Synonymá slova "odh" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 122 výsledkov (2 strán)

  • odháčiť p. odopnúť


    odopnúť, odopäť oddeliť, čo je zapnuté, zopnuté (op. zapnúť, zapäť) • rozopnúťrozopäť: odopnúť si všetky gombíky, rozopnúť si golier, košeľuhovor.: odkvačiťodháčiť: odkvačiť reťaznár. expr. odkriačiť: odkriačiť sponkuodpojiť (čo je pripojené): odpojiť vozeň, hadicupoodopínaťpoodpínaťporozopínať (postupne, viac vecí)


    odhad približné určenie veľkosti množstva, hodnoty a pod. niečoho • odhadnutie: odhad, odhadnutie škôdodb. taxácia (určenie ceny, hodnoty niečoho) • výpočet (odhad zisku): urobiť správny výpočettip (odhad výsledku niečoho): tip nám nevyšiel


    odhadca kto robí odhad: odhadca majetkuodb. taxátoroceňovateľhodnotiteľhovor. šacovateľ (kto niečo oceňuje, hodnotí): oceňovateľ, hodnotiteľ pozemku


    odhadnúť približne určiť množstvo, kvalitu, cenu, hodnotu a pod. niečoho; urobiť odhad niečoho • hovor.: ošacovaťodšacovať: odhadnúť vek stromu; odhadnúť, ošacovať akosť výrobkuoceniťohodnotiť (určiť obyč. presnú cenu, hodnotu niečoho): Nakoľko ste ocenili pozemok?


    ohodnotiť určiť, zistiť hodnotu (cenu, význam) niečoho, niekoho • zhodnotiť: obraz ohodnotili na vysokú sumu; výkon ohodnotili, zhodnotili kladneoceniť: dom ocenili na milión korúnobodovať (ohodnotiť bodovaním): súťažiaceho obodovali prinízkozaceniť (pri predávaní): tovar zacenil vysokoodhadnúťhovor.: odšacovaťošacovať (približne): očami odhadli, ošacovali kupcaoklasifikovaťoznámkovať (určiť hodnotu známkou; obyč. školský prospech, výkon a pod.): oklasifikovať, oznámkovať úlohu, športovú jazduuznať (vyjadriť sa kladne o hodnote niečoho): uznal, ohodnotil jej krásu


    posúdiť urobiť si al. prejaviť úsudok o niečom, dospieť k istému názoru o niečom; urobiť odborný posudok • zhodnotiťohodnotiť: posúdiť, zhodnotiť situáciu ako dobrú; chlapcov výkon posúdili, ohodnotili vysokooceniť (kladne posúdiť): ocenil našu spoluprácu ako vzornúkvalifikovať (obyč. odborne posúdiť spôsobilosť, hodnotu a pod.): kvalifikovať prácu stavbárovrecenzovať (posúdiť umelecké, vedecké al. iné dielo) • klasifikovaťoklasifikovať (obyč. známkou vyjadriť posúdenie výkonu, najmä v škole): diplomovú prácu (o)klasifikovali veľmi dobreodhadnúť (približne posúdiť hodnotu, veľkosť a pod. niečoho): odhadnúť hĺbku jazera; zle odhadnúť situáciuzvážiťuvážiť (porovnávaním posúdiť): zvážiť, uvážiť všetky možnosti, okolnostipozrieť (sa)podívať sa: treba sa pozrieť, podívať na vec aj z inej stranyusúdiť (urobiť si úsudok): z danej situácie usúdil, že nemá zmysel ďalej čakať


    vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príkladyvykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné nákladyodhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrcholpovyratovaťpovyratúvaťpovypočítavať (postupne, viac položiek)

    2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítaťvymenovaťmenovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomnýchuviesťpospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

    3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítaťodčítaťodrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

    4. p. zamerať 2


    zhodnotiť urobiť hodnotenie niečoho, niekoho; odhadnúť hodnotu niekoho, niečoho • ohodnotiťoceniť: večierok sme zhodnotili, ohodnotili ako úspešný; výrobok ocenili na tisíc korúnhovor. vyhodnotiť: vyhodnotiť súťažposúdiť: prácu nech posúdia inízbilancovaťurobiť bilanciu: zbilancovali doterajšiu činnosťodhadnúťhovor. ošacovať (približne zhodnotiť): situáciu odhadli, ošacovali zlepren. zmerať: zmerať význam niečohopeňaž.: valorizovaťzvalorizovať (zvýšiť hodnotu peňazí): (z)valorizovať plat, mzdy


    odhadnutie p. odhad


    odhadný určený odhadom • odhadový: odhadná, odhadová cena

    p. aj predpokladaný


    predpokladaný ktorý sa predpokladá, očakáva • očakávanýtušený: dostavil sa predpokladaný, očakávaný, tušený úspechpravdepodobný: pravdepodobný víťaz prezidentských voliebpredbežný (op. definitívny, presný) • plánovaný (ktorý sa predpokladá podľa plánu): predbežný, plánovaný termín návratuhypotetickýodhadovanýodhadovýodhadný (jestvujúci iba ako hypotéza, odhad): hypotetický priebeh udalosti, odhadovaná cenaúdajnýkniž. domnelý (predpokladaný na základe istých údajov, domnienok): údajný, domnelý páchateľ


    ceniť určovať cenu, hodnotu, význam niečoho • oceňovaťhodnotiťohodnocovať: cenili, hodnotili, oceňovali, ohodnocovali majetok veľmi vysoko; cenili, hodnotili pracovníkov podľa výkonuhovor. šacovaťodhadovať (odhadom určovať cenu): auto šacovali na sto tisícposudzovaťzvažovať: vedel spravodlivo posudzovať, zvažovať, ceniť každú vec


    hádať 1. intuitívne zisťovať, myslieť si niečo bez overenia so skutočnosťou • dohadovať sadomýšľať sa: iba hádal, dohadoval sa, čo sa robí domaodhadovať: odhadovali mu 50 rokovtušiť: mohol iba tušiť, ktorý z chlapcov bude prvýtipovať (hádať športový výsledok, výsledok v stávke a pod.): tipovať víťaza pretekov

    2. p. veštiť 1


    hodnotiť zisťovať hodnotu, význam a pod. niekoho, niečoho • posudzovaťzhodnocovať: hodnotili, posudzovali súčasnú situáciu na trhukvalifikovať (obyč. odborne): kvalifikovať prácu učiteľaoceňovať (kladne hodnotiť): oceňovali jeho výkonmerať: svoj úspech meria vynaloženou námahouvážiťzvažovať (dôkladne): vážili, zvažovali každé umelcovo slovohovor. šacovaťodhadovať (hodnotiť odhadom): šacovať, odhadovať hodnotu obrazubilancovať (súhrnne): bilancovali výsledky prácekritizovať (hodnotiť poukázaním na chyby, nedostatky): kritizovať stav hospodáreniaklasifikovať (o školskom prospechu, výkone a pod.): žiaka klasifikovali na jednotkubodovať (hodnotiť počtom bodov): bodovať súťažiacichpozerať (sa)hľadieťdívať sa: Ako sa pozeráš, ako hľadíš na tú vec?zastar. taxovať


    predpovedať 1. hovoriť čo a ako sa stane v budúcnosti, vyslovovať predpoveď: predpovedať úspech strany vo voľbách; predpovedať počasieprognózovať (podávať vedeckú výpoveď o možnej budúcnosti istého javu): prognózovanie stavu hospodárstvapredvídaťodhadovaťpredpokladať (očakávať, že sa niečo istým spôsobom stane): predvídať, odhadovať politický vývin v spoločnosti; predpokladať úspech hospodárskej reformyveštiť (hovoriť o budúcich životných osudoch ľudí; vyslovovať predpoveď vôbec): veštiť z ruky; veštiť niečomu zlý koniecprorokovať (predpovedať budúcnosť riadenú Božou vôľou; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Krista; starý otec prorokuje, že bude tuhá zimazastar. profetizovať (Škultéty)kniž. zried. suponovaťzastar. predzvestovať: ťažké oblaky predzvestujú búrku

    2. p. predriekať


    vážiť 1. mať istú váhu vyjadriteľnú v meracích jednotkách • mať váhumať hmotnosť: Koľko vážiš?; balík má hmotnosť 5 kg

    2. porovnávaním určovať hodnotu • zvažovaťmerať: váži každé slovo; zvažuje všetky možnosti; všetko meria peniazmioceňovaťhodnotiťposudzovaťodhadovať: triezvo hodnotil, posudzoval situáciu; odhadoval pomer sílpoťažkávať (zároveň skúmať): váži, poťažkáva slová ako básnik


    zahodiť 1. prudkým pohybom hodiť, dať preč od seba • odhodiť: zahodil, odhodil lopatu do trávyodvrhnúť (prudko): s odporom odvrhnúť zbraňexpr.: zašmariťodšmariťkniž. odmrštiť: šaty s nevôľou odšmarila, odmrštila nabokpohodiť: pohodiť ohryzok; pohodiť dieťavyhodiť (smerom von odniekiaľ al. vyradiť, odstrániť ako bezcenné, nepotrebné): zahodiť, vyhodiť obnosené topánkyexpr. zried. zarútiť (Hviezdoslav)pozahadzovaťpoodhadzovaťodhádzať (postupne, jedno po druhom zahodiť): pozahadzovať, poodhadzovať, odhádzať nepotrebné veci

    2. ľahko, voľne položiť (obyč. na seba) • prehodiť: zahodiť, prehodiť si na plecia vlniak

    3. p. premárniť


    hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovaťodhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametaťmiesťšľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchaťpigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

    p. aj sádzať 1

    2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykaťtriasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepaťtrepotaťšklbať: trepať, šklbať rukouotriasaťpotriasaťnatriasaťzmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


    odhadzovať p. hádzať 1, vrhať 1


    vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľouexpr.: kydaťšústaťtrieskaťplieskaťcápaťtrepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zemexpr.: prášiťšibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať bleskyzahadzovaťodhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zemmetaťvmietaťmiesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tvárenár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

    2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1


    odflinkať hovor. povrchne, zle urobiť • hovor. expr. odhajdákať: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdákalasubšt. odflákať: skúšku odflákalfraz. odbaviť ľavou rukou (urobiť nedbanlivo, povrchne al. ľahko, bez námahy): všetko odbaví ľavou rukouexpr. odbúchaťexpr. zried. odhajduchovať


    odhajdákať p. odflinkať


    zlátať 1. pejor. narýchlo, zle, povrchne urobiť • pejor. zlepiť: narýchlo zlátaný, zlepený výrobokpozliepať (z viacerých kusov al. postupne): sukňu pozliepala zo zvyškov látkysubšt. odflákať • hovor. expr. odhajdákaťhovor. odflinkať (o činnosti): robotu, maľovku odflákali, odflinkaliexpr.: zbúchaťzosmoliť: obed zbúchala, zosmolila zo zvyškovfraz. odbaviť ľavou rukou: prácu na kulisách odbavili ľavou rukou

    2. p. zbiť 3


    odhajduchovať p. odflinkať


    nahý 1. ktorý nie je pokrytý šatami (op. oblečený, zahalený) • holý: deti behali po pláži nahé, holé; vystavoval slnku svoje nahé, holé telovyzlečenýneoblečenýneodetý: po vykúpaní neostávaj dlho vyzlečený, neoblečený, neodetýnezahalený: spod krátkych sukieň vytŕčali nezahalené kolenáodhalenýobnažený: maliar rád maľoval odhalené, obnažené ženské teloexpr. nahatý: Nepobehuj tu nahatý!zjemn.: nahučkýnahunkýnahučičkýnahulinký

    2. p. holý 2 3. p. holý 4, skutočný 1


    obnažený 1. zbavený odevu, časti odevu, pokrývky, porastu a pod. (op. zahalený) • nahýholýodhalený: obnažené, holé telo; odhalené, nahé plecia; odhalené, holé korene stromuvyzlečený (zbavený odevu; op. oblečený): obnažené, vyzlečené dieťapolonahý: polonahé modelkynepokrytý (zbavený pokrývky, obyč. hlavy): stáť s nepokrytou hlavou (na znak úcty)nezarastenýlysý (zbavený porastu; op. zarastený, obrastený): nezarastený, lysý kopec

    2. zbavený všetkého, čo zahaľuje podstatu, skutočnú podobu niekoho, niečoho • neskrývanýnetajený: obnažený, neskrývaný ľudský žiaľ; neskrývané, netajené vášneskutočnýpravýholýnaozajstný: obnažená, skutočná, holá, naozajstná pravda; obnažená, pravá príčina vojny


    objaviť skúmaním, výskumom poznať doteraz neznámu vec • odhaliť: objaviť, odhaliť prírodné zákonitostivynájsť: vynájsť nový systém obranyodkryť: odkryli nové ložiská zlatazistiť: dosiaľ nezistili príčiny rakovinyprísť na niečonaraziťnatrafiť (obyč. nečakane, náhodne objaviť): pri rekonštrukcii hradu prišli, narazili, natrafili na zbierku mincíprísť na stopu (niečoho) • vypátraťvystopovaťvysliediťexpr. vysnoriť: sprisahanie rýchlo vypátraliexpr.: vykutaťvykutiťvykutraťvyhrabaťvyštuchaťvyštúraťvyšpáraťvydolovať (objaviť systematickým al. tajným hľadaním obyč. niečo zabudnuté, zatajované a pod.): kdesi na povale vykutali, vyhrabali cenný obrazzbadaťspozorovaťzazrieťzočiťzachytiť (obyč. nečakane, nevdojak objaviť): vzadu zbadá, spozoruje tajný východnespis. vymáknuť (Balco)poobjavovať (potupne, viac vecí)


    obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si pleciaodkryťodokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromuvyzliecťzobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaharozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalilipren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu


    odhaliť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia • odokryťodkryť: odhaliť korene stromuobnažiť (urobiť nahým): obnažil sa do pásarozhaliť (čiastočne): rozhalil si krkpoodhaliť (trocha odhaliť): poodhaliť tvár

    2. odsunúť nabok to, čím je niečo zakryté, zastreté • odhrnúť: nevesta si odhalila, odhrnula závojodokryť: odokryť záves, záclonuodostrieťzried. odstrieť: odostrela plachtuodcloniť: Odcloňte záclony!poodhaliť (trocha)

    3. novými poznatkami zistiť niečo • odkryťodokryťobjaviť: odhaliť, odkryť zákonitosti prírody; objaviť skrytý talentprísť na niečonájsť: prišli na nový prameň; našli ložisko uhliavypátraťvystopovaťvysliediť (pátraním, stopovaním, sliedením a pod. zistiť niečo zatajované): vypátrali, vystopovali páchateľademaskovať: demaskovanie nepriateľaexpr. vysnoriť: vysnoril sprisahanieexpr. vyštúrať: vyštúrala o rodine všetkofraz. vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťzastar. vysvietiť (Kukučín, Vajanský)

    p. aj objaviť


    odhrnúť hrnutím dať nabok, hrnutím odstrániť • odhaliťodostrieťodstrieť: odhrnula, odhalila si závoj z tváreodsunúť: odsunúť závesrozhrnúť (odhrnúť z dvoch strán): rozhrnula záclonyodhrabaťarch. odhriebsť (hrabaním odstrániť): odhrabať lopatou zem, sneh, lístieodhrabnúť (jedným pohybom): odhrabla si vlasy z čelapoodhŕňaťpoodhrňovaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhrabovaťpoodsunovať (postupne, viac vecí)


    odkryť, odokryť 1. zbaviť pokrývky, zakrytia (op. zakryť) • odklopiťodchlopiť: odkryť, odokryť, odklopiť zemiakovú jamuodhaliťodostrieťzried. odstrieť (odkryť niečo zastreté, zahalené): odhaliť sochu, odostrieť oblokodhrnúť (odokryť hrnutím): odhrnula si tvár zastretú závojomodcloniť (odkryť niečo zaclonené): odcloniť si očiobnažiť (zbaviť oblečenia): obnažiť si nohy, telopoodkrývaťpoodhaľovaťpoodostieraťpoodhŕňaťpoodcláňať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodhaliťpoodhrnúťpoodcloniť (trochu, čiastočne)

    2. dať preč, nabok, čím je niečo zakryté, zastreté • odklopiťodchlopiť: odkryť, odklopiť vrchnák škatuleodhrnúťodhaliťodostrieťzried. odstrieť: odhrnúť oponu, odhaliť, odostrieť závoj, závesodcloniť (odstrániť clonu): odcloniť záclonupoodkrývaťpoodklápaťpoodchlápaťpoodhŕňaťpoodhaľovaťpoodostierať (postupne, viac vecí) • poodkryťpoodokryťpoodklopiťpoodchlopiťpoodhrnúťpoodhaliťpoodcloniť (trocha, čiastočne)

    3. skúmaním, novými poznatkami zistiť • odhaliťobjaviť: od(o)kryť, odhaliť zákonitosti fungovania trhu; jeho nadanie objavili náhodouprísť na niečonájsť: prísť na nový vodný zdroj, nájsť ložisko rudyodtajniť (odokryť niečo tajné, zatajované): odtajniť trezoryfraz.: vyniesť/priviesť niečo na svetlo/na verejnosťdostať na svetlo božie

    p. aj vypátrať


    prezrieť 1. dlhšie, dôkladne uprieť zrak, pohľad na niečo obyč. s cieľom zistiť niečo o tom • prehliadnuťobzrieť: prezrieť si, obzrieť si pamätihodnosti mesta; prehliadnuť batožinu na colniciobhliadnuťhovor.: obkuknúťokuknúť: chcem ešte obhliadnuť, o(b)kuknúť obchody s elektronikoupozrieť: rád si pozrel rodinnú zbierkuzmeraťpremerať (pátravo): žena si ho zmerala, premerala od hlavy po pätyfraz. prejsť očami (po niečom): prejsť očami po všetkých prítomnýchpreletieť (rýchlo, zbežne prezrieť): preletela po prítomnýchpreskúmať (zrakovým skúmaním overiť): preskúmať ešte raz všetky zápisyskontrolovaťprekontrolovať (zrakom): skontrolovať, prekontrolovať, či sú všetky ventily uzavretéprešetriťvyšetriť (zdravotný stav): lekár dôkladne prešetril, vyšetril, prezrel pacienta, či nejde o zápal slepého črevarevidovať (urobiť revíziu): revidovať účtyprehľadaťpresnoriťhovor. expr.: preštúraťpreštáraťprekutrať: prehľadala, preštúrala všetky zásuvky, ale šperk nenašlapohrabať (sa) (v niečom) • poprehŕňať (niečo) • poprehŕňať sa (v niečom) • poprehrabávať (niečo) • poprehrabávať sa (v niečom; prezrieť hrabaním): pohrabať sa, poprehŕňať sa v zásuvkepoprezeraťpoprehliadaťpoohliadaťpoobhliadaťpoobzerať (si) (postupne, viac vecí): rada si poprezerá, poobhliada, poobzerá výklady, ale nič nekúpihovor.: poobkúkaťpoobkukávaťpoobkukovať (postupne, viac vecí): poobkúkali vyložený tovar

    2. zistiť, vystihnúť zámer, úmysel • prehliadnuť: rýchlo prezreli, prehliadli náš plánodhaliťspoznať: zavčasu odhaliť, spoznať nečisté úmysly niekohoexpr. prekuknúť: prekuknúť podvod


    zachytiť 1. zabrániť pohybu, obyč. neželanému • zadržaťchytiť: keby som ťa nebol (za)chytil, zadržal, spadneš do jamyuchopiťpodržať: uchopiť, podržať topiaceho sa za nohy; priehrada vodu zachytí, podržípozachytávať (postupne zachytiť)

    2. spôsobiť, aby niečo spolu (obyč. zľahka) držalo • prichytiťpridržať: zachytila, prichytila si vlasy sponkouupevniťpripevniťodb.: fixovaťzafixovať (pevnejšie): upevniť, pripevniť niečo remienkomexpr.: zakvačiťzakvačkať: rukáv si zakvačil, zakvačkal do tŕniahovor. zaháčiť: zaháčiť do dveríhovor. expr. zahačkaťpozachytávať (postupne zachytiť)

    3. dotknúť sa niečoho (obyč. pri mimovoľnom pohybe) a obyč. vziať so sebou • zavadiťzasiahnuťzačiahnuť: zachytiť, zavadiť nohou o kameň, o prah; nevdojak ma zasiahlo, začiahlo rútiace sa koleso

    4. prísť niekam včas a tak nájsť niekoho, niečo • zastihnúťstihnúťchytiťdostihnúť: vlak ešte (za)chytil, (za)stihol; búrka nás už nezachytila, nezastihla, nedostihlazadržaťzastaviťpristaviť: rozmýšľal som, kde môžem ešte kamaráta zachytiť, zadržať; zastavil ma, pristavil ma na ulici

    5. zistiť niečo, čo malo ostať zatajené, zistiť niečo škodlivé • odhaliť: zachytiť, odhaliť protištátnu činnosťzadržaťprichytiť: zadržali, prichytili páchateľov pri činezastaráv. dopadnúť: dopadli utečenca na hraniciach

    6. p. zbadať, vycítiť 7. p. zaznačiť 1, zobraziť


    odhaliť sa stať sa zjavným (o niečom, čo bolo predtým neznáme, zakryté) • objaviť saukázať sa: odhalila, objavila sa pred ním priepasť; ukázali sa mu nové svetyvyjsť najavo (o niečom zatajovanom): chyby vyšli najavoprejaviť sa: nedostatky sa prejavilihovor. expr.: vyfarbiť savycajchnovať sa (prejaviť svoje skryté negatívne vlastnosti) • fraz. odhaliť/ukázať svoju pravú tvárpoodhaliť sa (trocha)


    ukázať sa 1. stať sa zrazu viditeľným • zjaviť saobjaviť sa: na tvári sa ukázali, zjavili rozpaky; vo dverách sa ukázala, objavila postava otcavyjsťzried. vysvitnúť (o nebeských telesách) • hovor. vykuknúť (náhle, sčasti): z oblakov o chvíľu vykukne slnkoexpr. vyrojiť sa (ukázať sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdyhovor. vyskočiť (náhle sa ukázať): vyskočili mu slzy do očímihnúť sa (nakrátko): v obloku sa mihla tvárexpr. vystrčiť sa (nakrátko) • blysnúť sablysknúť sa: v očiach (sa) blys(k)ol strachexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko, prechodne sa ukázať): na tvári prebles(k)ol úsmev; pred očami mu preblys(k)ol známy obrazpreletieťprebehnúťprelietnuť: okolo úst preletel, prebehol úsmevpredstaviť sa: v duchu sa mu predstavil známy obraz

    p. aj vyskytnúť sa

    2. stať sa známym na verejnosti • vyjsť najavovyjaviť sa: pravda sa napokon ukáže, vyjaví, vyjde najavovysvitnúť (neos. stať sa jasným, očividným): vysvitlo, že sa poznajúprejaviť sapreukázať sa: prejavil sa, preukázal sa ako zbabelecodhaliť sa: pravda sa odhalila v pravom svetleiron. vyznamenať sahovor. iron. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (stať sa známym): Ale si sa zasa svojimi rečami vyznamenal, vycajchnoval, vyfarbil!expr. vykľuť sa (časom sa ukázať): vykľul sa z neho podvodníkosvedčiť sa (ukázať sa ako vhodný, dobrý): prostriedok sa osvedčilkniž. prezentovať sa: prezentovať sa svojím hudobným dielom

    3. upozorniť niečím na seba; vytŕčavo, navonok sa prejaviť • predviesť sa (obyč. pejor.): chcú sa ukázať, predviesť, akí sú bohatípredstaviť sa: usiluje sa predstaviť v najlepšom svetlepochváliť sapopýšiť sa (vyjadriť chválu o sebe; nemá obyč. pejor. príznak): pochválili sa, popýšili sa peknou úrodou jabĺkhovor. expr. vytiahnuť sa (pochváliť sa svojou prevahou nad niekým, niečím): rád sa pred dievčencami vytiahneexpr. vytasiť sa: vytasil sa s platným potvrdenímhovor. expr. vycapiť sa: Ale si sa vycapil!expr.: blysnúť sablysknúť sa: blysla sa vedomosťamihovor. švihnúť sa


    duriť 1. nútiť opustiť isté prostredie • hnaťštvať: otec duril, hnal deti domov; štvať zvervyháňaťodháňať: matka vyháňala deti z izbyvháňaťzaháňať (do iného prostredia): bača zaháňal ovce do košiaraexpr.: prataťbadúriťbadurkaťbuntošiťhovor. expr. kúriť: večer ho badúrila, kúrila z kuchyne

    2. p. naháňať 2, súriť 1 3. p. budiť 1


    hnať 1. nútiť do pohybu al. do zvýšenej činnosti (obyč. živé bytosti) • duriť: hnať, duriť husi na pašu; ženie, durí väzňa pred sebounadháňať (hnať zver k poľovníkovi): nadháňať korisťpobádaťsúriťštvaťnáhliťnaháňať (naliehavo): pobádajú, súria, naháňajú nás do robotynútiť (násilím hnať): do všetkého ho treba nútiťkniž. pudiťnutkať (o cite, pocite): čosi ho pudí k nej; nutká ho do plačupoháňať (týka sa i neživých vecí): voda poháňa mlyn; poháňa koňa do cvalu, deti do učeniapreháňať (hnať z miesta na miesto)

    2. nútiť odísť • odháňaťvyháňať (odniekiaľ): ženú, odháňajú, vyháňajú ma z domuzaháňať (odniekiaľ niekam): zaháňa psa do búdyvháňať (niekam): vháňať ovce do košiaraexpr.: duriťpratať: prace deti z kuchynehovor. expr. kúriť: kúria nás odvšadiaľkniž. pudiť

    3. p. ponáhľať sa 1 4. p. rásť 3


    plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

    2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


    odtiaľ ukazuje al. odkazuje na východisko deja obyč. vzdialené od hovoriaceho; z toho miesta • odtadeodtadiaľ: odtiaľ, odtade, odtadiaľ to už nie je ďalekostadestadiaľ: stade, stadiaľ mu pribehli na pomochovor.: stamodtadestamodtiaľstamodtadiaľ: stamodtade, stamodtiaľ, stamodtadiaľ sa človek tak ľahko nedostanehovor.: tamodtadetamodtiaľ: tamodtade, tamodtiaľ sa vyrojili osyhovor.: odhentadeodhentiaľodhentadiaľ: odhentade, odhentiaľ, odhentadiaľ prileteli divé husipoet. zastar. stiaď (Horal, Hviezdoslav)


    odhentade, odhentadiaľ, odhentiaľ p. odtiaľ


    odhlasovať hlasovaním vyjadriť súhlas: všetci odhlasovali návrh predsedupejor.: odkývaťodkývnuťodmávať (mechanicky odhlasovať): bezmyšlienkovite všetko odkýval, odmávalschváliť: projekt všetci schváliliadmin. odsúhlasiť

    p. aj schváliť


    schváliť prejaviť súhlas s niečím, dať súhlas na niečo, uznať za správne • súhlasiť: schválili naše rozhodnutie, súhlasili s nímodobriť (uznať za dobré): nemôžem odobriť tvoj postupprijaťakceptovať: parlament prijal, akceptoval zákonodhlasovať (hlasovaním schváliť): rezolúciu jednomyseľne odhlasovaliadmin. odsúhlasiť (vyjadriť súhlas): projekt na schôdzke odsúhlasiliratifikovať (schváliť medzinárodnú zmluvu v ústavnom orgáne) • potvrdiťkniž. sankcionovať (uznať za platné): uznesenie, zmluvu parlament potvrdil, sankcionovalodb.: kolaudovaťskolaudovať (úradne schváliť, prevziať stavbu)


    odhliadnuť nebrať na niečo ohľad, zreteľ • nebrať do úvahyodozrieť: ak odhliadneme od čiastkových neúspechov; ak neberieme do úvahy prehrunevšimnúť si: vedome si nevšimol zlomyseľnú poznámkuhovor.: odrátaťodpočítať: keď odrátame, odpočítame jeho spôsoby, bol to dobrý človekkniž. abstrahovať (od niečoho) • kniž. zried. substrahovať


    odhmyzovací určený na ničenie škodlivého hmyzu • dezinsekčný: odhmyzovací, dezinsekčný prostriedok


    odhodenec p. vydedenec


    vydedenec expr. človek vylúčený z istého spoločenstva: vydedenci ľudskej spoločnostipejor. vyvrheľzastar.: odhodenecodhodok (odstrkovaný človek)


    odhodiť 1. p. zahodiť 1 2. p. odvrhnúť 1


    odvrhnúť 1. neprijať, čo sa ponúka al. čo sa žiada • zavrhnúť: odvrhli priateľstvo, dary; zavrhli staré mravyodmietnuťzamietnuť (ako nepotrebné, nevyhovujúce): odmietnuť šťastie, zamietnuť návrhyodpudiťzapudiťpotlačiť (o duševných, citových prejavoch): odpudiť hnev; zapudiť, potlačiť myšlienky na pomstuodstrčiť: odstrčila vlastné detiexpr.: odhodiťodkopnúťodšmariťodmrštiť: odhodila, odkopla jeho lásku ako nepotrebnú vec

    2. p. zahodiť 1


    zavrhnúť 1. neprijať niečo ako nevyhovujúce al. nesúhlasiť s niečím • odvrhnúťzamietnuťodmietnuť: zavrhnúť, odvrhnúť ponúkanú pomoc; zamietnuť, odmietnuť ponuku na spoluprácuzapudiťodpudiť: zapudila, odpudila návrhy na svadbuodsúdiťdištancovať sa (ostro, rázne): projekt všetci odsúdili, dištancovali sa od nehoexpr. odhodiť: odhodiť predsudkypoodsudzovať (postupne, viac ľudí, vecí a pod.)

    2. z pohŕdania niekoho neprijať (do svojej priazne, medzi seba a pod.) • opovrhnúťodvrátiť sa: bojí sa, že ho pre jeho čin zavrhnú, že ním opovrhnú, že sa od neho odvrátiaexpr. zatratiť: po neúspechu ma všetci zatratilizastar. zapovrhnúťexpr. odkopnúť: dievča mládenca zapovrhlo, odkoploodstrčiť: odstrčili ma od sebaprekliať (zavrhnúť kliatbou): prekliala celú rodinu


    odhodiť sa p. odvrátiť sa


    odvrátiť sa prestať sa zaujímať o niekoho, niečo, prestať mať pocit spolupatričnosti, príslušnosti k niekomu, niečomu • odcudziť sa (stať sa citovo ľahostajným): odvrátil sa od rodiny, odcudzil sa bratovi, vlastihovor. odhodiť sa: neodhodí sa od roboty, od nás

    p. aj zanechať 2


    odhodky p. odpad 1


    odpad 1. neupotrebiteľné zvyšky • odpadky: spaľovať odpad, odpadkysmeti (drobný odpad spôsobujúci neporiadok): kôš na smetiodhodky (čo sa odhadzuje) • nedojedky (zvyšky z jedla) • kraj. oprsky (Švantner)šrot (kovový odpad) • trieska (odpad pri obrábaní kovu al. iného materiálu): železné trieskypopolček (jemný popol rozptyľujúci sa ako spaľovací odpad do ovzdušia)

    2. p. odtok


    odhodlane p. rozhodne 1, rázne


    rázne prejavujúc rozhodnosť, dôraz, s rozhodnosťou, s dôrazom • rozhodnedôrazne: rázne, rozhodne obhajovať svoje názory; dôrazne pripomenúť svoje právaodhodlane: odhodlane vykročil na cestuenergickyrezolútne: energicky, rezolútne sa postavil proti ohováraniurezkotvrdokniž. razantne: rezko, tvrdo zakročili proti výtržníkomprudkostrmosilno: prudko, strmo zaklopal na dverehovor. expr.: zhurtahurtomhurtovne: zhurta, hurtovne sa domáhal nápravy

    porov. aj rázny


    rozhodne 1. vyznačujúc sa schopnosťou al. prejavujúc schopnosť obyč. rýchlo a bez pripustenia námietok, odporu a pod. niečo konať • rázneenergicky: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť všetky obvineniapevneodhodlane: pevne, odhodlane sa postaviť na obranu svojich právprudkoostrorezkostrmotvrdo: prudko, ostro, tvrdo obhajovať svoje názoryrezolútnekategorickynekompromisne: rezolútne, kategoricky, nekompromisne žiadať nápravuradikálne: treba rozhodne, radikálne zasiahnuť proti zločinnosti

    2. vyjadruje istotu, potvrdzuje platnosť výroku • isteistoistotnenaistodozaista: rozhodne, iste, isto sa večer vráti; to istotne, naisto, dozaista neurobil onnaozajurčite: naozaj, určite sa nebude musieť za nás hanbiťbezpochybynepochybne: bezpochyby, nepochybne sa jej dobre daríexpr. stopercentnehovor. expr.: nabetónbetónovofraz.: bez debatystoj čo stojčo by čo boloza každú cenusubšt.: stopro • nastopro


    odhodlanec p. odvážlivec


    odvážlivec odvážny človek • smelec (Vajanský)expr. nebojsa: vyrastá z neho nebojsaodhodlanec (kto sa vie na niečo odhodlať)


    odhodlanie p. rozhodnutie 2, vôľa 1


    rozhodnutie 1. vyslovenie úsudku, ktorým sa s konečnou platnosťou odstraňuje nejasnosť al. spornosť: rozhodnutie súduuznesenie (obyč. kolektívne rozhodnutie): výbor prijal uznesenievýnos (úradne zverejnené rozhodnutie): výnos ministerstvanariadenie (úradné rozhodnutie): podľa nariadenia vládyustanovenie (úradné rozhodnutie): ustanovenie závetudekrét (rozhodnutie s povahou zákona): vládnuť pomocou dekrétovvýrok: vyriecť výrokrozsudok (rozhodnutie súdu vynesené na konci súdneho procesu): odvolať sa proti rozsudkusúd (súdne rozhodnutie): vyniesť súdkniž. verdikt: verdikt rozhodcukniž. ortieľ (odsudzujúci rozsudok): vykonať ortieľkniž. edikt (úradný výnos)

    2. úmysel niečo vykonať • odhodlaniepredsavzatie: pevné rozhodnutie, odhodlanie nepovoliť; dozrelo v ňom odhodlanie, predsavzatie ísť študovať


    vôľa 1. vedomé úsilie dosiahnuť niečo: vôľa žiťodhodlanie: odhodlanie bojovať a zvíťaziťpredsavzatie: mať pevné predsavzatie urobiť niečo

    2. výsledok rozhodovania: to je moja vôľapožiadavka: presadiť svoju požiadavkuželanieprianie: plniť niečie želanie, prianie

    3. možnosť slobodného rozhodovania • voľnosť: nechať niekomu vôľu, voľnosť vo všetkomsloboda

    4. p. nálada 1 5. p. medzera 1


    odhodlanosť p. odvaha


    odvaha nehľadenie na nebezpečenstvo • odvážnosťsmelosť: dodať si odvahu, odvážnosť, smelosťkniž. statočnosťodhodlanosťkniž.: nebojazlivosťnebojácnosť: statočnosť, odhodlanosť záchrancovhovor. guráž: stratiť gurážbravúrabravúrnosť (ľahkomyseľná odvaha)


    bojovný plný odhodlania bojovať, útočiť, nevzdávať sa, presadiť sa a pod. (o človeku); svedčiaci o tom • bojovníckybojový: mať bojovného, bojovníckeho ducha; všade vládne bojovná, bojová náladakniž. militantnýbojachtivýútočnývýbojný (vyhľadávajúci al. vyvolávajúci boj, konflikt; op. pokojamilovný, mierny): militantné, bojachtivé skupiny; útočná, výbojná povahaodvážnysmelýodhodlaný (obyč. o prejavoch človeka vyjadrujúcich odhodlanie): odvážny, smelý, odhodlaný pohľad; odvážna, smelá, odhodlaná rečrevolučnýburcujúci: revolučná pieseň; burcujúce pokriky, heslá

    porov. aj útočný


    istý 1. ktorý sa zhoduje so skutočnosťou, v ktorom sa nemožno mýliť; určite taký • skutočnýpravdivýpozitívnydokázaný: to sú isté, skutočné, pravdivé, pozitívne fakty; istá, dokázaná vinazaručenýgarantovaný (ktorý má záruky, garancie): zaručený, garantovaný úspechnepochybnýneklamnýnezvratnýkniž. apodiktický: nepochybný, neklamný, nezvratný dôkaz; apodiktické tvrdeniebezpečnýzastar. istotný: ide o bezpečný omyl; vystríhať niekoho pred istotným nebezpečenstvomnepodvratnýnepopierateľnýnevyvrátiteľnýnespornýhovor. neodškriepiteľný: podoba syna a otca je nepopierateľná, nesporná, neodškriepiteľnáspoľahlivý (ktorému možno dôverovať): informácia zo spoľahlivého zdrojaskalopevnýexpr. sväto-svätý: skalopevná, sväto-svätá pravdahovor. tutovýslang.: zichrovýbetónový: výhra je tutová, zichrová; betónový tipexpr. istučký

    2. veriaci svojim schopnostiam, zručnostiam; majúci sebavedomie, istotu v seba; svedčiaci o tom (op. neistý) • sebavedomýsmelý (op. bojazlivý, nesmelý): istý, sebavedomý, smelý rečník, chirurgpevný: pevný krok, pevná rukaodhodlaný: pevný, odhodlaný hlasspoľahlivýpresný: mať spoľahlivé, presné oko

    3. p. bezpečný 1 4. p. určitý 2 5. p. určitý 3, nejaký, niektorý


    odhodlaný 1. ktorý je pevne rozhodnutý uskutočniť niečo, obyč. niečo závažné • hotový: je odhodlaný, hotový na všetkoochotný: byť ochotný biť sa za svoju pravdupripravenýprichystaný: byť pripravený, prichystaný vzdorovať

    2. p. rázny, smelý


    ochotný ktorý má dobrú vôľu vyhovieť, poslúžiť niekomu; svedčiaci o ochote (op. neochotný) • úslužný: je to vždy ochotný, úslužný pracovník; ochotné, úslužné správaniepozornývšímavý (citlivo reagujúci na potreby iných): pozorná, všímavá obsluha (v reštaurácii)obetavýnezištný (ktorý má ochotu pomáhať iným bez vlastných výhod): obetavý, nezištný učiteľ; obetavá, nezištná starostlivosťhorlivýpríčinlivý (ktorý má ochotu vykonať všetko, čo sa od neho žiada, al. aj viac): horlivý, príčinlivý učeňhotovýodhodlaný (ktorý súhlasí s vykonaním istej činnosti): byť hotový, odhodlaný bojovať proti zločinu; je hotový pomôcť námnáchylnýnáklonný (pripravený uskutočniť, vykonať niečo): je náchylný uveriť, ak mu predložia dôkazy; politický partner je náklonný na kompromisexpr. preochotný (veľmi ochotný) • pejor. služobnícky (poníženecky ochotný)


    rázny plný energie, vyznačujúci sa energickosťou, rozhodnosťou (o človeku a jeho prejavoch) • energickýrezolútny: rázna, energická, rezolútna ženarozhodný (op. nerozhodný, neistý, váhavý): povedať niečo rozhodným hlasomkategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorické odmietnutieodhodlanýradikálny: odhodlaný, radikálny človek; radikálny krokpriebojnývehementnýkniž. razantný: priebojné, vehementné, razantné správaniedôrazný: dôrazné napomenutie, dôrazný rozkazstrmýprudkýkniž. briskný: strmý krok; strmý, prudký človek; prudký, briskný pohyb, útokexpr. hrmotnýnár.: hurtovnýhurtácky (rázny a hlučný): hrmotné vystupovanie, hurtovné zaklopanierezký: rezká odpoveď


    smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    odhodlať sa po úvahe prísť k pevnému záveru a začať ho realizovať • rozhodnúť sa: odhodlal sa, rozhodol sa ísť študovaťpredsavziať sizaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): predsavzal si, zaumienil si, že prestane fajčiťodvážiť saosmeliť sa (dodať si odvahy, smelosti na vykonanie niečoho): odvážil sa, osmelil sa protestovaťdať sapodujať sapodobrať sapodbrať sachopiť sachytiť sazried. ubrať sa (odhodlať sa niečo robiť, urobiť): pod(o)bral sa na operáciu; chopil sa konečne riešiť rodinný problém


    odvážiť sa získať odvahu, smelosť vykonať niečo • dodať si odvahyosmeliť sa: Kto by sa odvážil, osmelil protirečiť vrchnosti?; dodal si odvahy na protestopovážiť satrúfnuť sidovoliť si (prejaviť priveľkú, obyč. nemiestnu odvahu al. bezočivosť): opovážil sa, trúfol si, dovolil si odovzdať nehotovú prácu; trúfol si na násnár. zatrôfať si (Hviezdoslav)odhodlať savzchopiť safraz.: pozbierať odvahu/smelosť (vyvinúť úsilie na vykonanie niečoho): Odhodlaj sa, vzchop sa konečne a urob to!riskovaťhovor. reskírovaťfraz. staviť všetko na jednu kartu (odvážiť sa na niečo nebezpečné, riskantné): pri tejto robote bolo treba veľmi riskovať, reskírovaťsubšt. lajsnúť si: lajsli si odísť z práce skôr


    podujať sa rozhodnúť sa niečo robiť, urobiť: podujal sa na organizáciu oslavydať sa (na niečo, do niečoho): ochotne sa dal na ťažkú prácupodobrať sapodbrať sa: pod(o)brala sa sprevádzať hostí po mestechytiť sachopiť sa: chytili, chopili sa riešiť dlhodobý problémodhodlať sa: nakoniec sa odhodlala vziať funkciu predsedníčkyzried. ubrať sa: ubral sa obísť dedinu s listomvziať na seba: vzal sa seba úlohu sprostredkovateľapriprieť sa (s premáhaním vôle): priprie sa sám vec vybaviťexpr.: schytiť savychytiť sa: schytila sa, vychytila sa očistiť schodisko


    rozhodnúť sa po úvahe prísť k záveru • odhodlať sa: rozhodol sa, že odíde; odhodlať sa k činudať sa (rozhodnúť sa pre istú činnosť): dal sa na podnikanie; dal sa na krádežpredsavziať sizaumieniť si (nadobudnúť pevný úmysel): zaumienil si, že prestane fajčiťprikloniť sa (rozhodnúť sa za istú možnosť): prikloniť sa k prvému riešeniuhovor. expr. rozkývať sa (rozhodnúť sa po dlhom váhaní): konečne sa rozkývalahovor. zastar. namyslieť sazastar.: ustáliť sarozhútať sa: namyslel sa, ustálil sa, že neodíde


    odhodok 1. porov. odpadok 2. p. vydedenec


    odhopkať p. odísť 1


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odhora p. zhora, zvrchu 1


    zhora z priestoru, ktorý je hore, ktorý je vysoko al. vyššie; z hornej strany, z výšky (op. zdola) • zvrchu (op. zospodu): zhora, zvrchu sa mu mesto zdalo veľmi malé; jablká sa začali kaziť zhora, zvrchuodhora (op. oddola) • odvrchu (op. odspodu): stena bola poškodená odhora, odvrchu až po spodokzvysoka: zvysoka, zhora pozoroval, čo sa pod ním robí


    zvrchu 1. smerom z priestoru, ktorý je hore; z vrchnej časti, z vrchnej strany (op. zdola, zospodu) • zhora: zletel úplne zvrchu, zhorazvysoka: zvysoka, zvrchu sa mu dobre pozeralo na zápasodhoraodvrchu: odhora, odvrchu začali padať kamene; odvrchu, zvrchu ho zakryl hrubou dekounár. vrchom (Zguriška)

    2. (čoho) vyjadruje smerovanie z vrchnej časti, z vrchnej strany, z povrchu niečoho • zzo (čoho): zliezol zvrchu obrovskej skaly, z obrovskej skaly; zvrchu skrine, zo skrine zložil kuforpoet. zvrch (Hviezdoslav)

    3. p. povýšene


    odvšade označuje východisko deja v priestore; zo všetkých strán, zo všetkých končín • odvšadiaľ: odvšade, odvšadiaľ sa valila vodazovšadezovšadiaľ: zovšade, zovšadiaľ prichádzali pozdravné listypoet. zvšadiaľ (Hviezdoslav)zblízka i zďalekazhora i zdolaodhora i oddolasprava i zľava: zblízka i zďaleka mu prišli vzdať úctu; zhora i zdola sa ozýval krikfraz. zo všetkých kútov (sveta)


    odhorok p. ohorok


    ohorok zvyšok niečoho vyhoreného • opalokopal: ohorky, opalky sviečky, cigaretyobhorok (Jégé)zried. odhorok (Kukučín)zried. úhoroksubšt.: špak • špaček • špačok (ohorok cigarety)


    odhovárať slovami presviedčať niekoho, aby sa zriekol úmyslu • rozhováraťrozvrávať: odhovárali ho od cesty nocou; rozhovárali, rozvrávali mu cestovať v nociodrádzať (radou): odrádzali ho od riskantného plánu


    odhovoriť porov. odhovárať, p. odradiť


    odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cestyodstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspechznechutiťzdegustovaťdegustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval


    vyhovoriť presviedčaním priviesť k zmene názoru • vyvravieť: dať si vyhovoriť, vyvravieť ženburozhovoriťrozvravieť: rozhovoriť, rozvravieť dakomu pocit krivdyodhovoriť: odhovorili ma od cestyfraz. expr. vytĺcť/vybiť z hlavy: nik mu nevytlčie z hlavy plán odísť prečvyvrátiťpodvrátiť (dokázať nesprávnosť niečoho): hľadia mi vyvrátiť, podvrátiť moju predstavu o veci

    porov. aj prehovoriť


    odhrabať, odhrabnúť p. odhrnúť


    odhrčať p. odísť 1


    odhrčkať p. rozmotať 1


    rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesťrozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasyrozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbkorozsnovaťodsnovaťodmotať: odmotať klbko špagáturozvinúťrozkrútiťroztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtekrozviazaťrozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužkuhovor.: rozchlpiťodchlpiťrozhrčkaťodhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradenáexpr.: rozkudliťrozpantaťexpr. zried. rozplantaťzried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkachporozmotávaťporozplietaťporozväzovať (postupne, viac vecí)

    2. p. rozlúštiť


    odhriebsť p. odhrnúť


    odhrkotať p. odísť 1


    odhrmieť p. odísť 1


    odhŕňač prístroj, stroj na odhŕňanie sypkých látok • odhŕňadlo


    odhŕňadlo p. odhŕňač


    odsunúť 1. o kúsok niečo premiestniť (posúvaním, tisnutím, ťahaním, tlačením) • odtisnúťodtiahnuťodtlačiť: odsunúť, odtisnúť stoličku od stola; odtiahnuť záclonu; odtlačiť kôš s ovocímodsotiťodstrčiť (strkaním): chlapca v rade odstrčiliodstaviť: rebrík odstavil ďalej od oknahovor. expr. odšupnúť: odšupnúť stolček spod nôhexpr. odkopnúť (nohou prudko odsunúť) • odhrnúť (hrnutím odsunúť): odhrnúť zavadzajúce vetvičkyzasunúť (odsunúť k niečomu): zasunúť stôl k stenepoodsúvaťpoodtískaťpoodťahovaťpoodtláčaťpoodstrkovaťpoodhŕňať (postupne, viac vecí)

    2. p. odviezť 3. p. odložiť 1, 3


    odhundrať p. odpovedať1


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


Pozri výraz ODH v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV