Synonymá slova "okã ã ã ã ã ã" v Synonymickom slovníku slovenčiny

pobočnica bočný remeň, povrazec, ktorým sa kone pripínajú o voz • postrannica • pobočok: uvoľniť koňom pobočnice, postrannice, pobočky • bočník

pobočok p. pobočnica

posmešok p. výsmech, úškľabok 1, úsmev, smiech 1

smiech 1. vonkajší prejav radosti sprevádzaný stiahnutím tvárových svalov a charakteristickým zvukom: zvonivý smiech, pustiť sa do smiechu, zdržiavať smiech • expr. rehot (hlasný, neviazaný smiech): ozval sa rehot divákov • expr.: chechot • chichot • hahot • chachot (samopašný smiech): škodoradostný chechot; ženský chichot • zried. smiechot (Gabaj) • úsmev (jemný smiech bez zvuku): pohŕdavý úsmev • úškrn • úškrnok (náznak smiechu sprevádzaný iróniou, škodoradosťou): cynický úškrn, úškrnok • úsmešok • posmešok (smiech obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • úškľabok • expr. zried. poškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • zastar. úsmech: lichotivý úsmech (Kalinčiak)

p. aj úsmev

2. p. výsmech 3. p. žart

úsmev mierne stiahnutie tvárových svalov ako charakteristický prejav radosti, veselia, príp. irónie: blažený, trpký, pohŕdavý úsmev; potlačiť úsmev • úsmešok • posmešok (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): dobrotivý úsmešok, posmešok • expr.: smiešik • smiešok: škodoradostný smiešik, smiešok • úškľabok (škľabivý výraz tváre): ironický úškľabok • expr.: úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): cynický úškrn, úškrnok • zastar. úsmech (úsmev obyč. s odtieňom posmechu): lichotivý úsmech (Kalinčiak) • expr. zried. poškľabok (Kukučín)

p. aj smiech

úškľabok 1. škľabivý výraz tváre: škodoradostný úškľabok, tvár sa mu stiahla do úškľabku • posmešok: cynický posmešok • grimasa: robiť grimasy • expr.: úškrn • úškrnok: pohŕdavý úškrn, úškrnok • expr. zried. poškľabok (Kukučín)

p. aj smiech

2. p. výsmech

výsmech znevažovanie, opovrhnutie, škodoradosť, kritika a pod. vyjadrená smiechom, posmešnými rečami a pod., zosmiešnenie, zosmiešňovanie: opovržlivý výsmech; z jeho slov cítiť výsmech • posmech: hovoriť o niekom s posmechom • smiech: byť na smiech • posmešok: znášať posmešky • úškrn • úškrnok (posmešný úsmev): potmehúdsky úškrn, úškrnok • úškľabok: byť vystavený úškľabkom • úsmešok • úsmech: dať príčinu k úsmeškom; hovoriť so skrytým úsmechom (Figuli) • expr. zried. výšker (Figuli) • irónia (výsmech vyjadrený použitím slova, vety a pod. v opačnom význame): v jeho hlase bola jemná irónia • sarkazmus (štipľavý, zlomyseľný výsmech): jedovatý sarkazmus • satira (ostrý výsmech s kritickým zacielením): útočná satira • kniž. persifláž

poučenie 1. návod, pokyn na konanie, výklad o niečom, vysvetlenie niečoho a pod. • ponaučenie • naučenie: dávať niekomu poučenie, ponaučenie, naučenie; vziať si poučenie, ponaučenie z chýb • poučka (stručné zovšeobecnené poučenie): matematické poučky • príučka (poučenie v podobe niečoho nepríjemného) • zried. príučok • zastaráv. príučné: dostať príučku, príučné • výučné • lekcia • odb. veta: Pythagorova veta • odb.: formula • teoréma (všeobecne platné poučenie)

2. p. poznatok

povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda

2. p. vonkajšok 2

zvršok p. povrch 1

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

prášok p. tabletka

tabletka prípravok zlisovaný obyč. do plochého tvaru • odb. tableta: dve tablet(k)y acylpyrínu, tuhý lieh v tabletkách • pilulka • zried. pilula: pilulky proti bolesti • fam.: pastila • pastilka (liečivý prípravok tvaru kotúčika, kocky a pod.): pastilky proti kašľu • prášok (liek v podobe tabliet): prášky na spanie • zastar. prach (Jégé)

prehrešok p. priestupok, vina

priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešok • prehrešenie • poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie • zastar. prestúpenie • previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia • delikt (trestný čin): majetkový delikt • vina: priznať vinu • kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin

vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinu • previnenie: dopustiť sa previnenia • prehrešenie • prehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniu • priestupok (menšie previnenie): dopravný priestupok • poklesok: morálny poklesok • hriech: pykať za hriechy • delikt: majetkový delikt • kniž. prečin: spáchať prečin

príjem 1. výsledok hospodárskej al. obchodnej činnosti (op. výdavok): v minulom roku mal veľký príjem • zisk (kladný výsledok podnikania, obchodu): podiel na zisku • dôchodok (obyč. pravidelný príjem): dôchodok z prenájmu pôdy • tržba (príjem z predaja): denná tržba • renta (zisk z vlastníctva pôdy, akcií a pod.): pozemková renta • výnos: ročný výnos z obchodovania • výťažok: čistý výťažok hospodárenia • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

2. p. zárobok, plat

výťažok 1. látka získaná vylúhovaním • extrakt: rastlinný výťažok, čajový extrakt • esencia: likérová esencia • výluh: alkoholický výluh • odvar (varením a vylúhovaním získaný výťažok) • farm. tinktúra (liehový, vínny al. vodný výťažok z drog): jódová tinktúra • nespis. tresť

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: výťažok hospodárenia • zisk: predávať so ziskom • výnos: slabé hektárové výnosy • tržba (zisk z predaja): mesačná tržba • kniž. al. hovor. profit: má z toho značný profit

zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho

2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit

prístrešok kryt nad niečím v podobe strechy • prístrešie • ostrešie • strieška: prístrešok, prístrešie pre dobytok; sadli si na lavičku pod ostreším • markíza (ochranná strieška nad vchodom al. oblokom)

rarášok p. trpaslík 1

trpaslík 1. rozprávková bytosť malého vzrastu • škriatok: lesný trpaslík, škriatok • piadimužík • rarášok: rarášok nosí peniaze • zmok • kniž. gnóm • expr. pikulík (Škultéty)

2. človek značne malej postavy • lilipután (človek mimoriadne malého vzrastu) • expr.: krpáň • zakrpatenec • expr., často pejor. piadimužík • pejor. škriatok

roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nároží • uhol: uhol ulice

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • hrana: hrana stola • cíp: cíp vreckovky

3. p. kút 1 4. p. rohovina

rožok 1. druh pečiva podlhovastého tvaru • rožtek: rož(te)ky s maslom a medom

2. p. roh 2, výbežok

výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)

sáčik, sáčok p. vrecko 1

sekrét lek. hustejšia tekutina tvorená žľazami • výlučok: sekréty, výlučky slinných žliaz • výtok: hnisavý výtok • výpotok: pľúcny výpotok • lek. exsudát

výlučok p. sekrét

skrček, skrčok p. krpáň

slamník slamou vyplnená a látkou obalená vložka do postele, používaná najmä v minulosti: spať na slamníku • hovor. zastar.: strožliak • strožiak • štrozak • strožok • štrozok

úsmešok 1. p. výsmech 2. p. úsmev, smiech 1

smiešok p. úsmev, smiech 1

strožiak, strožliak, strožok p. slamník

špaček, špačok p. ohorok

šúľok 1. predmet v tvare telesa obmedzeného kruhovými základňami a oblým plášťom • valec • valček: šúľky, valčeky cesta, mäsa • váľok: niečo zvinuté do váľka

2. p. klas

váľok p. šúľok 1

ujec matkin brat • hypok.: ujo • ujko • ujček • ujčok: stráviť prázdniny u ujca, uja, ujka • hovor.: strýc • strýko • strýčko

ústrižok 1. odstrihnutý kúsok • odstrižok: ústrižok látky, odstrižok plechu • ostrižok

2. časť lístka al. listiny určená na oddelenie pri kontrole, na evidenciu a pod.: ústrižok sprievodky, odtrhnúť ústrižok • kupón (kontrolný ústrižok): kupóny akcií

vačok 1. útvar podobný vrecku • kapsa: mať vačky, kapsy pod očami

2. p. vrecko 2, 3

vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok

2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa

3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami

vnútornosti vnútorné orgány v tele: hovädzie vnútornosti • vnútro • vnútrajšok: vnútro má zdravé • kniž. útroby (telesná dutina s vnútornosťami): bolesť v útrobách

vnútrajšok p. vnútro 1, vnútornosti

vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu • hovor. dnukajšok • interiér: bytový interiér • kniž. útroby: útroby lode

2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská duša • myseľ: to vzrušuje moju myseľ • psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy • kniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)

3. p. vnútornosti

vonkajšok 1. vonkajšia časť, vonkajší priestor (op. vnútro, vnútrajšok): vonkajšok domu, látky • exteriér: exteriér stavby

2. vonkajšia podoba: mať príjemný vonkajšok • zovňajšok: dbať o svoj zovňajšok • povrch: šľachetné srdce pod drsným povrchom • vzhľad • výzor: posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor zdravého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • zjav: provokovať svojím zjavom • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • zastar. vzozrenie (Rázus) • subšt.: vizáž • fasáda

vzhľad súhrn vonkajších znakov • výzor: mladistvý vzhľad; posudzovať výrobky podľa vzhľadu; mať výzor chorého človeka • výraz (vzhľad človeka ako prejav jeho duševného stavu): tvár s uboleným výrazom • úprava: vzorná úprava písomných prác žiakov • podoba: nebo nadobudlo hrozivú podobu • forma: dávať niečomu formu • dizajn, pôv. pís. design (vzhľad výrobku): mať pekný design, dizajn • tvárnosť: tvárnosť krajiny • vonkajšok • kniž. zovňajšok (vonkajší vzhľad): príjemný vonkajšok; dbať o svoj zovňajšok • kniž. vid: človek pekného vidu • kniž. habitus: telesný habitus • hovor. náter: dať niečomu slávnostný náter • zastar. vzozrenie (Rázus) • kniž. zastar. parsún (Hviezdoslav) • subšt. vizáž

zjav 1. čo sa prejavuje navonok, čo možno pozorovať: to je častý, neobyčajný zjav • jav: prírodný, fyzikálny jav • úkaz: sledovať úkazy na oblohe • kniž. fenomén • príznak (charakteristický znak): príznaky choroby; to je národný fenomén • kniž. symptóm: symptómy krízy • zastar. zjavisko (Sládkovič)

2. vonkajšia podoba: provokovať svojím zjavom • vzhľad: dbať o svoj vzhľad • výzor: má ešte detský výzor • vonkajšok • zovňajšok: dievča príjemného vonkajšku, zovňajšku • zastar. zjavenie: krása jeho zjavenia (Timrava)

3. osoba s typickými, obyč. vynikajúcimi vlastnosťami: môj strýko bol zvláštny zjav • osobnosť (jednotlivec s významným postavením v spoločnosti): známe osobnosti kultúry • postava: veľká postava športu • zastar. zjavisko (Kukučín)

zovňajšok p. vonkajšok 2, vzhľad, zjav 2

vŕšok, vŕštek p. kopec 1

zajtrajšok, zajtrok p. budúcnosť

zvyšok čo sa zvýšilo, čo zvýšilo: zjesť zvyšky chleba; zvyšok muriva • zostatok: zostatok materiálu, večere • ostatok: ostatok peňazí si rozdelili; telesné ostatky (mŕtve telo človeka) • pozostatok: pozostatky hradieb; telesné pozostatky (mŕtve telo človeka) • paberky (zvyšky po žatve, oberačke) • oberky (zvyšky po oberačke) • spodok (zvyšok nápoja, jedla): vypiť spodok vína • stopa (zvyšok po niečom): stopa po farbe • troska (zvyšok niečoho zničeného): trosky lietadla, pren. trosky šťastia • hovor. rest • kniž. al. odb. rezíduum: rezíduá komunistickej výchovy • zastar. odmetok: šaty len také odmetky (Dobšinský) • poet. zastar. zvlek: telesné zvleky (Hviezdoslav; mŕtve telo človeka)