Synonymá slova "odl" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 139 výsledkov (2 strán)

  • odľahčieť p. uľaviť sa


    uľaviť sa neos. zbaviť sa nepríjemných, ťaživých fyzických al. psychických pocitov; stať sa prijateľným (o fyzických al. psychických pocitoch) • neos.: uľahčiť sapoľahčiť sa: po požití lieku sa ti uľaví, uľahčí, poľahčíneos.: obľahčiť saodľahčiť sa: keď sa nám zdôveril, naraz sa mu obľahčilo, odľahčiloodľahnúťzried. odľahčieť: po skúške mi odľahne, odľahčieuvoľniť sa: po plači sa jej uvoľnilo


    odľahčiť p. uľahčiť 2, zľahčiť 1


    uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

    2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

    3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


    zľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým (fyzicky i duševne) • odľahčiťobľahčiťuľahčiť: zľahčiť, odľahčiť, uľahčiť niekomu ťažký náklad; zľahčil, odľahčil, obľahčil mu jeho finančnú situáciupoľahčiťuľaviť (obyč. duševne): po skúške sa mu poľahčilo, uľavilovyľahčiť: vyľahčiť, zľahčiť konštrukciu, pôdu

    2. ubrať niekomu, niečomu na dôležitosti, závažnosti • znevážiť: zľahčiť, znevážiť výsledky práce niekoho; zľahčiť celú situáciuhovor. zbagatelizovať: naše úsilie zbagatelizovalipodceniťznehodnotiťzdiskreditovať: podceniť význam tlačeného slova; zdiskreditovať niekoho v očiach verejnostiobsmiaťvysmiať (zľahčiť smiechom) • potupiťzneuctiť (zľahčiť vo veľkej miere, ubrať na cti) • fraz. expr. hádzať frčky niekomu (nedok.)


    odľahčiť sa p. uľaviť sa


    odľahlý 1. ktorý sa nachádza ďaleko al. bokom od cesty, od istého centra civilizácie a pod. (op. blízky) • vzdialený: žiť na odľahlom, vzdialenom miestezapadnutýzastrčenýzatratený: zapadnutý, zastrčený, zatratený krajstratenýzabudnutýexpr. zašitý: stratená, zabudnutá dedinkapejor. zastar. brdársky (obyč. aj chudobný)

    2. p. okrajový 1, vedľajší 3


    okrajový 1. ktorý sa nachádza na kraji, ktorý tvorí okraj niečoho (op. centrálny) • periférny: okrajové, periférne územia; periférne nervstvovzdialenýodľahlýbočný (ktorý sa nachádza smerom od stredu, od centra): vzdialené, odľahlé, bočné uličkykniž. marginálny (ktorý sa nachádza na okraji textu, t. j. na margu): okrajové, marginálne poznámky

    2. p. vedľajší 3, podradný 1


    vedľajší 1. nachádzajúci sa v susedstve • susedný: priateľ býva na vedľajšej, v susednej ulicipriľahlý: priľahlé územie

    2. vyskytujúci sa popri hlavnom • bočný: vedľajšia, bočná traťpostranný: postranné uličkypridružený (vykonávaný ako vedľajší): pridružená výrobapobočnýfiliálny (op. hlavný): pobočný závod, filiálna stanicazastar. vicinálny: vicinálna trať

    3. nemajúci podstatný význam, veľkú dôležitosť (op. hlavný) • bezvýznamnýnevýznamnýnedôležitý: tento fakt je teraz vedľajší; bezvýznamná, nevýznamná vecnepodstatný: nepodstatný rozdielnevážny: nevážna rana (Vajanský)podradný (menej dôležitý): podradná otázkapodružný: podružný problémdruhoradýnezávažnýpobočný: druhoradé, nezávažné dokumenty; zaoberať sa pobočnými vecamibočný: bočný zárobokodľahlý: odľahlý problémokrajový: má to len okrajový významepizódnyepizodický: epizódna postava vo filmedruhotný (podmienený niečím iným; op. prvotný): druhotné surovinykniž. sekundárny (op. primárny): sekundárna príčina chorobyexpr. smiešny: smiešne podrobnosti prípadukniž. akcesorický: akcesorická úloha

    p. aj nepodstatný


    vzdialený 1. ktorý je vo väčšej priestorovej al. časovej vzdialenosti • ďalekýhovor. ďalší (op. blízky): vzdialené, ďaleké kraje; vzdialená, ďaleká budúcnosť; vzdialená, ďaleká, ďalšia rodinadávnypradávny (časovo veľmi vzdialený): dávna historka, pradávne časyodľahlý (ležiaci bokom; menej súvisiaci): odľahlé dediny, odľahlý problémcudzí: táto vec mi je cudzia

    2. p. neprítomný 2


    odľahnúť p. uľaviť sa


    odlákať p. odvábiť


    odvábiť vábením odviesť na iné miesto al. získať pre seba • odlákaťodvnadiťodviesť: odvábiť, odlákať dieťa cukríkmi; odvnadiť psa kúskom slaninyodlúdiťpredchytiťprebraťvziať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch): odlúdila jej milého, priateľa; predchytil, prebral mu dievčaodľúbiť (odvábiť láskou): odľúbila priateľke miléhoodvrátiťodpútať (pozornosť): odpútať deti od zlozvykov


    predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračkufraz.: vziať/zobrať spred nosauchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosahovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkolodvábiťodlákaťodvnadiťodviesťprebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamarátazastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy


    vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňaťvybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

    2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňaťodobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabaťzhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovaťzhabať (úradne vziať) • zoštátniťznárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

    3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostaťzískať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebraťodviesťodvábiťodlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

    4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijaťadoptovaťosvojiťprisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

    5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobraťstrhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúťzdrapiťdrapnúťzdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúťvymyknúťvychmatnúťvyšklbnúťvychytiťexpr.: vydrapnúťvydrapiťvykmasnúťvydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytaťposchytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhaťpostrhávaťpostrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

    6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziaťprebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

    7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť sivysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiťporozumieť: slová pochopil doslova

    8. p. premôcť 3


    lámať 1. násilným ohnutím al. tlakom deliť • rozlamovaťprelamovať: lámal drevo, prelamoval čokoládu deťomodlamovať (časť z celku): odlamoval kúsky chlebadrobiťdrviťmrviť (na malé kúsky): drobil, mrvil chlieb holubomexpr. drúzgať (násilím): drúzgali ľad kladivomzastar. krušiť: krušil oblátky

    2. spôsobovať zmenu smeru • lomiť: hranol láme, lomí svetlo

    3. p. štiepať 2


    odlamovať p. lámať 1


    odľava p. zľava2


    zľava2 z ľavej strany (op. sprava) • odľava: zľava, odľava sa vyrútilo auto


    rozlepiť sa rozdeliť sa na zlepenom mieste • odlepiť sa: polepené strany sa rozlepili, odlepiliuvoľniť sapovoliť: na zlepených miestach sa hračka uvoľnila; obálka knihy povolilarozglejiť sa (na zglejenom mieste): nábytok sa postupne rozglejilporozlepovať sapoodlepovať sa (postupne)


    odlesk p. odraz 1


    odraz 1. zmena smeru po dopade • odbleskodlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladinereflex: váza s ružovkastým reflexomkniž. reflexia

    2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho životazrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom dobykniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov

    3. p. ohlas 1


    odchod 1. opustenie nejakého miesta chôdzou, dopravným prostriedkom a pod. (op. príchod) • odídenie: po odchode, odídení detí ostalo v dome pustoodjazd (o dopravnom prostriedku) • odlet (o lietadle) • odcestovanie (dopravným prostriedkom): odcestovanie hostíútek (náhly tajný odchod): útek z domu

    2. p. smrť 1


    odlet p. odchod 1


    odletieť letom opustiť miesto • odlietnuťuletieťzried. ulietnuť: vrabce odleteli, uleteli; lietadlo odlietlo načas, lopta mu uletelaexpr.: odfrknúťodprsknúť (prudko padnúť, vzdialiť sa): odfrkol mu klobúk z hlavy; slina mu odprsklaexpr.: ubrnknúťzried. zbrnknúťufrnknúťufrngnúťufrknúťufrndžaťubziknúť (letom sa prudko vzdialiť): vtáčik ubrnkol, ufr(n)kol, ubzikol z klietkypoodletúvaťpoodlietať (postupne odletieť)


    odpadnúť 1. uvoľniť sa zo svojho miesta a spustiť sa na zem: kvet, list odpadol zo stromuspadnúťpadnúť: zo steny odpadol, (s)padol kus omietkyexpr.: odletieťodfrknúť (prudko a obyč. nabok): z prístroja odletela, odfrkla súčiastkaodpadaťpoodpadávaťpoodpádaťpoodpadúvaťexpr.: poodletovaťpoodpadaťpoodfrkovať (postupne): zo stromu odpadalo všetko ovocieexpr.: odkväcnúťodkvacnúťodkvicnúť: omietka odkväcla na zem

    2. z nejakej príčiny sa neuskutočniť • nebyťnekonať sa: vyučovanie odpadlo, nebolo; skúška sa nekonalavystať: návštevy museli vystať

    3. p. omdlieť 4. p. odrieknuť sa 5. p. zaniknúť


    fŕkať 1. v kvapkách prudko vychádzať odniekiaľ • prskaťstriekať: horúca masť fŕka, prská, strieka z panviceexpr. frckať (po troche) • zried. fŕskať: spod kolies fŕska vodašpliechaťvyšplechovaťvystrekovaťčliapať (fŕkať vo väčšom množstve): vlny špliechajú, čliapu dovysokaexpr.: fľúskaťbrýzgať: voda fľúska, brýzga na všetky strany

    2. pokrývať kvapkami, tenkými prúdmi tekutiny • kropiťpokropovať: fŕka, kropí bielizeň vodoustriekaťostrekovaťpostrekovaťpostriekavať (po povrchu): striekať, ostrekovať, postrekovať zeleninu proti škodcomzried. fŕskaťpolievať (jemne): polieva jej vlasy voňavkousubšt.: špricovať • šprickať

    3. v malých pevných čiastočkách sa prudko rozptyľovať • odfrkávaťodfrkovať: triesky, iskry fŕkajú, odfrkávajúodskakovaťodletovaťodletúvať: kúsky dreva odskakujú, odletujú od sekeryexpr. frčať: úlomky frčia na všetky strany

    4. nozdrami, nosom vydávať hlasný zvuk (obyč. o koňovi) • odfrkávaťodfrkovať: kôň fŕka, odfrkujeosŕkaťfučať: žrebec nespokojne osŕka, fučí


    odletovať, odletúvať p. fŕkať 3


    odlev ubúdanie spôsobené odchodom (op. prílev) • odliv: odlev, odliv obyvateľstva


    prekonať 1. duševnou al. fyzickou silou nadobudnúť prevahu nad niečím (obyč. negatívnym, nepríjemným) al. nad niekým • premôcťzmôcť: prekonať, premôcť všetky ťažkosti, problémy; zmôcť, prekonať nepriateľazdolaťzvládnuťprevládnuťprevládať: musel v živote zdolať veľa prekážok, zvládnuť mnohé nástrahy; chorobu sa mu podarilo zdolaťkniž. preklenúť: napokon sa nám podarilo preklenúť aj osobné nedorozumeniazlomiťprelomiť: treba zlomiť, prelomiť nedôveru, odpor detízried. predolieť (Rázus)zvíťaziť: zvíťaziť nad vlastnou lenivosťouprežiťprestáťexpr. preskákať (zakúsiť niečo zlé, nepríjemné, nepriaznivé a silou ducha al. tela to vydržať): veľa za vojny prežil, prestál; všeličo sme počas štúdia preskákalipodstúpiť: podstúpim pre vás i ten najväčší strachprejsť (čím): kňazi prešli peklom väzníc; prejsť životnými ťažkosťamiodležať (si) (prekonať ležaním): odležať si chrípku

    2. výkonom, výsledkami sa dostať pred niekoho • predstihnúťprevýšiť: je pyšný, že vo vedomostiach prekoná, predstihne, prevýši aj maturanta; prekonať dennú normupredbehnúťhovor. expr.: pretromfnúťtromfnúťpretromfovať: na pretekoch všetkých predbehnem, (pre)tromfnemzvíťaziť (nad kým, čím) • poraziťpremôcť (koho, čo): zvíťaziť nad držiteľom medaily; poraziť, premôcť majstraexpr. zahanbiť: nedajme sa vo vytrvalosti zahanbiť inýmzatieniť: svojím výkonom zatienil všetkých súťažiachprerásť (získať prevahu nad niekým, niečím): v šikovnosti prerástol majstra


    odležať sa p. odstáť (sa), uležať sa


    odstáť (sa) dlhším nechaním na pokoji nadobudnúť isté (obyč. očakávané) vlastnosti • ustáť sa: nechať polievku, aby (sa) odstála, aby sa ustálaodležať sauležať sa (o potravinách): mäso sa dobre odležalo, uležalo


    uležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, napr. zrelosť, mäkkosť • odležať sa: hrušky sa do zimy dobre uležia, odležia; pren. nechám, aby sa mi problém v hlave uležal, odležalodstáťpostáť (o niektorých potravinách pri ich úprave): mäso dáme do druhého dňa odstáť, postáťdozrieť (dosiahnuť stav zrelosti; najmä o zrení ovocia mimo stromu): banány v teple dozreli, uležali sa


    vyzrieť2 1. stať sa dokonale, úplne zrelým, dozretým • dozrieťuzrieť: ovocie už vyzrelo, dozrelo, uzrelo; kompost vyzreje, uzreje za pár mesiacovuležať saodležať sa (vyzrieť, nadobudnúť želané vlastnosti ležaním): uležané, odležané hrušky

    2. p. dospieť 2


    vymočiť sa vypustiť moč • ísť na malú potrebuexpr.: vypišať savysíkať savypískať saodliať sihrub. vyšmochtať sadet. vycikať savulg. vyšťať sanár.: vycúrať savyčúrať sa


    maska 1. umelá tvár • kukla (ochranná maska): šermiarska maska, kuklazastar. larvakniž. škraboška

    2. prestrojenie za niekoho iného • maškara: fašiangové masky, maškaryzastar. maškaráda

    3. posmrtná sadrová snímka • odliatok

    4. p. potvora


    odliatok p. maska 3


    liať 1. spôsobovať, aby niečo tieklo: liala vodu na hriadkyvlievaťnalievať (dovnútra): nalieval, vlieval víno do pohárovvylievaťvypúšťaťzlievať (von z nádoby): vypúšťal vodu zo suda, zlievala polievkuprelievať (z jednej nádoby do druhej): prelievali víno do fliašcediť (cez cedidlo): cedila polievkučapovať (čapom): čapovali pivo do pohárovexpr. cícerkať (liať tenkým prúdom): cícerkať víno do čaše

    2. vpúšťaním roztavenej hmoty do formy formovať • odlievaťzlievať: liali, odlievali železo; zlievali zvon

    3. expr. neos. veľmi silno pršať • liať sa: lialo (sa) celý deňexpr.: cediťcediť sa: cedí ako z krhlyhovor. expr.: pľušťaťšústať: začalo pľušťať, šústať na mestonár.: ridať sacechtiť sa


    odlievať p. liať 2


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odliezť p. odísť 1


    odlifrovať p. poslať 2, odviezť


    odlíšiť p. rozoznať 1


    rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiťodlíšiťrozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vônediferencovaťkniž. distingvovať: diferencuje hodnotyporozoznávať (postupne)

    2. pozorovaním zistiť • rozpoznaťpoznaťspoznaťspozorovať: rozoznal v diaľke mestozbadaťpostrehnúťvšimnúť si (bystro): postrehol v ňom talentporozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)


    odlíšiť sa p. rozísť sa 2


    rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sarozbehať sarozutekať sarozletieť saroztrieliť sarozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť saroztratiť saexpr.: rozliezť saroztárať saroztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať saroztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať saporozchodiť saexpr.: porozbiehať sapotratiť saporoztrácať saporozbehúvať saporozbehávať saporozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

    2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sarozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sanezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

    3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


    ináč 1. označuje vlastnosť deja al. stavu ako odlišnú od predpokladanej, pôvodne očakávanej vlastnosti, iným spôsobom (op. rovnako) • inakinakšiezried. ináčejzastar. ináče: vyzerá ináč, inak, ako som si ju predstavoval; musíme to urobiť ináč, inakšieonakhovor. onakvo: jeden to robí tak, druhý onak; onakvo natrel bránuodlišneodchylneodchodne: ku každému problému pristupuje odlišne, odchylne, odchodnenár. netakšie

    2. expr. označuje vlastnosť deja al. stavu, ktorá v porovnaní s očakávanou, predpokladanou vlastnosťou dosahuje vyššiu mieru • expr.: inakinakšiehovor. onakvejšie: správa sa ináč, onakvejšie ako ostatnílepšiesúcejšiedokonalejšieodchodnejšie: u nás by sa mu ináč, lepšie darilo; on to vie dokonalejšie natrieť; pôsobí súcejšie, ako sme si myslelizried. ináčejzastar. ináče

    3. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; pripája dodatočnú výpoveď al. uvádza výraz s vysvetľovacím významom • inakinakšie: potrebujú pomoc, ináč by po nás neboli poslali; je to inak dobrý človekzried. ináčejzastar. ináče

    4. p. rozdielne, rozlične 5. p. vcelku 2 6. p. vlastne 2


    odlišne p. rozdielne, rozlične, ináč 1


    rozdielne rozličnými spôsobmi, majúc odlišné vlastnosti (op. rovnako) • odlišneodchylneodchodne: dosiahnuté výsledky hodnotili rozdielne, odlišne; pri príprave postupujú odchylne, odchodnenerovnakorozličnerôznerozmanito: sú nerovnako vysokí; potrebu vzdelania chápu rozlične, rôznenerovnomernekniž. disparátne: strany sú nerovnomerne, disparátne zastúpenéinakinakšieináč (iným spôsobom, inými spôsobmi): jednotlivé témy spracovali inak, inakšie, ináč

    porov. aj rozdielny


    rozlične rozličným spôsobom, rozličnými spôsobmi, s rozličnou mierou, vlastnosťami a pod. (op. rovnako) • rozmanitozastaráv. rozmaniterôzneodlišne: rozlične, rozmanito upravené záhradky; rôzne, odlišne stvárnená myšlienkanerovnakonejednakorozdielne: nerovnako, nejednako, rozdielne spracovať surovinypestrohocijakovšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: ľudia tam chodia pestro, všelijako, všakovak oblečenínejednotnenerovnorodonesúrodorôznorodo (op. rovnorodo) • kniž. heterogénne (op. homogénne): nejednotne, nerovnorodo, nesúrodo usporiadaný materiál; rôznorodo, heterogénne vplývať na stav ekonomikykniž. disparátne: vývin pokračoval disparátnemnohorakozried. viacerakoexpr.: desatorakostorakotisícorako (mnohými rozličnými spôsobmi): témy sa možno zmocniť mnohorako, storako, tisícorakoodchodneprotichodnezastar. rozchodne (Dobšinský): ekonomické problémy riešia odchodne, protichodneinakinakšieináčtak i onaktak i tak (iným spôsobom): ku každému musí pristupovať inak, inakšie, ináčrôznotvárnemnohotvárne (v rozličných tvaroch, podobách): rôznotvárne, mnohotvárne zobrazená skutočnosť


    cudzota 1. čo má cudzí ráz, čo pochádza z iného celku: cudzota prízvuku hovoriacehocudzosťodlišnosť: odlišnosť zvykovosobitosťosobitnosťzvláštnosťnezvyčajnosťneobyčajnosť: nezvyčajnosť správania

    2. nedostatok citového vzťahu: cudzota v rodinecudzosťchladchladnosťstudenosťľahostajnosť: ľahostajnosť medzi manželmiodmeranosťneprívetivosťnevľúdnosť: nevľúdnosť nadriadenéhostrohosť: strohosť príkazovodcudzenieodcudzenosť: vzájomná odcudzenosťzastar. chladnota


    odlišnosť p. rozdiel, cudzota 1


    rozdiel súhrn znakov, ktorými sa od seba odlišujú dve al. viaceré osoby, javy, veci • diferencia: tepelné, klimatické rozdiely, diferencie; spoločenské rozdiely; matka nikdy nerobila rozdiel medzi deťmirozdielnosťodlišnosťodchylnosť: rozdielnosť, odlišnosť, odchylnosť v hodnotení situáciekniž. dištinkcia: to je závažná dištinkcianezhoda (nedostatok zhody): záujmové nezhodynesúlad (nedostatok súladu): nesúlad medzi ponukou a dopytomnerovnosť: sociálna nerovnosťpren. disharmónia: disharmónia v rodinepriepasť (veľký rozdiel): názorová priepasť


    iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

    2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


    nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnakýnerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkachnesúhlasnýnezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názoryodlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahyodchodnýodchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postuprozličnýrôzny: to sú rozličné, rôzne veľkostirozmanitýiný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, cenykniž.: disparátnydiskrepantný


    rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodýnesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálovkniž. heterogénnynehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženierozmanitýrozličnýzmiešanýmiešanýpestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestrérôznyvšelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmovrôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárnenerovnaký (op. rovnaký) • odlišnýrozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahykniž. disparátny

    p. aj odlišný; pestrý


    diferencovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • odlišovaťrozlišovať: diferencovať dobro a zlo; odlišovať, rozlišovať významové odtienky slov; autor odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkamirozoznávaťrozpoznávať: dieťa nevie rozoznávať farbykniž. rozrôzňovať (diferencovať podľa istých kritérií): veda rozrôzňuje svoj výskumšpecifikovať (zároveň spresňovať): špecifikovať výrobnú činnosť


    odlišovať poznávať, určovať rozdielnosť v porovnaní s iným; robiť odlišným, rozdielnym • rozlišovať: neodlišuje, nerozlišuje farbyrozoznávaťrozpoznávaťdiferencovať: rozoznávať, rozpoznávať dobré od zlého; autor diferencuje, rozlišuje, odlišuje postavy hry jazykovými prostriedkami


    odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšilidiferencovať saodchyľovať sakniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznilibyť odlišnýbyť odchodnýbyť odchylnýbyť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných


    odliv p. odlev


    odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

    2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

    3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


    odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedleexpr.: odčesnúťsčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechyodvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žulyodštiepiťodraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche rukuodmrviťodštipnúťštipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chlebaodtrhnúťexpr. oddrapiť: oddrapiť roh stolaexpr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojinyodbiť (úderom oddeliť): odbil roh múrupoodlamovaťpoulamovaťexpr. poodčesávaťpoodvaľovaťpoodrážaťpoodštipovaťpoodbíjať (postupne, viac vecí)


    odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

    3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


    odlomok p. zlomok 1, úlomok 1


    úlomok 1. odlomený kúsok niečoho • odlomok: úlomky kameňa, odlomky ľadučrepčrepina (úlomok rozbitej veci): črepy, črepiny z taniera, z granátuodštep (odštiepený kúsok): odštepy kostízlomok: zlomok zlatafragment: fragment sochyexpr. úštipok (odštipnutý kúsok): úštipok chlebazastar. výlomok: výlomok z kostizried. oblomok (Jesenská)

    2. p. úryvok, časť


    zlomok 1. malá časť celku, odlomená časť • úlomok: zlomok, úlomok zlata, horninyodlomok: odlomky ľadučiastočkakúsok: čiastočky, kúsky rozbitého pohárafragment: archeologické fragmentyzastar. výlomok: výlomky z kosti

    2. neúplná časť umeleckého, obyč. literárneho diela: zlomky rukopisufragment: fragment básnevýňatok: výňatok z operyukážka: predniesť ukážky z dielaútržok: útržky z textutorzo (nedokončené, neúplné umelecké dielo): torzo rukopisnej pozostalostiúryvok: úryvok básnekniž. úlomok: úlomky eposukniž. výlomok: výlomky z Jánošíkakniž. výrez


    odklad odsunutie niečoho na neskorší čas • odloženieoddialenie: odklad, odloženie, oddialenie termínu skúškykniž. odročenie: odročenie procesuprieťahzdržiavanie: po všemožných prieťahoch, zdržiavaniach sa súd začalekon. al. publ. moratórium (odklad platenia, odklad istej činnosti)

    p. aj okolky


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    oddialiť dať do väčšej vzdialenosti (najmä časovej) • odsunúť: termín splnenia plánu oddialili, odsunuliodložiťpreložiťkniž. odročiť (dať na neskoršie): schôdzku, odchod odložili, preložili; zasadnutie odročiliodtisnúť (miestne): ruku mu jemne odtisla


    odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

    2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

    3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


    odpratať 1. odstrániť niečo odniekiaľ a uložiť na svoje miesto • spratať: odpratať sneh, spratať riad zo stoladať na miestodať na poriadokpopratať: dať na miesto porozhadzované šatstvo, popratať knihy zo stolauprataťodložiť: upratala, odložila umytý príbor a taniereodmiesť (odpratať zametením): odmiesť popadané lístiekraj. odchrániť: odchrániť hnojpoodpratávaťpospratávaťpoupratávaťpoodkladaťpoodmetať (postupne, viac vecí)

    p. aj odstrániť, vypratať

    2. p. zabiť 1


    počkať 1. zotrvať istý čas v očakávaní niekoho al. niečoho • vyčkať: počkali, vyčkali na vhodný okamihdočkať: doma sme počkali, dočkali na otcov návrat; dočkáme, kým všetci odíduzried. pomeškať (Švantner)postriehnuť (si)postriezť (si) (tajne, skryte počkať): postriehnuť, postriezť si na dievča, na korisť

    2. prejaviť trpezlivosť pri niečom • dočkaťvyčkaťmať strpenie: s kúpou treba ešte počkať, dočkať, vyčkať; počkajte, buďte trpezliví, majte strpenie, vrátim všetkopozhovieťzhovieťzried. prehovieť (trpezlivo počkať): úžerník mu už nechce pozhovieť, zhovieťprečkaťvydržať (počkať do konca): treba prečkať, vydržať a neprenáhliť saodložiť (niečo na neskorší čas): konečné riešenie sme ešte odložili, ešte sme s ním počkali


    položiť 1. udeliť ležatú polohu osobe al. predmetu (na povrchu al. vnútri niečoho) • dať: položiť, dať nákup na stôl; položila, dala dieťa do kolískyuložiť: piesok uložte na vyhradené miestopriložiť (k niečomu): dieťa priložilo ďalšiu kocku dominavložiť (dovnútra): vložiť pekáč do rúryzložiťodložiť (prestať držať, položiť nabok): naraz lyžicu zložil, odložil; unavený pero zložilpohodiť (obyč. nedbanlivo položiť): kabát pohodil na posteľpostaviť (dať do stojacej polohy): postaviť kufor, batožinu na zemumiestiťumiestniť (položiť na určené, náležité miesto): rozmýšľa, kde má umiestniť vázu

    2. p. premôcť 1, zabiť 1


    preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiťpremiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kútapreniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu riekypresadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčekypresunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciamposunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstaveniapresťahovaťpretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizbyprestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverámprehodiťzahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohuprehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesokpopremiesťovaťpopremiestňovaťpoprekladaťpoprehadzovaťpoprenášať (postupne, viac vecí) • odložiťodsunúťoddialiťkniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vládykniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

    2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčinykniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtinypredabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať filmprerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)


    rezervovať vopred zaistiť • vyhradiťodložiť: rezervoval, odložil mu vstupenky; vyhradiť si miesto v reštauráciiobsadiť (rezervovať sedením): obsadili nám tri miesta vpredu


    uložiť 1. dať na nejaké miesto (obyč. s cieľom, aby to tam na istý čas ostalo): kufor si uložil v kupé na policu; knihu uložil späť do knižnicepoložiť (na krátky čas): vrece položili na zemodložiť (dať na miesto, kam patrí): Odložte si, uložte si svoje veci namiesto!schovaťuschovať (bezpečne uložiť): cennosti (u)schoval v trezoreuprataťodpratať: Kam si máme upratať, odpratať batožinu?

    2. dať na svoje miesto v istom poriadku: uložiť slamu do stohuusporiadať (so zdôraznením poriadku): usporiadať si veci na pracovnom stoleurovnať (dorovna): vezme bielizeň a urovná ju v skrinipoukladaťpoklásť (postupne viac vecí): knihy poukladá do knižnice; porcelán opatrne pokladie do vitríny

    3. dať do banky (o peniazoch) • odložiť: úspory uložia, odložia na knižkuschovaťuschovať: vklad (u)schovaný v sporiteľnideponovať (dať do depozitu): deponovať peniaze v banke

    4. dať niekomu úlohu niečo vybaviť, zariadiť, urobiť: deťom uložili úlohu zorganizovať výletpoveriť (splnomocniť na vykonanie niečoho): poveria ťa zodpovednou úlohounaložiťprikázaťnariadiťnaručiť (formou príkazu): naložili, prikázali nám, aby sme z cesty nezišli; nariadili mu okamžite opustiť miestnosťprideliť (dať ako povinnosť niekomu): chcú mi prideliť úlohu rozhodcuexpr. naklásťhovor. expr.: navaliťnaváľať: toľko nám toho nakládli, navalili, naváľali, že sa to nedá splniťodb. zadať (uložiť ako úlohu, ako problém na vyriešenie): zadať príklady

    5. na základe (úradného) rozhodnutia dať niekomu ako povinnosť • určiť: uložili, určili mu prísny trestadmin. stanoviť (striktne vymedziť): stanoviť poplatok za užívanie pozemkuhovor. expr.: napariťnasoliť: napariť, nasoliť vodičovi pokutu za dopravný priestupokpoložiť: položiť si podmienku platiť vopred


    upratať 1. odstrániť neporiadok odniekiaľ • dať do poriadkuporiadiť: keď sa naje, vždy za sebou uprace; dať do poriadku, poriadiť izbu, komorupoupratovať (postupne, viac vecí): každý deň poupratuje celý bytvyriadiťvyupratovať (dôkladne): vyriadiť, vyupratovať pred sviatkami celý domhovor. vygruntovať

    2. uložiť niečo na svoje miesto • odprataťspratať: Upracte, odpracte si knihy!dať na miestoodložiť: dať (si) na miesto šaty, odložiť si veci do skrinepospratávať (postupne, viac vecí): pospratávať šálky do kredenca

    3. p. zjesť


    založiť 1. dať niečo do istej polohy, na isté miesto • umiestiťumiestniť: založiť, umiest(n)iť niekam časovanú bombunasadiťnavliecťnatiahnuť (obyč. dať na seba): nasadí si klobúk nakrivo; navliecť, natiahnuť si tašku na plecenasunúť: nasunúť ohlávku koňovinastaviťvstaviť (osídla, siete) • zapraviť: zapraví klin do drevazaradiť (dať niečo, kam patrí): zaradiť listinuuložiťodložiť: knihu uloží, odloží späť do knižnice

    2. položiť na nejaké miesto a zabudnúť na to • podieť: nepamätám sa, kde som založila, podela peňaženkuhovor. expr.: zapotrošiťzapatrošiťzašantročiťodšantročiťodpásť: nedáva si na veci pozor, všetko zapatroší, zašantročí, odšantročíexpr.: odpeľhaťodpeľať (nedbanlivo odložiť a nemôcť nájsť) • hovor. expr. odtatáriť (ľahkomyseľne) • stratiť (prestať vlastniť z vlastnej neopatrnosti) • pozakladať (postupne založiť)

    3. niečím zaplniť a urobiť tak nefungujúcim • zaklásťzaprataťzatarasiť: založiť, zaklásť, zapratať izbu nábytkom; zatarasiť kôlňu náradímpozakladaťpozapĺňať (dôkladne založiť)

    4. dať základ vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho • utvoriťvytvoriť: založiť, utvoriť nový spolok; vytvoriť útulnú domácnosť, prosperujúci štátustanoviťkniž.: konštituovaťskonštituovať (inštitucionálne): ustanovenie, (s)konštituovanie Matice slovenskejzriadiť (so širším spoločenským dosahom): zriadiť pobočku ústavuvybudovaťvystavaťpostaviť: vybudovať, vystavať školstvo; postaviť obhajobu na faktochkniž. osnovať (dať princípy niečomu): právo osnované na silepozakladať (postupne založiť)

    5. pripraviť oheň • rozložiťpodpáliťzapáliť: založiť do sporáka; rozložiť oheň; podpáliť, zapáliť vatrurozrobiťrozvatriť: oheň rozrobili na čistinkepozakladať (postupne založiť)

    6. p. zahnúť 1


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    ušetriť 1. obmedzením spotreby niečoho al. robením úspor nahromadiť • usporiť: ušetriť, usporiť stavebný materiál; ušetrené, usporené peniazehovor. ušporovať: ušporovať na bytnašetriťnasporiť (získať šetrením, obyč. peniaze): našetril, nasporil si peknú sumuhovor.: zošporiťzošporovaťzašporiťzašporovať: kúsok chleba som si zošporoval z obeda; zošporiť, zošporovať, zašporiť, zašporovať si pár korún na dovolenkuhovor.: zgazdovaťnagazdovaťzhospodáriť: mladí si už čosi zgazdovali, nagazdovalizried. uhospodáriť: uhospodárené peniazeprisporiťhovor. prigazdovať (ušetriť menšie množstvo): niečo som si v zahraničí prisporil, prigazdovalhovor. zašanovať: zašanoval si ešte pár dolárovodložiť (si): každý mesiac (si) odloží tisíckuexpr.: nastískaťutisnúťnaskrbliť (ťažko ušetriť): nastískala, utisla trocha peňazíexpr.: nahonobiťnazhŕňaťnazháňať (získať peniaze, majetok prepiatym úsilím) • pejor.: nažgrlošiťnažgrliť

    2. chránením, ochranou a pod. zachovať; mať ohľad na niekoho • uchrániťochrániť: treba aspoň nábytok ušetriť, uchrániť, ochrániť pred ohňom; nikoho neušetrí pred svojím hnevomhovor.: ušanovaťušianaťzašianať: chce ušanovať, ušianať deti pred hádkami


    zložiť sa 1. urobiť medzi sebou zbierku na niečo • poskladať sapozbierať sa: zložiť sa na dar; poskladať sa, pozbierať sa kolegovi na kyticunaskladať sa: naskladali sa po korune mame na prekvapenie

    2. uložiť svoje vrchné šatstvo, osobné veci a pod. na určené miesto • odložiť si veciposkladať sa: Zložte sa, poskladajte sa, prosím!, zložiť sa, odložiť si veci v predizbe

    3. p. ubytovať sa 4. p. klesnúť 1


    odľúbiť p. odvábiť


    oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


    odlúčene p. oddelene, osamote


    osamote oddelene, vzdialene od ostatných • osamoteneosamelo: zostal stáť vonku osamote, osamotene; osamote, osamelo rastúci stromosihotene: dom stojí osihotene na kraji lesaizolovaneodlúčenev ústraní: rozhodol sa žiť izolovane, odlúčene, v ústranísám: osamote, sám sedáva v kúte miestnostibezprizorne (bez starostlivosti, pozornosti, pomoci rodiny): bezprizorne sa túla po mesteopustene (bez spoločnosti niekoho, niečoho): stál opustene uprostred uliceosireloosirenezried. osirotene: jabloň osamote, osirelo vyrastá v rohu záhrady


    oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatnýosobitnýhovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodomizolovanýosamotenýodlúčenýodtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od svetanespojitýodb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvokseparátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovorymenej vhodné zvláštny


    odlúčený p. oddelený


    osamelý 1. ktorý sa vyskytuje oddelene, vzdialený od ostatných, jediný svojho druhu na danom mieste • osamotený: býval v osamelom, osamotenom dome na konci dedinyosihotený: osihotený chodec kráčal nočnou ulicouizolovanýodlúčenýsamotný (oddelený od kolektívu): sedával izolovaný, samotný; žil odlúčený od všetkýchsámexpr.: samučkýsamučičkýsamunkýsamulinký: strom tu stál sám, samučký, samučičký; v kaviarni zostal sám, samunký, samučičkýpren. zabudnutý: svietila iba jedna zabudnutá lampajednotlivý (sám svojho druhu): osamelé, jednotlivé protesty nemajú účinnosťojedinelý (sám a výnimočne sa vyskytujúci): iba kde-tu sa objavil ojedinelý výkrikopustenýzanechaný/ponechaný/nechaný sám na seba (od ktorého ostatní odišli a zanechali ho bez opory): starať sa o osamelých, opustených, starých ľudí; po odchode syna ostal v dome osamelý, (za)nechaný, (po)nechaný sám na sebabezprizorný (ktorý je bez domova): po meste sa potĺkali osamelé, bezprizorné psiská

    p. aj samotársky

    2. ktorý je bez ľudí al. iných živých tvorov • pustýprázdny: po odchode detí zostal park osamelý, pustý, prázdnyopustený (z ktorého niekto odišiel; op. obývaný): osamelý, opustený líščí brlohosirelýosirenýosihotenýzried. osirotený: postaviť dom na osirelom, osihotenom mieste; osirené, osihotené polia


    samotný ktorý je bez spoločnosti iných • sám: prechádzal sa samotný, sámosamotenýosamelý: stáť pred domom osamotený, osamelýopustenýizolovanýodlúčený: už dlhé roky žije v horách opustený, izolovaný, odlúčenýexpr.: samučičkýsamunký: naokolo ani živej duše, iba on samučičký, samunkýexpr. zastar.: samojedinýsamojedinký: matka žila vo veľkom dome samojediná, samojedinká


    izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


    oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

    2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


    odlúčiť 1. p. oddeliť 1 2. p. odstaviť 1


    odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

    2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


    odstaviť 1. prestať kŕmiť materským mliekom • odlúčiť: odstaviť, odlúčiť dieťa, mláďa od matky

    2. p. odložiť 1, odsunúť 1 3. p. vyradiť 1, odstrániť 3


    rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častírozkúskovaťpokúskovaťrozdrobiťrozobraťrozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastkyrozatomizovaťexpr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častídistribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedkyrozparcelovaťnár.: roztáľovaťroztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatokrozlúpiťrozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orechpredeliťrozdvojiťrozpoliťrozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť mocroztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúdrozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvoprehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesomrozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinukniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielovrozkrojiťrozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláčrozkálaťrozštiepiťexpr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvojeporozdeľovaťpodeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

    2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazyrozdvojiť: rozdvojili bitkárovodlúčiťseparovaťizolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

    3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2


    odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


    opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

    2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

    3. p. vzdať sa


    rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sarozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložkyrozštiepiť sarozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvilarozdvojiť sarozpoliť sarozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojilrozkúskovať sarozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobilakniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborovroztrhnúť sarozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla

    2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sarozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatkerozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili

    3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť


    oddeliteľný ktorý sa dá oddeliť od istého celku al. navzájom • odlúčiteľný: odlúčiteľná predpona (v slove)izolovateľný: oddeliteľné, izolovateľné chemické prvky


    odlúčiteľný p. oddeliteľný


    odlučovač zariadenie na odlučovanie nejakej látky • oddeľovačseparátor: odstredivý odlučovač, oddeľovač


    čudák človek, ktorého správanie, prejavy sa vymykajú norme: v mladosti bol čudákhovor. expr. patrón: je to čudný patrón, nechodí do spoločnostiexpr.: odľudčudo (J. Horák)zastar. podivín


    mizantrop človek, ktorý nemá rád ľudí, ktorý sa ľuďom vyhýba (op. filantrop) • odľudodľudník: pokladali ho za odľuda, mizantropasamotár (kto je rád sám)

    p. aj nenávistník


    odľud 1. p. samotár, čudák 2. p. surovec


    samotár osamote žijúci človek • expr. odľud: nie je nijaký samotár, odľudexpr. zried.: odľudníkneľudníkpustovníkeremita (kto z náboženských dôvodov žije v samote) • expr. divoch


    surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijanukrutníknásilníknemilosrdníkkniž. hrubec (Tatarka)kniž. zastar. hrubian (Kukučín)expr. grobian: správať sa ako grobianexpr. zried. suroň (Krno)expr. šarhapejor.: odľudbarbarrabiátrabiátnikbeštiaupíršelmazverzvierahyenanetvorsubšt. hulvát


    odlúdiť p. odvábiť


Pozri výraz ODL v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV