Synonymá slova "odovzdať" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 9 výsledkov (1 strana)

  • obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


    odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

    3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


    poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovizanechaťprenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

    2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhodeodovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

    3. p. prikázať 1


    postúpiť 1. urobiť jeden al. viac krokov dopredu; dostať sa vôbec dopredu (op. ustúpiť) • podísťpokročiť: postúpiť, podísť o krok a zastať; nepostúpili, nepokročili ani o kúsokposunúť sa: zástup ľudí sa posunul asi o meter; front sa posunul k hraniciampomknúť sapomyknúť sapodať sa (postúpiť al. sadnúť si o kúsok ďalej): rad čakajúcich sa konečne pomkol; prosím, pomyknite sa, podajte sa eštepotisnúť sapotlačiť sa (postúpiť tisnutím, tlačením): musíme sa potisnúť, potlačiť, aby sme sa všetci zmestilipostrčiť sa (postúpiť po náraze)

    2. dostať sa bližšie k cieľu • pokročiťurobiť pokrok: výstavba metra postúpila, pokročila; vo výskume sa postúpilo, urobil sa pokrokkvalifikovať sa (postúpiť v súťaži)

    3. zrieknuť sa, vzdať sa niečoho v prospech niekoho • odstúpiť: časť poľa postúpil, odstúpil bratoviprenechaťprepustiť: majetok prenechal deťom; prepustím vám svoje miestodaťodovzdaťposlať (dať ako sprostredkovateľ): list postúpiť, poslať na vybavenie


    tlmočiť 1. dať vedieť v mene niekoho • odovzdať: mám vám tlmočiť, odovzdať pozdrav, odkazvyjadriťoznámiť (za iného): som poverený vyjadriť, oznámiť názor celej skupiny

    2. dávať, prevádzať do iného jazyka • prekladaťkniž. transponovať: tlmočiť, prekladať, transponovať rozhovor do angličtinydabovať (zvukovo prevádzať do iného jazyka): dabovať film


    oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    odovzdať sa p. oddať sa 1, zveriť sa 2


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

    2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV