Synonymá slova "odb" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 129 výsledkov (2 strán)

  • odstreliť streľbou usmrtiť al. strelou odstrániť: odstreliť zajaca; odstrelili mu prstexpr.: odpáliťodbachnúťodbafnúťexpr. zried. odbakať: odpáliť, odbachnúť roh domuzastreliťhovor. expr.: spafnúťrafnúťpoľov. streliť (strelou usmrtiť): (za)strelil statného srncafraz. postaviť k stene/k múru: zajatcov postavili k stene, k múru


    zastreliť streľbou zabiť, usmrtiť • odstreliť: zastreliť, odstreliť diviakapoľov. slang. streliť: strelil tri zajacezasiahnuť: dobre mieril, lebo obeť zasiaholexpr. zložiť: zložiť jeleňaexpr.: skoliťskosiť: skoliť, skosiť obeťhovor. expr.: spafnúťspuknúťrafnúťodbachnúťodbafnúťodpáliťzried. odbakať: odbachol zajacapostrieľaťvystrieľať (postupne, viacerých al. všetkých)


    odbadkať p. odísť 1


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odvliecť sa expr. s námahou odísť • expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autuhovor. expr. odštrachať saexpr.: odteperiť saodterigať saodredikať sa (obyč. s bremenom) • expr.: odplaziť saodplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho) • expr.: odtackať saodkrivkaťodbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domovexpr.: odšúchať saodšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta


    odbafnúť, odbachnúť p. odstreliť


    odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

    2. p. odbiť 3


    odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

    2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

    3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


    odslúžiť, odslúžiť si slúžením vykonať: odslúžil si dvojročnú vojenčinuhovor. expr. odkrútiť si: odkrútiť si nočnú zmenuvyslúžiťvyslúžiť si (skončiť službu): vyslúžiť vojenčinuhovor. absolvovaťodbaviť: službu absolvoval, odbavil v pokoji


    vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojskuzariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministrazúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlovyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazdhovor.: vybehaťvylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pashovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonaťexpr.: obehaťobehnúťobchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchodyzaistiťzabezpečiťobstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeňvychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolopovybavovaťpovykonávaťpozariaďovaťhovor. povybehávať (postupne vybaviť)

    porov. aj zaobstarať

    2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbuzastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípadvykonaťurobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď

    3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškouvyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikouzaopatriťkniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosťzásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom


    vykonať 1. naplniť skutkom niečo zamýšľané • urobiťspraviťuskutočniťrealizovať: vykonať, urobiť, uskutočniť rozsudok smrti; vykonať, spraviť zamýšľanú cestu; realizovať rozkazykniž. učiniť: učiní všetko, čo trebaodbaviťvybaviťzastar. odbyťhovor. expr. odkrútiť (vykonať istú povinnosť, úkon): odbaviť, vybaviť si pobožnosť; robotu si odbyl; pracovnú zmenu si už odkrútilabsolvovaťskončiť: kurz absolvoval, skončil už vlanizložiť (nejaký úkon): zložiť sľubzriedkavejšie zrobiť: lekár vykonal, zrobil u nás návštevupodniknúť: podniknúť útok na niekohozastať (mať schopnosť vykonať): svoju prácu zastanepovykonávaťporobiť (obyč. postupne): povykonáva, porobí, čo načim

    2. stať sa pôvodcom niečoho (obyč. zlého, nenáležitého, nezvyčajného) • vyviesťexpr. vyparatiť: Vidíte, čo nám syn vykonal, vyviedol, vyparatil!vystrojiť: je to hanba, čo ste tu vystrojilipovykonávaťpovystrájaťpovyčíňaťexpr.: povyvádzaťpostvárať (postupne, viac skutkov) • navykonávaťnavystrájaťnavyčíňaťexpr.: navyvádzaťnastvárať (vykonať vo veľkom množstve): Koľko pestiev sme za mlada navystrájali, nastvárali!expr.: napáchaťpopáchaťpošarapatiť

    3. p. vybaviť 1, 2


    odflinkať hovor. povrchne, zle urobiť • hovor. expr. odhajdákať: upratovanie iba tak odflinkala, robotu odhajdákalasubšt. odflákať: skúšku odflákalfraz. odbaviť ľavou rukou (urobiť nedbanlivo, povrchne al. ľahko, bez námahy): všetko odbaví ľavou rukouexpr. odbúchaťexpr. zried. odhajduchovať


    zlátať 1. pejor. narýchlo, zle, povrchne urobiť • pejor. zlepiť: narýchlo zlátaný, zlepený výrobokpozliepať (z viacerých kusov al. postupne): sukňu pozliepala zo zvyškov látkysubšt. odflákať • hovor. expr. odhajdákaťhovor. odflinkať (o činnosti): robotu, maľovku odflákali, odflinkaliexpr.: zbúchaťzosmoliť: obed zbúchala, zosmolila zo zvyškovfraz. odbaviť ľavou rukou: prácu na kulisách odbavili ľavou rukou

    2. p. zbiť 3


    odbaviť sa p. vybaviť sa 1


    vybaviť sa 1. dokončiť istý, obyč. úradný úkon • byť hotový: na hranici sme sa rýchlo vybavili, rýchlo sme boli hotovíhovor. odbaviť sa: keď sme sa úradne odbavili, šli sme na nákupy

    2. prísť opäť do pamäti, na myseľ • objaviť sazjaviť sa: pred očami sa jej vybavil, objavil, zjavil známy obraz z detstvapredstaviť saukázať sa (v predstavách): pred vnútorným zrakom sa mu zrazu predstavila, ukázala holá pravdamihnúť saexpr.: preblesknúťpreblesnúťpreblysknúťpreblysnúť (nakrátko sa vybaviť): prebles(k)li, mihli sa mu v pamäti staré zážitkypreletieťprelietnuť (na okamih sa vybaviť): v hlave mu preletela, prelietla zabudnutá myšlienka


    absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovaťvychodiťskončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním

    2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonaťzúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rokodbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných


    odbaviť si p. absolvovať 2


    konať sa stávať sa skutkom • byťuskutočňovať sarealizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sadiať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


    odbavovať sa p. konať sa


    odbeh p. odbočka 1


    odbočka 1. nepridržiavanie sa určenej témy v reči • odbočenieodbehnutiezried. odbeh: robiť v prejave časté odbočky, odbočeniakniž. exkurz

    2. p. pobočka


    odbehlík p. zradca


    zradca kto zradil, zrádza • vierolomníkzastar. vierolomca (Kalinčiak): zradca vlasti, zradca vlastného svedomianeverník (kto porušil vernosť) • odrodilec (kto sa odrodil, obyč. národu) • odpadlíkzried. odbehlík (kto sa zriekol viery al. príslušnosti k istej idei, rodine a pod.) • pejor.: judášjaničiarrenegátzapredanecpubl. pejor. kvisling (zradca vlastného národa)


    odbehnúť hovor. 1. vzdialiť sa odniekiaľ s nejakým cieľom (obyč. rýchlo, na chvíľu) • odísťhovor. odskočiť: odbehla, odskočila (si) po desiatu; odišli do susedov so správouzájsť (si)hovor. zaskočiť (si)zabehnúť (si): zaskočiť (si), zabehnúť (si) na obed; zájsť k rodičom, za kamarátomskočiť (si): ešte si skočí po cigaretyexpr. odcválať (cvalom odbehnúť) • hovor. expr. odtrieliť

    2. hovor. odísť bez zastihnutia • ujsť (niekomu) • nechať (niekoho): vlak ho odbehol, ušiel mu, nechal hopredbehnúť: v pretekoch ho predbehli o hodný kus


    zabehnúť 1. behom (al. vozidlom) sa niekam rýchlo dostať; expr. nakrátko niekam ísť • zájsťvybehnúť: Zabehni, zájdi, vybehni po vodu!; bicyklom takmer zabehol, zašiel do potokaexpr.: skočiťzaskočiťodskočiť: (za)skočila si k susedke; odskočiť (si) z roboty na poštuexpr. doskočiť (Ondrejov)hovor. odbehnúť (odniekiaľ): cez prestávku odbehol zo školy domovexpr. zbehnúť: sám zbehnem zistiť, čo je vo veciexpr.: frknúťšibnúť: frkol, šibol za rohhovor. expr.: zaletieťzatrieliť (rýchlo)

    2. dostať sa pri jedení do hrtana namiesto do hltana • zaskočiť: kašle, niečo mu zabehlo, zaskočilo

    3. naplniť sa tekutinou al. červeňou (o častiach tela) • nabehnúťpodbehnúťzaliať sanavrieť: tvár mu zabehla, nabehla, podbehla rumencom; oči mu zabehli, zaliali sa, navreli slzami

    4. porov. zabehať sa 1


    zájsť 1. chôdzou al. dopravným prostriedkom sa dostať obyč. na vzdialenejšie miesto: je slabý, ďaleko nezájdedôjsťprísť (chôdzou al. dopravným prostriedkom dosiahnuť vôbec nejaké miesto obyč. smerom k hovoriacemu): dôjdite, príďte si k nám po ovocieexpr.: zabehnúťzbehnúťvybehnúť (nakrátko): z(a)behnúť každý týždeň k rodičom; zabehli, vybehli autom na výletstaviť sazastaviť sa (na chvíľu zájsť): zastavili sa aj v kostoleexpr. zavliecť sa (s námahou): ledva sa zavliekol k domuexpr.: skočiťzaskočiťodskočiťodbehnúť (nakrátko a rýchlo): (za)skočila, odskočila, odbehla cez prestávku na poštupodísť (prísť bližšie): Podíď, zájdi bližšie ku mne!zatúlať sazablúdiťhovor. expr. zabrúsiť (náhodne al. príležitostne zájsť): zatúlali sa, zablúdili niekedy až na kraj hory; zabrúsiť si občas na pivozastar. zakonať sa (Dobšinský; zájsť ďaleko, s námahou) • expr.: šibnúťfrknúť (rýchlo zájsť): šibni, frkni sa pozrieť, čo robia detizahnúťzabočiťodbočiť (zmeniť smer pohybu často s cieľom skryť sa): zahnúť, zabočiť do húštiny; zájsť, odbočiť za rohhovor. zatiahnuť (o vozidle): zatiahli s vozom až k budovehovor. expr. zapadnúť (zájsť a dlhšie ostať): zapadli sme do kinaexpr. zaliezť (obyč. odísť sa skryť): zaliezli za kríkypozachodiťpozachádzať (postupne zájsť)

    2. klesnúť za obzor (o nebeských telesách) • zapadnúť: slnko už zašlo, zapadlo

    3. pokryť sa tenkou vrstvou niečoho (napr. pary, špiny): obloky zašli, príbor zašielzahmliť sa (pokryť sa hmlou) • orosiť sazarosiť sahovor. expr.: ošťať sazapotiť sa (pokryť sa rosou): okuliare sa mi v izbe orosili, zarosili; sklá sa zapotili, ošťaliočernieťsčernieť (o kovoch): strieborný náramok po čase očernel, sčernelchem.: oxidovaťzoxidovať (o kovoch) • zatiahnuť sa (oblakmi): nebo zašlo, zatiahlo sa

    4. p. stihnúť 2 5. p. minúť sa 2, umrieť 6. p. zmocniť sa 2


    odbehnutie p. odbočka 1


    odberačka p. rozlúčka


    rozlúčka rozídenie sa dvoch al. viacerých ľudí, obyč. spojené s pozdravom • rozlúčenielúčenie: odísť bez rozlúčenia, rozlúčky; lúčenie s priateľmirozchod (často aj trvalé prerušenie stykov): sľub daný pri rozchodeodobierkahovor.: odberačkaodbierka (rozlúčka spojená s obradom): svadobná odobierka


    brať 1. uchopovať rukami, nástrojom (a istý čas držať) • chytaťlapaťschytávať: bral, chytal klobúk do rukyexpr.: habaťchabraťchmátaťchvátať (brať s chvatom, prudko, nasilu a pod.): chabre, chmáce, chváce všetko, čo mu príde pod rukuhovor. expr.: škrabaťškriabaťdriapať (násilím brať): škr(i)abe, driape mu knihu z rukyhovor. brakovať (vo veľkom množstve): brakovali všetko do posledného kusa

    2. dávať odniekiaľ preč, zbavovať vlastníctva (op. dávať) • odoberaťodberaťodnímať: brať, odoberať krv pacientovi, včelám med; odnímať rodičom dieťaodcudzovaťkradnúť (protiprávne brať): kradnúť z cudzieho

    p. aj habať

    3. nadobúdať ako vlastníctvo • prijímaťdostávaťpoberať: bral, dostával, poberal vysoký plat; berie, prijíma úplatkyhovor. fasovať: včera sme fasovali prémie

    4. prichádzať na zmysel niečoho • chápaťrozumieť: nevie, ako má brať, chápať zlomyseľnú narážkuvysvetľovať sivykladať si: vykladať si niečo doslova; vysvetľuje si to v nesprávnom zmyslekniž. ponímať

    5. p. dvoriť 6. p. fotografovať


    odberať 1. p. brať 2 2. p. odoberať 1


    odoberať 1. dávať si posielať (tlač) na základe zaplatenia vopred, byť predplatiteľom • odberaťpredplácaťobjednávať: od(o)berať, predplácať (si), objednávať si odbornú literatúru, novinyabonovať: abonovať časopissubskribovať (zaviazať sa odoberať): subskribovanie platní

    2. porov. odobrať 1, 2


    brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sazberať saodchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať saodberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sapratať sasypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

    p. aj ísť 1

    2. začínať nejakú činnosť • dávať sapriberať sapúšťať sachystať sapripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sahotovať savyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

    3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvomať sobášuzatvárať/uzavierať sobášsobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbusvadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


    lúčiť sa s pozdravom sa rozchádzať s niekým • odoberať saodberať saodporúčať sa: lúčil sa s rodinou, odoberal sa od rodiny; po chvíli sa odporúčalrozlučovať sa (obyč. dlhšie): rozlučovala sa s nami skoro hodinuzastaráv. porúčať sa: Porúčam sa!zastar. žehnať sa: žehnali sa na rázcestí


    odberať sa 1. p. brať sa 1 2. p. lúčiť sa


    odberateľ p. predplatiteľ, zákazník


    predplatiteľ kto si niečo predpláca • predplatcaabonent: predplatiteľ, abonent novín, časopisuodberateľ: časopis získal veľa odberateľovsubskribent: prihlásiť sa za subskribenta

    p. aj zákazník


    zákazník kto kupuje tovar al. platí za služby: predavač zdvorilý k zákazníkomkupeckupujúci (kto niečo kupuje): hľadať kupca na dom; v obchode niet kupujúcichklient (kto používa služby niekoho): lekár má veľa klientovspotrebiteľkonzument (kto kupuje, spotrebúva tovar): vyhovieť požiadavkám spotrebiteľa, konzumentaodberateľ (kto niečo kupuje, odoberá): vzťahy medzi dodávateľmi a odberateľmipredplatiteľabonent (kto niečo objedná a vopred zaplatí): predplatiteľ, abonent časopisusubskribent (kto sa zaviazal odoberať knihy, platne a pod.): prihlásiť sa za subskribentasubšt. kunčaft: stratiť kunčaftov


    odberný určený na zaznamenávanie, vyhodnocovanie a pod. výšky odberu • odberový: odberný, odberový diagram


    odberový p. odberný


    odbierka p. rozlúčka


    biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udieraťtĺcťmlátiťbúchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepaťbáchaťbúšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekaťrúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: praťráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

    2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiťtĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskaťcápaťdrúzgaťrafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látaťdraťdrviťdegviťťaťlomiťsekaťrezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiťobšívaťmaľovaťmastiťmydliťčesaťmangľovaťhasiť: hluší, obšíva psa metloušľahaťšibaťšvihaťplieskaťpráskaťkorbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackaťfackovaťexpr.: oflinkovaťpáckaťčapcovaťčiapaťfliaskaťflieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovaťbuchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapaťchlomaždiťšústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiťtentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacaťbicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkaťlupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

    3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopaťbúchaťbúšiťbuchotaťtĺcťtlkotaťtrepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepaťtepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

    4. spôsobovať smrť • zabíjaťusmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiťkántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


    oberať 1. trhaním al. iným spôsobom brať zo stromu, z kríkov a pod.; takto zbavovať strom, rastlinu niečoho (obyč. plodu) • trhaťotrhávať: oberať, trhať jablká, slivky do košíka; oberať, trhať hrozno, malinyráňaťzrážaťobíjať (oberať palicou): oberajú, ráňajú orechy, gaštanyrafať (oberať rafáčom, hrabkami): rafať čučoriedky, brusnicezbierať (drobné ovocie, zeleninu) • nár.: odbíjaťzbíjaťpagať

    2. oddeľovať z niečoho niečo (po kúskoch) • expr.: štipkaťobštipkávať: oberá, štipká, obštipkáva mäso z kostíobzobávaťexpr. obzobkávaťozobávaťexpr. ozobkávať (zobaním oberať): vtáky o(b)zobávali, o(b)zobkávali mladé púčiky stromov


    umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)


    odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedleexpr.: odčesnúťsčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechyodvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žulyodštiepiťodraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche rukuodmrviťodštipnúťštipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chlebaodtrhnúťexpr. oddrapiť: oddrapiť roh stolaexpr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojinyodbiť (úderom oddeliť): odbil roh múrupoodlamovaťpoulamovaťexpr. poodčesávaťpoodvaľovaťpoodrážaťpoodštipovaťpoodbíjať (postupne, viac vecí)


    odohnať 1. hnaním prinútiť vzdialiť sa • zahnaťexpr. odduriť: odohnať, zahnať, odduriť vrabce zo záhradyodplašiťzaplašiťodstrašiť (plašením odohnať): odplašiť vtáky z makuvyhnať (von): vyhnať muchy z izbyodpudiťzapudiť: odpudil, zapudil statok od válovapohnaťexpr.: poduriťpodurkať: Len počkajte, veď ja vás poženiem!; poduriť sliepky z dvorahovor. expr.: odprášiťodkúriťpoodháňať (postupne, viac osôb, zvierat)

    p. aj vyhnať

    2. oslobodiť sa od niečoho nepríjemného • zbaviť sazahnaťzapudiťodpudiť: odohnala, zapudila nástojčivú myšlienku; zahnal strach, zbavil sa trémyodbiť (odmietavo sa zachovať): odbila nápadníkaodvrhnúťodmietnuťzamietnuť (neprijať, čo sa ponúka): odvrhla šťastie


    odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

    3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


    odblesk p. odraz 1


    odraz 1. zmena smeru po dopade • odbleskodlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladinereflex: váza s ružovkastým reflexomkniž. reflexia

    2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho životazrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom dobykniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov

    3. p. ohlas 1


    odblesknúť sa p. odzrkadliť sa


    odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


    odblokovať p. uvoľniť 3


    uvoľniť 1. zbaviť obmedzenia (v pohybe), zbaviť zovretia: uvoľniť si privretú nohu, uvoľniť päsťvyslobodiťoslobodiť: vyslobodiť auto zo záveja; oslobodiť si rukyvymaniťvymôcť: vymaniť, vymôcť telo spod závalusubšt. vyprostiť

    p. aj prepustiť

    2. urobiť voľnejším, menej tesným, napätým • povoliť: uvoľniť, povoliť si kravatu, opasokpopustiť: popustiť psovi obojok, koňovi uzdu

    p. aj odviazať

    3. urobiť voľným, prázdnym • uprázdniťvyprázdniť: uvoľniť cestu, výhľad; uvoľni, vyprázdni mi pohár; uprázdniť, vyprázdniť byt, miestnosťodblokovaťtech. deblokovať (zbaviť prekážky): odblokovať, uvoľniť zatarasený priechodprekliesniť (kliesnením uvoľniť): prekliesniť si cestu

    4. ubrať z intenzity • zmenšiťzmierniť: uvoľniť, zmenšiť napätie; zmierniť tlakpovoliť: povolil zovretie dlaníexpr. vybiť (dať voľný priebeh): uvoľniť, vybiť si zlosť, energiu


    odblysnúť sa, odblysknúť sa p. odzrkadliť sa


    odbočenie p. odbočka 1


    odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

    2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


    odchýliť sa 1. zmeniť pôvodnú polohu al. priamy smer • odkloniť sa: guľka sa odchýlila, odklonila zo svojej dráhyvychýliť sa: magnetka kompasu sa vychýlilavybočiťvyšinúť sa (odchýliť sa od pôvodného smeru): auto vybočilo z cestyuchýliť saodbočiť: uchýlili sa, odbočili od priameho smeruodb. divergovať (nedok.)

    2. trocha sa otvoriť • pootvoriť sa: dvere sa potichu odchýlili, pootvoriliexpr.: odchlipnúť saodškeriť saoceriť sa: papuľa sa mu odchlipla, odškerila, ocerilapoodchýliť sa (trocha sa odchýliť)

    3. prestať presne dodržiavať niečo vopred dané (predpismi, zvykom, normou a pod.) • odbočiť: odchýlil sa, odbočil od hlavnej témy prednáškyodkloniť sa: odklonil sa od domácich tradíciíuchýliť sa: uchýliť sa od pravdy, od zákonanedodržať: nedodržať vžitý postup, nedodržať jazykovú normuvzdialiť sarozísť sa: vzdialil sa od náboženstva, rozišiel sa s náboženstvom


    zahnúť 1. dať do polohy mierneho oblúka smerom dolu, dnu • ohnúť: zahnúť, ohnúť klineczalomiť (dať niečomu lomený tvar): zalomiť prstpodhnúťzaložiť (preložiť okraj niečoho dovnútra): podhnúť, založiť sukňuprehnúť (papier, list, obyč. napoly) • stočiťskrútiť (v polohe oblúka spojiť) • pozahýbaťpozahýnaťpozahybovať (postupne zahnúť)

    2. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer pohybu • zabočiťodbočiťzájsť: zahnime, zabočme za roh, aby nás nevideli; bicykel náhle zahol, odbočil z cestyhovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): zakerovať na parkoviskoskrútnuť saskrútiť sastočiť sazakrútiť (sa): auto sa náhle skrút(i)lo, stočilo doľava; na križovatke (sa) musíš zakrútiť doprava


    pobočka pobočný ústav, podnik, inštitúcia a pod. (op. centrála) • filiálka: pobočka, filiálka banky, poisťovneexpozitúra: expozitúra firmyodbočka: založiť odbočku klubu filatelistovzastar. fília: banská fília


    kerovať, karovať 1. hovor. meniť priamy smer; pren. meniť smerovanie v reči • zahýnaťzahýbať: auto keruje, zahýna doľavaodbočovaťzabočovaťzatáčať: voz zabočuje, zatáča k mostu; keruje, odbočuje od hlavnej témymanévrovať: vie dobre manévrovať volantom, slovami

    2. p. viesť 2, šoférovať


    zahýbať 1. v chôdzi, v jazde meniť smer priameho pohybu; tvoriť zákrutu • zahýnať: voz zahýba, zahýna za roh; cesta zahýba, zahýna k riekezabočovaťodbočovaťskrúcať sastáčať sazatáčať sa: po niekoľkých kilometroch zabočujeme, odbočujeme do ľava; skrúcame, stáčame sa k moruhovor.: kerovaťkarovať: Kam keruješ, karuješ, prečo nejdeš rovno?

    2. dávať do polohy mierneho oblúka smerom dolu al. dnu • zahýnaťohýbaťohýnať: ohýbať, ohýnať drôtpodhýnať (dovnútra): podhýnať látku, šatyskladať (zahýbať do záhybov): skladať servítkuzahybovať (smerom dozadu): zahybuje hlavu

    3. hovor. expr. byť neverný (v manželstve) • hovor. expr. zakášať: už rok jej muž zahýba, zakášapren. expr. pytliačiťfraz. expr. pytliačiť v cudzom revíre


    odbohsveta p. odjakživa


    odjakživa od dávnych čias, od (veľmi) dávnej minulosti • oddávna: lipa tu rástla odjakživa, oddávnaodvždyvždyhovor. vždycky: tento potok sa odvždy, vždy, vždycky na jar vylievalexpr. odnepamäti, pís. i od nepamäti: poznám ho od nepamätizastar. odakživa (Hviezdoslav, Timrava)nár. odbohsvetafraz.: čo svet svetom stojíčo svet pamätá


    odboj p. vzbura


    odpor 1. činnosť, sila zacielená proti inej činnosti, sile: naraziť na odporodboj (organizovaný odpor proti vládnucemu režimu): viesť odbojvzdor (odpor, obyč. tichý ako reakcia na krivdu): zmocňuje sa ho vzdorvzbura (hromadný odpor proti vládnucemu poriadku): potlačiť vzburukniž. rezistencia (obmedzenie aktivity na povinnú mieru): pasívna rezistencia

    2. záporný citový postoj k niekomu, niečomu • antipatia (op. sympatia): cítiť odpor, antipatiu voči niekomunechuť: vzbudzovať nechuťaverzia (silný odpor): mať averziu k niečomunevôľanevoľa: usiloval sa neukázať svoju nevôľu, nevoľuneľúbosť: prejaviť neľúbosťhnus (fyziologický odpor): striasť sa od hnusukniž. fóbia (silný odpor spojený obyč. s nenávisťou) • kniž. ódium: ódium verejnej mienky (Kukučín)kniž. animozita

    3. p. protest


    vzbura prudký hromadný odpor proti autorite, režimu a pod.: otrokárske vzbury, organizovať vzburupovstanie (ozbrojená vzbura): potlačiť povstanieodboj (organizovaný odpor proti režimu): viesť odbojrevolúcia (násilná zásadná zmena spoločenských a politických vzťahov): sociálna revolúciasprisahaniekonšpirácia (tajne pripravovaná vzbura): odhaliť sprisahaniepuč (násilné zmocnenie sa moci malou skupinou): vojenský pučrevolta: revolta mládežekomplot (odpor malej skupiny): zosnovať komplotdisidenciahist. rebélia: sedliacke rebéliezastar. bunt (Jesenský)


    odbojár p. vzbúrenec


    vzbúrenec účastník vzbury: bitka vzbúrencov s polícioupovstalec (účastník ozbrojenej vzbury): vojsko sa pridalo k povstalcomodbojár (účastník organizovaného odporu proti režimu) • revolucionár (účastník revolúcie) • sprisahaneckonšpirátor (účastník tajne pripravovanej vzbury) • pučista (účastník puču) • odbojníkzastar. odbojcaburičrebelantrebel (kto sa búri proti autorite, režimu a pod.)


    burič kto sa búri proti spoločenským poriadkom al. kto poburuje iných • vzbúrenecrebelrebelant: vystupovať v úlohe buriča, rebelanta; potrestanie buričov, vzbúrencovodbojníkzastar. odbojcadisident (odporca oficiálnej politiky) • expr. buntovníkhovor. expr. buntoš: nechal povešať všetkých odbojníkov, buntovníkovpoburovateľpoburovačexpr.: podpichovačnahuckávačpejor. štváč: nedajte sa ovplyvniť platenými poburovačmipodvratníkrozvratníkzried. rozvracač (komu ide o rozvrátenie spoločenských pomerov): časť verejnosti podľahla rozvratníkom a neuznávala zákony

    p. aj vzbúrenec, rozvratník


    odbojca p. burič, vzbúrenec


    buričský ktorý má sklon búriť sa a podnecovať k vzbure aj iných; svedčiaci o odbojnosti, nespokojnosti • rebelantskýrebelskýhovor. expr. buntošský: buričský, rebelantský, rebelský, buntošský duchvzbúreneckýodbojníckyodbojný: vzbúrenecká, odbojnícka skupina; odbojné slová; odbojný národdisidentský (ktorý je proti oficiálnej politike) • pren. revolučný: revolučná náladazried.: rozbrojnýrozbrojnícky


    odbojnícky p. buričský


    odbojník p. burič, vzbúrenec


    odbojný p. buričský


    zboku z bočnej strany • zboka: zboku, zboka sa naňho vyrútil veľký pesodbokuodboka: zaútočili na nás odboku, odbokapoet. zbok (Hviezdoslav)


    odboku, odboka p. zboku


    oblasť 1. časť zemského povrchu vymedzená z rozličných hľadísk (geografického, ekonomického, administratívneho a pod.) • územie (obyč. nie presne ohraničené): oblasť, územie za polárnym kruhomkrajinakrajkniž. región (územie ako zemepisná oblasť): južný región, kraj štátu; nížinatá krajinazónapásmo (oblasť v podobe ohraničeného pruhu): zóna, pásmo kosodrevinyareál (s prirodzeným zjednocujúcim činiteľom): areál výskytu plesnivcakončina (miesto na zemi): neobývané končiny Grónskarevír (oblasť vymedzená na istú činnosť): bohatý poľovný revírrezervácia (chránená oblasť) • okolie (oblasť okolo niečoho): v okolí Devína rastú vzácne rastlinyzastar.: okres (Štúr)okrštek

    2. vymedzený priestor činnosti, pôsobenia, záujmu a pod. • okruhúseksféra: pracovať v oblasti, v okruhu, vo sfére kultúry; oblasť, úsek ideológie, administratívyodbor (špecializovaná oblasť pracovnej činnosti): odbor ekonomikypole: pracuje na poli vedyodvetvie (špeciálna oblasť národného hospodárstva): odvetvie priemysludisciplína: vlastivedné disciplínyhovor. fachrámec: rámec výrobyodb. rovina (súhrn prvkov tvoriacich celok): v rovine hospodárskych vzťahovsvet: citový, myšlienkový svetkniž. ríša: ríša rozprávok


    odbor 1. organizačná zložka úradu, inštitúcie, spolku a pod. • sekcia: školský odbor, školská sekciareferát (obyč. menšia organizačná zložka): finančný referátoddelenie (samostatná organizačná jednotka odboru)

    2. p. oblasť 2


    jednostranný zameraný, vzťahujúci sa iba na jednu stránku veci (obyč. v zápornom zmysle; op. mnohostranný, všestranný) • jednosmerný: jednostranné, jednosmerné zameraniepren. jednokoľajný: jednokoľajné myslenieodb. unilaterálny: unilaterálne chápanie niečohopriamočiary: priamočiare videnie, priamočiary prístupobmedzený: obmedzený človeksubjektívnyneobjektívny (op. objektívny): subjektívne, neobjektívne hodnoteniedogmatickýdogmatársky (slepo al. úmyselne jednostranný): dogmatické súdy, názorypejor. odbornícky (obmedzujúci sa iba na hľadisko jedného odboru): odbornícka kritikaneúplnýnekompletný (pre jednostrannosť): mať neúplný, nekompletný pohľad na vecstereotypnýmonotónnyjednotvárny (opakovane jednostranný; op. pestrý): stereotypná, monotónna strava; stereotypná, monotónna, jednotvárna činnosť


    odbornícky p. odborný


    odborný ktorý sa týka istého odboru, istých odborov; ktorý pochádza od odborníka (op. neodborný): odborný výraz; odborný výkladšpeciálnyšpecializovaný (obmedzený iba na istú oblasť, na istý odbor): odborný, špeciálny lekár; špecializovaný časopisterminologický (ktorý obsahuje odborné výrazy): odborný, terminologický slovníkkvalifikovanýhovor. fundovaný (podopretý vedomosťami v danom odbore; op. neodborný, expr. fušerský): napísať kvalifikovaný, fundovaný posudokexpertnýexpertíznyznalecký: expertný, znalecký posudokpejor. odbornícky (zaťažený jednostranným pohľadom odborníka): písať príliš odborníckym štýlomhovor. expr. fachmanský


    odborník kto sa dobre vyzná v istom odbore, kto vyniká zručnosťou, invenciou v nejakej činnosti • majsterznalec: bol odborníkom, znalcom v literatúre, hudbe; byť majstrom štetca, pera; zavolať si do domu odborníka, majstraprofesionál (kto robí niečo z povolania; op. amatér): na výrobku vidieť prácu profesionálašpecialista (odborník v užšom odbore): špecialista na operácie srdcahovor. expr.: macherfachman (dobrý odborník; op. fušer) • expert (odborník ako poradca): súdny experthovor.: kapacitašpičkajednotkahovor. expr. eso (vynikajúci odborník): v ovládaní počítačov bol kapacita, esopren. expr.: kanónkaliber (kto v niečom vyniká) • hovor. suverén (kto sa vo svojom odbore suverénne vyzná) • autorita (uznávaný odborník): v jazykovede je autoritouzastar. znateľ (Štúr)iron. umelec: takého umelca sme tu nepotrebovali


    profesionál kto vykonáva istú činnosť na základe odborného vzdelania (op. amatér) • odborník: to zvládne iba profesionál, odborníkznalec: poradiť sa so znalcomšpecialistaexpert: súdny expertmajster (kto sa dobre vyzná v istom odbore): majster slovahovor. špička (vynikajúci odborník): svetová špička vo fyzikeautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: je v odbore kapacitaexpr. suverénexpr.: kaliberkanón: byť v matematike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: je to skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. profík: hokejoví profíci

    p. aj znalec


    znalec kto sa v niečom dokonale vyzná: znalec histórie, znalec vínaodborníkšpecialista (človek vyškolený v istom odbore): poradiť sa s odborníkom; pripravovať špecialistovexpert (odborný znalec): súdny expertmajster: majster slova, majster na autášpička (vynikajúci odborník): svetová špička v ekonómiiautorita (uznávaný odborník): odvolať sa na autorituhovor. kapacita: primár našej nemocnice je kapacitahovor. jednotkaexpr. suverén: vo svojom odbore je suverénexpr.: kanónkaliber: byť vo fyzike kanónexpr. veličinahovor. expr. eso: vedecké esohovor. expr. fachmanhovor. expr. macher: to je skúsený macherzastar. znateľ (Záborský)slang. klasa


    profesionálny 1. súvisiaci s profesiou, výkonom určitého povolania; založený na odbornosti (op. neprofesionálny) • profesijnýprofesiový: profesionálna, profesijná, profesiová orientáciapracovný: profesionálny, pracovný záujemodborný (op. neodborný, amatérsky): odborný výkon, odborná úroveňslang.: profíckyprofi (neskl.)

    p. aj skúsený

    2. dobre zvládnutý, ale bez osobného vkladu, úprimného cítenia • nacvičený: profesionálna, nacvičená úslužnosť; profesionálny, nacvičený úsmevzmechanizovanýzautomatizovanýautomatický: zmechanizované, zautomatizované, automatické pohybyslang. profícky


    odpovedať1 (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveďodvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázkukniž. zastar. vetiťexpr.: odseknúťodvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomralaozvať saohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásilreagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiťkniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušilahovor. zabrať: žiak zabral na všetko

    porov. aj povedať1


    odvrknúť expr. krátko, úsečne al. zlostne odpovedať • expr. odseknúťexpr.: odkresaťodšprihnúť (ostro) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, povýšene) • hovor. expr. odpapuľovať (neúctivo) • expr.: odšteknúťodbrechnúť (štekavým hlasom) • expr.: zasyčaťzasipieťsyknúťfľochnúť (zlostne povedať) • zareptaťzahundraťzašomrať (prejaviť nespokojnosť, obyč. ticho, nepriamo) • expr.: zavrčaťzvrčať (nepríjemným hlasom) • expr.: odhundraťodžundraťodfrflaťodmrmlaťodmumlaťodbrblaťoddudraťodšomrať (nezrozumiteľne, s nespokojnosťou)


    odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsauseknúťuťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavuexpr. odfiknúť: odfikol si prsthovor. expr.: odfakliťodšmyknúťodšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bičodrezať (jedným rezom) • odštiknúťodštipnúť (z rastlín): odštikla výhonokpoodsekávaťpoodtínaťpoutínaťpoodrezávať (postupne, viac vecí)

    2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba!expr.: odvrknúťodfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkolodvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovaťexpr.: odšteknúťodbrechnúť (zlostne)


    odbremeniť p. uľahčiť 1, 3


    uľahčiť 1. urobiť ľahším, menej ťažkým, menej obťažným • obľahčiť: uľahčia, obľahčia nám cestovanie občerstvenímzľahčiť: zľahčíme si úlohu, povinnosť a odídemezmierniť: zmiernil jeho ťažkú situáciu finančnou podporouodbremeniť (od niečoho zaťažujúceho): odbremeniť zamestnané ženy

    2. pomôcť v ťažkostiach, zbaviť nepríjemných pocitov, duševných al. telesných stavov • uľaviť: uľahčiť, uľaviť chorému; uľaviť, uľahčiť duši, srdcu piesňou; uľaviť boľavým nohám kúpeľomodľahčiťobľahčiť: odľahčiť si svedomiu; obľahčiť utrpenie chorýmpoľahčiť: neos. večer sa otcovi poľahčilo

    3. urobiť ľahším (čo sa týka váhy), zmenšiť váhu niečoho • zľahčiť: odoberie z vreca a uľahčí deťom; zľahčiť nákladodbremeniť: postojte, odbremením vás (od kufra)obľahčiťzried. odťažiť (zbaviť zaťaženia): odťažiť si chrbát


    míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujúubúdaťodbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúdastrácať satratiť samiznúťzanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvázastar.: pomíňaťpomíňať sa (Štúr, Kukučín)

    2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhýmexpr. tiecťkniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomalybežaťutekaťletieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letiaexpr.: ťahať savliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečiepoet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav)míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)


    odbúdať p. míňať sa 1


    odbudnúť 1. p. ubudnúť 2. p. odbaviť 1


    ubudnúť stať sa menším čo do počtu, množstva, rozmerov (op. pribudnúť) • odbudnúť: záujemcov o šport ubudlo, odbudlo; síl mi v poslednom čase ubudlo; z krásy jej neubudlo, neodbudlozmenšiť sa: zásoby pšenice sa zmenšili, odbudlo z nichschudnúť (pri zmenšení telesnej váhy): neubudlo z nej, neschudlapoubúdať (postupne ubudnúť): poubúdalo zo zásob


    zmenšiť sa stať sa menším (op. zväčšiť sa): rozdiel medzi bratmi sa zmenšilstenknúťstenčiť sazúžiť sa (stať sa menším čo do hrúbky, šírky, expr. množstva, objemu): vrstva papiera sa stenčila, stenkla; chodba sa zúžila; expr. zásoby stenkli, stenčili sazoschnúť (sa)zosušiť sa (suchom, sušením sa zmenšiť): drevo (sa) zoschlo, zosušilo salek. atrofovať (o tkanive al. o telesných orgánoch) • expr. scvrknúť sa (stratiť na veľkosti, množstve, význame a pod.): rodinné úspory sa scvrklipoklesnúťklesnúť (stratiť na intenzite, význame, hodnote a pod.): rozvodovosť (po)klesla; cena áut (po)kleslaubudnúťodbudnúť (zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu a pod.): záujemcov, zásob ubudlo, odbudlozoslabnúťoslabnúťzoslabiť sa (v intenzite): zvuky (z)oslabli, zoslabili sa; horúčka (z)oslabla, zmenšila sazredukovať saznížiť sa (v množstve, intenzite; op. zvýšiť sa): náskok vedúceho pretekára sa zredukoval, znížil, zmenšil na minimumobmedziť sa: výroba zbraní sa obmedzilazdrobnieť (stať sa drobným, malým): písmo jej akosi zdrobnelozrednúť: zástupy zredlizried. zmalieť (Urban)


    odbúrať p. odstrániť 2


Pozri výraz ODB v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV