Synonymá slova "odhodiť" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 6 výsledkov (1 strana)

  • odhodiť 1. p. zahodiť 1 2. p. odvrhnúť 1


    odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravyodmietnuťzamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhyodpudiťzapudiťpotlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstuodstrčiť: odstrčila vlastné detiexpr.: odhodiťodkopnúťodšmariťodmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec

    2. p. zahodiť 1


    zahodiť 1. prudkým pohybom hodiť, dať preč od seba • odhodiť: zahodil, odhodil lopatu do trávyodvrhnúť (prudko): s odporom odvrhnúť zbraňexpr.: zašmariťodšmariťkniž. odmrštiť: šaty s nevôľou odšmarila, odmrštila nabokpohodiť: pohodiť ohryzok; pohodiť dieťavyhodiť (smerom von odniekiaľ al. vyradiť, odstrániť ako bezcenné, nepotrebné): zahodiť, vyhodiť obnosené topánkyexpr. zried. zarútiť (Hviezdoslav)pozahadzovaťpoodhadzovaťodhádzať (postupne, jedno po druhom zahodiť): pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať nepotrebné veci

    2. ľahko, voľne položiť (obyč. na seba) • prehodiť: zahodiť, prehodiť si na plecia vlniak

    3. p. premárniť


    zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúťzamietnuťodmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácuzapudiťodpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbuodsúdiťdištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od nehoexpr. odhodiť: odhodiť predsudkypoodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

    2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúťodvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátiaexpr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratilizastar. zapovrhnúťexpr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoploodstrčiť: odstrčili ma od sebaprekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu


    odhodiť sa p. odvrátiť sa


    odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu • odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlastihovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás

    p. aj zanechať 2


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV