Synonymá slova "odd" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 117 výsledkov (1 strana)

  • oddať sa 1. prijať istý stav, istú skutočnosť bez výhrad, urobiť niečo naplno, bez výhrad • odovzdať sa: oddal sa, odovzdal sa osudu; oddal sa spánku; oddal sa, odovzdal sa službe národupoddať sapodvoliť sa (dať sa opanovať): poddal sa smútku; podvolila sa mužovi vo všetkompodľahnúťprepadnúť (dostať sa do moci niečoho): podľahol zúfalstvu, prepadnúť strachuvenovať sa: celý sa venoval športuzveriť sa (s dôverou dať niekomu rozhodovanie o sebe): zveriť sa osudu, náhodevložiť sa (plne sa niečomu oddať): vložiť sa do štúdia

    porov. aj holdovať

    2. neos. oddá sa ukazuje sa vhodným • vyplatí saoplatí sahodno: oddá sa, vyplatí sa, hodno bojovaťstojí za to: stojí za to cestovaťnačimtreba (ukazuje sa nevyhnutným): načim, treba sa poponáhľať

    3. p. dať sa 1 4. p. zosobášiť sa


    odkiaľsi zdôraznene vyjadruje neurčitosť miestneho al. smerového východiska; z ktoréhosi, nie presne určeného miesta al. smeru • odkadesiodkadiaľsi: prišiel odkiaľsi, odkadesi, odkadiaľsi zo severuodniekiaľodniekadiaľodniekadeoddakadeoddakadiaľ: odniekiaľ, odniekadiaľ priletela lopta; odniekade, oddakade sa sem musel dostaťskadesiskadiaľsi: prisťahovali sa sem skadesi, skadiaľsi z dedinyzdakadezdakadiaľzniekadezniekadiaľ: zdakade, zdakadiaľ, zniekade ho poznámodvoľakadeodvoľakadiaľzvoľakadezvoľakadiaľ: odvoľakade, zvoľakadiaľ sa ozývala hudba


    oddakade, oddakadiaľ p. odkiaľsi


    odďaleka p. zďaleka


    zďaleka z veľkej vzdialenosti (op. zblízka) • odďalekaz diaľky: už zďaleka, odďaleka bolo počuť krik; dom bolo vidieť z diaľkypoet. zdiali (Hviezdoslav)zastar.: pozďalekapozďaleky (Dobšinský, Štúr)


    čakať 1. ostávať na mieste, kým sa neuskutoční želaná vec • vyčkávať: čakáme, vyčkávame na autobusvyčakávaťvyčakúvaťobčakávaťobčakúvať (dlhšie, netrpezlivo a pod.): vyčakávala, občakávala muža celý deň

    2. predpokladať, že niečo nastane • očakávať: čakala na list, očakávala list; čakali sme, očakávali sme skorú svadbustriehnuť (ostražito, dychtivo a často s cieľom využiť situáciu vo svoj prospech): čakali, striehli na dedičstvo

    3. (s niečím) nerobiť s niečím nič, ale prekladať danú činnosť, vec na neskorší čas • stáťodsúvaťodkladať: čakať, stáť so sejbou, s termínom; sejbu, termín odkladaťodďaľovať: rozhodnutie stále odďaľujeotáľaťváhať (počínať si nerozhodne): s pomocou ešte čakali, otáľali, váhali


    okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácuotáľaťodkladaťodsúvaťodďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveďváhaťmeškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď!rozpakovať sazdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponukuokúňať saostýchať sapohanbievať saexpr. ošívať safraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kašeonačiť sanár.: hákliť saobškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac!vykrúcať savytáčať savyhovárať sahovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavoniž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Čo sa ondieš?


    oddanec p. snúbenec


    snúbenec kto sa zasnúbil • zastaráv. verenec: dievča má už pol roka snúbenca, verencazastar.: sľúbenec (Kalinčiak)zasnúbenec (Palárik)oddaneczverenec


    oddanica p. snúbenica


    snúbenica dievča, ktoré sa zasnúbilo • zastaráv. verenicazastar.: volenica (Dobšinský)sľúbenicaoddanicazverenica


    oddaný bezvýhradne sa odovzdávajúci al. slúžiaci niekomu, niečomu • odovzdanýverný: oddaný, verný priateľ; oddaný, odovzdaný sluhalojálny (oddaný štátu, vláde a pod.): lojálny úradníknáruživývášnivý (priveľmi oddaný): náruživý, vášnivý obdivovateľ umeniapokornýexpr.: psovskýpsí (rezignovane oddaný): Váš oddaný, pokorný služobník (kedysi na znak úcty v liste); mať k nadriadenému psovský, psí vzťah; psovská, psia poslušnosť


    pokorný (o človeku) ktorý si uvedomuje vlastnú slabosť, malosť, nedokonalosť; ktorý prejavuje pokoru; svedčiaci o pokore (op. pyšný, povýšený): pokorný človek, pokorný výraz v tváriodovzdanýoddaný (obyč. nejakej autorite): pokorná, odovzdaná prijímala osud; modlila sa pokorným, odovzdaným, oddaným hlasomponíženýexpr.: poddanskýotrockýkniž. al. expr. rabskýkniž. devótnyzried. poddaný (prehnane, zveličene pokorný): pokorná, ponížená prosba; poddanská, otrocká, rabská poslušnosť; devótny pozdrav; prevravieť poddaným tónomskrúšený (pokorný s pocitom viny): pokorný, skrúšený prosil o prepáčenieexpr. prepokornýexpr.: psípsovský: psí, psovský pohľad


    slepý1 1. ktorý nevidí, trpiaci slepotou • nevidiacizastaráv. nevidomý: slepý, nevidomý, nevidiaci človek, stareczaslepenýoslepený: starobou zaslepené, oslepené očislabozraký (ktorý slabo vidí): slabozraké dieťa

    2. ktorý sa neriadi, neusmerňuje rozumom; ktorý nesvedčí o rozvážnosti, premyslenosti (obyč. o veľmi intenzívnych a prudkých citových prejavoch) • zaslepený: byť slepý, zaslepený zlosťou, žiarlivosťoubezhraničnýbezmedznýnekonečný: odpúšťať vie iba bezhraničná, bezmedzná, nekonečná láskabezvýhradnýoddaný: bezvýhradná, oddaná poslušnosťabsolútnydogmatický (ktorý absolútne nepochybuje, nepripúšťa námietky): absolútna, dogmatická vierabezhlavý: bezhlavá vášeň, horlivosťfanatický (slepo oddaný): fanatickí prívržencibezduchýbezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý: bezduché, bezmyšlienkové, bezmyšlienkovité napodobovanieneovládateľný: slepý, neovládateľný pudneznámy: slepá, neznáma silanerozumnýnerozvážny: nerozumná, nerozvážna oddanosť

    3. p. ľahostajný 4. p. falošný 5. p. nepriehľadný


    verný 1. ktorý dodržiava záväzky (op. neverný) • oddaný: verná, oddaná manželka; verný, oddaný zásadámúprimný: vzniklo medzi nimi úprimné priateľstvolojálny: lojálny občanexpr. skalnývytrvalýtrvalý: skalný, vytrvalý fanúšik

    2. úprimne myslený, vykonávaný • ozajstnýnaozajstnýopravdivý: ozajstná, naozajstná, opravdivá láskanepredstieraný: nepredstierané cityskutočný: jeho strach bol skutočný

    3. pravdivo niečo vystihujúci, súhlasiaci so skutočnosťou • presný: verná, presná kópia obrazuvýstižný: výstižný opis havárieživý: živé líčenie udalostizodpovedajúci: zodpovedajúci preklad dielareálnyrealistický (zodpovedajúci skutočnosti): reálny pohľad na život


    obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národuarch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestuodovzdaťoddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumukniž.: zasvätiťposvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vedekniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohuzriecť sazrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti

    2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahydarovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Skposkytnúťvynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečohovor.: oferovaťreskírovať: veľa oferoval na synove štúdiározdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným


    oddať 1. p. odovzdať 2, 3 2. p. obetovať 1 3. porov. zosobášiť sa


    odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátupoodovzdávaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosťpostúpiť: postúpil bratovi všetky výhodyobetovaťoddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu mocvydať: vydali ho súdupoodovzdávaťpoprenechávaťpooddávaťpovydávať (postupne, viac vecí, osôb)

    3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiťoddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddalipostúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalejdoručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávaťpooddávať (postupne, viac vecí)


    dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sapribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť saprichytiť sachopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiťpristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sapodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť savychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sapopriberať sapozahrýzať sa (postupne)

    2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sazobrať savybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiťvydať saísťzamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť savystrojiť savychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť saschytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

    3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


    oplatiť sa ukázať sa výhodným, dobrým • vyplatiť sa: kúpa domu sa oplatila, vyplatilabyť hodnostáť za to: oplatilo sa, bolo hodno, stálo za to prísť načasoddať sa: neoddá sa bojovaťhovor. rentovať sahovor. zried. zrentovať sa: nový podnik sa (z)rentoval; vklad sa vám rentujepovyplácať sapooplácať sa (postupne sa vyplatiť): povyplácali sa mu investície


    poddať sa 1. v súperení, v boji a pod. uznať prevahu protivníka • vzdať sa: obrancovia mesta sa poddali, vzdali bez bojakapitulovať: pod tlakom súpera naši reprezentanti kapitulovali; nepriateľ odmietol kapitulovaťfraz. hodiť flintu/pušku do žitadať sa (obyč. v zápore): My sa tak ľahko nedáme!

    2. dať sa opanovať, ovládnuť niekým al. niečím • podľahnúť: poddať sa, podľahnúť obavám z budúcnostioddať sa: oddať sa strachu, žiaľu, smútkupodriadiť sapodvoliť sa: z lásky sa podriadi, podvolí všetkým ženiným rozmarompodrobiť sa: domorodci sa podrobili bez odporuustúpiťupustiť: pod tlakom argumentov ustúpil, upustil od svojej žiadosti

    3. prejsť do menšej intenzity • povoliťpopustiťpoľaviť: zima sa už vo februári poddala, už povolila, popustila, poľavilazmierniť sazmiernieťoslabnúťzoslabnúťustúpiť: bolesť sa k večeru zmiernila, (z)oslabla, ustúpilaustaťutíchnuťutíšiť saochabnúť: vietor ustal, ochabol; dážď utíchol


    podľahnúť 1. utrpieť porážku v boji, v súperení: podľahnúť nepriateľovej presilebyť porazenýbyť premožený: víťazi neboli nikým porazení, premoženípoddať sa (v boji, v súperení priznať porážku): po dlhom boji sa nakoniec poddaliprehrať: reprezentanti prehrali v boji o finále

    2. dať sa ovládnuť, opanovať niekým, niečím • podvoliť sa: dievča podľahlo, podvolilo sa matkinmu naliehaniupodrobiť sapodriadiť sa: úplne sa podriadila spôsobu životapoddať sa: nevydržali a poddali sa jeho argumentomoddať sa: celkom sa oddala strachu z choroby


    prepadnúť 1. poškodiť sa a padnúť (cez niečo) • preboriť sa: ľad sa pod nohami prepadol, preborilpreliačiť saprelúpiť saprelomiť sa (pod tlakom sa zlomiť) • prevaliť sa: strecha sa pod ťarchou snehu prelomí, prevalípoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne, na viacerých miestach, o viacerých osobách)

    2. nenazdajky, náhle prísť obyč. s bojovým, zištným úmyslom • zaútočiťnapadnúť: lupiči prepadli, napadli chodca; medvedica zaútočila na turistovprekvapiť (neočakávane vyrušiť): vojsko prekvapilo spiace mestoiron. navštíviť (neočakávane a obyč. neželateľne): navštívili nás zlodejipoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (postupne)

    3. náhle niekoho vziať, dostať do svojej zlej, nepriaznivej moci • postihnúť: prepadla, postihla ho zlá chorobazastihnúť: obávame sa, že nás prepadne, zastihne búrkazachvátiťzasiahnuť: zachvátil, zasiahol ma nečakaný spánokovládnuťopanovaťzmocniť sa: zakaždým ju ovládne kašeľ; z ničoho nič sa ma zmocní smútokschytiťpochytiť: schytila, pochytila ho zlosť

    4. byť zasiahnutý, dostať sa do moci, vplyvu niečoho • podľahnúť: prepadnúť, podľahnúť strachu, zmätkuoddať sa: napokon sa oddal zúfalstvu, prepadlo ho zúfalstvo

    5. neprospieť v škole: prepadnúť z matematikyslang.: rachnúťbuchnúť: v tretej triede racholslang. rupnúť: profesor dal študenta rupnúť z fyzikypoprepadúvaťpoprepádaťpoprepadávať (o viacerých osobách)


    pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sachopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať saprichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiťpristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sapodujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sazahryznúť sapozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sazažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť savychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

    2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať savydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriťvykročiťpobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť savychytiť sarozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

    3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť saroztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sarozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila


    zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvohovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlovziať sazobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangyhovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jarmať sobášmať svadbunár. dosvadbiť sa (Dobšinský)zastar. oddať sa

    p. aj oženiť sa, vydať sa


    zveriť sa 1. dôverne povedať niekomu niečo • zdôveriť sazveriť (niekomu niečo): zverila sa, zdôverila sa matke so svojím nešťastím; zveriť niekomu svoje osobné plányvyznať sapriznať sa (povedať niečo, čo malo ostať zatajené): vyznala sa mu zo svojich citov; priznal sa mi, že ani on nie je celkom bez vinyexpr. vyspovedať sa: vyspovedať sa priateľke z nešťastného činuvyjaviťprezradiťvyzradiť (niečo tajné): nechce mi vyjaviť, prezradiť, čo ju trápi; vyzradil mi svoje pochybnosti

    2. prejaviť úplnú dôveru niekomu, niečomu pri riešení niečoho • spoľahnúť sa: môžeš sa zveriť, spoľahnúť na mňa, ja to vybavím; zveriť sa, spoľahnúť sa na svoju intuíciuhovor.: znechať sanechať sa: (z)nechať sa na náhodu, na osud, na druhýchzastaráv. spustiť sa: len sa pekne spusti na Pána Bohaoprieť sa (využiť ako morálnu oporu): v ťažkostiach sa na mňa oprieoddať sapoddať saodovzdať sa (s dôverou sa niekomu dať do opatery, na starosť a pod.): oddať sa, odovzdať sa do vôle Božej, do vôle osudu; celkom sa poddať rodičovskej vôli

    3. p. zasnúbiť sa


    rezignovať 1. dobrovoľne opustiť istý stav, istú funkciu • odstúpiť: rezignoval, odstúpil z funkcie predsedu; odstúpila celá vládapodať demisiukniž. abdikovať: minister podal demisiu, abdikovalzložiť (úrad, funkciu) • vzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa dobrého miestahovor.: zaďakovaťpoďakovať sa: riaditeľ sa poďakovalzanechaťnechať: zanechal, nechal všetky funkcie

    2. zmieriť sa s okolnosťami • ustúpiť: po neúspechu rezignoval, ustúpilcúvnuťucúvnuť: cúvol pred ťažkosťamivzdať sazriecť sazrieknuť sa: vzdal sa, zriekol sa všetkých nádejípodvoliť sapoddať sa (prestať odporovať): po porážke sa nechcel podvoliťhovor. kapitulovaťfraz. expr. stiahnuť chvost: v hádke vždy kapituloval, stiahol chvostfraz.: oddať sa osuduodovzdať sa/poručiť sa do vôle Božej


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    zasnúbenie sľub manželstva; oslava s ním spojená • zásnuby: sláviť zasnúbenie, zásnubyhovor. zastar.: zásľubyzasľúbenie (Vajanský)oddávačky (Kukučín)oddávky (Kalinčiak)vera: sú vo vere


    oddávačky, oddávky p. zasnúbenie


    holdovať 1. hovor. veľmi, náruživo, dychtivo mať niečo rád a venovať sa tomu • oddávať sa: holduje, oddáva sa športu, pitiuobľubovaťľúbiť: obľubuje, ľúbi sladké jedláhovor. expr. zbožňovať (niečo) • kniž. hovieť (robiť niečo zo záľuby): hovie svojej záľube – maľovaniu

    2. kniž. prejavovať úctu, uznanie a pod. • vzdávať hold: holdovať oslávencovi


    venovať sa obracať pozornosť na niekoho, na niečo • oddávať sa: venoval sa, oddával sa hudbe, rodinezaoberať sazapodievať sazamestnávať sa (venovať sa nejakej činnosti): zaoberala sa ručnou prácou; zapodievala sa domácimi prácamiodovzdávať sažiťvkladať sa (vo veľkej miere sa venovať): celý sa odovzdával práci, žije iba svojim deťom, vkladá sa do športuobľubovaťhovor. holdovaťkniž. hovieť (venovať sa so záľubou): náruživo holdoval, hovel kartám


    vkladať sa plne sa sústreďovať na niečo • oddávať sa: celý sa vkladal do spevu, oddával sa spevuodovzdávať sažiť: odovzdávala sa, žila len deťomvenovať saobľubovať: venovali sa jazde na koni; obľubovali jazdu na konihovor. holdovaťkniž. horieť

    p. aj venovať sa


    dávno 1. pred dlhým časom, pred mnohými rokmi • zadávna: už dávno sa rozhodol študovať medicínu; zadávna chodili spolu za dievčatamikedysivoľakedyza dávnych čiasza starých čias: to bolo kedysi, voľakedy, za dávnych čiaspradávnodávno-pradávnoexpr. dávno-predávno (veľmi dávno): ľudia tu bývali pradávno; človek sa dávno-pradávno naučil sám ovládať oheň

    2. od dávnych čias, dlhý čas • dlho: poznajú sa už dávno, dlhooddávna: oddávna chodievali spolu na rybyodpradávnaodjakživaodnepamäti (od veľmi dávnych čias): odpradávna, odjakživa, odnepamäti sa tadiaľto prechádzalo na druhú stranu vrchovpoet. zdávna (Fabry, Hviezdoslav)fraz.: čo svet svetom stojíroky rokúce


    oddávna 1. p. dávno 2, odmala 2. p. odjakživa, vždy


    odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti • oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávnaodvždyvždyhovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylievalexpr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamätizastar. odakživa (Hviezdoslav, Timrava)nár. odbohsvetafraz.: čo svet svetom stojíčo svet pamätá


    odmala, pís. i od mala od čias útleho detstva • odmalička, pís. i od malička: odmala, odmalička má problémy s prieduškamiod detstva: od detstva chcel byť letcomodmladaodmladi, pís. i od mlada, od mladi: odmlada, odmladi sa spolu kamarátilioddávnaodjakživa (od dávnych čias): poznajú sa oddávna, odjakživa


    vždy vyjadruje čas al. rozličné okolnosti súhrnne; za každých okolností, v každom prípade • hovor. vždycky: nie vždy, vždycky sa mu to musí podariťzakaždým: zakaždým si najprv odkašle, až potom začne hovoriťustavičnestálekniž. neustále: ustavične, stále si musel dávať pozor, čo povieneprestajnejednostajnejednostaj: neprestajne, jednostaj(ne) ho musia napomínaťhovor. furthovor. expr. furtom furthovor. zastaráv. furtom: furt sa na niečo vyhovárahovor.: navekyvečneexpr. večnovečne: naveky, večne vysedáva pred televízorompoet. povždypoet. zried. povekkniž. zastar. voždynár.: všezavždy (Kukučín, Dobšinský)oddávnaodjakživaodvždyexpr. odnepamäti (od dávnych čias): oddávna, odvždy, odnepamäti jej to pripomínalčoraz (čím ďalej): je čoraz, vždy krajšia a krajšia


    jednotlivo po jednom, nie v skupinách, nie s ostatnými (op. spoločne) • oddeleneindividuálne (op. kolektívne): účastníci konferencie prichádzali jednotlivo, oddelene; strední roľníci hospodárili individuálneosobitneosvezvlášť: osobitne, osve predstupovali pred veliteľa; každý jednotlivo, zvlášť odovzdal darček oslávencovisamostatne: jednotlivo, samostatne zabalené výrobkyodb.: solitárnesolitérne: niektoré stromy rastú solitárnezastar. pojedine (Kukučín)


    oddelene oddeliac al. oddeliac sa od niekoho, od niečoho, od celku; nie spolu s druhým al. s ostatnými • osobitnejednotlivoosvesamostatnezvlášť: začali podnikať oddelene, osobitne, jednotlivo; každý pohár zabalila osve, samostatne, zvlášťseparátnehovor. extra: rokovania o vojenských otázkach sa začali oddelene, separátne; jeho rodičia bývajú extraosamoteneosihoteneizolovanesám (obyč. nedobrovoľne oddelene od druhých, od celku): tu nikto nežije osamotene, osihotene, izolovaneodlúčeneodtrhnuto: deti vyrastali odlúčene, odtrhnuto od rodičov


    osobitne 1. nie spolu s ostatnými, nie spolu s celkom, nie s iným al. inými • oddelenejednotlivosamostatne: osobitne, oddelene vstúpil do miestnosti; do podnikania sa pustili každý jednotlivo, samostatnezvlášťosvezastaráv.: osobiteosobitozastar. osebe: srdečne sa pozdravil s každým zvlášť, osvesámindividuálne: začal hospodáriť sám, individuálneseparátnehovor. extra: rokovali s každým separátne, extraizolovanehovor. sólo

    2. s mimoriadnou funkciou, úlohou, cieľom • špeciálneosobitoosobite: osobitne, špeciálne, osobito upravené vozidlozvlášťhovor. extra: zvlášť, extra prispôsobené sedadlo

    3. vyznačujúc sa mierou, charakterom, vlastnosťami, ktoré nie sú bežné • mimoriadnezvlášť: dosiahli osobitne, mimoriadne, zvlášť dobré výsledkyveľmi: nijako veľmi nám to nepomohlonevšednenezvyčajneneobyčajnekniž.: nezvykleneobvykle: nevšedne, nezvyčajne, neobyčajne náročný programosobitoosobite: osobito výrazný úspechnadpriemernevýnimočne: nadpriemerne, výnimočne talentovaný chlapechovor. extra: extra účinný prostriedok

    porov. aj osobitný 2


    samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovaťsám: sám si vybral svoje povolanienezávisleautonómne: chce nezávisle, autonómne podnikaťzvrchovanesuverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajinesvojprávne: správa sa svojprávnekniž.: samobytnesvojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytnefraz.: na vlastnú rukuna vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť

    2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitneoddeleneosve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osvejednotlivohovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extraseparátnesólovohovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti


    odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekciareferát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referátoddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)

    2. p. oblasť 2


    oddelenie 1. menšia oddelená časť nejakého priestoru • box: výstavné oddelenia, boxyseparé (v reštaurácii a pod.) • kupé (v železničnom vozni) • zried. oddiel: oddiel vozňa

    2. p. odbor 1 3. p. rozluka


    rozluka kniž. akt osamostatnenia sa od niečoho: dlhá rozluka ho veľmi bolelaoddelenieodluka: odluka cirkvi od štátu


    oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatnýosobitnýhovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodomizolovanýosamotenýodlúčenýodtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od svetanespojitýodb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvokseparátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovorymenej vhodné zvláštny


    osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelenýseparátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovorysamostatnýhovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odborizolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorýchmenej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitoluindividuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístupjednotlivýhovor. sólo: sólo kusodb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

    2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitýsvojskýsvojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýlkniž.: svojbytnýsamorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejavjedinečnýneopakovateľnýšpecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasucharakteristickýpríznačnýtypickýrázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmioriginálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápadyvýnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talentodlišnýiný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípadzastar. okremný (Štúr)

    3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadnyzvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslaniešpeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlomhovor. extra: zhotoviť extra prístroj

    4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadnykniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhyneobyčajnýnezvyčajnýzvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosťšpeciálnyhovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra


    samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občannezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajinyslobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľsuverénnyzvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vládaautonómnysamosprávnysvojbytnýsamobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvoosamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

    2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkovoddelenýosamostatnenýseparátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článkusólovýhovor. neskl.: extrasólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sakomenej vhodné zvláštny

    3. p. pôvodný 3


    uzavretý 1. ktorý má zamedzený prístup, prechod (op. otvorený) • uzatvorenýzatvorenýzavretý: uzavretý, uzatvorený, zatvorený úsek cesty; uzavreté, zavreté stanice metraneprístupný: uzavreté, neprístupné časti múzea, hradunepriechodný: nepriechodný tunel

    2. tvoriaci celok oddelený od okolia • uzatvorený: uzatvorený komplexucelený: uzavretý, ucelený systém prvkovohraničený (časovo al. priestorovo): ohraničená epocha; uzavreté, ohraničené priestranstvo (op. otvorené, voľné) • izolovanýoddelený: dlhší čas žije v izolovanom, oddelenom prostredí výchovného ústavukniž. začarovanýexpr. bludný (iba v spoj. uzavretý, začarovaný, bludný kruh) • výlučnýexkluzívny (prístupný iba vybranej skupine): výlučná, exkluzívna spoločnosť

    3. ktorý sa povahovo, citovo, spoločensky a pod. neprejavuje; ku ktorému je ťažké priblížiť sa; svedčiaci o tom • uzatvorenýzdržanlivýnedostupnýneprístupný (op. prístupný, otvorený): starý otec bol uzavretý, uzatvorený, zdržanlivý človek; nedostupný, neprístupný predstavenýupätýzahľadený do seba (prehnane uzavretý, neprirodzený vo svojej uzavretosti; op. uvoľnený, bezprostredný): naháňali mu strach ľudia upätí, zahľadení do sebautiahnutýsamotárskynespoločenskýnedružnýexpr. zried. odľudný (strániaci sa spoločnosti): utiahnutá, samotárska, nedružná, nespoločenská povahanekomunikatívnymlčanlivýnevravný (uzavretý vo svojej mlčanlivosti, neochote al. neschopnosti komunikovať; op. komunikatívny, zhovorčivý): nekomunikatívne, mlčanlivé dieťaintrovertný (op. extrovertný): introvertný typ chlapcanepreniknuteľný: Čo skrýva jeho nepreniknuteľný charakter?pren.: mníšskyrehoľnýkláštornýpustovnícky: žije mníšskym životom (op. svetáckym) • pren. expr.: zagombičkovanýzagombíkovaný

    porov. aj utiahnutý, samotársky

    4. ktorý sa uzavrel, skončil, prestal byť aktuálny (op. otvorený) • skončenýzavŕšenýdovŕšený: uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené dielo; uzavreté, skončené, zavŕšené, dovŕšené štúdiumvyriešenýuzatvorený: vyriešený, uzatvorený prípadneaktuálny: uzavreté, neaktuálne otázky, problémy


    izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


    oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

    2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


    odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

    2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


    vyčleniť vziať z väčšej časti, z celku a dať niekam inam, niekomu inému • vydeliť: vyčleniť, vydeliť samostatné zložkyoddeliťodčleniť: nesúrodé prvky treba oddeliť, odčleniťvyradiť (niečo nepotrebné, chybné): vyradiť nepodarkyvytriediť (triedením): vytriediť zlé kusydetašovať: detašované pracoviskoizolovaťseparovať (zamedziť styk): chorých treba izolovať, separovať


    vyradiť 1. zbaviť účasti na niečom • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť hráča z kolektívu; vyradiť, vylúčiť niekoho z pracovného procesukniž. eliminovať: eliminovať rušivé zásahyodstaviť: odstavenie strojavyňaťvyčleniťodstrániť (dať preč): odstrániť, vyradiť premávku cez mesto

    2. pri triedení dať preč (obyč. ako nepotrebné, chybné) • vylúčiť: vyradiť, vylúčiť z potravy tuky; vyradený tovaroddeliťodstrániťvyčleniťkniž. eliminovať: odstrániť, eliminovať chybné výrobky


    oddeliť sa p. odlúčiť sa


    odlúčiť sa vzdialiť sa al. osamostatniť sa od niekoho blízkeho, od celku a pod. (obyč. s pozdravom) • rozlúčiť sa: odlúčila sa od rodičov, rozlúčila sa s rodičmiodobrať sa: návšteva sa odobrala zavčasu domovodporučiť sa (odlúčiť sa s pozdravom) • oddeliť saodpojiť sa: oddelili, odpojili sme sa od skupiny na rohuopustiťzanechať (niekoho na istom mieste): opustil, zanechal spoločnosť o piatejexpr.: odtrhnúť saodštiepiť sa: odtrhli sa, odštiepili sa od nás zavčasuodčleniť sa: odčlenili sa a šli po svojom


    oddeliteľný ktorý sa dá oddeliť od istého celku al. navzájom • odlúčiteľný: odlúčiteľná predpona (v slove)izolovateľný: oddeliteľné, izolovateľné chemické prvky


    oddeľovač p. odlučovač


    odlučovač zariadenie na odlučovanie nejakej látky • oddeľovačseparátor: odstredivý odlučovač, oddeľovač


    preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediťroztrieďovaťpretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľuoddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrnahovor. zastaráv.: sortírovaťsortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

    2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sazapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciouskúmaťpreskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázkyprerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákonaprediskutúvaťexpr.: pretriasaťpreklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajúexpr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalostiprecvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

    3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

    4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzaťbudiťzobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťakriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

    5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2


    oddialenie p. odklad


    odklad odsunutie niečoho na neskorší čas • odloženieoddialenie: odklad, odloženie, oddialenie termínu skúškykniž. odročenie: odročenie procesuprieťahzdržiavanie: po všemožných prieťahoch, zdržiavaniach sa súd začalekon. al. publ. moratórium (odklad platenia, odklad istej činnosti)

    p. aj okolky


    oddialiť dať do väčšej vzdialenosti (najmä časovej) • odsunúť: termín splnenia plánu oddialili, odsunuliodložiťpreložiťkniž. odročiť (dať na neskoršie): schôdzku, odchod odložili, preložili; zasadnutie odročiliodtisnúť (miestne): ruku mu jemne odtisla


    odložiť 1. položiť nabok • dať nabokodsunúť: pohár znechutene odložil, dal nabok, odsunulodstaviť (postaviť na iné miesto): odstaviť hrniecrezervovať (vopred zaistiť): rezervujte nám tento kus nábytkuušetriť (o peniazoch): málo odložil, ušetrilpoodkladaťpoodsúvať (postupne, viac vecí)

    2. dať na miesto, kde vec patrí • uložiť: odložiť, uložiť bielizeň do skrineschovaťuschovať (na bezpečné miesto): listinu schoval, uschoval do trezoruuprataťzložiť: upratať si svoje veci; odpratať, zložiť zo stola (taniere)poodkladaťpoukladaťposchovávaťpoupratovaťpoodpratúvaťposkladať (postupne, viac vecí)

    3. určiť na iný čas • odsunúťoddialiť: cestu odložili, odsunuli o týždeňodtisnúť (odložiť na neskoršie): nepríjemnú vec odtisol na zajtrakniž. odročiť: zasadnutie odročili; splatnosť pôžičky odročilipresunúťpreložiť: termín, skúšku si presunul, preložilpoodkladaťpoodsúvaťpoodďaľovaťpopresúvaťpoprekladať (postupne, viac vecí)


    preložiť 1. dať, položiť na iné miesto, určiť iné pôsobisko al. dať na iný čas • premiestiťpremiestniť: pomôž mi preložiť, premiest(n)iť skriňu do kútapreniesť (nesením preložiť): preniesť tovar z lode; koľajnice treba preniesť na druhú stranu riekypresadiť (preložiť do inej zeme): presadiť stromčekypresunúť: presunúť nábytok; vojakov presunuli k hraniciamposunúť (preložiť o kúsok al. o kratší časový úsek): posunúť hranice; posunúť začiatok predstaveniapresťahovaťpretiahnuť (preložiť sťahovaním, ťahaním): presťahovať, pretiahnuť skriňu do predizbyprestaviť (postaviť na iné miesto): prestavila hrniec s vodou k dverámprehodiťzahodiť (ľahkým hodením): prehodil si batoh na druhé plece; prehodiť nohu cez nohuprehádzať (hádzaním preložiť): prehádzať z auta piesokpopremiesťovaťpopremiestňovaťpoprekladaťpoprehadzovaťpoprenášať (postupne, viac vecí) • odložiťodsunúťoddialiťkniž. odročiť (preložiť na neskorší čas): schôdzku odsunuli, oddialili; odročenie zasadania vládykniž. predisponovať: predisponovanie pracovníkov, zásielky

    2. previesť do iného jazyka • pretlmočiť: preložiť, pretlmočiť román z francúzštiny do slovenčinykniž. pretransponovať: pretransponoval román do češtinypredabovať (zvukovo previesť do iného jazyka): predabovať filmprerozprávať (inak vyrozprávať, voľne preložiť)


    oddialiť sa p. odstúpiť 1


    odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť saoddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

    2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sazriecť saustúpiťupustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovaťpoďakovať sazaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovaťrezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

    3. p. prenechať


    časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


    oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

    2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


    oddielny p. odlišný


    odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


    oddiskutovať p. poprieť, odtajiť


    odtajiť úmyselne vyhlásiť nepravdu o niečom • poprieťzaprieť: odtajil, poprel, zaprel, že je vinnýzatajiťzamlčať (úmyselne uchovať v tajnosti): zatajil všetko, čo o tom vedeloddiskutovaťoddišputovať (v diskusii): úspech nemožno oddiskutovaťodškriepiť (škriepením) • nepriznať: nepriznal otcovstvo


    poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprelnepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odbojiodtajiťzatajiťutajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vieuprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísťhovor.: oddiskutovaťodškriepiťoddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedalavyvrátiťpodvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu


    zaprieť1 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprelodtajiťexpr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečomzatajiťutajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravduhovor.: oddiskutovaťoddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu

    2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcťpotlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísťovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal


    oddisponovať p. poslať 2


    poslať 1. spôsobiť (rozkazom, prosbou a pod.), aby niekto odišiel niekam za istým cieľom • vyslať: poslať, vyslať špiónahovor. vyšikovať: poslať, vyšikovať manžela so smeťami, po nákup; poslať, vyšikovať deti z izby prečvystrojiťvychystaťvypraviť (poslať po istej príprave, chystaní): vystrojiť, vychystať deti do školy; vystrojiť, vypraviť niekoho na cestuzoslať (poslať z neba; o Bohu): Pánboh na nich zoslal trest

    2. spôsobiť, zariadiť, aby sa niečo niekam dostalo • zaslaťodoslať: poslať, zaslať niekomu správu; svadobné oznámenie odoslali ešte včeraadmin., pošt.: vyexpedovaťodexpedovať (poslať adresátovi): (vy)expedovať balíky; odexpedovať zásielkuadresovať (poslať na niečiu adresu): adresovať list synovi, na synahovor.: odšikovaťpošikovať: odšikovali, pošikovali ich za hranicesubšt. odlifrovať (poslať so sprievodom): deti odšikovali, odlifrovali do cudzinydopraviťodtransportovať (poslať na dopravnom prostriedku) • oddisponovať (dať dispozície na poslanie; poslať na iné miesto): oddisponovať pracovníka do iného oddelenia


    oddišputovať p. poprieť, odtajiť


    oddnes od dnešného dňa • oddneška, pís. i od dneška: oddnes, oddneška si už viacej nezahráhovor.: oddneskaoddneskajška, pís. i od dneskajška: oddneska, oddneskajška sa už polepší


    odteraz od tejto chvíle, od tohto času • odterajška, pís. i od terajška: odteraz, odterajška musíš matke pomáhaťhovor. odvčuľ: odvčuľ si na teba dám pozoroddnesoddneškahovor.: oddneskaoddneskajška (od dnešného dňa): odteraz, oddnes, oddneskajška sa už nebude musieť túlať


    oddneska, oddneskajška, oddneška p. oddnes, odteraz


    oddola p. zdola


    zdola z miesta ležiaceho dolu, z dolnej strany (op. zhora) • oddola (op. odhora): zdola, oddola sa ozval silný praskotzospoduodspodu (op. zvrchu, odvrchu): zospodu, odspodu začala presakovať vodazospodkuodspodku: skriňu pridŕžať zospodku, odspodkuzried. zdoly (Rázus)zastar. pozdola (Tajovský)


    oddrapiť p. odtrhnúť 1, odlomiť


    odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedleexpr.: odčesnúťsčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechyodvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žulyodštiepiťodraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche rukuodmrviťodštipnúťštipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chlebaodtrhnúťexpr. oddrapiť: oddrapiť roh stolaexpr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojinyodbiť (úderom oddeliť): odbil roh múrupoodlamovaťpoulamovaťexpr. poodčesávaťpoodvaľovaťpoodrážaťpoodštipovaťpoodbíjať (postupne, viac vecí)


    odtrhnúť 1. trhnutím, silou vziať, oddeliť časť z niečoho • expr.: odkmasnúťodšklbnúť: odtrhnúť, odkmasnúť si vetvičky orgovánu; odšklbol si gombík na rukáveexpr. odorvať (veľkou silou, bezohľadne): konáre víchrom odorvanéhovor. expr. odchrapiť: odchrapil strapec hroznaodštiknúťodštipnúť (o menšom kúsku): nechtom odštikol puk kvetu; odštipol si bobuľku egrešaoddrapiť (driapaním): oddrapiť z novínzried. utrhnúť: mohlo mu prsty utrhnúťpoodtŕhaťpoodtrhávaťpooddrapovaťpooddrapúvať (postupne, viac vecí)

    2. p. oddeliť 1 3. p. odtiahnuť 1


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

    2. porov. vykašlať sa


    oddŕhať p. kašlať 1


    oddrieť p. odpracovať


    odpracovať vykonať za istý, obyč. vymedzený čas • odrobiť: žiaci odpracovali, odrobili na úprave pozemku sto hodín; odrobiť zmenuhovor. expr. oddrieť (ťažko odpracovať) • hovor. expr. odkrútiťsubšt. odmakať: odkrútiť si, odmakať si nočnú zmenunadpracovaťnadrobiť (odpracovať v mimopracovnom čase) • poodrábať (postupne)


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


    odvrknúť expr. krátko, úsečne al. zlostne odpovedať • expr. odseknúťexpr.: odkresaťodšprihnúť (ostro) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene) • hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom) • expr.: zasyčaťzasipieťsyknúťfľochnúť (zlostne povedať) • zareptaťzahundraťzašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo) • expr.: zavrčaťzvrčať (nepríjemným hlasom) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou)


    odduriť p. odohnať 1


    odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnaťexpr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhradyodplašiťzaplašiťodstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z makuvyhnať (von): vyhnať muchy z izbyodpudiťzapudiť: odpudil, zapudil statok od válovapohnaťexpr.: poduriťpodurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvorahovor. expr.: odprášiťodkúriťpoodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

    p. aj vyhnať

    2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sazahnaťzapudiťodpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémyodbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníkaodvrhnúťodmietnuťzamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie


    oddych pokoj po práci; prerušenie v práci • odpočinok: urobiť si krátky oddych, odpočinokkniž. siesta (popoludňajší oddych) • prestávkapauza (oddych pri činnosti) • kniž. spočinutiezastar.: spočinspočinok


    oddýchnuť si 1. oddať sa oddychu po istej činnosti (obyč. na osvieženie, nabratie síl) • odpočinúť si: zastavil sa, aby si oddýchol, odpočinulzrekreovať sa (dlhší čas a obyč. mimo domova) • relaxovať sa (telesne al. duševne sa uvoľniť) • pohovieť si (s pôžitkom si oddýchnuť): pohovieť si v kresle pri kniheexpr.: povoliť sipovoľkať sipolebediť si (dopriať si pohodlia, oddať sa nečinnosti): času majú dosť, prečo by si nepovolili; poobede si trocha povoľkalivydýchnuť sihovor. expr. odfúknuť si: vydýchli sme si, odfúkli sme si, môžeme robiť ďalejpospať si (oddýchnuť si spánkom) • fraz. expr. zaviazať si sadlo (oddýchnuť si po jedle) • urobiť si pohodlie

    2. pocítiť úľavu, zbaviť sa napätia • vydýchnuť si: oddýchol si, vydýchol si, až keď prácu odovzdaluvoľniť sa (zbaviť sa napätia)


    oddýchnutý p. svieži 1


    svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvýčulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľoddýchnutýodpočinutývypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvármladýmladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzorkniž. jarý: starý, ale jarýnestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch

    2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvýosviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosachladný (príjemne): chladné ránoneznečistenýzdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)

    3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1


    hovieť si oddávať sa pohodliu, nečinnosti • expr.: voľkať sihovkať silebediť sipovoľkávať si: hovejú si, voľkajú si pri kávičke; nič nerobí, iba si hovie, lebedíexpr. bahniť si (Andruška)expr. dvoriť si (Kukučín)dopriavať sižičiť si (pohodlie) • povoľovať si: narobil sa dosť, teraz si povoľujeodpočívaťoddychovať (po robote, námahe)


    oddychovať p. hovieť si, rekreovať sa


    rekreovať sa venovať sa oddychu (mimo domova) • odpočívaťoddychovať: rekreovali sa, oddychovali v prírodezotavovať sa (po únavnej práci, po chorobe): zotavoval sa pri moriletovať (v lete): letovali na chatedovolenkovať (cez dovolenku): dovolenkujú každý rok v horách


    oddychový určený na oddych: oddychové čítanieodpočívací: oddychový, odpočívací priestor (v záhrade)odpočinkovýnenáročný (nevyžadujúci fyzickú al. duševnú námahu): odpočinkový, nenáročný film; oddychový, nenáročný športrekreačný (op. vrcholový): rekreačný volejbalrelaxačný: relaxačné cvičenie, prostriedkyzábavný: zábavné čítanie


Pozri výraz ODD v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: pass, tif, cip, minor, acp, insert, mi, tot, plc, as, atx, sng, trã, s vga, zrkadlenã disky
Ekonomický slovník: myr, čop, vpr, tgh, ma5, hnd, ccn, bdn, vko, mpc, kkf, adã ã, paa, thf, dpn
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV