trieskypopolček (jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia)

    2. p. odtok


    odporovať 1. prejavovať odpor použitím fyzickej sily al. rečou • klásť odporstavať sa na odpor: partizáni odporovali, kládli odpor, stavali sa na odpor ešte dva dnivzpierať saháčiť sa: vzpieral sa násilím; vzpierať sa proti argumentom; háčil sa, no napokon súhlasilexpr. pätiť sa: pätil sa, že neposlúchnefraz. expr. stavať sa na zadnézdráhať sa (váhavo odporovať): zdráhal sa nastúpiť do službybrániť sa (odporovaním si chrániť život, bezpečnosť, svoju mienku a pod.): odvážne sa bránili pred útokmi zvonkavzdorovať (prejavovať vzdor): dieťa vzdoruje vôli rodičovodolávať (prejavovaním odporu ostávať nepremožený): odolávať pokušeniu, presile, chorobeprotirečiťbyť protistavať sa proti (niečomu) • protestovaťnamietaťoponovať (prejavovať odpor rečou): protirečiť mienke niekoho; byť, stavať sa proti návrhu; stále mu oponujesubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa (prejavovať odpor rečou)

    2. byť v rozpore • nezhodovať sanezrovnávať saprotirečiť: uvedené fakty si odporujú, nezhodujú sa; argumenty tomu protirečiakolidovať (o časových údajoch): termíny kolidujú, odporujú siprotiviť sapriečiť sa: to sa protiví, prieči zdravému rozumu


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


    odpútať sa prerušiť spojenie (fyzické, psychické, názorové a pod.) s niekým, niečím • odputnať sa: pes sa odpútal, odputnal z reťaze; odpútať sa od povinností, myšlienokodviazať sa (zbaviť sa fyzických pút): kone sa odviazali, odputnaliuvoľniť sa: nechcel sa uvoľniť od rodinyoslobodiť sakniž. oprostiť sa: vedieť sa oslobodiť od všetkých starostívzdialiť sa: lietadlo sa vzdialilo, odpútalo od zeme; vzdialiť sa od viery


    oduť sa 1. stať sa vypuklým, zväčšiť svoj objem (najmä o tele al. jeho častiach) • nabehnúťnapuchnúťspuchnúťopuchnúť: odula sa, nabehla mu tvár od liekovexpr.: oliať saoduriť sa: celé telo sa mu olialo, odurilonafúknuť sa: nafúknuté brucho, vreckovypučiť saodškeriť sa (o povrchovej vrstve): stena sa vypučila, koža sa odškerila

    2. p. nahnevať sa


    odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


    odvrávať v rozhovore reagovať negatívne a nezdvorilo (obyč. o deťoch) • odvrkávaťodvrkovať: grobiansky odvrával, odvrkával rodičomhovor. expr.: papuľovaťpyskovať: Nepapuľuj, nepyskuj toľko!odporovaťprotirečiťoponovať (vyjadrovať nesúhlas): každému rád odporuje, protirečí, oponuje


    ohľaduplný ktorý berie ohľad na cudzie záujmy; ktorý prizerá na prospech, dobro niekoho, niečoho; svedčiaci o tom • ohľadnýpozornýtaktný: byť ohľaduplný, ohľadný; mať ohľaduplný, pozorný prístup k ľuďom; vyznačovať sa pozorným, taktným správanímnevtieravýjemný: nevtieravé, jemné dohováraniešetrnýopatrný (ktorý šetrí, nepoškodzuje): šetrné, opatrné zaobchádzanie s knihamijemnocitnýláskyplnýláskavývľúdny (spojený s milotou, dobrotou srdca): jemnocitná, láskyplná opatera chorých; láskavý, vľúdny spôsob vyšetrovania pacienta


    ohmatať 1. hmataním, chytaním preskúmať • hovor. opáčiť: v tme ohmatal, opáčil vypínačexpr.: omacaťomackaťhovor. omakať: omacia, omaká látku ešte razexpr.: pohmataťpohmatkaťpomacaťpomackať (hmataním sa dotknúť niečoho): pohmatal, pomacal trochu pred sebou a vstúpilpoohmatávaťpoopačovaťpoomaciavaťpoomakávať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    2. hmataním, chytaním zašpiniť, znehodnotiť • obhmataťochytaťobchytať: o(b)hmatať, o(b)chytať poháre, kľučkypobabrať: pobabrané jedlopoohmatávaťpoobhmatkávaťpoochytávaťpoobchytávať (postupne, viacero vecí, na viacerých miestach): poohmatávané, poobchytávané dvere, karty


    ohorok zvyšok niečoho vyhoreného • opalokopal: ohorky, opalky sviečky, cigaretyobhorok (Jégé)zried. odhorok (Kukučín)zried. úhoroksubšt.: špak • špaček • špačok (ohorok cigarety)


    ohrada 1. ohraničenie istého priestoru niečím • ohradenie: odstrániť ohradu, ohradenieplotoplotenie: drôtená ohrada, drôtený plot, drôtené oplotenielesalesicalesina (prútená pletená ohrada): lieskovcová lesa, lesica, lesinabariéra: preliezť bariéruzábradlie (ohrada zabraňujúca pádu z výšky): zábradlie schodiskabalustráda (stĺpikovité zábradlie) • oplôtokoplôtka (ohrada na pasienkoch oddeľujúca jednotlivé záhony) • zastar. parkan (ohrada, obyč. murovaná al. z dosák) • kniž. zábor (Tajovský)

    2. ohradený priestor • ohradenie: ovce vybehli z ohrady, dostať sa z ohradeniakošiar (ohrada pre ovce): zavrieť ovce do košiara


    ohradiť oddeliť ohradou • zahradiťobhradiť (dookola): ohradiť, zahradiť dvor, obhradiť mesto hradbamioplotiť (plotom): oplotiť záhraduobohnaťobkolesiť (dookola): cintorín obohnať, obkolesiť vysokým múromzatarasiťzastar. zahájiť: zatarasiť vchod, zahájiť cestu


    ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúťzoslabnúťzmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátneloexpr.: zmľandravieťzdengľavieťzhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejúzvädnúťzried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieťvychradnúť: vychradnuté, vycivené telohovor. ovisnúťsklesnúťhovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadlizried. ochradnúťexpr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnelaoťarbavieťsťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela

    p. aj oťažieť

    2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúťzoslabnúťopadnúťupadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadlaochromieťotupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupelautíšiť sautíchnuťochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlopoľaviťpovoliťpopustiť: bolesť poľavilazmierniť sazmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmiernelipoddať sa: vietor sa časom poddá


    ochabnutý 1. ktorý má menšiu silu, intenzitu ako predtým al. ako na začiatku (op. zväčšený) • zmenšenýzníženýopadnutý: ochabnutý, zmenšený záujem; ochabnutá, znížená, opadnutá pozornosť žiakovodb. atrofický

    2. ktorého fyzické al. duševné sily oslabli; svedčiaci o takom oslabení • chabýslabýmalátny: ochabnutý, chabý, slabý starec; ochabnuté, malátne telo; mať chabé, slabé nervymdlýzoslabnutýexpr. mľandravý: mdlý hlas; zoslabnuté, mľandravé svalyvysilenýunavenýustatývyčerpaný (obyč. ako výsledok fyzickej námahy): vysilený zrak; unavené, ustaté pohyby; vysilený, vyčerpaný organizmussklesnutýskľúčenýskormútenýexpr.: zvädnutýuvädnutýspľasnutý (duševne ochabnutý): sklesnutá, skormútená myseľ; skľúčená, zvädnutá náladanepružný (bez pôvodnej pružnosti) • ovisnutý: ochabnutá, nepružná pokožkaneohybný (bez pôvodnej ohybnosti): neohybná chrbtica


    ochranca kto ochraňuje • chrániteľ: ochranca, chrániteľ bezbrannýchzried.: ochraniteľochraňovateľ (Mráz)strážca (kto stráži): strážca bezpečnostislang. gorila (osobný strážca) • patrón (i kresťanský svätec, ktorý chráni ľudí, kostoly, povolanie a pod.): majetný patrón umelcov; sv. Urban je patrón vinohradníkovkniž. protektor (ochranca a podporovateľ): protektor mládežeochranár (ochranca prírody, pamiatok a pod.): ochranári zorganizovali míting na ochranu zvieratporučník (právny ochranca) • tútor (i pren. expr.)zástancaobhajcaobrancapren. tribún (kto chráni obhajovaním) • záštitaoporapren. štítkniž. zastar. záštitník: záštita, opora, štít rodiny


    ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slanéskúsiťokúsiťhovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláčaodb. degustovať: degustoval víno

    2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízaťolízaťobliznúťoliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložiloexpr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľaškyexpr. ďobnúť: do torty iba ďobolpren. expr.: privoňaťčuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol


    ojazdiť jazdením ubrať z kvality, jazdením znehodnotiť • opotrebovaťobdrať: ojazdiť, opotrebovať auto, obdrať pneumatikyvychodiťschodiťzodrať: plášte na bicykli boli rýchlo vychodené, zodraté


    oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

    2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

    3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


    okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    oľutovať 1. prejaviť ľútosť (nad svojím konaním) • hovor. obanovaťoželieť: oľutoval, obanoval svoju chybu; už oželel, že s návrhom súhlasiloplakať: už svoj hriech neraz oplakala

    2. hovor. zmieriť sa so stratou • oželieť: oželel, oľutoval svoju dovolenku a pomohol námzried. ožialiť: ožialila synaoplakať: oplakať stratenú mladosťhovor. obanovať: stratu roka nikdy neobanoval


    omámiť 1. zbaviť jasného vedomia, zmyslov • expr. omariťzmámiť: vôňa ho omámila, omarila; chodí ako zmámenýomráčiť: alkohol ho načisto omráčilhovor. expr. oťapiť: horúčava nás oťapilaopiťopojiť (alkoholom) • opantať (veľmi zaujať): svojou láskou, rečami muža celkom opantalaexpr.: oblúzniťodurmaniť: oblúznil ju úsmevomotupiť (urobiť necitlivým, ľahostajným): otupiť myseľ drogamihypnotizovaťzhypnotizovať (uviesť do stavu hypnózy) • narkotizovať (omámiť narkózou)

    2. p. očariť


    omamný 1. ktorý zbavuje jasného vedomia, zmyslov • omamujúci: čuchať omamné, omamujúce prostriedky; užívať omamné, omamujúce liekymámivýopojnýzried. opojivý (spôsobujúci zároveň príjemné pocity): mámivé exotické vône; omamujúce, opojné vínozadúšajúcizadúšavýťažkýmdlý (brániaci voľnému dýchaniu, spôsobujúci mdlobu; obyč o vôni) • halucinačnýhalucinogénny (spôsobujúci zároveň vidiny, halucinácie): halucinačné, halucinogénne výparynarkotický (spôsobujúci narkózu): narkotické látkymalátny (spôsobujúci malátnosť): malátne ticho, malátna vôňa

    2. p. čarovný 1, neodolateľný


    omietnuť nahodiť omietku • hovor.: ovakovaťzavakovaťokožovať: drevenicu zvonka omietli, ovakovali, okožovalihovor.: obhádzaťobhodiťohádzaťohodiť (omietkou, cementom) • expr.: opackaťopáckaťobcapkať (omietnuť obyč. blatom)


    omotať umiestniť motaním dookola niečoho; takýmto spôsobom niečo obaliť • obmotaťokrútiťobkrútiťotočiťobtočiť: omotať, obmotať špagát okolo škatule; okrútiť, obkrútiť nohy onucami; otočiť, obtočiť hlavu uterákomovinúťobvinúťoviťobviť (vinutím): ovinúť, oviť šál okolo krku; obvinúť, obviť strom lykomkniž. zviť (Matuška)obviazaťoviazaťpreviazať (viazaním) • ofačovaťpofačovať (ranu) • opriasťobsnovaťosnovať (pradivom, vláknom): pavúk opriadol pavučinou luster; ihla obsnovaná niťouopliesť (pletivom): plot oplietli pichľavým drôtomexpr. opantať: opantal sa reťazamizapriasťzasnovať (omotať vláknom, pradivom): mucha zapradená do pavučinyzabaliť: hlavu si zabalila do teplého šálupookrúcaťpoobkrúcaťpoobtáčaťpoopletaťpooplietať (viackrát, postupne, viac vecí)


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    opackať, opáckať p. obhádzať


    opáčiť 1. p. ohmatať 1 2. p. ochutnať 1 3. p. navštíviť 4. p. spýtať sa 5. p. odpovedať1 6. p. zistiť 7. p. skúsiť 1, 3


    opáčka, opáčky p. návšteva 1


    opačne 1. na druhej, náprotivnej strane, z druhej, náprotivnej strany; opačným smerom • protiľahlonáprotivne: priamkou spojíme opačne, protiľahlo, náprotivne ležiace bodyobráteneodb. inverzne: teplý vzduch teraz prúdi opačne, obrátene, inverzneprotismerne: autá vyšli opačne, protismerne

    2. v protiklade s niekým, s niečím (op. takisto, rovnako; zhodne) • inaknaopak: vyslovuje sa o tom opačne, inak, naopak ako ostatníprotikladneprotichodnekontrastne: jeho konanie vyznieva protikladne, protichodne, kontrastne oproti tomu, čo hlásanesúhlasneopozične: od istého času vystupuje nesúhlasne, opozične


    opačný 1. ktorý je umiestnený na strane ležiacej oproti tej, s ktorou porovnávame • protiľahlýnáprotivnýzried. protivný: dosiahnuť opačný, protiľahlý breh rieky; starí rodičia bývali na opačnej, náprotivnej strane ulicedruhý: ozvena sa vracala z druhého konca dolinyobrátenýodvrátený (umiestnený na tej strane, ktorú nevidieť): opačná, odvrátená strana Zemehovor. rubový (o látke; op. lícny): sukňa sa jej vyhrnula na opačnú, rubovú stranuprotismerný

    2. ktorý je protikladom, ktorý je v protiklade (op. ten istý, rovnaký, zhodný) • protikladnýprotichodný: majú opačné, protikladné, protichodné názory; sú to protikladné, protichodné povahykontrastný (úplne opačný): konflikt kontrastných záujmovpren.: protipólnyprotipólový: zaujať protipólny postojnesúhlasnýopozičný (ktorý je v protiklade s oficiálnym): nesúhlasná, opozičná mienkakniž.: diametrálnyopozitnýmenej časté: protivnýprotivnícky: zaujať diametrálny, opozitný postojmat.: prevrátenýrecipročný (vzájomne opačný): prevrátená, recipročná hodnota číslanepriateľský: ich pozície sú opačné, nepriateľskézastar. odporný: odporná mienka


    opadať1 postupne sa oddeliť a po častiach padnúť, klesnúť dolu; takýmto spôsobom postupne stratiť svoje časti (lístie, perie a pod.) • poopadávať: všetko ovocie zo stromov opadalo, poopadávalo; stromy na jeseň opadaliopŕchnuťopršať: lupienky, kvety vo vetre opŕchli; perie sliepkam opršalo; hydina opŕchla; stromy opršalispŕchnuť (o drobných čiastkach): lístie, ihličie spŕchloosypať sa: kvet sa osypal; stena sa osypalaodpraskaťpoodpraskaťopukať sa (popukať a po častiach odpadnúť): kôra, omietka odpraskala, poodpraskala, opukala sa


    opadať2 znižovať výšku svojej hladiny • opadávaťopadúvať: voda v rieke opadá, opadáva, opadúvaklesať (op. stúpať) • ubúdať (zmenšovať sa čo do množstva, intenzity): záujem o tovar ubúda


    opadávať p. pŕchnuť


    opadnúť p. ochabnúť 1, 2


    opadnutý 1. p. ovisnutý 1 2. p. chudý


    opacha p. obor


    opájať p. mámiť 1


    opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince

    2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnostikontrastpren.: protipólantipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otcazastar. zried. protiva

    p. aj kontrast


    opakovací určený na opakovanie; vyznačujúci opakovanie v hudobnej skladbe: opakovacie učivohud. repetičný: opakovacie, repetičné znamienko (v skladbe)


    opakovane vyjadruje okolnosť (niekoľko ráz) opakovaného deja, opakovanej činnosti, opakovaného stavu a pod. • opätovne: opakovane, opätovne sa zamýšľal nad svojou budúcnosťouopäťznovaznovukniž. poznovezried. poznovakniž. zried. poznovu: opäť, znova sa dopúšťajú trestnej činnostizasazasezas: zasa, zase prehraliviackrátviac rázviacej ráz: stromčeky treba viackrát, viac ráz striekaťperiodicky (v pravidelných intervaloch): periodicky zisťovali stav znečistenia


    opakovaný ktorý sa viac ráz opakuje • opätovný: ani na opakované, opätovné výzvy nezložil zbraňhovor. duplikovaný (s dôrazom sa opakujúci): opakované, duplikované upozorneniesústavnýneustályjednostajnýsystematický (pravidelne al. stále sa opakujúci): byť vystavený opakovaným, sústavným, neustálym útokom; vracať sa k téme s opakovanou, systematickou pravidelnosťounávratnýchronický (často sa opakujúci): chronické ochorenieodb. recidívny: recidívny záchvatodb. habituálny (opakovaný z neznámej príčiny): habituálna reakcia


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    opakovať sa znova, viac ráz sa stávať • vracať sa: chyby sa opakujú, vracajúlek. recidivovať (o chorobe): zápal sa opakuje, recidivuje


    opal 1. p. ohorok 2. p. žiar1


    opálať p. kývať 1


    opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh


    opálený ktorý má stmavnutú pokožku od slnka; ktorý má hnedú farbu od slnka • ohorený: z dovolenky sa vrátil krásne opálený, ohorený; opálené, ohorené rukyhnedýzhnednutýbronzový (dohneda opálený): hnedá, zhnednutá tvár (od slnka)čierny (veľmi opálený): prišiel od mora čierny ako černochhovor. chytený (od slnka): chvíľu bol na slnku a už je chytenýnár. uhorený: uhorené líca


    opáliť 1. p. spáliť 3 2. p. udrieť 1 3. p. oklamať 3


    opáliť sa 1. plameňom al. horúcim predmetom sa na povrchu poraniť • popáliť saspáliť sa: opálila sa, popálila sa, spálila sa na ruke žehličkouoškvariť saoškvŕknuťoškvrknúť: tvár mu nad plameňom oškvŕkla, oškvarila sapoopaľovať sa (postupne, na viacerých miestach)

    2. pôsobením slnka zhnednúť • ohorieť: tvár sa jej pekne opálila, tvár jej pekne ohorelanár. uhorieťexpr. oškvariť sa (príliš sa opáliť) • očernieťstmavnúť (na slnku)

    3. p. doplatiť 2 4. p. pomýliť sa


    opálka p. slamenica, kôš


    opalok p. ohorok


    opaľovať p. dvoriť


    opaľovať sa vystavovať sa pôsobeniu slnečných lúčov • slniť sa: opaľovať sa, slniť sa pri morihovor. expr.: opekať savypekať sapren. expr. grilovať saexpr.: pražiť saškvariť sasmažiť safraz. chytať bronz: už od jari chytá bronz; opeká sa, vypeká sa na letnom slnkufraz. expr. opekať si pupok


    opálový p. nepriehľadný


    opancierovaný p. obrnený


    opanovať p. ovládnuť 1, 2, prepadnúť 3


    opanovať sa p. zdržať sa 3


    opantať 1. p. omotať 2. p. ovládnuť 1, zmocniť sa 2


    opar 1. p. hmla 2. p. herpes


    oparenina p. obarenina


    opariť p. obariť


    opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásaťpodpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si mečpripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľupreviazať: previazala dcére okolo pásu zásteruovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier

    2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazaťprepásať: opásať, prepásať, zviazať balíkstiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom


    opasok p. remeň 1


    opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovaniestarostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o detiopatrovníctvopráv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvokniž. kuratelazastaráv. tútorstvopráv.: poručníctvoporučenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranuošetrovanie (opatera chorého)


    opátka predstavená ženského kláštora • zastar.: abatišamatka predstavená


    opatrenie zákrok na dosiahnutie istého cieľa, výsledku a pod. • krok: bolo nevyhnutné urobiť sériu ochranných opatrení, krokovzákrokzásah: nevyhnutné zákroky, zásahy proti šíreniu epidémie

    p. aj zákrok


    opatriť 1. všestranne venovať niekomu, niečomu pozornosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku • zaopatriťdať na poriadokpostarať sahovor.: obriadiťoriadiťvyriadiť: (za)opatrila, o(b)riadila deti, dom; postarať sa o rodinu; dala na poriadok hydinuošetriť: ošetriť stromy, ošetriť si vlasyhovor. expr. ogabať: ogabať domácnosťnár.: obšatriťokiepiťohriešiťokľúdiť: ráno sa rýchlo okiepi, ohrieši; okľúdiť dieťanachovaťnakŕmiť (podať potravu): nachovala, nakŕmila deti, statokdozrieťdať pozorzavarovať (postarať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): dozrieť, dať pozor na dieťa, zavarovať dieťaposprávať (Dobšinský)

    2. p. zaobstarať 3. p. vystrojiť 1


    opatriť si p. získať 1


    opatrnícky p. opatrný


    opatrníčiť p. taktizovať


    opatrník p. bojazlivec, taktik


    opatrnosť p. rozvaha 1


    opatrnostkár p. bojazlivec, taktik


    opatrný ktorý dáva pozor, aby sa nestalo niečo nepriaznivé; svedčiaci o opatrnosti (op. neopatrný) • obozretnýostražitý: opatrný, obozretný vodca; opatrné, ostražité pohyby divej zveri; byť opatrný, obozretný vo vzťahu k niekomubedlivýbdelýpozorný (ktorý dáva pozor, neprestajne sleduje niečo): bedlivý, pozorný strážca; bedlivé, pozorné zaobchádzanie s pacientomhovor.: diplomatickýtaktický (postupujúci premyslene, bez rizika): diplomatické, taktické vyčkávaniepejor. opatrnícky (prepiato al. vypočítavo opatrný): opatrnícky postup, opatrnícke výhovorkyprezieravýrozvážnykniž. prozreteľnýzastaráv. rozšafný (spojený s rozvahou, s predvídaním budúcich následkov a pod.): prezieravý, rozvážny štátnik; prozreteľné, rozšafné konanie; rozšafný gazdauvážlivýzdržanlivý (spojený s rozumovou analýzou; neprejavujúci naplno svoje názory, city; op. unáhlený): uvážlivé, zdržanlivé výroky; uvážlivé, zdržanlivé správanie


    opatrovanec p. chránenec, zverenec 1


    opatrovanie p. opatera


    opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


    opatrovateľ p. opatrovník


    opatrovateľka, opatrovkyňa p. opatrovníčka, varovkyňa


    opatrovnica p. opatrovníčka


    opatrovníctvo p. opatera


    opatrovníčka žena, ktorá sa o niekoho stará, ktorá niekoho opatruje • opatrovateľkazastar.: opatrovkyňaopatrovnica: od detstva mal dobré opatrovníčky, opatrovateľkyvarovkyňapestúnkahovor.: paniženadievča (starajúca sa o dieťa): najímať si k dieťaťu paniu, dievčakurátorka (právna, sociálna) • ošetrovateľka (opatrujúca chorého, nevládneho človeka)


Pozri výraz OP v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: ital, čr, location, prim, esc escape, ã i, ššk, fortran, circle, seã â, tray, perl, sco, hash, r s
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV