Synonymá slova "odk" v Synonymickom slovníku slovenčiny

odkade p. odkiaľ 1, 2

odkiaľ 1. vyjadruje otázku zameranú na miestne al. smerové východisko, al. na pôvod; z ktorého miesta, z ktorej strany • odkade • odkadiaľ: Odkiaľ, odkade, odkadiaľ si sa tu vzal? • skade • skadiaľ: Skade, skadiaľ to máš? • expr.: odkiaľže • odkadeže • odkadiaľže • skadeže • skadiaľže: Odkiaľže, skadeže ju len poznám? • poet. skiaď (Botto, Kostra)

2. uvádza príslovkovú, predmetovú a prívlastkovú vzťažnú vetu • odkade • odkadiaľ • skade • skadiaľ: nevie, odkiaľ, odkade má začať; Vráťte sa ta, skade, skadiaľ ste prišli!

odkadesi p. odkiaľsi

odkiaľsi zdôraznene vyjadruje neurčitosť miestneho al. smerového východiska; z ktoréhosi, nie presne určeného miesta al. smeru • odkadesi • odkadiaľsi: prišiel odkiaľsi, odkadesi, odkadiaľsi zo severu • odniekiaľ • odniekadiaľ • odniekade • oddakade • oddakadiaľ: odniekiaľ, odniekadiaľ priletela lopta; odniekade, oddakade sa sem musel dostať • skadesi • skadiaľsi: prisťahovali sa sem skadesi, skadiaľsi z dediny • zdakade • zdakadiaľ • zniekade • zniekadiaľ: zdakade, zdakadiaľ, zniekade ho poznám • odvoľakade • odvoľakadiaľ • zvoľakade • zvoľakadiaľ: odvoľakade, zvoľakadiaľ sa ozývala hudba

odkadeže p. odkiaľ 1

odkadiaľ p. odkiaľ 1, 2

odkadiaľsi p. odkiaľsi

odkadiaľže p. odkiaľ 1

odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sa • pobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostola • zobrať sa • vziať sa (preč): urazený sa zobral preč • zried. ubrať sa • hovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranou • nár.: tajsť • taísť: zabavili sa a tašli domov • vzdialiť sa • hovor.: odskočiť (si) • odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviska • odpojiť sa • odlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojili • odstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od obloka • odpochodovať • hovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnosti • odtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dediny • hovor. expr. odvandrovať • expr.: vypratať sa • odpratať sa • odkapať • odtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahlo • odsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábava • expr.: spakovať sa • pakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč! • hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnoci • fraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolo • trocha pejor.: odtrepať sa • odtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali? • ujsť • utiecť (tajne odísť): ujsť z domu • expr.: zdúchnuť • zdupkať • fraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sa • stratiť sa • zried. odtratiť sa • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzky • expr.: odkradnúť sa • vykradnúť sa • ukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuť • vyšmyknúť sa • expr. uvrznúť • expr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izby • expr.: odplaziť sa • odliezť • odplúžiť sa • odplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sa • utiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samoty • hovor. expr.: odprášiť • odpáliť • odtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčať • odfrknúť • odfučať • odfrnknúť • odfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdil • odfárať • zastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusať • odcválať • odgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčať • odrapčať • odhrkotať • odhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčal • expr. odvliecť sa • hovor. expr.: odterigať sa • oddrgáňať sa • odredikať sa • odrepetiť sa • odteperiť sa • odťarbať sa • odplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domov • expr.: odknísať sa • odkolísať sa • vyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať sa • odkľuckať sa • odkrivkať • vykrivkať • odkyvkať sa • vykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkať • odcapkať • odťapkať • odťupkať • oddrobčiť • odbadkať • odhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať sa • odšúchať sa • odšmochtať sa • odšmotkať sa • odšmatlať sa • odčaptať sa • odtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackať • odskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzať • poodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

2. p. opustiť 1

odkapať p. zahynúť

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

zahynúť prestať žiť, prestať rásť (o živých organizmoch) • zhynúť • uhynúť: pes z(a)hynul, uhynul pod kolesami auta; priesady bez vlahy z(a)hynuli, uhynuli • odumrieť: mikroorganizmy, stromy odumreli • zdochnúť • skapať • odkapať • odhynúť • zastaráv. zakapať (o zvieratách): zdochnutá, skapatá myš • hrub.: zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • hovor. pejor. skrepírovať: prasa nám zgeglo; všetky rybky v akváriu skrepírovali • expr. pôjsť: krava nám pošla na epidémiu • expr. skrepenieť: skrepenieť na choleru • pohynúť • podochnúť • pokapať (postupne) • vyhynúť • vykapať • vydochnúť • expr. vygegnúť (vo väčšom množstve)

p. aj umrieť

kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľ • expr.: kahŕňať • kohŕňať • škohŕňať • škohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú noc • expr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhle • hovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinu • expr.: odŕhať • oddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávať • odkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávať • pokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

2. porov. vykašlať sa

odkašlávať, odkašliavať p. kašlať 1

dedičstvo 1. zdedený majetok • pozostalosť: dedičstvo, pozostalosť po rodičoch • kniž. dedovizeň: otcovské dedičstvo, otcovská dedovizeň

2. výsledky práce doterajších generácií • kniž. dedovizeň: zveľaďovať dedičstvo, dedovizeň • kniž.: odkaz • posolstvo: myšlienkový, kultúrny odkaz

odkaz 1. p. správa¹ 2. p. dedičstvo 2

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

odkázaný ktorého jestvovanie je vo vzťahu závislosti od niekoho al. niečoho • utisnutý: byť odkázaný, utisnutý na cudziu opateru; byť utisnutý na podporu iných • závislý: byť finančne závislý od rodičov

nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísť • ponechať: ponechal dom v dobrom stave • dať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

2. odísť od niekoho, niečoho • zanechať • ponechať • zried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal doma • opustiť • odlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detí • expr. zochabiť: manželka ho zochabila • trocha hrub.: okašľať • okašlať: okašlal všetkých a odišiel • slang. dať kopačky (nechať milú, milého)

3. nevziať so sebou • uložiť • odložiť • uschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitie • prerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdium • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa • odriecť sa • odrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčenia • odoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavu • kniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe siroty • poručiť • odkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

7. p. prenechať

odkázať p. poručiť 1

poručiť 1. nechať ako dedičstvo • práv. odkázať: dom poručil, odkázal najstaršiemu synovi • zanechať • prenechať: polovicu svojho majetku zanechal, prenechal cirkvi

2. niekoho, niečo dať s dôverou do opatery, ochrany, na starosť, do správy a pod. • zveriť: siroty poručila sestre; všetko poručil, zveril osudu, náhode • odovzdať: dieťa odovzdali starým rodičom; byt po odchode odovzdal príbuzným

3. p. prikázať 1

zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopy • ponechať: ponechal deti samy na seba • opustiť: opustil školu v druhom ročníku • odísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabila • minúť (o hneve a pod.): hnev ho už minul • pozanechávať (postupne, viacerých)

2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechať • vzdať sa • zriecť sa • zrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambícií • odriecť sa • odrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávno • znechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechala • kniž. opustiť: nechce opustiť svoj názor • odvrátiť sa • odkloniť sa • odchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teórie • spustiť sa: nespusti sa svojho presvedčenia • pren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť! • rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

3. dať ako dedičstvo • poručiť • práv. odkázať • nechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechal • prenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom

zapísať 1. písomne zachytiť (na zapamätanie, uchovanie al. do nejakého zoznamu) • zaznačiť • napísať • poznačiť: zapísať, zaznačiť si do denníka všetky výdavky; napísať, poznačiť si do zošita poznámky • vpísať • vniesť (niekam): vpísať do rubriky potrebné údaje • spísať (zapísať do zoznamu): spísali pozostalosť • pozapisovať • popísať • pospisovať (postupne urobiť súpis viacerých vecí): pospisovať inventár pracoviska; pozapisovať názvy starých reálií; popísať si mená zúčastnených • protokolovať (zapísať do úradného záznamu) • zaknihovať (zapísať do úradných kníh) • zaevidovať

2. záznamom, zápisom určiť dediča • poručiť • odkázať • prenechať: celý majetok zapísal na vnuka; dom poručil, odkázal, prenechal vnukovi

odkedy 1. vyjadruje otázku zacielenú na časové východisko • expr. odkedyže: Odkedy, odkedyže si bol doma?

2. uvádza časovú vzťažnú vetu • odvtedy • čo: odkedy sa vrátil, odvtedy, čo sa vrátil, je akýsi zatrpknutý • od toho času/od tých čias • čo: od toho času, čo začal robiť, je spokojnejší

odkedyže p. odkedy 1

odkiaľkoľvek vyjadruje rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho a smerového východiska; z ktoréhokoľvek miesta al. smeru, z ktorejkoľvek strany • skadekoľvek • skadiaľkoľvek: odkiaľkoľvek, skadekoľvek sa môžeš pozerať; do mesta sa dostanú skadiaľkoľvek

odkiaľže p. odkiaľ 1

odklad odsunutie niečoho na neskorší čas • odloženie • oddialenie: odklad, odloženie, oddialenie termínu skúšky • kniž. odročenie: odročenie procesu • prieťah • zdržiavanie: po všemožných prieťahoch, zdržiavaniach sa súd začal • ekon. al. publ. moratórium (odklad platenia, odklad istej činnosti)

p. aj okolky

okolky vyhýbavé, váhavé konanie, obchádzanie podstaty veci • okolkovanie: hovorí o tom bez okolkov, bez okolkovania • váhanie • otáľanie (prejavovanie nerozhodnosti): Prestaňte s váhaním, otáľaním! • výhovorky • expr.: vykrúcačky • vytáčky • vyhováračky (vymyslené skutočnosti na obídenie niečoho): dievčence boli samé výhovorky, vykrúcačky • prieťahy • expr. otáľačky (úmyselné zdržiavanie nejakej činnosti): po dlhých prieťahoch na dohovor pristali • odklad (odloženie na neskorší čas): splniť povinnosť bez odkladu • expr.: drahoty • orácie • komédie • hovor. expr.: ceremónie • fóry (afektované prejavovanie nerozhodnosti): robí drahoty, orácie, komédie • zried. obalky: povedať niečo bez obalkov (priamo)

p. aj rozpaky

odkladací určený na odkladanie vecí • úložný: odkladací, úložný priestor (v byte)

čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobus • vyčakávať • vyčakúvať • občakávať • občakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbu • striehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáť • odsúvať • odkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladať • odďaľovať: rozhodnutie stále odďaľuje • otáľať • váhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia

odkladať porov. odložiť 1–3, p. šetriť 2

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkov • hovor.: šporovať • šporiť • gazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časom • hovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohato • expr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platoch • nár. škrvačiť (Tajovský) • hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniaze • nár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiť • odkladať • ukladať: šetriť, sporiť, odkladať na auto • hovor.: šporiť • šporovať: šporí si, šporuje si do pokladničky • expr.: stískať • utískať (po troche) • expr.: skrbliť • skrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovke • pren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiť • zhŕňať • zháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetky • pejor.: žgrlošiť • žgrlačiť • žgrliť • žgŕňať • žgrloniť • držgrošiť • skývražiť • skuhrať • skuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemal • expr.: skupániť • skúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleň • hovor.: šanovať • šianať: muža si šanuje, šiana • opatrovať • expr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)

váhať prejavovať nerozhodnosť, neistotu • byť nerozhodný • byť neistý • kolísať: dlho váhal, kolísal, kým prišiel; v odpovedi bol nerozhodný, neistý • rozhodovať sa • vyčkávať (dlho): roky sa rozhodoval za kúpu domu; vyčkávať s odpoveďou • otáľať • odkladať • meškať (odsúvať rozhodnutie): otáľal so ženbou, odkladal ženbu na neurčito • zdráhať sa • okolkovať (odmietavo): dlho okolkoval, kým súhlasil • okúňať sa • ostýchať sa • expr. ošívať sa (prejavovať ostych): okúňal sa povedať pravdu • tápať (obyč. medzi viacerými možnosťami) • kniž. vajatať: tápal medzi teóriami; vajatal medzi odvahou a strachom

vkladať 1. umiestňovať dovnútra, medzi niečo • klásť: vkladala, kládla veci do skrine; vkladal si jedlo do úst • vpravovať • pchať (vkladať tlačením): pchal knihy do tašky • vsúvať • strkať • vstrkovať • vstrkávať (vkladať posúvaním): strkať si ruku do vrecka • expr.: vpašovávať • vpašúvať (vkladať tajne, nenápadne): vpašúval peniaze do kufríka • expr. vpratávať: vpratávala bielizeň do práčky

2. dávať do úschovy do peňažného ústavu • ukladať • odkladať • uschovávať: vkladala, odkladala pravidelne peniaze na knižku

3. dávať financie s cieľom dosiahnuť zisk • investovať • vynakladať: vkladal peniaze do podniku; vynakladal peniaze na výrobu • expr. vrážať

zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu • žať (kosiť obilniny): žať pšenicu • zvážať • zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu

2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberať • odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota • brať • kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň

3. robiť záhyby na látke • zberkať • riasiť • naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety • skladať • hovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať

vymykať sa opúšťať bežný rámec niečoho, bežný postup • vybočovať: príhoda sa vymyká, vybočuje z denného života • odkláňať sa: jeho spôsoby sa odkláňajú od normy • vzďaľovať sa: vzďaľuje sa to od zaužívaných tradícií

odklep p. odpis

odpis exemplár textu získaný prepísaním • kópia: odpis, kópia dokladu • priepis (odpis urobený na písacom stroji al. rukou) • prieklep • odklep (odpis textu písaného na stroji): napísať žiadosť s prieklepom, s odklepom • druhopis (jeden z dvoch al. viacerých odpisov originálu): druhopis článku

napísať 1. písaním vyjadriť • zapísať: napísal, zapísal si adresu do zošita • zaznačiť • poznačiť • zaznamenať (napísať na zapamätanie): zaznamenali udalosť do kroniky • nadpísať (napísať nad niečo): nadpísal názov práce • hovor.: naklepať • naklepkať • odklepať • odklepkať (napísať strojom): naklepala, odklepala celý text • expr.: naškrabať • naškriabať • načarbať • načmárať (napísať neúhľadne): načarbal oznam na zdrap papiera • popísať (vo väčšom množstve napísať): všeličo v liste popísal • dopísať (napísať do konca): dopísala list, úlohu

2. stať sa autorom textu • spísať: napísal, spísal list • skoncipovať (urobiť koncept textu): skoncipoval nový článok • zostaviť (z viacerých častí): zostavili protokol • vytvoriť (napísať pôvodný, nový text): básnik vytvoril hodnotné dielo • zložiť: zložiť báseň • prispieť: prispieť do časopisu článkom

odklepať p. odpísať 1

odpísať 1. napísať podľa predlohy; urobiť druhopis: odpísať článok rukou • vypísať (odpísať z niečoho napísaného): vypísať citát • prepísať (napísať znova): úlohu musel prepísať tri razy • odklepať (odpísať na stroji)

2. p. odpočítať 1

otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi

2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu

3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí

4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém

odchýlka nedodržanie vytýčeného fyzikálneho al. ideového smeru • odchýlenie (sa) • odklon • odklonenie (sa): odchýlka, odchýlenie (sa) strely; odchýlka, odklon od pôvodnej myšlienky • kniž. exkurz (odbočenie od hlavnej témy) • výchylka • vychýlenie (sa): výchylka magnetky • úchylka (odchýlka od ideového smeru, od normálneho stavu): pravá, ľavá úchylka; trpieť na duševnú úchylku • odvrat • odvrátenie sa (úplné opustenie ideového smeru): odvrat od náboženstva • kniž.: deviácia • aberácia (odchýlka od pravidelného tvaru, smeru, od normálneho stavu) • fyz. derivácia (odchýlka strely) • kniž. anomália (odchýlka od normálneho stavu): anomália v raste • výnimka (odchýlka od normy, od platného pravidla): výnimka v skloňovaní • výkyv • amplitúda (odchýlka od základnej polohy): veľké výkyvy na teplomere • tech. tolerancia (najvyššia prípustná odchýlka) • odb. divergencia

odklon p. odchýlka

odkloniť p. odvrátiť 1

odvrátiť 1. obrátiť iným smerom • odkloniť: odvrátiť, odkloniť hlavu, zrak • odpútať • odviesť • odtiahnuť (pozornosť, záujem a pod.): odpútať, odviesť pozornosť od pijatiky; odtiahnuť od štúdia niekoho

2. spôsobiť, aby sa neuskutočnilo niečo zlé, nepriaznivé • zabrániť • zamedziť: odvrátiť blížiacu sa pohromu, zabrániť hroziacej povodni; zamedziť nešťastiu • prekaziť • predísť (včasným zákrokom znemožniť uskutočnenie niečoho): prekaziť plány, predísť infekcii • kniž. zažehnať: zažehnať nebezpečenstvo požiaru • poodvracať (postupne, viac vecí): poodvracať hroziace nebezpečenstvá

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť • zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľava • hovor.: zakerovať • zakarovať • skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garáže • zried. zbočiť: zbočiť z cesty • skrútnuť sa • skrútiť sa • zakrútiť (sa) • zatočiť sa • stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí doprava • odraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juh • zísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cesty • uchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa • odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témy • expr.: odskočiť • uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočila • uhnúť • vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyhol • vzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru

odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhy • vychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlila • vybočiť • vyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cesty • uchýliť sa • odbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeru • odb. divergovať (nedok.)

2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvorili • expr.: odchlipnúť sa • odškeriť sa • oceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerila • poodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednášky • odkloniť sa: odklonil sa od domácich tradícií • uchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákona • nedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normu • vzdialiť sa • rozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom

odkloniť sa p. odchýliť sa 1, 3

odklopiť 1. dať dolu príklop, pokrývku a pod. z niečoho • odchlopiť: odklopila, odchlopila vrchnák zo škatule • zdvihnúť • zodvihnúť (dať hore niečo sklopené): z(o)dvihnúť sedadlo

2. p. odkryť 1, 2

odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamu • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblok • odhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojom • odcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si oči • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telo • poodkrývať • poodhaľovať • poodostierať • poodhŕňať • poodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodhaliť • poodhrnúť • poodcloniť (trochu, čiastočne)

2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiť • odchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatule • odhrnúť • odhaliť • odostrieť • zried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, záves • odcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonu • poodkrývať • poodklápať • poodchlápať • poodhŕňať • poodhaľovať • poodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryť • poodokryť • poodklopiť • poodchlopiť • poodhrnúť • poodhaliť • poodcloniť (trocha, čiastočne)

3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliť • objaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodou • prísť na niečo • nájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudy • odtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezory • fraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosť • dostať na svetlo božie

p. aj vypátrať

odkľuckať sa p. odísť 1

odklusať p. odísť 1

odkmasnúť p. odtrhnúť 1

odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho • expr.: odkmasnúť • odšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáve • expr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvané • hovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hrozna • odštiknúť • odštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egreša • oddrapiť (driapaním): oddrapiť z novín • zried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúť • poodtŕhať • poodtrhávať • pooddrapovať • pooddrapúvať (postupne, viac vecí)

2. p. oddeliť 1 3. p. odtiahnuť 1

odknísať sa p. odísť 1

vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)

2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu

3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy

odkolísať sa p. odísť 1

kop uvedenie (lopty) do pohybu al. usmernenie údermi nohy: pokutový kop • odkop (odrazenie kopnutím): odkop lopty • výkop (uvedenie lopty do hry): výkop od brány

odkop p. kop

odkopať p. odrúbať

odrúbať rúbaním oddeliť z celku • odsekať: odrúbať, odsekať haluze zo stromu • odštiepať (pozdĺž štiepnej plochy): odštiepať kusy skál • poodtínať • poodsekávať (postupne): poodtínať konáre • zosekať (sekaním odstrániť): zosekať zo steny zvyšky omietky • odseknúť • odštiepiť • odťať (jedným razom) • odrýpať (pomocou ostrého predmetu) • odkopať (v zemi): odrýpať, odkopať uhlie

odkopírovať p. odpozorovať

odpozorovať pozorovaním zistiť a zistené si obyč. osvojiť • hovor. odkukať: výrobný postup rýchlo odpozorovali, odkukali • naučiť sa (pozorovaním získať vedomosti): šiť sa naučila od matky • napodobniť • odkopírovať (pozorovaním urobiť niečo tak, aby vznikla podobnosť s niečím): napodobniť, odpozorovať štýl speváka

odkopnúť 1. p. odsunúť 1 2. p. odvrhnúť 1

odmietnuť 1. vedome neurobiť, čo niekto žiada • odoprieť • zamietnuť: odmietli, odopreli, zamietli nám pomoc; odmietol, odoprel prísť; zamietnuť žiadosť

2. neprijať, čo sa ponúka niekomu • nechcieť: odmietli, nechceli náš dar • zavrhnúť • odvrhnúť • zamietnuť: odmietnuť, zamietnuť dobre mienenú radu; odvrhnúť šťastie • negovať (nedok.; nebrať do úvahy): negovali náš návrh • odpudiť • odohnať: odpudila, odohnala myšlienku na zblíženie • expr. odmrštiť: odmrštiť od seba lásku • ohrdiť • ohrdnúť • pohrdnúť: ohrdli, ohrdili, pohrdli naším pohostením, naše pohostenie • práv. reprobovať: reprobovať svedka na súde • nihilizovať • znihilizovať • neuznať: znihilizovať, neuznať význam podujatia • odsúdiť (nepriaznivo sa o niečom vysloviť): odsúdiť názory, postupy niekoho

3. nevyhovieť niekomu a zachovať sa pritom nevšímavo, hrubo a pod. • odstrčiť • odpudiť • zapudiť • odohnať: prosiace deti odmietol, odstrčil, odpudil • expr.: odmrštiť • odkopnúť: uchádzača odmrštila, odkopla • odpraviť: s návrhom sme nepochodili, hneď nás odpravili • kniž. zastar. oslyšať: oslyšali nás, ale nevieme, prečo

odsunúť 1. o kúsok niečo premiestniť (posúvaním, tisnutím, ťahaním, tlačením) • odtisnúť • odtiahnuť • odtlačiť: odsunúť, odtisnúť stoličku od stola; odtiahnuť záclonu; odtlačiť kôš s ovocím • odsotiť • odstrčiť (strkaním): chlapca v rade odstrčili • odstaviť: rebrík odstavil ďalej od okna • hovor. expr. odšupnúť: odšupnúť stolček spod nôh • expr. odkopnúť (nohou prudko odsunúť) • odhrnúť (hrnutím odsunúť): odhrnúť zavadzajúce vetvičky • zasunúť (odsunúť k niečomu): zasunúť stôl k stene • poodsúvať • poodtískať • poodťahovať • poodtláčať • poodstrkovať • poodhŕňať (postupne, viac vecí)

2. p. odviezť 3. p. odložiť 1, 3

odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravy • odmietnuť • zamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhy • odpudiť • zapudiť • potlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstu • odstrčiť: odstrčila vlastné deti • expr.: odhodiť • odkopnúť • odšmariť • odmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec

2. p. zahodiť 1

zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúť • zamietnuť • odmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácu • zapudiť • odpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbu • odsúdiť • dištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od neho • expr. odhodiť: odhodiť predsudky • poodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúť • odvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátia • expr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratili • zastar. zapovrhnúť • expr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoplo • odstrčiť: odstrčili ma od seba • prekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu

odkosíliť p. rozviazať 1

rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučku • expr.: rozpantať • rozsnovať • odkosíliť • rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásy • porozväzovať (postupne, viac vecí)

2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkach • rozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňa • rozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkoče • kniž. zried. rozpútať: rozpútali mu ruky • porozväzovať (postupne, viac vecí)

3. p. zrušiť

kradnúť sa expr. potichu, ukradomky, nebadane sa pohybovať • expr. zakrádať sa: kradne sa, zakráda sa poza domy • expr. prikrádať sa (ukradomky sa približovať): prikráda sa k nám potme • expr. odkrádať sa (ukradomky odchádzať): potichu sa odkráda preč • expr. plaziť sa (prikrčený k zemi): plazí sa ku dverám • kniž. lúdiť sa: lúdi sa za dievčaťom

odkrádať sa p. kradnúť sa

odkradnúť sa expr. ticho, ukradomky, nebadane odísť • expr. odplaziť sa: so strachom sa odkradol, odplazil z izby • expr. vykradnúť sa: vykradnúť sa z domu • hovor. expr.: odplichtiť sa • odplúžiť sa: pes sa odplúži k búde

vytratiť sa 1. nepozorovane odísť • hovor. expr. vypariť sa: z oslavy sa vytratili, vyparili prví • expr.: odkradnúť sa • ukradnúť sa • vykradnúť sa: vykradol sa z bytu ako zlodej; ukradla sa ku kamarátke • hovor.: vykĺznuť (sa) • vyšmyknúť sa (nenápadne a rýchlo): využije priaznivú situáciu a vyšmykne sa von • zried. odtratiť sa • stratiť sa • zmiznúť (nenápadne a rýchlo) • expr. vytrúsiť sa • poodchádzať (postupne odísť): obecenstvo sa už vytrúsilo • povytrácať sa • expr.: povykrádať sa • poodkrádať sa (postupne; o viacerých jednotlivcoch)

2. pomaly, pozvoľna prestať jestvovať • stratiť sa: tma sa z kopcov vytratila, stratila • vymiznúť • zmiznúť • zaniknúť: dobré zvyky vymizli, zmizli • pominúť sa • minúť sa • pren. vyšumieť: láska sa po roku (po)minula • hovor. expr. vypariť sa: slušnosť sa akosi vyparila • expr.: zakapať • skapať: ohľaduplnosť vari ešte nezakapala • kniž.: odumrieť • umrieť: nádej ešte celkom neodumrela • povytrácať sa • postrácať sa (postupne)

odkrágľovať p. odstrániť 3, zabiť 1

krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chlieb • rezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieska • odkrajovať • ukrajovať • odrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninky • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninu • hovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom

rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať • rozrezávať • rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na polovice • odrezávať • odkrajovať • ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaniny • krúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninu • hovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámu • expr.: pidlikať • pidlikovať • pihlikať • pižlikať • midlikovať • rezikať • rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sa • zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do kože • vrezávať sa • vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi oči • hovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdle • expr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2

odkresať 1. p. odrezať 1 2. p. odseknúť 2, odpovedať¹

odpovedať¹ (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať¹

odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásy • odseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídlo • odťať (sekerou): odťať konár • odkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z dreva • odpíliť (odrezať pílou): odpíliť z dosky • hovor. expr.: odšmyknúť • ošmyknúť • odfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámy • urezať (menší kus) • expr. odvaliť • hovor. expr.: odfakliť • odšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chleba • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaniny • hovor. expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčeka • poodrezávať • poodrezovať • poodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliť • odlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od sveta • odtrhnúť • expr. odorvať: deti odtrhli od rodiny • osamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnosti • izolovať • separovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných

odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsa • useknúť • uťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavu • expr. odfiknúť: odfikol si prst • hovor. expr.: odfakliť • odšmyknúť • odšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bič • odrezať (jedným rezom) • odštiknúť • odštipnúť (z rastlín): odštikla výhonok • poodsekávať • poodtínať • poutínať • poodrezávať (postupne, viac vecí)

2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba! • expr.: odvrknúť • odfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkol • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovať • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (zlostne)

odvrknúť expr. krátko, úsečne al. zlostne odpovedať • expr. odseknúť • expr.: odkresať • odšprihnúť (ostro) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene) • hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom) • expr.: zasyčať • zasipieť • syknúť • fľochnúť (zlostne povedať) • zareptať • zahundrať • zašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo) • expr.: zavrčať • zvrčať (nepríjemným hlasom) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou)

oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniť • vyčleniť • vydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúru • odlúčiť • rozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčila • odtrhnúť • expr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodiny • hovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiť • expr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené ruky • odrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od sveta • izolovať • separovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovali • kniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanie • osamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracovisko • pooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanier • prideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie

odkriačiť p. odopnúť, oddeliť 1

odopnúť, odopäť oddeliť, čo je zapnuté, zopnuté (op. zapnúť, zapäť) • rozopnúť • rozopäť: odopnúť si všetky gombíky, rozopnúť si golier, košeľu • hovor.: odkvačiť • odháčiť: odkvačiť reťaz • nár. expr. odkriačiť: odkriačiť sponku • odpojiť (čo je pripojené): odpojiť vozeň, hadicu • poodopínať • poodpínať • porozopínať (postupne, viac vecí)

odkrivkať p. odísť 1

odvliecť sa expr. s námahou odísť • expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autu • hovor. expr. odštrachať sa • expr.: odteperiť sa • odterigať sa • odredikať sa (obyč. s bremenom) • expr.: odplaziť sa • odplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho) • expr.: odtackať sa • odkrivkať • odbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domov • expr.: odšúchať sa • odšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta

odkročiť p. odstúpiť 1

odskočiť 1. skokom sa vzdialiť a tým uvoľniť miesto • uskočiť: odskočil, uskočil pred bicyklom nabok • uhnúť • uhnúť sa: rýchlo (sa) uhol pred letiacim šípom • odstúpiť • odstúpiť sa • odkročiť (krokom kúsok odísť): ochotne odstúpili, odkročili • poodskakovať (postupne)

2. p. odbehnúť 1 3. p. vzdať sa

odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od obloka • ustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate! • vzdialiť sa • oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stola • odskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cesty • uhnúť (sa) • zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa • zriecť sa • ustúpiť • upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žaloby • poďakovať • poďakovať sa • zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakoval • kniž. abdikovať • rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať

uhnúť 1. odídením nabok al. pohybom tela uvoľniť cestu a tak zabrániť priamemu stretnutiu • uhnúť sa • vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderu • ustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu) • odstúpiť (nabok al. dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty! • zastaráv.: vystúpiť sa • odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte! • odkročiť (krokom sa uhnúť) • odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkom • cúvnuť • ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok

2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitky • myknúť • trhnúť • šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič

ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiť • zastaráv. odstúpiť sa • odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročila • cúvnuť • ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlo • zaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverám • uhnúť (sa) • vyhnúť (sa) • vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravdu • upustiť • odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviek • odskočiť • uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočila • popustiť • povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolil • podvoliť sa • poddať sa • kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddať • cúvnuť • ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťami • zrieknuť sa • zriecť sa • vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstva • zastar. odstať: odstať od predsavzatia • expr.: stiahnuť chvost • rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpila • stratiť sa • pominúť sa • zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizla • povoliť • poľaviť • popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustila • zoslabnúť • utíchnuť • stíchnuť • utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšil • zmierniť sa • ustať: dážď sa zmiernil, ustal

odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chleba • odrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prút • hovor. expr.: odfiknúť • odšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásy • hovor. expr.: odvaliť • odfakliť • odšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaniny • expr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chleba • ukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláča • skrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chleba • poodkrajovať • poskrajovať • poodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chleba • odkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikať • odšpihlať • odžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)

odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas • odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenu • hovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať) • hovor. expr. odkrútiť • subšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenu • nadpracovať • nadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase) • poodrábať (postupne)

rozkrútiť 1. uviesť do otáčavého pohybu • roztočiť • rozvrtieť: rozkrútili, roztočili kolesá • porozkrucovať • poroztáčať (postupne, viac vecí)

2. uvoľniť niečo skrútené • rozmotať: rozkrútila zamotanú vlnu; rozmotala klbko • rozvinúť • odvinúť • roztočiť • odkrútiť: rozvinúť, odvinúť stočený plagát

3. expr. začať niekoho krútiť v tanci • hovor.: roztočiť • rozvrtieť: rozkrútiť dievča na parkete • roztancovať: roztancoval všetky kolegyne • poroztáčať • porozkrucovať (postupne)

4. p. začať 1

vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiť • spraviť • uskutočniť • realizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazy • kniž. učiniť: učiní všetko, čo treba • odbaviť • vybaviť • zastar. odbyť • hovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútil • absolvovať • skončiť: kurz absolvoval, skončil už vlani • zložiť (nejaký úkon): zložiť sľub • zriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevu • podniknúť: podniknúť útok na niekoho • zastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastane • povykonávať • porobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesť • expr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil! • vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojili • povykonávať • povystrájať • povyčíňať • expr.: povyvádzať • postvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávať • navystrájať • navyčíňať • expr.: navyvádzať • nastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali! • expr.: napáchať • popáchať • pošarapatiť

3. p. vybaviť 1, 2