Synonymá slova "oku" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 78 výsledkov (1 strana)
-
okučeravieť stať sa kučeravým • skučeravieť: vlasy mu zvlhli a okučeraveli, skučeraveli • expr. zbrčkavieť
skučeravieť stať sa kučeravým (o vlasoch) • okučeravieť • skučeraviť sa: krátke vlasy jej po zmoknutí skučeraveli, okučeraveli • expr.: zbrčkavieť • zbrčkaviť sa: chlapcovi vlásky zbrčkaveli, zbrčkavili sa • nakučeriť sa: vlhkom sa vlasy nakučerili • zvlniť sa (získať vlnitý tvar): dlhé vlasy sa jej na koncoch zvlnili
obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)
pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)
2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci
3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)
4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky
5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach
6. p. hodnotiť
zízať expr. 1. ukradomky niekam pozerať • expr.: nazízať • nakúkať • nakukávať • nakukovať: zíza, nazíza, nakukuje mame do hrncov • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami) • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: o(b)kúkali nás spoza záclon
2. nechápavo, uprene, tupo al. prekvapene niekam pozerať • expr.: vytriešťať oči • vypliešťať oči • vyvaľovať oči • vypuľovať oči: Čo zízaš, na mňa?; vytriešťa, vypliešťa, vyvaľuje oči, ako keby ešte nebol videl koňa • expr. okáliť: bezmyšlienkovite okáli na výklad • expr. civieť: civieť do prázdna • nespráv. čumieť • fraz. expr. hľadieť ako teľa na nové vráta
okúkať, okukávať, okukovať p. obzerať
okuknúť p. prezrieť 1
prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuť • obzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colnici • obhliadnuť • hovor.: obkuknúť • okuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikou • pozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierku • zmerať • premerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po päty • fraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomných • preletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomných • preskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisy • skontrolovať • prekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavreté • prešetriť • vyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého čreva • revidovať (urobiť revíziu): revidovať účty • prehľadať • presnoriť • hovor. expr.: preštúrať • preštárať • prekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašla • pohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvke • poprezerať • poprehliadať • poohliadať • poobhliadať • poobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpi • hovor.: poobkúkať • poobkukávať • poobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar
2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plán • odhaliť • spoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekoho • expr. prekuknúť: prekuknúť podvod
okuliare pomôcka na zlepšenie zraku al. na jeho ochranu v podobe dvoch skiel v ráme: nosiť okuliare, slnečné okuliare • cviker • škripec (starší typ upevňovaný na koreň nosa) • lorňon (okuliare s rúčkou) • zrkadlovky (okuliare so zrkadlovými sklami) • slang.: okulky • škulky: zarosené škulky • slang. jogurtky (okuliare so silnými dioptrickými sklami) • slang. lenonky (okuliare v tenkom kruhovom ráme)
kobra tropický jedovatý had • okuliarnik
okuliarnik p. kobra
okultista p. špiritista
špiritista kto sa zaoberá špiritizmom • duchár • okultista
nadprirodzený ktorý sa vymyká rozumovému a zmyslovému poznaniu (op. skutočný, normálny): viera v nadprirodzené sily • nereálny • nadskutočný • fantastický • ideálny (existujúci iba vo fantázii, v predstavách): v hre vystupovali nadprirodzené, fantastické bytosti; ideálny, nereálny, nadskutočný svet • nadpozemský • kniž. nadzemský • zastar. nezemský (nepochádzajúci z tohto sveta; op. pozemský, svetský): nadpozemský, nadzemský pokoj; nezemská krása • nadzmyslový • kniž.: transcendentálny • transcendentný (zmyslami neuchopiteľný): nadzmyslová skúsenosť; transcendentálna, transcendentná sféra • kniž.: okultistický • okultný (zakladajúci sa na mágii): okultistické, okultné javy • zázračný • čarovný (spojený so zázrakom, čarami): ježibabin prútik mal zázračnú, čarovnú moc; konať nadprirodzené, zázračné skutky • tajomný (spojený s tajomstvom): nadprirodzené, tajomné mocnosti
p. aj neskutočný, neobyčajný
tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý
okultistický, okultný p. tajomný, nadprirodzený
okultizmus p. špiritizmus
špiritizmus viera v možnosť styku s dušami zomretých; pokusy o takýto styk • duchárstvo • okultizmus
záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)
2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh
3. p. zvláštny 1
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?
okúňať sa p. okolkovať
ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sa • hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať • byť nesmelý • byť plachý • byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité • zastar. stiesňať sa • zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania • expr.: ošívať sa • onačiť sa • nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu • okúňať sa • otáľať • okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar
váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom
zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej
hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosť • ostýchavosť • ostych: prekonať hanblivosť, ostych • okúňavosť • plachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnera • kniž. prudéria (prepiata hanblivosť)
2. p. hanba 2
okúňavosť p. hanblivosť 1
bojazlivý ktorého ľahko premôže strach, neistota; málo odvážny; svedčiaci o strachu (op. odvážny, smelý) • nesmelý: bojazlivé, nesmelé dieťa, mláďa; ozval sa bojazlivým, nesmelým hlasom • malodušný • maloverný • malomyseľný • kniž. defetistický (majúci málo sebadôvery) • pren. chabý: mať malodušné, defetistické myšlienky; malodušný, maloverný, malomyseľný človek; chabá duša • ľakavý (ktorý podlieha náhlemu pocitu strachu; majúci sklon báť sa): chorobne ľakavá žena, ľakavé vtáča • plachý: plaché zviera • okúňavý • ostýchavý • neistý (prejavujúci strach, obavy váhaním): okúňavé, ostýchavé, neisté správanie • ustrašený • ustráchaný • ustrachovaný • vystrašený • zried. uplašený (ktorý má sklon báť sa; ktorý odráža momentálny strach): ustráchané, ustrašené oči; ustrachované, vystrašené, uplašené matky • expr. strachopudský • pejor. babský: má strachopudskú, babskú povahu, bojí sa skúšky • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný • zjemn. pokakaný; prestrašený • expr.: rozklepaný • vyklepaný • zried.: strachuplný • strachostlivý • strachostivý • zastaráv.: strachovlivý • strachotlivý; pribojazlivý (príliš bojazlivý)
hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slová • okúňavý • zdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevníci • cudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľad • kniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudia • pricudný (príliš cudný) • plachý • nesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie
okúňavý p. bojazlivý, hanblivý
váhavý ktorý váha; svedčiaci o váhaní, o nerozhodnosti • neistý: váhavý človek, váhavá, neistá chôdza; neistý hlas • kolísavý: kolísavá povaha • nerozhodný: nerozhodná odpoveď • nepevný • tápavý: nepevné, tápavé pohyby • expr. habkavý: habkavý krok • otáľavý • okúňavý: otáľavý vedúci, okúňavý chlapec • rozpačitý: rozpačitý pohľad • pomalý • zdĺhavý (ktorý trvá neprimerane dlho): pomalá, zdĺhavá reč • bezradný (neschopný sa rozhodnúť): bezradné prešľapovanie na mieste • zdráhavý (váhavo odmietajúci): zdráhavé dievča
okupant kto okupuje cudzie územie • kniž.: uchvatiteľ • uzurpátor • expr. votrelec: nacistickí okupanti, uchvatitelia, uzurpátori, votrelci
obliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu (najmä vodu) • poliať: obliať, poliať spolusediaceho kávou; poliať kvety • expr. ošustnúť: ošustol ju vedrom vody • pooblievať: pooblievať obrus, parkety • okúpať (pri veľkonočnej oblievačke): ísť okúpať, obliať, poliať, pooblievať dievčence
2. p. zaplaviť 2, zaliať
okúpať 1. umyť ponorením do vody al. inej tekutiny • vykúpať: deti treba okúpať, vykúpať denne • expr.: očľapkať • očliapkať • vyčľapkať • vyčliapkať: očľapká sa, vyčľapká sa ráno v studenom potoku; vyčliapkať si oči v harmančeku • poet. skúpať: slnko skúpalo celý kraj
2. p. obliať 1
poliať 1. naliať na niekoho, na niečo tekutinu • obliať: poliala, obliala dieťa polievkou • popolievať • pooblievať (viac ráz, na viacerých miestach) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať • oprskať (poliať striekaním, fŕkaním): celého ma (p)ostriekal hadicou; pofŕkala si telo kolínskou vodou • okúpať (poliať pri veľkonočnej oblievačke): išiel okúpať spolužiačky • expr.: ošustnúť • ochrstnúť: ošustnúť, ochrstnúť dievky vedrom vody
2. dať zemi, rastlinám vlahu • zavlažiť • zvlažiť: poliať, zavlažiť priesady; dážď polial, zvlažil vyschnutú zem • zaliať (obyč. hojne poliať): zaliať kvety • popolievať • pozalievať (postupne, viac vecí) • postriekať • ostriekať • pofŕkať • ofŕkať (prudko poliať striekaním, fŕkaním): postriekať, pofŕkať izbovým rastlinám listy • zried. postreknúť
anektovať vojensky zaujať cudzie územie • pripojiť • obsadiť: anektovať, pripojiť, obsadiť časť susedného štátu • okupovať • zabrať: okupované, zabraté územie
obsadiť 1. prísť na isté miesto, do istého priestoru, na istú funkciu a pod. a na istý čas tam zotrvať (obyč. sedením, státím, prácou) • zaujať • zaplniť: obsadili, zaujali, zaplnili všetky miesta pri stole; prosím, obsaďte, zaujmite voľné miesta; obsadil, zaujal miesto profesora • zasadnúť (obsadiť miesto): zasadli mi stoličku • získať: prvé tri miesta získali naši • zabrať: výstavba zabrala veľa úrodnej pôdy; opozícia zabrala väčšinu miest v parlamente • osídliť • osadiť • kolonizovať • zaľudniť: pohraničie osídlili, osadili, kolonizovali, zaľudnili presídlenci z Rumunska • poobsadzovať • poobsádzať (postupne)
2. vziať moc nad niečím (obyč. násilím, vojensky) • okupovať • zmocniť sa: územie obsadili, okupovali nepriatelia; obsadiť mesto, zmocniť sa mesta • zabrať: zabrať juh krajiny • anektovať (násilne pripojiť): anektovať časť cudzieho územia
3. p. rezervovať
okupovať p. obsadiť 2
zabrať 1. násilím odňať (obyč. vojensky al. úradne), vziať moc nad niečím • zaujať • obsadiť: zabrať, zaujať, obsadiť cudzie územie • okupovať (vojensky): vojaci okupovali mesto • anektovať (násilne pripojiť): anektovanie územia
p. aj skonfiškovať
2. zaplniť isté miesto, priestor, funkciu a pod. • zaujať: skriňa zabrala, zaujala veľa miesta; zabrali, zaujali všetky výhodné miesta, pozície • obsadiť: obsadiť voľné miesta
3. zmenšiť časť oblečenia (op. vypustiť) • odobrať • ubrať: zabrala, odobrala, ubrala z rukáva • zúžiť (urobiť užším): zúžiť nohavice
4. p. zaúčinkovať 5. p. zareagovať
zaujať 1. vzbudiť záujem, vyvolať pozornosť niekoho niečím • upútať: deti zaujalo, upútalo rozprávanie o cudzích krajoch • fraz.: padnúť do očí • padnúť do oka: látka mu hneď padla do očí, do oka • zainteresovať: ľudí treba zainteresovať o verejné veci • prilákať • privábiť • hovor. pritiahnuť (vzbudiť pozornosť, záujem niečím žiaducim): dobré výkony prilákali, privábili mnohých; ku knihe ma pritiahla priateľka • podchytiť (zaujať a usmerniť): podchytiť záujem mládeže o hudbu • hovor. chytiť: hra ma chytila od začiatku • uniesť • uchvátiť • očariť • nadchnúť (veľmi zaujať niečím pozitívnym, krásnym, dobrým a pod.): krása vychádzajúceho slnka ho celkom uniesla, uchvátila, očarila; nadchla ich myšlienka okamžitej pomoci • fascinovať (silno zaujať): fascinovaný krásou okolia zabudol na čas • hovor. zabrať: debata nás celkom zabrala • zamestnať • zaneprázdniť (zaujať nejakou činnosťou): starosť o deti ju zamestnala, zaneprázdnila po celý deň
2. zaplniť miestne, priestorovo, mocensky a pod. • zabrať • obsadiť: toto územie zaujali, zabrali, obsadili Slovania už v 6. storočí; mladí zaujali, zabrali miesta vpredu; obsadiť funkciu ministra • zaplniť (zaujať voľné miesto): všetky pracovné miesta sú zaplnené • okupovať (vojensky)
degustácia zisťovanie chuti: degustácia vín • ochutnávka: ochutnávka údenín • hovor. koštovka • ochutnanie • ochutnávanie • zried. okus: zobrať si z taniera iba na okus
okus p. degustácia
ochutnať 1. zistiť chuť zjedením al. obliznutím malého množstva z niečoho • hovor. okoštovať: ochutnala, okoštovala jedlo, či je dosť slané • skúsiť • okúsiť • hovor. opáčiť (chuť niečoho): daj mi skúsiť, okúsiť, opáčiť z koláča • odb. degustovať: degustoval víno
2. zjesť malé množstvo z niečoho • expr.: oblízať • olízať • obliznúť • oliznúť: ochutnal, oblízal som zo všetkého, čo sa na stôl predložilo • expr. zried. uliznúť (si) (o niečom tekutom): ulizol si z fľašky • expr. ďobnúť: do torty iba ďobol • pren. expr.: privoňať • čuchnúť: k vínu ani neprivoňal, ani nečuchol
okúsiť 1. p. ochutnať 1 2. p. skúsiť 2
podstúpiť 1. súhlasiť s vykonaním niečoho na sebe, so sebou • podrobiť sa: podstúpiť operačný zákrok, podrobiť sa zákroku • podvoliť sa: testom sa nechcela podvoliť • absolvovať: absolvovať liečenie
2. vystaviť sa niečomu nepríjemnému, ťažkému, zlému • pretrpieť • vytrpieť • prestáť • vystáť: podstúpila, prestála, vystála pri mužovi veľké utrpenie; podstúpiť, vytrpieť mučenie • prežiť • zažiť • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: prežiť, zažiť v detstve veľa krívd • prekonať • zniesť • vydržať: prekonať, vydržať všetko príkorie • prejsť (cez niečo, čím): prešli tvrdou školou • expr. preskákať: preskákala už veľa chorôb • hovor. expr. natrieť sa: natreli sa veľa biedy
poznať2 dok. 1. zmyslovým vnímaním a rozumovou činnosťou nadobudnúť vedomosť, správnu predstavu o niečom • spoznať: (s)poznal, že sa mýlil; spoznal dávneho známeho • zbadať • zistiť: nik nezbadal, nezistil mužovo klamstvo • spozorovať • postrehnúť • kniž. postihnúť: spozorovať, postrehnúť zlý úmysel; postihol niečie zámery • presvedčiť sa: presvedčil sa o tom na vlastné oči, poznal to na vlastné oči • pobadať • zastar. obadať: pobadať náhlu zmenu • zacítiť • uvedomiť si (poznať zmyslami): zacítil, uvedomil si blížiacu sa pohromu
2. osobne prísť do kontaktu s niekým, nadviazať známosť • zoznámiť sa • spoznať sa: kamaráti sa (s)poznali, zoznámili na vojenčine; teším sa, že som vás (s)poznal, že som sa s vami zoznámil • pozoznamovať sa (postupne, viacerí): pozoznamovali sme sa na večierku
p. aj zoznámiť sa 1
3. získať, mať skúsenosť z niečoho • okúsiť • skúsiť • zakúsiť: nikdy nepoznal, neokúsil, nezakúsil, čo je hlad • zažiť • prežiť • užiť: zažil, prežil, poznal v živote veľa zlého • pocítiť • zacítiť • ucítiť: pocítil, zacítil na vlastnej koži biedu a nedostatok; ucítil pach krvi • prestáť • vystáť • prekonať • pretrpieť (poznať niečo nepríjemné): prestáť, prekonať príkorie; pretrpieť muky • poskusovať (všeličo skúsiť, poznať)
prežiť 1. existovať, byť niekde za isté obdobie • stráviť: mladosť prežila, strávila na vidieku • prečkať (kratší časový úsek): vzburu prečkať v cudzine • odžiť (prežiť úsek života): 10 rokov odžil vo väzení • expr.: preživoriť • prevegetovať (prežiť v nedostatku, živorení): cez vojnu sme dajako preživorili, prevegetovali • prebiediť (prežiť v biede, chudobe): prvé roky musel v meste prebiediť • expr. prehniť (prežiť v nečinnosti): celý mesiac prehniť v nemocnici, na dovolenke • prebiť sa • expr.: pretĺcť sa • pretárať sa • pretrápiť sa (prežiť s ťažkosťami): chlapec sa sám dajako na univerzite prebil; už sa len pretlčieme, pretrápime, hoci sme prišli o majetok • expr. zried. pretrepať sa (Vajanský)
2. stať sa účastníkom niečoho (obyč. negatívneho, zlého, ťažkého) • zažiť: prežiť, zažiť v detstve veľa bitky • skúsiť • okúsiť • zakúsiť: u cudzích skúsil, okúsil veľa poníženia; skúsiť, zakúsiť šťastie, slávu • poskusovať • pozažívať • poprežívať (všeličo prežiť): na cestách poskusoval, pozažíval všelijaké príhody • prekonať • prestáť • vystáť • podstúpiť • zniesť • vydržať (niečo nepriaznivé): prekonal, prestál, vydržal v rodine veľa príkoria • pretrpieť • vytrpieť • expr. preskákať: pretrpieť, preskákať choroby, neúspechy • prejsť (čím): prejsť peklom koncentrákov • precítiť (citovo prežiť, citom preniknúť): precítiť nešťastie druhého; precítiť hudbu
3. dlho ostať živý, žiť dlhšie ako iný • pretrvať: stromy prežili, pretrvali stáročia; prežil, pretrval dlhšie ako vlastné deti
skúsiť 1. vyvinúť úsilie dosiahnuť niečo • pokúsiť sa • urobiť pokus: skúsiť, pokúsiť sa nájsť riešenie; pokúsiť sa, urobiť pokus o útek, o zmierenie • hovor.: oprobovať • sprobovať • poprobovať: oprobujeme, sprobujeme šťastie • hovor. opáčiť: opáčim to ešte raz • hovor. posprobúvať (viac vecí al. spôsobov) • pousilovať sa • vynasnažiť sa: pousilujeme sa, vynasnažíme sa robotu dohotoviť
2. zistiť niečo, presvedčiť sa o niečom (obyč. nepriaznivom) vlastnou skúsenosťou • okúsiť • zakúsiť: za mladi skúsil veľa zlého; sklamanie, hlad ešte neskúsil, neokúsil, nezakúsil • poskusovať • naskusovať (všeličo skúsiť): veľa toho v živote poskusuješ • prežiť • zažiť (stať sa účastníkom niečoho): cez vojnu sme prežili, zažili veľa trápenia, biedy • užiť (intenzívne al. vo veľkej miere skúsiť niečo, obyč. príjemné, kladné): užiť si dobroty, radosti • prekonať • pretrpieť • prestáť • vytrpieť • vystáť • pocítiť (utrpením skúsiť): prekonať, pretrpieť, prestáť muky; pocítiť niečo na vlastnej koži; vytrpieť, vystáť veľa príkoria, posmechu • prejsť (čím) • podstúpiť: podstúpiť tvrdý výcvik, prejsť ťažkosťami • pren. expr. privoňať: privoňať k poriadnej robote
3. skúškou sa presvedčiť o stave niečoho, preveriť spôsobilosť niečoho • vyskúšať • preskúšať: skúsime, vyskúšame svoje sily; skúste, preskúšajte, či motor funguje • hovor.: oprobovať • sprobovať • vyprobovať • opáčiť: oprobujem, sprobujem si topánky, či ma nebudú tlačiť; opáčiť mäso, či je uvarené
p. aj vyskúšať
užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť život • zažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedy • zakúsiť • okúsiť • skúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličo • expr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia
2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddych • zužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovali • zúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiť • zosohovať
3. p. zjesť, vypiť 1
vystáť 1. vydržať stáť al. státím stráviť • prestáť: vystáť, prestáť za pultom pol dňa; vystáť, prestáť celú cestu • obstáť: dieťa nemohlo chvíľu pokojne obstáť
2. pocítiť na sebe nepríjemné, negatívne dôsledky niečoho • prestáť • vytrpieť • pretrpieť: veľa sme pri povodni vystáli, prestáli, pretrpeli • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (niečo negatívne): veľa cez vojnu zakúsili, skúsili, okúsili • poskusovať (veľa, všeličo vystáť) • prežiť • zažiť • prekonať: počas okupácie prežili, zažili úplnú hrôzu; nemôže prekonať toľké trápenie • podstúpiť: musel podstúpiť ťažkú životnú skúšku
3. byť schopný mať, nechať niekoho, niečo vo svojej blízkosti • zniesť • strpieť: nemôže vystáť, zniesť, strpieť klamárov; nevystojí, neznesie okolo seba neporiadok • vydržať: dieťa plače do nevydržania
vytrpieť zniesť fyzické al. duševné utrpenie • pretrpieť: vytrpieť, pretrpieť veľa poníženia • podstúpiť: podstúpiť útrapy vojny • vystáť • prestáť: ktovie, čo všetko v koncentráku vystáli, prestáli • expr. prebiediť: veľa rokov prebiedili v chudobe • prekonať • expr. preskákať: veľa zlého v živote prekonala, preskákala • odtrpieť (trápením prestáť): hriechy si už odtrpel • odpykať (vytrpieť trest): odpykal si to väzením • zažiť • prežiť • okúsiť • skúsiť • zakúsiť (niečo zlé, negatívne) • nabiediť sa • expr. napsotiť sa • hovor. expr. natrieť sa (vytrpieť veľa biedy): veľa sme cez vojnu nabiedili, napsotili
zažiť 1. stať sa účastníkom niečoho • prežiť: zažiť, prežiť veľa krásnych chvíľ v rodine; zažiť škandál • zakúsiť • skúsiť • okúsiť (získať skúsenosťou, životom): zakúsiť, skúsiť biedu; okúsiť slávu, sklamanie • poskusovať • naskusovať sa (všeličo, veľa zažiť) • užiť (zažiť vo veľkej miere al. príjemne): užil si toho vo svete dosť; cez dovolenku sme si užili veľa príjemného • prestáť • pretrpieť • vytrpieť • zniesť • vydržať (zažiť v utrpení, ťažkostiach a pod.): prestáť, pretrpieť väzenie; vytrpieť, zniesť, vydržať hlad, nedostatok • expr. preskákať: preskákať peklo vojny • pozažívať (postupne)
2. fyziologicky rozložiť potravu v tele • stráviť • stroviť: raňajky rýchlo zažil, strávil, strovil
okuť p. okovať
podkovať, podkuť 1. pripevniť podkovu na kopyto al. podpätok • okovať • okuť: kováč podkoval, podkul, okoval, okul koňa; okovať, okuť vojenské čižmy
2. iba podkuť hovor. expr. dôkladne niekoho v niečom vycvičiť, dobre niekoho niečo naučiť • vyučiť: podkuť, vyučiť žiaka v účtovníctve • pripraviť: je dobre pripravený v angličtine • zdokonaliť: učiteľ chlapca zdokonalil v sebaobrane
kovanie kovaná súčasť niečoho • okovanie • okutie: kovanie, okovanie, okutie na dvere
okovaný ktorý je spevnený kovovou obručou al. pokrytý, ozdobený kovom • okutý: okovaný, okutý sud na kapustu • obitý • obíjaný: obitá, obíjaná truhlica • vybíjaný (ozdobený obyč. kovovými nitmi): vybíjaný opasok
očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľad • nadšený • dojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesu • omámený • zmámený • opojený • oslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnený • uveličený • kniž.: uchvátený • okúzlený • fascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakom • expr. opitý: bol opitý od šťastia
očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniť • kniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslnili • opojiť • omámiť • zmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámilo • expr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepila • fascinovať: je fascinovaný jej zjavom • uchvátiť • uniesť • oduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilo • nadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojal • expr. obájiť: obájili ho staré povesti • expr.: počariť • počarovať • učariť • učarovať • porobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila
okúzliť p. očariť
fascinovať veľmi pôsobiť na zmysly a tým pútať pozornosť • upútavať • priťahovať • strhávať • lákať: stále ho fascinuje, priťahuje, láka predstava víťazstva; upútava, fascinuje ma myšlienka na odplatu • kniž. pútať: na výstave ho púta elektronika • očarúvať • oslňovať • omamovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím krásnym, príjemným): fascinuje, očarúva ma pohľad na Tatry; oslňuje ho krása dievčaťa • uchvacovať: prítomných uchvacuje východ slnka
pútať 1. kniž. niečím nevšedným, zaujímavým a pod. vzbudzovať zvýšenú pozornosť, záujem • priťahovať • upútavať • pripútavať: exponát púta, priťahuje, upútava všetkých návštevníkov • zaujímať • interesovať: obzerá sa v cudzom prostredí, všetko ho zaujíma, interesuje • fascinovať • uchvacovať (silno pôsobiť na zmysly): fascinujúci, uchvacujúci pohľad na more • očarúvať • oslňovať • kniž. okúzľovať (v dotyku s niečím príjemným, krásnym): žena ich očarúvala stále viac; krása hôr všetkých oslňuje, okúzľuje • subšt. rajcovať (dráždiť zmysly, predstavivosť) • lákať • vábiť • strhávať: láka, vábi, strháva ma myšlienka odísť do cudziny
2. kniž. na základe citu, spoločných zväzkov, zážitkov a pod. uvádzať do tesného vzťahu • kniž. spútavať • viazať • zväzovať • spájať: púta, viaže ho k domovu láska; pútaný, spútavaný horúcim citom k žene odišiel z domu; zväzuje, spája nás so susedmi úprimné priateľstvo • pripútavať: nič ma k domu už nepripútava • tiahnuť: cit ho tiahne k rodine
čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, žena • pôvabný • kniž.: kúzelný • okúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večer • malebný: malebné tóny • krásny • kniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na more • podmanivý • podmaňujúci • neodolateľný • pren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlas • romantický • poetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná noc • prekrásny • kniž. prelestný: prekrásne, prelestné ráno • oslňujúci • oslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťa • omamný • omamujúci • opojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvíle • pren. expr. rozprávkový: rozprávková krajina • poet. čarotajný (Hviezdoslav)
p. aj krásny, nádherný
2. p. zázračný 1
krásny 1. ľudskými zmyslami al. intelektom vnímaný ako veľmi pekný • nádherný: krásne, nádherné vlasy; to sú všetko len krásne, nádherné ideály • veľkolepý • ohromujúci (krásny na pohľad, pútajúci zrak): uvidel veľkolepú, ohromujúcu prírodnú scenériu; veľkolepé, ohromujúce divadlo • prekrásny • prenádherný • kniž. čarokrásny (nevýslovne krásny) • poet.: divokrásny • sedmokrásny: dostávala prekrásne, prenádherné listy; prekrásny, prenádherný, čarokrásny šperk • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabný, spanilý zjav • pekný: pekná duša, pekné spomienky • roztomilý • expr. zastar. rozmilý • rozkošný • expr.: utešený • preutešený (krásny svojou milotou, pôvabom a bezprostrednosťou): roztomilé, rozmilé dieťa; rozkošná starenka, utešený pár • ľúbezný • poet.: lepý • ľúby: ľúbezný, ľúby zvuk harfy • malebný (vyvolávajúci pocit krásna harmóniou zvukov, farieb al. tvarov): malebná príroda • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný (ktorý očarí svojou krásou): očarujúci, čarovný večer; okúzľujúca, kúzelná melódia • expr.: rajský • nebeský • anjelský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • poet. elyzejský • det. al. expr. čačaný: čačaná bábika • podmanivý • podmaňujúci (neodolateľne krásny): podmanivý, podmaňujúci hlas speváka • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúca tvár • skvelý • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • expr. prerozkošný: prerozkošný výhľad • pren. expr. rozprávkový • prikrásny (príliš krásny)
2. p. vynikajúci 1, vysoký 2, veľký 1, dobrý 3
neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavý • vábivý • pútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávač • príťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá žena • čarovný • očarujúci • fascinujúci • kniž.: okúzľujúci • kúzelný • pren.: magický • hypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické oči • omamujúci • omamný • opojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňa • oslňujúci • oslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene) • zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava
okúzľujúci p. čarovný 1, neodolateľný
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
podmaňujúci ktorý má schopnosť niekoho upútať, podmaniť, očariť • podmanivý: podmaňujúca, podmanivá melódia • očarujúci • kniž. okúzľujúci: očarujúca, okúzľujúca krása • pôsobivý • sugestívny: pôsobivý, sugestívny hlas, spev • strhujúci • unášajúci • kniž.: úchvatný • uchvacujúci (ktorý citovo strháva, uchvacuje): strhujúca hudba, úchvatný zjav
p. aj pekný, krásny, príťažlivý
vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský
p. aj vyberaný 2, vzorný
2. p. významný 2
okovať, okuť 1. kovaním obložiť (s cieľom spevnenia, zdobenia a pod.) • obiť: okovať, obiť bránu, truhlicu
2. pripevniť na podpätok podkovu • podkovať • podkuť: okovať, podkovať čižmy