Synonymá slova "oká" v Synonymickom slovníku slovenčiny

okabátiť p. oklamať 1, 3

oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť

okáň 1. expr. človek, dieťa s veľkými, výraznými očami • expr.: okáľ • okáč: malý okáň, okáľ, okáč

2. p. oko 1

zadymený zaplnený al. zašpinený dymom (obyč. od fajčenia) • zafajčený: zadymené, zafajčené izby • hovor. prefajčený (príliš zadymený): prefajčený vzduch • expr. zaúdený • vyúdený: zaúdená, vyúdená krčma • začadený • očadený • zakadený • okadený: začadená povala; okadené steny • expr.: začmudený • očmudený

okadiť p. zadymiť

zadymiť zaplniť al. znečistiť dymom • začadiť • zakadiť: komín z teplárne zadymí, začadí, zakadí celú ulicu • začmudiť • expr. zasmudiť: fajkou začmudil izbu • expr.: zakudliť • zakundoliť (množstvom dymu): dym zakudlil okolie • očadiť • občadiť • očmudiť • okadiť (znečistiť dymom na povrchu): o(b)čadené, očmudené, okadené steny krčmy • zasmradiť (naplniť smradom): komíny zasmradili okolie • zafajčiť • expr. vyúdiť (zadymiť fajčením): zafajčená miestnosť; vyúdené, zafajčené záclony • zried. podymiť: úle treba podymiť

okáľ 1. p. okáň 1 2. p. oko 1

oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli • pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad • expr.: okáň • okáľ • fľocháň • pleskáň • pleštiak • bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky • trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibule • buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy • pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice

2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku

3. p. pasca 1 4. p. jazero

dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík

okaličiť p. zmrzačiť 1

zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiť • dokaličiť • expr.: okaličiť • pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené deti • znetvoriť • zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvár • expr. ožobráčiť • expr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencov • okyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené ruky • dobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámal • expr.: dochrámať • dodrúzgať • dorantať • dokatovať • domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

2. p. pokaziť 1

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon

2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta

okáliť, okáľovať p. pozerať (sa) 1

chvíľa kratší časový úsek • chvíľka: o chvíľu, o chvíľku to bude hotové • okamih • moment (veľmi krátky časový úsek): rozhodujúca chvíľa, rozhodujúci okamih, moment; prísť v poslednej chvíli, v poslednom okamihu, momente • hovor.: sekunda • minúta • minútka • minútočka: o sekundu prídem

okamih veľmi krátky časový úsek • chvíľa • chvíľka • chvíľočka: napätý okamih, chvíľa; čakať iba okamih, chvíľku, chvíľočku • moment • expr. momentík: v tomto momente • mih: v mihu prísť • hovor.: minúta • sekunda • expr.: minútka • minútočka • sekundička: za minútu, za sekundu za vrátim • kniž. okamžik • zastar.: okamihnutie • okamženie (Timrava)

okamihnutie p. okamih

okamženie, okamžik p. okamih

bleskovo za veľmi krátky čas, veľmi rýchlo, rýchlo ako blesk • bleskove • v okamihu • okamžite • v momente • bleskurýchlo • bleskurýchle: bleskovo, v okamihu, v momente sa rozhodol, že odíde; bleskove, bleskurýchlo sa vrátil domov • bleskom: správa sa bleskom, bleskovo rozniesla po okolí • expr. ozlomkrky • expr. zried. ozlomkrk (pri slovesách pohybu): bleskovo, ozlomkrky vybehol na ulicu • poet. bleskmo: bleskmo beží (Hviezdoslav) • poet. strelmo (rýchlo ako strela): škovránok sa spustí strelmo z výšky (Fabry)

p. aj rýchlo

hneď 1. takmer v tom istom časovom okamihu, v tejto chvíli, v túto chvíľu • ihneď • okamžite • zaraz: hneď, ihneď napravil svoju chybu; okamžite, zaraz sa musíš vrátiť • teraz • momentálne • zastaráv. momentánne: teraz, momentálne urob, čo ti kázali • už • už aj: hneď, už, už aj sa vráťte • začerstva • zahorúca, pís. i za čerstva, za horúca • zried. zhorúca: začerstva, zahorúca vyrozprával svoje zážitky • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne to musíš vybaviť • obratom • mihom • naskutku • razom • expr. v mihu-okamihu • hovor. šmahom: obratom, mihom mu poslal peniaze; naskutku, razom, šmahom sa pustil do roboty • hovor. štandopede • expr. hnedky: štandopede, hnedky prišli domov • hovor. expr. nafľaku, pís. i na fľaku • nár.: porád (Dobšinský) • pospolu (Kukučín) • stojme (Dobšinský) • fraz.: hneď a zaraz • obratom ruky • na prvý pohľad

2. v krátkom čase, o chvíľu, o krátky čas • ihneď • skoro • čoskoro • čochvíľa: počkajte chvíľu, hneď, skoro sa vráti; čochvíľa, čoskoro sa zvečerí • rýchlo: mal to rýchlo hotové • zakrátko • zanedlho • onedlho • zried. okrátko: zakrátko, zanedlho, onedlho bude všetko v poriadku • priam • hovor.: čosi-kdesi • čosi-kamsi • už-už: priam, čosi-kamsi, už-už bude tma • expr.: zamálo • zamáličko (Plávka, Rázus) • fraz. každú chvíľu

3. v tesnej miestnej al. časovej blízkosti, v nasledujúcom okamihu • ihneď • bezprostredne: hneď, ihneď za rohom je hotel; bezprostredne po skončení štúdia začal podnikať • tesne • rovno: prišiel tesne, rovno po začiatku • blízko: blízko pri ceste je odpočívadlo • okamžite • vzápätí • kniž. vzápäť: okamžite, vzápätí za učiteľom vybehli aj žiaci

4. p. rovno 9

okamžite p. hneď 1, 3, teraz 1, vzápätí, začerstva, rýchlo

rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchle • chytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedol • narýchlo • nachytro: narýchlo, nachytro uvarila obed • napochytro • napochytre • naponáhlo • naponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z tašky • urýchlene • zrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchať • chvatne • chvatom • zried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicu • bystro • rezko • svižne • svižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvor • expr. šibko: šibko sa pustil do jedenia • mihom • švihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odíde • náhlivo • horúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil veci • náhle • náhlo • zried.: nanáhle • nanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúť • rapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížila • hovor.: expresne • expres • pren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebné • obratom • kniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky doklady • hneď • ihneď • skoro • naskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiť • zaraz • razom • v okamihu • okamžite • expr.: raz-dva • šupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zima • behom • skokom • zried. skokmo: behom, skokom sa pustili do roboty • letkom • letmo • v letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domov • expr.: hupkom • hupky • zvrtkom • zried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodmi • nár.: friško • šmihom • gvaltom (Hviezdoslav, Botto) • nár. stojme (Dobšinský) • prirýchlo • prichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavili • bleskove • bleskovo • bleskom • poet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalší • bleskurýchle • bleskurýchlo • poet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povie • expr.: ozlomkrk • ozlomkrky • ostopäť • ostošesť • fraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorky • expr.: odušu, pís. i o dušu • fraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalej • fraz.: s časom opreteky • s vetrom opreteky: cestu stavali s časom opreteky • fraz.: akoby bičom plesol • akoby dlaňou plieskal • z minúty na minútu • len tak fuk-fuk • míľovými krokmi • nár.: úvalom • úbehom • nespráv.: spechom • spešne • prekotne

teraz 1. v tejto chvíli, v tomto čase, v súčasnosti; v tomto prípade (op. potom) • nateraz: teraz, nateraz si musíme pomôcť sami • momentálne • zastar. momentánne: momentálne sa mu darí • hneď • ihneď • okamžite: dohodu musia podpísať hneď, ihneď, okamžite • dnes • hovor. dneska: dnes, dneska by sa už také niečo nemalo stávať • zatiaľ: teraz, zatiaľ som tu ešte ja pánom • tentoraz: tentoraz sa pomýlil • nár.: včuľ (F. Hečko) • včuleky • fraz. hneď a zaraz

2. vyjadruje okamžité nastúpenie deja • už: Keď zakričím, vybehneš! – Teraz! Už!

3. p. práve 1

vzápätí v nasledujúcej chvíli, v nasledujúcom okamihu • kniž. vzápäť: vzápätí, vzápäť za otcom prišla aj matka • hneď • ihneď • okamžite: hneď, ihneď po skúške išli domov • bezprostredne • tesne: stalo sa to bezprostredne, tesne po Vianociach • hneď nato • hneď zatým • hneď potom: najprv súhlasil, no hneď nato, hneď potom si to rozmyslel • zastaráv. zápäť (Zguriška)

začerstva, pís. i za čerstva kým je niečo nové, čerstvé; v túto chvíľu, bez meškania, bez odkladania • sčerstva • zahorúca, pís. i za horúca • zried. zhorúca: začerstva, sčerstva sa pochválil so svojou novou známosťou; zahorúca im všetko vyrozprával • hneď • ihneď: hneď, ihneď ho začal prehovárať • zaraz • okamžite: zaraz, okamžite chcel oznámiť radostnú novinu • rýchlo • chytro: ponáhľal sa domov, aby si rýchlo, chytro všetko poznačil • bezodkladne • neodkladne: bezodkladne, neodkladne si to chcel všetko objasniť

bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest • úplný: úplná kapitulácia • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz • bezvýhradný • absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť • expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť • nevyhnutný • okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy

bleskový veľmi rýchly a obyč. krátko trvajúci; rýchly ako blesk: bleskový zásah • zried.: bleskorýchly • bleskurýchly: blesková, bleskorýchla, bleskurýchla reakcia, odpoveď • okamžitý (nastávajúci hneď, v okamihu): okamžitý účinok, okamžité plnenie rozkazu • náhly (veľmi rýchly a obyč. neočakávaný) • rýchly: náhly útok, rýchle rozhodnutie

p. aj prudký

náhly 1. ktorý sa uskutočňuje bez predchádzajúcej prípravy, bez očakávania a pritom veľmi rýchlo (op. pomalý) • prudký (op. pozvoľný): nastala náhla, prudká zmena počasia • neočakávaný • nečakaný • nepredvídaný (op. očakávaný, čakaný, predvídaný): náhla, neočakávaná smrť; zaskočila ich nečakaná, nepredvídaná správa • rýchly • náhlivý • chvatný (uskutočnený narýchlo, v zhone): rýchly, náhlivý, chvatný odchod hostí • urýchlený (uskutočnený bezodkladne): náhla, urýchlená výmena vedenia • nepripravený • neplánovaný: náhly, nepripravený, neplánovaný príchod rodičov • prekvapujúci • kniž. prekvapivý (vyvolávajúci prekvapenie, úžas; op. bežný, zvyčajný): prekvapujúce, prekvapivé zhoršenie zdravotného stavu pacienta • rapídny (veľmi zreteľný a rýchly): rapídny pokles výroby • revolučný (s náhlymi zvratmi; op. postupný, evolučný): vo vývine nastal revolučný zlom • bleskový (rýchly a neočakávaný ako blesk): náhly, bleskový útok • momentálny • okamžitý (uskutočnený v okamihu, naraz, bez dlhšej prípravy, uvažovania a pod.): konal na okamžitý, momentálny popud; v jeho správaní nastala náhla, okamžitá premena • unáhlený (dopredu nepremyslený): čoskoro oľutoval vtedajšie náhle, unáhlené rozhodnutie

2. p. rýchly

okamžitý ktorý nastáva hneď, v okamihu; ktorý trvá okamih • náhly • rýchly (op. pomalý): okamžitá, náhla zmena; okamžitý, rýchly zásah polície; nastala náhla, rýchla smrť • momentálny • chvíľkový: momentálne, chvíľkové zlyhanie mozgu • bezprostredný • pohotový • kniž. promptný: okamžitá, bezprostredná fotografia; bezprostredná, pohotová reakcia; dať pohotovú, promptnú odpoveď • bleskový: dostať okamžité, bleskové telefonické spojenie; poskytnúť pacientovi bleskovú pomoc (op. oneskorenú)

rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrý • rezký • dynamický • čerstvý • chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota • bleskový • bleskurýchly • bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza • expresný • hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti • pren. telegrafický • náhlivý • chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby • okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc • náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia • kniž. promptný: promptná obsluha • nár.: frišký • frišný: frišké, frišné raňajky • bystronohý • ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera • pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista • rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles • hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život • expr.: horúčkovitý • zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo • hud. i pren. allegrový • nespráv. spešný • prekotný

p. aj prudký 1

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodiny • nechať • zanechať • odlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detí • trocha hrub.: okašlať • okašľať: okašlať rodinu • poopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť sa • minúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminie • expr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizla • zastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechala • poopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa

zradiť 1. dopustiť sa zrady na niekom, na niečom: zradiť priateľa, zradiť vlasť • kniž.: spreneveriť sa • opustiť (prestať byť verný niekomu, niečomu): spreneveriť sa rodine, svojim ideálom; opustila chorého manžela; opustiť svoje pôvodné názory • odpadnúť (zrieknuť sa nejakej veľkej hodnoty): odpadnúť od viery, od rodiny • fraz. expr. vraziť nôž/dýku do chrbta • expr.: podraziť • podraziť niekomu nohy (zákerne uškodiť niekomu): mrzí ma, že ma priateľ podrazil, že mi podrazil nohy • oklamať • podviesť • trocha hrub.: okašlať • okašľať (zradiť v citoch, v dôvere a pod.): snúbenec ju oklamal, podviedol, okašlal • zapredať • predať (zradiť za peniaze al. výhody): zapredať vlastný národ

2. p. prezradiť

okašlať, okašľať p. nechať 2, zradiť 1

jasný 1. vyznačujúci sa jasom, jasnosťou, žiarivosťou • žiarivý • jasavý: jasné, žiarivé slnko, farby; jasné, jasavé hviezdy • svetlý • bledý (o jasnej farbe): svetlý, bledý odtieň zelenej • zlatojasný (Sládkovič) • zried. lúčistý (Jesenská) • bezoblačný • bezmračný (bez oblakov, nezamračený): jasná, bezoblačná, bezmračná obloha • slnečný: slnečný deň • hviezdnatý • mesačný (plný jasných hviezd; s viditeľným, jasným mesiacom): hviezdnatá, mesačná noc • rozjasnený • vyjasnený (ktorý sa stal jasným; op. zatiahnutý, nejasný, zahmlený; obyč. o oblohe) • viditeľný: viditeľné končiare; jasný, viditeľný horizont • čistý • nezakalený (op. mútny, zakalený, kalný; o očiach) • expr. prejasný

2. ktorý možno hneď zbadať, rozoznať • zjavný • zrejmý: jasný, zjavný, zrejmý rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný • expr. okatý: viditeľná, badateľná prevaha; očividný úmysel • zreteľný • priehľadný • priezračný • expr.: obyčajný • praobyčajný: zreteľná, priehľadná, priezračná, obyčajná, praobyčajná lož • preukázateľný • preukazný • evidentný: ide o preukázateľný, preukazný, evidentný podvod • rukolapný: rukolapný dôkaz • hovor. vyslovený: vyslovená lož

3. ktorý je (vopred) určený, vymedzený, stanovený (op. nejasný, matný, hmlistý) • presný • určitý (op. nepresný, neurčitý): jasná, presná predstava; jasný, určitý cieľ • ujasnený: problém je ujasnený

4. ktorý možno ľahko chápať, ktorému možno dobre porozumieť (op. nejasný) • zrozumiteľný • pochopiteľný: jasný, zrozumiteľný, pochopiteľný výklad • zreteľný • čistý: zreteľná, čistá výslovnosť • jednoznačný (op. nejednoznačný, mnohoznačný): jednoznačná odpoveď • nedvojzmyselný (bez narážky, skrytého významu): nedvojzmyselná reč • čitateľný: čitateľná politika, strana • školský: školský príklad

5. p. rozumný, triezvy 1 6. p. vľúdny 1, veselý 1 7. p. zvučný 1

nápadný 1. ktorý pre mimoriadne vonkajšie vlastnosti nemožno prehliadnuť, nevšimnúť si (op. nenápadný) • výrazný: v diaľke sme videli nápadnú, výraznú stavbu • viditeľný • zreteľný • zjavný • očividný (op. nepatrný, nebadateľný): v jeho zdravotnom stave nastala viditeľná, zreteľná zmena; upozorňoval nás zjavnými, očividnými gestami • veľký • markantný (nápadný čo sa týka rozmerov): nápadný, veľký nos; markantný rozdiel v správaní • evidentný • kniž. frapantný • expr.: okatý • fraz. do očí bijúci (op. zanedbateľný): evidentný nepomer síl; okaté, do očí bijúce nedostatky

2. ktorý upútava pozornosť obyč. svojimi nie bežnými vlastnosťami (op. nenápadný, obyčajný, bežný) • zvláštny • nezvyčajný • neobyčajný • nevšedný: každý sa obzrel za nápadným, zvláštnym dievčaťom; bola obdarená neobyčajnou, nevšednou krásou • mimoriadny • výnimočný (prevyšujúci priemerné, bežné hodnoty, vlastnosti): v porovnaní s vlaňajškom sme dosiahli mimoriadny, výnimočný pokrok • výstredný • extravagantný • provokačný • provokatívny • dráždivý • zastar. okázalý (majúci zámer vzbudiť pozornosť, dráždiť): výstredné, extravagantné, provokačné, dráždivé oblečenie; provokatívne, dráždivé správanie; okázalé frázy • krikľavý (obyč. vo vzťahu k farbám; priťahujúci pozornosť svojou intenzitou, vzájomným zladením a pod.): nápadná, krikľavá farba klobúka • vyzývavý • vytŕčavý • demonštratívny • kniž. ostentatívny (nevhodne, nasilu upozorňujúci na seba): žiaľ zakrývala vyzývavou, vytŕčavou veselosťou; hladovka je demonštratívna, ostentatívna forma protestu • expr.: pochabý • bláznivý (s prvkami neprimeranej, až komickej nápadnosti): pochabé, bláznivé oblečenie • podozrivý (svojou nepravdepodobnosťou, zriedkavosťou vzbudzujúci podozrenie): nápadná, podozrivá zhoda okolností

okatý 1. majúci veľké oči • veľkooký: okaté, veľkooké dieťa, sŕňa

2. p. nápadný 1, zjavný

zjavný ktorý sa dá hneď vidieť (op. skrytý) • očividný: zjavná, očividná chyba • viditeľný • badateľný • zbadateľný • znateľný • sledovateľný • pozorovateľný • spozorovateľný: badateľné, pozorovateľné kontúry domov • priezračný • priehľadný: jeho úmysly sú celkom priehľadné • zreteľný • nápadný • expr. okatý • výrazný • zrejmý • jasný (veľmi dobre vnímateľný zmyslami): zreteľný, jasný rozdiel • rukolapný • markantný • hmatateľný • presvedčivý (zjavný a konkrétny): rukolapný, markantný, presvedčivý dôkaz • neodtajiteľný • neodškriepiteľný: neodtajiteľné, neodškriepiteľné otcovstvo • neskrývaný • netajený • otvorený: neskrývaný, netajený odpor, obdiv; otvorený boj • evidentný • kniž.: eklatantný • frapantný • flagrantný • fraz. do očí bijúci: bol to evidentný, flagrantný, do očí bijúci prípad porušenia zákona • hovor. vyslovený (celkom zjavný): vyslovený nezmysel

nádhera 1. neobyčajná krása • veľkoleposť: nádhera, veľkoleposť prírody • lesk: lesk slávnosti • kniž.: pompa • pompéznosť • honosnosť (honosná nádhera): korunovačná pompa, pompéznosť • sláva: mesto v plnej sláve • poet. glória (Smrek) • hovor. paráda: to bola paráda • kniž. prelesť: ženská prelesť (Škultéty) • zastar. okázalosť • kniž. zastar.: veličie (Kukučín) • veličavie (Hviezdoslav)

2. p. prepych 1

bombastický ktorý chce ohúriť, obyč. iba vonkajškom • efektný • ohurujúci: bombastický, efektný, ohurujúci začiatok; bombastické, ohurujúce prognózy • frázovitý • frázistický (pekný, zvučný, ale prázdny; o slovách, reči): frázovité reči o pravde a spravodlivosti • zveličený • pren. expr. nafúknutý: zveličené, nafúknuté správy • pejor. veľkohubý: veľkohubé reči • prehnaný (v miere): prehnaný plán • veľkolepý • grandiózny • pompézny • zastar. okázalý (zakladajúci si na vonkajšej nádhere, hojnosti, pompéznosti a pod.): veľkolepá oslava, grandiózna stavba, okázalé prijatie

p. aj veľkolepý

manifestačný prejavovaný, prejavený na verejnosti, neskrývane (často aj nápadne) • verejný: manifestačný, verejný prejav radosti • zjavný • neskrývaný • otvorený (op. skrytý, tajný): zjavný, neskrývaný, otvorený spôsob vyjadrenia nesúhlasu • nápadný • vytŕčavý • vonkajškový • zastar. okázalý (op. skromný, nenápadný): manifestačná, vytŕčavá nadradenosť; nápadný príchod hostí; vonkajškové frázy • proklamačný • proklamatívny (verejne vyhlásený, vyhlasovaný): manifestačné, proklamačné vyhlásenie; proklamačný, proklamatívny prejav politika

nádherný 1. veľmi, nezvyčajne, obdivuhodne krásny (op. ohyzdný, ohavný, škaredý) • prekrásny: z vrcholu bol nádherný, prekrásny výhľad; mám nádherný, prekrásny pocit • skvelý: skvelý hotel • obdivuhodný • úžasný • kniž. úchvatný (nesmierne, strhujúco krásny): západ slnka bol obdivuhodný, úžasný; predvádzala úchvatný tanec • rozkošný • roztomilý • expr. zastar. rozmilý (milo, príjemne krásny): daroval jej rozkošný, roztomilý prstienok • očarujúci • oslňujúci • oslnivý • podmaňujúci • podmanivý (nesmierne, neodolateľne krásny): jej pohľad bol očarujúci, oslňujúci, oslnivý; oddávať sa podmaňujúcim, podmanivým tónom hudby • expr.: čarovný • anjelský • kniž.: čarokrásny • prelestný (neskutočne krásny) • poet. lepý: písal čarovné, čarokrásne verše; anjelský, prelestný zjav • expr.: nebeský • rajský • elyzejský (povznášajúco, blažene krásny): z rádia znie nebeská, rajská melódia • hovor. expr. božský: má božský hlas • expr.: rozprávkový • rozprávkovokrásny (krásny ako v rozprávke) • expr. bájny • hovor. expr. báječný: na pobreží má rozprávkovú, rozprávkovokrásnu vilu; nádherný, bájny zjav; rozprávkový, báječný život • žiarivý (prenikavo krásny): žiarivý úsmev • veľkolepý • skvostný (nezvyčajne krásny; nesúci znaky bohatstva, moci): veľkolepá scenéria; veľkolepá, skvostná stavba • prepychový • luxusný • blýskavý (s prvkami bohatstva, prepychu): prepychová, luxusná večerná toaleta • parádny • pompézny • kniž. pyšný • expr. hrdý • poet. hrdokrásny: pyšné, hrdé bralá • kniž. honosný • zastar. okázalý (nie každodenne krásny, vyrátaný na efekt): parádny koč; pompézny, honosný, okázalý kráľovský sprievod • expr. prenádherný

p. aj pekný 1, krásny 1

2. p. výborný

okázalý 1. p. veľkolepý 2. p. nápadný 2,

veľkolepý uchvacujúci zmysly, ducha svojou nádherou, bohatosťou, veľkosťou a pod. • nádherný • krásny • prekrásny: veľkolepá, nádherná, krásna, prekrásna prírodná scenéria • grandiózny • mohutný • monumentálny: veľkolepý, grandiózny plán; mohutná, monumentálna stavba storočia • ohromujúci • kolosálny • impozantný: ohromujúce, kolosálne dielo; impozantný palác • skvelý • bombastický: skvelé, bombastické divadlo • reprezentačný • reprezentatívny (hodný reprezentácie): reprezentačná oslava • parádny • pompézny • honosný • zastar. okázalý • expr. hrdý • kniž. pyšný: okázalá, hrdá hostina

p. aj nádherný 1, výborný

bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)

hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová • okúňavý • zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci • cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad • kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia • pricudný (príliš cudný) • plachý • nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie

okúňavý p. bojazlivý, hanblivý

váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti • neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlas • kolísavý: kolísavá povaha • nerozhodný: nerozhodná odpoveď • nepevný • tápavý: nepevné, tápavé pohyby • expr. habkavý: habkavý krok • otáľavý • okúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapec • rozpačitý: rozpačitý pohľad • pomalý • zdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá reč • bezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na mieste • zdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča

budúcnosť čas, ktorý príde • zajtrajšok: na našu budúcnosť, na náš zajtrajšok sa pozerám s optimizmom • kniž. budúcno • zastar. zajtrok: všetko troví, na zajtrok nemyslí

čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)

p. aj krásny, nádherný

2. p. zázračný 1

krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)

2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3

neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavý • vábivý • pútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávač • príťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá žena • čarovný • očarujúci • fascinujúci • kniž.: okúzľujúci • kúzelný • pren.: magický • hypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické oči • omamujúci • omamný • opojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňa • oslňujúci • oslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene) • zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava

okúzľujúci p. čarovný 1, neodolateľný

pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny², priaznivý 2 3. p. veľký 1

podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódia • očarujúci • kniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krása • pôsobivý • sugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spev • strhujúci • unášajúci • kniž.: úchvatný • uchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav

p. aj pekný, krásny, príťažlivý

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri časti • diel: prvý diel filmu • dielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dielec • zväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníka • čiastka: čiastky roka • podiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podiel • kvóta (pomerná časť): finančná kvóta • súčasť • súčiastka: súčasť, súčiastka oblečenia • kus: kus chleba • článok: článok reťaze • ohnivo • ohnivko (časť reťaze): železné ohnivká • etapa: vývinová etapa • oddiel: oddiel knihy • kapitola • zastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlava • pasáž • kniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedky • partia: partia symfónie • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihy • epocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epochách • výňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z opery • hud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomok • fragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposu • útržok: útržky rozhovoru • kniž. úlomok: úlomky viet • ukážka: predniesť ukážky z diela • kniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo života • kniž. výrez: výrez zo skutočnosti • zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • úryvok: úryvky z listu • zložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdy • prvok • element (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementy • odb. komponent: komponenty zlúčenín • úsek: úsek cesty • rajón • kniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajón • sektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektory • štvrť (časť mesta): vilová štvrť • hovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment

úryvok časť hovoreného, písaného al. hudobného prejavu, obyč. literárneho al. umeleckého diela: nesúvislé úryvky viet; čítať úryvky z listov; úryvky piesní • fragment: fragment eposu • výňatok: výňatok z opery • zlomok: zlomok rukopisu • ukážka: predniesť ukážku z diela • útržok: útržky z rozhovoru, textu • výťah: klavírny výťah • kniž. úlomok: úlomky básne • kniž. zastar. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez: výrezy zo skutočnosti • pasáž (úryvok slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž románu • partia (časť diela): preštudovať partiu o jadrovej fyzike • stať (ucelená časť väčšieho textového celku): záverečná stať diela • kniž. pasus (časť reči, textu): pasus z prejavu • kniž. torzo (neúplná časť): torzo literárnej pozostalosti

útržok 1. odtrhnutý kus niečoho: útržok papiera • zdrap (odtrhnutý neforemný kus): zdrap látky • expr.: franforec • franfor: roztrhať niečo na franforce • expr.: strapec • strap: zo šiat zostali iba strapce • expr.: cafrang • camforec • capart

2. p. úryvok, zlomok 2, časť

zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horniny • odlomok: odlomky ľadu • čiastočka • kúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohára • fragment: archeologické fragmenty • zastar. výlomok: výlomky z kosti

2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisu • fragment: fragment básne • výňatok: výňatok z opery • ukážka: predniesť ukážky z diela • útržok: útržky z textu • torzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalosti • úryvok: úryvok básne • kniž. úlomok: úlomky eposu • kniž. výlomok: výlomky z Jánošíka • kniž. výrez

dneskajšok p. dnešok 1, 2

dnešok 1. dnešný deň • hovor. dneskajšok: kúpiť mlieko na dnešok, na dneskajšok

2. časy, v ktorých žijeme • súčasnosť • prítomnosť: nestará sa o dnešok, súčasnosť, prítomnosť • terajšok: terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno

súčasnosť 1. obdobie, v ktorom žijeme • prítomnosť • súčasná doba • súčasné obdobie • terajšia doba • terajšie obdobie: autor spracúva námety zo súčasnosti, zo súčasného obdobia, z terajšej doby, z prítomnosti • dnešok • terajšok: dnešok, terajšok rozhoduje o budúcnosti • hovor. dneskajšok • kniž. prítomno

2. p. paralelnosť

terajšok p. dnešok 2

dnukajšok p. vnútro 1

vnútro 1. vnútorná časť, vnútorný priestor (op. vonkajšok) • vnútrajšok: vnútro domu, škatule; vnútrajšok chrámu • hovor. dnukajšok • interiér: bytový interiér • kniž. útroby: útroby lode

2. duševný život človeka • duša: ľudské vnútro, ľudská duša • myseľ: to vzrušuje moju myseľ • psychika (súhrn duševných javov): psychika ženy • kniž. zastar. vnútornosť (Vajanský)

3. p. vnútornosti

dúšok množstvo nápoja vypité bez prerušenia • dúštek: vypiť pohár na jeden dúšok, dúštek • glg • hlt: potiahnuť z krčaha dobrý glg, hlt • expr. log: log piva

hlt množstvo, ktoré sa naraz prehltne: hlt kaše • glg • dúšok • dúštek (o tekutine): glg, dúšok mlieka, vína • expr. log • subšt. sústo (o potrave)

faksimile verná reprodukcia: faksimile podpisu, listu • odtlačok • snímka

odtlačok p. faksimile

fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka

pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny

2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine

hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

okúňať sa p. okolkovať

ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sa • hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať • byť nesmelý • byť plachý • byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité • zastar. stiesňať sa • zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania • expr.: ošívať sa • onačiť sa • nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu • okúňať sa • otáľať • okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej

hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)

2. p. hanba 2

okúňavosť p. hanblivosť 1

chrček 1. poľný hlodavec podobný myši • škrečok

2. p. krpáň

krpáň expr. nevyvinutý, zakrpatený človek • expr.: trpaslík (človek malej postavy) • zmok (slabý človek) • škrečok (vzrastom malý človek) • chrček (malý, obyč. zlostný človek) • skrček • skrčok • pejor.: zakrpatenec • krpec • chriašteľ (slabý, neduživý človek) • škriatok (malý človek) • nár. žgvor

lakomec kto lipne na majetku al. kto sa nerád o niečo delí • expr. žgrloš: ten lakomec, žgrloš nepustí ani groš • žgrľo • expr.: hladoš • škrečok • nár. žgrgoň (Urbánek) • expr.: žujo (Hronský) • pejor.: skupáň • držgroš • skuhroš • skuhrák • skuhravec • skuhroň • pažravec • vlkolak • pejor. zried.: skývražník • škrhliak • skrbloš • skrbec • skuhráň • hovor. expr.: škót • škrob: nebuď škót a oferuj čosi • ziskuchtivec (kto sa zameriava na získanie majetku) • expr.: hrabivec • chamtivec • mamonár: ziskuchtivec, mamonár v obchode nepozná brata • expr.: vydriduch • vydrigroš • hrabáč • hraboš • pachtivec

škrečok 1. p. chrček 1 2. p. lakomec 3. p. krpáň

kalíšok, kalíštek nádobka na pitie liehovín podobná obyč. malému kalichu • pohárik: vypiť kalíšok, kalíštek, pohárik vodky • hovor.: štamperlík • štamprlík: naliali do štamperlíkov, štamprlíkov

klas vrchná, semenná časť stebla obilnín al. tráv: jačmenný klas • šúľok (klas, ktorého hlavná os je zhrubnutá): kukuričný šúľok, klas • oklasok (olúpaný kukuričný klas) • klások (klas obilia): zbierať klásky

šúľok 1. predmet v tvare telesa obmedzeného kruhovými základňami a oblým plášťom • valec • valček: šúľky, valčeky cesta, mäsa • váľok: niečo zvinuté do váľka

2. p. klas

kopec 1. vyvýšené miesto v teréne: v diaľke vidieť kopce • vyvýšenina: vyvýšenina s rozhľadom • vŕšok • vŕštek • kopček: vyjsť na vŕšok, vŕštek, kopček • pahorok (nízky kopec) • pahrbok (Vajanský) • návršie: na návrší stojí zámok • úvršie: vystúpiť na úvršie (Tatarka) • vyvýšenisko (Figuli) • chopok: chopok zarastený materinou dúškou • hrb (Ondrejov) • zastar. brdo (skalnatý kopec) • kniž. výšina: na výšine sa belie sneh • kniž. chlm (Jesenská)

2. p. svah 3. p. kopa 1, kus 3

vrchol 1. najvyššia časť niečoho: vrchol veže, najvyšší vrchol pohoria • vrcholok • vrcholec: vrcholky Karpát, vrcholce stromov, domov • končiar (ostré zakončenie vrchu): zasnežené končiare Tatier • vrch: vystúpiť na samý vrch rozhľadne • štít (vrchol vysokého vrchu): skalný štít • vrchovec (vrchná časť stromu): vrchovce jedlí • vršok: vršok borovice • temeno, star. al. poet. temä: vystúpiť na temeno, temä vrchu • sochorec • sokorec: sochorec Vepra, sokorce hôr; sochorec, sokorec smreka • vršiak (Zúbek)

2. najvyšší stupeň, najvyššia miera niečoho: vrchol leta, vrchol šťastia • vyvrcholenie: vyvrcholením sezóny bol ples • kniž. zenit: dosiahnuť, prekročiť zenit • kulminácia: kulminácia napätia • kniž. maximum (op. minimum): maximum teploty

vršok p. vrchol 1

krúžok 1. menší predmet v podobe kruhu al. kružnice: krúžky na záclony • koliesko: koliesko drôtu • obrúčka (kruhový pásik na upevňovanie niečoho): obrúčka na kľúče • expr.: karika • karička: hák so železnou karikou

2. p. skupina 2

obruč 1. pevný kruhový pás na upevňovanie rozličných predmetov • ráf: železné obruče, ráfy na kolesách voza, na sude

2. predmet kruhovitého tvaru • hovor. karika: mosadzné obruče, kariky na háku • koleso • kruh: cvičiť s kolesom, kruhom • obrúčka • krúžok • karička (menšia obruč): obrúčka, krúžok na kľúče

skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)

2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft

p. aj spoločnosť 2

kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľa • časť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve časti • hovor. fľak: fľak zeme • nár. falat: falat chleba • zastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytku • predmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmety • exemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplároch • výtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačky • vyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopa • hromada • kopec • hora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémov • hovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemností • subšt. spústa

4. p. dielo

výtlačok p. kus 2

lesť predstierané, vedome neúprimné konanie s cieľom získať nejakú výhodu • úskok • trik • hovor. finta: využiť starú zlodejskú lesť, fintu, starý zlodejský úskok, trik • podvod • klam (úmyselné oklamanie): získať niečo klamom, podvodom • okľuka (nepriamy spôsob konania): s takou ľsťou, okľukou išiel na vec

obchádzka 1. vyhnutie sa nejakému miestu • okľuka • zachádzka: museli sme robiť obchádzku, okľuku, zachádzku, aby sme sprievod nestretli

2. p. obchôdzka

okľuka 1. p. obchádzka 1 2. p. lesť

miešok p. vrecko 1

vrecko 1. menšie vrece: papierové vrecko; vrecko cukru • mešec • miešok (vrecko, ktoré sa zatvára stiahnutím šnúrky): mešec na tabak • hovor. zastaráv. škarnicľa (papierové vrecko): cukríky mu dal do škarnicle • subšt.: sáčik • sáčok

2. súčasť oblečenia, obyč. na ukladanie drobných osobných vecí • vačok: hlboké, bočné vrecká; vybrať niečo z vrecka, dať si ruky do vačku • expr. kešeňa

3. útvar podobný menšiemu vrecu • kapsa: urobiť do mäsa vrecko, kapsu • vačok: vačky pod očami

nadnes na dnešný deň • na dnešok: Čo ste sa mali nadnes, na dnešok naučiť? • dnes • hovor. dneska (v dnešný deň): nadnes, dnes, dneska je to všetko • nespráv.: pre dnešok • pre dnes

naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasne • zároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestach • odrazu • razom: na dvor vybehli odrazu, razom • zastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský) • nár. naraze (Švantner) • fraz. ako na povel

2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vody • dúškom • fraz.: jedným dúškom • na dúšok • na jeden dúšok • jedným dychom • jedným vrzom • na jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzom • hovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na ex • fraz. na (jedno) posedenie

3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazu • odrazu • razom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladilo • znezrady • nenazdajky • znenazdajky • znenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajac • náhle • náhlo: náhle sa zastavil

4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazu • zrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry

navyše 1. nad normálnu, zvyčajnú, predpokladanú al. potrebnú mieru • nazvyš • hovor. nazvyšok: peňazí nikdy nemal navyše, nazvyš; času má teraz nazvyšok • na dôvažok • hovor. naradáš: trhovník jej pridal na dôvažok, naradáš dve jablká • nespis.: naviac • navrch • nazbyt • zbytkom

2. pripája aktuálny výraz • pritom • popritom • okrem toho: nič sa nenaučil a navyše, pritom stále vyrušuje; prišiel neskoro a popritom, okrem toho si zabudol kľúče • ešte • k tomu • ešte k tomu: je bezočivý a ešte, a k tomu, a ešte k tomu klame • zastar. nadto (Matuška, Smrek) • fraz. na dôvažok: spustil sa silný lejak a na dôvažok začali padať krúpy

3. (čoho) vyjadruje vyššiu mieru • vyše (čoho) • nad (koho, čo): navyše, vyše plánu, nad plán vyrobili päťdesiat práčok

nazvyš, nazvyšok p. navyše 1

obliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu) • poliať: obliať, poliať spolusediaceho kávou; poliať kvety • expr. ošustnúť: ošustol ju vedrom vody • pooblievať: pooblievať obrus, parkety • okúpať (pri veľkonočnej oblievačke): ísť okúpať, obliať, poliať, pooblievať dievčence

2. p. zaplaviť 2, zaliať