Synonymá slova "odstr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odvliecť sa expr. s námahou odísť • expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autu • hovor. expr. odštrachať sa • expr.: odteperiť sa • odterigať sa • odredikať sa (obyč. s bremenom) • expr.: odplaziť sa • odplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho) • expr.: odtackať sa • odkrivkať • odbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domov • expr.: odšúchať sa • odšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta

likvidácia spôsobenie neexistencie niečoho • likvidovanie • odstránenie • odstraňovanie: likvidácia, odstránenie, odstraňovanie trosiek • rušenie • zrušenie: rušenie, zrušenie prevádzkarne • usmrtenie • zabitie: usmrtenie, zabitie vodcov opozície • ničenie • zničenie: ničenie, zničenie nepriateľa

napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúk • ponaprávať (postupne): ponaprávala všetky postele • obnoviť • reštaurovať • zreštaurovať: reštaurovať staré maľby • opraviť • hovor.: reparovať • zreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechu • korigovať • skorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v texte • nastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiť • zlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plat • hovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopis • korigovať • skorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviť • korigovať • skorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie kolegu • zmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriech • kniž. odčiniť: odčinil všetky krivdy • odstrániť • zlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodárení • ponaprávať (postupne)

5. p. usmerniť 1

odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)

2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť

3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka

vylúčiť 1. zbaviť účasti na niečom, členstva v niečom • vyradiť: vylúčiť, vyradiť hráča z kolektívu • odstrániť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať vplyv niekoho na mládež; odstrániť chyby z textu • diskvalifikovať (vylúčiť pre porušenie platných noriem): diskvalifikovanie účastníka súťaže • hovor. vysúdiť: vysúdiť niekoho zo spoločnosti • expr. vyhodiť • hovor. expr. vyraziť (prinútiť odísť odniekiaľ): vyhodiť študenta zo školy • vypustiť: vypustiť z knihy osobné spomienky • hovor. zastaráv.: vytvoriť • vyobcovať: vytvorili, vyobcovali ho zo spoločnosti

p. aj vynechať

2. uznať za nemožné • nepripustiť: vylúčiť, nepripustiť zlo, chyby • zastaráv. vytvoriť: to je vytvorená vec • zamedziť • zabrániť: zamedziť, zabrániť kríze • znemožniť (urobiť nemožným): znemožniť konflikt, znemožniť návrat do vlasti

vypratať 1. vziať niečo odniekiaľ; tým uvoľniť miesto • odpratať • vyprázdniť: vyprace, odprace všetky nepotrebné veci zo skríň; vyprace, vyprázdni zásuvku, izbu • hovor. vyramovať: vyramovali celú skriňu • vyniesť • vyložiť • expr. vyhodiť: vyložiť, vyhodiť haraburdy na dvor • odstrániť: odstrániť sneh spred domu • povypratávať • povypratúvať • povykladať • povynášať (postupne, viac vecí) • povyprázdňovať (postupne, viac priestorov)

2. p. vyhnať 1; vyľudniť

vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesu • kniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahy • odstaviť: odstavenie stroja • vyňať • vyčleniť • odstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovar • oddeliť • odstrániť • vyčleniť • kniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky

zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť • pripraviť o život • vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal život • zavraždiť • expr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta • poslať na druhý/onen svet • hovor. expr.: odpraviť • odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerou • expr.: zmárniť • odmárniť: kráľ ho dal zmárniť • zlikvidovať • odstrániť • subšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániť • lynčovať • zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochov • expr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudí • skoliť • sklátiť • kniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmu • hovor. expr.: spasiť • položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelom • zahubiť • expr.: zahlušiť • zachloštiť • zadegviť • zagniaviť • zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať • pozabíjať • pohlušiť • pobiť • pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbali • dobiť • doraziť: dobiť divú zver • voj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať • podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať • zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť • uškrtiť • zadláviť • zahrdúsiť • zadusiť • zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť • umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinných • pomárniť • expr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť • vbiť • vtĺcť • zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do steny • zried. zarúbiť (Tajovský) • zaraziť • zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zeme • pozatĺkať • pozarážať • povtĺkať • pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

zahladiť 1. urobiť hladkým (a tým obyč. upraviť) • uhladiť: zahladil si, uhladil si rukou vlasy, šaty • zarovnať • urovnať • upraviť (urobiť rovným): zarovná, urovná vysadené hriadky • pričesať • prihladiť • začesať (zahladiť česaním) • expr. ulízať (nahladko učesať): ulíž si vlasy nabok • pozahládzať (postupne)

2. spôsobiť, aby niekto niečo neodhalil; zámerne urobiť tajným, nespoznateľným • zakryť • zastrieť: zahladiť, zakryť všetky stopy po sebe; zastrieť zlý dojem • zamaskovať • hovor. zatušovať: zamaskoval, zatušoval, že v miestnosti vôbec bol • kniž. zotrieť (urobiť menej zreteľným): zotrieť spomienku • expr. zakamuflovať (neumožniť vidieť skutočný stav vecí): neporiadok predo mnou zakamuflovala • pren. expr. zažehliť (napraviť zlé vzťahy, nedorozumenie a pod.): všetko rýchlo zažehlila • pren. retušovať: retušovať chyby • zahovoriť (rečami zahladiť niečo nepríjemné): tému o rozvode zahovorila • zavravieť (odviesť pozornosť): chcel vec zavravieť • odstrániť • zlikvidovať (zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať): odstrániť, zlikvidovať svoje chyby, nedostatky • pozahládzať (postupne)

zbaviť¹ vziať, zobrať niečo niekomu (obyč. proti vôli); dať preč niečo neželateľné • pozbaviť: zbavili, pozbavili nás výhod • pripraviť • priniesť • doniesť • priviesť • hovor. dostať (spôsobiť stratu): režim ich pripravil, priniesol, dostal o majetok; priviesť niekoho o česť • obrať (o čo) • odobrať • odňať (čo): obrali ho o významné funkcie; odobrať, odňať vodičovi preukaz • oslobodiť: oslobodiť niekoho od povinnosti platiť, zbaviť niekoho povinnosti platiť • odstrániť (niečo neželateľné, nepríjemné): odstrániť smietku z oka, zbaviť oko smietky • hovor. pomôcť: pomohli mu od peňazí

zosadiť 1. pozbaviť moci, vlády, funkcie: zosadiť ministra • degradovať: veliteľa degradovali • suspendovať (zbaviť hodnosti, úradu): suspendovanie kňaza • odstrániť: odstránili ho z funkcie predsedu • detronizovať (zosadiť z trónu): detronizovať panovníka

2. p. zložiť 1

zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer

rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzku • odstraňovať • likvidovať: likvidovať nezamestnanosť • odvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín volieb • odriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciách • anulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasov • subšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranice • končiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plány • mariť • kaziť • hatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmysly • porušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri práci • mýliť: pri učení ju mýlila aj hudba • znepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo

odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnať • expr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhrady • odplašiť • zaplašiť • odstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z maku • vyhnať (von): vyhnať muchy z izby • odpudiť • zapudiť: odpudil, zapudil statok od válova • pohnať • expr.: poduriť • podurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvora • hovor. expr.: odprášiť • odkúriť • poodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

p. aj vyhnať

2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sa • zahnať • zapudiť • odpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémy • odbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníka • odvrhnúť • odmietnuť • zamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie

odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cesty • odstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspech • znechutiť • zdegustovať • degustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval

odstrašiť p. odradiť

zaplašiť plašením, nahnatím strachu znepokojiť a prinútiť odísť • odplašiť: zaplašiť, odplašiť vtáky zo záhrady • zastrašiť • odstrašiť (vzbudením strachu odradiť): neúspech ich neodstrašil od ďalšej činnosti • zahnať • zapudiť: streľbou do vzduchu zahnal, zapudil votrelcov • odohnať: odohnať smútok, žiaľ • odpudiť (vzbudiť odpor, obyč. nechcene): svojím sebavedomým vystupovaním odpudil prítomných

zastrašiť vyvolať strach v niekom • nastrašiť • naplašiť • postrašiť: zastrašiť, nastrašiť niekoho streľbou • naľakať • poľakať: deti naľakať, poľakať trestom • pohroziť (hladovkou) • odplašiť • odstrašiť • odohnať • odpudiť • zapudiť (vyvolaním strachu odvrátiť od istého úmyslu): odplašili, odstrašili nás vyhrážkami; nedať sa odohnať, odpudiť od svojho zámeru

znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami

plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti

odstrašujúci ktorý vzbudzuje strach a tým odrádza od niečoho negatívneho: opilec je pre deti odstrašujúcim príkladom • výstražný • varovný (slúžiaci ako výstraha, varovanie): výstražný trest; odstrašujúci, varovný prípad

odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieť • zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť

2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš dar • zavrhnúť • odvrhnúť • zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie • negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh • odpudiť • odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie • expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku • ohrdiť • ohrdnúť • pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie • práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde • nihilizovať • znihilizovať • neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia • odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho

3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiť • odpudiť • zapudiť • odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil • expr.: odmrštiť • odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla • odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili • kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo

odsotiť prudkým nárazom, prudkým pohybom odsunúť • odstrčiť: zlostne ho odsotil od pultu; s nechuťou tanier odstrčil • zried. odstrknúť • expr.: odšupnúť • odšuchnúť: potajomky knihu od seba odšupne, odšuchne • odtlačiť • odtisnúť (odsunúť tlačením, tisnutím)

odstrčiť 1. p. odsotiť, odsunúť 1 2. p. odvrhnúť 1

odsunúť 1. o kúsok niečo premiestniť (posúvaním, tisnutím, ťahaním, tlačením) • odtisnúť • odtiahnuť • odtlačiť: odsunúť, odtisnúť stoličku od stola; odtiahnuť záclonu; odtlačiť kôš s ovocím • odsotiť • odstrčiť (strkaním): chlapca v rade odstrčili • odstaviť: rebrík odstavil ďalej od okna • hovor. expr. odšupnúť: odšupnúť stolček spod nôh • expr. odkopnúť (nohou prudko odsunúť) • odhrnúť (hrnutím odsunúť): odhrnúť zavadzajúce vetvičky • zasunúť (odsunúť k niečomu): zasunúť stôl k stene • poodsúvať • poodtískať • poodťahovať • poodtláčať • poodstrkovať • poodhŕňať (postupne, viac vecí)

2. p. odviezť 3. p. odložiť 1, 3

odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravy • odmietnuť • zamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhy • odpudiť • zapudiť • potlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstu • odstrčiť: odstrčila vlastné deti • expr.: odhodiť • odkopnúť • odšmariť • odmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec

2. p. zahodiť 1

zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu

odstredivka prístroj na odstreďovanie • odstreďovač • centrifúga: laboratórna odstredivka, centrifúga • žmýkačka (odstredivka na žmýkanie bielizne)

žmýkačka stroj na žmýkanie (bielizne) • odstredivka

odstredivý ktorý pôsobí smerom od stredu; odb. ktorý pôsobí na teleso otáčajúce sa po zakrivenej dráhe (op. dostredivý): odstredivé nervy • odb. centrifugálny (op. centripetálny): centrifugálna sila

p. aj rozkladný

rozkladný týkajúci sa rozkladu, spôsobujúci rozklad, vznikajúci rozkladom • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozkladný, deštrukčný, deštruktívny prvok systému • rozvratný (sledujúci rozvrat): rozvratné sily • kniž. dezintegračný (op. integračný) • odstredivý: dezintegračné, odstredivé tendencie • úpadkový (smerujúci k úpadku): úpadkový vplyv, jav; rozkladový, hnilobný (súvisiaci s biologickým rozkladom): rozkladový, hnilobný proces

p. aj rozvratný, ničivý

odstreďovač p. odstredivka

odstreďovať odstredivou silou oddeľovať od seba isté zložky • centrifugovať: odstreďovanie mlieka; centrifugovať bielizeň • žmýkať (tkaniny v odstredivke)

žmýkať 1. stláčaním, krútením odstraňovať z niečoho tekutinu: žmýkať bielizeň • vytláčať: žmýka, vytláča do pohára pomaranč • odstreďovať • centrifugovať (v odstredivke): odstreďuje vypraté šatstvo

2. p. mädliť 3. p. vykorisťovať

odpľuť (si) vypustiť, vypľuť slinu z úst • expr. odcrknúť (cez zuby): od jedu si za ním odpľul, odcrkol • expr. zried. odcvrknúť • hovor. odstreknúť (si) • expr. odchriaknuť (si) (vypľuť hlien) • poodpľúvať (si) (viac ráz)

odstreknúť (si) p. odpľuť (si)

odstrel uvoľňovanie pomocou trhavinovej nálože • odpal: odstrel, odpal horniny

odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prst • expr.: odpáliť • odbachnúť • odbafnúť • expr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domu • zastreliť • hovor. expr.: spafnúť • rafnúť • poľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srnca • fraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru

zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviaka • poľov. slang. streliť: strelil tri zajace • zasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiahol • expr. zložiť: zložiť jeleňa • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť obeť • hovor. expr.: spafnúť • spuknúť • rafnúť • odbachnúť • odbafnúť • odpáliť • zried. odbakať: odbachol zajaca • postrieľať • vystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)

odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryť • odkryť: odhaliť korene stromu • obnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pása • rozhaliť (čiastočne): rozhalil si krk • poodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závoj • odokryť: odokryť záves, záclonu • odostrieť • zried. odstrieť: odostrela plachtu • odcloniť: Odcloňte záclony! • poodhaliť (trocha)

3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryť • odokryť • objaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talent • prísť na niečo • nájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhlia • vypátrať • vystopovať • vysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľa • demaskovať: demaskovanie nepriateľa • expr. vysnoriť: vysnoril sprisahanie • expr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetko • fraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • zastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

p. aj objaviť

odhrnúť hrnutím dať nabok, hrnutím odstrániť • odhaliť • odostrieť • odstrieť: odhrnula, odhalila si závoj z tváre • odsunúť: odsunúť záves • rozhrnúť (odhrnúť z dvoch strán): rozhrnula záclony • odhrabať • arch. odhriebsť (hrabaním odstrániť): odhrabať lopatou zem, sneh, lístie • odhrabnúť (jedným pohybom): odhrabla si vlasy z čela • poodhŕňať • poodhrňovať • poodhaľovať • poodostierať • poodhrabovať • poodsunovať (postupne, viac vecí)

odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok • odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom • odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo • poodkrývať • poodhaľovať • poodostierať • poodhŕňať • poodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodhaliť • poodhrnúť • poodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule • odhrnúť • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves • odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu • poodkrývať • poodklápať • poodchlápať • poodhŕňať • poodhaľovať • poodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodklopiť • poodchlopiť • poodhrnúť • poodhaliť • poodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliť • objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou • prísť na niečo • nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy • odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory • fraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • dostať na svetlo božie

p. aj vypátrať

odstrieť p. odhaliť 2, odhrnúť

strihať nožnicami rozdeľovať, oddeľovať al. skracovať niečo: strihá papier na kúsky; strihá ovciam vlnu • expr.: šniapať • šmýkať: šniape, šmýka mu vlasy nakrátko • odstrihávať • odstrihovať • expr. odšmýkavať (nožnicami oddeľovať z niečoho): odstrihuje si nechty; odšmýkava jej z vrkoča • podstrihovať • podstrihávať (trocha z niečoho strihať): podstrihuje, podstriháva dievčaťu vlasy • text. postrihovať (strihať z povrchu tkaniny chĺpky, konce nití a pod.)

odstrihnúť strihaním, strihnutím oddeliť • hovor. expr. odšmyknúť • ošmyknúť: odstrihnúť, o(d)šmyknúť dievčaťu vrkoč • zastaráv. ustrihnúť: z lánu pšenice akoby dakto ustrihol • poodstrihovať • poodstríhať • poodstrihávať • poodstrihúvať (postupne, viac vecí)

odstrižok p. ústrižok 1

ústrižok 1. odstrihnutý kúsok • odstrižok: ústrižok látky, odstrižok plechu • ostrižok

2. časť lístka al. listiny určená na oddelenie pri kontrole, na evidenciu a pod.: ústrižok sprievodky, odtrhnúť ústrižok • kupón (kontrolný ústrižok): kupóny akcií

odstrojiť p. vyzliecť

vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť) • zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabáta • odstrojiť: odstrojenie nevesty • zodieť • zodiať: zodeje si premočené šaty • zvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťa • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pása • povyzliekať • pozobliekať • poodstrájať • pozodievať • pozvliekať (postupne, viac častí odevu al. viac osôb) • stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie