Synonymá slova "ome" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 33 výsledkov (1 strana)

  • omedzený správ. obmedzený


    ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieoznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenuavizovaťzahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchodhovor. zastar.: omeldovaťzameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajkzverejniťpublikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správuprezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovaťsignalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramomkniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správupoohlasovaťpooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov

    2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovilprihovoriť saprivravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!


    omeldovať p. ohlásiť 1


    oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomieohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásilidať znaťdať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídetezahlásiťavizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na streduinzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garážezastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinupodať správuzreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavilinformovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v dopravesignalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčalupovedomiťkniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisiekniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevuvyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudoktlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného

    2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jarkniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk

    3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľavyzradiť: vyzradiť vinníkakniž. denuncovaťsubšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneverupooznamovaťpoudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov


    čečina zelené konáre z ihličnatých stromov • čačina: zakryť kvety na zimu čečinou, čačinoučečinie (Urbánek)chvojina: jedľová chvojinachvojaihličie (konáre al. lístie ihličnatých stromov): vôňa ihličianár. omelina


    omelina1 p. čečina


    omelina2, omelinka p. omrvina 1


    omrvina 1. (obyč. mn. č.) drobný odmrvený kúsok jedla, obyč. chleba, pečiva • odrobinaotrusina: vysypať omrviny, odrobiny, otrusiny vrabcom na dvorzried. omelina: očistiť stôl od omelínomrvinkaodrobinkaotrusinkaomelinkamelinkadrobček

    2. p. strúhanka


    metla nástroj na zametanie • zmeták (metla s vláknami vsadenými do doštičky): zametá izbu metlou, zmetákomzastar.: omeloometlo (metla používaná obyč. na vymetanie pece) • zried. ometačka (Šoltésová)subšt. portviš (zmeták na dlhej rúčke)


    omelo p. metla


    omen p. príznak


    príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známkaznak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky životanáznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevunádych: hlas s nádychom smútkuzjav: to je sprievodný zjav zraneniaprejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radostikniž. symptóm: symptóm dobrej náladylek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndrómkniž. omen: dobré omen (Vajanský)signál: signál búrkykniž.: posolzora: posol jari, zore slobodypredzvesťznamenie: predzvesť vojnyzvestovateľ: ruže sú zvestovateľom letaodb. manifestácia


    omenový p. osudový


    osudový ktorý je daný akoby osudom, ktorý sa nedá zmeniť • neodvratnýnezvratný: nastala osudová, neodvratná, nezvratná chvíľa rozlúčky; osudová, nezvratná nevyhnutnosťfatálnyosudnýpredurčenýkniž. predestinovaný: osudná, fatálna, predurčená láskanezmeniteľnýnemenný: nezmeniteľná, nemenná predurčenosťzried. omenový (Zelinová)

    p. aj rozhodujúci, významný, závažný


    neskorý 1. ktorý nastáva až po určenom čase, neskoro uskutočnený (op. skorý, včasný) • oneskorenýomeškaný: neskorý, oneskorený, omeškaný príchod na pracovisko; oneskorená reakciazastar.: obneskorený (Vajanský)spozdilý (Zechenter)kniž. pozdný

    2. vyšší v časovej postupnosti (op. skorý) • pokročilý: neskorá, pokročilá jeseň; pokročilá starobakniž. pozdný


    omeškaný p. neskorý 1


    omeškať p. premeškať


    premeškať spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas, nevyužitím niečoho • zmeškaťzameškať: premeškať, z(a)meškať vhodný termín na siatiezastaráv. omeškať: neomešká ma napomenúťnechať/dať si ujsťprísť o niečo: prišli sme neskoro, večeru sme si nechali/dali ujsť, o večeru sme prišli; nenechá si ujsť príležitosť prihovoriť sa dievčaťupremárniť (príležitosť, šancu a pod.) • hovor. prepásť: prepásť možnosť dostať sa do klubunevyužiťstratiť: nevyužiť dobrú príležitosť; stratiť čas dôležitý na štúdiumvynechaťzanedbať (často v zápore): nevynechať ani jednu príležitosť na sebairóniufraz. zmeškať vlak


    zabudnúť 1. prestať na niečo, na niekoho myslieť, prestať mať na pamäti, nedržať niečo v pamäti, a preto niečo neuskutočniť • nespomenúť si (op. zapamätať si): nezabudnite kúpiť mlieko; zabudol prísť na dohovorené miesto; celkom zabudli, nespomenuli si na rodinupozabudnúť (na chvíľu, na istý čas): pozabudli na ostatných čakajúcichfraz. pustiť z hlavy: na druhý deň som vec pustil z hlavypren. vyšumieť z hlavy: vyšumelo mi to z hlavyhovor. vyspať sa (z niečoho; v spánku zabudnúť na niečo nepríjemné) • nechať (nechtiac nevziať so sebou): zistil, že si tašku nechal v autobusepren. expr. pochovať: nepríjemnú historku už dávno pochovalzanedbaťpráv. opomenúť (neurobiť, čo treba): zanedbal svoju povinnosť; opomenutie vážnych skutočností, zákonazastaráv. omeškať (neurobiť niečo obyč. zo zábudlivosti): neomešká nikdy pripomenúť svoje zásluhypozabúdať (postupne zabudnúť)

    2. prerušiť istú činnosť • prestať: od údivu zabudnúť, prestať hovoriť

    3. p. odpustiť


    omeškať sa p. oneskoriť sa 1, 2, zmeškať 1


    oneskoriť sa 1. prísť niekam neskoro al. urobiť niečo neskoro • omeškať sa: oneskoril sa, omeškal sa o celú hodinu; s plnením plánu sa veľmi oneskorili, omeškalizried. zameškať sazastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sazmeškaťzameškať (pre neskorý príchod nezastihnúť niečo): zmeškať, zameškať vlak, prednášku

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom • zaostaťostať/zostať pozadu: v technike sa oneskorili, zaostali o desaťročiezmeškaťomeškať sa: zmeškať vývin, omeškať sa vo vývinezastar. opozdiť sazdržať sa (urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo): s prácou sa zdržalipozaostávať (postupne, jeden po druhom): niektorí slabší pozaostávali


    zdržať sa 1. nevzdialiť sa istý čas odniekiaľ, z nejakého miesta • ostaťzostať: zdržal sa, (z)ostal u nás mesiacpobudnúť (obyč. dlhší čas): pobudnúť u rodičov dva týždnezastar. vybudnúť (Tajovský)kniž. zotrvaťpoet. strvať: zotrvám s tebou do koncapribaviť sazabaviť sa (ostať dlhšie, ako bol pôvodný úmysel): pribavili, zabavili sme sa vonku do tmyzried. pomeškať (Kalinčiak)

    2. nedodržať predpokladané tempo v niečom, urobiť niečo neskôr, ako sa predpokladalo • oneskoriť saomeškať sa: celý projekt sa zdržal, oneskoril, omeškal pre nedostatok pracovníkovzaostaťostať/zostať pozadu: vydanie ďalšieho zväzku slovníka zaostalo, (z)ostalo pozaduzastar. opozdiť sa

    3. vôľou potlačiť svoje city a ich prejavy al. telesné stavy • opanovať saovládnuť sapremôcť sa: zdržať sa výbuchu hnevu; nevládal sa opanovať, ovládnuť a nahlas sa rozosmial; premohla sa a neplakalaudržať sa: už sa nemôže udržať pred hlasným protestomzaprieť sa: zaprel sa a nepovedal ani slovofraz. expr. stisnúť/zaťať zuby


    zmeškať 1. prísť niekam neskoro; nezastihnúť, nezachytiť niekoho, niečo • zameškať: zmeškať, zameškať spojenie do Bratislavyoneskoriť saomeškať sa (prísť neskoro): oneskoriť sa na schôdzku; radšej počkám, ako mám zmeškať, ako sa mám oneskoriť, omeškaťzastar.: opozdiť saspozdiť sazapozdiť sa (Vansová)obneskoriť sa

    2. spôsobiť si stratu nevykonaním niečoho načas • zameškaťpremeškaťhovor. nechať/dať si ujsť: termín, lehotu sme už zmeškali, zameškali, premeškali; príležitosť sme si nechali ujsťpremárniťhovor. prepásť: premárniť deň, šancu; výstavu som prepásolvymeškať: nikdy nevymešká príležitosť posmievať sanevyužiť: nevyužiť priaznivé okolnostisubšt. prešvihnúť: prešvihli vhodný čas

    3. neurobiť niečo, čo bolo treba • zanedbať: doháňa, čo zmeškal, čo zanedbal


    meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánuoneskorovať saoneskorievať sa: vlaky sa oneskorujúzastar.: pozdiť saopozdievať sa: nerád sa pozdil

    2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sazaostávať: výroba mešká, zaostávaoneskorovať saoneskorievať sabyť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozaduexpr.: krivkaťpokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

    3. p. váhať


    omeškávať sa p. meškať 1, 2


    mykať prudko a krátko opakovane ťahať • šklbaťtrhať: pes mykal, šklbal reťazou; trhal ho za rukávexpr.: drmaťtrmaťdrmotaťdrmancovaťdrgaťvirgať: drmal, trmal, virgal dveramiexpr.: hegaťmrdaťkmásaťometať: mrdal plecom; kmásal chlapca za ruku; hegal kľučkou; voly ometajú hlavamihovor. expr.: myksovaťmyksľovaťmykcovaťexpr. zried. drgoliťexpr. zjemn. mrdkať: mykcoval šnúrou od zvonca; nevšímavo mrdkal plecomnár. omykať (J. Chalupka)sepkať (Dobšinský)trepaťsekať (robiť trhaný pohyb): pes trepal chvostom; v rozčúlení sekal rukamipotŕhaťpotrhávaťpotrhovaťpomykávaťpohadzovaťpoťahovaťpošklbávať (chvíľami al. opakovane): kôň potrhával, pohadzoval hlavou; poťahoval, pošklbával ho za uchoexpr. pošklbkávaťnár. posepkávať: chvíľami pošklbkával, posepkával uzdoulomcovaťtriasťnatriasaťotriasať (rýchlo a prudko mykať): víchrica lomcovala, triasla stromami; natriasala dieťa v kočíkuexpr. drgľovaťnár. expr. nadŕľať: zimnica ním drgľovala; pri tanci sa nadŕľalanár. namykávať (Timrava)


    ometať p. mykať


    ometať sa p. opálať sa


    opálať sa pohybovať sa z boka na bok (o niečom voľne upevnenom, visiacom) • knísať sakolísať sakývať sa: vo vetre sa opálajú, kníšu, kývajú tenké haluzeexpr.: kyvotať sahompáľať sacombáľať saholengať salengať sabolengať sacelembať sacelengať sa: ruky sa mu hompáľali pri tele; zástavy sa kyvotali na stožiarochexpr.: plantať sapľantať sa (o veľmi voľnom oblečení): nohavice sa pľancú okolo kolienexpr. ometať sa: sukňa sa jej ometá okolo nôh


    ometlo p. metla


Pozri výraz OME v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV